Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 25Sas/8/2024 0723101433 17. 03. 2025 JUDr. Dominik Čipka ECLI:SK:SpSBB:2025:0723101433.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XX, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Lucia Boráková, so sídlom M. R. Štefánika 820/7, 010 01 Žilina, IČO: 53 213 726 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 870 305 7121 0 zo dňa 20.10.2023, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. 870 305 7121 0 zo dňa 20.10.2023 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 870 305 7121 0 zo dňa 10.05.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, keďže žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že nesúhlasil so s percentuálnym ohodnotením poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár nemal všetky informácie, iba lekárske správy a keďže zdravotný stav žalobcu nebol posúdený v jeho prítomnosti, nemal možnosť vysvetliť jeho stav. 3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č. 870 305 7121 0 zo dňa 20.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 29.05.2023, pričom posudkový lekár odvolaniu nevyhovel a preto predložil posudkový spis posudkovému lekárovi žalovaného so sídlom v Žiline, ktorý opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 17.10.2023 a uviedol: „Účastník konania je od roku 2016 liečený ambulantne psychiatrom pre somatizačnú poruchu. V konaní o odvolaní boli doložené aktuálne psychiatrické nálezy - z mája 2023 a augusta 2023. Predchádzajúca liečba v dvojkombinácii antidepresív bola v máji 2023 upravená
s redukciou jedného antidepresíva (Mirzaten), podľa stavu prípadne vysadiť. Pri kontrole v auguste 2023 ostáva v pravidelnej liečbe jedno antidepresívum (Elicea), podľa potreby Frontin. Objektívne je orientovaný správne auto aj alopsychicky, verbálny kontakt by adekvátny, spontánne verbalizuje, odpovede sú priliehavé, bez latencií, psychomotorické tempo je primerané, myslenie v tempe primerané, koherentné, bez obsahových a štrukturálnych porúch. Nálada je eutýmna, bez známok paticky depresie, emotivita a efektivita je aktuálne priliehavá, anamnestický už len sporadicky mierne úzkostné stavy, pretrváva zvýšená únava, unaviteľnosť, nevýkonnosť, redukovaná tolerancia psychickej a fyzickej záťaže, uvádza tinitus, svetloplachosť, somnia v norme. Psychiatrom je hodnotená opakovane diagnóza F 45.0 - somatizačná porucha. V decembri 2021 bol vyšetrený neurológom - klinický neurologický ložiskový nález je negatívny, bez aktuálnej vestibulocerebrálnej symptomatológie, cervikokraniálny (t.j. krčno-hlavový) syndróm so závrativosťou. V nasledujúcom období boli doplnenie vyšetrenia – MR vyšetrenie mozgu a MR angiografia, RTG vyšetrenie krčnej chrbtice, USG krčníc, Očné vyšetrenie ako aj EMG vyšetrenie. Na MR vyšetrení mozgu sú štruktúry mozgu bez patomorfologických zmien, postischemické a pozápalové zmeny sa nezobrazili, expanzívny proces nebol pozorovaný, zobrazené úseky arteriálneho riečiska sú bez zúžení a iných patomorfologických zmien, venózne splavy bez známok trombózy, na RTG krčnej chrbtice sú zobrazené počínajúce degeneratívne zmeny, očné vyšetrenie potvrdilo astigmatizmus kompenzovaný na oboch očiach - bol vystavený poukaz na okuliare a optickú pomôcku, USG krčníc bolo bez patologického nálezu, EMG vyšetrenie potvrdilo tetanický syndróm stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Doplnené boli aj laboratórne odbery. Pre tinitus obojstranne bol vyšetrený ORL lekárom s odporučením farmakologickej liečby. Pri následnej kontrole neurológom apríli 2022 ich hodnotení neurológom myofascinálny krčný syndróm, cervikokraniálny syndróm so závrativosťou bez radikulomyelopatie, akcentovaný v spasmofilnom teréne. Klinický neurologický ložiskový nález je negatívny, bez aktuálnej vestibulocerebelárnej symptomatoógie, je ameningeálny, prítomné sú známky zvýšenej neuromuskulárnej dráždivosti. Bolo odporučené pokračovať v liečbe psychiatra, neurologický dispenzár nevyžaduje“. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil somatizáčnú poruchu, ochorenie podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 4 neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písmena a) – stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%, z percentuálneho rozpätia 15% až 20%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak bola určená 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný tak dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20%, teda invalidita nevznikla. Súčasťou rozhodnutia žalovaného je odborný posudok o invalidite zo dňa 17.10.2023, o ktorý sa žalovaný vo svojom rozhodnutí oprel. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Žalobca úvodom správnej žaloby zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca v rámci správnej žaloby namietal voči napadnutému rozhodnutiu nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie. Podľa žalobcu podkladom pre rozhodnutie žalovaného boli výlučne posudky vypracované posudkovým lekárom, pričom posudok, ktorý slúži ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia len kopíruje už predtým vypracovaný prvý posudok a aj závery o zdravotnom stave žalobcu. Žalobca poukázal na § 71 Zákona o sociálnom poistení, ktorý jednoznačne vymedzuje, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenie liečby s určením diagnostického stavu, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a tiež komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie, pričom žalovaný tak nepostupoval. Žalobca ďalej uviedol že posudkový lekár ani sám žalovaný dostatočne nezohľadnil a nehodnotil celkovú zdravotnú dokumentáciu, námietky žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní a už vôbec nie závery a tvrdenia žalobcu uvedené na ústnom pojednávaní zo dňa 17.10.2023. Žalobca v lete 2022 predložil Sociálnej poisťovni všetky lekárske nálezy za obdobie dvoch rokov a rovnako zaslal všetky záznamy z psychiatrických vyšetrení, posledné psychiatrické vyšetrenie bolo predložené žalobcom zo dňa 18.08.2023. V odbornom posudku zo dňa 17.10.2023 posudkový lekár len prevzal závery posudku vypracovaného dňa 03.04.2023, a to bez zohľadnenia tvrdení žalobcu, bez skúmania zmeny zdravotného stavu a tento ani len okrajovo neposudzoval zistenia, vyplývajúce
z ústneho pohovoru. Z vypracovaného odborného lekárskeho posudku zo dňa 17.10.2023 vyplýva, že posudkový lekár prevzal nesprávne hodnotenie zdravotného stavu. Posudkový lekár určil diagnózu podľa kapitoly 5 bod 4 písm. a) podľa Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, pričom žalobcovia ochorenie má byť kvalifikované ako bod 4 písm. b) – „ťažké neurotické, stresom podmienené a somatické poruchy“, pri ktorom je určená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35% - 50 %. Žalobca zdôraznil, že samotné ochorenie, ktorým trpí, sa nazýva somatizačná porucha. Posudkový lekár neuviedol, na základe čoho vyhodnotil ochorenie žalobcu ako druh zdravotného postihnutia patriaci do kategórie a) - stredne ťažké formy a nie do kategórie b) - ťažké neurotické, stresové podmienené a somatické poruchy. Posudok posudkového lekára by bolo možné považovať za presvedčivý len v takom prípade, ak by pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu boli rozptýlené úplnými a logickými úsudkami a dôvodmi, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Z namietaného posudku však uvedené komplexné závery nevyplývajú. V lekárskom posudku nebol obsiahnutý záver z osobného vyšetrenia zo dňa 17.10.2023. Posudkový lekár ani žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu a jeho argumentáciou, ktorú uviedol žalobca vo svojom odvolaní. Žalobca uviedol, že v priebehu liečby bol dlhodobo práceneschopný, pričom v súčasnosti pracuje len na obmedzený pracovný úväzok, maximálne 4,5 hodín denne. Podľa žalobcu žalovaný ani posudkový lekár nevzali do úvahy jeho osobné vyjadrenie, rovnako nezohľadnili komplexné zdravotné údaje a ani podané odvolanie. V napadnutom rozhodnutí žalovaný prevzal len závery posudkového lekára, ktoré sú nesprávne. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Sa/79/2012 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/18/2010. žalobca je názoru, že ak by si žalovaný zaobstaral všetky podklady pre vydanie rozhodnutia, mal by preukázané, že odborný posudok o invalidite je nesprávny. Záverom žalobca uviedol, že nedostatočne zistený skutkový stav posudkovým lekárom a žalovaným má za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. Úvodom vyjadrenia žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalovaný uviedol, že námietky žalobcu, ktorými nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi nie sú dôvodné, nakoľko v odvolacom konaní sa posudkový lekár oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobcu, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi, vysporiadal sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa posúdenie zdravotného stavu a svoj posudkový záver podrobne uviedol odbornom lekárskom posudku zo dňa 17.10.2023. Za nedôvodnú žalovaný považoval aj námietku žalobcu, že správne má byť rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný ďalej poukázal na vyjadrenie posudkového lekára obsiahnuté v odbornom lekárskom posudku zo dňa 17.10.2023, pričom konštatoval, že závery obsiahnuté v odbornom lekárskom posudku nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Žalovaný ďalej konštatoval, že neboli pridružené iné posudkovo významné zdravotné postihnutie. Podľa žalovaného bol skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobcu objektívne zistený, preto námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie žalovaný považuje za riadne odôvodnené a odôvodnenie obsahuje všetky zákonom predpísané formálne náležitosti, sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. Pochybnosti žalobcu o nesprávne posúdenom zdravotnom stave sú vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení. Žalovaný uviedol, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy, ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Žalovaný teda postup považuje za správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podľa žalovaného podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Replika žalobcu 7. Žalobca v replike uviedol, že hoci žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe tvrdí, že záver posudkového lekára sociálnej poisťovne nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení s tým, že rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené na základe nálezov, nachádzajúcich sa v samotnej posudkovej dokumentácii, s takýmto tvrdením sa nestotožňuje. Žalobca sa domnieva, že posudkový lekár pri vypracovaní posudku zo dňa 17.10.2023 v zásade len prevzal závery prvého posudku zo
dňa 03.04.2023, ako i závery o zdravotnom stave žalobcu. Posudkový lekár súčasne svoje závery vyhodnotil len vybranými lekárskymi správami zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, pričom tieto vôbec vo vzájomnej súvislosti neposúdil. V lekárskom posudku neboli zohľadnené závery s osobného vyšetrenia zo dňa 17.10.2023. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu už v čase vyhotovenia posudku zo dňa 17.10.2023, ako aj v čase vydania rozhodnutia žalovaného tomuto muselo byť známe, že žalobca je ambulantne liečený už od roku 2016 a napriek jeho dlhoročnej liečbe, nedošlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Posudok zo dňa 17.10.2023 tak absolútne ani len v minimálnej miere nezohľadňuje skutočnosti z ústneho pohovoru, na ktorom bol žalobca prítomný, v dôsledku čoho posudkový lekár prevzal nesprávne hodnotenie zdravotného stavu žalobcu a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% s poukazom na kapitolu V bod 4 písm. a) prílohy. Podľa žalobcu tak námietka, že zdravotné postihnutie by malo byť zaradené do kapitoly V, položky 4 písm. b) prílohy č. 4 je dôvodná, pričom žalobca opätovne poukazuje na §195 Zákona o sociálnom poistení v zmysle ktorého sú zložky sociálnej poisťovne pri posudzovaní podmienok pre priznanie invalidného dôchodku povinné postupovať vždy tak, aby bol náležite presne a úplne zistený skutkový stav, čo v danom prípade nebolo naplnené. Žalobca zotrval na tom názore, že povinnosťou žalovaného bolo riadne a náležite zistiť skutkový stav a pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vychádzať zo všetkých podstatných skutočnosti. Len odborný posudok posudkového lekára nemôže nahrádzať dokazovanie ako ani celú zdravotnú dokumentáciu žalobcu či vyjadrenie žalobcu z ústneho pojednávania. Žalobca nesúhlasí so žalovaným, že rozhodnutie žalovaného bolo riadne odôvodnené, nakoľko tento ani nevzdal na zreteľ ústne pojednávanie zo dňa 17.10.2023, žalobcom predložené dôkazy a jeho námietky, ale naopak napadnuté rozhodnutie odôvodnil výlučne s poukazom na závery už zmieneného znaleckého posudku. Na základe uvedeného považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, zmätočne i nepreskúmateľné. 8. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 9. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 10. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 17.03.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom nad rámec žaloby a repliky neuviedol žiadne nov=é skutočnosti. Poverený zástupca žalovaného sa tiež vyjadril k veci, pričom rovnako zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa 17.03.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 16. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP: správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 18. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 19. Podľa § 191 ods. 4 SSP : ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 20. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 21. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 22. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 23. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 24. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola V – Duševné choroby a poruchy správania, 4 písm. a) - Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy stredne ťažké formy so stanovenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 15-25. 25. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola V – Duševné choroby a poruchy správania, 4 písm. b) - Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy ťažké neurotické, stresom podmienené a somatické poruchy so stanovenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 35-50. 26. Podľa § 153 ods. 1 psím b) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia. 27. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
28. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 29. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 30. Podľa § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 31. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 32. Podľa § 196 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. 33. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 34. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 35. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 37. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 38. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 39. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení : na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213. 40. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia. Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, ak splnil zákonné podmienky pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.
41. Žalobca sa správnou žalobou domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný žalobcovi nepriznal nárok na invalidný dôchodok z dôvodu, že na strane žalobcu neboli splnené všetky zákonné podmienky podmieňujúce vznik nároku na dávku invalidného dôchodku. Konkrétne podľa žalovaného u žalobcu nevznikla invalidita, keď na základ odborného lekárskeho posudku bola miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu určená na 20%, pričom na vznik invalidity sa vyžaduje pokles schopnosti pracovať o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou. Sporné medzi účastníkmi konania tak bolo určenie rozsahu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. 42. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že odborný posudok o invalidite zo dňa 17.10.2023 je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 43. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že posudkový lekár nemal všetky potrebné informácie pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu, keďže jeho zdravotný stav bol posúdený v jeho neprítomnosti. V odvolaní žalobca uviedol, že je ambulantným psychiatrom liečený od roku 2016 a nie od roku 2020, ako to uviedol posudkový lekár, pričom liečba bola neúspešná. Ďalej poukázal na správne označenie liekov ktoré užíva a že neurológom nebol opakovane liečený, podstúpil tri vyšetrenia ale liečba nebola žiadna. V odvolaní opísal svoju zdravotnú situáciu, dobu trvania pracovnej neschopnosti ako aj pracovnú situáciu a uviedol všetky procedúry, ktoré podstúpil v záujme zlepšenia jeho zdravotného stavu. Na základe uvedeného sa preto nestotožnil so záverom, že pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %. Keďže sa posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, predložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu – generálnemu riaditeľovi žalovaného, ktorý o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok, ktorý vychádzal z lekárskych vyšetrení : 1) vyšetrenie posudkovým lekárom; 2) psychiatrické vyšetrenie B. F. G. zo dňa 17.12.2021, zo dňa 15.06.2022, zo dňa 23.05.2023, zo dňa 18.08.2023; 3) EMG vyšetrenie – tetanický test B. C. zo dňa 24.01.2022; 4) MR mozog a MR angiografia zo dňa 21.03.2022; 5) RTG C chrbtica B. H. zo dňa 19.01.2022; 6) očné vyšetrenie B. D. zo dňa 18.02.2022; 7) Neurologické vyšetrenie B. I. J. zo dňa 12.04.2022. V odbornom posudku však neboli inkorporované lekárske správy a závery z nich vyplývajúce od B. K. D. zo dňa 17.03.2021 a 12.07.2021, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, pričom v samotnom odôvodnení odborného lekárskeho posudku absentuje odôvodnenie, prečo posudkový lekár žalovaného nezahrnul uvedenú lekársku správu do posúdenia zdravotného stavu žalobcu a s ním spojenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rozhodnutie žalovaného má vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu. Nakoľko rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie žalovaného je odborný posudok o invalidite, musí aj tento vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu, t. j. z lekárskych správ a vyšetrení týkajúcich sa posudzovanej osoby. Správny súd vzhľadom na absenciu posúdenia
vyššie uvedených lekárskych správ od B. K. D. konštatuje, že záver posudkového lekára vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný uvedenými lekárskymi správami disponoval, nakoľko lekárske správy tvoria súčasť žalovaným predloženého administratívneho spisu. Správnemu súdu neprináleží posudzovať obsah lekárskych správ, t. j. odborné medicínske otázky, teda nie je v jeho kompetencii posúdiť ani len hypotetický dopad záverov vyplývajúcich z uvedených lekárskych správ na zdravotný stav a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Posúdenie týchto skutočností patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára, pričom jeho závery majú byť inkorporované v samotnom odbornom lekárskom posudku. 44. Pri uplatnení nároku na dávku invalidného dôchodku je prvostupňový orgán verejnej správy povinný postupovať v konaní tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a na ten účel si obstaral potrebné podklady na rozhodnutie. Takýmto podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, ale aj dôkazy, posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb znalecké. Samotný účastník konania, v tomto prípade žalobca, je povinný na výzvu predložiť prvostupňovému orgánu verejnej správy listiny, ktoré môžu byť dôkazom a zároveň je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Dôkazy potom prvostupňový orgán verejnej správy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda prvostupňový orgán verejnej správy, ktorý v rámci vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku. Rozhodnutie nezávisí výlučne len od dôkazov predložených žiadateľom o dávku, zákon nepredpokladá z jeho strany pre úspech v dávkovom konaní unesenie dôkazného bremena. Rovnako však postupuje aj žalovaný, resp. generálny riaditeľ žalovaného, v prípade, ak je prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním a prvostupňový orgán odvolaniu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu, teda generálnemu riaditeľovi žalovaného. 45. Správny súd ďalej konštatuje, že ďalším skúmaním odborného lekárskeho posudku dospel k záveru, že posudkový lekár žalovaného síce konštatoval žalobcom subjektívne pociťované zdravotné problémy, avšak žiadnym spôsobom nezdôvodnil ich (ne)relevanciu vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a s ním spojenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň správny súd dospel k záveru, že v odbornom lekárskom posudku absentuje kvalifikované zdôvodnenie zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu podľa prílohy 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola V, položka 4 písm. a) – „Neurotické stresové a somatomorfmné poruchy stredne ťažkej formy“, s ohľadom na určenú diagnózou podľa lekárskych správ – F.45.0 Somatizačná porucha. Absencia zdôvodnenia je podľa názoru súdu závažná najmä, nie však výlučne, z dôvodu, že pod písm. b) uvedenej položky patria „ťažké neurotické, stresom podmienené a somatické poruchy“. Ak teda na základe diagnózy, ktorá bola žalobcovi stanovená psychiatrickým lekárom a ktorá sa názvom zhoduje práve s jednou z diagnóz obsiahnutých v uvedenej položke 4 písm. b), nepovažoval posudkový lekár zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia do uvedenej položky, ale do položky 4 písm. a), bolo potrebné uvedené zaradenia do položky 4 písm. a) kvalifikovane odôvodniť s ohľadom na celkový zdravotný stav žalobcu, ktorý vyplýva z lekárskych správ, ako aj z osobného vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom žalovaného. Posudkový lekár žalovaného v odbornom lekárskom posudku po prebratí záverov z lekárskych správ len konštatoval zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly V položky 4 písm. a) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení a určil mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 20% bez konkrétneho zdôvodnenia. 46. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní, či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaný). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré musí byť vydané v zákonnom procese, v rámci ktorého musí byť úplne zistený skutočný stav veci. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny súd skúmal len to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú
skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam vystaveným), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty nespĺňa. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa totiž opiera o odborný posudok o invalidite, ktorý vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu o zdravotnom stave žalobcu v čase jeho vyhotovenia, teda k danému času nebol zdravotný stav žalobcu posúdený komplexne. Posudok posudkového lekára pritom nesmie vnášať pochybnosti o komplexnom posúdení zdravotného stavu žiadateľa, musí obsahovať logické úsudky a dostatočné dôvody, ktoré viedli posudkového lekára k danému záveru. Posúdené musí byť pritom, nielen rozhodujúce zdravotné postihnutie osoby, ale aj závažnosť jej ostatných zdravotných postihnutí (porovnaj bod 40 rozsudku NSSR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021). Žalobca primárne namietal nesúlad odborného lekárskeho posudku s jeho zdravotným stavom, ktorý vyplýval z lekárskych správy, ktorý však správny súd v zmysle vyššie uvedeného nemôže objektívne posúdiť, keďže ide o odborné posúdenie a zodpovedanie medicínskych otázok, na ktoré súd nemá kvalifikáciu. Pri neformálnom posúdení správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy súd nie je viazaným žalobnými bodmi, je de facto povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie ako také a konanie, ktoré mu predchádzalo, správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, kedy posudkový lekár žalovaného v odbornom lekárskom posudku, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia, nezohľadnil všetky lekárske správy nachádzajúce sa v administratívnom spise, resp. nezdôvodnil, prečo posudkový lekár neprihliadol na lekársku správy B. K. D. zo dňa 17.03.2021 a 12.07.2021, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd ďalej konštatuje v zmysle vyššie uvedeného, že napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď žalovaný do rozhodnutia prebral odborný lekársky posudok, ktorý neposkytoval dostatočné zdôvodnenie zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia do príslušnej položky, čo rovnako zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 47. Ostatné žalobné body považoval správny súd za nedôvodné. 48. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia veci popri sebe neobstoja, keďže arbitrárne rozhodnutie už zo svojej podstaty vylučuje posúdenie jeho zákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci. Bez náležitého odôvodnenia určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a s ním spojenej mieri poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v predmetnej veci správny súd nemôže posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil. 49. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, nie je v súlade so zákonom a preto z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec mu vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie, v ktorom bude nanovo posúdený zdravotný stav žalobcu, posudkový lekár zohľadní všetky, aj aktuálne lekárske správy z odborných vyšetrení žalobcu a bude určené a dostatočne odôvodnené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne o odvolaní žalobcu opakovane rozhodne na základe nového posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodní preskúmateľným spôsobom tak, aby spĺňalo náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. 50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.