Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-26S/54/2021 4021200418 05. 06. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200418.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: CONFIDENCE PARTNER, s. r. o., Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 36 557 510, právne zastúpený: JUDr. Irena Sopková, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 4/E, 811 02 Bratislava, IČO: 48 301 728, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101023727/2021 z 11. júna 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101023727/2021 z 11. júna 2021 a Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno, č. 100252888/2021 z 12. februára 2021 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) vyrubil žalobcovi (daňový subjekt CONFIDENCE PARTNER; do 22.11.2016 obchodné meno: PROJEKT SERVIS) rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 (rozhodnutie č. 100252888/2021). Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) potvrdil prvostupňové rozhodnutie (rozhodnutie č. 101023727/2021). II. Priebeh administratívneho konania 2. Správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt v roku 2015 účelovo vystavil dobropisy, čím si účelovo znížil základ dane s výsledným znížením daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roku 2015. Faktúry, na základe ktorých boli vydané dobropisy, boli vydané v roku 2014. Daňový subjekt bol v roku 2014 v strate a účtovaním týchto faktúr do výnosov iba znížil vykázanú stratu a z tohto dôvodu nebolo v jeho záujme podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie. 3. Išlo o dobropisy v celkovej sume 96.241,88 eur. Faktúry a dobropisy boli vystavené pre spoločnosti (klientov): - WORLD EXCO, s. r. o., IČO: 31 371 019 (faktúra FV15108 z 29.05.2015 ako dobropis k faktúre 8814240 z 01.12.2014, základ dane -XX.XXX,XX eur), - EUROCOM & Co, s. r. o., IČO: 35 761 172 (faktúra FV151006 z 29.05.2015 ako dobropis k faktúre 8814243 z 31.12.2014, základe dane -X.XXX,XX eur),
- EUROCOM Investment, s. r. o., IČO: 35 756 985 (faktúra FV15107 z 29.05.2015 ako dobropis k faktúre 8814239 z 01.12.2014, základ dane -XX.XXX,XX eur), - Roľnícke družstvo Vrbová nad Váhom, IČO: 30 422 818 (faktúra FV15022 z 24.02.2015 ako dobropis k faktúre 8814159 z 01.12.2014, základe dane -XX.XXX,XX eur). 4. Faktúry boli vystavené v roku 2014, a to na základe zmlúv o poskytovaní podnikateľského poradenstva, ktoré daňový subjekt uzatvoril s jednotlivými klientmi. Dobropisy k faktúram boli vystavené v roku 2015. 5. Predmetom zmluvy s WORLD EXCO bolo poradenstvo pri aplikácii projektu GINO Curling, GINO Skating, ktoré sa malo týkať predovšetkým vypracovania žiadosti o platbu a kontrolu podkladov k žiadosti o platbu. Daňový subjekt uviedol, že po zmene jediného spoločníka v tejto spoločnosti (18.12.2014), WORLD EXCO prijala rozhodnutie, že nebude pokračovať v realizácii projektu zazmluvneného s ministerstvom hospodárstva zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. K dohode o zániku záväzku medzi WORLD EXCO a ministerstvom hospodárstva došlo 26.01.2015 s účinnosťou od 04.02.2015. Od decembra 2014 do mája 2015 prebiehali medzi WORLD EXCO a daňovým subjektom rokovania, keďže daňový subjekt trval na oprávnenosti fakturácie z roku 2014. V máji daňový subjekt akceptoval požiadavku na zníženie pôvodne dohodnutej odmeny, došlo k uzatvoreniu dodatku č. 1 k zmluve o poskytovaní poradenstva, čím došlo k zníženiu pôvodne dohodnutej odmeny za poskytnuté služby a na tomto základe k vystaveniu dobropisu. Daňový subjekt v roku 2014 priznal a odviedol daň z príjmov právnickej osoby vo vzťahu k faktúre a následne v roku 2015 na základe vystaveného dobropisu došlo k zníženiu výnosov dosiahnutých daňovým subjektom v roku 2015. Podľa správcu dane však k zmene spoločníka podľa obchodného registra došlo 18.12.2014, napriek tomu faktúra bola vystavená už 01.12.2014 s odkazom na článok zmluvy, podľa ktorého má poskytovateľ nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela tiež v prípade, ak objednávateľ z akéhokoľvek iného dôvodu (bez zavinenia poskytovateľa) projekt nezrealizuje. Daňový subjekt nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by ho oprávňoval vystaviť faktúru už 01.12.2014. Ak faktúru vystavil z dôvodu opatrnosti, tak v takom prípade mal vystaviť zálohovú faktúru, ktorá však nie je účtovným dokladom. 6. Predmetom zmluvy s EUROCOM & Co. bolo vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Podľa daňového subjektu v závere roka 2014 a začiatkom roka 2015 táto spoločnosť zmenila podnikateľské zámery a zvažovala nezrealizovanie projektu zazmluvneného s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA). O tejto skutočnosti bol daňový subjekt informovaný ešte v decembri 2014, a preto vystavil faktúru. Následne na to prebiehali medzi daňovým subjektom a EUROCOM & Co. rokovania pričom EUROCOM & Co. 29.05.2015 požiadala PPA o stiahnutie žiadosti o nenávratný finančný príspevok, na základe ktorej bol daňový subjekt ochotný poskytnúť zľavu z pôvodne dohodnutej odmeny. Vystavil preto dobropis. Podľa správcu dane PPA 18.12.2014 schválila pre EUROCOM & Co. maximálnu výšku nenávratného finančného prostriedku. Daňový subjekt nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by ho oprávňoval vystaviť faktúru už 31.12.2014, keďže žiadosť o stiahnutie žiadosti o nenávratný finančný príspevok je až z 29.05.2015, a teda v čase fakturácie neexistoval reálny dôvod na vystavenie faktúry. Faktúra v roku 2014 bola vystavená účelovo bez reálneho plnenia. 7. Predmetom zmluvy s EUROCOM Investment bola implementácia projektu Národný strategický referenčný rámec 2007 - 2013 pri projekte GINO Paradise Bešeňová I. etapa. Podľa daňového subjektu EUROCOM Investment 23.05.2014 uzatvorila s ministerstvom hospodárstva zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku, ale 18.12.2014 došlo k zmene vlastníckej štruktúry v tejto spoločnosti, a tak sa rozhodla v realizácii projektu nepokračovať. Preto daňový subjekt 01.12.2014 vystavil faktúru. EUROCOM Investment s ministerstvom 26.05.2015 uzatvorili dohodu o zániku záväzku. V decembri 2014 až máji 2015 prebiehali medzi daňovým subjektom a EUROCOM Investment rokovania a v máji uzatvorili dodatok k zmluve, ktorým došlo k zníženiu pôvodne dohodnutej odmeny za poskytnuté služby a na jeho základe došlo k vystaveniu dobropisu. Podľa správcu dane však daňový subjekt vystavil faktúru s odkazom na článok zmluvy o poskytovaní poradenstva, podľa ktorého má poskytovateľ nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela tiež v prípade, ak objednávateľ z akéhokoľvek iného dôvodu (bez zavinenia poskytovateľa) projekt nezrealizuje. Daňový subjekt však nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by ho oprávňoval vystaviť faktúru už 01.12.2014, keďže dohoda o zániku záväzku je až z 19.01.2015. V čase vystavenia faktúry nebola podpísaná dohoda o zániku záväzku a daňový subjekt nepreukázal, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel. EUROCOM Investment faktúru nezaúčtovala
vo svojom účtovníctve. Ak došlo k vystaveniu faktúry z opatrnosti, tak podľa správcu dane mala byť vystavená zálohová faktúra, ktorá však nie je účtovným dokladom. V žiadnom prípade nejde o zľavu z ceny služby, lebo k dodaniu služby podľa uzatvorenej zmluvy nikdy nedôjde, keďže sa projekt nezrealizuje. Uvedené bolo známe do dňa podania riadneho daňového priznania, a preto daňový subjekt mal vystaviť storno odberateľskej faktúry a zaúčtovať do zdaňovacieho obdobia roku 2014. 8. Predmetom zmluvy s Roľníckym družstvom Vrbová nad Váhom bolo vypracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Roľnícke družstvo odberateľskú faktúru vrátilo 10.10.2014 s odôvodnením, že nie sú dodržané zmluvné podmienky. Družstvo v roku 2014 o faktúre neúčtovalo, a preto ani v roku 2015 neúčtovalo o dobropise. Faktúra nebola ani predmetom súdneho sporu a následnej dohody o urovnaní z 23.02.2015. Správca dane preto uviedol, že odberateľská faktúra bola vystavená neopodstatnene a neodráža reálnu skutočnosť. Z dôvodu opatrnosti sa vystavuje zálohová faktúra. Odberateľská faktúra po formálnej stránke spĺňala náležitosti vyúčtovacej faktúry, ale neodzrkadľovala skutočný predmet fakturácie, čo bolo preukázané tým, že bola odmietnutá odberateľom, vrátená a nebola predmetom súdneho sporu. Následne bol preto aj dobropis vystavený neopodstatnene a daňový subjekt do podania daňového priznania za rok 2014 mal vystaviť storno faktúry. 9. Podľa správcu dane v čase inventarizácie pohľadávok k 31.12.2014 bolo daňovému subjektu známe, že jeho odberatelia neakceptovali odberateľské faktúry, ani ich neuhradili, a tak mal ponížiť výnosy za rok 2014. Keďže tak neurobil a vystavil dobropisy, ktoré zaúčtoval v roku 2015, mal podať dodatočné daňové priznanie za rok 2014. Podľa správcu dane daňový subjekt nemal postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. ale podľa § 17 ods. 15 tohto zákona. 10. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď sa nestotožnil s odvolacími námietkami (prvostupňové rozhodnutie nebolo nulitné; cieľom daňovej kontroly nebolo poškodenie podnikajúceho daňového subjektu; nedošlo k porušeniu osobitných daňových režimov v priebehu daňovej kontroly) a zdôraznil skutkové zistenia správcu dane. Žalovaný sa stotožnil s tým, že daňový subjekt nemal postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov. Toto ustanovenie sa vzťahuje na účtovné prípady, ak daňový subjekt v dôsledku účtovnej chyby minulých období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy. Vtedy môže pri zahrňovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane postupovať podľa tohto ustanovenia. V prípade vzniku účtovnej chyby sa môže rozhodnúť, či bude postupovať podľa § 17 ods. 15 alebo 29 zákona o dani z príjmov. Ak bude postupovať podľa § 17 ods. 29, oprava bude súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, keď bola chyba zistená, a vykonaná oprava nebude mať vplyv na zdaňovacie obdobie, s ktorým časovo a vecne súvisí. V danom prípade však mal daňový subjekt postupovať podľa § 17 ods. 15 a opravu nákladov alebo výnosov mal zahrnúť do toho zdaňovacieho obdobia, ktorého sa časovo a vecne týkajú, a to formou podania dodatočného daňového priznania. III. Správna žaloba 11. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné, keďže: i) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, ii) sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, iii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, t. j. uplatnil dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. 12. Podľa žalobcu prvostupňové rozhodnutie sa netýka žalobcu, ale spoločnosti COMFIDENCE PARTNER, s. r. o., IČO: 36 5577 510. Žalobca nikdy nemal zapísanú v predmete činnosti činnosť maloobchod, súčet výnosov nemal byť v sume X.XXX.XXX,XX eur, ale X.XXX.XXX,XX eur, faktúra A. má mať číslo A. a základ dane nie XX.XXX,XX eur, ale XX.XXX,XX eur, IČO odberateľa PLAUTER a EUROCOM Investment sú zle (s. 2 a 3 prvostupňového rozhodnutia).
13. K zisteniam daňových orgánov k Roľníckemu družstvu Vrbová nad Váhom uviedol, že je plné nepresností. Poukázal preto na rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/264/2013-115, kde súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo s presnou špecifikáciou spočívajúcou v predmete diela, a to vypracovať projekt tvoriaci podklad na uzatvorenie zmluvy na poskytnutie nenávratného finančného prostriedku medzi odporcom a PPA. K vypracovaniu projektu došlo, a teda dielo bolo odporcovi odovzdané. Dôkazom je uzatvorenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku odporcovi. Preto súd považoval výpoveď zmluvy odporcom (družstvom) zo 04.04.2014 za právne irelevantnú, lebo právny vzťah bol medzi nimi už ukončený vykonaním diela. Žalobca aj po podpise zmluvy o NFP vykonával činnosti v prospech družstva. Ak žalovaný tvrdí, že podpísaním dohody o urovnaní žalobca nepreukázal vykonanie poradenských služieb v prospech odberateľa (družstva), ale iba vysporiadanie ich vzájomných práv a povinností z titulu sankcií vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí podnikateľského poradenstva, potom žalobca nevie, o akých sankciách správca dane hovorí. Žiadne sankcie neboli v uvedenej fakturácii uplatňované; fakturované boli riadne vykonané činnosti. Je nelogické, aby odporca podpísal dohodu o urovnaní, ktorou súhlasil s poskytnutím dobropisu, keby nesúhlasil, že by žalobca pre neho nevykonal žiadne služby v roku 2014. Daňové orgány zastali stanovisko, že žalobca služby nevykonal, pretože odporca nemal faktúru zaúčtovanú; vyslovili tým názor, že ak si odberateľ nesplní povinnosť uhradiť faktúru tým, že ju jednoducho neakceptuje, tak reálne plnenie nenastalo. Nie je zrejmé, ako dospeli daňové orgány k tomuto záveru. Žalobca nevystavil faktúru z dôvodu opatrnosti, ale pretože v skutočnosti vykonával činnosti implementácie pre odporcu a v roku 2014 bola realizácia projektu ukončená. Je nelogické, aby družstvo pristúpilo k dohode o urovnaní so zľavou, ak by žalobca preň nevykonal žiadne služby. Žalobca má v zmluvách cenu za poradenstvo dohodnuté v presnej výške vo forme splátok; tu nejde o odkladaciu podmienku. 14. K zisteniam daňových orgánov k EUROCOM & Co. uviedol, že na s. 13 napadnutého rozhodnutia žalovaný odkazuje na faktúru 8814242, ktorá nebola uzatvorená s EUROCOM & Co., ale s odberateľom B. C.. Vzťah medzi EUROCOM & Co. a PPA zanikol tak, že EUROCOM & Co. stiahol svoju žiadosť a dohoda o zániku záväzku preto nemusela byť s PPA uzatvorená. Žalobca mal preto v zmluvách ustanovené, že môže fakturovať v čase, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, o čom EUROCOM & Co. informovala žalobcu v decembri 2014. 15. K zisteniam daňových orgánov k EUROCOM Investment uviedol, že o tom, že klient nebude projekt realizovať, sa dozvedel v decembri 2014, a preto vtedy fakturoval. Dohoda o zániku záväzku bola z januára 2015. Následne na to 29.05.2015 zaúčtoval dobropis. Ak by EUROCOM Investment nesúhlasil s vystavením faktúry, tak by ju neuznal a reklamoval by ju; to, že ju účtoval do obdobia 06/2015, bolo jeho rozhodnutie. Ak správca dane uviedol, že fakturáciu treba považovať za zmluvnú pokutu, lebo k dodaniu služby podľa zmluvy nikdy nedôjde, tak podľa žalobcu to, že nedôjde k realizácii projektu neznamená, že klientovi neboli poskytované žiadne služby poradenstva. Faktúrou neboli fakturované fiktívne poradenské služby, ale reálne poskytnuté služby. Právo na odmenu vzniklo po spracovaní a odovzdaní diela a na ďalšie splátky mal žalobca automaticky nárok v lehotách, ako bolo zmluvne dohodnuté. 16. K zisteniam daňových orgánov k WORLD EXCO uviedol, že táto spoločnosť si faktúru a dobropis zaúčtovala do účtovníctva v 06/2015, a teda považoval fakturáciu za oprávnenú. O zániku záväzku sa žalobca dozvedel v decembri 2014, preto vtedy faktúru vystavil. Aj v tomto prípade poukázal žalobca na to, že služby boli dodané; nešlo o fiktívne služby. V čase, keď sa WORLD EXCO rozhodla projekt nerealizovať, nebol žalobca stotožnený s tým, že jej poskytne zľavu, preto nemohol hneď v decembri 2014 fakturovať aj dobropis. K ochote ustúpiť z nárokov došlo až v 05/2015, keď vystavil dobropis. 17. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku keď neobsahuje výrok o náhrade trov konania. 18. Správca dane nemôže nariaďovať žalobcovi, ako má podnikať, s kým uzatvárať zmluvy a za akých podmienok. 19. Žalobca napokon rozporoval tvrdenie, že mal postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Podľa žalobcu uzatvorenie dohôd o zmene pôvodných záväzkov nemožno vnímať ako opravu chýb
minulých účtovných období, ale ako zľavu z pôvodne dohodnutej ceny služieb. Chyba je skutočnosť, ktorá spočíva v tom, že niečo bolo od začiatku nesprávne vykonané, resp. došlo k nesprávnemu zachyteniu účtovného prípadu a je len otázkou času, kedy sa takáto chyba stane zrejmou. Dobropisy žalobca vystavil na základe uzatvorených obchodných dohôd o zmene pôvodných záväzkov. Obdobný postup žalobca zvolil aj pri dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorom správca dane po vykonaní daňovej kontroly v jej výsledku uviedol, že nebol zistený rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 17.02.2022 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu zamietnuť. 21. K chybám v napadnutých rozhodnutí uviedol, že ide o nepresnosti, ktoré nemajú na výsledok daňovej kontroly a výrok rozhodnutia vplyv. 22. K námietkam týkajúcim sa Roľníckeho družstva Vrbová nad Váhom uviedol, že faktúra č. 8814159 nebola predmetom spomínaného súdneho konania. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že dôvodom vypovedania zmluvy o poskytnutí podnikateľského poradenstva bolo to, že družstvu neboli poskytnuté žiadne poradenské služby a predložením podpísanej dohody o vyrovnaní nebolo preukázané poskytnutie poradenských služieb, ale iba vysporiadanie vzájomných práv a povinností z titulu sankcií podľa tejto zmluvy. To, že došlo k vystaveniu faktúry na vzniknutý rozdiel v sume medzi dohodnutou a urovnanou sumou, nemá vplyv na skutočnosti zistené správcom dane. Neuznanie dobropisu k vystavenej dodávateľskej faktúre za daňový náklad bolo odôvodnené skutočnosťami zistenými v priebehu dokazovania a vykonaného v priebehu daňovej kontroly a na základe vyjadrenia roľníckeho družstva, ktoré túto faktúru neakceptovalo, a tak žalobca nemohol dosiahnuť v súvislosti s vystavenou dodávateľskou faktúrou výnosy, a preto nemal správca dane dôvod riešiť uplatnenie výnosov. Žalovaný uviedol, že mu nie je jasné, prečo žalobca vystavil k dodávateľským faktúram dobropisy, ktorými dodávateľské faktúry stornoval. 23. K námietkam týkajúcim sa spoločnosti EUROCOM & Co. uviedol, že nespochybňuje oprávnenosť vystavenej dodávateľskej faktúry, ale obdobie vystavenia faktúry s poukazom na čl. 5 ods. 17 zmluvy o poskytovaní poradenstva, na ktorú sa žalobca odvolával a z ktorej vyplynulo, že poskytovateľ má právo na zaplatenie dohodnutej ceny diela aj v prípade, ak objednávateľ z akéhokoľvek dôvodu projekt zrealizuje. Keďže žiadosť o stiahnutie je až z mája 2015, tak dohoda o zániku záväzku nebola ešte v čase vystavenia faktúry podpísaná a platná. Z vyjadrenia zástupcu tejto spoločnosti vyplynulo, že spoločnosť dodávateľskú faktúru neuhradila, neúčtovala o nej podobne ako o dobropise, ktorý bol vystavený na celú fakturovanú sumu. 24. K námietkam týkajúcim sa spoločnosti EUROCOM Investment uviedol, že pokiaľ sa žalobca o zániku zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) dozvedel v 11-12/2024 a chcel postupovať podľa čl. 5 ods. 13 zmluvy o poskytnutí poradenstva, tak mal faktúru vystaviť až v čase, kedy EUROCOM Investment podpísala dohodu o zániku zmluvy o NFP; EUROCOM Investment účtovala dobropis v roku 2015, teda v období, ktorého sa týkalo, a takto mal postupovať aj žalobca. 25. K námietkam týkajúcim sa spoločnosti WORLD EXCO uviedol, že žalobca faktúru vystavil v čase, keď ešte nevedel o skutočnosti, že v tejto spoločnosti dôjde k zmene spoločníka s následkom odstúpenia od zmluvy s ministerstvom hospodárstva. Mal faktúru vystaviť v 2015 a storno v máji 2015, a tak by obe faktúry boli v rovnakom účtovnom období. To, že v 12/2014 nebol stotožnený s poskytnutím zľavy, je pre prípad irelevantné. 26. Napokon zhodnotil, že v prejednávanej veci vo výroku rozhodnutia nemohol byť uvedený aj výrok o trovách. Námietky porušenia § 3 daňového poriadku Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. boli zo strany žalobcu všeobecné, nekonkrétne. Žalovaný uzavrel, že vystavené dodávateľské faktúry sa podľa žalobcu vzťahovali k účtovnému obdobiu roka 2014, a teda pokiaľ žalobca v priebehu tohto obdobia zistil, že bude potrebné vystaviť dobropisy, mal tak urobiť v účtovnom období 2014. Vystavenie dobropisov je podľa
zákona o dani z príjmov považované za opravu chýb minulých účtovných období, a preto žalovaný považuje svoj postup za správny. 27. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 30.03.2022 (ďalej len „replika“), v ktorom sa pridržal svojich žalobných bodov a rozporoval tvrdenia žalovaného vo vyjadrení. Žalobca mal za to, že dodržal vecnú a časovú súvislosť tým, že fakturoval a dobropis vystavoval v zdaňovacích obdobiach, v ktorých nastali skutočnosti zakladajúce právo fakturácie a možnosť vystavenia dobropisu. Žalobcom vystavené faktúry neboli chybné alebo vystavené neoprávnene; dobropisy preto nie sú opravy chýb minulých období, ale zľavami na dohodnutých cenách. 28. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 29. Podľa § 2 písm. c), h), j) a k) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou (písm. c/), zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy (písm. h/), základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak (písm. j/), daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období (písm. k/). 30. Podľa § 14 ods. 1 zákona o dani z príjmov základ dane sa zistí podľa § 17 až 29. 31. Podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov. 32. Podľa § 17 ods. 22 zákona o dani z príjmov pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane. 33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie“). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. 34. Podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). 35. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 36. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/). 37. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 38. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. VI. Pojednávanie 39. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/54/2021, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-26S/54/2021. 40. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP). preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 41. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 05.06.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí sa vo svojom ústnom prednese pridržali svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 42. Premetom právneho posúdenia vo veci samej zo strany správneho súdu bolo v medziach žalobných bodov preskúmať, či - žalobca postupoval v súlade s právnymi predpismi, ak zníženie základu dane na základe dokladov o oprave základu dane (tzv. dobropisov) vyhotovených v roku 2015 k pôvodným faktúram z konca roka 2014 uplatnil v riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2015, alebo či bol povinný podať dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2014, a - napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, boli v súlade so zákonom. VII.A) Všeobecné východiská 43. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav, či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. 44. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou správny súd poukazuje na východisko, podľa ktorého v prípade, ak daňový subjekt (právnická osoba) dodatočne zníži cenu za služby (dobropisom) poskytnuté v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktoré zároveň zahrnul do daňového priznania za toto obdobie, má možnosť zvoliť si za podmienok ustanovených zákonom ďalší postup. Daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie za toto predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorým opraví pôvodne priznané príjmy. Alternatívne si môže znížiť základ dane v nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom k tejto právnej skutočnosti došlo. 45. Kľúčovým pri výbere uvedeného postupu je to, či k vystaveniu dobropisu došlo v dôsledku chyby alebo nie, keďže opravy chýb minulých účtovných období zdaňovacieho obdobia sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia (§ 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov). S tým súvisí aj tzv. akruálny princíp, t. j. časové rozlíšenie na účely účtovníctva, ktoré znamená, že výnosy a náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, kedy dôjde k úhrade. Zabezpečuje sa tým verný a pravdivý obraz o hospodárení účtovnej jednotky a umožňuje sa tým správne porovnávanie jednotlivých účtovných období. 46. Správny súd zastáva názor, že o chybu, a teda situáciu, keď daňový subjekt musí vyhotoviť dodatočné daňové priznanie, ide vtedy, ak pôvodná faktúra obsahovala napríklad: - nesprávne uvedené množstvo dodaného tovaru, - nesprávne uvedený rozsah dodanej služby, - nesprávnu sadzbu DPH, - DPH vyčíslenú pri dodaní tovarov alebo služieb, ktorých dodanie malo byť od DPH oslobodené. Ide o neúplný výpočet, ktorého spoločným menovateľom je však to, že tieto situácie sú objektívneho charakteru, ktorý tu bol prítomný v čase vystavenia pôvodnej faktúry, a teda daňové priznanie z podstaty veci bolo nesprávne už v čase jeho podania. Preto je nevyhnutné podať dodatočné daňové priznanie. 47. Na druhej strane o chybu nejde v prípadoch ako napríklad: - úplné alebo čiastočné zrušenie dodávky tovaru alebo služby, - úplné alebo čiastočné vrátenie dodávky tovaru, - zníženie ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti (napr. zľavy, bonusy a pod.). Ani v tomto prípade nejde o úplný výpočet. Pre predmetný výpočet je však charakteristické, že ide o situácie, ktoré nastali až po čase vystavenia pôvodnej faktúry. Inými slovami, pôvodná faktúra nebola chybová a podané daňové priznanie bolo v čase vydania správne a až následne došlo k novej právnej skutočnosti (napr. obchodnej dohode), ktorou sa zmenili pôvodné podmienky. VII.B) Aplikácia na prípad žalobcu 48. Aplikujúc vyššie uvedené na prípad žalobcu správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 49. Žalovaný a správca dane dospeli k rovnakým všeobecným záverom, bližšie špecifikovaným v bodoch 46 a 47 odôvodnenia tohto rozsudku (por. s. 41-42 prvostupňového rozhodnutia a s. 3-4 napadnutého rozhodnutia). Žalobca vo svojej žalobe argumentoval, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože nie je pravdou záver daňových orgánov, že nedošlo k dodaniu služieb (poskytnutie podnikateľského poradenstva), pričom toto svoje tvrdenie opieral o skutkový stav, keď došlo k vypracovaniu žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP), na základe ktorých klienti žalobcu (napr. EUROCOM Investment a WORLD EXCO) uzatvorili zmluvy o NFP, ktoré až následne boli vypovedané, resp. došlo k dohode o zániku záväzku, prípadne, že došlo k žiadosti o stiahnutie žiadosti (EUROCOM & Co.). 50. Správca dane vo svojom rozhodnutí však žalobcovi vytýkal, že vystavené odberateľské faktúry nemajú reálne plnenie a služby deklarované ako dodanie na uvedených faktúrach sa neuskutočnili (s. 42)
a zároveň poukazoval na text uzatvorených zmlúv o podnikateľskom poradenstve, ktorých predmetom je vypracovanie žiadostí o platbu (s. 44, 47, 49, 54) a pokračoval citovaním žalobcu o tom, že klienti žalobcu zmluvy o NFP s poskytovateľmi uzatvorili (s. 45, 48, 50) no bez toho, aby spochybnil práve uzatvorenie týchto zmlúv o NFP. Podľa názoru správneho súdu správca dane vo svojom rozhodnutí vyčítal daňovému subjektu ukončenie zmluvného vzťahu medzi klientom žalobcu a poskytovateľom NFP, t. j. subjektom, ktorý nie je a nebol v právnom vzťahu so žalobcom, a ktorý žalobca nemá (a nemal ako) ovplyvniť. Tvrdenie, že nedošlo k reálnemu plneniu a dodaniu na faktúrach, sa tak vzťahuje na plnenie k subjektom, ktoré neboli subjektom zmluvy o poskytovaní podnikateľského poradenstva, ale zmluvy o poskytnutí NFP. Správca dane pritom nijakým spôsobom bližšie nerozporoval uzatvorenie jednotlivých zmlúv o NFP a len uviedol, že k zániku zmlúv o NFP došlo až v priebehu roku 2015. Tieto rozpory pritom neodstránil svojím posúdením ani žalovaný vo svojom rozhodnutí. Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, že rozhodnutia daňových orgánov nie sú odôvodnené pokiaľ ide o uvedenie dôvodov, pre ktoré vlastne došlo zo strany daňových orgánov k ustáleniu záveru, že žalobca konal chybovo, a teda nebol oprávnený vystaviť dobropis. 51. Žalovaný svojimi vyjadreniami smeroval k tomu, že dôvodom vystavenia dobropisov bolo, že dodatočne došlo k zníženiu dohodnutej ceny, t. j. k dôvodu na vystavenie dobropisu, ktorý priamo správca dane uvádza na s. 41. Na strane druhej však žalovaný a správca dane neodôvodňujú, ktorý z prípadov „chyby“, ktoré si sami definovali na s. 42 prvostupňového rozhodnutia, nastal a pre ktorý si žalobca nesmel znížiť daňový základ na rok 2015, ale mal podať dodatočné daňové priznanie na rok 2014. 52. Úlohou daňových orgánov podľa názoru správneho súdu bolo vymedziť dôvod, ktorým by identifikovali naplnenie chyby v konaní žalobcu a tento následne na to konzistentne odôvodniť vo svojich rozhodnutiach. Pokiaľ žalovaný a správca dane bez ďalšieho len konštatovali, že žalobca mal fakturovať dobropisy ešte v roku 2014, tak tento dôvod chyby daňové orgány nevymedzili ako dôvod zlej fakturácie (s. 42 prvostupňového rozhodnutia). Správny súd pripomína, že výpočty, ktoré uviedol správca dane, nie sú výpočtami úplnými (taxatívnymi), pričom ak identifikujú daňové orgány iný dôvod, ten musia vymedziť a definovať, či táto chyba je charakteru, ktorý bol prítomný už pri vystavení dodávateľskej faktúry. To sa však v prejednávanom prípade nestalo. VII.C) Zvyšné žalobné body 53. Žalobný bod, podľa ktorého rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože smerovali voči neexistujúcemu subjektu (zlý názov žalobcu a zlé IČO) a pre ďalšie zle uvedené číselné údaje, správny súd vyhodnotil ako nedôvodný. Správny súd má za to, že z povahy veci išlo o zrejmé chyby v písaní a preklepy, ktoré svojím charakterom nedosahovali intenzitu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, a z ich obsahu sa dalo pomerne jednoznačne identifikovať, v čom preklepy spočívali, ako aj ich skutočný tvar. V tejto súvislosti však správny súd dáva správcovi dane do pozornosti tú skutočnosť, že rozhodnutia daňových orgánov by mali byť v čo najširšej miere aj bez týchto chýb, pričom v prvostupňovom rozhodnutí sú tieto nedostatky pomerne časté. Okrem identifikovaných správny súd poukazuje aj na duplicitné uvedenie jednej faktúry (FV15107) na s. 57 prvostupňového rozhodnutia, ktorá tiež neprispieva k zrozumiteľnosti rozhodnutia. 54. Žalobný bod týkajúci sa výroku rozhodnutia vyhodnotil správny súd ako nedôvodný. Výrok rozhodnutia o trovách nemal byť súčasťou tohto rozhodnutia, a preto ho tam správca dane ani neuviedol. Neboli na to naplnené predpoklady podľa § 12 ods. 2 daňového poriadku. 55. Vo vzťahu k žalobnému bodu, podľa ktorého bol porušený § 3 daňového poriadku a že správca dane nariaďoval žalobcovi, ako a s kým má podnikať, správny súd konštatuje, že ide o všeobecne vymedzený žalobný bod bez konkrétností vo vzťahu k prejedávanému prípadu (skutkovým a právnym okolnostiam prejednávanej veci). Správny súd neidentifikoval v napadnutých rozhodnutiach, že by daňové orgány nariaďovali žalobcovi, ako má realizovať svoju podnikateľskú činnosť. Argumentáciu žalobcu o porušení zásad správy daní preto vyhodnotil ako všeobecný nesúhlas s rozhodnutím daňových orgánov, ktorý žalobca bližšie nerozvinul. VIII. Záver
56. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení prvostupňovým rozhodnutím sú nepreskúmateľné. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, podľa ktorých správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a súčasne vyslovuje, že vec sa vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa prvej alinei § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 57. Úlohou daňových orgánov po vrátení veci bude predovšetkým postupovať tak, ako správny súd naznačil v bode 52 v spojení s bodom 46 a 47 odôvodnenia tohto rozsudku a jednoznačne identifikuje dôvod, na základe ktorého žalobca postupoval chybne pri uplatnení zníženia dane za zdaňovacie obdobie 2015, a ten následne na to konzistentne odôvodní alebo dospeje k inému záveru a ten rovnako tak dostatočne odôvodní. 58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).