Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sa/17/2023 4020200595 31. 03. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200595.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 14Sas/17/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. novembra 2020, takto rozhodol: 14Sas/17/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 14Sas/17/2023 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júla 2020, Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žalobkyni jej žiadosť o vdovský dôchodok. 2. Vecne svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že nárok na vdovský dôchodok vzniká po manželovi, ktorý bol ku dňu smrti poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b/ ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo c/ zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo v dôsledku choroby z povolania. Zomretý manžel žalobkyne ku dňu smrti nepoberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný dôchodok, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, preto nárok na vdovský dôchodok bol posúdený aj z hľadiska či zomretý manžel získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. 3. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je 15 rokov a zisťuje sa ku dňu smrti. Ku dňu smrti, t.j. XX. XX. XXXX neb. manžel získal 2587 dní dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok
boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu smrti neb. manžel získal len 7 rokov a 32 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto žalobkyni nevznikol nárok na vdovský dôchodok. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že v rozhodnutí neboli zohľadnené odpracované roky jej zomretého manžela od roku 1988, odkedy vykonával viac ako 20 rokov službu v Zbore väzenskej a justičnej stráže, a za ktoré mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok. Žalobkyňa žiadala o preskúmanie tejto skutočnosti a započítanie aj tejto doby služby, nakoľko v napadnutom rozhodnutí neboli tieto okolnosti zohľadnené a teda nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Žalobkyňa nepripojila k odvolaniu žiadne dôkazné prostriedky, žiadala, aby bola v odvolacom konaní zjednaná náprava. 5. Žalovaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. novembra 2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, v zmysle § 215 ods. 4, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne zamietol a v celom rozsahu potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie. 6. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 74 ods. 1, § 255 ods. 5, § 60 ods. 2, § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že z obsahu administratívneho spisu žalovaná zistila, že žalobkyňa dňa 16. 06. 2020 požiadala o priznanie vdovského dôchodku po zomretom manželovi D. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX a od tohto dátumu žiadala priznať vdovský dôchodok. Zo spisu bolo ďalej preukázané, že z potvrdenia Generálneho riaditeľa zboru väzenskej a justičnej stráže č. E. F./XX-XXXX zo dňa 23. 06. 2020 bol neb. manželovi žalobkyne priznaný podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2012 výsluhový dôchodok. 7. Na nárok na tento dôchodok bola neb. manželovi žalobkyne zhodnotená doba, a to doba ZVS od 29. 03. 1983 do 28. 03. 1985 a služobný pomer člena ZVJS od 01. 10. 1988 do 31. 12. 2011, to znamená, že mu bolo zhodnotených 25 ukončených rokov služobného pomeru (25 rokov a 98 dní). 8. Zomretý manžel žalobkyne bez vyššie uvedenej doby služby získal pre nárok na invalidný dôchodok k XX. XX. XXXX - 2587 dní (7 rokov a 32 dní) obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z.. 9. Zomretý manžel žalobkyne bol poberateľom výsluhového dôchodku od 01 01.2012, preto nie je možné z uvedených dôvodov započítať už raz zhodnotenú dobu služby vo výsluhovom dôchodku, pre nárok na invalidný dôchodok, ktorý nárok by mu bol vznikol ku dňu smrti. 10. V konaní o vdovskom dôchodku bolo preukázané, že podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže č. E. F./XX-XXXX z 15. 05. 2020 bol žalobkyni po zomretom manželovi priznaný od XX. XXX. XXXX vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. c/, § 49 a § 50 zákona č. 3285/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnené niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11. Vzhľadom na to, že z výsluhového dôchodku manžela bola priznaná pozostalostná dávka, nárok na vdovský dôchodok zo všeobecného systému za tie isté doby poistenia, ktoré už boli zohľadnené v pozostalostnej dávke, nemôže vzniknúť, a preto žiadosť žalobkyne bola zamietnutá. II. Žaloba a jej dôvody 12. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 02. novembra 2020 podala žalobkyňa správnu žalobu a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec správnemu orgánu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobkyne, má nárok na vdovský dôchodok po mužovi, pretože to jednoznačne zo zákona vyplýva. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011 (R 83/2013), podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu profesionálneho vojaka bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Poukázala na tú skutočnosť, že jej manžel bol od 01. 10. 1988 nepretržite zamestnaný ako príslušník ZVJS a bol poistený v osobitnom systéme a bol poistený aj vo všeobecnom systéme 7 rokov a 32 dní, teda spolu ku dňu smrti 32 rokov a 130 dní. Poukázala na to, že ona od žalovaného nežiada žiadny duplicitný dôchodok, ale žiada priznať čiastkový vdovský dôchodok za obdobie poistenia manžela vo všeobecnom systéme. III. Vyjadrenie žalovanej 13. Vo vyjadrení žalovaná poukázala na skutočnosti, ktoré uvádzala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 14. Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalovaná nerešpektovala judikatúru NS SR R 83/2013 poukázala na nález ÚS SR č. PL US 16/2017-52 zo dňa 13. 02. 2019, podľa ktorého „z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia, rešpektujúc osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb, ktoré po skončení služobného pomeru sa zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môže sa im tieto iné pravidlá zdať vzhľadom na čas, kedy do týchto vzťahov vstúpili prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie protiústavnosti.“ 15. „Podľa názoru Ústavného súdu SR by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac, alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o zvýhodnenie osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia“. 16. Zomretý manžel žalobkyne získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nemá na účely nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. postavenie chránenej osoby v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb., a teda nemá nárok ani na invalidný dôchodok podľa č. 57 ods. 2 a 4 tohto Dohovoru. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj citovaný nález, v konaní o nároku na invalidný dôchodok neb. manžela žalobkyne nemožno prihliadať na dobu, za ktoré zomretý manžel získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. 17. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená, že sa judikatúra, najmä Najvyššieho súdu SR, nemôže vyvíjať, resp. že v prípade ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti. 18. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyni bol priznaný vdovský výsluhový dôchodok z osobitného systému podľa zákona č. 328/2002 Z.z., a preto jej nie je možné priznať nárok na vdovský dôchodok zo všeobecného systému duplicitne ako dôchodkovú dávku za tú istú sociálnu udalosť (t.j. za smrť manžela). IV. Replika žalobkyne 19. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že vyjadrenie Sociálnej poisťovne nie je spôsobilé spochybniť dôvody žaloby ani právne názory v žalobe uvedené. Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/2017-52, ktorým argumentuje poisťovňa, nespochybnil Judikát Najvyššieho súdu SR R 83/2013, na ktorého právnu vetu je poukazované v žalobe. Naviac nález ústavného súdu požitý žalovanou sa týka invalidného dôchodku a nie vdovského dôchodku a vôbec neakceptuje článok 12 Ústavy SR.
20. Na podanej žalobe trvá a naďalej tvrdí, že poisťovňa nesprávne vykladá ustanovenie § 60 odsek 2 a § 255 odsek 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a napadnutým rozhodnutím nerešpektuje judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä judikát R 83/2013 a nepochybne je toto rozhodnutie v rozpore s článkom 12 Ústavy SR. 21. Žalované rozhodnutie je diskriminačné a nespravodlivé v tom, že za obdobie pred tým, ako bol manžel v zbore (7 rokov a 32 dní) by jej nevznikol nárok na vdovský dôchodok, hoci si za toto obdobie manžel riadne platil poistné a celkovo bol poistený 32 rokov a 130 dní. Nežiada žiadny duplicitný dôchodok ako to tvrdí poisťovňa, ale iba dôchodok za obdobie platby poistenia, za ktoré jej nebol priznaný, t. j. za 7 rokov 32 dní, nakoľko za ostatné obdobie jej už bol priznaný vdovský výsluhový dôchodok Zborom väzenskej a justičnej stráže SR. V. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.09.2021 22. Vo veci žalobkyne rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 23Sa/104/2020 dňa 27.09.2021, ktorým žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Na podklade žalovanou podanej kasačnej sťažnosti voči tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a to rozsudkom sp. zn. 7Ssk/77/2022 zo dňa 27.06.2023, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu porušenia procesných záruk spravodlivého rozhodnutia nakoľko rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom odôvodnení uviedol, že v prerokúvanej veci si žalobkyňa neuplatňuje nárok na starobný dôchodok, ale nárok na vdovský dôchodok ako pozostalá vdova po svojom manžela. Ustanovenie čl. 2 cit. Dohovoru č. 128 zaväzuje každý členský štát bezvýnimočne vykonávať časti I a VII, ďalej mu dovoľuje voľbu niektorej z častí II, III a IV, ale časti V a VI ho zaväzuje vykonávať s ohľadom na to, ktorú spomedzi častí II, III a IV si zvolil. Predmetom úpravy časti II sú invalidné dôchodky, časti III sú starobné dôchodky a časti IV sú pozostalostné dôchodky. Ako vyplýva z oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 416/1991 Zb., Československá socialistická republika prijala záväzky z uvedeného Dohovoru, len pokiaľ ide o jeho časť III. Inak povedané, Československá socialistická republika neprijala a Slovenská republiky tak ako nástupnícky štát nevstúpila do záväzkov vyplývajúcich z častí II ani IV uvedeného Dohovoru, teda záväzkov týkajúcich sa invalidných alebo pozostalostných dôchodkov. Aj ustanovenie čl. 33, ktoré je súčasťou časti VI, Slovenská republika podľa citovaného čl. 2 Dohovoru č. 128 vykonáva len v rozsahu, v akom vykonáva časť III tohto Dohovoru. Z uvedeného teda vyplýva, že čl. 33 Dohovoru nie je v Slovenskej republike použiteľný, pokiaľ ide o nárok na pozostalostné dávky (medzi nimi vdovský dôchodok), ani pokiaľ ide o nárok na invalidné dávky. V dôsledku toho tak nemôže byť použiteľná ani judikatúra najvyššieho súdu k starobným dôchodkom, ktorá sa zakladá na tomto ustanovení. 23. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne o diskriminácii či už jej alebo jej zosnulého manžela. Ako totiž žalovaná správne upozornila v kasačnej sťažnosti, uvedenou problematikou sa zaoberal aj ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 16/2017, ktorým nevyhovel návrhu najvyššieho súdu na vyslovenie nesúladu práve § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. s ústavou. Ústavný súd zdôraznil, že možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/ reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec. Ak sa osoby pôvodne začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov však upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé.
24. Kasačný súd dodáva, že podľa čl. 144 ods. 2 poslednej vety ústavy je právny názor ústavného súdu obsiahnutý v tomto rozhodnutí pre súdy záväzný. To sa týka nielen právneho názoru, ktorým bol vyslovený nesúlad, ale aj právneho názoru, ktorým návrhu súdu podľa čl. 144 ods. 1 ústavy nebolo vyhovené. Napokon už najvyšší súd tento právny názor pretavil do svojej rozhodovacej činnosti (porov. rozsudok sp. zn. 9 So 150/2016). Na jeho záväznosti nič nemení ani to, že žalobkyňa ho považuje za nelogický; ústavný súd totiž jasne vysvetlil, že práve postup, ktorého sa žalobkyňa domáha, by favorizoval určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia, odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok. To by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. VI. Relevantné právne predpisy 25. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a/ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b/ ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. 26. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 28. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Nitre. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 29. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 30. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. . XXX XXX XXXX X zo dňa 02. novembra 2020, ktorým táto zamietla odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 30.07.2020, ktorým bola žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok zamietnutá. Nosnou námietkou žalobkyne bolo nesprávne právne posúdenie skutkového stavu žalovanou, keď žalobkyňa namietala, aby sa zohľadnilo aj obdobie, kedy jej manžel bol v služobnom pomere príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže.
31. V tomto smere je tunajší súd viazaný v zmysle § 469 SSP právnym názorom kasačného súdu vyjadreného v jeho rozsudku (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/77/2022 zo dňa 27.06.2023) a plne naň odkazuje : 32. „...v prerokúvanej veci si žalobkyňa neuplatňuje nárok na starobný dôchodok, ale nárok na vdovský dôchodok ako pozostalá vdova po svojom manžela. Ustanovenie čl. 2 cit. Dohovoru č. 128 zaväzuje každý členský štát bezvýnimočne vykonávať časti I a VII, ďalej mu dovoľuje voľbu niektorej z častí II, III a IV, ale časti V a VI ho zaväzuje vykonávať s ohľadom na to, ktorú spomedzi častí II, III a IV si zvolil. Predmetom úpravy časti II sú invalidné dôchodky, časti III sú starobné dôchodky a časti IV sú pozostalostné dôchodky. Ako vyplýva z oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 416/1991 Zb., Československá socialistická republika prijala záväzky z uvedeného Dohovoru, len pokiaľ ide o jeho časť III. Inak povedané, Československá socialistická republika neprijala a Slovenská republiky tak ako nástupnícky štát nevstúpila do záväzkov vyplývajúcich z častí II ani IV uvedeného Dohovoru, teda záväzkov týkajúcich sa invalidných alebo pozostalostných dôchodkov. Aj ustanovenie čl. 33, ktoré je súčasťou časti VI, Slovenská republika podľa citovaného čl. 2 Dohovoru č. 128 vykonáva len v rozsahu, v akom vykonáva časť III tohto Dohovoru. Z uvedeného teda vyplýva, že čl. 33 Dohovoru nie je v Slovenskej republike použiteľný, pokiaľ ide o nárok na pozostalostné dávky (medzi nimi vdovský dôchodok), ani pokiaľ ide o nárok na invalidné dávky. V dôsledku toho tak nemôže byť použiteľná ani judikatúra najvyššieho súdu k starobným dôchodkom, ktorá sa zakladá na tomto ustanovení. 33. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne o diskriminácii či už jej alebo jej zosnulého manžela. Ako totiž žalovaná správne upozornila v kasačnej sťažnosti, uvedenou problematikou sa zaoberal aj ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 16/2017, ktorým nevyhovel návrhu najvyššieho súdu na vyslovenie nesúladu práve § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. s ústavou. Ústavný súd zdôraznil, že možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/ reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec. Ak sa osoby pôvodne začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov však upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. 34. Kasačný súd dodáva, že podľa čl. 144 ods. 2 poslednej vety ústavy je právny názor ústavného súdu obsiahnutý v tomto rozhodnutí pre súdy záväzný. To sa týka nielen právneho názoru, ktorým bol vyslovený nesúlad, ale aj právneho názoru, ktorým návrhu súdu podľa čl. 144 ods. 1 ústavy nebolo vyhovené. Napokon už najvyšší súd tento právny názor pretavil do svojej rozhodovacej činnosti (porov. rozsudok sp. zn. 9 So 150/2016). Na jeho záväznosti nič nemení ani to, že žalobkyňa ho považuje za nelogický; ústavný súd totiž jasne vysvetlil, že práve postup, ktorého sa žalobkyňa domáha, by favorizoval určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia, odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok. To by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé.“ 35. Správny súd na úvod poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015). 36. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 37. V nadväznosti na uvedené tunajší súd sumarizuje, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 16. júna 2020, požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie vdovského dôchodku po zomretom manželovi, ktorý žiadala priznať od XX. XXXXX XXXX. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplýva, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. E. F./XX-XXXX zo dňa 23. júna 2020 bol pánovi D. B., narodenému XX. XXXXXX XXXX, ktorý zomrel XX. XXXXX XXXX, priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1. januára 2012. 38. Pri posudzovaní nároku na tento dôchodok boli manželovi žalobkyne započítané nasledovné obdobia: - výkon základnej vojenskej služby v období od 29. marca 1983 do 28. marca 1985, - služobný pomer príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2011. 39. Celkovo mu tak bolo pre účely nároku a výpočtu výsluhového dôchodku zhodnotených 25 ukončených rokov služby, konkrétne 25 rokov a 98 dní. 40. Bez započítania uvedenej doby služby získal zomretý manžel žalobkyne ku dňu svojej smrti, teda k XX. G. XXXX, iba 2 587 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 7 rokov a 32 dní. Tým nesplnil zákonom stanovenú podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorou je najmenej 15 rokov podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z., ak tieto obdobia neboli získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 41. Zomretý manžel účastníčky konania však získal dobu profesionálnej služby v rozsahu, ktorý zakladal nárok na výsluhový dôchodok, pričom tento dôchodok mu bol priznaný od 1. januára 2012. Z uvedeného dôvodu nie je možné túto už raz zhodnotenú dobu služby znovu započítať aj na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok, ktorý by mu mohol vzniknúť ku dňu jeho smrti. 42. Keďže zomretý získal dobu služby zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento dôchodok mu bol aj priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa obdobie služby zhodnotené na účely výsluhového dôchodku nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok. 43. V rámci konania o vdovskom dôchodku bolo zároveň zistené, že na základe rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. E. F./XX-XXXX z 15. mája 2020 bol žalobkyni po jej zosnulom manželovi priznaný vdovský výsluhový dôchodok od XX. XXXXX XXXX, a to podľa § 46 písm. c/, § 49 a § 50 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov.
44. Keďže žalobkyni už bola z výsluhového dôchodku jej zosnulého manžela priznaná pozostalostná dávka, nevzniká jej nárok na vdovský dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia za tie isté obdobia poistenia, ktoré už boli zohľadnené pri priznaní pozostalostnej dávky podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Z tohto dôvodu bola jej žiadosť o vdovský dôchodok správnym orgánom správne zamietnutá. 45. Obdobie služby, ktoré u zomretého zakladalo nárok na výsluhový dôchodok a ktoré zároveň založilo žalobkyni nárok na vdovský výsluhový dôchodok, sa preto podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Nie je teda možné ho hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov sociálneho poistenia, keďže už bolo zhodnotené podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z.. 46. Keďže ku dňu XX. XXXXX XXXX zosnulý manžel žalobkyne nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov (v zmysle § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z.), nesplnil jednu zo základných podmienok na priznanie invalidného dôchodku. 47. Z uvedeného dôvodu, keďže bez započítania doby služby nesplnil podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozsahu najmenej 15 rokov, bola žiadosť žalobkyne o priznanie vdovského dôchodku posúdená ako neopodstatnená a správne zamietnutá. 48. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 49. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 50. O náhrade trov konania pred správnym súdom ako aj kasačného konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1, § 168 a § 467 ods. 3 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Poučenie: 14Sas/17/2023 Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).