Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/338/2021 1021201934 13. 08. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201934.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: MARKET CENTRUM, s.r.o., so sídlom Gessayova 10, 851 03 Bratislava, IČO: 46 448 438, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Ľubomírom Havlíkom, advokátom so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101745096/2021 zo dňa 17.09.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu
z a m i e t a.
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava ako príslušný správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2016. Daňová kontrola bola začatá dňa 10.01.2018 na základe Zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 100083588/2018/9104405/Sip zo dňa 10.01.2018. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 101122337/2020/9106405/Sip zo dňa 03.07.2020. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie správcu dane č. 100908432/2021 zo dňa 25.05.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 126 965,49 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016. Správca dane uviedol, že overenie oprávnenosti odpočítania dane počas výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 znamenalo objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnili správcovi dane prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane (nákup tovarov) u daňového subjektu – žalobcu. Faktúry, ktoré mal kontrolovaný žalobca prijať od tuzemských spoločností FOOD Distribution s.r.o., A. XX, B. B., IČO: 48 223 930 (ďalej len „FOOD Distribution“) a EccoWerk spol. s r.o., Mládežnícka 38, Banská Bystrica, IČO: 44 333 129 (ďalej len „EccoWerk“), musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti – objekt, subjekt i právnu skutočnosť a ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené, pravdivo odrážajú skutočnosť. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym, čo sa v tomto prípade nepreukázalo.
Žalobca podľa správcu dane neuniesol dôkazné bremeno, že sa dodanie tovarov a služieb od uvedených dodávateľov aj reálne uskutočnilo. 2. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. 101745096/2021 zo dňa 17.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal tak, že žalobca podľa neho nepredložil ani nedoručil relevantné, vierohodné a jednoznačné dôkazy, že nadobudol právo nakladať s tovarmi od spoločností FOOD Distribution ako vlastník. K dodávateľovi Ecco Werk žalovaný konštatoval, že v zdaňovacom období október 2016 nedodal žalobcovi žiadne služby, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. II. Žaloba 3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 05.12.2021, podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 07.12.2021, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 4. V žalobe uviedol, že viedol záznamy o všetkých skutočnostiach v súlade s ustanovením § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a v rámci daňovej kontroly poskytol správcovi dane maximálnu súčinnosť a predložil mu všetky požadované doklady. Žiadne z ustanovení zákona o DPH, ani iného právneho predpisu, neukladá žalobcovi povinnosť a ani ho neoprávňuje preverovať spôsob nadobudnutia tovaru a plnenie zákonných povinností u jeho dodávateľov (čo napokon v napadnutom rozhodnutí potvrdzuje aj žalovaný). Z dôkazov zabezpečených správcom dane jednoznačne vyplýva, že žalobca si tovar objednal u spoločností, ktoré mu ho aj následne dodali a fakturovali, t. j. u spoločností FOOD Distribution . To, že nešlo o fiktívny tovar, ale tento bol v deklarovanom množstva riadne dodaný, potvrdzujú odpovede jeho výrobcov a prepravcov získané prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Všetok tovar bol žalobcovi riadne dodaný (čo žalovaný potvrdzuje) a žalobca s ním mohol ďalej disponovať. Ak by aj dodávatelia žalobcu neboli vlastníkmi tovaru, čo okrem správcu dane a žalovaného nikto nespochybňuje, žalobca na tomto mieste poukázal na ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru“. Podľa žalovaného dodávateľ žalobcu spoločnosť FOOD Distribution so správcom dane nespolupracovala a nepredložila správcovi dane žiadne doklady ani dôkazy k nim. Správcovi dane sa nepodarilo vypočuť ako svedkov bývalého ani súčasného konateľa tejto spoločnosti C. D. a E. F.. 5. Správca dane pri vedení dokazovania nepostupoval dôsledne podľa § 24 odsek 2 daňového poriadku a nezisťoval skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie. Následne správca dane a žalovaný nepostupovali ani podľa § 3 odsek 3 daňového poriadku a nehodnotili zabezpečené dôkazy vo vzájomných súvislostiach, neprihliadli na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, a zistené skutočnosti interpretovali výlučne v neprospech žalobcu. Žalobca správcovi dane poskytol všetku dostupnú evidenciu k spochybňovaným obchodom. Navyše značná časť informácií, ktoré správca dane od žalobcu požadoval, už bola správcovi dane známa, keďže žalobca ich uvádzal a dokladoval v iných konaniach pred správcom dane. Absolútne sa nemožno stotožniť s tvrdením správcu dane, že predložené dodacie listy nedeklarujú skutočné fyzické odovzdanie a prevzatie tovarov, ale iba formálne potvrdzujú dodanie tovarov, pri ktorom sa kupujúci a predávajúci spolu nezúčastnili. V obchodnej praxi je totiž absolútne bežné, že v prípade prepravy tovaru špedičnou spoločnosťou alebo iným prepravcom sa kupujúci a predávajúci pri odovzdaní tovaru spolu nestretnú.
6. Ďalej žalobca uviedol, že nesúhlasí ani s tvrdením správcu dane, že ním predložené faktúry neobsahujú špecifikáciu tovarov a nespĺňajú formálne náležitosti. Z protokolu z daňovej kontroly i z rozhodnutia správcu dane jednoznačne vyplýva, že každá žalobcom predložená faktúra obsahovala presnú identifikáciu dodaného tovaru, ktorú správca dane v uvedených dokumentoch aj cituje. Tvrdenie správcu dane je navyše nepreskúmateľné, keďže tento nijako nekonkretizuje, ktoré faktúry a v čom podľa neho požadované náležitosti nespĺňajú. Žalovaný v zhode so správcom dane tvrdia, že spoločnosť FOOD Distribution, ktorá bola priamymi dodávateľom žalobcu, nepreukázala, že nadobudla právo nakladať s tovarmi ako vlastník, na základe čoho by s nimi mohla disponovať a pri predaji previesť ich právo nakladať s nimi ako vlastník na žalobcu. Nepreukázanie nadobudnutia dodávaného tovaru dodávateľmi žalobcu bolo jediným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane. Pokiaľ ide o dodávateľa EccoWerk, svedok G. D. potvrdil vystavenie spornej faktúry, avšak v jeho výpovedi sú zásadné nezrovnalosti, s ktorými sa správca dane ani žalovaný dostatočne nevysporiadali. Správca dane nevypočul svedkyňu A. H., predtým F., ktorá mohla prispieť k objasneniu veci. 7. Judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie je stotožnený (rozhodnutia v spojených veciach C-80/11 a C142/11 a v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03). Judikatúra Súdneho dvora EÚ tiež ustálila, že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (C-384/04, C- 271/06). Súdny dvor EÚ dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, pričom právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13). Je pritom nepochybné, že ak by správca dane nadobudol podozrenie z podvodného konania, on i žalovaný by to vo svojich rozhodnutiach uviedli. To, že žalobca nie je schopný preukázať nadobudnutie tovaru jeho dodávateľom, teda nemôže byť pripisované na ťarchu žalobcu a nemôže to byť ani dôvodom pre vyrubenie dane žalobcovi. Napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorými bolo konštatované neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a nepreukázanie nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník sú preto nezákonné. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.03.2022, uviedol, že námietky žalobcu sú podobné ako námietky uvedené v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane. Žalobca k žalobe nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by spochybnili závery správcu dane a žalovaného uvedené v ich rozhodnutiach. Žalovaný preto naďalej zotrval na svojich vyjadreniach v napadnutom rozhodnutí a žalobu navrhol zamietnuť pre jej nedôvodnosť. Zdôraznil, že žalobca nepredložil počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadne faktúry, ktoré mal vyhotoviť pre svojich odberateľov a ani skladové karty. Žalobca so správcom dane úzko nespolupracoval a nikdy nenavrhol výsluch svedka I. J.. 9. K rozsudkom Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 a v spojených veciach C- 354/03, C-355/03 A C-484/03, na ktoré žalobca poukazuje, žalovaný uvádza, že správca dane neposudzoval deklarované zdaniteľné plnenia v súvislosti s možnou účasťou žalobcu na podvodnom konaní, preto nevyhodnocoval získané dôkazy tak, že by posudzoval skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že ním deklarované transakcie sú spojené s podvodným konaním. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že správca dane ani žalovaný sa v rozhodnutiach neodvolávali na rozsudky, ktoré sa vzťahujú na podvodné konanie, resp. ktoré vyhodnocujú možnú účasť daňových subjektov na transakciách súvisiacich s podvodom, čo znamená, že neskúmali skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách spojených s podvodom.
10. V súvislosti s dôkazným bremenom žalovaný uviedol, že dôkazná povinnosť je v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku na strane žalobcu. Aby správca dane mohol uznať nárok žalobcu na odpočet dane z deklarovaných faktúr, musí byť splnená podmienka hmotnoprávna, čiže musí byť preukázané reálne dodanie tovarov dodávateľom uvedeným vo faktúrach. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že k dodaniu tovarov reálne došlo, správca dane je povinný preveriť túto skutočnosť u dodávateľov, resp. u subdodávateľov, teda je povinný preveriť celý reťazec spoločností, ktoré sa mali podieľať na dodávkach tovarov. Ak dodávateľ ani subdodávatelia nepreukážu reálne dodanie tovarov, nie sú splnené podmienky na odpočet dane upravené v § 49 až § 51 zákona o DPH. 11. K námietkam žalobcu ohľadom dodávateľa EccoWerk uviedol, že pani H. so správcom dane nespolupracovala a na ústne pojednávanie sa nedostavila. Svedok pán D. žiadne dôkazy o dodaní služby správcovi dane nepredložil. IV. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 13. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 14. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 15. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 16. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 19. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. 20. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 21.Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 22. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 23. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 24. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 25. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 26. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska. 27. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 30. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 32. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V. Posúdenie veci správnym súdom 34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/338/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/338/2021. 35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 36. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.08.2026, na ktorom za prítomnosti žalovaného vyhlásil rozsudok. 37. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 126 965,49 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie tovarov žalobcovi od dodávateľov FOOD Distribution a EccoWerk. 38. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a - materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané [§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH], d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný [§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH]. 39. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na jednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po prvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím predmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, K.:K.:L.:XXXX:XXX, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes rešenia, C-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20). 40. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 41. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú sami o sebe preukázaním splnenia predpokladov pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. 42. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena v daňovom konaní sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. v uznesení č. k. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, z ktorého znenia vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022). 43. Z novšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je vhodné poukázať na uznesenie č. k. II. ÚS 218/2024-18 zo dňa 24.04.2024, bod 27: „Ústavný súd poukazuje na uznesenie sp. zn. III. ÚS 432/2023 zo 7. septembra 2023, v ktorom uviedol, že judikatúra sa jasne ustálila aj v tom, že zo strany daňového subjektu nepostačuje predložiť iba formálne doklady (napríklad faktúry, dodacie listy a podobne), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a objektívne podloženú pochybnosť o samotnej reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. II. ÚS 705/2017, III. ÚS 557/2022, IV. ÚS 335/2023, IV. ÚS 341/2023). V obdobných prípadoch považoval ústavný súd za ústavne konformný záver, že v prípade správcom dane preukázaných pochybností o vlastnom uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (m. m. napr. II. ÚS 705/2017, IV. ÚS 183/2021, IV. ÚS 335/2023). Ústavný súd vníma prechod dôkazného bremena ako možnosť preukázať spornú skutočnosť aj inak ako len predložením spochybnených daňových dokladov (podobne napr. IV. ÚS 380/2021, IV. ÚS 579/2021, IV. ÚS 335/2023).“ 44. Správny súd pri hodnotení dôvodnosti žalobných námietok ako prvé zdôrazňuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, či v priebehu daňovej kontroly správca dane oznámil žalobcovi svoje pochybnosti o reálnosti uskutočnenia dodania tovaru žalobcovi od dodávateľov FOOD Distribution a EccoWerk, čím došlo podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku k presunu dôkazného bremena na žalobcu. Ani sám žalobca túto skutočnosť v žalobe nespochybnil a v tomto smere nevzniesol žalobnú námietku. 45. Správnemu súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že pri totožnosti účastníkov konania, totožnosti vykonanej daňovej kontroly, dodávateľov žalobcu a žalobnej argumentácie, tunajší súd vydal rozsudky o zamietnutí žaloby. Jedná sa o rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. BA-5S/331/2021 zo dňa 28.05.2026 (nebola podaná kasačná sťažnosť), sp. zn. BA-2S/339/2021 zo dňa 11.03.2026 (nebola podaná kasačná sťažnosť), sp. zn. BA-6S/329/2021 zo dňa 05.06.2026 (nebola podaná kasačná sťažnosť), BA-5S/332/2021 zo dňa 16.07.2026 (lehota na podanie kasačnej sťažnosti neuplynula), sp. zn. BA-1S/323/2021 zo dňa 05.06.2026 (nebola podaná kasačná sťažnosť), sp. zn. BA-5S/333/2021 zo dňa 16.07.2026 (lehota na podanie kasačnej sťažnosti neuplynula), sp. zn. BA-6S/328/2021 zo dňa 05.06.2026 (nebola podaná kasačná sťažnosť), na ktoré poukázal aj žalovaný na pojednávaní konanom dňa 13.08.2026. 46. Správny súd podľa § 140 SSP poukazuje na vyššie uvedené rozsudky, s ktorých odôvodnením sa stotožňuje, a v stručnosti zopakuje dôvody rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/331/2021 zo dňa 28.05.2026: „54. Správny súd v kontexte vykonaného dokazovania v daňovom konaní konštatuje, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie skutočností relevantných pre výkon daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Z obsahu administratívneho spisu je zjavné, že žalobca bol v daňovom konaní pasívny a neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností reálneho dodania tovarov od dodávateľov FOOD Distribution a SALIM SK. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že tovar dodávaný uvedenými spoločnosťami, mal byť podľa žalobcu dostatočne identifikovaný, správny súd musí konštatovať správnosť opačného záveru správcu dane a žalovaného. Z obsahu predmetných faktúr založených v administratívnom spise vyplýva, že mäso a syr boli identifikované vo všetkých faktúrach len druhovo a množstvom (napr. syr Parenicový oštiepok a množstvo). Žalobca nepredložil v daňovom konaní ani skladovú evidenciu a nebolo možné ani spárovať, či tovar, ktorý mal byť dodaný od spoločnosti FOOD Distribution a SALIM SK bol aj žalobcom ďalej predávaný. 55. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sám žalovaný nespochybnil existenciu tovaru, správny súd zdôrazňuje, že žalovaný zistil, že nejaký tovar bol dodaný zo zahraničia do tuzemska, ale nebolo preukázané, že sa takto dodal tovar určený na faktúrach predložených žalobcom a že ho žalobcovi dodala spoločnosť FOOD Distribution alebo SALIM SK. 56. Pokiaľ žalobca vytkol, že nebol vypočutý konateľ SALIM SK Róbert Kepič, z výsledkov dokazovania vyplýva, že správca dane zaslal výzvu právnemu nástupcovi SALIM SK, avšak táto ostala bez reakcie.
V spojitosti s výsledkom dokazovania vyplývajúcim z odpovedí na žiadosti o MVI, bol dostatočne a jednoznačne ustálený záver, že dodanie bližšie nešpecifikovaného tovaru zo zahraničia na Slovensko sa nerealizovalo prostredníctvom spoločností FOOD Distribution a SALIM SK. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že tovar na predmetných faktúrach, ktorý mal byť dodaný od FOOD Distribution a SALIM SK žalobcovi, nebol dostatočne identifikovaný. Za tohto stavu možno uzavrieť, že v daňovom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorého závery boli hodnoverne, zrozumiteľne a vecne správne správcom dane a žalovaným vyhodnotené. 57. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku nepreskúmateľnosti tvrdenia správcu dane, že faktúry neobsahujú špecifikáciu tovarov a nespĺňajú formálne náležitosti. V rozhodnutí správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného sa uvádza správna úvaha, v čom je identifikácia tovaru nedostatočná a táto výhrada sa týka všetkých faktúr dodania tovaru od FOOD Distribution a SALIM SK. 58. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že značnú časť informácií, ktoré správca dane od žalobcu požadoval, už bola správcovi dane známa, keďže ich žalobca uvádzal pred správcom dane v iných konaniach, správny súd uvádza, že žalobca nešpecifikoval, o aké informácie a vo vzťahu k akým konaniam, sa jedná. Táto námietka je vágna a nedostatočne odôvodnená. 59. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobca nemohol vedieť a ani nijak ovplyvniť, či si spoločnosti FOOD Distribution a SALIM SK budú plniť svoje zákonné povinnosti, správny súd uvádza, že dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného nebola výlučne nekontaktnosť dodávateľov žalobcu. Správca dane vykonal dokazovanie zohľadňujúc nielen výsledky daňovej kontroly u FOOD Distribution, ale požiadal o MVI a tiež dal žalobcovi dostatočný priestor, aby preukázal reálne dodanie tovaru žalobcovi od FOOD Distribution a SALIM SK. Výsledky dokazovania tak nie sú opreté výlučne o neplnenie si povinností zo strany dodávateľov žalobcu FOOD Distribution a SALIM SK. 60. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správne súdy už v minulosti posudzovali skutkovo a právne takmer identické situácie a rozhodnutia žalovaného zrušili, správny súd po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/5/2020 zo dňa 08.12.2020 a sp. zn. 8Sžfk/22/2021 zo dňa 28.04.2021 konštatuje, že v uvedených prípadoch došlo k zrušeniu rozhodnutí žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav a potrebu doplnenia dokazovania. O obdobnú situáciu sa však v tomto konaní nejedná. Správca dane vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, pričom sám žalobca okrem výhrady nevykonania výsluchu svedka I. J. ani netvrdí, že by dokazovanie nebolo vykonané dostatočne.“ 47. Pokiaľ ide o dodávateľa EccoWerk, správny súd uvádza, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že uvedenú spoločnosť správca dane vyzval na poskytnutie súčinnosti, z ktorej poskytnutia vyplynulo, že táto spoločnosť neeviduje v účtovníctve žiadnu faktúru žalobcu s číslom 05/2016, nevie nič o podnikateľskej činnosti žalobcu, s ktorým táto spoločnosť nikdy nespolupracovala. Medzi dokladmi, ktoré doručila spoločnosť EccoWerk správcovi dane, nebola zaevidovaná faktúra číslo 05/2016, ktorú predložil žalobca ku kontrole. Ohľadom tohto dodávateľa vykonal správca dane aj ďalšie dokazovanie, a to výsluch svedka M. N., G. L. a G. D., z ktorých obsahu nebola preukázaná realizácia dodania služby pre žalobcu. Výsluchu pána N. dňa 05.09.2018 sa žalobca nezúčastnil. Pán N., ako bývalý spoločník a konateľ EccoWerk uviedol, že mu nič nehovoria mená G. D., G. L., A. H. a tiež nepoznal osoby konateľov žalobcu. Z výpovede pána D. konanej dňa 02.10.2018 podľa rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že spoločnosť EccoWerk mu bola ponúknutá na odkúpenie od právnickej kancelárie. Podľa neho celý problém vznikol z toho, že faktúru mala vystaviť za spoločnosť EccoWerk pre žalobcu A. H. (I. F.), na základe zadania pána D.. Pán D. konal za EccoWerk podľa jeho slov preto, že už bola podaná žiadosť o zápis jeho osoby do obchodného registra ako konateľa EccoWerk. Konateľ žalobcu prítomný pri výsluchu pána D. požiadal počas ústneho pojednávania pána D., aby k faktúre č. 5/2016 od spoločnosti EccoWerk predložil doklady a materiály vysvetľujúce jeho vzťah so spoločnosť EccoWerk, ale pán D. nepredložil a nedoručil správcovi dane žiadne ďalšie podklady. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nevypočutie A. H., z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane bol neúspešný pri jej predvedení príslušným útvarom Policajného zboru. Podľa správneho súdu žalobcovi nič nebránilo v daňovom konaní predkladať návrhy na doplnenie dokazovania za účelom unesenia na neho preneseného dôkazného bremena, čo však žalobca neurobil. Správny súd vo vzťahu k dodávateľovi EccoWerk uzatvára, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, svoju úvahu
riadne odôvodnil a vec po právnej stránke právne posúdil, keď prišiel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom dodania tovaru od tohto dodávateľa nepreukázal. 48. Správny súd na základe vyššie uvedeného nezistil dôvodnosť žiadnej zo žalobných námietok a žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.