Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 1S/28/2023 0823106119 25. 09. 2025 JUDr. Darina Štoffová ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106119.1
Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: Okresná prokuratúra Martin, Vajanského nám. 1, 036 80 Martin 1, proti žalovanej: Obec Mošovce, Kollárovo námestie 10, 038 21 Mošovce, zast. doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, v konaní o návrhu na preskúmanie zákonnosti Uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/14/VII/2022 zo dňa 8. decembra 2022, takto rozhodol: rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Obecné zastupiteľstvo obce Mošovce (ďalej aj „obecné zastupiteľstvo“) na svojom zasadnutí dňa 8. decembra 2022 prijalo Uznesenie č. E/1/14/VII/2022 (ďalej aj „Uznesenie obecného zastupiteľstva“ alebo „Uznesenie“), ktorým schválilo rozpočet obce Mošovce na rok 2023 ako vyrovnaný s celkovými príjmami 1 735 980 eur a s celkovými výdavkami 1 735 980 eur. Súčasne schválilo zapojenie a čerpanie rezervného fondu z kapitálových príjmov na rozšírenie kapacít MŠ v sume 4 245 eur, na pasportizáciu zelene v parku Mošovce v sume 12 460,39 eura, zapojenie a čerpanie finančných kapitálových prostriedkov z minulých rokov na pasportizáciu zelene v parku Mošovce v sume 10 319,61 eura. 2. Okresná prokuratúra Martin podala proti Uzneseniu obecného zastupiteľstva protest prokurátora č. Pd 11/23/5506-8 zo dňa 17. apríla 2023 (ďalej len „protest prokurátora“) s odôvodnením, že nie je možné, aby po uskutočnených komunálnych voľbách, v ktorých boli zvolení noví poslanci, rokovalo obecné zastupiteľstvo ešte v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období, čím malo dôjsť k porušeniu ust. § 11 ods. 1 a 4, § 12 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o obecnom zriadení“ alebo „zákon č. 369/1990 Zb.“). 3. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 22. júna 2023 po prerokovaní protestu prokurátora Uznesením č. Z/1/2/V/2023 nevyhovelo protestu prokurátora. Správna žaloba 4. V zákonom stanovenej lehote po oznámení o nevyhovení protestu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin (ďalej len „žalobkyňa“) správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti Uznesenia obecného zastupiteľstva podľa § 348 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a žiadala, aby správny súd predmetné Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 8. decembra 2022 zrušil. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že proti Uzneseniu
obecného zastupiteľstva bol podaný protest, ktorému obecné zastupiteľstvo nevyhovelo. Starostka obce argumentovala tým, že rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie stále trvalo, je právne konformné až do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva, a teda aj rozhodnutia, ktoré z neho vzídu, sú legálne. Ozrejmila tiež dôvod nezvolania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Žalobkyňa poukázala na to, že zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 8. decembra 2022 (t.j. už po komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili 29. októbra 2022, v ktorých boli zvolení noví poslanci), sa zúčastnili ešte poslanci zvolení v predchádzajúcom volebnom období a títo prijali predmetné Uznesenie. Poukázala na ust. § 11 ods. 1 a 4, § 12 ods. 1 a 3 zákona č. 369/1990 Zb. a konštatovala, že ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta obce zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb, pričom v citovanom zákonnom ustanovení je osobitným spôsobom ustanovený subjekt pre zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, ako i lehota na jeho uskutočnenie, a tým nepriamo i pre jeho zvolanie. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva po uskutočnení volieb do orgánov samosprávy obcí v zložení z poslancov zvolených v komunálnych voľbách. Zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva je povinnosťou (nie možnosťou) starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom období. Napriek tomu si starostka obce túto povinnosť nesplnila, čo odôvodnila svojou rodinnou situáciou, hoci na deň 8. decembra 2022 (len 5 dní pred ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva) zvolala zasadnutie obecného zastupiteľstva s poslancami zvolenými v predchádzajúcom volebnom období. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva po uskutočnených komunálnych voľbách, a podľa žalobkyne nie je teda možné, aby po uskutočnených komunálnych voľbách ešte rokovalo obecné zastupiteľstvo zložené z poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej poukázala na to, že komunálne voľby sú prostriedok delegácie moci. Voľbami sa teda moc transportuje z ľudu na jeho reprezentantov a práve týmto transportom sa vykonáva ústavné právo občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Legitimita rozhodovania obecného zastupiteľstva je teda oprávnenosť kolektívneho zastupiteľského zboru, zloženého z jednotlivých osôb majúcich mandát, vystupovať ako verejnomocenský subjekt, ktorému obyvatelia územného celku ako pôvodcovia moci zverili časť svojej suverenity prostredníctvom demokratických komunálnych volieb. Legitimita rozhodovania obecného zastupiteľstva vzhľadom na podmieňujúci akt komunálnych volieb, ako demokratický prostriedok obmeny (delegácie) moci, teda nemôže byť rovnaká tak pred uskutočnením komunálnych volieb, ako po uskutočnení komunálnych volieb. Obyvatelia obce už totiž prostredníctvom uskutočnených nových komunálnych volieb legitimovali svojich nových zástupcov, teda týmto osobám vznikol zvolením mandát a tento mandát iba nemôžu z objektívnych dôvodov (pre podmienku zloženia zákonom predpísaného sľubu poslanca) do času jeho prijatia vykonávať. Žalobkyňa poukázala na to, že účelom inštitútu ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva je plynulé a bezporuchové ujatie sa výkonu mandátu novozvoleným poslancom obecného zastupiteľstva. Zákonodarca zakotvením lehoty pre uskutočnenie ustanovujúceho zasadnutia (30 kalendárnych dní) iba sleduje, aby sa tento prechod výkonu samosprávy uskutočnil čo najskôr. Určite nebolo úmyslom zákonodarcu ustanovením 30 dňovej lehoty pre uskutočnenie ustanovujúceho zasadnutia dať možnosť obecnému zastupiteľstvu ako orgánu obce, aby v tejto 30 dňovej lehote rokovalo ešte v starom zložení a už vôbec nie, aby rokovalo v starom zložení po uplynutí tejto lehoty. Starostka obce zvolená v predchádzajúcom volebnom období mala zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva najneskôr do 28. novembra 2022. Napriek tomu zvolala starostka zastupiteľstvo na deň 8. decembra 2022, ktoré rokovalo ešte v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období (pričom po nových voľbách ostali zvolení z týchto poslancov len štyria poslanci, zvyšní piati poslanci boli po voľbách nahradení už novými poslancami) a títo poslanci prijali, okrem iných, aj aj predmetné Uznesenie, pričom títo poslanci už podľa žalobkyne nemali legitimitu pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych voľbách zvolili nových zástupcov do orgánu samosprávy. S poukazom na uvedené žalobkyňa konštatovala, že podanie žaloby v zmysle § 45 ods. 3 SSP v spojení s § 348 a nasl. SSP je dôvodné a navrhla, aby správny súd podľa § 356 ods. 3 SSP vydal uznesenie, ktorým zruší Uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/14/ VII/2022 zo dňa 8. decembra 2022. Vyjadrenie žalovanej
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že pre posúdenie zachovania legality (zákonnosti) zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 8. decembra 2012 treba zohľadniť rozdiel medzi volebným obdobím obecného zastupiteľstva a funkčným obdobím obecného zastupiteľstva. Následne ozrejmila pojmy „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“. S poukazom na ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. konštatovala, že funkčné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva sa neskončí po uplynutí volebného obdobia, ale až po zložení sľubu poslancami novozvoleného zastupiteľstva na prvom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnia. V preskúmavanom prípade obecné zastupiteľstvo rokujúce v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období bolo zvolané na 8. decembra 2022. Uskutočnením volieb 29. októbra 2022 síce uplynulo volebné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva, ale funkčné obdobie sa skončilo až zložením sľubu (sľubov) poslancov novozvoleného zastupiteľstva, ktoré v čase zvolania obecného zastupiteľstva 8. decembra 2022 ešte neboli zložené. Obyvatelia obce prostredníctvom komunálnych volieb z 29. októbra 2022 tak delegovali svoju moc na nových zástupcov - novozvolených poslancov, ktorých mandát však nebol „funkčný“ z objektívnych dôvodov, t.j. kým nezložili zákonom predpísaný poslanecký sľub dňa 13. decembra 2022. Rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je podľa žalovanej právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Zároveň rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia zastupiteľstva, sú legálne (zákonné). Žalovaná vo vyjadrení s poukazom na § 23 ods. 2 písm. e) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej ako „Zákon o prokuratúre“) uviedla, že ak má prokurátor podozrenie, že uznesenie obecného zastupiteľstva odporuje právnym predpisom, musí uviesť aj konkrétne ustanovenia zákona, ktoré podľa neho boli porušené. Ak prokurátor nemá konkrétne ustanovenie zákona, o ktoré by opieral svoje tvrdenia o nezákonnosti uznesenia, znamená to, že nevie presne určiť, v akom konkrétnom bode bolo uznesenie porušené. Bez takejto opory v zákone nie je protest dôvodný. Žalovaná ďalej poukázal na to, že skutková situácia, ktorá nastala v predmetnom prípade, nie je výslovne riešená v gramatickom texte Zákona o obecnom zriadení, ani v žiadnom inom platnom právnom predpise. V predmetnom prípade nie je nezákonnosť Uznesenia obecného zastupiteľstva dostatočne preukázaná, keďže prokurátor nemá konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré by mohol oprieť nezákonnosť uznesenia. Vo vyjadrení žalovaná ďalej poukázal na to, že na území Slovenskej republiky sa konali po komunálnych voľbách v roku 2022 zasadnutia zastupiteľstiev z funkčného obdobia 2018 - 2022 v stovkách ďalších obcí a miest, tieto sa konali po uskutočnených komunálnych voľbách, v ktorých boli zvolení noví poslanci obecných zastupiteľstiev, v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období. Poukázala na nejednotnosť prístupu žalobkyne k jednotlivým prípadom. Poukázala tiež na to, že starostka žalovaného nezanedbala svoje povinnosti podľa § 12 ods. 3 veta druhá alinea zákona č. 369/1990 Zb., keďže dňa 17. novembra 2022 adresovala novozvoleným poslancom obecného zastupiteľstva hromadný e-mail, v ktorom okrem iného dala na vedomie, že ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční dňa 13. decembra 2022. Podľa žalovanej starostka žalovanej obce konala v súlade so Zákonom o obecnom zriadení regulujúcom zvolanie ustanovujúcich zasadnutí obecného zastupiteľstva. Žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
Replika 6. Žalobkyňa v replike uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva a že zároveň aj rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia sú legálne (zákonné). V tejto súvislosti poukázala na článok „Zasadnutie “starého zastupiteľstva“ po komunálnych voľbách“, ktorý bol zverejnený na Portáli pre obce, rozpočtové a príspevkové organizácie dňa 01.10.2018 v rubrike: Z právnej praxe, ktorého autorom je JUDr. Jozef Tekeli, PhD. (terajší právny zástupca žalovanej), ktorý sa v uvedenom príspevku zaoberal legitimitou prijímania rozhodnutí obecným zastupiteľstvom v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich komunálnych voľbách. Žalobkyňa odcitovala parciálnu časť z predmetného článku, v ktorej autor o. i. konštatoval: „Po uskutočnených komunálnych voľbách nie je založená dostatočná legitimita pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období“. K tvrdeniu žalovanej, že prokurátor nemal konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré by opieral svoje tvrdenia o nezákonnosti predmetného
Uznesenia (a teda protest nie je dôvodný), žalobkyňa uviedla, že v podanom proteste prokurátora bolo poukázané na konkrétne porušenie ustanovení Zákona o obecnom zriadení (§ 11 ods. 1, ods. 4, § 12 ods. 1, ods. 7). K námietke žalovanej o nejednotnosti a rozdielnosti prístupu žalobkyne k jednotlivým prípadom žalobkyňa uviedla, že prijaté Uznesenie preskúmavala na základe podnetu fyzických osôb (občanov obce Mošovce). Pokiaľ má prokuratúra poznatky, že aj v iných obciach sa konali zasadnutia obecných zastupiteľstiev po uskutočnených komunálnych voľbách v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období, na uvedených obciach vykoná previerky v súlade so Zákonom o prokuratúre. Žalobkyňa k tvrdeniu žalovanej, že starostka obce nezanedbala svoje povinnosti, keďže dňa 17. novembra 2022 adresovala hromadný e- mail novozvoleným poslancom obecného zastupiteľstva, v ktorom im dala na vedomie, že ustanovujúce zasadnutie sa uskutoční dňa 13. decembra 2022 a konala v súlade so Zákonom o obecnom zriadení regulujúcom zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, poukázala na to, že ust. § 12 ods. 3 druhá alinea Zákona o obecnom zriadení rieši len situáciu, ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 tretej vety. Žalobkyňa zdôraznila, že zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva je povinnosťou (nie možnosťou) starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom období. Aj napriek uvedenému starostka obce si uvedenú povinnosť nesplnila a po uplynutí tejto lehoty ešte zvolala riadne obecné zastupiteľstvo na deň 8. decembra 2022 a až následne ustanovujúce zasadnutie zastupiteľstva na deň 13. decembra 2022. Žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe a navrhla Uznesenie obecného zastupiteľstva zrušiť. Duplika 7. Žalovaná v duplike k poukazu žalobkyne na článok „Zasadnutie “starého zastupiteľstva“ po komunálnych voľbách“, uviedla, že je potrebné rozlišovať interpretáciu práva v rovine de lege ferenda a v rovine de lege lata. Pre vedu, ktorej predstaviteľom je i autor citovaného príspevku, je typické de lege ferenda akademické vyslovovanie vlastných hodnotiacich úsudkov a názorov a sloboda vedeckého bádania. Naopak, orgány aplikácie práva, ku ktorým patria žalobkyňa, žalovaná a súd ako orgány verejnej moci, sú prísne viazané zásadou zákonnosti de lege lata pregnantne vyjadrenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Právna veda aj a orgány aplikácie práva používajú iné výkladové metódy a tieto vedú k rozdielnym interpretačným záverom. Aplikácia práva verejnomocenskými orgánmi je prísne konkrétna. Žalovaná poukázala na to, že skutková situácia, ktorá nastala v prejednávanom prípade, nie je výslovne riešená v gramatickom texte Zákona o obecnom zriadení, ani v žiadnom inom platnom právnom predpise. Poukázala pritom na ustanovenie § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, pričom účelom citovaného ustanovenia je bezporuchový a plynulý výkon obecnej samosprávy. Uskutočnením zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 8. decembra 2022 bol tento účel dosiahnutý. Na uvedenom zasadnutí sa prijímali rozhodnutia, ktoré sú rozhodné pre oblasť výkonu správy, obecnej normotvorby, financovania a plnenia úloh obce, čím sa napĺňa všeobecne akceptovateľný verejnoprospešný záujem. Žalovaná poukázala na rozdiel medzi volebným obdobím obecného zastupiteľstva a funkčným obdobím obecného zastupiteľstva. V podmienkach obecnej samosprávy je volebné obdobie zastupiteľského zboru štvorročné, čo znamená, že voľby do orgánov samosprávy sa uskutočňujú každé 4 roky. Zvolenie nového zastupiteľstva však neznamená súčasne aj jeho sfunkčnenie. Podľa § 23 ods. 1 písm. a) Zákona o obecnom zriadení „noví“ poslanci musia najprv zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, aby mohli začať vykonávať svoje mandáty. Funkčné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva tak neskončí po uplynutí volebného obdobia, ale až po zložení sľubu poslancami novozvoleného zastupiteľstva na prvom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnia. To znamená, že platná legislatíva rozlišuje medzi volebným a funkčným obdobím. Uskutočnením volieb 29. októbra 2022 síce uplynulo volebné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva, ale funkčné obdobie sa skončilo až zložením sľubu (sľubov) poslancov novozvoleného zastupiteľstva, ktoré v čase zvolania obecného zastupiteľstva dňa 8. decembra 2022 ešte neboli zložené. Obyvatelia obce prostredníctvom komunálnych volieb z 29. októbra 2022 delegovali svoju moc na nových zástupcov - novozvolených poslancov, ktorých mandát však nebol „funkčný“ z objektívnych dôvodov, t.j. kým nezložili zákonom predpísaný poslanecký sľub dňa 13. decembra 2022. Rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je podľa žalovanej právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Zároveň rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia zastupiteľstva, sú legálne (zákonné). 8. Žalovaná zároveň upozornila na nejednotnosť a rozdielnosť, s akou žalobkyňa pristupuje k obdobným právnym tvrdeniam a skutkovým situáciám, pričom poukázala na výsledky vykonanej prokurátorskej
previerky v roku 2016 v obci Malý Čepčín, kedy bolo zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Malý Čepčín zvolané a uskutočnené dňa 19. decembra 2014, t.j. po komunálnych voľbách, ktoré sa konali dňa 15. novembra 2014. Žalobkyňa však nepodala orgánu verejnej správy upozornenie na odstránenie porušovania zákonov podľa Zákona o prokuratúre a predmetnú situáciu neriešila ani protestom prokurátora. Žalovaná poukázala na to, že konanie o proteste prokurátora je osobitným typom správneho konania, kde sa obligatórne uplatňujú zásady správneho konania. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ Je zrejmé, že žalobkyňa voči žalovanej ako účastníčke konania konala v príkrom rozpore so zásadou legitímnych očakávaní a tým ipso facto v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaná navrhla, aby správny súd uložil žalobkyni povinnosť predložiť ako dôkaz spisový materiál k prokurátorskej previerke konanej v obci Malý Čepčín v roku 2016. 9. Žalobkyňa podaním doručeným správnemu súdu 4. januára 2024 reagovala na námietku rozdielneho prístupu prokuratúry v obdobných prípadoch (konkrétne na námietku, že prokuratúra nepostupovala rovnako v prípade obce Malý Čepčín), tak, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej o previerke vykonanej v obci Malý Čepčín. V tejto obci bola skutočne v roku 2016 uskutočnená previerka (vykonaná podľa plánu vlastných úloh a na základe vlastných hľadísk, s tým, že preverované obdobie bolo obdobie roku 2015). Pretože bolo zistené, že ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo až dňa 2. januára 2015, teda až po prekročení lehoty 30 dní od vykonania volieb, ktoré sa uskutočnili 15. novembra 2014, bolo na porušenie ust. § 12 ods. 1 a iných ustanovení Zákona o obecnom zriadení, podané obci Malý Čepčín upozornenie prokurátora pod sp. zn. Pd 46/16/5506-2 dňa 12. mája 2016. 10. Dňa 25. apríla 2025 bol správnemu súdu doručený návrh žalovanej na zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP s odôvodnením, že v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti Uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo rozpočet na rok 2023, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, pretože rozpočet obce Mošovce na rok 2023 je už uzavretý. 11. Žalobkyňa vo vyjadrení k návrhu žalovanej na zastavenie konania uviedla, že podľa názoru žalobkyne neodpadol dôvod na pokračovanie v konaní, preto žiadala, aby správny súd v konaní pokračoval a o podanej správnej žalobe rozhodol. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 25. septembra 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, a to v neprítomnosti žalovanej, ktorá vopred ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní (a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti) a v neprítomnosti žalobkyne, ktorá ospravedlnila neúčasť na pojednávaní prednesom v rámci pojednávania vo veci sp. zn. 1S/29/2023, ktoré sa uskutočnilo na Správnom súde v Banskej Bystrici v ten istý deň (t.j. 25. septembra 2025) o 9:30 hod. Po preskúmaní veci z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 15. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 356 ods. 2 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
17. Podľa § 11 ods. 1 a ods. 4 písm. b) Zákona o obecnom zriadení (v znení platnom a účinnom ku dňu 8. decembra 2022) (1) Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. (4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, vyhlásiť dobrovoľnú zbierku a ustanoviť jej podmienky, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta. 18. Podľa § 12 ods. 1 a 3 Zákona o obecnom zriadení (1) Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Obecné zastupiteľstvo zasadá v obci, v ktorej bolo zvolené. (3) Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 druhej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční 15. pracovný deň od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 tretej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční 30. pracovný deň od vykonania volieb. Ak starosta nie je prítomný alebo odmietne viesť takto zvolané zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho zástupca starostu; ak nie je prítomný alebo odmietne viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. 19. Podľa § 25 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Zákona o obecnom zriadení (1) Poslanec je povinný najmä zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa zúčastní. (2) Mandát poslanca zaniká uplynutím funkčného obdobia. 20. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 21. Podľa čl. 69 ods. 1, 2 Ústavy SR (1) Orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce. (2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. 22. Podľa § 191 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 08.12.2022 (ďalej aj „zákon č. 180/2014 Z. z.“) miestna volebná komisia vydá kandidátom zvoleným za poslancov obecného zastupiteľstva a kandidátovi zvolenému za starostu obce osvedčenie o zvolení. 23. Predmetom konania v preskúmavanej veci je zákonnosť Uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 8. decembra 2022, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo rozpočet obce Mošovce na rok 2023 ako vyrovnaný s celkovými príjmami 1 735 980 eur a s celkovými výdavkami 1 735 980 eur. Súčasne schválilo zapojenie a čerpanie rezervného fondu z kapitálových príjmov na rozšírenie kapacít MŠ v sume 4 245 eur, na pasportizáciu zelene v parku Mošovce v sume 12 460,39 eura, zapojenie a čerpanie finančných kapitálových prostriedkov z minulých rokov na pasportizáciu zelene v parku Mošovce v sume 10 319,61 eura, t.j. prijalo uznesenie, ktoré sa týka výkonu pôsobnosti zastupiteľstva pri výkone verejnej správy stanovenej zákonom (§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o obecnom zriadení). 24. Konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva upravujú ust. § 348 až § 356 SSP ako samostatné konanie vo veciach územnej samosprávy. V rámci tohto konania sa prokurátor môže domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva týkajúceho sa výkonu jeho pôsobnosti. Porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, v dôsledku ktorého sa žalobca môže domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, môže spočívať v obsahu prijatého uznesenia alebo v tom, že zastupiteľstvo nebolo oprávnené uznesenie prijať, resp. uznesenie bolo prijaté procesne chybným postupom. Žalobnú legitimáciu má výlučne prokurátor (ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom Zákonom o prokuratúre). Správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu nebolo vyhovené (§ 352 SSP). Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia zastupiteľstva. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, preto je na žalobcovi, aký rozsah a obsah prieskumu ustanoví uvedením žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), pričom správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva a ani za žalobcu dopĺňať všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu, keďže žalobca, ktorým je v tomto prípade prokurátor, je povinný uviesť v žalobe žalobné body (§ 353 ods. 1 písm. b) SSP). Všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich dostatočnej konkretizácie na daný prípad neumožňujú vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum zákonnosti uznesenia zastupiteľstva. 25. Žalobkyňa podala správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti Uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorej dôvody sú uvedené v bode 4. tohto uznesenia. Správnou žalobou obsahujúcou obdobné žalobné dôvody sa žalobkyňa domáhala aj preskúmania zákonnosti iného uznesenia obecného zastupiteľstva obce Mošovce, konkrétne Uznesenia č. E/3/12/VII/2022, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo výsledok tajného hlasovania, v zmysle ktorého podľa § 18c zákona č. 369/1990 Zb. schválilo odmenu za rok 2022 hlavnému kontrolórovi obce Mošovce. Táto vec bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 1S/24/2023. Konanie bolo skončené vydaním Uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k. 1S/24/2023-130 zo dňa 11. septembra 2025, ktorým bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa v tejto správnej žalobe uplatnila obdobné (až identické) žalobné dôvody, pričom argumentácia správneho súdu osvedčujúca nedôvodnosť námietok uplatnených žalobkyňou vo veci vedenej pod sp. zn. 1S/24/2023, na ktorú sa odkazuje, priliehavo vystihuje ich obsah. Obdobný bol aj zistený skutkový stav. Vzhľadom na to, že ide o veci toho istého žalobcu (aj žalovaného) a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, správny súd v súlade s ust. § 140 SSP poukazuje na Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k. 1S/24/2023-130 zo dňa 11. septembra 2025, pretože pre zamietnutie podanej správnej žaloby platia rovnaké dôvody ako pre zamietnutie správnej žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. 1S/24/2023, ktorého obsah je v časti bodov 30. až 39 nasledovný: „30. Žalobkyňa správnu žalobu formulovala takým spôsobom, že táto v podstate neobsahovala relevantné dôvody, pre ktoré by mohol správny súd dospieť k záveru, že Uznesenie obecného zastupiteľstva je v rozpore so zákonom. Predovšetkým absentovalo expressis verbis tvrdenie žalobkyne, že Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra 2022 je v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami konkrétneho zákona. Keďže podstatou a účelom podania žaloby prokurátora o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva je práve tvrdenie o nezákonnosti tohto uznesenia, správna žaloba musí obsahovať konkrétne tvrdenie, že napadnuté Uznesenie obecného zastupiteľstva je v rozpore s konkrétnym ustanovením, resp. s konkrétnymi ustanoveniami zákona a takéto tvrdenie nemôže nahradiť ani prostý odkaz v žalobe na obsah protestu (keďže predmetom preskúmavacieho konania nie je protest, ani rozhodnutie, resp. opatrenie o nevyhovení protestu), ani citácia jednotlivých ustanovení Zákona o obecnom zriadení bez toho, aby žalobkyňa zároveň tvrdila, že práve v rozpore s týmito konkrétnymi citovanými ustanoveniami konkrétneho právneho predpisu (Zákona o obecnom zriadení) bolo prijaté Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra 2022. Navyše správny súd dáva do pozornosti, že v tomto konkrétnom prípade prokurátorka v proteste namietala rozpor Uznesenia obecného zastupiteľstva s § 11 ods. 1, ods. 4 a § 12 ods. 1, ods. 7 Zákona o obecnom zriadení, avšak v podanej žalobe s poukazom na podaný protest žalobkyňa uvádza, že v proteste bol namietaný rozpor predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva s § 11 ods. 1 a 4, § 12 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, pričom v žalobe boli následne odcitované ustanovenia § 11 ods. 1, ods. 4 a § 12 ods. 1, ods. 3 Zákona o obecnom zriadení (v podanom proteste však nebol namietaný rozpor predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva s § 12 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení). Žalobkyňa napokon až na pojednávaní upresnila, že Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra 2022 je v rozpore s § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení. 31. Predmetom konania podľa § 348 a nasl. SSP je domáhanie sa zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva, pričom musí ísť o uznesenie, ktoré sa týka výkonu pôsobnosti zastupiteľstva pri výkone verejnej moci. Táto skutočnosť vyplýva z ust. § 3 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého sa na uznesenie zastupiteľstva primerane vzťahujú ustanovenia týkajúce sa rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy. Tak, ako už bolo uvedené, touto žalobou sa možno domáhať zrušenia uznesenia, ak bol
porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí. Správny súd, vychádzajúc z obsahu predmetnej žaloby (vzhľadom na absenciu tvrdenia o nezákonnosti predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva s konkrétnymi ustanoveniami zákona) konštatuje, že žaloba neobsahuje žiadnu argumentáciu, resp. námietky voči obsahu predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva. Správny súd v intenciách obsahu žaloby následne skúmal, či v preskúmavanom prípade možno konštatovať porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu v postupe pri prijatí uznesenia zastupiteľstva, ktoré môže spočívať v tom, že zastupiteľstvo vôbec nebolo oprávnené uznesenie prijať alebo že uznesenie bolo prijaté procesne chybným postupom (napr. uznesenie bolo prijaté zastupiteľstvom, ktoré nebolo uznášaniaschopné, resp. uznesenie nebolo prijaté zákonom ustanovenou väčšinou). Žalobkyňa v žalobe poukázala na ust. § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení a konštatovala, že toto ustanovenie upravuje oblasti, v ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, neuviedla však žiadne námietky ani argumentáciu, z ktorých by vyplýval rozpor predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva s ust. § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení. Uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra 2022 obecné zastupiteľstvo schválilo odmenu za rok 2022 A. B. C., hlavnému kontrolórovi obce Mošovce, vo výške 10,84 % z jeho určeného mesačného platu za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje. Podľa § 11 ods. 4 písm. j) Zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len „hlavný kontrolór“), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému. Z uvedeného vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v preskúmavanom prípade prijalo uznesenie, ktoré sa týka výkonu pôsobnosti zastupiteľstva pri výkone verejnej správy stanovenej zákonom, a preto správny súd nezistil rozpor predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva s ust. § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení. Pre doplnenie správny súd konštatuje, že výška odmeny hladného kontrolóra bola schválená v súlade s § 18b ods. 5 Zákona o obecnom zriadení. 32. V žalobe žalobkyňa s poukazom na ust. § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 a 3 Zákona o obecnom zriadení prezentovala názor, že nie je možné, aby sa po komunálnych voľbách, v ktorých boli zvolení noví poslanci obecného zastupiteľstva (čiastočne odlišní od poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období), konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva v zložení poslancov, ktorí boli zvolení v predchádzajúcom volebnom období. Tento názor však neodôvodnila relevantnou skutkovou a právnou argumentáciou, z ktorej by bolo možné vyvodiť nezákonnosť Uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré na takomto zasadnutí bolo prijaté. Žalobkyňa v žalobe len vo všeobecnosti poukázala na povahu, úlohy a kreovanie obecného zastupiteľstva, ako aj na účel konania ustanovujúceho zasadnutia zastupiteľstva (konaného po uskutočnených voľbách do orgánov samosprávy obcí v zložení z poslancov zvolených v týchto voľbách) a na povinnosť starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom období zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva do 30 (kalendárnych) dní od vykonania volieb. Konštatovala, že starostka obce Mošovce si túto povinnosť nesplnila (do 28. novembra 2022 nezvolala ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva a toto sa konalo 13. decembra 2022), avšak na 08. decembra 2022 zvolala zasadnutie obecného zastupiteľstva s poslancami zvolenými v predchádzajúcom volebnom období, ktorí prijali napadnuté uznesenie, pričom títo poslanci už podľa žalobkyne nemali legitimáciu pre rozhodovanie a prijímanie uznesení obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych voľbách zvolili nových zástupcov do orgánov samosprávy. Len samotné konštatovanie, že „poslanci zvolení v predchádzajúcich voľbách už nemali legitimitu pre rokovanie a následne pre prijatie rozhodnutia (uznesenia) obecného zastupiteľstva“, bez akejkoľvek právnej argumentácie ozrejmujúcej v čom, resp. akým spôsobom boli prijatím napadnutého Uznesenia obecného zastupiteľstva z 08. decembra 2022 žalobkyňou označené ustanovenia § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 a 3 Zákona o obecnom zriadení porušené, nepostačuje na konštatovanie nezákonnosti predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva. 33. Z ustanovenia § 11 ods. 1 veta prvá Zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Z článku 69 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Uplatňovanie mandátu poslanca sa viaže na funkčné obdobie obecného zastupiteľstva. Zákonodarca v § 11 ods. 1 veta tretia Zákona o obecnom zriadení určil pravidlá pre ukončenie funkčného obdobia obecného zastupiteľstva tak, že toto sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Platná právna úprava teda rozlišuje medzi pojmami „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“. Volebné obdobie zastupiteľského zboru obce (zloženého z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky) je teda štvorročné.
Článok 69 ods. 2 Ústavy SR a § 11 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení upravuje dĺžku volebného obdobia obecného zastupiteľstva, nie však začiatok jeho plynutia. Funkčné obdobie je obdobím, v ktorom sa konkrétna osoba, ktorá bola zvolená za poslanca obecného zastupiteľstva, ujme mandátu a vykonáva ho až do zániku mandátu. Funkčné obdobie zvolených poslancov obecného zastupiteľstva sa nekončí uskutočnením volieb (uplynutím volebného obdobia), ale až zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva (na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktorom sa zúčastnia). Stotožňovať pojmy „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“ obecného zastupiteľstva nie je možné. Vykonaním volieb (a zvolením nových poslancov obecného zastupiteľstva) nezaniká mandát doterajším poslancom obecného zastupiteľstva (t.j. poslancom zvoleným v predchádzajúcich voľbách). K zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva dochádza zákonom predpokladaným spôsobom upraveným v § 25 ods. 2 Zákona o obecnom zriadení, pričom v zmysle § 25 ods. 2 písm. b) Zákona o obecnom zriadení mandát poslanca zaniká uplynutím funkčného obdobia. Keďže v zmysle § 11 ods. 1 tretia veta Zákona o obecnom zriadení funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí až zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva, do momentu, kým sa na ustanovujúcom zasadnutí alebo na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa novozvolení poslanci zúčastnia, nezložia títo novozvolení poslanci poslanecký sľub, mandát novozvolených poslancov obecného zastupiteľstva „spočíva“ a trvá mandát poslancov obecného zastupiteľstva zvolených v predchádzajúcich voľbách a súčasne trvá funkčné obdobie obecného zastupiteľstva (zloženého z poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách). Zasadnutie (rokovanie) obecného zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách je teda právne konformné aj po uskutočnení (nových) komunálnych volieb, a to až do času konania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva. 34. Z ustanovenia § 12 ods. 1 veta prvá Zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Z ustanovenia § 13 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení vyplýva oprávnenie starostu zvolávať a viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva a podpisovať uznesenia. V preskúmavanom prípade mandát starostky (zvolenej v predchádzajúcich voľbách) v čase zvolania i konania obecného zastupiteľstva dňa 08. decembra 2022 trval, tento mandát jej nezanikol uplynutím volebného obdobia, keďže podľa § 13a ods. 1 písm. b) Zákona o obecnom zriadení mandát starostu zaniká uplynutím funkčného obdobia. Podľa § 12 ods. 1 veta tretia Zákona o obecnom zriadení funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Z uvedeného je možné dovodiť, že pokiaľ starostka žalovanej obce zvolala po komunálnych voľbách zasadnutie obecného zastupiteľstva na deň 08. decembra 2022 a toto obecné zastupiteľstvo zasadalo a rokovalo v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období (pričom prijalo okrem iného aj napadnuté Uznesenie obecného zastupiteľstva), nemožno tento postup označil za protizákonný, resp. takýto postup starostky žalovanej obce a konanie obecného zastupiteľstva (vrátane prijatia napadnutého Uznesenia) nie je v rozpore s ustanoveniami § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o obecnom zriadení nevyplýva, že starosta nie je po uskutočnení komunálnych volieb oprávnený zvolať zasadnutie obecného zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období, resp. expressis verbis nevyplýva, že by starosta bol oprávnený zvolať už len ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva. 35. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v žalobe na ust. § 12 ods. 1 veta tretia Zákona o obecnom zriadení a na nesplnenie povinnosti starostky žalovanej obce zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote do 30 (kalendárnych) dní od vykonania volieb (t.j. do 29. novembra 2022), správny súd uvádza, že žalobkyňa jednak neuviedla, aký má porušenie tejto povinnosti zo strany starostky žalovanej obce vplyv na zákonnosť preskúmavaného Uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra 2022 a jednak ani Zákon o obecnom zriadení (a ani iný zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis) nespája s nesplnením tejto povinnosti (zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote 30 kalendárnych dní od vykonania volieb) žiadne účinky, ani sankcie. Nesplnenie tejto povinnosti vyplývajúcej z ust § 12 ods. 1 veta tretia Zákona o obecnom zriadení nemá napr. za následok ani zánik mandátu starostky, ani skončenie jej funkčného obdobia, ani zánik mandátu poslancov obecného zastupiteľstva (zvolených v predchádzajúcich voľbách), ani skončenie ich funkčného obdobia a ani skončenie funkčného obdobia obecného zastupiteľstva (ktoré sa v zmysle § 11 ods. 1 veta tretia Zákona o obecnom zriadení končí až zložením sľubu novozvolených poslancov). Navyše Zákon o obecnom zriadení predpokladá takúto situáciu (že starosta nesplní povinnosť zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote stanovenej v 12 ods. 3 veta tretia Zákona
o obecnom zriadení) a v ust. § 12 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení expressis verbis ustanovuje, že v takomto prípade sa ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutoční 30. pracovný deň od vykonania volieb. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že v obci Mošovce sa ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva konalo v lehote stanovenej v § 12 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení, a to dňa 13. decembra 2022. 36. K argumentácii žalobkyne, že účelom inštitútu ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva je plynulé a bezporuchové ujatie sa výkonu mandátu novozvoleným poslancom obecného zastupiteľstva a zákonodarca zakotvením lehoty pre uskutočnenie ustanovujúceho zasadnutia (30 kalendárnych dní) iba sleduje, aby sa tento prechod výkonu samosprávy uskutočnil čo najskôr, správny súd uvádza, že tento účel (plynulé a bezporuchové ujatie sa výkonu mandátu novozvoleným poslancom obecného zastupiteľstva) nespochybňuje, nespochybňuje ani povinnosť starostu (zvoleného v predchádzajúcom volebnom období) zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb (§ 12 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení), avšak poukazuje na to, že zákonodarca stanovením (maximálnej) lehoty (v § 12 ods. 3 druhá veta Zákona o obecnom zriadení), v ktorej sa uskutoční ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva, a to 30. pracovný deň od vykonania volieb, sledoval zabezpečenie konania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, a teda aj dosiahnutie jeho účelu, pričom zavedením tohto garančného mechanizmu uskutočnenia ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva zákonodarca určil práve túto maximálnu lehotu ako takú, ktorú považoval za primeranú na plynulé a bezporuchové ujatie sa výkonu mandátu novozvoleným poslancom obecného zastupiteľstva. Zákonodarca teda v § 12 ods. 3 veta druhá Zákona o obecnom zriadení vyriešil otázku uskutočnenia zasadnutia obecného zastupiteľstva v prípade, ak starosta obce poruší svoju povinnosť zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote vyplývajúcej mu z ust. § 12 ods. 1 tretej vety Zákona o obecnom zriadení, a to na princípe automatického uskutočnenia ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva v posledný pracovný deň lehoty zákonom predvídanej na jeho uskutočnenie, t. j. priamo na základe zákona. Tak, ako už bolo uvedené v bode 35. tohto rozsudku, v tomto prípade sa ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Mošovce uskutočnilo dňa 13. decembra 2022, t. j. v zákonom stanovenej lehote a spôsobom predpokladaným zákonom (§ 12 ods. 3 veta druhá Zákona o obecnom zriadení), t.j. nebolo zvolané starostkou, ako mylne tvrdila žalobkyňa. Zákonnosť konania predmetného obecného zastupiteľstva, ani zákonnosť uznesení prijatých/schválených na tomto ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva navyše nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania začatého na základe podanej správnej žaloby žalobkyne. 37. Predmetom tohto preskúmavacieho konania bola zákonnosť Uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra 2022, ktorým bola schválená odmena za rok 2022 hlavnému kontrolórovi obce Mošovce, pričom správny súd nezistil žiadny dôvod jeho nezákonnosti, resp. jeho rozpor so zákonom (nezistil rozpor so zákonom ani vo vzťahu k zvolaniu a priebehu zasadnutia obecného zastupiteľstva, na ktorom bolo predmetné Uznesenie prijaté/schválené). Pre úplnosť správny súd konštatuje, že predmetné Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra 2022 bolo prijaté v rámci zákonom zverenej právomoci obecného zastupiteľstva (§ 11 ods. 1, ods. 4 písm. j) Zákona o obecnom zriadení), výška odmeny hlavného kontrolóra obce bola schválená v súlade s § 18b ods. 5 Zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo konané dňa 08. decembra 2022 bolo uznášaniaschopné (§ 12 ods. 7 veta druhá Zákona o obecnom zriadení) a predmetné Uznesenie obecného zastupiteľstva bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov (§ 12 ods. 7 veta tretia Zákona o obecnom zriadení). 38. Žalovaná vo svojich vyjadreniach namietala nejednotnosť prístupu žalobkyne k iným prípadom, v ktorých sa podľa tvrdenia žalovanej po uskutočnení komunálnych volieb v roku 2022 vo viacerých obciach v okrese Martin (a aj v iných obciach na Slovensku) konali zasadnutia obecných zastupiteľstiev v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách a prijímali uznesenia, pričom žalobkyňa neriešila obdobnú situáciu upozornením na porušenie zákona ani protestom prokurátora. V tejto súvislosti konkretizovala napr. konanie obecného zastupiteľstva v obci Malý Čepčín. Žalovaná pritom poukázala na to, že konanie o proteste prokurátora je osobitným typom správneho konania, kde sa uplatňujú zásady správneho konania, okrem iného zásada upravená v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa konala voči žalovanej v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že predmetom tohto preskúmavacieho konania nie je konanie o proteste prokurátora, ale správny súd na základe podanej žaloby preskúmava zákonnosť Uznesenia obecného zastupiteľstva obce Mošovce z 08. decembra 2022, ktorého proces prijatia sa neriadi ustanoveniami Správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani konštatovať porušenie ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku zo strany žalobkyne. Pokiaľ teda žalovaná navrhla, aby správny súd uložil žalobkyni povinnosť predložiť ako dôkaz spisový materiál prokurátorskej previerky konanej v obci Malý Čepčín v roku 2016, správny súd tomuto návrhu nevyhovel, keďže vykonanie takéhoto dôkazu nemalo žiadny súvis s preskúmavanou vecou a vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti napadnutého Uznesenia obecného zastupiteľstva obce Mošovce z 08. decembra 2022 by bol takýto dôkaz irelevantný. 39. Žalovaná v priebehu správneho súdneho konania navrhla, aby správny súd zastavil konanie podľa § 99 písm. g) SSP. Podľa § 99 písm. g) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Správny súd nezistil podmienky pre zastavenie konania vzhľadom na to, že v tomto prípade dôvodom podania správnej žaloby bola tvrdená nezákonnosť predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým bola schválená odmena na rok 2022 hlavnému kontrolórovi obce Mošovce a žalovanou tvrdené vyplatenie odmeny z už uzavretého rozpočtu z roku 2022 nepredstavuje dôvod pre postup podľa § 99 písm. g) SSP, pretože neodpadol dôvod na pokračovanie v konaní.“ 26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že z dôvodov uplatnených v žalobe nie je napadnuté Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 8. decembra 2022 nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú uznesením zamietol s poukazom na § 356 ods. 2 SSP. 27. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Keďže v danom prípade bolo konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva začaté na základe žaloby prokurátora, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. 28. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.