Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 2S/13/2025 1022200716 11. 02. 2026 JUDr. Peter Piroš ECLI:SK:SpSBB:2026:1022200716.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: Obec Mútne, so sídlom: Mútne 194, 029 63 Mútne, IČO: 00 314 668, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom: Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom: Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/003666/2022-243/1148 zo dňa 09.05.2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej ako „NKÚ“) vykonal u žalobcu kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s majetkom v čase od 07.02.2020 do 31.07.2020. Výsledky kontroly boli uvedené v Protokole o výsledku kontroly týkajúcej sa hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s majetkom v obci Mútne č. KA 007/2020/1140 zo dňa 27.07.2020 (ďalej ako „protokol“), s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 31.07.2020. Žalobca doručil NKÚ dňa 11.08.2020 námietky k protokolu. Žalobca dňa 24.08.2020 prevzal Oznámenie výsledku preverenia námietok, ktorým mu NKÚ oznámil, že preverením námietok nebola potvrdená ich opodstatnenosť. Predmetný protokol bol prerokovaný dňa 28.08.2020, kedy bola vypracovaná zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly. NKÚ za účelom začatia správneho konania predložil Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen, so sídlom: T.G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen (ďalej ako „ÚVA“ alebo „prvostupňový orgán“) dňa 30.09.2020 výsledky kontroly spolu so spisovým materiálom. Prvostupňový orgán oznámil žalobcovi dňa 08.04.2021 začatie správneho konania vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 523/2004 Z. z“ alebo „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“). 2. Dňa 11.02.2022 bolo vydané prvostupňovým orgánom rozhodnutie č. 16/1404/22/005 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie ÚVA“), ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 197 000,- Eur ako aj povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, ku ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac
do výšky tejto sumy, ktoré (penále) ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia dosiahlo sumu porušenia finančnej disciplíny, a to sumu 197 000,- Eur. 3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že žalobcovi boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej ako „MŠVVaŠ SR“) a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej ako „MV SR“) v rokoch 2012 - 2016 normatívne finančné prostriedky vo výške 197 000,- Eur, pričom na základe žiadosti žalobcu boli tieto normatívne finančné prostriedky preklasifikované z bežných výdavkov rozpočtu Základnej školy s materskou školou Mútne na kapitálové výdavky, ktoré boli účelovo zaviazané na zabezpečenie výstavby telocvične. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou HALA Mútne, s. r. o., so sídlom: Mútne 594, 029 63 Mútne, IČO: 46 088 661 (ďalej ako „HALA Mútne, s. r. o.“) ako prenajímateľom leasingu Leasingovú zmluvu zo dňa 27.12.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.09.2014 (ďalej ako „zmluva“ alebo „leasingová zmluva“), predmetom ktorej bol finančný prenájom nehnuteľností „Prístavba telocvične pri ZŠ s MŠ v Mútnom“ “ (ďalej ako „telocvičňa“ alebo „prístavba telocvične“). Podľa článku X., bod 10.2. predmetnej leasingovej zmluvy mal žalobca po riadnom ukončení predmetnej leasingovej zmluvy a splnení všetkých záväzkov z nej vyplývajúcich prednostné právo odkúpiť predmet leasingu za dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca na úhradu akontácie a štyroch mimoriadnych splátok finančného leasingu podľa uzatvorenej leasingovej zmluvy použil prostriedky zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR a MV SR vo výške 197 000,- Eur. 4. Prvostupňový orgán v danom prípade dospel k záveru, že žalobca použil normatívne finančné prostriedky na úhradu akontácie a leasingových splátok podľa leasingovej zmluvy, pričom tieto normatívne finančné prostriedky boli na základe žiadosti žalobcu preklasifikované na kapitálové výdavky a účelovo zaviazané na výstavbu telocvične, pričom podľa § 19 ods. 1 zákona 523/2004 Z. z. takýto spôsob financovania nie je z prostriedkov štátneho rozpočtu možný. Na základe uvedeného bolo takéto použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom a bolo posúdené ako porušenie finančnej disciplíny vo výške 197 000,- Eur. Za vyššie uvedené porušenie bola žalobcovi uložená povinnosť odviesť štátu finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny, ako aj zaplatiť penále. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. Podaným odvolaním sa zaoberal odvolací orgán, ktorým bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej ako „MF SR“ alebo „žalovaný“). Žalovaný dňa 09.05.2022 vydal rozhodnutie č. MF/003666/2022-243/1148 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „rozhodnutie odvolacieho orgánu“ alebo „rozhodnutie MF SR“), ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré považoval za vecne správne a zákonné. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 6. Žalobca včas podanou správnou žalobou požiadal správny súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa nestotožnil s tým, že by svojim konaním porušil zákon č. 523/2004 Z. z. V tomto smere žalobca poukázal na predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. MF/012044/2021-243/1133 zo dňa 03.11.2021, v ktorom žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07-29 zo dňa 03.07.2008, podľa ktorého: „Text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy.“ Podľa názoru žalobcu vôľou účastníkov v nadväznosti na vykonané úkony nebolo uzatvorenie leasingovej, prípadne nájomnej zmluvy, ale úmysel účastníkov konania pri uzatvorení zmluvy bol jednoznačne kúpa na splátky s tým, že po zaplatení poslednej splátky prejde kupovaná vec na žalobcu. Pokiaľ by orgány verejnej správy takýmto spôsobom vyhodnotili všetky dôkazy, tak by dospeli k záveru, že nedošlo k porušeniu zákona. 7. Žalobca poukázal na to, že orgány verejnej správy sa nezaoberali mimoriadnym znížením sankcie z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to za situácie, keď by aj k nejakému malému porušeniu zákona došlo. Podľa žalobcu je dôležité to, že žalobca mal uloženú povinnosť zo strany MŠVVaŠ SR,
aby záležitosť s telocvičňou doriešil v prospech žiakov základnej školy, čo žalobca urobil a splnil úlohy danému štátom. 8. Celý proces výstavby telocvične a fakturácie výstavby telocvične bol podľa tvrdení žalobcu kontrolovaný Okresným úradom Žilina, Krajským školským úradom Žilina a ďalšími štátnymi orgánmi, ktoré odobrili postup žalobcu a prekvalifikovali finančné prostriedky tak, aby boli použité na výstavbu telocvične. 9. Žalobca poukázal na to, že štát nevytvoril menším obciam podmienky na bezchybné sa rozhodovanie o zložitejších procesoch týkajúcich sa obcí a plnenia úloh zadaných štátom, keďže štát na takýchto špeciálnych pracovníkov nevytvoril finančné prostriedky, a preto obce musia vytvárať hodnoty pre štát výlučne zo svojich pracovníkov, ktorí na určité špeciálne úlohy a účely nemajú dostatočnú kvalifikáciu. 10. Na záver správnej žaloby žalobca uviedol, že finančné prostriedky boli využité účelne a podľa Znaleckého posudku č. 5 Ústavu stavebnej ekonomiky s. r. o., so sídlom: Miletičová 21, Bratislava zo dňa 19.01.2021, cena fakturovaného diela bola nižšia o 245 301,75 Eur bez DPH, teda došlo k závažnej úspore finančných prostriedkov a naplneniu úloh štátu. Predmetné prostriedky na výstavbu telocvične boli účelne a efektívne využité, čo podľa názoru žalobcu malo byť taktiež zohľadnené pri výške ukladanej pokuty. 11. Na základe uvedeného žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že použitie verejných prostriedkov žalobcom bolo v rozpore s určeným účelom, čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z. z. Čo sa týka odkazu žalobcu na pôvodné rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie MF SR č. MF/012044/2121-243/1133 zo dňa 03.11.2021), tak žalovaný uviedol, že odkaz na takéto jeho rozhodnutie je irelevantný, keďže predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného a nie jeho predchádzajúce rozhodnutie. K rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúceho sa výkladu textu zmluvy, žalovaný prezentoval svoj názor, že úmyslom zmluvných strán určite nebolo splácanie kúpnej ceny, nakoľko v prípade kúpnej zmluvy by sa predmet zmluvy najskôr stal vlastníctvom žalobcu a následne by bola splácaná kúpna cena, čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že nemal zákonnú možnosť predmetné porušenie finančnej disciplíny liberovať tak, ako to prezentoval žalobca v podanej správnej žalobe, keďže takáto zákonná možnosť neexistuje. Žalovaný k predloženému znaleckému posudku uviedol, že v znaleckom posudku bolo úlohou znalca posúdiť primeranosť cien v danom mieste a čase v súvislosti s výstavbou telocvične, avšak správne konanie bolo vedené vo veci použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na úhradu akontácie štyroch mimoriadnych splátok finančného leasingu, z čoho bolo zrejmé, že v danom prípade nemajú závery znaleckého posúdenia žiadny vplyv na zistenia v správnom konaní. Žalovaný navrhol podanú správnu žalobu zamietnuť. Replika žalobcu 13. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný sa absolútne nedôsledne venoval dôkazom žalobcu o použití finančných prostriedkov účelne a efektívne. Keďže predmetné finančné prostriedky na výstavbu telocvične boli účelne a efektívne využité, tak to malo byť podľa názoru žalobcu zohľadnené pri výške ukladanej pokuty. Pokiaľ by orgány verejnej správy všetky získané dôkazy vyhodnotili takým spôsobom, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona, bolo plne v kompetencii orgánov verejnej správy, aby liberovali prípadné uloženie pokuty a pri ukladaní pokuty prihliadli na výnimočnosť situácie, pri ktorej mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy sa nezaoberali mimoriadnym znížením sankcie z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to za situácie, keby aj k nejakému malému porušeniu zákona došlo. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe v plnom rozsahu. Duplika žalovaného
14. Žalovaný podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom zotrval na všetkých záveroch a tvrdeniach uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k podanej správnej žalobe. Konanie pred správnym súdom 15. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti: NKÚ vykonal kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a kontrolu nakladanie s majetkom žalobcu. Na základe podnetu NKÚ bolo začaté správne konanie. V administratívnom konaní bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, v ktorom prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca použil normatívne finančné prostriedky v sume 197 000,- Eur, ktoré boli preklasifikované na kapitálové výdavky a účelovo zaviazané na výstavbu telocvične, a to na úhradu akontácie a leasingových splátok podľa leasingovej zmluvy, pričom zákon takýto spôsob financovania z prostriedkov štátneho rozpočtu neumožňuje, čím podľa záverov prvostupňového orgánu žalobca porušil zákon č. 523/2004 Z. z. a bola mu uložená povinnosť odviesť tieto finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny na účet prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom mu bola uložená povinnosť zaplatiť aj penále. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podané odvolanie ako nedôvodné zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 16. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do štátneho rozpočtu a zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť penále z tejto sumy. 17. Dňa 02.09.2025 bolo vydané uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2S/13/2025, ktorým správny súd priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2025. 18. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní konanom dňa 11.02.2026, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Poverený zástupca žalovaného sa pridržal tvrdení uvedených v písomných podaniach. Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že podanú správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Relevantné zákonné ustanovenia 19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.; verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi. Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. 20. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.; porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. 21. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu splatená, a pokuta vo výške 10 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny. 22. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 583/2004
Z. z.“ alebo „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“); príjmy rozpočtu obce sú: dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov. 23. Podľa § 5 ods. 3 posledná veta zákona č. 583/2004 Z. z.; príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. g) až j) môže obec použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 24. Správny súd považoval v prvom rade za potrebné uviesť, že je nesporné, že žalobcovi boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu, konkrétne z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR a MV SR normatívne finančné prostriedky vo výške 197 000,- Eur v rokoch 2012 - 2016. Na základe žiadosti žalobcu boli tieto normatívne finančné prostriedky preklasifikované z bežných výdavkov rozpočtu Základnej školy s materskou školou Mútne na kapitálové výdavky, ktoré boli účelovo zaviazané na zabezpečenie výstavby telocvične. Taktiež nebolo sporné, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou HALA Mútne, s. r. o. zmluvu, ktorej predmetom bol finančný prenájom nehnuteľnosti „Prístavba telocvične pri ZŠ s MŠ v Mútnom“. Ďalej nebolo sporné, že žalobca na úhradu akontácie a štyroch mimoriadnych splátok finančného leasingu použil finančné prostriedky poskytnuté na prenesený výkon štátnej správy v školstve podľa uvedenej zmluvy vo výške 197 000,- Eur, ktoré boli preklasifikované na kapitálové výdavky a účelovo zaviazané na výstavbu telocvične. 25. Kľúčovou otázkou v danej veci bolo posúdiť, či použitím finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu došlo zo strany žalobcu k porušeniu finančnej disciplíny. Správny súd dospel v zhode s orgánmi verejnej správy k záveru, že žalobca úhradou akontácie a štyroch mimoriadnych splátok finančného leasingu porušil § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého možno použiť verejné prostriedky na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi, pričom prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci, a to v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z., podľa ktorého môže obec použiť dotácie zo štátneho rozpočtu len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli. Použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom sa považuje za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. Je potrebné teda uviesť, že žalobca použil normatívne finančné prostriedky vo výške 197 000,- Eur na úhradu akontácie a leasingových splátok podľa leasingovej zmluvy, pričom tieto normatívne finančné prostriedky boli na základe žiadosti žalobcu preklasifikované na kapitálové výdavky a účelovo zaviazané na výstavbu telocvične, čím boli predmetné ustanovenia zákona porušené, pričom podľa § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. takýto spôsob financovania nie je možný z prostriedkov štátneho rozpočtu. Podľa názoru správneho súdu bolo použitie finančných prostriedkov žalobcom v rozpore s účelom, ktorý mu bol stanovený. Na základe uvedeného považuje správny súd vydané rozhodnutia orgánov verejnej správy za vecne správne a žalobné námietky v tomto smere možno považovať za nedôvodné. 26. Správny súd sa považuje za potrebné vysporiadať aj s odkazom žalobcu na predchádzajúce rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/012044/2021-243/1133 zo dňa 03.11.2021) ako aj s odkazom žalobcu na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07-29 zo dňa 03.07.2008), ktoré sa týkali výkladu zmlúv a úmyslu zmluvných strán. K tomu považuje správny súd za potrebné uviesť, že žalobcovi neboli poskytnuté finančné prostriedky na úhradu akontácie, leasingových splátok, ani na splátku leasingu kúpnej ceny, ale na výstavbu telocvične, preto polemika žalobcu ohľadom toho, či bola zmluva považovaná za kúpnu zmluvu alebo za leasingovú zmluvu, je irelevantná, nakoľko boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky za účelom výstavby telocvične (nie kúpy, kúpy na leasing, splátky), teda boli viazané na konkrétny účel. Z uvedeného vyplýva, že účel použitia finančných prostriedkov vo výške 197 000,- Eur nebol zo strany žalobcu dodržaný, nakoľko bol predmetný finančný príspevok žalobcovi poskytnutý za účelom spolufinancovania výstavby telocvične a nie na prenajatie/kúpu telocvične (kúpu na splátky). Na základe uvedeného správny súd ani tieto námietky žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné. 27. Nad rámec uvedeného správny súd konštatuje, že medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou HALA Mútne, s. r. o. bola uzavretá zmluva, predmetom ktorej bolo užívanie leasingu vo vlastníctve leasingového prenajímateľa za odplatu formou leasingových splátok po celú dobu leasingu a po skončení doby leasingu bola možnosť pre žalobcu predmet leasingu od leasingového prenajímateľa
získať do svojho vlastníctva, a to za dohodnutých podmienok v zmluve. Podľa článku X., bod 10.2. leasingovej zmluvy mal žalobca po riadnom ukončení tejto zmluvy a splnení všetkých záväzkov z nej vyplývajúcich prednostné právo odkúpiť predmet leasingu za dohodnutú kúpnu cenu v leasingovej zmluve, pričom podľa článku VII., bod 7.1. leasingovej zmluvy počas celej doby trvania leasingovej zmluvy zostala nehnuteľnosť vo vlastníctve prenajímateľa. Správny súd akcentuje, že v tomto prípade bolo úmyslom zmluvných strán uzavretej zmluvy dočasné užívanie nehnuteľnosti za odplatu, pričom po skončení tejto zmluvy by mohla byť za dohodnutých podmienok uzavretá kúpna zmluva. Takže uzavretú zmluvu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou HALA Mútne, s. r. o. možno vyhodnotiť jednoznačne ako leasingovú zmluvu. 28. Podľa názoru žalobcu pri ukladaní pokuty prvostupňový orgán verejnej správy neprihliadol na výnimočnosť situácie, pri ktorej malo dôjsť k porušeniu zákona a rovnako ani odvolací orgán verejnej správy nereflektoval na situáciu, keď sa nezaoberal mimoriadnym znížením sankcie z dôvodov hodných osobitného zreteľa. K predmetnej žalobnej námietke správny súd uvádza, že podľa štátneho vzdelávacieho programu bol žalobca povinný zabezpečiť vzdelávanie žiakov miestnej základnej školy a tým aj vyučovanie povinného predmetu s názvom Telesná výchova. Žalobca obstaral telocvičňu formou finančného leasingu podľa leasingovej zmluvy, na čo použil finančné prostriedky preklasifikované na kapitálové výdavky, ktoré boli účelovo zaviazané na výstavbu telocvične. Preklasifikované finančné prostriedky v danom prípade žalobca použil na úhradu akontácie a štyroch mimoriadnych splátok podľa leasingovej zmluvy. Keďže stanovený účel, na ktorý mal žalobca poskytnuté finančné prostriedky použiť (výstavba telocvične), bol odlišný od účelu, na ktorý žalobca reálne finančné prostriedky použil, je zrejmé, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého je porušením finančnej disciplíny použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. V prípade, ak dôjde k preukázanému zisteniu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. (čo bolo v danom prípade preukázateľne dokázané), uloží sa odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac však do výšky tejto sumy. V danom prípade orgány verejnej správy nemali žiadnu možnosť ako predmetné porušenie finančnej disciplíny liberovať tak, ako to uvádza žalobca, a preto na základe zistení v správnom konaní a preukázateľnom porušení finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. orgány verejnej správy správne uložili žalobcovi odvod spolu s penále tak, ako je uvedené vo vydaných rozhodnutiach. Správny súd ešte považuje za potrebné dodať, že stanovenej výšky odvodu sa neuskutočňovalo v rámci úvahy orgánu verejnej správy, pretože zákon v prípade uloženia odvodu nedovoľuje liberáciu, resp. zníženie hranice výšky uloženia odvodu s prihliadnutím na určité okolnosti (napr. na povahu, závažnosť, trvanie a následky porušenia povinnosti tak, ako tomu je napríklad v prípade ukladania pokút). Aj v tomto smere považoval správny súd žalobné námietky za nedôvodné. 29. Na margo predchádzajúceho odseku tohto rozsudku správny súd dopĺňa, že v prípade postihu žalobcu za porušenie finančnej disciplíny sa nejedná o sankčný postih trestnej povahy, a teda správna žaloba, ktorou napáda rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, ale všeobecnou správnou žalobou. Účelom odvodu finančných prostriedkov do príslušných verejných rozpočtov, ktorý bol žalobcovi uložený napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy za porušenie finančnej disciplíny, je reparácia, teda náprava nezákonného stavu a nie represívno-preventívny zásah do majetkovej sféry žalobcu. Preskúmavanými rozhodnutiami nebolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 32 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, teda žalobca nebol za porušenie finančnej disciplíny potrestaný. Napadnutými rozhodnutiami bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok po porušení finančnej disciplíny do príslušných verejných rozpočtov, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom na základe dohodnutých podmienok v zmysle zmluvy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na novšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej odvod finančných prostriedkov pre porušenie finančnej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy nie je správnym trestaním a ktorá prekonáva dovtedajšiu rozhodovaciu prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/75/2019 zo dňa 26.01.2021). V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/4/2019 zo dňa 27.05.2021 „zákonodarca pre prípad porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. upravil v ust. § 31 ods. 4 tohto zákona osobitný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti, založený na vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní, ktorým sa zodpovednému subjektu uloží povinnosť
odvodu čerpaných verejných finančných prostriedkov do príslušného rozpočtu verejnej správy. Účelom takto konštruovaného postupu je zosúladenie nezákonného stavu spočívajúce vo vrátení verejných prostriedkov, ktoré má však na rozdiel od sankčných mechanizmov represívno – preventívnej povahy (upravených v ust. § 31 ods. 16 zákona č. 523/2004 Z. z.) výlučne reparačný charakter. ... V posudzovanom prípade tak rozhodnutie vydané podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. bez tohto, aby došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, nebolo možné kvalifikovať ako rozhodnutie vo veci správneho trestania. Zároveň protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v porušení § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. kasačný súd neposúdil ako tzv. iný správny delikt, s ktorým je spojené uloženie sankcie v trestnoprávnom zmysle aj s poukazom na to, že ani samotný zákon ho normatívne za správny delikt neoznačuje.“ V odkazovanom súdnom rozhodnutí kasačného súdu síce ide o prípad porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. a v danom prípade ide o porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., avšak samotné závery o tom, že porušenie finančnej disciplíny nespadá pod správne trestanie, sú použiteľné analogicky. Správny súd v tomto kontexte poukazuje i na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 04.06.2009 vo veci C-158/08 Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Trieste, v zmysle ktorého „povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku protiprávneho konania neporušuje zásadu zákonnosti. Táto povinnosť totiž nie je sankciou, ale len dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Spoločenstva boli vytvorené umelo, pričom sa tým poskytnutá výhoda stala neoprávnenou, a teda povinnosť vrátiť ju je odôvodnená.“ Správny súd ďalej uvádza, že ani penále vo výške 0,1 % za každý, aj začatý deň omeškania, ktoré bolo žalobcovi vyrubené podľa § 31 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy nemožno považovať za sankciu za iné podobné protiprávne konanie. Pod takou sankciou možno rozumieť len ujmu na majetku alebo právach prijímateľa, ktorá nemá kompenzačný, resp. reparačný charakter, ale charakter represívno-preventívny. Charakter sankcie za iné podobné protiprávne konanie v zmysle § 194 ods. 1 SSP nemajú platby, ktorých účelom je predovšetkým vyrovnať majetkový prospech, ktorý vznikol tým, že prijímateľ nevrátil včas finančné prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť do príslušného verejného rozpočtu v dôsledku jeho protiprávneho konania spočívajúceho v porušení finančnej disciplíny. Takáto platba je viazaná na porušenie povinnosti vrátiť finančné prostriedky do verejného rozpočtu, ktoré prijímateľ zadržiava bez právneho dôvodu a má teda akcesorický charakter. V prípade, ak sa prijímateľ neomešká s vrátením finančných prostriedkov, a teda si splní uloženú povinnosť podľa rozhodnutia orgánu verejnej správy riadne a včas, k vzniku povinnosti zaplatiť penále nedôjde. Penále podľa § 31 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa tak svojou povahou blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch. Výška penále je závislá výlučne od výšky odvodu finančných prostriedkov a trvania omeškania so zaplatením odvodu (teda vrátením finančných prostriedkov do príslušného verejného rozpočtu), pričom sadzba je stanovená zákonom. Orgán verejnej správy nemá žiadnu možnosť výšku penále ovplyvniť, resp. ju podriadiť svojej úvahe a rovnako ani nemá možnosť penále neuložiť, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 31 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Inými slovami, v prípade splnenia zákonných predpokladov penále uložiť musí, a to vo výške, ktorá je stanovená zákonom. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná správna žaloba nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, a to ani v rozsahu uloženej povinnosti zaplatiť penále v prípade nezaplatenia uloženého odvodu. Na základe uvedeného správny súd neaplikoval v danom súdnom konaní § 195 SSP a na dané súdne konanie sa nevzťahovali ani iné ustanovenia SSP týkajúce sa správneho trestania. 30. Žalobca ďalej namietal, že poskytnuté finančné prostriedky boli využité účelne podľa predloženého znaleckého posudku, pričom cena fakturovaného diela bola nižšia, čo malo byť podľa jeho názoru zohľadnené pri výške ukladanej sankcie. Preštudovaním znaleckého posudku predloženého žalobcom v administratívnom konaní (Znalecký posudok č. 5 Ústavu stavebnej ekonomiky s. r. o. zo dňa 19.01.2021) správny súd dospel k záveru, že úlohou znalca a predmetom tohto znaleckého skúmania bolo posúdiť primeranosť cien v danom mieste a v čase v súvislosti s výstavbou telocvične, avšak správny súd považuje za potrebné uviesť, že orgány verejnej správy viedli správne konanie vo veci použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR a MV SR na úhradu akontácie a štyroch mimoriadnych splátok finančného leasingu. Správny súd teda nemôže nič vytknúť orgánom verejnej správy, keď uviedli, že v danom prípade nemajú závery tohto znaleckého posudku vplyv na zistenia v tomto správnom konaní, a preto aj táto žalobná námietka nebola dôvodná. 31. Žalobca ďalej namietal, že celý proces výstavby telocvične a fakturácia telocvične boli kontrolované Okresným úradom Žilina, Krajským školským úradom Žilina a ďalšími štátnymi orgánmi, ktoré odobrili postup žalobcu. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že zo spisového materiálu
vyplýva, že menované štátne orgány (napr. Krajský školský úrad Žilina, Okresný úrad Žilina) sa podieľali na preklasifikovaní bežných výdavkov na kapitálové, pričom predmetom správneho konania pred orgánmi verejnej správy v danom prípade nebol postup orgánov verejnej správy pri preklasifikovaní bežných výdavkov na kapitálové, ale nedodržanie účelu použitia týchto prostriedkov zo strany žalobcu. Žalobca vo svojich žiadostiach adresovaných príslušným štátnym orgánom žiadal o preklasifikovanie poskytnutých finančných prostriedkov z dôvodu prefinancovania stavebných prác pri výstavbe telocvične a z dôvodu spolufinancovania telocvične a nie z dôvodu úhrady akontácie a splátok podľa uzavretej zmluvy. Žiadostiam o preklasifikovanie finančných prostriedkov bolo vyhovené. Žalobca však spolu so žiadosťami nepredkladal zmluvu a úhradu splátok podľa nej neuvádzal ako dôvod preklasifikovania bežných výdavkov na kapitálové. Predmetná zmluva bola predložená až pri zúčtovaní preklasifikovaných prostriedkov. Finančné prostriedky boli preklasifikované na kapitálové a účelovo zaviazané v zmysle žiadosti žalobcu, t. j. na zabezpečenie výstavby telocvične, čo však v žiadnom prípade nemožno podľa názoru správneho súdu považovať za súhlas príslušných štátnych orgánov s použitím preklasifikovaných prostriedkov na úhradu akontácie a leasingových splátok podľa zmluvy (a ani na úhradu splátok kúpnej ceny, ak by žalobca uzavretú zmluvu považoval za kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal žalobca v úmysle kúpiť telocvičňu na splátky). Ani túto žalobnú námietku preto nemožno považovať za dôvodnú, keďže nebolo preukázané tvrdenie žalobcu. 32. Žalobca v podanej správnej žalobe načrtol, že je potrebné prihliadať aj na to, že štát nevytvoril menším obciam podmienky na bezchybné rozhodovanie a obce využívajú aj na špeciálne úlohy svojich pracovníkov, ktorí nemajú dostatočnú kvalifikáciu. Správny súd uvedené určite vníma ako problém, ktorý môžu mať menšie obce, avšak uvedené je možné považovať len za konštatovanie, resp. „sťažovanie sa“ žalobcu, avšak nejde o žiadnu konkrétnu žalobnú námietku, ktorá by mohla mať akýkoľvek vplyv na súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. 33. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj v jeho predchádzajúcom prvostupňovom rozhodnutí, preto podanú správu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 34. Obiter dictum správny súd uvádza, že podľa § 13 SSP je miestne príslušný správny súd, v obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade mal prvostupňový orgán verejnej správy (Úrad vládneho auditu) sídlo vo Zvolene, na základe čoho bola určená miestna príslušnosť Správneho súdu v Banskej Bystrici. V priebehu súdneho konania došlo od 01.01.2026 v zmysle § 29a zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 357/2015 Z. z.“ alebo „zákon o finančnej kontrole“) k zrušeniu Úradu vládneho auditu a jeho pôsobnosť prešla na Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré má sídlo v Bratislave. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že podľa § 9 SSP a jeho druhej vety platí, že príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Na základe uvedeného bola na začiatku súdneho konania určená príslušnosť Správneho súdu v Banskej Bystrici a táto jeho príslušnosť trvá až do jeho skončenia, a to bez ohľadu na to, že medzičasom došlo k zrušeniu prvostupňového orgánu verejnej správy - Úradu vládneho auditu. 35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). 36. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerov hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.