Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/68/2020 1020200400 22. 04. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200400.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: Banton s.r.o. (predtým: CEDIS s.r.o.), so sídlom A. XX/X, XXX XX B., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Tomáš Mikelka, advokát, so sídlom D. XX, XXX XX B. C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: 1. INC S.p.A., so sídlom Via Invorio 24/A, 10146, Turín, Talianska republika, IČO: TO-797108, právne zastúpený: DLA PIPER WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 31 782 574, 2. CESTY SK s.r.o. v konkurze, so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 36 580 058, správca LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, 3. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 951 12, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16892-9000/2019 zo dňa 30.01.2020 takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 16892-9000/2019 zo dňa 30.01.2020. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Správny súd ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania e p r i z n á v a.
n
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Národná diaľničná spoločnosť, a. s. ako verejný obstarávateľ (ďalej len „verejný obstarávateľ“ alebo „kontrolovaný“) vyhlásil verejnú súťaž, druh zákazky: stavebné práce, názov zákazky „Rýchlostná cesta E. F. - G.“ (ďalej len „verejná súťaž“ alebo „verejné obstarávanie“). Verejná súťaž bola vyhlásená zverejnením Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie č. S127 zo dňa 05.07.2018 zn. 2018/S 127288692 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 133/2018 zo dňa 06.07.2018, pod č. 9205-MSP v znení Vysvetlení súťažných podkladov č. 1 až 5. 2. Ďalší účastník konania v 1. rade spoločnosť INC S.p.A., ďalší účastník konania v 2. rade spoločnosť CESTY SK s.r.o. v konkurze a žalobca ako členovia skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ (ďalej len „uchádzač“ alebo „Združenie ICC1“) predložili do verejnej súťaže dňa 14.12.2018 súťažnú ponuku. 3. Členovia „Združenie ICC1“ splnomocnili ako osobu oprávnenú konať a podpisovať za členov skupiny dodávateľov vo veciach týkajúcich sa uvedenej verejnej súťaže žalobcu. Plná moc zo dňa 12.12.2018 (ďalej len „Plná moc zo dňa 12.12.2018“) bola predložená spolu s ponukou vo verejnej súťaži.
4. Verejný obstarávateľ dňa 04.06.2019 na profile verejného obstarávateľa vedenom žalovaným na webstránke H. zverejnil informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 01.04.2019 (ďalej len „Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 01.04.2019“). 5. Žalobca v súlade s § 170 ods. 3 písm. f) zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ZVO“) podal dňa 14.06.2019 námietky proti úkonu - Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 01.04.2019 (ďalej len „Námietky I.“). 6. Žalovaný dňa 06.08.2019 vydal podľa § 175 ods. 1 písm. a) ZVO rozhodnutie č. k. 9608-6000/2019OD, v ktorom rozhodol o Námietkach I. „Združenia ICC1“ a ktorým nariadil kontrolovanému odstrániť protiprávny stav, zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o vyhodnotení ponúk a opätovne vyhodnotiť ponuky uchádzačov (ďalej len „Rozhodnutie I.“). 7. Verejný obstarávateľ po opätovnom vyhodnotení ponúk dňa 04.10.2019 zverejnil Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 04.10.2019 (ďalej len „Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 04.10.2019“). 8. Členovia „Združenie ICC1“ podľa § 170 ods. 3 písm. f) ZVO podali dňa 24.10.2019 námietky (ďalej len „Námietky II.“) proti úkonu - Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 04.10.2019. 9. Žalovaný vydal dňa 29.11.2019 rozhodnutie č.: XXXXX-XXXX/XXXX-XX, ktorým zamietol Námietky II. (ďalej len „Rozhodnutie II.“). 10. Členovia „Združenie ICC1“ podľa § 177 ZVO podali dňa 16.12.2019 odvolanie voči Rozhodnutiu II. (ďalej len „Odvolanie“). 11. Žalovaný listom zo dňa 15.01.2020 vyzval žalobcu na doplnenie podania (ďalej len „Výzva zo dňa 15.01.2020“) a doručenie príslušného plnomocenstva, na základe ktorého C. I. G. pri podaní odvolania/ námietok konal v mene a na účet celej skupiny dodávateľov, a to do piatich pracovných dní odo dňa doručenia Výzvy zo dňa 15.01.2020. 12. Žalobca v odpovedi na výzvu zo dňa 24.01.2020 uviedol, že mu nie je zrejmá povinnosť predložiť plnú moc, na základe ktorej C. I. G. pri podaní odvolania/námietok konal v mene a na účet celej skupiny dodávateľov tak, ako to požadoval žalovaný, keďže Plná moc zo dňa 12.12.2018 pre žalobcu, ktorú predložili členovia skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ spolu so súťažnou ponukou, zahŕňala aj splnomocnenie na zastupovanie členov skupiny dodávateľov pri revíznych postupoch. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca považoval výzvu na doplnenie dokladov zo dňa 15.01.2020 za bezpredmetnú. 13. Žalovaný (Rada Úradu pre verejné obstarávanie) rozhodnutím č. 16892--9000/2019 zo dňa 30.01.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 177 ods. 10 písm. a) ZVO konanie o odvolaní zastavil, pretože nebolo podané oprávnenou osobou. Z Plnej moci zo dňa 12.12.2018 podľa názoru žalovaného nevyplývalo, že spoločnosť INC S.p.A. a spoločnosť CESTY SK s.r.o. ako členovia skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ splnomocnili člena tejto skupiny, a to žalobcu, aj na konanie vo veciach týkajúcich sa revíznych postupov v procese verejného obstarávania v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 14. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 06.03.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 15. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie vylúčilo možnosť žalobcu účinne obhajovať jeho práva a oprávnené záujmy, ktoré v správnom konaní reprezentoval. Žalobcovi bolo postupom žalovaného odňaté právo na spravodlivý proces.
16. Žalobca mal za to, že preukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie odvolania. Žalobca zastupoval ostatných členov skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ na základe Plnej moci zo dňa 12.12.2018, ktorou ho členovia tejto skupiny splnomocnili: „na konanie a podpisovanie všetkých členov skupiny dodávateľov, prijímanie pokynov za všetkých ostatných členov skupiny dodávateľov, komunikáciu vrátane elektronickej komunikácie, predloženie ponuky, predloženie dokumentov a vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene všetkých členov skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ vo verejnom obstarávaní na zadanie zákazky s názvom „Rýchlostná cesta E. F. - G.“ vyhlásenej Oznámením o vyhlásení verejného obstarávania zverejneným vo Vestníku verejného obstarávania č. 133/2018 zo dňa 06. 07. 2018 pod značkou 9205 – MSP a v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 05. 07. 2018 pod značkou 2018/S 127-288692“. 17. Podľa tvrdenia žalobcu z obsahu Plnej moci zo dňa 12.12.2018 jednoznačne vyplývalo, že sa vzťahovala aj na revízne postupy vo verejnom obstarávaní. Členovia skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ splnomocnili žalobcu na vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene všetkých členov skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ vo verejnom obstarávaní. V súvislosti s rozsahom udeleného plnomocenstva na základe Plnej moci zo dňa 12.12.2018 bolo potrebné definovať verejné obstarávanie. Verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy upravené ZVO, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. Medzi postupy upravené ZVO sa zaraďujú aj revízne postupy upravené v § 163 a nasl. ZVO (revízne postupy 4. hlava ZVO). Predmetným ustanovením sa začína štvrtá hlava šiestej časti ZVO a predstavuje typický element verejného práva v regulácii vzťahov v oblasti verejného obstarávania. Štvrtá hlava tvorí jadro šiestej časti ZVO. Ide predovšetkým o transpozíciu revíznych, procesnoprávnych európskych smerníc o verejnom obstarávaní (Revízne smernice). Štvrtá hlava šiestej časti ZVO má v podstatnom rozsahu charakter procesnoprávneho predpisu, ktorý obsahuje procesnoprávne normy zabezpečujúce uplatnenie subjektívnych práv hospodárskych subjektov, ktoré im patria na základe hmotnoprávnej úpravy ostatných častí ZVO. Hlavným účelom revíznych postupov je stanoviť princípy a pravidlá, ktoré dotknutým osobám poskytujú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov a dosiahnuť nápravu takého stavu, ktorý nie je v súlade s týmito právami a oprávnenými záujmami, a to predovšetkým zmenou rozhodnutí verejných obstarávateľov/obstarávateľov a osôb podľa § 8 ZVO. Účel revíznych postupov je možné vidieť aj v prevencií porušení ZVO, resp. práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb. Navyše revízne postupy chránia aj všeobecný záujem na dodržiavaní zákonnosti v oblasti verejného obstarávania. Revízne smernice a judikatúra Súdneho dvora EÚ stanovujú, že reštriktívny prístup k inštitútu preskúmateľného rozhodnutia podľa Revíznych smerníc by nebol v súlade s čl. 2 ods. 1 písm. a) Revíznych smerníc /napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ 18. júna 2002 vo veci C-92/00, Hospital Ingenieure Krankehaustechnik Planungs-Gesellschaft mbH (HI) v. Stadt Wien, bod 49/. S poukazom na výklad a účel Revíznej smernice nie je vhodné k aktívnej legitimácii pristupovať reštriktívne a v pochybnostiach je potrebné prikloniť sa k umožneniu uplatnenia práva na podanie revízneho postupu. 18. Žalobca k podaným námietkam/odvolaniu nebol povinný predkladať aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky/odvolanie v prípade, ak bol doklad preukazujúci takéto oprávnenie predložený kontrolovanému (napr. v ponuke) alebo oprávnenie podpisovať námietky vyplývalo z údajov uvedených v zozname hospodárskych subjektov. Oprávnenie na konanie F. J. K.. C. I. G. vyplývalo z jeho funkcie ako štatutárneho orgánu uvedenej spoločnosti ako i z údajov uvedených v zozname hospodárskych subjektov. Oprávnenie na konanie v mene ostatných členov skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ existovalo nielen ku dňu podania Námietok II., ale aj ku dňu podania Odvolania. Uvedené nebolo nikdy predmetom pochybností zo strany žalovaného v námietkovom konaní, ktoré taktiež predstavujú revízny postup a taktiež nebolo predmetom akýchkoľvek pochybností zo strany ostatných členov skupiny dodávateľov v námietkovom konaní. Zmluva medzi verejným obstarávateľom a úspešným uchádzačom ku dňu podania Odvolania ešte nebola uzatvorená, t.j. proces verejného obstarávania stále trval (nebol a ani nemohol byť ukončený). III. Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania 19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.05.2020 uviedol, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žiadal žalobu zamietnuť. 20. Z Plnej moci zo dňa 12.12.2018 predloženej k ponuke vo verejnej súťaži nevyplývalo splnomocnenie (oprávnenie) C. I. G. na podanie odvolania v mene celej skupiny dodávateľov. Z uvedeného dokumentu
totiž nevyplývalo, že spoločnosť INC S.p.A. a spoločnosť CESTY SK s.r.o. ako členovia skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ splnomocnili člena tejto skupiny, žalobcu, aj na konanie vo veciach týkajúcich sa revíznych postupov v procese verejného obstarávania v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. 21. Na rozdiel od verejného obstarávania, dohľad nad verejným obstarávaním vykonáva žalovaný ako nezávislý arbiter, ktorý do procesu zadávania zákazky nevstupuje. Z § 167 ZVO je zrejmé, že dohľad nad verejným obstarávaním zahŕňa činnosti, ktoré sú charakteristické pre kontrolný orgán. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru žalovaného zrejmé, že kontrolná činnosť orgánu verejnej moci nemôže predstavovať postup vo verejnom obstarávaní. 22. Z predloženého splnomocnenia je zrejmé, že p. C. I. G., bol splnomocnený na vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene všetkých členov skupiny dodávateľov ,,Združenie ICC1“ vo verejnom obstarávaní. Žalovaný mal vzhľadom na vyššie uvedenú definíciu verejného obstarávania za to, že z obsahu predloženého splnomocnenia vyplývalo, že toto bolo udelené iba v rozsahu právnych úkonov, ktoré súviseli s procesom verejného obstarávania a teda na právne úkony vo vzťahu k verejnému obstarávateľovi. 23. Vzhľadom na povahu právneho úkonu, ktorým je podpísanie a podanie odvolania, ide o úkon, ktorý je nezávislý od úkonov vykonávaných v procese verejného obstarávania. Vzhľadom na definíciu pojmu dohľad nad verejným obstarávaním mal žalovaný za to, že úkony súvisiace s verejným obstarávaním sú odlišné a nemajú žiaden právny súvis s úkonmi súvisiacimi s podpísaním a podaním námietok ako špecifického inštitútu revíznych postupov. 24. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný poukázal aj na všeobecné metodické usmernenie č. 12/2019 zo dňa 04.12.2019 o zastupovaní v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe plnej moci, ktoré bolo zverejnené na webovom sídle žalovaného a podľa ktorého bolo splnomocnenie udelené tretej osobe na zastupovanie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného potrebné žalovanému preukázať písomným plnomocenstvom, v ktorom bolo oprávnenie na zastupovanie pred žalovaným uvedené dostatočne určito a zrozumiteľne a z obsahu ktorého výslovne vyplývalo oprávnenie splnomocnenca zastupovať účastníka konania v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného vedenom žalovaným a vykonávať v jeho mene v tomto konaní právne úkony. Predmetné metodické usmernenie bolo vydané z dôvodu, že v konaniach o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok žalovaný zaznamenal častý výskyt nedostatkov pri preukazovaní splnomocnenia na zastupovanie, ktoré vyvolávali odôvodnené pochybnosti o tom, či splnomocnenec bol oprávnený zastupovať splnomocniteľa v konaní pred žalovaným. 25. Na základe vyššie uvedeného žalovaný musel v rozhodnutí konštatovať, že nedostatok odvolania spočívajúci v nepredložení splnomocnenia, ktoré určito a zrozumiteľne preukazovalo oprávnenie C. I. G. podpisovať odvolanie za skupinu dodávateľov spôsobovalo nedostatok procesnej spôsobilosti, následkom čoho bolo naplnenie dôvodu na zastavenie konania o odvolaní v zmysle § 177 ods. 10 písm. a) ZVO. 26. Ďalší účastník konania v 2. rade CESTY SK s.r.o. v konkurze (člen združenia ICC1) vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2020 uviedol, že z Plnej moci zo dňa 12.12.2018 vyplývalo splnomocnenie C. I. G. na podanie odvolania/námietok v mene celej skupiny dodávateľov „Združenia ICC1“, resp. že plná moc sa vzťahovala aj na revízne postupy vo verejnom obstarávaní. Ďalší účastník konania v 2. rade zároveň uviedol, že svojim podaním zo dňa 19.12.2019 odvolal žalobcovi plnú moc a požiadal ho, aby sa zdržal akýchkoľvek ďalších úkonov týkajúcich sa verejného obstarávania a „Združenia ICC1“. 27. Ďalší účastník konania v 1. rade INC S.p.A. (člen Združenia ICC1) vo svojom vyjadrení zo dňa 23.06.2020 uviedol, že žalobca sa podľa čl. VI. ods. 5 Zmluvy o združení č. 148/08/18 zaviazal nekonať vo veciach podľa tejto zmluvy bez súhlasu všetkých členov združenia. Žalobca napriek tomu vypracoval a podal v mene združenia námietky vo verejnom obstarávaní „Rýchlostná cesta E. F. – G.“ a vykonal ďalšie úkony bez predchádzajúcej konzultácie a súhlasu ďalšieho účastníka konania v 1. rade (vedúceho člena združenia). Ďalší účastník konania v 1. rade Plnú moc zo dňa 12.12.2018 svojím podaním zo dňa 18.12.2019 voči žalobcovi odvolal. Zároveň, ďalší účastník konania v 1. rade vyzval žalobcu, aby
sa zdržal akýchkoľvek úkonov týkajúcich sa verejného obstarávania na predmet zákazky „Rýchlostná cesta E. F. – G.“ a/alebo „Združenia ICC1“. 28. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania v 1. rade odvolanie podal žalobca ako splnomocnenec skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ a nie vo svojom vlastnom mene ako sa to žalobca snažil svojimi tvrdeniami navodiť. V tomto ohľade, pokiaľ žalobca poukázal na právo Európskej únie ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ , podľa ktorých mal byť aktívne legitimovaným na podanie odvolania, bol ďalší účastník konania v 1. rade toho názoru, že žalobca predmetnú možnosť, podať odvolanie vo svojom vlastnom mene, ani nerealizoval. Vo svetle vyššie uvedeného tak mal ďalší účastník konania v 1. rade za to, že v predmetnom súdnom konaní neexistoval právny dôvod, pre ktorý by mal žalobca žiadať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa merita veci bol ďalší účastník konania v 1. rade toho názoru, že návrh žalovaného na zamietnutie predmetnej žaloby bolo možné podporiť. 29. Ďalší účastník konania v 3. rade Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (verejný obstarávateľ) vo svojom vyjadrení zo dňa 31.08.2020 uviedol, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný, keďže nebol účastníkom odvolacieho konania, resp. konania o námietkach, lebo navrhovateľom bolo samotné „Združenie ICC1“ a nie samotný žalobca. Odvolanie podala neoprávnená osoba – žalobca, ktorý konal v mene skupiny dodávateľov „Združenia ICC1“ bez toho, aby bol na také konanie oprávnený. Žalobca listom doručeným žalovanému dňa 24.01.2020 oznámil, že jeho oprávnenie vyplýva z Plnej moci zo dňa 14.12.2018 (správny dátum bol 12.12.2018), ktoré je súčasťou administratívneho spisu. Uvedené uviedol napriek tomu, že v tom čase mal a musel vedieť, že spoločnosť INC S.p.A žalobcovi plnomocenstvo odvolala a vyzvala ho, aby sa zdržal akýchkoľvek ďalších úkonov týkajúcich sa predmetného verejného obstarávania. Rovnako aj spoločnosť CESTY SK s.r.o. listom zo dňa 19.12.2019 odvolala žalobcovi Plnú moc zo dňa 12.12.2018. Plná moc zo dňa 12.12.2018 nemala charakter tzv. generálneho plnomocenstva, ktoré by žalobcu oprávňovalo zastupovať všetkých členov združenia v akýchkoľvek konaniach. Potreba osobitného plnomocenstva vyplývala aj z Metodického usmernenia žalovaného č. 12/2019. Žalovaný postupoval procesne správne, keď odvolacie konanie zastavil. Žalobca navyše nebol oprávnený podať odvolanie sám vo vlastnom mene, keďže žalovaný v prvom stupni rozhodol o zamietnutí námietok a toto rozhodnutie sa nedoručovalo všetkým účastníkom konania, teda ani žalobcovi, ale len navrhovateľovi – „Združeniu ICC1“ a kontrolovanému. IV. Posúdenie veci správnym súdom 30. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/68/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 31. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil. 32. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 22.04.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 33. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
34. Podľa § 163 ZVO, revízne postupy podľa tohto zákona sú a) žiadosť o nápravu podaná verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo v súťaži návrhov, b) dohľad nad verejným obstarávaním. 35. Podľa § 177 ods. 1 ZVO, proti rozhodnutiu podľa § 175 okrem rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorým úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50% môže účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie. Odvolanie musí byť doručené úradu do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia rady o odvolaní. 36. Podľa § 177 ods. 10 ZVO, rada zastaví rozhodnutím odvolacie konanie, ak a) odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou podľa odseku 1; 37. Podľa § 187h ods. 22 zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 31.03.2022, konanie o správnej žalobe začaté do 30. marca 2022 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. marca 2022. 38. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdiť zákonnosť postupu žalovaného, ktorý zastavil odvolacie konanie z dôvodu, že žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania voči Rozhodnutiu II. Spornou otázkou bolo, či žalobca mohol na základe Plnej moci zo dňa 12.12.2018 udelenej zo strany ostatných členov „Združenia ICC1“ konať v ich mene aj v rámci revíznych postupov, to znamená či okrem iných úkonov vo verejnom obstarávaní bol oprávnený v ich mene podať odvolanie voči Rozhodnutiu II. Ďalšou spornou otázkou vyplývajúcou z nedostatkov Plnej moci zo dňa 12.12.2018 bolo, či v prípade, ak žalobca nekonal ako splnomocnený zástupca členov „Združenia ICC1“, mohlo byť podané odvolanie vyhodnotené ako odvolanie podané samotným žalobcom ako jedným z členov združenia ICC1. 39. Podľa § 2 ods. 1 ZVO, verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. Z uvedenej definície nie je možné jednoznačne prijať záver, či revízne postupy tvoria súčasť procesu verejného obstarávania, alebo ide o samostatný proces, ktorý je nutné oddeliť a jeho priebeh posudzovať samostatne; podľa § 163 ZVO revízne postupy podľa tohto zákona predstavujú žiadosti o nápravu pred uzatvorením zmluvy ako aj dohľad nad verejným obstarávaním. K definícii pojmu verejného obstarávania, i keď za odlišných skutkových okolností, sa vyjadril i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžf/30/2016 zo dňa 18.10.2017, kde uviedol: „Podľa názoru Najvyššieho súdu, samotná súťaž návrhov, vyhodnotenie návrhov uchádzačov, ako aj námietky voči vyhodnoteniu, spadajú pod pojem postup vo verejnom obstarávaní...“ Uvedenú definíciu pojmu verejné obstarávanie je možné plne aplikovať aj v prejednávanej veci. Revízne postupy tak vstupujú do procesu zadávania zákaziek, koncesií a súťaže návrhov ešte pred ukončením celého procesu výberu úspešného uchádzača, s ktorým obstarávateľ/verejný obstarávateľ na záver podpíše zmluvu vzťahujúcu sa k predmetu verejného obstarávania. Revízne postupy tak tvoria komplexný systém kontroly a nápravy, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celého procesu verejného obstarávania, zabezpečujú jeho zákonnosť a transparentnosť a poskytujú neúspešným uchádzačom konkrétny právny mechanizmus ako sa brániť, ak sa domnievajú, že ich práva boli porušené. Verejné obstarávanie je proces, pri ktorom sa čerpajú verejné finančné zdroje, a preto je nevyhnutné, aby bola verejná súťaž medzi uchádzačmi spravodlivá, otvorená a nediskriminačná. Revízne postupy sú kľúčovým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, a preto ich nie je možné vnímať ako samostatnú fázu, ale mechanizmus, ktorý môžu uchádzači, ale aj žalovaný, využiť v priebehu celého procesu verejného obstarávania, ak obstarávateľ/verejný obstarávateľ porušil zákon. Celý proces je navrhnutý tak, aby umožňoval priebežnú kontrolu jednotlivých krokov obstarávateľa/verejného obstarávateľa. ZVO venuje revíznym postupom celú samostatnú časť (§ 169 a nasl.) a už táto skutočnosť dokazuje, že revízne postupy sú formálnou a pevnou súčasťou tohto zákona a aj procesu, ktorý upravuje. K uvedenému účelu slúžia aj odkladné lehoty podľa § 56 ZVO, ktoré „odkladajú“ samotné uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom, kým nie je proces preskúmania námietok, alebo odvolania ukončený. To znamená, že proces verejného obstarávania vedúci k uzatvoreniu zmluvy nemôže byť ukončený, kým nie je ukončený revízny postup – konanie o námietkach alebo odvolacie konanie.
40. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil ako nesprávne tvrdenie žalovaného, že v prípade revíznych postupov podľa ZVO nejde o verejné obstarávanie, ale samostatný proces. Vyňatím revíznych postupov z procesu verejného obstarávania by došlo k negovaniu ich samotného účelu. O uvedenom svedčí aj postup po rozhodnutí o podaných námietkach, keď žalovaný v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený ZVO a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo koncesii alebo ich časti odstrániť protiprávny stav, čím sa proces verejného obstarávania vracia naspäť k obstarávateľovi/verejnému obstarávateľovi. Ak by sa na revízne postupy nahliadalo ako na konanie mimo verejného obstarávania, celý proces by prechádzal fázou verejného obstarávania, fázou revíznych postupov a opätovne fázou verejného obstarávania, v rámci ktorých, podľa tvrdenia žalovaného, by mal žalobca (resp. každý splnomocnenec uchádzača) disponovať osobitnou plnou mocou pre časť verejného obstarávania, ktorá by počas revízneho postupu bola nepoužiteľná, avšak po vyhodnotení revíznych postupov a prípadnom vrátení veci a nariadení odstránenia protiprávneho stavu by žalobca na jej základe (ak by nedošlo k odvolaniu plnej moci) mohol opätovne konať. Takýto postup by bol zjavne nelogický a nadmerne formalistický. 41. Udelenie úplne nového, osobitného plnomocenstva pre každý úkon (napr. pre podanie námietok a následne pre podanie odvolania) ZVO výslovne nepožaduje. Kľúčovým pre posúdenie rozsahu oprávnenia konať na základe udeleného splnomocnenia je rozsah oprávnení udelených v existujúcom splnomocnení. Aby takéto generálne splnomocnenie obstálo, musí byť z jeho textu zrejmé, že oprávňuje splnomocnenca na všetky úkony v rámci verejného obstarávania. 42. Žalobca disponoval v čase podania odvolania (16.12.2019) Plnou mocou zo dňa 12.12.2018, ktorou bol splnomocnený ostatnými účastníkmi združenia „na konanie a podpisovanie všetkých členov skupiny dodávateľov, prijímanie pokynov za všetkých ostatných členov skupiny dodávateľov, komunikáciu vrátane elektronickej komunikácie, predloženie ponuky, predloženie dokumentov a vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene všetkých členov skupiny dodávateľov „Združenie ICC1“ vo verejnom obstarávaní na zadanie zákazky s názvom „Rýchlostná cesta E. F. - G.“ vyhlásenej Oznámením o vyhlásení verejného obstarávania zverejneným vo Vestníku verejného obstarávania č. 133/2018 zo dňa 06. 07. 2018 pod značkou 9205 – MSP a v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 05. 07. 2018 pod značkou 2018/S 127-288692 (ďalej len verejné obstarávanie“)...“. Z uvedeného znenia a obsahu Plnej moci zo dňa 12.12.2018 je nepochybné, že žalobca bol oprávnený na vykonávanie všetkých právnych úkonov v procese verejného obstarávania, ktoré bolo vedené za účelom obstarania konkrétnej zákazky, t. j. aj na podanie odvolania proti rozhodnutiu II., a to až do odvolania Plnej moci zo dňa 12.12.2018 zo strany ostatných členov „Združenia ICC1“ dňa 18.12.2019. Ako vyplýva z administratívneho spisu odvolanie Plnej moci zo dňa 18.12.2019 zo strany ďalšieho účastníka konania v 1. a v 2. rade bolo žalobcovi doručené dňa 23.12.2019. Oznámenie o odvolaní Plnej moci zo dňa 12.12.2018 zo strany ďalšieho účastníka konania v 1. a 2. rade bolo žalovanému oznámené až dňa 16.01.2020. V deň podania odvolania dňa 16.12.2019 však bola Plná moc zo dňa 12.12.2018 platná, z čoho vyplýva jednoznačný záver, že žalobca bol dňa 16.12.2019 oprávnený podať odvolanie voči Rozhodnutiu II. za „Združenie ICC1“ a C. I. G. ako štatutár žalobcu, bol oprávnený toto odvolanie podpísať. Požiadavku na predloženie ďalšej plnej moci výlučne na zastupovanie „Združenia ICC1“ v revíznych postupoch bolo možné kvalifikovať ako prílišný formalizmus zo strany žalovaného, ktorý nemá oporu v ZVO. 43. Pri posúdení neprimeraného formalizmu v procese verejného obstarávania správny súd poukazuje podporne aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 833/2016 zo dňa 19.04.2017 ako aj sp. zn. IV. ÚS 318/2018 zo dňa 13.09.2018, ktorý vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní uviedol: „neprimeraný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu“. V uvedených prípadoch išlo o skutkovo odlišnú vec, avšak aj v prípade požiadavky o predkladanie osobitného splnomocnenia žalobcu na podanie odvolania v rámci revíznych postupov, bez toho, aby ZVO v znení účinnom v čase podania odvolania výslovne takúto požiadavku upravoval, žalovaný konal nad rámec ZVO a nepostupoval v súlade s ústavnými princípmi. 44. Správny súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/59/2019 zo dňa 04.04.2019, kde súd k výkladu rozsahu plnomocenstva
udeleného právnemu zástupcovi uchádzača vo verejnom obstarávaní v bode 32. uviedol: „Pokiaľ ide o prvú spornú otázku (rozsah udeleného plnomocenstva), kasačný súd dáva plne za pravdu krajskému súdu v tom, že udelenie plnomocenstva ako prejav vôle treba vykladať v logických súvislostiach. Pri posudzovaní rozsahu plnomocenstva je potrebné okrem jeho jazykového znenia prihliadať aj na účel, na ktorý sa plnomocenstvo udeľuje, ...“ 45. Nie menej dôležitou skutočnosťou je fakt, že žalovaný na základe predloženej Plnej moci zo dňa 12.12.2018 konal o námietkach I., ako aj námietkach II., podaných žalobcom ako splnomocneným zástupcom členov „Združenia ICC1“. Po podaní odvolania voči rozhodnutiu II. žalovaný ďalej konal a zaslal dňa 17.12.2019 verejnému obstarávateľovi výzvu na doručenie písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu. Dňa 20.12.2019 bolo žalovanému doručené vyjadrenie verejného obstarávateľa zo dňa 19.12.2020, v ktorom reagoval na jednotlivé výhrady „Združenia ICC1“. Žalovaný až následne listom zo dňa 15.01.2020 vyzval žalobcu na predloženie plnomocenstva, z ktorého malo vyplývať oprávnenie konať v mene „Združenia ICC1“ aj v rámci revíznych postupov. Zastavenie konania z dôvodu nepredloženie riadneho splnomocnenia tak predstavuje aj zásah do právnej istoty žalobcu, kedy žalovaný bez bližšieho vysvetlenia, posúdil predloženú Plnú moc zo dňa 12.12.2018 odlišne ako v dovtedajšom procese verejného obstarávania. K uvedenému správny súd opätovne poukazuje na už vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/59/2019 zo dňa 04.04.2019, ktorý skonštatoval: „Skutočnosť, že žalovaný nevytkol rozsah plnomocenstva už pri účasti právneho zástupcu na neverejnom pojednávaní o námietkach tiež nie je bez významu, a to s ohľadom na zásadu legitímnych očakávaní a dobrú správu vecí verených, ktorých dodržiavania sa fyzické a právnické osoby môžu domáhať voči orgánom verejnej správy.“ 46. Žalovaný síce zverejnil dňa 04.12.2019 na svojej webovej stránke Metodické usmernenie č. 12/2019 podľa ktorého mal žalobca postupovať, avšak nevysvetlil, prečo po podaní odvolania ďalej konal, zaslal podané odvolanie na vyjadrenie verejnému obstarávateľovi ako aj ďalším členom „Združenia ICC1“, pričom pri aplikácii uvedeného Metodického usmernenia č. 12/2019 mal žalobcu okamžite vyzvať na predloženie bezchybného splnomocnenia, resp. mal konanie už v tomto štádiu zastaviť, čo neurobil. Z uvedeného dôvodu poukazovanie na Metodické usmernenie č. 12/2019 v napadnutom rozhodnutí, ktoré naviac nebolo právne záväzné, bolo zmätočné a neopodstatnené. 47. Námietka ďalšieho účastníka konania v 2. rade týkajúca sa prekročenia právomoci žalobcu vyplývajúcej zo zmluvy o združení bola pre posúdenie otázky rozsahu udelenej plnej moci pre revízne postupy vo verejnom obstarávaní irelevantná. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom tohto súdneho konania nebolo vyhodnocovanie zmluvných vzťahov medzi účastníkmi združenia. Porušenie akýchkoľvek zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy o združení zakladá súkromnoprávny spor, na posúdenie ktorého je príslušný civilný súd v rámci súkromno-právnej žaloby a nie správny súd, v rámci posudzovania postupu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní. 48. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v nadväznosti na vyjadrenie ďalšieho účastníka v 3./ rade, správny súd dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že žalobca vystupoval počas verejného obstarávania ako jeden z troch členov „Združenia ICC1“, nemôže vylúčiť, že by žalobca nemohol byť dotknutý na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím žalovaného, a to napriek tomu, že ďalší dvaja členovia združenia žalobu voči napadnutému rozhodnutiu nepodali. Žalobca bol oprávnený podať odvolanie za „Združenie ICC1“, v odvolacom konaní malo byť rozhodnuté o právach, ktoré sa ho ako člena tohto združenia dotýkali, preto mal právo na to, aby o odvolaní bolo rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi. S ohľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvod odoprieť právo na súdnu ochranu prostredníctvom správneho súdnictva garantovaného článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky osobe, ktorá bola oprávnená podať odvolanie ako splnomocnený člen skupiny dodávateľov, a toto oprávnenie aj využila. Zároveň je nutné zdôrazniť, že ďalší členovia „Združenia ICC1“ vystupovali v tomto súdnom konaní ako ďalší účastníci konania. 49. K aktívnej legitimácii jedného člena združenia na podanie všeobecnej správnej žaloby sa vyjadril aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/59/2019 zo dňa 04.04.2019, kde v bode 25. skonštatoval: „Je síce pravdou, že špecifická úprava ZoVO za navrhovateľa/záujemcu/ uchádzača v procesoch verejného obstarávania považuje aj skupinu dodávateľov, resp. združenie založené len na zmluvnom základe bez osobitnej právnej subjektivity. Ustanovenie § 178 ods. 1 SSP však obsahuje osobitnú právnu úpravu aktívnej vecnej legitimácie v správnom súdnom prieskume a pre
jej vznik zakladá dve podmienky: účastníctvo v administratívnom konaní a dotknutie na subjektívnych právach. Podľa právnej vedy: „len u fyzickej a právnickej osoby možno hovoriť o jej subjektívnych právach, ktoré môžu byť predmetom rozhodovania v administratívnom konaní alebo predmetom ochrany v správnom súdnictve“ (B., L., M., L. a kol: Správny súdny poriadok, komentár, § 178). Možno konštatovať, že k dotknutiu na subjektívnych právach napadnutým rozhodnutím o zastavení námietok proti vylúčeniu dochádza u každého z oboch žalobcov, členov združenia, ktorí sú samostatnými právnickými osobami, pričom toto dotknutie sa bude nevyhnutne týkať oboch pre ich osobitné nerozlučné postavenie v zmysle ZoVO. Keďže tomuto dotknutiu na subjektívnych právach sa v správnom súdnom prieskume má poskytnúť ochrana, každý zo žalobcov v predmetnom konaní spĺňa podmienky stanovené § 178 ods. 1 SSP a má na podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu aktívnu vecnú legitimáciu. Keby ju využil len jeden z nich, druhému z nich priznáva SSP postavenie ďalšieho účastníka v zmysle § 32 ods. 3 písm. b) SSP, na ktorého sa bude pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu. Nie je preto možné akceptovať názor žalovaného, že žalobca v 1. rade nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, lebo konanie žalobcu v 2. rade bolo zastavené pre absenciu jeho povinného právneho zastúpenia. Takýto názor by bol príliš reštriktívnym výkladom žalobného oprávnenia žalobcu v 1. rade ako samostatnej právnickej osoby, ktorý v SSP nemá oporu. Navyše tak závažný následok pre žalobcu v 1. rade, ktorým by mala byť strata úspechu v konaní v dôsledku neskoršej procesnej pasivity žalobcu v 2. rade, nebol obsiahnutý ani v poučení o povinnosti ustanoviť si právneho zástupcu krajským súdom a aj z tohto dôvodu by takýto následok bol voči žalobcovi v 1. rade nespravodlivý a porušujúci jeho ústavne garantované právo na súdnu ochranu.“ 50. Záverom správny súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Správny súd sa nevenoval otázke posúdenia možnosti, že v prípade nedostatkov Plnej moci zo dňa 12.12.2018 mal žalovaný prejednať podané odvolanie ako odvolanie podané samotným žalobcom (nie Združením ICC1), pretože dospel k záveru, že odvolanie bolo podané žalobcom na základe plnej moci zo dňa 12.12.2018 v mene „Združenia ICC1“. 51. Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd nevrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, keďže dospel k záveru, že vzhľadom na aktuálny stav a ukončenie procesu verejného obstarávania na predmetnú zákazku nie je možné v administratívnom konaní ďalej pokračovať. 52. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by im v konaní vznikli trovy. Ďalší účastníci konania boli krajským súdom opakovane vyzvaní na vyjadrenie sa, pričom v súvislosti s týmito výzvami bola ďalším účastníkom konania daná výlučne možnosť realizovať svoje procesné práva, prípadnou nečinnosťou či nevyjadrením sa im nehrozil žiaden následok či sankcia za nesplnenie povinnosti. Správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania v danom prípade priznať. 53. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 SSP a § 145 ods. 2 písm. b)/, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. b) SSP/. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.