Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-74S/14/2023 6023200083 02. 10. 2024 JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI:SK:SpSBB:2024:6023200083.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Krnáč, advokát, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37 894 692, právne zast.: OKTAVCOVÁ & partners, s. r. o., Advokátska kancelária, Strážska cesta 3872, 960 01 Zvolen (do 22.10.2024 Nám. SNP č. 2202/19, 960 01 Zvolen), IČO: 54 618 487, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100167656/2023 zo dňa 16. januára 2023, takto rozhodol: I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . II. Žalobu
zamieta.
III. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie a administratívne rozhodnutia 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len ,,správca dane“) rozhodnutím č. 102708360/2022 zo dňa 04.10.2022 podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi úrok z omeškania v sume 96,80 Eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie 2. štvrťrok 2017 na dani z príjmov fyzických osôb na zdaňovacie obdobie roku 2017 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Splatnosť úroku bola stanovená do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Platba mala byť uhradená na účet Daňového úradu Banská Bystrica. 2. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol skutkový stav, relevantnú právnu úpravu ustanovenie § 34 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej aj len ,,zákon o dani z príjmov“), § 156 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku. Uviedol, že daňový subjekt (ďalej len „žalobca“) podal dňa 31.03.2017 daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2016, z čoho mu vyplynula povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 903,19 Eur, keďže jeho posledná známa daňová povinnosť presiahla 2.500,- Eur. Žalobca bol povinný zaplatiť preddavok v tejto výške za obdobie 2. štvrťrok 2017 v lehote do 30.06.2017, ktorý ale nebol zaplatený včas ani v správnej výške. Preto správca dane vyrubil úrok z omeškania za nezaplatenie preddavku. 3. Správca dane ďalej uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej aj „ECB“) ku dňu 01.07.2017 predstavovala 0,00 %. Vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej
sadzby ECB nedosiahol 15 %, pri výpočte použil ročnú úroková sadzbu 15 %. V tabuľkovej časti odôvodnenia rozhodnutia správca dane uviedol spôsob výpočtu úroku z omeškania, keď vychádzal i/ z dlžnej sumy 90,98 Eur, dňa splatnosti preddavku na daň 30.06.2017, dňa platby dňa 25.10.2017, počtu dní omeškania 117, čo zodpovedá výške úroku z omeškania 4,374 Eur a ii/ z dlžnej sumy 812,21 Eur, dňa splatnosti preddavku na daň 30.06.2017, ku dňu 03.04.2018, počtu dní omeškania 277, čo zodpovedá výške úroku z omeškania 92,458 Eur, spolu po zaokrúhlení podľa § 161 Daňového poriadku vyčíslil úrok z omeškania na sumu 96,80 Eur. 4. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 100167656/2023 zo dňa 16.01.2023 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania vo výške 96,80 EUR za nezaplatenie preddavku na daň z príjmov fyzických osôb za 2. štvrťrok 2017 v ustanovenej lehote a výške. Nepovažoval za opodstatnené odvolacie námietky žalobcu, ktorý v odvolaní spochybňoval postup správcu dane pri aplikácii relevantných ustanovení Daňového poriadku a zákona o dani z príjmov. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani tvrdenia, ktoré by preukázali neoprávnenosť vyrubenia predmetného úroku z omeškania. Žaloba 5. Včas podanou správnou žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal, aby súd z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP”) napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100167656/2023 zo dňa 16.01.2023, ako aj rozhodnutie správcu dane č. 102708360/2022 zo dňa 04.10.2022 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že tieto rozhodnutia sú nezákonné, bol nimi ukrátený na svojich právach, pričom žalobca požadoval priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Podľa žalobcu daňový orgán prvého stupňa nesprávne aplikoval právne predpisy, pričom posudzoval vec retroaktívne, a to zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2019, posudzujúc otázku nezaplatenia preddavkov za obdobie 2. štvrťrok 2017, t. j. za predchádzajúce obdobie. Naviac, v čase rozhodovania správnych orgánov sa preddavková povinnosť v zmysle § 34 zákona o dani z príjmov vzťahovala na daňovníka s daňovou povinnosťou presahujúcou sumu 5.000 Eur, ktorú daňovník v rozhodujúcom období za rok 2016 nedosiahol. 7. Namietal nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 156 ods. 2 veta posledná, ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorých sa úrok z omeškania počíta najdlhšie štyri roky omeškania s platbou, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Tvrdil, že koniec tohto obdobia bol nesprávne ustálený dňom 03.04.2018 ako termín na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2017, pretože daňové priznanie pre daň z príjmu fyzických osôb roku 2017 podal dňa 16.02.2018 s výsledkom nezakladajúcim vznik daňovej povinnosti. Ku dňu 16.02.2018 bolo zjavné, že mu nevznikla za rok 2017 žiadna daňová povinnosť, a preto nemala byť pre koniec tvrdeného omeškania so zaplatením preddavku ani teoreticky uplatnená maximálne možná lehota viažuca sa všeobecne na podanie daňového priznania, ale koniec omeškania mal byť ustálený dňom 16.02.2018. Zastával názor, že povinnosť zaplatiť úrok z omeškania s úhradou preddavku na dani nevzniká v situácii, ak nevznikne samotná daňová povinnosť titulom uvedenej dane za rovnaké zdaňovacie obdobie. 8. Žalobca tvrdil, že prekluzívna lehota na vyrubenie úroku z omeškania uplynula dňa 31.12.2022, no správca dane vyrubil úrok až dňa 01.02.2023 (kedy rozhodnutie správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného nadobudlo právoplatnosť), čo považoval za nezákonné. Žalobca sa odvolával na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré podporujú jeho tvrdenie, že povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o jeho vyrubení, a nie samotným omeškaním platby. 9. Uvádzal, že napadnuté rozhodnutia daňových orgánov sú svojou povahou rozhodnutiami trestného charakteru, keďže právna úprava inštitútu úroku z omeškania a jeho vyrubovania v zmysle § 156 Daňového poriadku je zakomponovaná do jeho piatej časti upravujúcej Zodpovednosť za porušenie povinností. Ide o ukladanie sankcie za správny delikt. Výrok rozhodnutia potom nespĺňa všeobecné a osobitné náležitosti predpísané právnou úpravou a ustálenou judikatúrou pre daný typ rozhodnutia. Namietal, že v danej veci neprebehlo ani žiadne konanie, či dokazovanie, daňový subjekt nebol vopred upovedomený o podozrení, či obvinení zo správneho, resp. iného správneho deliktu. Tvrdil, že v správnom konaní týkajúcom sa vyrubenia úroku z omeškania nebol dodržaný proces a pravidlá platné
pre správne konanie o správnom delikte, resp. inom správnom delikte, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k otázke použiteľnosti čl. 6 Dohovoru pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti a použiteľnosti Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách. 10. Podľa žalobcu žalovaný nereagoval na odvolacie námietky žalobcu, čo považoval za závažné procesné pochybenie. Okrem toho uvádzal, že rozhodnutia daňových orgánov neobsahovali riadne a transparentné odôvodnenie, čo podľa neho porušuje základné zásady právneho štátu. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Uviedol, že správca dane správne aplikoval postup pri posudzovaní preddavku na daň podľa ustanovení zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2019, nakoľko sa jednalo o preddavkové obdobie v čase platnosti uvedenej právnej normy. To, že správca dane vydal rozhodnutie, ktorým vypočítal úrok z omeškania v čase, keď bola hranica určenia daňového preddavku zmenená, nemá vplyv na správnosť posúdenia výpočtu preddavku na daň v danom období. 12. K namietanému dátumu, do ktorého bol správcom dane počítaný úrok z omeškania za oneskorenú platbu preddavku na daň, žalovaný poukázal na znenie § 34 ods. 1 a § 34 ods. 2 zákona o dani z príjmov a konštatoval, že z uvedených ustanovení zákona je zrejmá skutočnosť, ako bol povinný žalobca platiť preddavok na daň na príslušné zdaňovacie obdobie a v akom čase. Žalobca podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2016 dňa 31.03.2017, v ktorom vyčíslil daň zníženú o daňový bonus vo výške 3.884,16 Eur. Z uvedenej skutočnosti vyplynula povinnosť pre žalobcu platiť preddavky na daň v stanovených lehotách na zdaňovacie obdobie roku 2017 vo výške 903,19 Eur. Svoju povinnosť za 2. štvrťrok 2017 si žalobca nesplnil. Správca dane bol povinný toto nesplnenie povinnosti sankcionovať tak, ako mu to ukladá zákon. Skutočnosť, že žalobca podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2017 dňa 16.02.2018, nie je pre výpočet úroku z omeškania rozhodujúca, nakoľko významná je lehota na podanie daňového priznania, v danom prípade za rok 2017, deň 03.04.2018. Ani vyčíslenie daňovej povinnosti v nulovej výške nemá vplyv na výpočet úroku z omeškania za neuhradenie preddavku na daň za 2. štvrťrok 2017. 13. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku prekluzivity práva na vyrubenie úroku z omeškania. Poukázal na § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, keď počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik vyrubiť daň. Obdobie pandémie sa na účely opatrenia podľa § 9 uvedeného zákona považuje za skončené 30.09.2020. Pri plynutí prekluzívnej lehoty sa musí zohľadňovať aj prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty, a to v období pandémie od 12.03.2020 do 30.09.2020, čo predstavuje 203 dní, o ktoré sa lehota na vyrubenie úroku z omeškania za nezaplatenie predmetného preddavku predĺžila. 14. Podľa žalovaného boli v napadnutom rozhodnutí uvedené všetky podstatné skutočnosti, z ktorých je zrejmé za čo, z akého dôvodu a v akej výške bol vyrubený úrok z omeškania, preto nesúhlasil ani s námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Replika žalobcu 15. Žalobca v replike zotrval na žalobných bodoch a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Pre prípad, ak správny súd dospeje k záveru, že § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. je na posudzovanú vec aplikovateľný, navrhol správnemu súdu obrátiť sa v súlade s čl. 125 Ústavy SR na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov, a to § 9 zákona 67/2020 Z. z. s Ústavou SR a konanie o správnej žalobe až do právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom SR prerušiť. Podľa žalobcu by mal ústavný súd posúdiť ústavnosť zákona č. 67/2020 Z. z., ktorý podľa neho zvýhodňuje orgány verejnej správy v predlžovaní lehôt na úkor fyzických a právnických osôb, čím dochádza k porušeniu princípu rovnosti pred zákonom a k diskriminácii. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/14/2023, vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/14/2023. 17. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 ods. 1 SSP, správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 SSP, pre ktorý by bolo potrebné v predmetnej veci pojednávanie nariadiť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP dňa 24.07.2024. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 02.10.2024 podľa § 137 ods. 3 SSP. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 96,80 Eur za nezaplatenie štvrťročného preddavku za obdobie 2. štvrťrok 2017 na dani z príjmov fyzických osôb na zdaňovacie obdobie roka 2017 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 20. Podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.; úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane preddavok na daň. 21. Podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Ak nebol úrok z omeškania správcom dane vyrubený právoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa; takto vypočítaný úrok z omeškania sa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu konkurzu, začatiu reštrukturalizačného konania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 22. Podľa § 156 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.; ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane,
správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. 23. Podľa § 156 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z.; úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. 24. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení ; preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. 25. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.; daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka. 26. V predmetnej veci ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP). Aj u tohto typu správnych žalôb je správny súd vedený rozsahom žalobných bodov. Len v prípade, pokiaľ by správny súd zistil niektorú z vymedzených vád v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP, nebol by viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Vymedzenie týchto vád vyplýva len z judikatúry Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, nakoľko správne trestanie nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky kodifikované (s výnimkou právnej úpravy ohľadom priestupkov - zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Pri administratívnych sankčných postihoch sa v prípade chýbajúcej špeciálnej právnej úpravy analogicky postupuje v zmysle trestnoprávnych zásad, avšak správny súd zdôrazňuje, že sa jedná len o primeranú aplikáciu trestnoprávnych zásad, s prihliadnutím na konkrétny charakter ukladanej sankcie, nie však o priamu aplikáciu trestnoprávnych noriem. 27. V danom prípade ide o sankciu charakteru úroku z omeškania, ktorú správca dane vyrubí v súvislosti s peňažným plnením sumy dane, t. j. za jej oneskorené zaplatenie alebo v nesprávnej výške, vrátane preddavku na daň, ako je tomu aj v tomto prípade. Účelom ustanovenia postihov za nezaplatenie alebo neodvedenie dane, resp. preddavku na daň, v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, je záujem štátu na riadnom výbere daní. Sankcia je v tomto prípade stanovená presným výpočtom a jej výška tak závisí od sumy preddavkov na daň, ktorú sumu daňový subjekt v rozpore so zákonom nezaplatil v stanovenej lehote alebo v stanovenej výške. Inak povedané, úrok z omeškania je povinný zaplatiť daňový subjekt zo sumy, o ktorú mal byť štát ukrátený a za obdobie, v ktorom s týmito prostriedkami nedisponoval, v dôsledku nezaplatenia dane (aj preddavku na daň), pričom začiatok a koniec sankčného obdobia zákon presne vymedzuje. Vzhľadom na osobitosť povahy predmetnej sankcie neprichádza do úvahy ani posudzovanie správneho deliktu podľa závažnosti, nakoľko zákon neumožňuje žiadnu úvahu ohľadom rozmedzia sankčnej postihnuteľnosti. 28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2016 dňa 31.03.2017, v ktorom vyčíslil daň zníženú o daňový bonus vo výške 3.884,16 Eur, z čoho mu vyplynula povinnosť platiť preddavky vo výške 903,19 Eur. Preddavok za 2. štvrťrok 2017 bol splatný do 30.06.2017, avšak nebol zaplatený včas ani v správnej výške. Úrok z omeškania bol vyrubený podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý stanovuje, že úrok z omeškania sa vyrubí, ak daňový subjekt nezaplatí preddavok na daň v stanovenej lehote alebo výške. Vypočítaný bol na základe štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá bola ku dňu 01.07.2017 nulová, a preto bola použitá pevná úroková sadzba 15 % v súlade s § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Právny základ vyrubenia predmetného úroku z omeškania a spôsob jeho výpočtu teda upravuje Daňový poriadok. 29. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, správca dane pristúpi k vyrubeniu úroku z omeškania do dňa platby vrátane, najdlhšie však do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.
Správca dane pristupuje k vyrubeniu úroku z omeškania obligatórne, keďže zo znenia ustanovenia § 156 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane úrok z omeškania „vyrubí“ podľa ods. 2, ak daňový subjekt nezaplatí ..., teda zákon nepredpokladá možnosť úrok z omeškania nevyrubiť v prípade, ak správca dane zistí skutkový stav odôvodňujúci vyrubiť úrok z omeškania, teda ak má preukázané naplnenie skutkovej okolnosti pre vyrubenie úroku z omeškania, teda nezaplatenie preddavku v stanovenej lehote alebo výške. Správca dane potom takto musí postupovať. Správny súd zastáva názor, že k tomuto došlo a žalobca neuvádzal žiadne také tvrdenia, ani nepredložil dôkazy na ich podporu, ktoré by preukázali neoprávnenosť vyrubenia predmetného úroku z omeškania. 30. Správny súd nepovažuje za opodstatnenú žalobnú námietku nesprávnej (retroaktívnej) aplikácie zákona o dani z príjmov. Správca dane postupoval správne, ak na daný prípad použil zákon o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2019, keďže sa preddavkové obdobie týkalo obdobia, keď bol tento zákon platný v uvedenom znení. Išlo o posúdenie povinnosti žalobcu týkajúcej sa preddavkov za rok 2017, preto správca dane správne vyhodnotil vznik povinnosti žalobcu aplikujúc zákon v tom čase platnom. Relevantnou bola teda výška poslednej známej daňovej povinnosti nad 2.500 Eur (z daňového priznania za rok 2016), a nie presiahnutie sumy 5.000 Eur, ako sa mylne domnieval žalobca, čo zaviedla až neskôr prijatá právna úprava. 31. Žalobca tvrdil, že došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 156 ods. 2 posledná veta a ods. 4 Daňového poriadku. Ani s touto argumentáciou sa správny súd nestotožňuje. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 156 ods. 2 posledná veta Daňového poriadku je všeobecnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na jednotlivé druhy oneskorených platieb vymenovaných v ustanovení § 156 ods. 1 Daňového poriadku. Pre omeškanie platby s preddavkom dane platí však osobitná právna úprava, ktorú je potrebné aplikovať prednostne, uvedená v ustanovení § 156 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa ods. 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Preto sankčné obdobie pri nezaplatení preddavku na daň v lehote alebo v správnej výške sa nepočíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, ale najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Práve tak postupoval správca dane, ak úrok z omeškania počítal za 117 dní omeškania s preddavkom v časti 90,98 Eur (od 01.07.2017 do 25.10.2017 vrátane) a za 277dní omeškania s preddavkom v časti 812,21 Eur (od 01.07.2017 do 03.04.2018), keďže tento nebol vôbec zaplatený. K namietanému dátumu skončenia sankčného obdobia správny súd uvádza, že jediným relevantným dôvodom vyplývajúcim z ustanovenia § 156 ods. 4 Daňového poriadku pre ukončenie sankčného obdobia je deň platby preddavku, k čomu ale v časti 812,21 Eur za celé sankčné obdobie končiace dňom uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nedošlo. Preto správca dane správne vyčíslil úrok z omeškania do 03.04.2018 vrátane. Právne bezvýznamné je jednak podanie daňového priznania pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania ako aj nulové daňové priznanie. 32. K otázke preklúzie práva vyrubiť úrok z omeškania správny súd uvádza, že k vyrubeniu úroku z omeškania došlo vydaním rozhodnutia správcu dane dňa 04.10.2022. Relevantný je tento úkon smerujúci k vyrubeniu úroku z omeškania. Správca dane nepochybil, ak vyrubil úrok z omeškania v čase, keď tento vyrubiť ešte mohol, a to do 31.12.2022, ako to vyplýva z ustanovenia § 156 ods. 8 Daňového poriadku, v zmysle ktorého úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť preddavok na daň. Preto argumentáciu žalobcu, že významným je dátum právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, keď rozhodnutie správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného nadobudlo právoplatnosť až dňa 01.02.2023, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, považuje správny súd za neudržateľnú. Správny súd zastáva názor, že pre dodržanie prekluzívnej lehoty postačuje úkon správcu dane - vyrubenie úroku z omeškania ako objektívna okolnosť a nemožno považovať za relevantný úkon žalobcu, akým je podanie odvolania ako subjektívny postoj žalobcu k veci, čím by mohlo dochádzať účelovo predlžovaním konania k zmareniu možnosti vyrubiť úrok z omeškania v zákonom stanovenej prepadnej lehote. V zmysle § 156 ods. 8 Daňového poriadku v tu posudzovanej veci pripadá koniec prekluzívnej lehoty na deň 31.12.2022. Správny súd zastáva názor, že prekluzívna lehota bola dodržaná, ak správca dane vyrubil úrok z omeškania dňa 04.10.2022, t. j. v lehote, v ktorej tak mohol urobiť. Správca dane tak rešpektoval prekluzívnu lehotu stanovenú zákonom. Pokiaľ sa žalobca odvolával na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré mali podporiť jeho tvrdenie, že povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o jeho vyrubení, a nie samotným omeškaním platby, správny súd uvádza, že sa nejedná o judikované rozhodnutia majúce všeobecnú záväznosť. Navyše v danom prípade nešlo
o vznik povinnosti zaplatiť úrok z omeškania samotným omeškaním platby, ale vydaním rozhodnutia. Poukazovanie žalovaného na predĺženie prekluzívnej lehoty v súvislosti so zákonom č. 67/2020 Z. z. považuje správny súd za nadbytočné. 33. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného, ktorý sa navyše podľa žalobcu nevysporiadal v dostatočnom rozsahu s jeho odvolacími námietkami. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že žalobné námietky v tejto časti sú všeobecné, neumožňujúce na ich základe vykonať súdny prieskum. Žalobca nešpecifikuje, s ktorými odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal, zároveň neuvádza ako by tvrdené nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami malo spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V zmysle judikatúry súdov správne súdy nezrušujú rozhodnutia orgánov verejnej správy pri zistení porušení procesného predpisu, za účelom zopakovania procesu, pokiaľ by ďalšie konanie nemohlo privodiť žalobcovi priaznivejšie postavenie. Správny súd zastáva názor, že žalovaný sa v dostatočnom rozsahu venoval relevantným odvolacím námietkam, teda takým námietkam, ktoré spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia správcu dane. Tak z rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného je zrejmé, prečo bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania, ako zákonný následok porušenia povinnosti žalobcu zaplatiť preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby na rok 2017, keď štvrťročný preddavok vo výške 903,19 za 2. štvrťrok 2017, splatný dňa 30.06.2017, žalobca v tejto lehote nezaplatil. Žalobca mal vedomosť o porušení predmetnej zákonnej povinnosti. Rovnako bol zrejmý aj spôsob jeho výpočtu. Vzhľadom na predmet konania a povahu rozhodnutia o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane považuje za dostatočne odôvodnené, zrozumiteľne popisujúce všetky podstatné skutočnosti, ktoré viedli k ich vydaniu, zodpovedajúce ustanoveniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku. 34. Žalobca namietal, že výrok rozhodnutia nespĺňa všeobecné a osobitné náležitosti predpísané právnou úpravou a ustálenou judikatúrou pre daný typ rozhodnutia v rámci správneho trestania. Namietal tiež, že v danej veci neprebehlo ani žiadne konanie, či dokazovanie, daňový subjekt nebol vopred upovedomený o podozrení, či obvinení zo správneho, resp. iného správneho deliktu. Tvrdil, že v správnom konaní týkajúcom sa vyrubenia úroku z omeškania nebol dodržaný proces a pravidlá platné pre správne konanie o správnom delikte, resp. inom správnom delikte, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k otázke použiteľnosti čl. 6 Dohovoru pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti a použiteľnosti Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že pri administratívnych sankčných postihoch sa jedná len o primeranú aplikáciu trestnoprávnych zásad, a to vzhľadom na konkrétny charakter ukladanej sankcie. 35. K namietaniu, že v danej veci nebol daňový subjekt vopred upovedomený o podozrení, či obvinení zo správneho, resp. iného správneho deliktu, správny súd uvádza, že požadovanie dodržania procesu v rozsahu uvádzanom žalobcom, považuje vzhľadom na predmet konania za neadekvátne. Správca dane rozhodoval na podklade objektívne daných skutočností, ktoré boli žalobcovi známe. Žalobca ani v správnej žalobe nepoukázal na žiadne konkrétne skutkové okolnosti alebo dôkazy relevantné pre rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania, ktoré nemohol v konaní pred daňovými orgánmi uplatniť. 36. Výrok rozhodnutia, tak ako ho formuloval správca dane, nepovažuje správny súd za neurčitý, nakoľko porušenie povinnosti, za ktoré je vyrubený úrok z omeškania, vymedzuje jasne a nezameniteľne. Výrok obsahuje identifikáciu daňového subjektu, popis skutku ako porušenie zákonnej povinnosti zaplatiť preddavok na daň, výšku úroku z omeškania, lehotu na plnenie a číslo účtu Daňového úradu Banská Bystrica, vedeného v Štátnej pokladnici, variabilný symbol, na ktorý má byť suma zaplatená. Identifikácia sankcie (úroku z omeškania) a správneho deliktu (porušenie povinnosti zaplatiť preddavok na daň v stanovenej lehote a správnej výške), za ktorý bola sankcia uložená, je dostatočná na to, aby nebola zameniteľná s iným správnym deliktom. Výrok rozhodnutia tak spĺňa požiadavky kladené na rozhodnutie o správnom sankčnom postihu. Preto neobstojí ani tvrdenie o absencii náležitostí výroku rozhodnutia, ktoré vyžaduje judikatúra vo veciach správneho trestania. 37. Návrhu žalobcu na prerušenie konania v súvislosti s jeho návrhom, aby sa správny súd obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky za účelom posúdenia ústavnosti zákona č. 67/2020 Z. z. s Ústavou SR, správny súd nevyhovel (§ 100 ods. 1 písm. b) SSP a contr.), nakoľko predmetné rozhodnutie nestojí
na aplikácii zákona č. 67/2020 Z. z., teda správny súd nezistil podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. 38. Správny súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní (§ 167 ods. 1 SSP a contr.) a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať priznať mu náhradu trov konania voči žalobcovi (§ 168 SSP). 40. Senát správneho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). 40. Senát správneho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.