Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 1S/31/2024 0824100507 19. 03. 2026 Mgr. Marián Štulajter ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100507.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom C. B. XXX/XX, XXX XX D., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Študentská 2084/12, 961 08 Zvolen, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUZV-OCDPK-2024/010906-004 zo dňa 25. júna 2024, takto rozhodol: Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Zvolen, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-ZV-OCDPK-2004/010906-004 zo dňa 25. júna 2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Okresný úrad Zvolen, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej ako „žalovaný“) na základe výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2024-05-20-4797437175 vytvoreného dňa 20. mája 2024 (ďalej ako „Výstup“) zistil, že žalobca v ustanovenej lehote do 13. januára 2024 bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil svoje osobné motorové vozidlo OCTAVIA COMBI, ev. č. ZV737BR (ďalej ako „Vozidlo“) pravidelnej technickej kontrole podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke“). Na základe Výstupu žalovaný dňa 23. mája 2024 vydal Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla technickej kontrole č. OU-ZV-OCDPK-2024/010906 (ďalej ako „Rozkaz o uložení pokuty“), ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi Vozidla uložil pokutu vo výške 165,00 eur za to, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu v spojení s § 108 ods. 1 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke bez vyzvania a na vlastné náklady v ustanovenej lehote, najneskôr do 13. januára 2024, podrobiť Vozidlo pravidelnej technickej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecnozáväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 a 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. V odôvodnení Rozkazu o uložení pokuty žalovaný uviedol relevantnú právnu úpravu, pričom skonštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal z Výstupu. Žalobca svojím konaním podľa žalovaného porušil § 45 ods. 1 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke spolu s § 47 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 137/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti technickej kontroly
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Vyhláška“). Keďže žalovaný nezistil dôvod na odloženie veci podľa § 149 ods. 7 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, žalobcovi uložil pokutu tak, ako je uvedené vo výroku Rozkazu o uložení pokuty. 2. Žalobca podal proti Rozkazu o uložení pokuty odpor podľa § 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v zákonom stanovenej lehote, ktorý písomne odôvodnil. Žalovaný následne dňa 25. júna 2024 vydal Rozhodnutie o odmietnutí odporu č. OU-ZV-OCDPK-2024/010906-004 (ďalej ako „Rozhodnutie o odmietnutí odporu“), ktorým odmietol odpor žalobcu proti Rozkazu o uložení pokuty podľa § 149 ods. 11 písm. a) Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, nakoľko posúdením odporu bolo zistené, že odpor žalobcu neobsahuje predpísané náležitosti, konkrétne to, že žalobca k odporu nepripojil listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. V odôvodnení Rozhodnutia o odmietnutí odporu žalovaný popísal priebeh administratívneho konania a odôvodnenie odporu žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že žalobca podal odpor proti Rozkazu o uložení pokuty v zákonom stanovenej lehote, odpor spĺňal všeobecné náležitosti podania podľa § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), žalobca dodržal písomnú formu podania a jeho podanie bolo spôsobilé vyvolať procesné účinky. Žalovaný uviedol, že z odporu žalobcu je zrejmé „kto podanie robí“ (odpor obsahoval všetky nevyhnutné identifikačné údaje), ďalej „akej veci sa podanie týka“ (žalobca v odpore uviedol číslo konania) a aj „čo sa navrhuje“ (žalovanému bola zrejmá vôľa žalobcu). Žalovaný poukázal na osobitnú právnu úpravu v § 149 ods. 10 druhej a tretej vete Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, v zmysle ktorej: „Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť; v odôvodnení sa uvedú rozhodujúce skutočnosti, o ktoré sa opiera obrana proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň sa označia dôkazy na preukázanie tvrdení účastníka konania. K odporu sa pripoja listinné dôkazy, ktorých sa účastník konania dovoláva“. Žalovaný skonštatoval, že odpor žalobcu nespĺňa náležitosti „podľa ustanovenia § 149 ods. 11 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z., a to konkrétne pripojenie listinných dôkazov, ktorých sa účastník konania dovoláva“. Keďže podľa § 149 ods. 10 posledná veta Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke sa ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku nepoužije, žalovaný uviedol, že nemôže vyvinúť aktivitu k tomu, aby bol nedostatok podania žalobcu odstránený. Žalovaný mal za to, že Zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke zakotvuje osobitnú úpravu pre odmietnutie odporu, ktorá je jednoznačná a záväzná, pričom žalobca bol na tieto skutočnosti v Rozkaze o uložení pokuty upozornený, a preto odpor žalobcu proti Rozkazu o uložení pokuty odmietol. Správna žaloba 3. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia o odmietnutí odporu spolu s Rozkazom o uložení pokuty a zároveň Rozkazu o uložení pokuty č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024 a Rozhodnutia o odmietnutí odporu č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907-004 zo dňa 25. júna 2024 vydaných žalovaným vo veci sankcionovania žalobcu za nesplnenie povinnosti žalobcu podrobiť Vozidlo emisnej kontrole. Žalobca mal za to, že Rozkaz o uložení pokuty a Rozkaz o uložení pokuty č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024, ktoré vydal žalovaný, predstavujú rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom žiadal preskúmanie ich zákonnosti podľa § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Žalobca zároveň stručne popísal priebeh administratívneho konania a v časti „B“ správnej žaloby citoval obsah jeho odporu proti Rozkazu o uložení pokuty a Rozkazu o uložení pokuty č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024. 4. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že „nemá problém uhradiť uloženú sankciu, samozrejme len za predpokladu jej uloženia po všetkých stránkach zákonným a plne odôvodneným rozhodnutím vrátane im predchádzajúceho konania, ktoré nedostatky a vady však možno pričítať na vrub konajúcemu administratívnemu orgánu“. Namietal, že žalovaný ako „druhostupňový správny orgán“ v Rozhodnutí o odmietnutí odporu a v Rozhodnutí o odmietnutí odporu č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907-004 zo dňa 25. júna 2024 zúžil „zákonný rámec“ posúdenia veci len na formálne a obsahové náležitosti podaného odporu a účelovo uplatnil striktný výklad a aplikáciu § 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke len vo vzťahu k nepripojeniu listinných dôkazov, ktorých sa účastník konania dovoláva, hoci tieto listinné dôkazy v odôvodnení Rozhodnutia o odmietnutí odporu a Rozhodnutia o odmietnutí odporu č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907-004 zo dňa 25. júna 2024 nevymenúva a neidentifikuje. Žalobca uviedol, že v odpore proti Rozkazu o uložení pokuty a Rozkazu o uložení pokuty č. OU-ZVOCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024 len označil na troch miestach dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení „formuláciou v podstate čo je možné preukázať alebo môže preukázať“ bez uvedenia formy dôkazného prostriedku. Žalovaný sa podľa žalobcu snaží uvedené nesprávne a bez akýchkoľvek dôvodov navodiť „nafabulovanou úvahou a priorizáciou o nepripojení listinných dôkazov, na ktoré sa účastník konania odvoláva“. Žalovaný podľa žalobcu v odôvodnení Rozhodnutia o odmietnutí odporu a Rozhodnutia o odmietnutí odporu č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907-004 zo dňa 25. júna 2024 „doslova memoruje, za použitia podporných argumentov podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, v danom štádiu konania nemožnosť, za prezentovania v tejto línii navonok vyvinutej formálnej snahy Žalovaného, čo možno považovať za úsmevné, podaný opravný prostriedok – odpor doplniť“. Podľa žalobcu sa žalovaný takto „snaží vyhnúť zákonnému postupu a rozhodovaniu spočívajúcim v ďalšom konaní a rozhodnutí o správnom delikte v rámci intencií zákona“. Žalobca tvrdil, že v podanom odpore napríklad vytýkal „nezákonnosť, nedostatočné dôvody, vady výroku a nepreskúmateľnosť“ Rozkazu o uložení pokuty a Rozkazu o uložení pokuty č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024, čomu sa žalovaný v dôsledku „vyššie uvedeného“ nevenoval. Podľa žalobcu má „hodnotenie týchto skutočností“ prednosť „pri celkovom nazeraní na splnenie formálnych a obsahových náležitostí podaného opravného prostriedku“ cez „zužujúci, prispôsobený, nezákonný, nijako neodôvodnený“ výklad žalovaného v snahe vyhnúť sa pokračovaniu konania o správnom delikte. Rozhodnutie o odmietnutí odporu a Rozhodnutie o odmietnutí odporu č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907-004 zo dňa 25. júna 2024 považoval žalobca za jednoduchšie formulárové rozhodnutia. Ďalej uviedol, že je potrebné prihliadnuť na zmysel, účel a systematiku Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a na podmienky a spôsob ukladania sankcií za správne delikty „na danom úseku“. 5. Žalobca namietal, že žalovaný je „ex offo zo zákona“ povinný skúmať „všetky skutočnosti“ a nie je viazaný rozsahom podaného odporu. Nadriadený odvolací orgán verejnej správy sa podľa žalobcu riadi § 59 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ďalej tvrdil, že žalovaný k Rozkazu o uložení pokuty a Rozkazu o uložení pokuty č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024 síce pripojil výstupy z „príslušného informačného systému“, avšak môže sám vykonávať za účelom zistenia skutkového stavu lustrácie v informačných systémoch, prípadne si vyžiadať súčinnosť od iných orgánov, resp. informácie „zo stanice technickej a emisnej kontroly“. Žalovanému sa podľa žalobcu „akoby ťažilo vykonať jednoduché lustrácie v dostupných informačných systémoch“, resp. si vyžiadať súčinnosť od iných príslušných orgánov a „tretích osôb“. Podľa názoru žalobcu je tento postup metodicky určený a stanovený podzákonnými normami a inými predpismi, či inštrukciami. V Rozkaze o uložení pokuty a Rozkaze o uložení pokuty č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024 podľa žalobcu bez riadneho odôvodnenia „absentuje“ aj „voľné hodnotenie dôkazov“, pričom žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav veci. 6. Žalobca považoval Rozhodnutie o odmietnutí odporu, Rozkaz o uložení pokuty a zároveň Rozkaz o uložení pokuty č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024 a Rozhodnutie o odmietnutí odporu č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907-004 zo dňa 25. júna 2024 za nepreskúmateľné, neodôvodnené vo vzťahu k výroku, svojvoľné, vnútorne rozporné, podávajúce „nezákonný či nedostatočný výklad zákona“, zámerne popierajúce základné zásady dokazovania v správnom konaní, obsahujúce „zväčša jednovetové konštatovania či niekoľkovetové slovné celky bez vlastného hlbšieho odôvodnenia či odkazu na znenie zákona“, nesprávne interpretujúce skutočnosti uvedené v podanom odpore, pričom postup žalovaného v konaní bol podľa žalobcu rovnako nezákonný. Žalovaný sa podľa žalobcu vôbec nevysporiadal s podaným odporom. Žalobca tvrdil, že Rozhodnutím o odmietnutí odporu, Rozkazom o uložení pokuty a zároveň Rozkazom o uložení pokuty č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024 a Rozhodnutím o odmietnutí odporu č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907-004 zo dňa 25. júna 2024 bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. 7. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že Rozhodnutie o odmietnutí odporu a Rozhodnutie o odmietnutí odporu č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907-004 zo dňa 25. júna 2024 nezbavujú konajúce „úradné osoby“ zodpovednosti za nesprávny úradný postup, kde postupujú v skutkovo obdobných veciach nepochybne v rozpore s „metodickými usmerneniami na danom úseku, ktorými disponujú od nariadeného či ústredného orgánu verejnej správy“. Žalobca tvrdil, že na uvedené skutočnosti bude z jeho strany upozornený „ústredný orgán verejnej správy“, ktorý zabezpečuje metodický dohľad nad žalovaným, pričom do úvahy prichádza aj podnet na „previerku rozhodovacej činnosti Žalovaného v obdobných, skutkovo totožných veciach“, najmä tam, kde účastník konania nie je dostatočne odborne spôsobilý alebo zastúpený advokátom, prípadne inou odborne kvalifikovanou osobou.
8. Žalobca v správnej žalobe podľa § 197 SSP navrhol vykonanie „dôkazov avizovaných ním v podanom odpore“, pričom konkrétne sa podľa neho „môže jednať najmä o elektronický výstup z riadiacej jednotky vozidla/diel, čestné prehlásenia či iné dôkazy, preukazujúce ním tvrdené skutočnosti, keď takto neučinil samotný Žalovaný“ s tým, že tieto v „v primeranej lehote či na vyzvanie“ predloží správnemu súdu. 9. Žalobca v správnej žalobe tiež uplatnil návrh na sankčnú moderáciu, ktorý odôvodnil tým, že v danej veci vzhľadom na jej okolnosti je dôvod na zníženie pokuty, či upustenie od jej uloženia, „čo zodpovedá v jednej z alternatív aj dôvodom odloženia veci v citovanom osobitnom zákone /§ 149 ods. 7 písm. b)/“. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne alebo neúplne vyhodnotil porušenie povinnosti, najmä čas trvania a odstránenia protiprávneho stavu a vzniknuté následky, ktoré „neboli s poukazom na vyššie uvedený výklad v žiadnej miere“. 10. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd Rozhodnutie o odmietnutí odporu, Rozkaz o uložení pokuty a zároveň Rozkaz o uložení pokuty č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024 a Rozhodnutie o odmietnutí odporu č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907-004 zo dňa 25. júna 2024 zrušil a vec vrátil „prvostupňovému správnemu orgánu“ na ďalšie konanie. Taktiež žiadal, aby správny súd zmenil výšku pokuty uloženej žalovaným Rozkazom o uložení pokuty a Rozkazom o uložení pokuty č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907 zo dňa 23. mája 2024 tak, že uložená pokuta je vo výške 55,00 eur, prípadne upustil od jej uloženia. Zároveň žalobca žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal priebeh administratívneho konania a zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v Rozhodnutí o odmietnutí odporu. Replika žalobcu 12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe zo dňa 29. novembra 2024 uviedol, že uznáva porušenie svojej povinnosti a nemá problém uhradiť prípadne zníženú sankciu, resp. zobrať na vedomie jej odpustenie. Pokuta podľa žalobcu môže byť uložená len zákonným rozhodnutím, čo nie je v predmetnej veci splnené. Uviedol: „Naprieč celou vecou sa snúbi nesprávna aplikačná prax, zrejme v prevažujúcej miere smerujúca k odmietaniu podaných opravných prostriedkov voči vydaným rozkazom o uložení pokuty v obdobných prípadoch s možným, zamýšľaným cieľom, podľa všetkého tieto odmietnuť/odmietať, ďalej rovnako zrejme neschopnosť, neochota administratívneho orgánu (ktorému sa ťaží) vykonávať jednoduché lustrácie v príslušných, jemu dostupných informačných systémoch, na preukázanie skutkových okolností veci, kde bolo zrejme veľkou prekážkou pre administratívny orgán uviesť do krátkeho rozhodnutia o odmietnutí odporu dátum vykonania technickej a emisnej kontroly osobného motorového vozidla (ktorú skutočnosť už uvádza jednoduchou strohou formuláciou, bez uvedenia dátumu lustrácie, vo vyjadrení k žalobe) a na prirorizácii tejto a iných nadväzujúcich skutočností v celej šírke veci, zákonným spôsobom jednoduchým dokazovaním rozhodnúť/ďalej konať, a nie nepreskúmateľnými rozhodnutiami, čo zrejme administratívny orgán doposiaľ nechce nijakým spôsobom uznať a ďalej viesť osobitné prieskumné konania na základe podaných opravných prostriedkov voči rozkazom o uložení pokuty, a tak zohľadniť individuálne skutkové okolnosti veci (napríklad porovnanie počtu najazdených km osobného motorového vozidla medzi intervalmi vykonania technických kontrol a podobne), brániť účastníkom konania v uplatňovaní ich základných práv, bohužiaľ v tak jednoduchej veci. Žalobcovi zostáva len dôverovať v rozhodnutie konajúceho či prípadne na podklade podaného opravného prostriedku jemu nadriadeného súdu podľa zaužívanej súdnej praxe. Zaujímavé na celej veci je, že pre žalovaného nie je dostatočným mementom, výchovným momentom či pozastavením sa na vecou ani žalobcom iniciovaný súdny prieskum jeho, i keď právoplatných, rozhodnutí, s ich naznačenou nezákonnou úrovňou a líniou“. 13. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu. 14. Správny súd Uznesením sp. zn. 1S/31/2024-80 zo dňa 29. januára 2026 konanie o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. OU-ZV-OCDPK-2024/010907-004 zo dňa 25. júna 2024 vylúčil na samostatné konanie s tým, že vylúčená vec sa bude viesť pod novou spisovou značkou.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 15. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 19. marca 2026, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, v neprítomnosti účastníkov konania a za prítomnosti verejnosti. Žalobca e-mailovým podaním zo dňa 18. marca 2026 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, do pojednávacej miestnosti správneho súdu sa zároveň dostavil zástupca žalovaného, avšak bez riadneho poverenia od štatutárneho zástupcu žalovaného. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 16. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 18. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 20. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 21. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 149 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke (1) Ak je nepochybne zistené, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa tohto zákona, správny orgán bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo
písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a), ods. 6 písm. a) a d), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19. (2) Podkladom pre vydanie rozkazu sú najmä výpisy z informačného systému evidencie vozidiel, výpisy z cestného informačného systému, celoštátneho informačného systému technických kontrol, celoštátneho informačného systému emisných kontrol, celoštátneho informačného systému kontrol originality, celoštátneho informačného systému montáže plynových zariadení, rozhodnutia okresného úradu o nariadení technickej kontroly, emisnej kontroly alebo kontroly originality, oznámenia od orgánov vykonávajúcich dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, protokoly o kontrole z vykonaného odborného dozoru alebo iné dôkazy, ktoré nepochybne preukazujú, že osoba sa dopustila konania, ktorým porušila povinnosť podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a), ods. 6 písm. a) a d), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19. (3) Dôkazy uvedené v odseku 2 možno použiť aj v konaní o správnom delikte podľa § 148 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a), ods. 6 písm. a) a d), ods. 12 písm. a) alebo ods. 13 až 19. (4) Na rozkazné konanie o správnych deliktoch sa vzťahuje § 148 ods. 23 až 28 rovnako. (5) Pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške, ak do 15 dní od doručenia rozkazu sú na platobný účet uvedený v rozkaze pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty okrem prípadov podľa odseku 6. (6) Ak bola pokuta uložená za nepodrobenie vozidla technickej kontrole, emisnej kontrole alebo kontrole originality, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške, ak do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu je na platobný účet uvedený v rozkaze pripísaná jedna tretina z uloženej výšky pokuty a zároveň v tejto lehote vozidlo je a) podrobené príslušnej kontrole uvedenej v rozkaze, b) vyradené z evidencie, c) odhlásené do cudziny alebo d) dočasne vyradené z evidencie. (7) Správny orgán vec odloží, ak a) nemožno zistiť osobu, ktorá sa dopustila konania, za ktoré sa ukladá pokuta, b) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti, c) zanikla zodpovednosť za porušenie povinnosti alebo d) ide o vozidlo podľa § 1 ods. 5 alebo ods. 8. (8) Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva a údaj o odložení veci sa vyznačí v spise. O odložení veci sa účastník konania neupovedomuje. (9) Rozkaz má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie, ak odsek 16 neustanovuje inak. Spolu s rozkazom sa účastníkovi konania zašle aj dôkaz o porušení povinnosti alebo spôsob, ktorým sa účastník konania môže oboznámiť s porušením povinnosti. Rozkaz nemožno doručiť verejnou vyhláškou. (10) Účastník konania môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť; v odôvodnení sa uvedú rozhodujúce skutočnosti, o ktoré sa opiera obrana proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň sa označia dôkazy na preukázanie tvrdení účastníka konania. K odporu sa pripoja listinné dôkazy, ktorých sa účastník konania dovoláva. O tomto musí byť účastník konania v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 správneho poriadku sa nepoužije. (11) Správny orgán odmietne odpor, ak a) neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 10 alebo podľa správneho poriadku, b) bola pokuta už uhradená. (12) Správny orgán vydá rozhodnutie o odmietnutí odporu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu. (13) Včas podaným odporom, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 11, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a správny orgán pokračuje v konaní o správnom delikte, ak odsek 14 neustanovuje inak. Ak pred vydaním rozkazu nebol proti účastníkovi rozkazného konania ako účastníkovi konania o správnom delikte podľa § 148 urobený iný úkon, doručenie rozkazu účastníkovi konania sa považuje za prvý úkon v konaní o správnom delikte podľa § 148. (14) Ak po podaní odporu správny orgán zistí dôvody podľa odseku 7, konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. (15) Účastníkovi konania, ktorému je po podaní odporu podľa odseku 10 uložená pokuta za správny delikt podľa § 148, správny orgán uloží povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním správneho
deliktu vo výške 30 eur. Trovy konania sú splatné v lehote splatnosti uloženej pokuty a musia sa uhradiť formou platby na platobný účet uvedený v rozhodnutí. Úhrada trov konania je príjmom štátneho rozpočtu. (16) Rozkaz podľa odseku 9, rozhodnutie o odmietnutí odporu podľa odseku 11 a rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 14 môže obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby. Spis o správnom delikte sa môže viesť v elektronickej podobe. 23. Podľa § 157 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke ak v tomto zákone alebo v osobitnom predpise nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok. 24. Predmetom súdneho prieskumu je Rozhodnutie o odmietnutí odporu, ktorým žalovaný ako príslušný orgán štátneho odborného dozoru podľa § 138 písm. c) Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v rozkaznom konaní podľa 149 citovaného zákona odmietol odpor žalobcu proti Rozkazu o uložení pokuty, ktorým žalovaný uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi Vozidla pokutu vo výške 165,00 eur za to, že žalobca porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu v spojení s § 108 ods. 1 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke bez vyzvania a na vlastné náklady v ustanovenej lehote, najneskôr do 13. januára 2024, podrobiť Vozidlo pravidelnej technickej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecnozáväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 a 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Žalovaný odmietol odpor žalobcu proti Rozkazu o uložení pokuty podľa § 149 ods. 11 písm. a) Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, nakoľko mal za to, že odpor žalobcu neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, konkrétne to, že žalobca k odporu nepripojil listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. 25. Správny súd preskúmal Rozhodnutie o odmietnutí odporu a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Správny súd však podotýka, že predmetom súdneho prieskumu je Rozhodnutie o odmietnutí odporu, ktoré je procesným rozhodnutím. Netýka sa merita veci, t. j. rozhodovania o vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti voči žalobcovi, ale sa jedná o rozhodnutie, predmetom ktorého bolo posúdenie skutočností procesnej povahy, teda či sú dané zákonom predpokladané skutočnosti podľa § 149 ods. 11 Zákona o premávke vozidiel v cestnej premávke pre odmietnutie odporu žalobcu, t. j. aký procesný následok v konaní bude mať žalobcom podaný odpor. Keďže predmetom rozhodovania žalovaného pri vydaní Rozhodnutia o odmietnutí odporu nebolo vlastné posúdenie administratívnoprávnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt, aplikácia § 195 SSP správnym súdom nie je možná, a to aj napriek skutočnosti, že samotné rozkazné konanie podľa § 149 Zákona o premávke vozidiel v cestnej premávke je konaním o správnom delikte. Samotný súdny prieskum Rozhodnutia o odmietnutí oporu možný je. Napriek skutočnosti, že sa jedná o rozhodnutie procesnej povahy (podľa § 7 písm. e/ SSP „Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania“), Rozhodnutie o odmietnutí oporu má priamy vplyv na subjektívne práva žalobcu, keďže právnym následkom nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia je v zmysle § 149 ods. 12 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke nadobudnutie právoplatnosti Rozkazu o uložení pokuty a skončenie konania o správnom delikte.
26. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom nie je Rozkaz o uložení pokuty, keďže predstavuje samostatné rozhodnutie žalovaného vydané v rozkaznom konaní podľa § 149 ods. 1 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Žalobca sa mýli, keď Rozkaz o uložení pokuty považuje za rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a Rozhodnutie o odmietnutí odporu za rozhodnutie orgánu verejnej správy druhého stupňa vydané v odvolacom konaní. S podaním odporu proti rozkazu o uložení pokuty zákon nespája devolutívny účinok, teda presun oprávnenia prejednať a rozhodnúť vec z orgánu verejnej správy prvého stupňa na inštančne nadriadený (odvolací) orgán verejnej správy. Rozkazné konanie podľa § 149 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke je skráteným správnym konaním, ktoré vedie jeden a ten istý vecne a miestne príslušný orgán verejnej správy podľa § 138 písm. c) Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Žalovaný ako príslušný orgán verejnej správy, ktorý vydal Rozkaz o uložení pokuty, v zmysle zákona rozhoduje aj o odmietnutí odporu podľa § 149 ods. 11 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Devolutívny účinok je spojený až s prejednaním odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v neskrátenom správnom konaní o prejednanie správneho deliktu, ktoré nasleduje po zrušení rozkazu o uložení pokuty v dôsledku podaného odporu, ktorý nebol odmietnutý (§ 149 ods. 13 prvá veta Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke) v prípade, ak konajúci orgán verejnej správy nerozhodne autoremedúrou. Keďže správnou žalobou napadnuté Rozhodnutie o odmietnutí odporu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy druhého stupňa, ktoré by bolo vydané v odvolacom konaní, správny súd nemôže aj napriek výslovnému zneniu petitu správnej žaloby preskúmať zákonnosť Rozkazu o uložení pokuty a zrušiť ho podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd taktiež nemôže vykonať súdny prieskum Rozkazu o uložení pokuty ani podľa § 27 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého: „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c)“. Pre súdny prieskum skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 27 ods. 1 SSP musia byť súčasne splnené tri podmienky – a) návrh žalobcu, b) preskúmavané rozhodnutie musí zo skôr vydaného rozhodnutia vychádzať, pričom skôr vydané rozhodnutie musí byť pre preskúmavané rozhodnutie záväzné, c) skôr vydané rozhodnutie nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Žalobca síce navrhol preskúmanie zákonnosti Rozkazu o uložení pokuty správnym súdom podľa § 27 ods. 1 SSP, pričom zároveň platí, že Rozkaz o uložení pokuty nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom, keďže je proti nemu prípustný odpor ako opravný prostriedok, a teda vychádzajúc z princípu subsidiarity súdneho prieskumu vo vzťahu k prieskumu neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy v rámci opravných inštitútov administratívneho konania bol žalobca povinný využiť podanie odporu proti Rozkazu o uložení pokuty (čo aj urobil), avšak správnou žalobou napadnuté Rozhodnutie o odmietnutí odporu nevychádza z Rozkazu o uložení pokuty a tento nie je pre Rozhodnutie o odmietnutí odporu záväzný. Naopak, Rozhodnutie o odmietnutí odporu je rozhodnutím o prípustnosti odporu ako opravného prostriedku proti rozhodnutiu v rozkaznom konaní, pričom už z povahy veci nemôže byť pre rozhodnutie o opravnom prostriedku záväzné rozhodnutie, proti ktorému samotný opravný prostriedok smeruje. Vzhľadom na uvedené preto správny súd na návrh žalobcu na preskúmanie zákonnosti Rozkazu o uložení pokuty podľa § 27 ods. 1 SSP neprihliadol. 27. Námietka žalobcu, že žalovaný uplatnil striktný výklad § 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke vo vzťahu k nepripojeniu listinných dôkazov, na ktoré sa účastník konania dovoláva, pričom žalobca uviedol, že v podanom odpore len označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je dôvodná. Žalobca podľa obsahu predmetnej žalobnej námietky namietal nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok pre odmietnutie odporu podľa § 149 ods. 11 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke žalovaným, keď žalovaný Rozhodnutím o odmietnutí odporu odmietol odpor žalobcu proti Rozkazu o uložení pokuty z dôvodu, že žalobca k odporu nepripojil listiny, na ktoré sa mal ako účastník konania dovolávať, napriek tomu, že žalobca podľa obsahu svojho odporu žiadne listiny k nemu pripojiť nemusel, keďže v odpore len označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré si žalovaný mohol zabezpečiť sám vlastnou činnosťou. Podľa § 149 ods. 11 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke konajúci orgán verejnej správy odmietne odpor proti rozkazu o uložení pokuty len v dvoch prípadoch, a to: a) podaný odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 10 alebo podľa Správneho poriadku, b) pokuta už bola uhradená. Žalovaný v Rozhodnutí o odmietnutí odporu
skonštatoval, že odpor žalobcu spĺňa všeobecné náležitosti podania podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, avšak mal za to, že odpor žalobcu nespĺňa osobitnú náležitosť podľa § 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, keďže zákon v danom ustanovení uvádza, že k odporu sa pripoja listinné dôkazy, ktorých sa účastník konania dovoláva. Keďže žalobca nepripojil k svoju odporu žiadne listiny, podaný odpor podľa žalovaného nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, čím bol naplnený dôvod pre jeho odmietnutie podľa § 149 ods. 11 písm. a) citovaného zákona. Takýto výklad ust. § 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke zo strany žalovaného je však nesprávny. Zo znenia predmetného ustanovenia je aj pri gramatickom (doslovnom) výklade zrejmé, že účastník konania k odporu pripojí také listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Je nepochybné, že v prípade, keď sa účastník konania žiadnych listinných dôkazov nedovoláva, čo musí konajúci orgán verejnej správy vyhodnotiť podľa obsahu argumentácie účastníka konania v podanom odpore, nemôže ich z povahy veci ani pripojiť k odporu. Žalobca v podanom odpore označil dôkazy na podporu svojich tvrdení (je vlastníkom aj ďalšieho osobného motorového vozidla a dodatočne splnil povinnosť podrobiť Vozidlo technickej kontrole dňa 3. júna 2024, čo si podľa tvrdenia žalobcu môže žalovaný sám overiť z príslušných evidencií vedených na základe zákona), a teda uviedol náležitosť, ktorú predpokladá samotné znenie § 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke („Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť; v odôvodnení sa uvedú rozhodujúce skutočnosti, o ktoré sa opiera obrana proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň sa označia dôkazy na preukázanie tvrdení účastníka konania“). Pokiaľ sa ale účastník konania v podanom odpore v zmysle jeho argumentácie nedovoláva žiadnych listinných dôkazov, konajúci orgán verejnej správy nemôže od účastníka konania vyžadovať pripojenie akýchkoľvek listín, keďže obsahová stránka odporu je výlučne v dispozícii účastníka konania. Rovnako potom nemôže v prípade, ak sa účastník konania v odpore nedovoláva žiadnych listinných dôkazov, skonštatovať v danom ohľade nesplnenie náležitostí odporu podľa 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Výklad, podľa ktorého by účastník konania mal vždy bez ohľadu na obsah jeho argumentácie v odpore k nemu priložiť aj listinné dôkazy, je mylný a neprimerane formalistický, keďže vedie k absurdnému záveru, že aj v prípade, ak by účastníkom konania namietané skutočnosti proti vydanému rozkazu o uložení pokuty mali výlučne právny a nie skutkový charakter, účastník konania by musel k odporu pripojiť „listinné dôkazy“, ktorých sa ani nedovoláva, ak nechce, aby jeho odpor bol odmietnutý. Konajúci orgán verejnej správy musí splnenie náležitostí podaného odporu účastníka konania vyhodnotiť vždy individuálne s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci, teda na obsah odporu v tom ohľade, či sa účastník konania dovoláva konkrétnych listinných dôkazov na preukázanie svojich konkrétnych tvrdení. Odmietnuť odpor účastníka konania podľa § 149 ods. 11 písm. a) Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke môže pre nepripojenie listinných dôkazov len vtedy, ak sa ich účastník konania v podanom odpore dovoláva, avšak napriek tomu ich k nemu nepripojí. Orgán verejnej správy pri rozhodovaní podľa § 149 ods. 11 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke nehodnotí dôvodnosť argumentácie účastníka konania proti vydanému rozkazu o uložení pokuty (toto hodnotenie je až predmetom rozhodovania o správnom delikte v následnom neskrátenom správnom konaní nasledujúcom po zrušení rozkazu o uložení pokuty) a v zásade skúma podaný odpor len z formálnej stránky, avšak ani táto skutočnosť neznamená, že toto skúmanie je až natoľko formálne, že bez ohľadu na obsah podaného odporu možno od účastníka konania vždy požadovať aj predloženie listinných dôkazov. Keďže žalobca sa v podanom odpore proti Rozkazu o uložení pokuty nedovolával žiadnych listinných dôkazov, žalovaný nesprávne právne posúdil otázku splnenia náležitostí odporu žalobcu podľa § 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a následne bez zákonného dôvodu odmietol odpor žalobcu podľa § 149 ods. 11 písm. a) Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, čím zaťažil Rozhodnutie o odmietnutí odporu vadou podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, čo odôvodňuje jeho zrušenie správnym súdom. 28. Správny súd vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný zúžil posúdenie veci len na formálne a obsahové náležitosti podaného odporu, uvádza, že rozhodovanie orgánu verejnej správy podľa § 149 ods. 11 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke má práve formálny charakter, keďže orgán verejnej správy nerozhoduje o veci samej, ale overuje len splnenie zákonných podmienok pre odmietnutie odporu. Žalovaný tak mohol posúdiť žalobcom podaný odpor proti Rozkazu o uložení pokuty v Rozhodnutí o odmietnutí odporu len z formálneho hľadiska, avšak, ako už správny súd uviedol, aj toto formálne skúmanie musí zohľadniť okolnosti individuálnej veci vo vzťahu k náležitostiam podaného odporu účastníka konania. Pokiaľ žalobca namietal, že v podanom odpore vytýkal vady Rozkazu o uložení pokuty, čomu sa žalovaný nevenoval, správny súd podotýka, že žalovaný na argumentáciu žalobcu pri rozhodovaní podľa § 149 ods. 11 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke ani nemohol prihliadnuť, keďže predmet a rozsah jeho rozhodovania je presne vymedzený citovaným
ustanovením zákona. Vysporiadanie sa s námietkami a argumentáciou žalobcu uvedenou v podanom odpore má byť predmetom rozhodovania žalobcu až v následnom neskrátenom správnom konaní nasledujúcom po zrušení Rozkazu o uložení pokuty, v ktorom žalobcovi prináležia procesné práva v zmysle Správneho poriadku a Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Žalobca sa preto mýli, keď v správnej žalobe tvrdí, že žalovaný je aj v predmetnom procesnom štádiu konania povinný ex offo skúmať „všetky skutočnosti“, pričom nie je viazaný rozsahom podaného odporu. Rovnako žalovaný nepostupuje podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku ako tvrdil žalobca, keďže, ako už správny súd uviedol, žalovaný nerozhoduje podľa § 149 ods. 11 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v postavení odvolacieho orgánu verejnej správy. Bezpredmetné vo vzťahu k Rozhodnutiu o odmietnutí odporu a predmetu rozhodovania žalovaného sú aj tvrdenia žalobcu v správnej žalobe ohľadom vyjadrenia jeho názoru k spôsobu dokazovania a rozsahu zisťovania skutkového stavu veci, keďže tieto sa týkajú až následného neskráteného správneho konania nasledujúceho po zrušení Rozkazu o uložení pokuty. 29. Námietka nepreskúmateľnosti Rozhodnutia o odmietnutí odporu uplatnená žalobcom v správnej žalobe je nedôvodná. Rozhodnutie o odmietnutí odporu má všetky náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, pričom obsahuje aj dostatočne určité a zrozumiteľné odôvodnenie vo vzťahu k jeho výroku. Skutočnosť, že právny záver žalovaného vyjadrený v Rozhodnutí o odmietnutí odporu je nesprávny, nemá za následok vadu nepreskúmateľnosti. Vady rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) súčasne popri sebe neobstoja, keďže je logicky vylúčené, aby orgán verejnej správy súčasne neuviedol dostatočné, resp. zrozumiteľné dôvody pre svoje rozhodnutie a zároveň vyjadrený právny záver ako výsledok právneho posúdenia orgánu verejnej správy bol nesprávny. Žalobca argumentoval v správnej žalobe vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným, a teda je zrejmé, že mu museli byť zrejmé dôvody, ktoré viedli žalovaného k rozhodnutiu v zmysle výroku Rozhodnutia o odmietnutí odporu. To, že žalobca sa s dôvodmi rozhodnutia nestotožňuje, resp. v obsahu svojich žalobných bodov vyjadruje svoje vlastné hodnotenie rozhodovania a postupu žalovaného, neznamená, že napadnuté Rozhodnutie o odmietnutí odporu je nepreskúmateľné. Rovnako nepreskúmateľnosť Rozhodnutia o odmietnutí odporu nespôsobuje ani skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v podanom odpore. Ako už správny súd uviedol, predmetom rozhodovania žalovaného podľa § 149 ods. 11 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke je posúdenie toho, či nastali skutočnosti uvedené v predmetnom ustanovení zákona, ktorých následkom je odmietnutie odporu. Žalovaný sa v rozkaznom konaní vecne nevysporiadava s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odpore, keďže takéto vysporiadanie je predmetom až následného neskráteného správneho konania nasledujúceho po zrušení Rozhodnutia o uložení pokuty v dôsledku podaného odporu. 30. Nedôvodná je aj námietka nesprávneho úradného postupu žalovaného, ktorá podľa žalobcu spočíva v tom, že „úradné osoby“ mali postupovať v skutkovo obdobných veciach v rozpore s „metodickými usmerneniami na danom úseku, ktorými disponujú od nariadeného či ústredného orgánu verejnej správy“. Správny poriadok v ustanovení § 3 ods. 5 druhej vete upravuje tzv. precedenčnú zásadu, v zmysle ktorej orgány verejnej správy dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca však v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný porušil pri rozhodovaní podľa § 149 ods. 11 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke precedenčnú zásadu, teda nekonkretizoval, v ktorom prípade žalovaný rozhodol pri tej istej alebo obdobnej skutkovej situácii rozdielne. Takáto konkretizácia je povinnosťou žalobcu, keďže správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a teda nemôže namiesto žalobcu sám dopĺňať obsah jeho žalobných bodov a ani sám vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 31. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe navrhoval vykonanie dokazovania prostredníctvom „dôkazov avizovaných ním v podanom odpore“, pričom konkrétne sa podľa neho „môže jednať najmä o elektronický výstup z riadiacej jednotky vozidla/diel, čestné prehlásenia či iné dôkazy, preukazujúce ním tvrdené skutočnosti, keď takto neučinil samotný Žalovaný“ s tým, že tieto „v primeranej lehote
či na vyzvanie“ predloží správnemu súdu, správny súd na návrh žalobcu neprihliadol, keďže tento je len všeobecný a žalobca neuviedol, vykonanie ktorých konkrétnych dôkazov navrhuje a aké konkrétne skutočnosti vo vzťahu k nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia majú navrhnuté dôkazy preukázať. Správny súd opätovne podotýka, že predmetom rozhodovania žalovaného bola procesná otázka, či žalobcom podaný odpor má náležitosti podľa § 149 ods. 10 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a žalovaný nerozhodoval vecne o správnom delikte, ktorého sa mal dopustiť žalobca. 32. Správny súd taktiež neprihliadal na návrh žalobcu na sankčnú moderáciu pokuty uloženej Rozkazom o uložení pokuty, keďže predmetom súdneho prieskumu je Rozhodnutie o odmietnutí odporu, teda rozhodnutie procesnej povahy, ktorým žalovaný žalobcu nesankcionoval. Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu teda neprichádza do úvahy a je bezpredmetný. 33. Keďže správny súd zistil, že Rozhodnutie o odmietnutí odporu je zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 34. V ďalšom konaní žalovaný po zrušení Rozkazu o uložení pokuty v dôsledku žalobcom podaného odporu (§ 149 ods. 13 Zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke) v správnom konaní vecne prejedná správny delikt, ktorého sa mal žalobca dopustiť, v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a najmä sa vysporiada s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odpore. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní podľa jeho výsledku úspešný, a preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísala členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141 SSP).