Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/108/2022 5022200260 15. 08. 2024 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200260.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania iProperty Žilina s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 50 535 463, právne zastúpený: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o, advokátska kancelária, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/011721-002 zo dňa 21.02.2022 takto, rozhodol: Súd návrh žalovaného zo dňa 19.08.2022 a ďalšieho účastníka konania zo dňa 28.04.2023 na prerušenie konania z a m i e t a . Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňový správny orgán - Mesto Žilina (ďalej „stavebný úrad“) rozhodnutím č. 5966/2021-193143/2021-SÚ-AD zo dňa 30.11.2021 nepriznal Združeniu domových samospráv, občianskemu združeniu (ďalej „žalobca“) postavenie účastníka konania podľa § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej „Stavebný zákon“) v územnom konaní vedenom na stavebnom úrade pod č.s. 5966/2021-SÚ-AD, v ktorom na návrh navrhovateľa spoločnosti iProperty Žilina, s.r.o. (ďalej „ďalší účastník“) rozhodovalo o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad konštatoval, že zainteresovaná verejnosť môže v územnom konaní podľa stavebného zákona predkladať námietky a pripomienky k navrhovanej činnosti, teda má postavenie účastníka konania iba v prípade, ak navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“). Vzhľadom k tomu, že z predloženého stanoviska Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku EIA č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002Hnl zo dňa 15.07.2019 vyplynulo, že navrhovaná činnosť (stavba) zaradená podľa § 18 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a prílohy č. 8 zákona do kapitoly 9. Infraštruktúra, pol. 16 pre projekty rozvoja obcí, na základe údajov uvedených v projektovej dokumentácii nedosahovala hodnoty stanovené v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, a preto nebolo možné žalobcovi priznať postavenie účastníka konania ako zainteresovanej verejnosti podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad zároveň uviedol, že dňa 04.11.2021 bol Odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie doručený list Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej „Ministerstvo životného prostredia SR") č. 11295/2021-11.1.2/fr 60057/2021 zo dňa 03.11.2021, ktorým Ministerstvo životného prostredia SR informovalo stavebný úrad o začatí konania o podnete žalobcu podľa § 19 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Stavebný úrad v rozhodnutí o nepriznaní postavenia účastníka konania z tohto dôvodu uviedol, že nakoľko už pred oznámením o začatí územného konania na predmetnú stavbu bolo z predložených dokladov zrejmé, že navrhovaná stavba „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“ nedosahovala hodnoty stanovené v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ktorého dôvodu nebola predmetom posudzovania podľa tohto zákona, stavebný úrad napriek doručenému listu Ministerstva životného prostredia SR podľa § 140c ods. 5 stavebného zákona pokračoval v konaní. 2. Proti rozhodnutiu o nepriznaní postavenia účastníka územného konania podal žalobca odvolanie. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej „odvolací orgán“), rozhodnutím č. OUZA-OVBP2-2022/011721/Kod zo dňa 21.02.2022 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, stotožniac sa s dôvodmi, pre ktoré nebolo odvolateľovi priznané postavenie účastníka konania v začatom územnom konaní o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli naplnené všetky zákonné predpoklady, prvostupňový správny orgán o vylúčení odvolateľa z územného konania nerozhodol svojvoľne, protizákonné ani arbitrárne, odôvodnenie jeho rozhodnutia je dostatočné, logické a zrozumiteľné. Správna žaloba - žalobné body 3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 09.05.2022 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/011721-002 zo dňa 21.02.2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. 5966/2021-193143/2021-SÚ-AD zo dňa 30.11.2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“); sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP; skutkový stav, ktorý orgán verejnej správy vzal za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, a tiež namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 4. Žalobca uviedol, že mu vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať vychádzajúc z čl. 4 Aarhuského dohovoru. Poukázal na zásadu širšieho chápania pojmu „účastník správneho konania“ podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“). Uviedol, že pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu možnosť zásahu do práv a povinností a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 Správneho poriadku nemožno podľa žalobcu opomenúť časticu „aj“, ktorá z gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. V tomto kontexte poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2010 zo dňa 13.01.2011. Zároveň uviedol, že aj z najnovšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak neexistuje osobitná zákonná úprava účastníkov konania podľa osobitných predpisov, aplikuje sa ustanovenie § 14 Správneho poriadku a dotknutej verejnosti sa prizná právo účasti v konaní, čím je zabezpečený prístup k súdu podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/09 zo dňa 27.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011 a na vymedzenie pojmu „účastník konania“ vyplývajúci z čl. 2 písm. a) Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych úkonov a z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 o administratívnych konaniach, ktoré sa týkajú veľkého počtu osôb. Žalobca poukazoval na to, že v zmysle záverov vyplývajúcich z týchto rozhodnutí a odporúčaní mal správny orgán žalobcu považovať za účastníka konania a ďalej s ním v konaní konať, pretože žalobcovi právo účastníctva na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení prislúcha. Nepriznaním postavenia účastníka konania bolo porušené právo žalobcu ako verejnosti na prístup
k úplným a pravdivým informáciám týkajúcich sa životného prostredia v zmysle Aarhuského dohovoru i k porušeniu povinnosti zmluvnej strany podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-240/09 došlo k výraznému posunu v interpretácii ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku zo strany Najvyššieho súdu SR. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ má v podmienkach Slovenskej republiky precedentný charakter, pretože na jeho základe bolo priznané právo členom dotknutej verejnosti byť účastníkom konania v konaniach týkajúcich sa životného prostredia za účelom prístupu k súdu aj v prípadoch, ak toto právo priamo nevplýva z niektorého z ustanovení osobitného predpisu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/41/2009, 3Sžp/30/2009, 5Sžp/21/2012. 5. Žalobca ďalej poukázal na to, že relevantným predpisom Európskej únie v oblasti životného prostredia je Aarhuský dohovor vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z., ktorý má podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný skontrolovať plnenie verejných záujmov, o ktorých žalobca tvrdí, že boli porušené, nevie to však dokázať z dôvodu odopretia mu postavenia účastníka konania, keď úlohou úradu bolo zrejme zahladiť porušovanie životného prostredia. Žalobca v správnej žalobe argumentoval tým, že vo veci, v ktorej žalovaný rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom konania, správny orgán vychádzal zo skutočnosti nesplnenia limitov pre zisťovacie konanie, konkrétne 100 parkovacích miest. Žalobca zároveň podal na Ministerstvo životného prostredia SR podnet, na základe ktorého sa začalo podľa § 19 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie konanie o podnete, v ktorom sa rozhodne, či navrhovaná činnosť „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“ podlieha posudzovaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia SR o podanom podnete upovedomilo podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku listom č. 11295/2021-11.1.2/fr, 60057/2021 zo dňa 03.11. 2021 známych účastníkov konania a žalobca vzhľadom na začatie konania o podnete považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i napadnuté rozhodnutie za predčasné. Žalovaný si podľa neho o predbežnej otázke urobil úsudok sám, napriek povinnosti prerušiť konanie podľa § 29 Správneho poriadku až do rozhodnutia, a teda postupoval v rozpore so zásadou legality. 6. Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu použitia nesprávnych výpočtov pri počítaní parkovacích miest, a to konkrétne pri spôsobe výpočtu v návrhu činnosti. Na odôvodnenie uviedol, že pri počítaní parkovacích miest je vždy potrebné zaokrúhľovať smerom nahor pri potrebe parkovacieho miesta a stavebník v predloženom návrhu činnosti úmyselne obišiel tento spôsob výpočtu parkovacích miest, pretože pri použití správneho postupu by spĺňal limit na zisťovacie konanie. Žalobca poukázal aj na ním uvádzaný správny postup pri tomto spôsobe výpočtu, podľa ktorého bola pri navrhovanej činnosti nutnosť vytvorenia 100 ks stojísk, čo spĺňalo limit pre uskutočnenie zisťovacieho konania. Spolu s podanou správou žalobou žalobca navrhol, aby správny súd žalobe priznal odkladný účinok. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný (pôvodne Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.08.2022 poukázal na ustanovenia § 34 ods. 1 a 2, § 140b ods. 1 a 7, § 140c ods. 5 Stavebného zákona, § 1 ods. 1, § 4, § 6a, § 19, § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Uviedol, že právo byť účastníkom správneho konania je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Správne konanie bez účastníkov resp. bez úplného okruhu účastníkov nemôže byť zákonným, a teda ani nemôže ústavne súladným spôsobom dosiahnuť svoj účel spravidla vyjadrený v základných ustanoveniach každého procesného predpisu upravujúceho správny proces. Do obsahu práva byť účastníkom správneho konania patrí aj právo každého, domáhať sa práva byť účastníkom za splnenia zákonom ustanovených predpokladov a právo na rozhodnutie (hoci procesnej povahy) o tom, či osoba domáhajúca sa tohto postavenia v konkrétnom procese je alebo nie je podľa orgánu inej právnej ochrany, účastníkom konania pred ním. Žalovaný uviedol, že úlohou a cieľom územného konania postupom podľa oddielu 8 Stavebného zákona, je vykonať požadované opatrenia v území tak, aby bola v plnom rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku pri súčasnom rešpektovaní oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 8. Žalovaný konštatoval, že konanie o umiestnení stavby je územným konaním, ktorým sa prostredníctvom stavebného úradu realizujú navrhované opatrenia z pohľadu ochrany nimi sledovaných osobitných verejných záujmov. Súkromný záujem v konaní je zabezpečený vymedzením okruhu subjektov, ktorým zákon priznáva postavenie účastníka konania. Poukázal na postup pri začatí územného konania podľa § 35 ods.1 Stavebného zákona, i na to, že Stavebný zákon v ust. § 34 ods. 2 priznáva postavenie účastníka aj fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých vlastnícke alebo iné práva k stavebnému pozemku alebo stavbe na tomto pozemku alebo k susedným pozemkom a stavbám by mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté. To znamená postavenie účastníka priznáva len
osobám, ktoré spĺňajú súčasne dve zákonné podmienky, a to že sú vlastníkmi stavebného pozemku alebo stavby na ňom postavenej alebo susedného pozemku alebo stavby a súčasne, že toto ich preukázané vlastníctvo môže byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebný zákon v § 34 ods.1 priznáva postavenie účastníka aj zainteresovanej verejnosti. Postavenie zainteresovanej verejnosti bolo do tohto ustanovenia implementované na základe Aarhuského dohovoru. Žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, má možnosť zainteresovaná verejnosť v súlade s vyššie uvedeným dohovorom predkladať námietky a pripomienky k posudzovaniu činností uvedených v jeho prílohe č. 8 a následne tieto uplatňovať aj v konaniach podľa Stavebného zákona. Z dikcie tohto zákona jednoznačne vyplýva, že dotknutá zainteresovaná verejnosť vymedzená v ust. § 6a ods. 2 písm. a) až c) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie by mala právo predkladať v konaniach podľa predpisov Stavebného zákona námietky a pripomienky k navrhovanej stavebnej činnosti (navrhovanému umiestneniu stavby) len v prípade, ak by navrhovaná činnosť posudzovaniu podľa tohto zákona podliehala a zainteresovaná verejnosť mala možnosť predkladať svoje námietky a pripomienky v rámci tohto jej posudzovania. Ak by predmetom územného konania bola stavba, ktorá sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ako osobitného predpisu, kópiu návrhu (žiadosti) na jeho začatie bez príloh, by bol stavebný úrad ako povoľujúci správny orgán povinný zverejniť bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle a jeho povinnosťou by bolo priznať dotknutej verejnosti, ktorá predkladala svoje námietky a pripomienky v rámci posudzovania jej vplyvov podľa § 34 ods.1 Stavebného zákona postavenie účastníka konania. 9. Žalovaný uviedol, že z predloženého správneho spisu týkajúceho sa územného konania o návrhu na umiestnenie stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“, zistil, že k tomuto návrhu vydal Okresný úrad Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia na úseku EIA dňa 15.07.2019 pod č.OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/ Hnl stanovisko, v ktorom ako príslušný orgán na posudzovanie vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uviedol, že navrhovaná činnosť je v tomto zákone zaradená podľa § 18 prílohy č. 8 do kapitoly 9. Infraštruktúra položka 16 pre projekty rozvoja obcí vrátane písm. a) pozemných stavieb alebo ich súborov, v zastavanom území od 10 000 m2 podlahovej plochy a mimo zastavaného územia od 1 000 m2 podlahovej plochy a písm. b) od 100 do 500 parkovacích stojísk pre zisťovacie konanie. V závere stanoviska uviedol, že nakoľko navrhovaná stavba „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“ nedosahuje hodnoty stanovené v tejto položke prílohy, nie je predmetom posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. K návrhu na umiestnenie stavby vydali vyjadrenia aj ďalšie oddelenia na úseku ochrany životného prostredia na Okresnom úrade Žilina, konkrétne na úseku ochrany prírody a krajiny, na úseku štátnej správy v odpadovom hospodárstve a na úseku štátnej vodnej správy. Žalovaný dodal, že k návrhu na umiestnenie stavby podalo vyjadrenie aj Mesto Žilina ako vecne príslušný cestný správny orgán, ktoré vo svojom záväznom stanovisku (§ 3b ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) pod zn. 9665/2020-149747/2020/ SÚ-ŠSÚ-doprava/Mo zo dňa 26.05.2020 súhlasilo s navrhovaným počtom 99 parkovacích státí, s napojením stavby a s vjazdom z ul. Kuzmányho a pre ďalší stupeň projektovej dokumentácie v ňom určilo podmienky, a to súčasne aj ako orgán na ochranu životného prostredia pod zn.10647/2019-30490/2019OŽP-KLM zo dňa 25.06.2019. Rovnako ako v prípade právoplatných rozhodnutí, aj v prípade záväzných stanovísk dotknutých orgánov platí tzv. prezumpcia ich správnosti, pokiaľ iným príslušným orgánom (§ 140b ods. 7 Stavebného zákona) nebolo takéto záväzné stanovisko zrušené pre rozpor so zákonom alebo zmenené napríklad rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR v konaní o podnete podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Napriek tomu, že stavebný úrad na svojej úradnej tabuli, ani na svojom webovom sídle kópiu návrhu na začatie územného konania nezverejnil (z dôvodu, že navrhovanú stavbu príslušný orgán na úseku EIA v záväznom stanovisku č.OU-ZAOSZP3-2019/027816-002/Hnl, vylúčil z posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), žalobca sa do územného konania prihlásil, a to výlučne na základe oznámenia stavebného úradu o začatí konania o umiestnení navrhovanej stavby pozostávajúcej zo súboru viacerých stavebných objektov, z ktorých jeden „Prekládka NTL plynovodu“ bol stavbou líniovou, pri doručovaní ktorého známym účastníkom konania aplikoval formu verejnej vyhlášky podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona. 10. K námietke žalobcu o odopretí postavenia účastníka konania a nemožnosti dokázať porušovanie verejných záujmov žalovaný uviedol, že žalobcovi prvostupňový správny orgán a žalovaný ako odvolací správny orgán do právoplatného skončenia správneho konania o jeho vylúčení z územného konania neodňal a ani neodoprel právo nahliadať do podkladov územného rozhodnutia, čo však žalobca nevyužil, a preto jeho tvrdenie, že z týchto dôvodov nevie dokázať porušenie životného prostredia
nemôže obstáť. K námietke týkajúcej sa limitov zisťovacieho konania žalovaný zdôraznil znenie § 140b ods. 1 Stavebného zákona, ktoré zakotvuje, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Opätovne poukázal na stanovisko Okresného úradu Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia na úseku EIA, zo dňa 15.07.2019 pod č.OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/Hnl, podľa ktorého navrhovaná stavba nedosahovala hodnoty stanovené v príslušnej položke prílohy, z ktorého dôvodu nebola predmetom posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Uviedol, že Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky pri svojom rozhodovaní neposudzoval navrhovanú stavbu z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre jej posúdenie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, ako to žalobca prezentuje v žalobnom návrhu, ale v konaní o vylúčení žalobcu z územného konania vychádzal zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu oprávneného na toto posúdenie, ktorý navrhovanú stavbu z posúdenia podľa tohto zákona vylúčil. 11. K podnetu žalobcu podanom na Ministerstve životného prostredia SR žalovaný uviedol, že ku dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia ani ku dňu podania žalobného návrhu o podnete žalobcu podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ktoré konanie bolo začaté dňa 02.08.2021), ani po viac ako 1 roku Ministerstvo životného prostredia SR právoplatne nerozhodlo. Nerozhodlo teda o tom, že stavba, ktorá je predmetom územného rozhodnutia, je činnosťou, ktorá podlieha posudzovaniu podľa zákona, na základe ktorého rozhodnutia by de facto a de iure došlo k zmene záväzného stanoviska OÚ Žilina-OŽP č.OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/Hnl, a ktoré rozhodnutie by následne zakladalo zákonný nárok žalobcovi na priznanie postavenia účastníka v územnom konaní podľa § 34 ods.1 Stavebného zákona. Žalobcovi výlučne z titulu, že takýto podnet podal, takýto zákonný nárok automaticky nevzniká. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na chronológiu týkajúcu sa podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia, začatie územného konania, vydanie záväzného stanoviska príslušným orgánom, prihlásenie sa žalobcu do územného konania, podanie podnetu žalobcom na Ministerstvo životného prostredia SR a začatie konania o tomto podnete Ministerstvom životného prostredia SR. Žalovaný uviedol, že návrh na vydanie územného rozhodnutia doručil navrhovateľ stavebnému úradu dňa 31.12.2018 (ktorým dňom bolo v zmysle prvej vety § 18 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie územné konanie začaté) a žalobca doručil svoj podnet podľa § 19 ods. 1 tohto zákona do elektronickej schránky Ministerstva životného prostredia SR až dňa 02.08.2021 (t.j. viac ako 2 roky po začatí územného konania), pričom jeho začatie podľa § 19 ods. 3 tohto zákona oznámilo Ministerstvo životného prostredia SR úradným listom pod č.11295/2021-11.1.2/ fr60057/2021 až dňa 03.11.2021 a o jeho začatí informovalo aj stavebný úrad. Vzhľadom na uvedené preto podľa žalovaného neboli v zmysle ust. § 140c ods. 5 Stavebného zákona splnené zákonné dôvody na prerušenie územného konania tak, ako to žalobca v odvolaní požadoval, a preto Ministerstvo životného prostredia SR mohlo prerušenie konania v závere oznámenia o začatí konania len odporúčať. Dodal, že za porušenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku by bolo možné považovať nielen skutočnosť, ak by správny orgán nepriznal osobe postavenia účastníka, ktorej procesne podľa osobitných predpisov prislúcha, ale aj skutočnosť, ak by toto postavenie priznal správny orgán osobe, ktorej ho priznať nemožno. 12. Žalovaný konštatoval, že pre priznanie postavenia účastníka v územnom konaní podľa § 34 ods.1 Stavebného zákona žalobcovi neboli v čase, keď sa do územného konania uplatnenými námietkami prihlásil, v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia, v čase žalobou napadnutého odvolacieho rozhodnutia a ani v čase podania žalobného návrhu naplnené zákonné dôvody, ktorými je jeho účasť v tomto konaní podmienená, a preto jeho tvrdenie, že mu žalovaný uprel toto zákonné právo považoval za nedôvodné. Pretože žalobca k žalobe právoplatné rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR ako dôkaz, ktorým by preukázal svoj zákonný nárok nepredložil, zákonné dôvody, pre ktoré mu tento nárok nebol priznaný trvajú aj naďalej. 13. Žalovaný záverom dodal, že Mesto Žilina ako povoľujúci prvostupňový správny orgán v územnom konaní na návrh spoločnosti iProperty Žilina s.r.o., podľa § 39 a § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodlo o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie účastník konania spoločnosť Počítače a Programovanie s.r.o. Žalovaný následne procesným rozhodnutím pod č.OU-ZA-OVBP2-2022/040213/Kod zo dňa 15.08.2022 podľa § 29 ods.1 Správneho poriadku prerušil konanie a spoločnosť iProperty Žilina s.r.o. v ňom vyzval na doplnenie podkladov v procesnej lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Územné konanie, do ktorého sa žalobca námietkami prihlásil, a z ktorého bol právoplatne vylúčený, ku dňu podania vyjadrenia žalovaného nebolo právoplatne skončené. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak by preto Ministerstvo životného prostredia SR
v priebehu odvolacieho konania do jeho právoplatného skončenia, v konaní o podnete žalobcu podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vydalo rozhodnutie, v ktorom by určilo, že stavba, ktorá je predmetom neskončeného územného konania, nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona (čím de facto a de iure potvrdí záväzné stanovisko Okresného úradu Žilina – odbor životného prostredia) dôvody, pre ktoré bol žalobca vylúčený z územného konania, boli potom dôvodné a rozhodnutie o jeho vylúčení opodstatnené. Ak by ale Ministerstvo životného prostredia SR svojím rozhodnutím určilo, že navrhovaná stavba posudzovaniu podlieha, žalovaný by bezodkladne po jeho obdržaní a nadobudnutí právoplatnosti so žalobcom v odvolacom konaní konal ako s riadnym účastníkom konania. V prípade, ak by Ministerstvo životného prostredia SR takto rozhodlo až po právoplatnom skončení odvolacieho konania, boli by splnené zákonné predpoklady zakotvené v § 140b ods. 7 Stavebného zákona na obnovu územného konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku. 14. Žalovaný vo vyjadrení podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP tiež navrhol, aby správny súd súdne konanie prerušil do právoplatného skončenia správneho konania, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR rozhodne o podnete žalobcu podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie o tom, či stavba, ktorá je predmetom neskončeného územného konania podlieha alebo nepodlieha posúdeniu podľa tohto zákona. 15. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 30S/108/2022-106 zo dňa 18.10.2022 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Replika 16. Žalobca v replike zo dňa 16.01.2023 uviedol, že účastníctvo v stavebnom konaní odôvodňoval nielen s poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ale aj s poukazom na § 178 ods. 3 a § 7 ods. 1 SSP a § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Vzhľadom na tieto ustanovenia zákonov je žalobca nositeľom zákonného práva kontrolovať verejné záujmy životného prostredia, má povinnosť ohlásiť podozrenie z porušenia verejných záujmov životného prostredia orgánom štátnej správy a je oprávnený na podanie samostatnej žaloby pre nedodržanie verejných záujmov životného prostredia, z čoho vyplýva, že musí overenie verejných záujmov skúmať už v samotnom konaní. Keďže podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona má stavebný úrad povinnosť skúmať splnenie aj verejných záujmov životného prostredia, jedná sa o konanie, voči ktorému je žalobca zákonom poverený vykonávať kontrolu pozície účastníka konania a povinnosť upozorňovať na možné porušenie verejných záujmov životného prostredia. Prvostupňový správny orgán i žalovaný v odôvodneniach rozhodnutí uviedli, prečo žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona a z akého dôvodu nie je možné aplikovať širšie vymedzenie účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný sa však podľa žalobcu nevysporiadal s odvolacou námietkou, podľa ktorej žalobcovi prináleží postavenie účastníka stavebného konania podľa § 14 Správneho poriadku v súbehu s § 178 ods. 3 SSP a § 19 zákona o životnom prostredí, pričom žalobca mal dostať konkrétnu odpoveď na ním vznesenú námietku. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 17. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 28.04.2023 podanú žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol jej zamietnutie. Poukázal na to, že novelizáciou Stavebného zákona zákonom č. 145/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2010 sa upravil okruh možných účastníkov územného konania, v záujme zabezpečenia účasti tzv. zainteresovanej verejnosti na konaní. V súčasnosti je okruh účastníkov územného konania vymedzený v § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, podľa ktorých je účastníkom konania navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (ods. 1) a v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (ods. 2). Ustanovenie § 34 ods. 1 Stavebného zákona v poslednej časti vety pripúšťa priznanie postavenia účastníka konania aj zainteresovanej verejnosti s odkazom na ustanovenia zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Účasť zainteresovanej verejnosti v konaní teda prichádza do úvahy len v prípade, ak územnému konaniu predchádzalo konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a len v prípade, ak zainteresovaná verejnosť v zmysle § 24 až 27 tohto zákona mala účasť na konaní. V predmetnej veci nebola a nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok, preto žalobca nemôže mať postavenie účastníka konania. Tvrdenie o nenaplnení podmienky ďalší účastník konania odôvodnil i tým, že územnému konaniu nemalo predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. 18. Skutočnosť, že územnému konaniu nemalo predchádzať konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie možno vyvodiť zo znenia § 18, ktorý vymedzuje tzv. predmet posudzovania.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že navrhovaná činnosť bude predmetom posudzovania len v prípade, ak napĺňa limity uvedené v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa prílohy č. 8 k tomuto zákonu pri projektoch Infraštruktúry a Pozemných stavbách, medzi ktoré je možné zaradiť i uvedenú stavbu, sú prahovými hodnotami pre zisťovacie konanie (časť B, prílohy č. 8) hodnoty 100 parkovacích státí alebo 10 000 m2 podlahovej plochy alebo 500 parkovacích státí, kedy je posudzovanie už povinné (bod 9, sub 16, Prílohy č. 8). Navrhovaná stavba uvedené prahové hodnoty, a to už z pohľadu hodnôt pre zisťovacie konanie nedosahovala, pretože jej uskutočnením malo vzniknúť len 79 parkovacích stojísk a vzniknutá podlahová plocha vo výmere 7 859,97 m2, pričom má byť vytvorených 27 bytov, 40 apartmánov a 79 parkovacích miest. Uvedené hodnoty sú výrazne menšie ako prahové hodnoty pre zisťovacie konanie. 19. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu parkovacích stojísk v zmysle STN 73 6110/Z2, podľa ktorej je táto daná na 99 parkovacích stojísk, táto skutočnosť nemá právnu relevanciu pre naplnenie požiadaviek v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vyplýva to zo skutočnosti, že pri skúmaní naplnenia požiadaviek sa neprihliada na projektové požiadavky, ale na skutočné hodnoty dané parametrami navrhovanej činnosti. Záujem na ochrane životného prostredia sa pretavuje do základných princípov využívania jednotlivých zložiek životného prostredia pri zachovaní tzv. ekologickej stability a pokiaľ možno na eliminácií zásahov do využívania životného prostredia. Vychádzajúc z uvedenej premisy je preto zrejmé, že pripustenie zásahu do jednotlivých zložiek životného prostredia by malo podliehať testu proporcionality a prípadný nový (ďalší) zásah pripustiť len vtedy, ak doterajšie kapacity územia sa javia ako nedostatočné. Preto ak stavebník vychádza z uvedených téz a snaží sa eliminovať svoj vplyv na životné prostredie využitím dostupnej existujúcej infraštruktúry, tak tento prístup mu nemôže byť na ujmu. Naopak žalobca svojou argumentáciou o nevyhnutnom dobudovaní parkovísk nad rámec dostupných kapacít územia podľa ďalšieho účastníka konania zvyšuje vplyv stavby na životné prostredie vo väčšej miere, ako je skutočná potreba územia, čím dosiahne stav, ktorý je v rozpore s trvalo udržateľným rozvojom a bude negatívne pôsobiť na dané územie. Argumentácia žalobcu ohľadne nesprávnosti zaokrúhľovania potreby parkovacích státí je právne irelevantná, pretože sa vytvára len 79 parkovacích stojísk a chýbajúca kapacita do potreby sa dopĺňa už existujúcimi parkovacími stojiskami. Samotná STN 73 6110 neobsahuje úpravu procesu zaokrúhľovania a vzhľadom na to podľa ďalšieho účastníka konania procesu zaokrúhľovania podlieha až konečné číslo vyjadrujúce konečnú potrebu a jednotlivé čiastkové výsledky zaokrúhľovaniu nepodliehajú. Bez ohľadu na správnosť alebo nesprávnosť vo vyjadrení zdôraznil, že predmetom výstavby je len 79 parkovacích stojísk, čo je o 21 menej ako stanovuje príloha č. 8 časť B pre zisťovacie konanie. 20. Skutočnosť, že stavba nedosahuje prahové limity stanovené zákonom na začatie konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyplýva aj zo záväzného stanoviska Okresného úradu Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia na úseku EIA, č.k. č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/Hnl zo dňa 15.07.2019, v ktorom ako príslušný orgán uviedol, že navrhovaná činnosť (stavba) vzhľadom k tomu, že nedosahuje hodnoty stanovené v prílohe č. 8, nie je predmetom posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Uvedené záväzné stanovisko podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona je pre stavebný úrad záväzné a predstavovalo záväzný podklad pre riešenie predbežnej otázky. 21. K podnetu žalobcu uviedol, že jeho samotné podanie vzhľadom na existenciu záväzného stanoviska Okresného úradu Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia na úseku EIA, č.k. č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/Hnl zo dňa 15.07.2019, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že konanie o podnete začalo až po začatí územného konania, nevytváralo prekážku konania. Uvedený záver je podľa ďalšieho účastníka možné vyvodiť z § 140c ods. 5 Stavebného zákona, pretože obligatórna povinnosť stavebného úradu prerušiť konanie je daná len v prípade, ak územné konanie začalo po začatí konania v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Z chronológie konania uvedenej žalovaným vyplýva, že územné konanie začalo približne 31 mesiacov pred tým, ako žalobca podal podnet na Ministerstvo životného prostredia SR a približne 33 mesiacov predtým, ako Ministerstvo životného prostredia SR oznámilo začatie konania. Vzhľadom na uvedené je podľa ďalšieho účastníka zrejmé, že územné konanie bolo v čase začatia konania podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie už začaté, a preto stavebný úrad nemusel územné konanie prerušiť a mohol vo veci konať, pričom s nastolenou predbežnou otázkou sa vysporiadal v súlade s existujúcim záväzným stanoviskom Okresného úradu Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/Hnl zo dňa 15.07.2019. 22. Konanie o podnete 11295/2021-11.1.2/fr60057/2021 vedené na Ministerstve životného prostredia SR nebolo do dňa podania vyjadrenia ukončené, pričom na posledný dotaz ďalšieho účastníka Ministerstvo životného prostredia SR uviedlo, že o ňom rozhodne v máji 2023. Ďalší účastník preto správnemu
súdu navrhol, aby podľa § 100 SSP súdne konanie prerušil až do rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR v konaní o podnete 11295/2012-11.1.2./fr60057/2021, v ktorom sa s konečnou platnosťou vyrieši sporná otázka, či navrhovaná stavba mala alebo nemala byť predmetom posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. 23. Na záver ďalší účastník uviedol, že aplikácia § 14 Správneho poriadku neprichádza do úvahy, pretože okruh účastníkov územného konania je daný ustanoveniami Stavebného zákona. Pre vzťah Správneho poriadku ako všeobecného predpisu k Stavebnému zákonu ako lex specialis, je možné všeobecnú definíciu účastníctva v správnom konaní využiť len potiaľ, pokiaľ osobitný predpis neuvádza inak. Účasť zainteresovanej verejnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v danom prípade je daná ustanovením § 34 ods. 1 Stavebného zákona a prípadná účasť najširšej verejnosti je možná len potiaľ, pokiaľ preukážu, že jej práva a povinnosti sú priamo dotknuté. Žalobca existenciu reálnej ujmy na svojich právach nepreukázal, čo je dané najmä tým, že jeho námietky majú len tzv. všeobecný charakter bez reálneho súvisu s konaním. Duplika 24. Žalovaný právo dupliky nevyužil. 25. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z.z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/108/2022 prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: ZA-30S/108/2022. 26. Správny súd uvádza, že podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, dňom 01.04.2024 prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. V dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov, na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak namiesto pôvodného žalovaného v tomto konaní je žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol pôvodným žalovaným. Preto odo dňa 1. apríla 2024 správny súd koná na strane žalovaného s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 27. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 15.08.2024 podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil žalobca, žalovaný aj ďalší účastník konania. Ďalší účastník konania v písomnom podaní zo dňa 14.08.2024 uviedol, že napriek prísľubom Ministerstva životného prostredia SR stále nedisponuje výsledkom konania vedeného Ministerstvom životného prostredia SR pod sp. zn. 11295/2021-11.1.2/fr6005/2021. Z enviroportálu, na ktorom je možné proces sledovať je však zrejmé, že v danej veci Ministerstvo životného prostredia SR do dňa podania vyjadrenia ďalšieho účastníka konania nerozhodlo. 28. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Právny rámec 29. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
30. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 31. Podľa § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach samá konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 32. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej „Stavebný zákon“) ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 33. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. 34. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“) príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o: a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok, h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním:
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 35. Podľa § 140c ods. 5 Stavebného zákona ak vo vzťahu k predmetu územného konania o umiestnení stavby, územného konania o využití územia, stavebného konania alebo kolaudačného konania bolo ku dňu jeho začatia už začaté a právoplatne neukončené konanie podľa osobitného predpisu, stavebný úrad do dňa jeho právoplatného ukončenia svoje konanie preruší. 36. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Posúdenie veci správnym súdom 37. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (pôvodne Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky) č. OU-ZA-OVBP2-2022/011721/Kod zo dňa 21.02.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 5966/2021-193143/2021SÚ-AD zo dňa 30.11.2021 o nepriznaní postavenia účastníka konania podľa § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona žalobcovi v územnom konaní vedenom na stavebnom úrade pod č.s. 5966/2021-SÚ-AD, v ktorom na návrh navrhovateľa (v tomto konaní ďalšieho účastníka konania) rozhodoval o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“. Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svojej argumentácie tak, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalobcovi malo byť v územnom konaní priznané postavenie účastníka konania podľa § 14 Správneho poriadku v spojení s § 19 zákona o životnom prostredí i z dôvodu, že správny orgán vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávnej skutočnosti o tom, že v predmetnej veci neboli splnené limity pre zisťovacie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi, ako aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 38. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 5966/2021-193143/2021-SÚ-AD zo dňa 30.11.2021, žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania podľa § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona v územnom konaní vedenom na stavebnom úrade pod č.s. 5966/2021-SÚ-AD, v ktorom na návrh navrhovateľa (ďalšieho účastníka konania) rozhodoval o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zainteresovaná verejnosť má právo predkladať v územnom konaní podľa Stavebného zákona námietky a pripomienky k navrhovanej činnosti (t.z. má postavenie účastníka konania) iba v prípade, ak navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že z predloženého stanoviska Okresného úradu Žilina odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku EIA č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002Hnl zo dňa 15.07.2019, ktoré je pre neho záväzné vyplynulo, že navrhovaná činnosť (stavba) nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, pretože na základe údajov uvedených v projektovej dokumentácii nedosahovala hodnoty stanovené v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom k tomu, že navrhovaná činnosť nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobcovi nebolo možné priznať postavenie účastníka konania ako zainteresovanej verejnosti podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa 17.12.2021, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/011721/Kod zo dňa 21.02.2022 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 5966/2021-193143/2021-SÚ-AD zo dňa 30.11.2021 potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli naplnené všetky zákonné predpoklady, prvostupňový správny orgán o vylúčení
odvolateľa z územného konania nerozhodol svojvoľne, protizákonne ani arbitrárne, odôvodnenie jeho rozhodnutia je dostatočné, logické a zrozumiteľné. Zdôraznil, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho zo stavebných pozemkov označených v návrhu, na ktorých navrhovateľ navrhol stavbu polyfunkčného objektu umiestniť a nie je ani vlastníkom žiadnych susedných pozemkov ani stavieb, ktoré by mohli byť umiestnením navrhovanej stavby dotknuté. Poukázal tiež na stanovisko Okresného úradu Žilina odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku EIA č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002Hnl zo dňa 15.07.2019, podľa ktorého navrhovaná činnosť (stavba), nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, pretože nedosahovala hodnoty stanovené v položke č. XX, kapitole 9, prílohy č. 8 § 18 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný uviedol, že navrhovaná činnosť nedosahovala prahové hodnoty pre zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto prvostupňový správny orgán rozhodol správne, keď žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona ako dotknutej verejnosti. 39. Súčasťou základného práva na právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je i právo byť účastníkom správneho konania. Správne konanie bez účastníkov, resp. bez úplného okruhu účastníkov nemôže byť zákonným, a teda ani nemôže ústavne súladným spôsobom dosiahnuť svoj účel spravidla vyjadrený v základných ustanoveniach každého procesného predpisu upravujúceho administratívny proces. Do obsahu práva, byť účastníkom správneho konania patrí aj právo každého domáhať sa práva byť účastníkom, a to za splnenia zákonom ustanovených predpokladov a právo na rozhodnutie (hoci procesnej povahy) o tom, či osoba domáhajúca sa tohto postavenia v konkrétnom procese je alebo nie je, podľa orgánu inej právnej ochrany, účastníkom konania pred ním. V prípade negatívneho rozhodnutia je súčasťou tohto práva aj právo podať proti rozhodnutiu odvolanie. 40. Úlohou a cieľom územného konania je vykonať požadované opatrenie v území tak, aby bola v plnom rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku, pri súčasnom rešpektovaní opravných záujmov fyzických a právnických osôb. Konanie o umiestnení stavby je územným konaním, v ktorom sa prostredníctvom stavebného úradu realizujú navrhované opatrenia z pohľadu ochrany nimi sledovaných osobitných verejných záujmov. Súkromný záujem je v konaní zabezpečený vymedzením okruhu subjektov, ktorým zákon priznáva postavenie účastníka konania. Vychádzajúc zo znenia § 34 ods. 1 Stavebného zákona je účastníkom územného konania navrhovateľ, obec a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbe, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 41. Územné konanie sa v zmysle § 35 ods. 1 Stavebného zákona začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. V návrhu sa pri tom uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známe. Stavebný úrad potom postupuje ďalej tak, že oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom (§ 36 ods. 1 Stavebného zákona). Ak sa začína konanie o umiestnenie líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, oznámi stavebný úrad začatie konania verejnou vyhláškou. 42. Podľa § 140 Stavebného zákona sa na územné konanie podľa stavebného zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. Správny poriadok, ak nie je vyslovene ustanovené inak. V danom prípade je v § 34 Stavebného zákona výslovne ustanovené, kto je účastníkom územného konania a účastníkom územného konania o umiestnení stavby, teda v danom prípade sú to ustanovenia týkajúce sa rozhodovania o tom, či niekto je alebo nie je účastníkom konania. 43. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je (nielen) ten, o koho právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to do času, kým sa preukáže opak. O tom, že niekto, kto sa domáha zúčastniť sa konaní, nie je účastníkom konania je potrebné rozhodnúť v správnom konaní rozhodnutím so všetkými náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku s tým, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Účastníkom je však až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníkom konania nie je. Či ide o účastníka konania, skúma správny orgán z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak zistí, že niekto účastníkom nie je, vydá o tom rozhodnutie naopak, ak zistí, že niekomu patrí postavenie účastníka konania, začne s ním ihneď jednať ako s účastníkom, uskutoční nevyhnutné procesné úkony a oboznámi ho s doterajším priebehom. O tom, že ďalšej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bolo priznané postavenie účastníkov, sa nevydáva správne rozhodnutie.
44. Správny súd vzhľadom na uvedené v predmetnej veci skúmal, či žalobcovi v postavení zainteresovanej verejnosti prislúchalo postavenie účastníka konania v územnom konaní, týkajúcom sa návrhu navrhovateľa spoločnosti iProperty Žilina, s.r.o. (t.j. ďalšieho účastníka konania) na umiestnenie stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“ v zmysle osobitného predpisu, konkrétne § 24 - 27 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, na ktorý odkazuje § 34 ods. 1 Stavebného zákona ako lex specialis. 45. Niet pochýb o tom, že zainteresovaná verejnosť v oblasti ochrany životného prostredia má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich vplyv na životné prostredie. Tieto procesné práva však majú byť realizované v súlade s vnútroštátnou legislatívou, ktorá precízne určuje podmienky účasti zainteresovanej verejnosti v administratívnych konaniach v oblasti životného prostredia. K žalobcom vznesenej námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že v prípade rozhodovania o umiestnení stavieb v územnom konaní Stavebný zákon pre účely tohto konania výslovne ako lex specialis k všeobecnej úprave účastníctva v správnom konaní podľa § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku explicitne priznáva postavenie účastníka územného konania aj tomu, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, s odkazom pod čiarou na ustanovenia § 24 až § 27 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, teda aj zainteresovanej verejnosti, ktorej vzniklo postavenie účastníka konania, ak predkladala svoje námietky a pripomienky v rámci posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoje postavenie účastníka predmetného územného konania zo všeobecného pravidla vyjadreného v ustanovení § 14 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd uvádza, že priraďovacia spojka „aj“ v právnej vete „účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva“ sa vzťahuje na zdôraznenie ďalšej možnosti určenia podmienok vzniku postavenia účastníka konania, ako sú kritériá uvedené v ustanovení § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Neindikuje však bezbrehé rozšírenie okruhu účastníkov administratívnych konaní, ale výslovne stanovuje ich rozšírenie pre ten ktorý typ administratívneho konania podľa podmienok upravených v osobitných zákonoch. V tomto prípade boli konajúce orgány verejnej správy pri posudzovaní účastníctva žalobcu v územnom konaní o umiestnení stavby povinné vyhodnotiť splnenie osobitných podmienok, vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 1 Stavebného zákona v nadväznosti na podmienky účastníctva v povoľovacom konaní odvodeného od účasti žalobcu získanej v konaní podľa osobitného zákona, v danom prípade podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V tomto ohľade sú orgány verejnej správy viazané zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a pri vyhodnotení zákonných podmienok potrebných pre priznanie postavenia účastníka konania boli viazané osobitnou právnou úpravou podľa Stavebného zákona a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. 46. Nakoľko mal správny súd z obsahu administratívneho spisu preukázané, že podľa stanoviska Okresného úradu Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku EIA č. OU-ZAOSZP3-2019/027816-002Hnl zo dňa 15.07.2019 navrhovaná činnosť - stavba „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“ nepodliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (keď nespĺňala kritériá uvedené v prílohe č. 8 tohto zákona), žalobcovi nevzniklo právo na predkladanie námietok a pripomienok v rámci posudzovania vplyvov. Navrhovaná činnosť (stavba) zároveň nebola predmetom zisťovacieho konania, keď zo záväzného stanoviska vyplynulo, že nespĺňala limity pre uskutočnenie zisťovacieho konania. Z obsahu administratívnych spisov bolo preukázané, že predmetom navrhovanej činnosti bolo vybudovanie 79 parkovacích stojísk a ďalších 20 parkovacích stojísk bolo zabezpečených prostredníctvom už existujúcioch parkovacích stojísk. Zároveň správny súd uvádza, že bolo irelevantné poukazovanie žalobcu na uvedenie správneho spôsobu a výpočtu parkovacích stojísk, keď v predmetnej veci bolo rozhodujúce, že orgán na to príslušný - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku EIA vydal záväzné stanovisko č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002Hnl, v ktorom posúdil navrhovanú činnosť a ktoré bolo z hľadiska ďalšieho konania pre prvostupňový správny orgán i žalovaného záväzné. Žalobca vzhľadom na uvedené v územnom konaní v postavení zainteresovanej verejnosti nesplnil podmienku účastníctva podľa § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona a orgány verejnej správy postupovali správne, keď žalobcovi v územnom konaní nepriznali postavenie účastníka konania vzhľadom na absenciu splnenia podmienok účastníctva. 47. Námietky žalobcu spočívajúce v nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v rozpore skutkového stavu s administratívnymi spismi, ako aj v poukazovaní na podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako všeobecné námietky, predstavujúce vyjadrenie nesúhlasného názoru žalobcu s predmetnými rozhodnutiami. Takto všeobecne formulované námietky bez toho, aby žalobca uviedol,
v čom konkrétne sú rozhodnutia nezákonné a aký vplyv to má na jeho práva a právom chránené záujmy, správnemu súdu neumožňuje vykonať súdny prieskum. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že nedisponuje oprávnením za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. 48. Ku poukazu žalobcu v správnej žalobe na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2010 zo dňa 13.01.2011, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/09 zo dňa 27.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011), správny súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nepostačuje, ak účastník konania v žalobe poukáže na jednotlivé rozhodnutie, resp. odcituje z neho určitú časť bez toho, aby súčasne špecifikoval skutkové a právne okolnosti vyplývajúce z predmetného rozhodnutia vzťahujúce sa na preskúmavaný prípad, t.j. bez toho, aby poukázal na jeho totožnosť alebo obdobnosť s prejednávaným prípadom. Nad rámec uvedeného správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca poukazoval na najnovšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej ak neexistuje osobitná zákonná úprava účastníkov konania, aplikuje sa § 14 Správneho poriadku (dotknutej verejnosti sa prizná právo na účasť v konaní), orgány verejnej správy postupovali uvedeným spôsobom, keď vzhľadom na osobitnú úpravu účastníctva konania obsiahnutú v Stavebnom zákone a zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie aplikovali osobitnú úpravu účastníctva a nie všeobecnú. 49. Pokiaľ žalobca namietal, že konanie o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti mali správne orgány prerušiť podľa § 140c ods. 5 Stavebného zákona, správny súd uvádza, že orgány verejnej správy postupovali v súlade s predmetným ustanovením zákona, keď do dňa vydania ich rozhodnutí nebolo vydané rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR ako príslušného orgánu o podnete žalobcu podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorým by došlo k zmene situácie týkajúcej sa postavenia žalobcu (jeho účastníctva) v územnom konaní. Zároveň vzhľadom na časovú chronológiu týkajúcu sa podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia, začatie územného konania, vydanie záväzného stanoviska príslušným orgánom, prihlásenie sa žalobcu do územného konania, podanie podnetu žalobcom na Ministerstvo životného prostredia SR a začatie konania o tomto podnete Ministerstvom životného prostredia SR neboli podľa § 140c ods. 5 Stavebného zákona splnené zákonné dôvody na prerušenie územného konania. Orgány verejnej správy preto postupovali podľa názoru správneho súdu správne, keď konanie neprerušili a ďalej postupovali a rozhodovali v súlade so zásadou prezumpcie správnosti záväzných stanovísk dotknutých orgánov. 50. Ohľadom žalobcom vznesenej námietky týkajúcej sa porušenia verejných záujmov a nemožnosti preukázania tohto porušenia z dôvodu odopretia postavenia účastníka konania žalobcovi, sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného založenej na tom, že žalobcovi prvostupňový správny orgán a žalovaný ako odvolací správny orgán do právoplatného skončenia správneho konania o jeho vylúčení z územného konania neodňali a ani neodopreli právo nahliadať do podkladov územného rozhodnutia. Nevyužitie tejto možnosti žalobcom, ktorému jeho práva neboli odopreté, potom nemožno považovať za porušenie jeho práv. 51. Neušlo tiež pozornosti správneho súdu, že v podanej replike žalobca namietal nevysporiadanie sa žalovaného v rámci odvolacieho konania s ním uvedenou odvolacou námietkou, podľa ktorej žalobcovi prináleží postavenie účastníka stavebného konania podľa § 14 Správneho poriadku v súbehu s § 178 ods. 3 SSP a § 19 zákona o životnom prostredí, pričom žalobca mal dostať konkrétnu odpoveď na ním vznesenú námietku. Z odvolania podaného žalobcom však vyplynulo, že argumentoval poukazom na vymedzenie pojmu účastník konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku a § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, povinnosťou stavebného úradu prerušiť konanie do rozhodnutia príslušného orgánu o podnete žalobcu. Zároveň v podanom odvolaní uviedol že „začatím konania o podnete, o začiatku ktorého bolo mesto Žilina informované, tak má charakter konania o predbežnej otázke, lebo v prípade, že sa stavba bude ďalej posudzovať, vyplynú z toho rôzne právne skutočnosti a dôsledky; okrem iného aj postavenie ZDS ako účastníka predmetného stavebného konania. Rozhodnutie o podnete je rozhodnou právnou skutočnosťou, od vyriešenia ktorej závisí nielen posúdenie procesného postavenia ZDS ale aj ďalší postup stavebného úradu v samotnom stavebnom konaní.“ Na žalobcom vznesené námietky žalovaný dostatočným spôsobom reagoval, keď sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s nepriznaním postavenia účastníka konania žalobcovi podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, odôvodnil, prečo neprerušil predmetné konanie do skončenia konania o podnete žalobcu a uviedol, že z „ argumentácie odvolateľa neušlo pozornosti OÚ Žilina, že sám vlastne ani nevie, do akého konania
sa svojím podaním vôbec prihlásil“. Správny súd konštatuje, že žalobca v podanej replike opätovne odôvodňoval účastníctvo v stavebnom (nie územnom) konaní a nesprávne uvádzal, že prvostupňový správny orgán a žalovaný vo svojich rozhodnutiach odôvodnili nepriznanie postavenia účastníka konania žalobcovi podľa § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, pretože obsahom rozhodnutí nebolo takéto odôvodnenie a argumentácia žalobcu sa teda zrejme týkala stavebného konania v inej veci. Správny súd zároveň uvádza, že žalobca v podanom odvolaní svoje postavenie účastníka konania neodôvodňoval § 178 ods. 3 SSP a § 19 zákona o životnom prostredí, na základe čoho nebolo možné, aby žalovaný na odvolaciu námietku, ktorá vznesená nebola, reagoval. Nad rámec uvedeného správny súd zdôrazňuje, že aplikácia § 178 ods. 3 SSP prichádza v úvahu v konaní pred správnym súdom v rámci posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby v postavení zainteresovanej verejnosti a nie v rámci posudzovania účastníctva v územnom konaní. 52. Správny súd mal vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preukázané, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, je dostatočne zrozumiteľné a sú v ňom uvedené všetky dôvody, pre ktoré nebolo žalobcovi priznané právo na účastníctvo v územnom konaní 53. Správny súd návrh žalovaného a ďalšieho účastníka konania na prerušenie správneho súdneho konania podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP zamietol, keď ani po viacerých žiadostiach o súčinnosť nemal preukázané, že konanie o podnete č. 11295/2021-11.1.2/fr60057/2021 bolo do dňa konania pojednávania Ministerstvom životného prostredia SR ako príslušným orgánom na konanie o podnete žalobcu ukončené a správny súd v tomto štádiu konania s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého správny súd vychádza zo stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ani nevzhliadol dôvod na jeho prerušenie. Správny súd v kontexte uvedeného zároveň poukazuje na to, že žalovaný správne uviedol, že ak by Ministerstvo životného prostredia SR v priebehu odvolacieho (územného) konania do jeho právoplatného skončenia, v konaní o podnete žalobcu podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vydalo rozhodnutie, v ktorom by určilo, že stavba, ktorá je predmetom neskončeného územného konania, nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, dôvody, pre ktoré bol žalobca vylúčený z územného konania, boli dôvodné a rozhodnutie o vylúčení žalobcu opodstatnené. Žalovaný tiež správne uviedol, že ak by Ministerstvo životného prostredia SR svojím rozhodnutím (po právoplatnom skončení odvolacieho konania) určilo, že navrhovaná stavba posudzovaniu podlieha), boli by splnené zákonné predpoklady zakotvené v § 140b ods.7 Stavebného zákona na obnovu územného konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku. 54. Na základe uvedených záverov správny súd konštatoval nedôvodnosť žaloby a absenciu dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného uplatneného žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), keďže žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému, keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi keďže mu nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli a neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi. 56. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.