Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17SaZ/6/2025 0725101871 11. 03. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101871.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X. XXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D., cestovný doklad č. XXXXXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: E. F., G. X/X/XX, F., toho času: B. XXXX/XX H., zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I.: F./XXXX- J. z 11. novembra 2025, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, migračného úradu č. I.: F./XXXX-X zo dňa 11. novembra 2025, ktorým nebol žalobcovi: A. B., C. štátnej príslušnosti, cestovný pas C. D. č. XXXXXXXXX, udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím I.: F./XXXX-X z 11. novembra 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol, že žalobcovi sa neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“); neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal, že za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu o azyl, ktorú podal dňa 22. augusta 2024 bol s ním dňa 5. septembra 2024 vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu sa zúčastňoval protestov na podporu K.. Jeho skupina D. H. L. M. (ďalej len „D.“) je považovaná za extrémistickú a za takéto aktivity hrozí podľa článku 282.1 trestného zákona C. D. (ďalej aj len „C.“) trest odňatia slobody na jeden alebo viac rokov. K svojej politickej činnosti uviedol, že od roku 2010 do roku 2014 bol členom politickej strany G. C., ale nakoľko táto strana podporovala konflikt na G., svoje členstvo v tejto strane zrušil. Uviedol, že následne už nebol členom žiadnej politickej strany avšak bol sympatizantom hnutia K. a zúčastnil sa aj nejakých zhromaždení. Na týchto zhromaždeniach chodil s transparentami a usmerňoval dav ľudí, ktorým smerom sa má pohybovať. Neskôr sa na týchto zhromaždeniach zúčastňoval aj so svojim synom. Svoju politickú činnosť a účasť na zhromaždeniach uvádza od roku 2013, kedy ho volebný štáb K. nominoval do akejsi
komisie pri príležitosti volieb primátora F.. Následne počas prezidentskej kampane K. rozdával na jeho podporu v F. K.. Ďalej uviedol, že v čase keď sa K. rozhodol kandidovať za prezidenta C., rozdával po uliciach letáky na jeho podporu. Z času na čas sa zúčastnil na nejakých zhromaždeniach počas ktorých mával transparentami a usmerňoval dav ľudí, ktorým smerom sa má pohybovať. Napríklad v roku 2014, sa zúčastnil protestu pred ministerstvom obrany C.. V roku 2014 sa zúčastnil viacerých protestov proti vojne na E.. V roku 2018 ho na jednom proteste spolu s viacerými účastníkmi policajti zadržali aj s jeho neplnoletým synom, keď mali na hlavách vyrobené papierové koruny, na ktorých bolo napísané „G.“ a na druhej „N.“, čo sú prezývky F. a L.. Počas zadržania došlo aj k fyzickým útokom zo strany polície. Žalobca mal aj nejaké modriny, avšak nič vážne to nebolo. Počas zásahu polície, ako videl, že polícia fyzicky útočí pri zadržiavaní účastníkov protestu, telefonoval mobilom na linku 112, kde sa sťažoval na fyzické útoky policajtov. Na policajnej stanici boli so synom od seba rozdelení, pričom so synom polícia spísala zápisnicu o svojvoľnom úteku z domu a zdržiavaní sa mimo domova a s ním zápisnicu o účasti na nepovolenom proteste. Po spísaní zápisníc v podvečerných hodinách všetkých zadržaných prepustili na slobodu. Ešte v ten istý večer mu však volali z polície, aby sa nasledujúci deň dostavil na policajné oddelenie za účelom podania vysvetlenia k udalostiam, ktoré nahlásil. Na druhý deň sa dostavil na oddelenie E., čo je inštitút na kontrolu policajtov, kde bol 4 hodiny vypočúvaný pracovníkom operatívy, podľa jeho názoru príslušníka D. (D. H. B. C.). Asi po jednom mesiaci dostal z polície list v ktorom bolo uvedené, že pri policajnom zákroku neboli žiadne pochybenia. Potom, čo mu bol doručený list z polície, že pri policajnom zásahu policajti nepochybili, sa žalobca rozhodol prostredníctvom svojho právnika obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej aj len „ESĽP“). Tento súd vydal dňa 25. mája 2023 rozsudok, v ktorom mu priznal odškodnenie vo výške 4 000 eur. Listom Generálnej prokuratúry C. D. (ďalej aj len „GP C.“) však bol písomne informovaný o tom, že mu odškodné nevyplatia, a to z dôvodu, že od 16. septembra 2022 C. D. prestala byť zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto ani nie je viazaná rozsudkami ESĽP. Ďalej poukázal, že prípad mal pokračovanie na F. mestskom súde, ktorý mu za účasť na nepovolenej akcii XX. XXXXX XXXX uložil poriadkovú pokutu 15.000,- Rubľov (v tom čase cca 175,- EUR). Z dôvodu účasti žalobcovho neplnoletého syna na proteste, ktorá bola vyhodnotená ako svojvoľný útek z domu a zdržiavanie sa mimo domova, polícia taktiež iniciovala konanie na Komisii pre ochranu práv neplnoletých pre oblasť H. O. F. F.. Spolu s manželkou sa žalobca dostavil na komisiu zloženú z policajtov, sociálnych pracovníkov a členov mestského zastupiteľstva. Rozhodnutie komisie bolo žalobcovi zaslané listom, v ktorom stálo, že prípad uzatvárajú bez uloženia sankcií. 3. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca mal uvádzať, že vyrábal letáky na tému ochrany detí zo strany rodičov, aby neboli povolané do armády a neboli zapojení do ozbrojeného konfliktu s E.. Tieto letáky potom po okolí lepil na miesta vyhradené pre letáky. Žalobca nadobudol presvedčenie, že to bolo dôvodom, prečo ho v mieste bydliska hľadali nejakí ľudia, o čom ho telefonicky informovala jeho manželka, ktorá aj dňa XX. XXXXXXX XXXX B. „P. P. B.“, ktoré žalobca počas pohovoru predložil. V tomto „svedectve“ popísala udalosti z 20. októbra 2023. V ten deň podľa svedectva prišli k dverám ich bytu dvaja neznámi ľudia, ktorí sa predstavili ako príslušníci polície D.. Rozhovor sa viedol na chodbe pred bytom. Chceli od nej vedieť, kde sa nachádza jej manžel. Hovorili niečo o zozname podporovateľov K. D.. Povedala im, že manžel sa nenachádza doma, že je asi v byte svojej matky. Predostreli jej požiadavku, aby s nimi išla na policajnú stanicu a spísala vyhlásenie, že nie sú členmi extrémistických organizácií, neodvádzajú peniaze E. ozbrojeným silám, a že sa neangažujú v ničom, čo by poškodilo ich krajinu. Keďže dostala strach, zavrela pred nimi dvere a hneď volala manželovi s tým, aby sa zo Slovenska nevracal domov do C., nech sa učí slovenský jazyk a požiada o azyl. Taktiež vo svedectve uviedla, že jej manžel nechcel požiadať o udelenie azylu, kým ona neodíde z krajiny, nakoľko sa bál, že by ju potom nepustili z krajiny. V pohovore žalobca taktiež spomenul, že figuruje na zozname prívržencov K. D., vedeného D., ktorý stiahol z aplikácie Telegram v roku XXXX. K uvedenému doplnil, že táto skupina je v C. považovaná za extrémistickú, a preto za aktivity v rámci tejto skupiny hrozí podľa trestného zákona C. článok 282.1 obmedzenie slobody na jeden alebo viac rokov. Na základe uvedených skutočností sa žalobca obáva o svoju bezpečnosť a odmieta sa vrátiť do krajiny pôvodu. Nevie, čo by mu v prípade návratu do C. mohlo hroziť, no domnieva sa, že by ho mohli uväzniť, alebo zabiť z dôvodu, že sa zúčastňoval uvedených protestov. Obáva sa tiež toho, že by prišli opäť za jeho manželkou, alebo by sa mohlo stať, že by ho zadržali rovno na letisku, keby sa vrátil do C.. Iné obavy a dôvody svojej žiadosti žalobca neuviedol. 4. Neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný právne odôvodnil ustanoveniami § 8, § 2 písm. d), § 2 písm. e), § 19a zákona o azyle. Dal opätovne do pozornosti skutočnosť (v súvislosti
s opakovaným posúdením žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu na území SR), že z krajiny pôvodu žalobca odišiel jednak z dôvodu, že bol prijatý na štúdium slovenského jazyka na Žilinskej univerzite, ako aj za účelom návštevy syna, ktorého v tom čase už rok nevidel, a ktorý od roku 2022 tiež študuje na území SR. Jeho výpovede nasvedčujú tomu, že po splnení účelu návštevy SR sa mienil vrátiť späť do krajiny pôvodu. Svoj názor však mal zmeniť po tom, ako sa od manželky dozvedel o nových skutočnostiach, ktoré podstatnou mierou ovplyvnili jeho rozhodnutie ohľadom návratu do C.. Poukázal, že do konania žalobca doložil ako dôkazný prostriedok „svedectvo“ manželky žalobcu, podľa ktorého počas jeho neprítomnosti dňa 20. októbra 2023 navštívili ich byt príslušníci D., ktorí sa na neho dopytovali. Vzhľadom na to, že o tejto návšteve príslušníkov D. sa dozvedel až po odchode z krajiny pôvodu, posúdenie žiadosti bolo a je naďalej potrebné vyhodnocovať ako žiadateľa, resp. utečenca „sur place“. Následne žalovaný citoval bod 9 platného dokumentu Spoločná pozícia zo 4. marca 1996 stanovená Radou na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o harmonizovanom uplatňovaní definície termínu utečenec v článku 1 Konvencie z roku 1951, týkajúceho sa štatútu utečenca, s poukazom na to, že aj v prípade žalobcu treba vyhodnotiť dôvody „sur place“, nakoľko podstatná časť jeho dôvodov sa vzťahuje už na obdobie po odchode z C.. Uviedol, že počas pobytu žalobcu na území SR sa telefonicky od svojej manželky dozvedel o tom, že ho v mieste bydliska hľadali príslušníci D.. Keďže sa začal obávať o svoju bezpečnosť a aj jeho manželka mu v telefonáte odporučila, aby sa do C. viac nevracal, učil sa slovenský jazyk a na území SR požiadal o ochranu, rozhodol sa túto možnosť využiť a požiadať o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Keďže sa situácia žalobcu v krajine pôvodu zmenila natoľko, že sa tam odmieta vrátiť kvôli možnému ohrozeniu vlastnej bezpečnosti, teda obavy o svoj život, žalovaný skonštatoval, že v konaní bolo potrebné skúmať mieru opodstatnenosti strachu z prenasledovania, a to v kombinácii subjektívnej aj objektívnej stránky. 5. Žalovaný ďalej poukázal, že viazaný právnym názorom Správneho súdu v Bratislave za účelom dôsledného preskúmania veci a opätovného rozhodnutia v ďalšom konaní, vykonal so žalobcom dňa 20. októbra 2025 pohovor (ďalej len „doplňujúci pohovor“) zameraný na doplnenie dokazovania v súlade s bodmi 64, 65, 66 a 68 rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Saz/1/2025 z 15. apríla 2025. Za účelom hlbšieho skúmania politických aktivít žalobcu bol s ním teda vykonaný doplňujúci pohovor, počas ktorého uviedol, že v súvislosti s jeho nomináciou volebným štábom K. do volebnej komisie pri príležitosti volieb primátora F. v roku 2013 nebol ani v čase volieb, ani v ďalších rokoch nikým a nijako obmedzovaný a nemal žiadne problémy. Rovnako nemal žiadne problémy s oficiálnymi štátnymi orgánmi C. z dôvodu, že sa ako sympatizant K. zúčastnil na viacerých zhromaždeniach v rokoch 2013 až 2014. Žalovaný si v novom konaní zabezpečil do konania zápisnicu z pohovoru s manželkou žalobcu, ktorý sa uskutočnil v rámci jej azylového konania dňa 1. augusta 2025 v Záchytnom tábore Humenné. V priebehu doplňujúceho pohovoru boli objasnené aj tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol do zápisnice o podaní vysvetlenia z 22. augusta 2025 na OAPZ Humenné, že: „Bol som členom politickej strany G. C. a preto som bol prenasledovaný“, pričom žalobca k tomu uviedol, že bol asi pri pohovore zle pochopený a že z titulu členstva v strane G. C. nebol prenasledovaný. Ďalej tiež boli objasňované informácie, ktoré v pohovore žalobca poskytol na tému jeho žiadosti o slovenské vízum, keď mal uviesť, že o vízum SR si v roku 2022 na Generálnom konzuláte v L. (ďalej aj len „GK v L.“) žiadal z dôvodu, že chcel vycestovať na územie SR a učiť sa slovenský jazyk. Keďže bol prívrženec K., došlo mu, že skôr, alebo neskôr si pre neho prídu. Žalobca predložil e-maily, ktoré majú potvrdzovať jeho vyjadrenia ohľadne prijatia jeho žiadosti o vízum na GK v L. v roku 2022, pridelenia termínu osobného pohovoru a následné zrušenie tohto termínu zo strany GK v L.. Migračný úrad si vyžiadal prostredníctvom Ministerstva zahraničných veci Slovenskej republiky (ďalej aj len „MZV SR“) stanovisko, ktoré by potvrdzovalo, alebo vyvrátilo tvrdenia žiadateľa. V stanovisku konzulárneho odboru MZV SR zo 7. októbra 2025 sa uvádza, že vo vzťahu k osobe žalobcu nie je na GK SR v L. evidované podanie žiadosti o víza v septembri 2022. Rovnako tejto osobe nebol určený termín na osobný pohovor v termíne jún 2023 a tiež nie je evidované anulovanie žiadosti o vízum zo strany GK SR. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že tvrdenie o podaní žiadosti na GK v L., pridelený termín osobného pohovoru a následne zrušený termín, je v súvislosti s posudzovaním žiadosti o azyl na území SR nevierohodné. 6. Žalovaný tiež uviedol, že v priebehu doplňujúceho pohovoru v novom konaní žalobca predložil kompletný zoznam prívržencov K. v elektronickej podobe vo formáte EXCEL, pričom žalobca mal zopakovať, že zoznam prívržencov K. si sťahoval v roku 2018, o jeho existencii ho informovala jeho matka, ktorá túto informáciu obdržala od sesternicinho zaťa, ktorý pracuje v zložke D. C., prostredníctvom viacerých ľudí. Sesternicin zať poskytol len informáciu, že žalobca sa na tomto zozname nachádza, nechcel mať kvôli nemu problémy. Predmetný dôkaz žalovaný vyhodnotil tak, že nie je
možné overiť jednak existenciu takéhoto zoznamu, ako aj jeho pravosť. Skúmaním bolo zistené, že sa jedná o zoznam excelovského typu bez uvedenia pôvodného zdroju, pričom do tohto zoznamu je možné aj v súčasnosti vkladať osobné údaje ktorejkoľvek osoby. Navyše migračný úrad v tejto súvislosti podotýka, že nebolo preukázané, že tento zoznam si sťahoval zo stránky D. C. t.me/B. (v súčasnosti údajne tento zoznam nie je na stránke zverejnený). Žalovaný poukázal, že si zabezpečil do konania vizualizáciu tejto stránky, pričom dal do pozornosti, že ak by ho žalobca sťahoval z tejto stránky, asi by obsahoval aj jeho zdroj. Taktiež je nepravdepodobné, že ak D. C. takýto zoznam na svojej stránke zverejnila, že by ho sama následne odstránila a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2021 bola K. nadácia D. uznaná C. štátnymi orgánmi za extrémistickú a došlo k masívnemu prenasledovaniu nielen priaznivcov, ale dokonca aj tých, ktorí mali v minulosti niečo spoločné s ich aktivitami. Na základe toho, že nemožno preukázať pôvod zoznamu, tento nemôže byť hodnotený ako relevantný dôkaz. Pri jednotlivom vyhodnotení je jasné, že ide o dôkaz bez preukázania akéhokoľvek zdroja. Pokiaľ ho žalovaný hodnotil v súvislostiach s ostatnými dôkazmi, tak bolo preukázané, že boli predložené iné nedôveryhodné dôkazy, ktoré boli vyvrátené, a to týkajúce sa návštevy GK v L. alebo letákov, ktoré mal žalobca vyvesovať v krajine pôvodu. Z tohto pohľadu ide podľa názoru žalovaného aj v tomto prípade o ďalší z dôkazov, ktoré nepôsobia dôveryhodne a preto ho nemožno vyhodnotiť ako relevantný dôkaz. 7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že obsahom spisového materiálu žalobcu sú aj informácie o tom, že priaznivci K. sa minimálne od roku 2021 systematicky stretávajú s rôznymi zákonnými, správnymi, policajnými alebo súdnymi opatreniami, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom a ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako prenasledovanie. Pri skúmaní alternatívy prenasledovania žalovaný skonštatoval, že v súvislosti zo zisťovaním skutočného stavu veci v súlade s § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok), okruh dokazovania žalovaného závisí od okruhu okolností, ktoré žiadateľ o udelenie azylu v priebehu administratívneho konania na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl uvedie. Žalobca sám v konaní uviedol, že z titulu prejavených sympatií k K. vo forme jeho účasti na zhromaždeniach v rokoch 2013 a 2014, či ako člena volebnej komisie počas volieb primátora F. v roku 2013 nemal žiadne problémy. Vo vzťahu k existencii softwaru na rozpoznávanie tvárí v C. žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu sa jedná o demonštrácie z rokov 2013 a 2014, kedy ešte technológie na rozoznávanie tvárí neboli v použiteľnom stave tak, ako je tomu v súčasnosti. Navyše použitie takéhoto systému nebolo ani podstatné, nakoľko sám žalobca uviedol, že štátne orgány C. mali informácie o jeho účasti na demonštráciách. Žalovaný sa stotožnil s názorom, že svojim konaním žalobca upútal pozornosť C. štátnych orgánov počas jeho účasti na nepovolenom opozičnom proteste dňa 5. mája 2018 v F. spolu so svojim, v tom čase neplnoletým synom, keďže to malo za následok správne konanie, ktoré vyústilo až do udelenia správnej pokuty, ako aj rozhodnutia ESĽP s priznaním odškodného a následnej odpovede GP C. z 28. júna 2023, že odškodnenie priznané súdom ESĽP mu nebude vyplatené. Tým sa vec pre GP C. uzavrela. Žalovaný ku skutočnosti, že žalobca ako člen volebnej komisie počas volieb primátora F. v roku 2013 bol s najväčšou pravdepodobnosťou známy štátnym orgánom C., uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by na základe tejto skutočností mal byť záujmovou osobou štátnych orgánov C. do takej miery, že by prišlo k jeho prenasledovaniu. Žalovaný k tomu poukázal na tvrdenie žalobcu, že sa nikdy nestretol so žiadnymi obmedzeniami, či takým konaním štátnych orgánov, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie. 8. Žalovaný po vykonanom dokazovaní a posúdení prípadu žalobcu následne poukázal na niektoré vyjadrenia a dôkazy, ktoré je možné považovať v prípade žalobcu za nedôveryhodné. V prvom rade je to údajný leták, ktorý pred svojim odchodom vylepoval v okolí svojho bydliska a ktorý mal byť dôvodom pre udalosť, kedy do ich bytu prišli príslušníci D. C., čo vyústilo do obavy o život a bolo vlastne dôvodom na podanie žiadosti o udelenie azylu na území SR. Toto vyjadrenie podporil aj „svedectvom“ svojej manželky. Uviedol, že tieto letáky boli na tému ochrany detí, aby neboli zavolaní do armády, do konfliktu s E.. V doplňujúcom pohovore však uviedol, a do konania predložil leták, ktorý si stiahol z internetovej stránky Centra preberania žiadostí vojakov C. B. výzvou „Q. J.“, ktorý informuje C. N. bojujúcich na E. ako sa majú dobrovoľne vzdať. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval predložené dôkazy za nedôveryhodné. Ďalej žalovaný poukázal, že do zápisnice o podaní vysvetlenia na OA PZ Humenné žalobca uviedol, že bol členom politickej strany G. C. a z toho dôvodu je v C. prenasledovaný. V doplňujúcom pohovore však už toto tvrdenie odmietol s tým, že počas spisovania zápisnice mu asi nebolo rozumieť. Aj tieto vyjadrenia svedčia o nedôveryhodnosti žalobcu. Žalovaný aj dôkaz zoznam podporovateľov K., vyhodnotil ako nedôveryhodný. Podobne za nedôveryhodné boli žalovaným vyhodnotené a dôkazom podporené vyjadrenia žalobcu ohľadne vôle získať na GK v L. turistické vízum SR za účelom návštevy syna, po ktorej sa chcel vrátiť do krajiny pôvodu. K tomuto žalovaný ešte doplnil
súvisiacu informáciu, že žalobca v čase, keď začal plánovať svoju cestu na územie SR v roku 2022, si vybavoval aj štúdium slovenského jazyka na žilinskej univerzite a predal byt po rodičoch, pričom za získané peniaze kúpil v SR byt pre syna. Politický profil žalobcu, teda jeho aktivity, ktoré spočívali v účasti na zhromaždeniach a aktivity v súvislosti s jeho menovaním za člena volebnej komisie pri voľbách primátora F., do ktorých bol nominovaný štábom K., boli vyhodnotené tak, že nič nenasvedčuje tomu, že bol, alebo by mohol byť z tohto titulu prenasledovaný. Uvedené dokumentuje aj skutočnosť, že napriek týmto „politickým“ aktivitám, si v auguste 2023 žalobca vybavil v C. výpis registra trestov a cestovný doklad. Ak by bol pre štátne orgány C. záujmovou osobou z titulu svojich „politických“ aktivít v rokoch 2013 až 2018, ako aj existencie softwaru na rozpoznávanie tvárí, je vysoko pravdepodobné, že by bol do svojho odchodu z krajiny pôvodu obvinený, či bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Žalovaný tiež zdôraznil, že už v roku 2022 žalobca plánoval návštevu svojho syna na území SR, a tiež že už v roku 2022 sa chcel na území SR učiť slovenský jazyk, čo bolo dôvodom pre jeho žiadosť o udelenie víz SR. Žalovaný preto neuveril tvrdeniu žalobcu, že po návšteve syna v SR, sa chcel vrátiť do C.. Rovnako v roku 2022 predal byt po rodičoch s úmyslom zakúpiť byt pre svojho syna na území SR. Ďalej žalovaný dôvodil, že dňa 5. mája 2023 si podal prihlášku na štúdium slovenského jazyka na Ústave celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity v Žiline. V auguste 2023 si na MVD C. vybavil bez problémov výpis registra trestov a rovnako v auguste 2023 cestovný doklad. Dňa 13. októbra 2023 vycestoval bez problémov z územia C.. A už dňa 20. októbra 2023 sa mala údajne udiať udalosť o ktorej podala manželka svedectvo. Vo svetle postupnosti udalostí, ktoré predchádzali odchodu menovaného z C., možno označiť rovnako nedôveryhodné aj samotné svedectvo jeho manželky, ktoré bolo údajne dôvodom pre podanie jeho žiadosti o udelenie azylu na území SR. 9. Žalovaný sa následne venoval opodstatnenosti obáv z prenasledovania, a to v kombinácii subjektívnej aj objektívnej stránky, teda prezentovaným obavám žiadateľa z návratu do C., keďže jej existencia je predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Žalovaný poukázal, že žalobca uviedol v pohovore, že síce nevie, čo by mu tam mohlo hroziť, no domnieva sa, že by ho mohli uväzniť alebo zabiť z dôvodu, že sa zúčastňoval spomenutých protestov. V doplňujúcom pohovore už uvádzal, že jeho obavy pramenia z existencie zoznamu podporovateľov K. a z vylepovania letákov v mieste svojho bydliska. Dôkazy k týmto obavám, boli žalovaným vyhodnotené. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca okrem udalostí súvisiacich s jeho účasťou na nepovolenom proteste v máji 2018, nebol „záujmovou“ osobou pre oficiálne štátne orgány C.. Od tejto doby až do jeho odchodu z krajiny v roku 2023 nemal na území C. žiadne problémy z titulu jeho účasti na spomínanom proteste. Ak by mal byť menovaný z tohto titulu uväznený, C. orgány mohli tak už urobiť v roku 2018, kedy bol na jednom proteste zadržaný, no tento prípad bol vyriešený v priestupkovom konaní. Je teda nelogické a vysoko nepravdepodobné, že by mohol byť po jeho návrate do C. zadržaný. Dokumentujú to aj jeho dve legálne vycestovania z RF, ktoré nasledovali dávno po jeho účasti na protestoch. V prípade žalobcu sa podľa názoru žalovaného nepotvrdila objektívna stránka strachu z prenasledovania. K subjektívnej stránke obavy z prenasledovania žalovaný uviedol, že táto v prípade žalobcu vychádza iba z „Osvedčenia o svedectve“, ktoré po svojom príchode na územie SR spísala jeho manželka 26. augusta 2024. Toto osvedčenie bolo vyhodnotené ako nedôveryhodné. Vzhľadom na to, že v prípade žalobcu absentuje v konaní prítomnosť objektívneho strachu z prenasledovania, aj uvedené osvedčenie žalovaný označil za účelové, s cieľom podporiť žalobcu v jeho azylovom konaní, a teda nemožno hovoriť ani o prítomnosti subjektívneho strachu z prenasledovania. 10. Žalovaný preto dospel k záveru, že v konaní nebolo objektívne preukázané, že by žalobca bol alebo v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle, a to ani v súvislosti s prípadným postavením utečenca „sur place“, a preto sa mu azyl na území SR neudelil. 11. Neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný odôvodnil tak, že sa zaoberal každým z bodov definície vážneho bezprávia uvedenom v § 2 písm. f) zákona o azyle samostatne. Pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu žalovaný uviedol, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že v krajine pôvodu nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie a nebol väznený. Dokumentuje to výpis registra trestov, ktorý si vybavil pred svojim odchodom z C. XX. XXXXXXX XXXX. V C. nevykonával žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Uvedené
potvrdzuje ako výpoveď žalobcu, tak aj bezproblémové vydanie cestovných dokladov na Oddelení pasovej služby Ministerstva vnútra C. z roku 2022 a 2023. Okrem toho žalovaný dal do pozornosti, že C. síce vo svojom trestnom zákone trest smrti nezrušila, ale od roku 1996 uvalila na tento druh trestu moratórium a reálne tento trest nevykonáva. Žalovaný sa ďalej zaoberal tým, či by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť žalobca vystavený mučeniu alebo neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu. Žalovaný dospel k záveru, že v konaní sa preukázalo, že ani táto forma vážneho bezprávia mu nehrozí. Poukázal na výpoveď žalobcu, z ktorej je zrejmé, že v minulosti počas zaistenia bol políciou fyzicky napadnutý, ale v danom prípade išlo ojedinelý násilný akt, ktorý sa viac neopakoval a nemal perzekvačný charakter. Od tejto udalosti z roku 2018 viac nebol zatknutý alebo zadržaný. Pozornosť C. štátnych orgánov po udalostiach z roku 2018 nevzbudil, čo znamená, že nie je cieľovou osobou, na ktorú by sa mala sústrediť akákoľvek ich pozornosť. Preto nie je objektívne sa domnievať, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by mohol čeliť mučeniu alebo takému neľudskému zaobchádzaniu, ktoré by mohlo napĺňať kritéria vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle. Napokon sa žalovaný zaoberal aj tým, či by žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Napriek tomu, že C. vojensky napadla E. a hrozba konfliktu v blízkosti E. hraníc reálne existuje, vo vnútrozemí C. ani na území F., v súčasnej dobe medzinárodný ani vnútroštátny ozbrojený konflikt neprebieha. Preto nie je dôvod domnievať sa, že v prípade návratu menovaného do C., by mu reálne hrozilo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Žalovaný preto dospel k záveru, že žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. 12. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre udeleniu azylu resp. poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny z objektívnych dôvodov, lebo žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom resp. s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. II. Správna žaloba 13. Žalobca sa správnou žalobou zo 16. decembra 2025 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím a to s poukazom na § 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku a § 9 zákona o azyle. K tomu uviedol, že azyl z humanitných dôvodov môže Slovenská republika udeliť osobe, ktorá nesplnila podmienky pre udelenie azylu, ale z ľudského hľadiska je potrebné jej poskytnúť ochranu, pretože návrat do krajiny pôvodu by ju mohol vystaviť neznesiteľnej situácii, vážnym fyzickým alebo psychickým útrapám, prípadne smrti. Zotrval na vyjadrení, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí smrť kvôli účasti na politických protestoch a účasti na politických aktivitách. Vyjadril obavy o svoj život najmä kvôli svojmu protivojnovému postoju, kritike prezidenta, politickej moci v krajine. Poukázal, že aktívne sa podieľal na rozvešaní protivládnych letákov, za čo mu hrozí vysoký trest. Bol toho názoru, že výsledky pohovoru s migračným pracovníkom boli interpretované odlišne ako to uvádzal pri pohovore žalobca, taktiež neboli vzaté do úvahy všetky fakty predložené migračnému pracovníkovi, neboli správne vyhodnotené všetky riziká, ktoré žalobcovi hrozia v prípade návrtu do krajiny pôvodu. Poukázal, že má na území Slovenskej republiky syna aj manželku, študuje na vysokej škole a chcel by zostať na Slovensku, po ukončení štúdia sa riadne zamestnať a začleniť sa do spoločnosti. Nestotožňuje sa s politickou situáciu v krajine pôvodu, vzhľadom na svoje politické aktivity a názory sa do krajiny pôvodu nemôže vrátiť, nakoľko mu hrozí vysoký a neprimeraný trest. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo 16. januára 2026 navrhol súdu, aby správnu žalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a správne. Bol toho názoru, že v správnej žalobe žalobca neuviedol žiadne právne dôvody prečo napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné. K možnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov žalovaný skonštatoval, že žalobca počas konania neuviedol, že u neho existujú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali udelenie azylu z humanitných dôvodov, z čoho vyplýva,
že žalovaný nemal dôvod v administratívnom konaní posudzovať udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle. K tomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/11/2009. Žalovaný zotrval na svojom názore, že v prípade žalobcu nebolo v konaní objektívne preukázané, že by bol alebo v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle, a to ani v súvislosti s prípadným postavením utečenca „sur place“. Poukázal, že viazaný právnym názorom Správneho súdu v Bratislave, vykonal so žalobcom dňa 20. októbra 2025 pohovor zameraný na dokazovanie v súlade s bodmi 64, 65, 66 a 68 rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Saz/1/2025 z 15. apríla 2025, pričom bolo preukázané, že tvrdenia žalobcu ohľadom rozdávania letákov, členstva v politickej strane G. C., zoznamu podporovateľov K., či získania víz na Generálnom konzuláte Slovenskej republiky v L. sú nedôveryhodné. Tiež bolo preukázané, že žalobca nie je záujmovou osobou, nakoľko si v auguste 2023 bez problémov vybavil v C. D. výpis z registra trestov a cestovný doklad, nebolo voči nemu začaté žiadne trestné stíhanie a od incidentu s políciou v roku 2018, nemal až do vycestovania z C. D. žiadne problémy. Poznamenal tiež, že žalobca dňa 13. októbra 2023 bez problémov vycestoval z C. D. a už 20. októbra 2023 sa mala údajne udiať udalosť, o ktorej podala svedectvo jeho manželka. Na základe uvedeného bolo aj svedectvo manželky žalobcu vyhodnotené ako nedôveryhodné. V prípade doplnkovej ochrany dospel žalovaný k záveru, že žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 zákona o azyle a neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c zákona o azyle žalovaný s poukazom na napadnuté rozhodnutie uviedol, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. 15. Žalobca vo svojej replike z 26. januára 2026 uviedol, že žalovaný podľa jeho názoru nedostatočne zistil skutkový stav. Opakovane poukázal, že sa v krajine pôvodu zúčastňoval na viacerých protivládnych aktivitách, je odporcom aktuálneho režimu, rovnako ako aj vojny na E.. V C. sú obyvatelia, ktorí zastávajú podobné názory ako žalobca prenasledovaní a trestaní. Vyjadril tiež nesúhlas s vyhodnotením svedectva jeho manželky ako nedôveryhodné. Poukázal, že jeho manželka bola taktiež prenasledovaná, zastáva rovnaké postoje a názory ako žalobca. Taktiež študuje na vysokej škole na území Slovenskej republiky. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa žalobca oprávnene obáva o svoj život za svoje politické aktivity a postoje, hrozí mu neprimerane vysoký trest za jeho názory a nesúhlas s prebiehajúcou vojnou na E.. Vyjadrenie žalovaného, že sa mu podarilo vybaviť výpis z registra trestov v roku 2023 považoval žalobca za účelové, lebo sa mu to podarilo len so šťastím. Taktiež uviedol, že od vypuknutia vojny na E. je v C. prísny režim, trestní sú všetci odporcovia režimu a politického smerovania krajiny. To, že doteraz nebol trestne stíhaný pripisuje tomu, že sa mu podarilo z krajiny včas odísť. 16. Žalovaný vo svojej replike zo 6. februára zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe ako aj vyplývajúcej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 17. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 19. Podľa § 220 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 20. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 21. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 22. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 23. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 24. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c). 26. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. 27. Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. 28. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.
29. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. 30. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Konanie na správnom súde 31. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 11. marca 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: I.: F./XXXX-X zo dňa 11. decembra 2025, ktorým žalovaný okrem iného neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, ani neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí dospel vo vzťahu k neudeleniu azylu k záveru, že nebolo preukázané, že by žalobca bol alebo v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a to ani v súvislosti s jeho prípadným postavením utečenca „sur place“. 33. Napadnutým rozhodnutím bol zároveň realizovaný rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. apríla 2025 sp. 15SaZ/1/2025, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd v uvedenom rozhodnutí dospel k záveru, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými časťami žalobcovho relatívne rozsiahleho azylového príbehu, ktorý predostrel a podložil ho listinnými dôkazmi a preto nebolo správnemu súdu zrejmé, či ho vyhodnotil ako celok vierohodný, alebo ho žalobca presvedčil iba v časti jeho tvrdení, prípadne vôbec. Posúdenie azylového príbehu je do vlastného odôvodnenia rozhodnutia prenesené chaoticky, sekvenčne a tendenčne, a preto aj právne posúdenie na jeho základe poskytnuté, nemôže byť náležité. V ďalšom konaní bolo preto úlohou žalovaného riadne doplniť dokazovanie aj doplňujúcim výsluchom žalobcu a jeho manželky a následne mal posúdiť dôveryhodnosť žalobcovho azylového príbehu. Mal následne vychádzať z tvrdení žalobcu (aj jeho manželky) o jeho politických aktivitách a to všetko za kritického zohľadnenia všetkých aktuálnych informácií o C. D. o stave ľudských práv a bezpečnostnej a politickej situácie, zameraných na preverenie prípadného prenasledovania občanov v pozícii aktivistov a podporovateľov bývalej D. a K.. 34. Žalovaný si v ďalšom konaní zabezpečil vyjadrenie Konzulárneho odboru MZV SR zo 7. októbra 2025, zápisnicu z pohovoru s manželkou žalobcu, ktorý sa uskutočnil v rámci jej azylového konania dňa 1. augusta 2025 v Záchytnom tábore Humenné, Polytematickú správu o krajine C. D. č.p.: F./ XXXXX-XXX z 15. apríla 2025, informáciu o štúdiu slovenského jazyka žalobcu na Žilinskej univerzite zo 17. októbra 2025 a vyobrazenie internetovej stránky t.me/B.. Žalobca tiež do konania predložil e-maily dokazujúce podanie jeho žiadosti o vízum na Generálnom konzuláte SR v L., prístup k jeho facebookovej stránke R. a elektronickú podobu zoznamu prívržencov K. vo formáte EXCEL. 35. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu. 36. Obdobne podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 v znení Protokolu 1967 je utečencom „osoba, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu krajiny pôvodu.“ Zákon o azyle v § 8 písm. a) teda v plnej miere reflektuje na vymedzenie utečenca podľa Ženevského dohovoru z roku 1951. 37. Inštitút azylu je teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 1 Sža 78/2010). 38. O žiadateľa o azyl "sur place" (na mieste) ide vtedy, keď osoba, ktorá v čase odchodu z krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe jej neprítomnosti v krajine pôvodu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2008, sp. zn. 8 Sža 13/2008). 39. Pre konanie o udelení medzinárodnej ochrany je charakteristické, že je v ňom správny orgán nezriedka nútený rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, pretože spravidla ani nie je v možnostiach žiadateľa doložiť, že mu v krajine pôvodu hrozí skutočné nebezpečenstvo prenasledovania či vážnej ujmy iným spôsobom, než svojou hodnovernou výpoveďou. Nemožno pritom prehliadnuť, že nesprávne rozhodnutie vo veci a prípadné vrátenie žiadateľa do krajiny pôvodu pre neho môže mať nedozerné následky. Z tohto dôvodu sa konanie o medzinárodnej ochrane vyznačuje aj špecifickým pohľadom na štandard dôkazného bremena (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015). 40. V rozsudku z 27. marca 2008, č. j. 4 Azs 103/2007-63, Najvyšší správny súd Českej republiky ozrejmil, že „Zásada tzv. materiální pravdy má v řízení o udělení azylu svá specifika spočívající v pravidelné nedostatečnosti důkazů prokazujících věrohodnost žadatelových tvrzení. Je však na správním orgánu, aby prokázal i vyvrátil pravdivost žadatelových tvrzení, a to buď zcela nevyvratitelně zjištěním přesných okolností vážících se na stěžovatelova tvrzení, anebo alespoň s takovou mírou pravděpodobnosti, která nevyvolává zásadní pochybnosti o správnosti úsudku správního orgánu.“ 41. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa, ktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či tvrdí okolnosti nasvedčujúce možnému zásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné dôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej nemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená to, že by snáď táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala. 42. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013 bolo rozvedené, že: „nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú“. Ak sa teda žiadateľ o medzinárodnú ochranu po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie a jeho výpovede možno aj napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať.
43. Konanie o azyl je totiž osobité najmä tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera žalovanému, závisí predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si žalovaný o žalobcovi vytvára v priebehu celého administratívneho konania. Dôveryhodnosť osoby žiadateľa žalovaný teda posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie žalobcu v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby. 44. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2016 sp. zn. 10Sža/12/2016). 45. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že na posúdenie dôveryhodnosti jednotlivých čiastkových tvrdení žiadateľa o azyl, správny orgán rozhodujúci v konaní o udelení medzinárodnej ochrany teda zo svojho posudzovania nemôže sťažovateľom tvrdené skutočnosti vylúčiť len preto, že existuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá žalobca. 46. Po preskúmaní žalobcových tvrdení a obsahu administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že samotný azylový príbeh žalobcu žalovaný dostatočne nespochybnil. Správny súd nevzhliadol v tvrdeniach žalobcu žiadne diskrepancie, drží sa svojej dejovej línie, ktorá je uveriteľná a spochybňovanie žalobcovej dôveryhodnosti je skôr argumentačnou šikovnosťou žalovaného založenou na domnienkach ako na dokazovaním zistených skutočnostiach. Žalovaný vyhodnocoval jednotlivé dôkazy založené v spise a predložené žalobcom tendenčne, dokonca vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré ani nevyplývajú zo zápisníc a žalovaný si ich prispôsobil. 47. V napadnutom rozhodnutí žalovaný napríklad uviedol, že žalobca tvrdil, že letáky, ktoré mal vylepovať, boli na tému ochrany detí, aby neboli zavolané od armády, do konfliktu s E., pričom však v doplňujúcom pohovore žalobca predložil leták, ktorý si stiahol z internetovej stránky Centra preberania žiadostí vojakov C. s výzvou „Q. J.“, ktorý informuje C. N. bojujúcich na E. ako sa majú dobrovoľne vzdať. Z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu z 5. septembra 2024, však také tvrdenie žalobcu, ako ho v odôvodnení uvádza žalovaný, nevyplýva. V dotazníku je k tejto téme konkrétne uvedené: „Počas toho čo som 10 rokov doučoval žiakov matematiku a fyziku som sa veľa rozprával aj s rodičmi študentov, ktorým som hovoril, že majú ochraňovať svoje deti, aby neboli zavolaní do armády, do konfliktu s E.. Potom som robil aj nejaké letáky ohľadom tejto témy, tie letáky som následne aj po okolí lepil na miesta vyhradené pre letáky. Myslím, že kvôli tomu potom boli tí ľudia za manželkou, keď ma hľadali.“ V zápisnici z uvedeného pohovoru teda nie je špecifikované aké letáky žalobca robil, a výraz „ohľadom tejto témy“ sa môže týkať aj samotného konfliktu s E.. Treba si tiež uvedomiť, že vyjadrenia žalobcu boli tlmočené z C. S., a preto je nevyhnutné počítať aj s tým, že tlmočník nepreloží všetko od slova do slova, ale môže si žalobcove tvrdenia zostručniť (skrátiť). Podľa názoru súdu je však neprípustné, aby si žalovaný domýšľal a prispôsoboval v neprospech žalobcu vyjadrenia, ktoré zo zápisníc exaktne nevyplývajú. 48. Navyše v ďalšom konaní žalobca doručil dokument, v ktorom dal do pozornosti nepresnosti v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu z 5. septembra 2024 a ich správne znenie. Medzi inými poopravil tiež okolnosti jeho zadržania po proteste v roku 2018, pričom však ide o skutočnosť, ktorú nie je možné na základe uvedenej nepresnosti znevierohodniť, keďže táto skutočnosť je nesporná (žalobca bol vo vzťahu k predmetnému zadržaniu úspešný aj na Európskom súde pre ľudské práva). Následne sa žalobca vyjadroval aj k časti zápisnice týkajúcej sa letákov, pričom zdôrazniac v zápisnici zachytené slovné spojenie „nejaké letáky“ k nim uviedol, že „išlo o letáky E. projektu „Q. J.“, ktoré som si sám tlačil na svojej tlačiarni. „Q. J.“ je štátna iniciatíva E., vytvorená pre príslušníkov ozbrojených síl C. D.,
ktorí sa nechcú zúčastniť vojny proti E.. Hlavným cieľom projektu je poskytnúť C. N. možnosť bezpečne sa vzdať a zachrániť si život. Projekt „Q. J.“ spustila Hlavná správa rozviedky Ministerstva obrany E. v septembri 2022, krátko po začiatku rozsiahlej invázie C. na E. a vyhlásení čiastočnej mobilizácie v C.. Myšlienkou projektu bolo vytvoriť komunikačný kanál a ponúknuť jasný algoritmus krokov pre C. vojakov, ktorí hľadajú spôsob ako sa vyhnúť účasti na bojových operáciách alebo opustiť bojovú zónu. Toto som hovoril, ale z nejakého dôvodu to nebolo uvedené v protokole rozhovoru.“ Keďže žalobca vysvetľoval nezrovnalosti aj čo do skutočností vyplývajúcich zo zápisnice z pohovoru, ktoré sa nedajú spochybniť (podporené ďalšími dôkazmi), nie je dôvod neveriť precizovaniu jeho vyjadrenia vyplývajúceho zo zápisnice z pohovoru aj vo vzťahu k letákom. 49. Žalovaný tiež poukázal, že boli objasňované informácie, ktoré žalobca v pohovore poskytol na tému jeho žiadosti o slovenské vízum. Dal do pozornosti žalobcovu výpoveď, že o vízum SR si v roku 2022 na Generálnom konzuláte v L. žiadal z dôvodu, že chcel vycestovať na územie SR a učiť sa slovenský jazyk. Keďže bol prívrženec K., došlo mu, že skôr, alebo neskôr si pre neho prídu. Predložil e-maily, ktoré majú potvrdzovať jeho vyjadrenia ohľadne prijatia jeho žiadosti o vízum na Generálnom konzuláte v L. v roku 2022, pridelenia termínu osobného pohovoru a následné zrušenie tohto termínu zo strany Generálneho konzulátu v L.. Migračný úrad vyžiadal prostredníctvom MZV SR stanovisko, ktoré by potvrdzovalo, alebo vyvrátilo tvrdenia žiadateľa. V stanovisku konzulárneho odboru MZV SR zo 7. októbra 2025 sa uvádza, že vo vzťahu k osobe žalobcu nie je na GK SR v L. evidované podanie žiadosti o víza v septembri 2022. Rovnako tejto osobe nebol určený termín na osobný pohovor v termíne jún 2023 a tiež nie je evidované anulovanie žiadosti o vízum zo strany GK SR. Z uvedeného žalovaný dospel k záveru, že tvrdenie o podaní žiadosti na GK v L., pridelený termín osobného pohovoru a následne zrušený termín, je v súvislosti s posudzovaním žiadosti o azyl na území SR nevierohodné. Správnemu súdu však nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s mailami z MZV SR, ktoré predložil žalobca a ktorými svoje tvrdenia žalobca preukazoval. Uvedené maily neboli zaslané na MZV SR, aby sa vyjadrilo k ich autenticite, a preto informácia z MZV SR v rámci ktorej formálne oznamuje, že nemajú evidované žiadne podanie žiadosti o víza žalobcom, nemôže byť bez ďalšieho sama o sebe za danej situácie dôvodom pre znevierohodnenie výpovede žalobcu. 50. Žalovaný nedôveryhodnosť žalobcu vyvodzoval aj z toho, že žalobca tvrdil do zápisnice o podaní vysvetlenia, že bol členom politickej strany G. C. a z toho dôvodu je v C. D. prenasledovaný, pričom však v doplňujúcom pohovore už toto tvrdenie odmietol s tým, že počas spisovania zápisnice mu asi nebolo rozumieť. K tomu správny súd uvádza, že žalobca nemusí vedieť presný dôvod, pre ktorý je prenasledovaný, stačí ak prednesie dôveryhodný príbeh o prenasledovaní. Preto ani táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre vyvodenie nedôveryhodnosti žalobcu, navyše vyplývajúca zo zápisnice o podaní vysvetlenia, v ktorej ďalej tiež žalobca tvrdil, že chce požiadať o azyl lebo je presvedčený, že jeho sloboda a život by boli ohrozené, ak by sa vrátil do C., pretože sociálna skupina otvorených odporcov vojny s E., ku ktorej patrí, je C. D. prenasledovaná. Teda žalobca v konkrétnostiach poukazoval na svoje protivojnové presvedčenie. 51. Čo sa týka zoznamu prívržencov T. K., k tomu žalovaný uviedol, že nemožno preukázať pôvod zoznamu, a preto tento nemôže byť hodnotený ako relevantný dôkaz. V súvislosti s inými nedôveryhodnými dôkazmi ho vyhodnotil ako o ďalší z dôkazov, ktorý pôsobí nedôveryhodne. Nesprávnosť a nedostatočnosť vyhodnotenia ostatných dôkazov ako nevierohodných už súd rozobral vyššie. Správnemu súdu sa žiada dať tiež do pozornosti, že je porušením zásady v pochybnostiach v prospech žiadateľa o azyl, ak správny orgán opiera rozhodnutie o vlastnú hypotézu, v dôsledku ktorej znevierohodňuje výpoveď žiadateľa. Ako už bolo spomenuté vyššie, žalovaný bol povinný preukázať a vyvrátiť pravdivosť žalobcových tvrdení buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na žalobcove tvrdenia, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 52. Vo vzťahu k ďalším dôkazom, ktoré produkoval žalobca, sa žalovaný vôbec nezaoberal listinou z 27. októbra 2024, ktorú žalobca predložil pri doplňujúcom pohovore, a ktorú mal dostať žalobca e-mailom od riaditeľa fondu D. pána J., ktorou preukazoval, že jeho osobné údaje boli hackermi získané zo serverov D. v júni 2021. 53. V neposlednom rade žalovaný nevyhodnotil ani facebookovú stránku žalobcu, ktorú mu žalobca v ďalšom konaní poskytol, a z ktorej správnemu súdu vyplynulo, že žalobca intenzívne verejne vyjadruje
podporu E., je z nej zrejmý L. a protivojnový postoj žalobcu, a to tak v čase, keď sa nachádzal na území C. D. po vypuknutí vojny (napr. dňa 10. marca 2022 zdieľal post na ktorom je L. sediaci pravdepodobne vo vlaku a v odraze okna je podoba U.), ako aj pred vypuknutím vojny na E. (kedy v roku 2021 zdieľal príspevky zo stránky „K. V.“), a tiež aj následne, keď už C. D. opustil. 54. Úlohou žalovaného následne bolo v rámci žalobcovho nastoleného azylového príbehu tento vyhodnotiť v kontexte relevantných správ o krajine pôvodu (C. D.). Nebolo sporným, že žalobca svojim konaním upútal pozornosť C. štátnych orgánov počas jeho účasti na nepovolenom opozičnom proteste dňa 5. mája 2018 v F. spolu so svojim, v tom čase neplnoletým synom, keďže to malo za následok správne konanie, ktoré vyústilo až do udelenia správnej pokuty, ako aj rozhodnutia ESĽP s priznaním odškodného a následnej odpovede Generálnej prokuratúry RF z 28. júna 2023, že odškodnenie priznané súdom ESĽP mu nebude vyplatené. Ďalej nebolo sporné, že figuroval ako člen volebnej komisie počas volieb primátora F. v roku 2013. Uvedené skutočnosti však žalovaný vyhodnotil spôsobom, že žalobca sa nikdy nestretol so žiadnymi obmedzeniami, či takým konaním štátnych orgánov, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie. Takéto hodnotenie je však priamo v rozpore s prospektívnosťou rozhodovania v azylovom konaní. Správny súd k hodnoteniu žalobcových tvrdení žalovaným dáva do pozornosti, že pri posudzovaní žiadosti o azyl treba hodnotiť reálnu pravdepodobnosť budúceho prenasledovania, nie iba prípadné minulé represie, a to práve v kontexte správ o krajine pôvodu. Preto v danom prípade aj to, či sa žalobcovi podarilo vybaviť si cestovný doklad a výpis z registra trestov nemá z hľadiska prospektívneho rozhodovania relevanciu. 55. Ako vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (pozri rozsudok sp. zn. 2Sak/16/2022 z 28. novembra 2022) preskúmanie udelenia azylu podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov je postavené na potencialite prenasledovania v budúcnosti po prípadnom návrate žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu. Ide teda o prospektívne rozhodovanie. Ustanovenie § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov pracuje s pojmom strachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym prvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná možnosť budúceho prenasledovania, pričom sa využíva štandard primeranej pravdepodobnosti, čo znamená, že táto možnosť musí byť reálna, nie iba hypotetická. Teda pravdepodobnosť prenasledovania nemusí presahovať 50 %, stačí reálna a nie čisto hypotetická hrozba. 56. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2023 sp. zn. 1Sak/10/2023). 57. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že existencia predchádzajúceho prenasledovania nie je podmienkou pre udelenie azylu, ktorú by vyžadoval Dohovor z roku 1951 či zákon o azyle. K dôkaznému štandardu pri posudzovaní opodstatnenosti strachu pred prenasledovaním najvyšší správny súd uvádza, že určenie opodstatnenosti strachu pred prenasledovaním predstavuje hypotézu alebo akýsi pokus predpokladať, čo sa stane so žiadateľom o azyl v budúcnosti v prípade, ak bude vrátený do krajiny pôvodu. Správny orgán je povinný vziať do úvahy všetky dôkazy a posúdiť mieru pravdepodobnosti, že môže dôjsť k zlému zaobchádzaniu, ktorého sa žiadateľ obáva. Na základe tohto posúdenia rizika má následne správny orgán vyhodnotiť či je naplnený štandard opodstatneného strachu. Je potrebné, aby správne orgány na tento účel aplikovali správny dôkazný štandard. Najbežnejšie používaným štandardom dokazovania pri posudzovaní opodstatneného strachu z prenasledovania je „primeraná miera pravdepodobnosti“. 58. Najvyšší správny súd SR aj vo svojich ďalších rozhodnutiach rozvádza (pozri bod 34 rozsudku Najvyššieho správneho súdu z 30. marca 2023 sp. zn. 2Sak/1/2023), že "primeraná pravdepodobnosť nežiaduceho dôsledku návratu do krajiny pôvodu (...) je daná vtedy, ak býva tento dôsledok v prípadoch obdobných prípadu žiadateľa nie ojedinelý. Neznamená to, že pravdepodobnosť, že nežiaduci dôsledok nastane, musí byť nutne vyššia ako pravdepodobnosť, že nenastane (tzn. že test "primeranej pravdepodobnosti" predstavuje nižší dôkazný štandard ako v civilných veciach) [tým menej to znamená,
že v prípade návratu do krajiny pôvodu musí byť nastanie nežiaduceho dôsledku prakticky isté (tzn. že test "primeranej pravdepodobnosti" predstavuje a fortiori aj nižší dôkazný štandard ako štandard "nad všetku pochybnosť" v trestných veciach)], ale to, že k nežiaducemu dôsledku v prípadoch obdobných prípadu žiadateľa dochádza natoľko často, že s ním ten, komu taký následok hrozí, musí počítať ako s celkom bežným javom, a nie ako s javom iba výnimočným." 59. Od žiadateľa sa teda nevyžaduje preukázať jasnú pravdepodobnosť prenasledovania v prípade návratu do vlasti aj vzhľadom na subjektívny prvok strachu zakotvený v definícii utečenca. 60. Uvedenými východiskami sa však žalovaný neriadil, keďže skutočnosti, ktoré boli nesporné, vyhodnotil tým spôsobom, že v minulosti, resp. do odchodu žalobcu z C. D. nemal so štátnymi orgánmi žiadne problémy a ostatné tvrdenia vyhodnotil ako nevierohodné, hoci neboli vyvrátené žalovaným žiadnymi dôkazmi. 61. Opakovane tiež správny súd vytýka žalovanému, že sa v napadnutom rozhodnutí prakticky vôbec nezaoberal informáciami o krajine pôvodu žalobcu, pričom vôbec nekonfrontoval tvrdenia žalobcu (a jeho manželky) so správami o krajine pôvodu žalobcu (s informáciami týkajúcimi sa politického prostredia v C. D.) nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné opakovane poukázať najmä na tieto citované informácie: „Uznanie D. C. orgánmi za extrémistickú organizáciu v roku 2021 bolo zlomovým bodom v prechode k tomu, že stúpenci masovej legálnej a pokojnej politickej sily boli po prvýkrát označení za extrémistov... aj skoršie C. zákony o boji proti extrémizmu a terorizmu prešli výraznými zmenami... O niečo neskôr bol prijatý zákon špeciálne pre priaznivcov D., ktorý spätne zaviedol možnosť trestného stíhania za účasť na činnosti nadácie. Navyše za činnosti, ktoré sa uskutočnili ešte pred uznaním D. za extrémistickú. Objavila sa tzv. Retroaktívna účinnosť zákona, ktorú ústava zakazuje. Po likvidácii D. a zákaze sídla T. K. bolo masové prenasledovanie nielen priaznivcov, ale dokonca aj tých, ktorí mali v minulosti niečo spoločné s ich aktivitami, nevyhnutné a tento proces pokračuje..." 62. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný pre posúdenie opodstatnenosti strachu z prenasledovania žalobcu predovšetkým posúdil dôsledky, ktorým by žalobca, čelil v prípade, keby sa vrátil do krajiny pôvodu, teda do C. D.. Prihliadne pritom na politický profil žalobcu, ktorý figuroval ako člen volebnej komisie počas volieb primátora F. v roku 2013, pravidelne sa zúčastňoval protestov, pričom nie je pre C. štátne orgány neznámy, keďže bol v roku 2018 zadržaný spolu so svojim synom a následne úspešne žaloval C. D. pred Európskym súdom pre ľudské práva. Taktiež bude potrebné zobrať do úvahy skutočnosti (pokiaľ sa riadne vykonanými dôkazmi nepodarí tieto vyvrátiť), že žalobca vylepoval protivládne letáky týkajúce sa vojny na E., ako aj intenzívne verejne prezentoval a aj v súčasnosti prezentuje L. a protivojnové názory na svojom Facebooku, zdieľajúc tiež okrem iných príspevky zo stránky „K. V.“. Zabezpečí si pritom dostatok relevantných správ o C. D., z ktorých bude vyplývať, čo osobám v obdobnej situácii (s obdobným politickým profilom) ako je osoba žalobcu hrozí pri návrate do krajiny pôvodu. Následne na základe toho rozhodne, či strach žalobcu vyplývajúci z jeho azylového príbehu je opodstatnený a či z azylovo relevantného dôvodu. 63. Vzhľadom k uvedenému, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) v spojení s § 220 SSP pre nesprávne právne posúdenie, a pre dôvod, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 64. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 65. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu.
66. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm. a)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum právnej pomoci [písm. c)].