Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/18/2023 5023200063 25. 09. 2024 JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200063.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 9, 010 01 Žilina, IČO: 47 480 271, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ecmann, s. r. o., Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103401823/2022 zo dňa 19. decembra 2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu
zamieta.
II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: Administratívne konanie, administratívne rozhodnutia 1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako ,,správca dane“ alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 102468712/2022 zo dňa 07.09.2022 podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 780,20 Eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.01.2018 do 30.06.2018 – rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia 2018 na dani z príjmov právnickej osoby na zdaňovacie obdobie roka 2018 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 2. V odôvodnení rozhodnutia správca dane citoval ustanovenie § 42 ods. 6, 7 a 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o dani z príjmov“), § 49 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmov a § 27 ods. 4 Daňového poriadku. Uviedol, že daňový subjekt (ďalej len „žalobca“) podal dňa 22.03.2018 v zákonom ustanovenej lehote oznámenie, ktorým si podľa § 49 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmov predĺžil lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 do 02.07.2018. Dňa 25.03.2019 podal v zákonom ustanovenej lehote oznámenie, ktorým si podľa § 49 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmov predĺžil lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 do 01.07.2019. Žalobca podal za zdaňovacie obdobie 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby dňa 28.06.2018, na základe ktorého bol povinný platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 2.833,91 Eur. Žalobca bol povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na daňových preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia 2018 (rozdiel preddavkov na daň od 01.01.2018 do 30.06.2018) vo výške 5.667,82 Eur v lehote do 31.07.2018, ktorý ale nebol zaplatený do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, preto správca dane vyrubil úrok z omeškania najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2018, t. j. do 01.07.2019.
3. Správca dane ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 156 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku a uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 01.08.2018 predstavovala 0,00 %. Vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, pri výpočte sa použila ročná úroková sadzba 15 %. V tabuľkovej časti odôvodnenia rozhodnutia správca dane uviedol spôsob výpočtu úroku z omeškania, keď vychádzal z dlžnej sumy: 5.667,82 Eur, dňa splatnosti preddavkov na daň: 31.07.2018, zo dňa platby/ku dňu: 01.07.2019, počtu dní omeškania:335. Vypočítanú výšku úroku zaokrúhlil podľa § 161 Daňového poriadku na sumu 780,20 Eur. 4. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 103401823/2022 zo dňa 19.12.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“ potvrdil rozhodnutie správcu dane. Nepovažoval za opodstatnené odvolacie námietky žalobcu, ktorý označil napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane za nedôvodné a nespravodlivé, pričom poukazoval na to, že k zastaveniu konania na súde o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom aj pre napadnuté rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania, nedošlo vinou odvolávajúceho sa, ale pre nečinnosť tretej osoby, vo vzťahu ku ktorej mieni iniciovať aj právne kroky. Za tejto situácie považoval za nanajvýš nespravodlivé, aby bol ešte poškodený predmetnou sankciou. Rozhodnutie správcu dane preto považoval za nesprávne a nezákonné a navrhol ho v odvolacom konaní zrušiť v celom rozsahu. 5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenia § 42 ods. 2 a 6, 7 a 9 Zákona o dani z príjmov, § 156 ods. 1 písm. b) a § 156 ods. 2, 4 a ods. 8 písm. a) Daňového poriadku a uviedol, že žalobca podal za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby dňa 07.06.2017, v ktorom uviedol daňovú stratu. Na základe tohto daňového priznania nebol povinný platiť preddavky na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2018 do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2017. Na základe daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2017 bol povinný platiť preddavky na daň v roku 2018 v sume 2.833,91 Eur. Poukázal aj na ustanovenie § 2 písm. u) Zákona o dani z príjmov a uzavrel, že tým, že odvolávajúci sa daňový subjekt nezaplatil rozdiel vzniknutý na nezaplatených preddavkoch na daň od 01.01.2018 do 30.06.2018 v lehote splatnosti do 31.07.2018, správca dane mu vyrubil oprávnene úrok z omeškania v sume 780,20 Eur podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, a preto prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 6. Včas podanou správnou žalobou na Krajskom súde v Žiline podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP”), sa žalobca domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je nesprávne, keď mal za to, že úrok z omeškania mal byť vyrubený najneskôr za obdobie do 31.03.2018, keď nemalo byť prihliadané na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Úrok z omeškania tak bol nedôvodne vyrubený aj od 01.04.2018. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol, že lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2018 bola žalobcom predĺžená do 30.06.2019 na základe oznámenia žalobcu podaného správcovi dane dňa 25.03.2019, v ktorom uviedol novú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2018 do 30.06.2019, t. j. táto lehota je v prípade žalobcu lehota, v ktorej daňovník vyrovná celoročnú daň. V prípade, ak by žalobca zaplatil rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch od 01.01.2018 do 30.06.2018 v správnej výške a v lehote splatnosti, t. j. v sume 5.667,82 Eur v lehote splatnosti do 31.07.2018, potom by žalobcovi nebol vyrubený sankčný úrok. V prípade, ak by predmetný preddavok žalobca zaplatil aj neskôr, ako v lehote splatnosti, správca dane by vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 Daňového poriadku.
8. Tým, že žalobca nezaplatil predmetný preddavok do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2018, ktorá bola do 01.07.2019, správca dane vyrubil úrok z omeškania do tejto lehoty, t. j. do 01.07.2019, kedy došlo k vysporiadaniu daňovej povinnosti (vypočítaná daň za rok 2018 – preddavky zaplatené za rok 2018) – do tejto lehoty bol žalobca dlžný na sume preddavku na dani za obdobia od 01.01.2018 do 30.06.2018. 9. Žalovaný mal za to, že námietka ohľadne počtu dní omeškania s platbou do 01.07.2019 (do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2018) nebola predmetom odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. V súvislosti so žalobcom namietaným zastavením súdneho preskúmavacieho konania ohľadne rozhodnutia, ktoré malo byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že táto námietka nemá žiadnu súvislosť s povinnosťou žalobcu platenia preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018. Poukázal na to, že žiadne zastavenie súdneho konania, ktoré by súviselo s touto povinnosťou žalobcu nebolo u správcu dane vedené, resp. o ktorom by mal správca dane vedomosť. 10. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, t. j. v jeho odôvodnení sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, sú to skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené správcom dane, aj to, že správneho deliktu sa žalobca dopustil, čím bola naplnená skutková okolnosť pre vyrubenie predmetného úroku z omeškania. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/18/2023, vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/18/2023. 12. Uznesením č. k. ZA-30S/18/2023-75 zo dňa 04.07.2023, právoplatným dňa 28.07.2023, správny súd podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko nezistil naplnenie zákonného predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 185 SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia. 13. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 ods. 1 SSP, správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to na žiadosť žalobcu, ktorého sa nezúčastnili ani právny zástupca žalobcu a ani žalovaný, napriek tomu, že doručenie predvolania mali riadne preukázané a bola im zachovaná aj lehota v zmysle § 108 ods. 3 SSP. Žalovaný písomne ospravedlnil svoju neúčasť a keďže žiaden z účastníkov konania nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 183 CSP v spojení s § 25 SSP), súd pokračoval v konaní v zmysle § 114 SSP. Z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a žiadnej verejnosti na pojednávaní, rozsudok správny súd vyhlásil dňa 25.09.2024 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. 14. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 780,20 Eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.01.2018 do 30.06.2018 – rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia 2018 na dani z príjmov právnickej osoby na zdaňovacie obdobie roka 2018 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.
15. Podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.; úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane preddavok na daň. 16. Podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Ak nebol úrok z omeškania správcom dane vyrubený právoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa; takto vypočítaný úrok z omeškania sa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu konkurzu, začatiu reštrukturalizačného konania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 17. Podľa § 156 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.; ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. 18. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019; daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 2.500 eur a nepresiahla 16.600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. 19. Podľa § 42 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z.; daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona. 20. Podľa § 42 ods. 7 prvá veta zákona č. 595/2003 Z. z.; do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. 21. Podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z.; ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania. 22. Podľa § 49 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane 128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa
odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná. 23. V predmetnej veci ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP). Aj u tohto typu správnych žalôb je pre správny súd určujúci rozsah žalobných bodov. Len v prípade pokiaľ by správny súd zistil niektorú z vymedzených vád v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP, nebol by viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Vymedzenie týchto vád vyplýva len z judikatúry Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, nakoľko správne trestanie nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky kodifikované (s výnimkou právnej úpravy ohľadom priestupkov - zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Pri administratívnych sankčných postihoch sa v prípade chýbajúcej špeciálnej právnej úpravy analogicky postupuje v zmysle trestnoprávnych zásad, avšak správny súd zdôrazňuje, že sa jedná o primeranú aplikáciu trestnoprávnych zásad, s prihliadnutím na konkrétny charakter ukladanej sankcie, nie však o priamu aplikáciu trestnoprávnych noriem. 24. V danom prípade ide o sankciu charakteru úroku z omeškania, ktorú správca dane vyrubí v súvislosti s peňažným plnením sumy dane, t. j. za oneskorené zaplatenie alebo v nesprávnej výške dane, vrátane preddavku na daň, ako je tomu aj v tomto prípade. Účelom ustanovenia postihov za nezaplatenie alebo neodvedenie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške dane, resp. preddavku na daň, je záujem štátu na riadnom výbere daní. Sankcia je v tomto prípade stanovená presným výpočtom a jej výška tak závisí od sumy preddavkov na daň, ktoré daňový subjekt v rozpore so zákonom nezaplatil. Inak povedané, pokutu je povinný zaplatiť daňový subjekt zo sumy, o ktorú mal byť štát ukrátený a za obdobie, v ktorom s týmito prostriedkami, v dôsledku nezaplatenia preddavkov na daň daňovým subjektom, nedisponoval. Vzhľadom na osobitosť povahy predmetnej sankcie neprichádza do úvahy posudzovanie správneho deliktu podľa závažnosti, nakoľko zákon neumožňuje žiadnu úvahu ohľadom rozmedzia sankčnej postihnuteľnosti. Z rovnakého dôvodu neprichádza do úvahy aplikovať absorpčnú zásadu, teda uložiť žalobcovi len jednu sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. 25. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, správca dane pristúpi k vyrubeniu úroku z omeškania do dňa platby vrátane, najdlhšie však do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Správca dane pristupuje k vyrubeniu úroku z omeškania obligatórne, keďže zo znenia ustanovenia § 156 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane úrok z omeškania „vyrubí“ podľa ods. 2, ak daňový subjekt nezaplatí ..., teda zákon nepredpokladá možnosť úrok z omeškania nevyrubiť v prípade, ak správca dane zistí skutkový stav odôvodňujúci vyrubiť úrok z omeškania, teda ak má preukázané naplnenie skutkovej okolnosti pre vyrubenie úroku z omeškania. 26. Žalobca podal za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby dňa 07.06.2017, v ktorom uviedol daňovú stratu. Preto do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2017 nebol žalobca povinný platiť preddavky na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2018. Žalobca podal za predchádzajúce zdaňovacie obdobie roka 2018 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017, na základe ktorého bol povinný platiť štvrťročné preddavky v roku 2018 na daň v sume 2.833,91 Eur. V súlade s § 42 ods. 7 Zákona o dani z príjmov, do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím (rok 2016). V súlade s ustanovením § 42 ods. 6 Zákona o dani z príjmov sa daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, zníženej o úľavy vyplývajúce z tohto zákona (rok 2017). Ak zaplatené preddavky na daň podľa § 42 ods. 7 Zákona o dani z príjmov sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po lehote na podanie daňového priznania, ako to vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 9 Zákona o dani z príjmov. 27. Lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2018 bola žalobcom predĺžená do 30.06.2019 na základe oznámenia žalobcu podaného správcovi dane dňa 25.03.2019, v ktorom uviedol novú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2018 do 30.06.2019, a to v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmov. 28. V súlade s ustanovením § 156 ods. 4 Daňového poriadku, ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Keďže v danom prípade došlo k stanoveniu novej lehoty na podanie daňového priznania za rok 2018 do 30.06.2019, potom táto lehota bola lehotou, v ktorej žalobca mal vyrovnať celoročnú daň a táto lehota je významná aj z hľadiska určenia ukončenia obdobia omeškania so zaplatením splatných preddavkov na daň (§ 42 ods. 9 Zákona o dani z príjmov). Žalobca bol teda v omeškaní 335 dní (deň splatnosti preddavkov na daň 31.07.2018 a deň zúčtovania 01.07.2019, t. j. od 01.08.2018 do 01.07.2019) s dlžnou sumou 5.667,82 Eur. Výška úroku z omeškania bola správcom dane vypočítaná v súlade s § 156 ods. 2 Daňového poriadku, zohľadniac, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 01.08.2018 predstavovala 0 %, potom je zrejmé, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 15 %, v dôsledku čoho správca dane pri výpočte správne použil ročnú úrokovú sadzbu 15 %. 29. Žalobca sa vo svojej stručnej žalobe obmedzil iba na tvrdenie, že správca dane (aj žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane) rozhodli nesprávne, pretože podľa žalobcu úrok z omeškania mal byť vyrubený najneskôr za obdobie do 31.03.2018 a nemalo byť prihliadané na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. S predmetným tvrdením sa správny súd nestotožňuje, pretože tým, že došlo k predĺženiu lehoty na podanie daňového priznania, došlo k určeniu novej lehoty na podanie daňového priznania, pričom správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 §-u 156 Daňového poriadku, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania (§ 156 ods. 4 Daňového poriadku). Preto tvrdenie žalobcu, že nemalo byť prihliadané na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania neobstojí. Správny súd pritom zdôrazňuje, že žalobca uvedené tvrdenie nepodporil žiadnou konkrétnou argumentáciou s odkazom na príslušnú právnu úpravu, a teda ani bližšie nekonkretizoval, k porušeniu akého právneho predpisu postupom a rozhodnutiami daňových orgánov malo dôjsť. Neuviedol ani dôvod nezákonnosti, v zmysle ktorého navrhol rozhodnutie žalovaného a správcu dane zrušiť. 30. Súdnym prieskumom mal súd preukázané, že úrok z omeškania bol vyrubený za správne obdobie, vychádzajúc zo správnej dlžnej sumy, za použitia správnej úrokovej sadzby. Správca dane postupoval v súlade s § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, ak pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania žalobcu s úhradou preddavku na daň z príjmov od 01.01.2018 do 30.06.2018, spolu v sume 5.667,82 Eur, splatnosť ktorej nastala dňa 31.07.2018, pričom nebola zaplatená do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania predĺženej do 01.07.2019. 31. Žalobca v žalobe neuviedol, pričom ani správny súd nad rámec žalobných bodov nezistil, že by v postupe a rozhodnutiach daňových orgánov boli také nedostatky, ktoré by mali zakladať ich nezákonnosť a odôvodňovať ich zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 SSP. Zároveň správny súd nezistil ani žiadne vady v zmysle § 195 SSP. Mal za to, že k vyrubeniu úroku z omeškania došlo v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 156 ods. 8 Daňového poriadku, rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý umožňoval vydať predmetné rozhodnutie o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania aplikujúc vyššie citovanú právnu úpravu, pričom napadnuté rozhodnutia správny súd považoval za náležite odôvodnené a zrozumiteľne popisujúce všetky podstatné skutočnosti, ktoré viedli k ich vydaniu, zodpovedajúce ustanoveniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku. 32. Správny súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní (§ 167 ods. 1 SSP a contr.) a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať priznať mu náhradu trov konania voči žalobcovi (§ 168 SSP).
34. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). 34. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.