Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/56/2023 1023200310 18. 03. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200310.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom: D. XX, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava 37, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: S21080-2022-OP-13, záznam: Z078411-2022 zo dňa 26.10.2022, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo S21080-2022OP-13, záznam: Z078411-2022 zo dňa 26.10.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Štátny ústav pre kontrolu liečiv ako prvostupňový orgán (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. k.: 5300/2022/620, R/651/2022 zo dňa 17.06.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil podľa § 138 ods. 35 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch“) ako predpisujúcemu lekárovi poskytujúcemu zdravotnú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb F. G. H., I., J. XX/X, XXX XX E. pokutu vo výške 5.000,00 eur, a to za porušenie § 119 ods. 12 písm. a) zákona o liekoch, keďže dňa 23.12.2021 podal pacientke – pani K. L. v F. G. H., n.o. liek Ivermektín 5tbl á 6 mg (30 mg – hmotnosť 75kg x 0,4 mg), ktorý je neregistrovaným humánnym liekom a v čase jeho podania predpisujúcim lekárom ani nebolo pre daný liek vydané žiadne povolenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre terapeutické použitie dotknutého neregistrovaného humánneho lieku, a tým sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 138 ods. 22 písm. v) zákona o liekoch. 2. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. S21080-2022-OP-13, záznam: Z078411-2022 zo dňa 26.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia vo výške uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil v súlade s § 138 ods. 35 zákona o liekoch pokutu vo výške 2.000,00 eur. Vo zvyšnej časti zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.
3. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán si dostatočným spôsobom zaobstaral dôkazy k tomu, aby ustálil skutkový stav veci. Prvostupňový orgán tak podľa žalovaného správne ustálil, že žalobca podal pacientke humánny liek, ktorý v čase podania nebol registrovaným liekom a ani nebolo vydané povolenie na terapeutické použitie neregistrovaného lieku s účinnou látkou ivermectin. 4. Vo vzťahu k zmene výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že prihliadol na § 138 ods. 37 zákona o liekoch, pričom vzhľadom na to, že žalobcovi nebola v posledných rokoch za rovnakých správny delikt udelená pokuta, žalovaný pristúpil k zmene výšky uloženej pokuty, pričom mal za to, že pokuta vo výške 2.000,00 eur plní preventívnu a aj výchovnú funkciu. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa 27.02.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia alebo moderácie uloženej sankcie. Žalobca namietol, že (i) napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, (ii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a súčasne (iii) poukázal na to, že správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 6. Žalobca k žalobe priložil štúdie, ktoré preukazujú pozitívne účinky liečiva Ivermektín, pričom ich navrhol vykonať ako dôkaz. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutia nenapĺňajú požiadavky na zákonné odôvodnenie, pretože nereagujú na argumenty, ktoré sú relevantné, týkajúce sa veci a konkrétne. K danému žalobca odkázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkali odôvodnení rozhodnutí a zákazu arbitrárnosti. 7. Žalobca namietol, že prvostupňový orgán síce uviedol, že žalovaný vydal v období od 08.02.2021 do 20.08.2021 povolenie na terapeutické použitie neregistrovaného lieku, avšak neuviedol, prečo tomu tak nebolo v období III. vlny pandémie COVID-19, teda v období, kedy liečivo žalobca podal pacientke. Súčasne žalobca namietol, že žalovaný ani neuviedol dopady podania tohto liečiva, keď malo udelenú výnimku. 8. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v napadnutom rozhodnutí absentuje vysporiadanie sa s tým, že u pacientky nedošlo k poškodeniu zdravia a ani k iným negatívnym následkom. Žalobca poukázal na judikatúru týkajúcu sa života človeka. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.09.2023, pričom vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu a uviedol stručný opis prvostupňového konania. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán zistil všetky skutočnosti, ktoré boli právne významné, pričom v rámci správneho konania vo veci podozrenia z naplnenia skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 138 ods. 22 písm. v) zákona o liekoch sa neposudzuje účinnosť a bezpečnosť podaného lieku, ale to, či daný liek v čase jeho podania pacientovi bol neregistrovaným alebo nepovoleným humánnym liekom. Žalobca tým, že podal pacientke liek, na ktorý nebolo v čase jeho podania vydané povolenie podľa § 46 ods. 3 a 4 zákona o liekoch, naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 138 ods. 22 písm. v) zákona o liekoch. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 10. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 11. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/56/2023. 12. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 13. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 18.03.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 14. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 46 ods. 1 zákona o liekoch, humánne lieky vyrábané v šaržiach, ktoré sú uvádzané na trh pod osobitným názvom a v osobitnom balení (ďalej len „hromadne vyrábaný humánny liek“), možno uviesť na trh len na základe povolenia na uvedenie humánneho lieku na trh (ďalej len „registrácia humánneho lieku“), ktoré vydáva a) štátny ústav, ak ide o humánne lieky, b) Komisia, ak ide o humánne lieky registrované podľa osobitných predpisov. 17. Podľa § 46 ods. 3 zákona o liekoch, terapeutické použitie humánneho lieku určeného pre jedného pacienta alebo skupinu pacientov pri ohrození života alebo pri riziku závažného zhoršenia zdravotného stavu možno povoliť, ak ide o a) humánny liek registrovaný podľa odseku 1 na terapeutickú indikáciu, ktorá nie je uvedená v rozhodnutí o registrácii humánneho lieku, b) humánny liek, ktorý nie je registrovaný podľa odseku 1, na terapeutickú indikáciu, ktorá je uvedená v rozhodnutí o registrácii humánneho lieku vydaného príslušným orgánom iného členského štátu alebo tretieho štátu, c) humánny liek, ktorý nie je registrovaný podľa odseku 1, na terapeutickú indikáciu, ktorá nie je uvedená v rozhodnutí o registrácii humánneho lieku vydaného príslušným orgánom iného členského štátu alebo tretieho štátu alebo ktorá nie je týmto orgánom schválená, d) skúšaný humánny liek pre pacienta, ktorý bol účastníkom klinického skúšania, na obdobie od skončenia účasti tohto pacienta v klinickom skúšaní do registrácie tohto humánneho lieku, ak malo užívanie skúšaného humánneho lieku pre účastníka klinického skúšania pozitívne účinky a ak je tento humánny liek bezodplatne poskytnutý zadávateľom klinického skúšania alebo žiadateľom o registráciu tohto humánneho lieku. 18. Podľa § 46 ods. 4 zákona o liekoch, terapeutické použitie humánneho lieku podľa odseku 3 povoľuje ministerstvo zdravotníctva na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý liečbu indikuje, alebo z vlastného podnetu, ak nie je dostupný porovnateľný humánny liek registrovaný podľa odseku 1. Na terapeutické použitie humánnych liekov sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas pacienta s terapeutickým použitím tohto humánneho lieku; tento súhlas je súčasťou zdravotnej dokumentácie pacienta. 19. Podľa § 119 ods. 12 písm. a) zákona o liekoch, predpisujúci lekár je povinný pri predpisovaní humánneho lieku spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny postupovať účelne a hospodárne podľa súčasných poznatkov farmakoterapie v súlade so súhrnom charakteristických vlastností humánneho lieku schválenom pri jeho registrácii, predpisovať zdravotnícku pomôcku len na účel určenia uvedený v ES vyhlásení o zhode zdravotníckej pomôcky alebo EÚ vyhlásení o zhode zdravotníckej pomôcky a dietetickú potravinu na účel určenia uvedený v návode na používanie schválenom pri uvádzaní dietetickej potraviny na trh.
20. Podľa § 138 ods. 22 písm. v) zákona o liekoch, predpisujúci lekár sa dopustí iného správneho deliktu, ak pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podáva pacientovi neregistrovaný alebo nepovolený humánny liek. 21. Podľa § 138 ods. 35 zákona o liekoch, štátny ústav uloží pokutu za iné správne delikty podľa odseku 1 písm. a) až u), x) až ao), aq a ar), odseku 3 písm. a) až s), v) až af) a am) až ap), odsekov 4, 5 písm. bb), 6 až 23, 25, 26 a 29 od 300 eur do 35 000 eur. 22. Podľa § 138 ods. 37 zákona o liekoch, ministerstvo zdravotníctva, štátny ústav a samosprávny kraj pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Pri opakovanom porušení povinnosti, za ktorú možno uložiť pokutu podľa odseku 31, možno pokutu zvýšiť až na trojnásobok. 23. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány verejnej správy uznali žalobcu za vinného z porušenia zákona o liekoch. Správny súd tak zameral správny súdny prieskum v prizme toho, či zo strany orgánov verejnej správy došlo k správnemu ustáleniu spáchania správneho deliktu zo strany žalobcu, či majú závery orgánov verejnej správy podklad a či sú napadnuté rozhodnutia preskúmateľné. K spáchaniu správneho deliktu 24. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd ustálil, že orgány verejnej správy skutok dostatočne zistili a tento správne podradili pod právnu normu. Z administratívneho spisu mal správny súd za dostatočne preukázané, že žalobca spáchal správny delikt tak, ako mu bol kladený za vinu, a teda, že v zariadení sociálnych služieb F. G. H., I. dňa 23.12.2021 podal pacientke – pani K. L. v F. G. H., n.o. liek Ivermektín 5tbl á 6 mg (30 mg – hmotnosť 75kg x 0,4 mg), ktorý v čase podania nebol registrovaným humánnym liekom a v čase jeho podania predpisujúcim lekárom ani nebolo pre daný liek vydané žiadne povolenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre terapeutické použitie dotknutého neregistrovaného humánneho lieku. 25. Orgány verejnej správy k danému záveru dospeli na základe dostatočného penza dôkazov – (i) záznam zo zdravotnej dokumentácie pani L., z ktorého je zrejmé podanie Ivermektínu dňa 23.12.2021, (ii) samotné tvrdenie žalobcu, ktorý nepoprel podanie Ivermektínu a (iii) potvrdenie žalovaného o tom, že v čase podania lieku nebolo vydané žiadne povolenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na účinnú látku ivermectin a tvrdenie, že podaný liek nebol registrovaným humánnym liekom. 26. Ak žalobca v žalobe poukázal na to, že podaná látka má pozitívne účinky, pričom orgány verejnej správy sa s daným nezaoberali, tu správny súd uvádza, že uvedená skutočnosť je irelevantná vo vzťahu k správnemu konaniu, ktoré bolo voči žalobcovi začaté. Povinnosťou orgánov verejnej správy nebolo zisťovať účinky podanej látky, pretože sa žalobcovi za vinu kládlo podanie lieku, ktorý v čase podania bol neregistrovaným alebo nepovoleným humánnym liekom, a nie, či podaný liek bol alebo nebol účinný. Tu je tak potrebné súhlasiť so žalovaným, že je potrebné striktne rozlišovať správne konanie vo veci účinnosti podanej látky (ktoré voči žalobcovi začaté nebolo) a správne konanie vo veci podania neregistrovaného a nepovoleného humánneho lieku (ktoré voči žalobcovi začaté bolo). Na podklade administratívneho spisu správny súd uvádza, že orgány verejnej správy mali za dostatočne preukázané, že žalobcom podaný liek nebol v čase podania registrovaný a povolený humánny liek, pretože naň nebolo vydané povolenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti dostatočne vyplývajú z vykonaného dokazovania a sú jasne a zrozumiteľne uvedené v napadnutom rozhodnutí. Námietka žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu tak bola vyhodnotená ako nedôvodná. K námietke žalobcu ohľadom výšky sankcie – nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia 27. Ako dôvodnú však správny súd vyhodnotil námietku ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Žalovaný ako odvolací orgán síce znížil pokutu uloženú prvostupňovým orgánom, avšak odôvodnenie tejto pokuty nepovažoval správny súd za dostatočné
a preskúmateľné. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že ním uvedené odôvodnenie vo vzťahu k výške pokuty sa obmedzilo len na citáciu § 138 ods. 35 a 37 zákona o liekoch, citáciu právnej vety z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 02.06.2011 a ustálenia, že „ministerstvo zvážilo pôvodnú výšku pokuty a dospelo, aj na základe vyššie uvedeného k záveru, že pokuta vo výške 2 000 EUR splní preventívnu aj výchovnú funkciu.“ 28. Správny súd zastáva názor, že odôvodnenie vo vzťahu k výške pokuty je nedostatočné, a to najmä z dôvodu, že (i) nie sú zrejmé úvahy, prečo žalovaný znížil pokutu na sumu vo výške 2.000,00 eur (keď zákonné rozpätie je od 300,00 eur do 35.000,00 eur) a (ii) nie je odôvodnené, ako žalovaný aplikoval predpoklady, uvedené v § 138 ods. 37 zákona o liekoch – teda ako žalovaný prihliadol na závažnosť, spôsob, čas a následky protiprávneho konania. Nemožno tak konštatovať preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Výška pokuty musí byť odôvodnená tak, aby boli dostatočne posúdené a odôvodnené predpoklady uvedené v § 138 ods. 37 zákona o liekoch a zároveň musí byť uložená pokuta jednoznačne a konkrétne individualizovaná na konanie žalobcu uvedené však v napadnutom rozhodnutí absentuje. 29. S odkazom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil žalobu ako čiastočne dôvodnú, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný vec opätovne prejedná, správne aplikuje zásady administratívneho trestania a v prípade, ak dospeje k záveru o uložení pokuty, túto dostatočne odôvodní tak, aby bola z rozhodnutia zrejmá úvaha žalovaného, pričom prihliadne na závažnosť, spôsob, čas a následky protiprávneho konania tak, ako to predpokladá zákon o liekoch. Výšku pokuty zároveň individualizuje na konanie žalobcu. 30. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).