Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Sas/5/2024 0724100254 08. 09. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100254.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX, XXX XX C. D. E., právne zastúpeného JUDr. Kvetoslavou Živčákovou, advokátkou, so sídlom Bratislavská 61/68, Šamorín, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.12.2023 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 14.12.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa 22.08.2023 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 22.08.2023 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 01.06.2023. Správny orgán prvého stupňa zistil, že hoci má žalobca pozastavené živnostenské oprávnenie v období od 01.06.2023 do 31.05.2026, je od 05.10.2013 zapísaný do registra, vedeného Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky – Letecký úrad Slovenskej republiky, pod evidenčným číslom povolenia/osvedčenia XXXXXXXX podľa zákona č. 143/1998 Z. z. (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 143/1998 Z. z.“). Keďže žalobca bol aj naďalej oprávnený vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je povolenie/osvedčenie pod číslom XXXXXXXX, splnil podmienky pre platenie poistného a príspevkov na sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba aj v období pozastavenia živnostenského oprávnenia. Poistenie sa prerušuje len za kumulatívneho prerušenia všetkých oprávnení na výkon činností alebo na prevádzkovanie činností, na základe ktorých je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. 2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že už v predchádzajúcom písomnom nesúhlase s nevzniknutím prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zo dňa 16.08.2023, ktorý zaslal správnemu orgánu prvého stupňa, uviedol, že na základe živnostenského oprávnenia vykonával podnikanie s predmetom podnikania (i) počítačové služby
a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov a (ii) sprostredovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby. Inú činnosť na základe živnostenského oprávnenia nevykonával. Keďže uvedené činnosti prestal vykonávať, živnostenské oprávnenie pozastavil a neskôr zrušil. Počas trvania živnostenského oprávnenia bol zamestnaný a zamestnávateľ za neho odvádzal povinné odvody. Správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca vlastní osvedčenie pod číslom XXXXXXXX, čo je číslo jeho pilotného preukazu. Tento preukaz žalobca vlastní od roku 2015, keď dňa 11.04.2015 zložil praktickú skúšku na jeho vydanie. Nerozumie, prečo je v prvostupňovom rozhodnutí uvedený dátum 05.10.2013. Žalobca uviedol, že nevie, na akú činnosť ho uvedený preukaz oprávňuje, z ktorej by mal odvádzať dávky na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Uviedol, že si nie je vedomý, že by na základe tohto osvedčenia vykonával činnosť, z ktorej by mal príjem, a teda by z neho plynula povinnosť tieto dávky odvádzať. Na základe oprávnení, ktoré vlastní, vykonáva prácu na dohodu pre Dopravný úrad a túto prácu by nemohol vykonávať, pokiaľ by nevlastnil licenciu pilota s príslušnými kvalifikáciami. Za túto prácu sú za žalobcu odvádzané povinné sociálne odvody. Podľa žalobcu ide o dvojitý výber poistenia, s čím nesúhlasí. 3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej. 4. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.12.2023 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). K odvolacím námietkam žalobcu žalovaná uviedla, s poukazom na § 3 ods. 1 písm. b) a § 5 zákona o sociálnom poistení, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť od 18.01.2018 do 04.09.2023 na základe živnostenského oprávnenia. Prevádzkovanie živnosti mal pozastavené od 01.06.2023. Žalobca je od 18.05.2015 držiteľom preukazu spôsobilosti obchodného pilota CPL(A) č. SVK FCL XXXXXXXX. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a ods. 4, § 26 ods. 2 a ods. 6 a § 138 ods. 5 a ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že žalovaný musí rešpektovať údaje o príjme samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré jej poskytne Finančné riaditeľstvo SR. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva SR bol príjem žalobcu zo živnosti za rok 2021 vo výške 28.350 EUR, teda vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2021. S účinnosťou od 01.07.2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (18 rokov) a dosahovanie príjmov uvedených v ustanoveniach § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, čo žalobca spĺňal. Žalovaná prijala dňa 18.07.2023 Registračný list fyzickej osoby - prerušenie, v ktorom žalobca vyznačil ako dátum vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 01.06.2023. Správny orgán prvého stupňa, listom č. XXX-XXXXXX-X/XXXX-XXX, zo dňa 16.08.2023, označeným ako „Oznámenie o nevzniknutí prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO”, oznámila žalobcovi, že mu nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, takže doručený Registračný list fyzickej osoby - prerušenie od 1. júna 2023 nie je možné akceptovať z dôvodu trvania zápisu v registri Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky - Letecký úrad, ktorý účastníka konania oprávňuje na výkon činnosti. Následne správny orgán prvého stupňa prijal dňa 16.08.2023 list od žalobcu, v ktorom okrem iného vyjadril svoj nesúhlas s predmetným oznámením o nevzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Keďže účastník konania podal nesprávne vyplnený Registračný list fyzickej osoby - prerušenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodla napadnutým rozhodnutím tak, že účastníkovi konania nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 01.06.2023. Žalovaná listom č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 19.10.2023, vyzvala žalobcu na predloženie relevantného dokladu o skutočnosti, či disponuje preukazom odbornej spôsobilosti osoby vykonávať činnosť člena leteckého personálu, alebo iným dokladom. Následne žalovaná dňa 20.10.2023 prijala od žalobcu odpoveď, v ktorej okrem iného opätovne uviedol, že nemá oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti a ako samostatne zárobkovo činná osoba ku dňu 30.05.2023 činnosť ukončil. Účastník konania ako prílohu priložil fotokópiu preukazu spôsobilosti obchodného pilota CPL(A) č. SVK FCL XXXXXXXX. Žalovaná listom č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 19.10.2023 zaslala dožiadanie Dopravnému úradu so žiadosťou o zaslanie informácií ohľadom preukazov odbornej spôsobilosti osoby vykonávať činnosť člena leteckého personálu, resp. iných dokladov, ktoré boli vydané žalobcovi. V odpovedi z Dopravného úradu jej bolo oznámené, že žalobca je od 18.05.2015 držiteľom preukazu spôsobilosti obchodného pilota CPL(A) č. SVK FCL XXXXXXXX s nasledovnými kvalifikáciami: (i)
vlečenie/towing bez obmedzenia platnosti a (ii) FI(A) s dátumom platnosti na obdobie od 19.09.2022 do 31.10.2025, - TMG s dátumom platnosti na obdobie od 01.05.2023 do 31.05.2025, - SEP (land) s dátumom platnosti na obdobie od 01.05.2023 do 31.05.2025. Žalobcovi po pozastavení jeho živnostenského oprávnenia nezaniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pretože mal aktívne vyššie uvedené povolenia, ktoré boli vydané zo strany Dopravného úradu. Preukaz spôsobilosti obchodného pilota CPL(A) č. SVK FCL XXXXXXXX žalobcu oprávňuje vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, môže na základe vyššie uvedeného dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o daní z príjmov v znení neskorších predpisov. Držiteľ preukazu spôsobilosti obchodného pilota môže využívať svoje oprávnenia, ktoré sú definované Nariadením komisie (EÚ) č. 1178/2011, zo dňa 03.11.2011, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008. Žalobca bol v kontrolovanom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2021. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V ustanovení § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Ďalšie členenie príjmov rozhodujúcich na vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zákon nevyžaduje, a preto nie je právne významné zisťovať z čoho pozostávajú príjmy, ktoré dotknutá osoba preukázateľne dosiahla podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o daní z príjmov. Žalobca disponoval platným oprávnením podľa osobitného predpisu, t. j. preukazom spôsobilosti obchodného pilota a v rozhodujúcom období dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako bola zákonom ustanovená hranica príjmu na vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Skutočnosť, že žalobca pozastavil prevádzkovanie živnosti dňa 01.06.2023 nemala žiadny vplyv na trvanie povinného sociálneho poistenia, pretože na základe preukazu spôsobilosti obchodného pilota bol žalobca naďalej povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou platiť poistné a povinné príspevky. Prvostupňové rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné a povinné príspevky za účastníka konania, ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné a povinné príspevky, ako samostatne zárobkovo činná osoba, je účastník konania povinný odvádzať sám za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t. j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by „úhrn vymeriavacích základov“ za niektorý mesiac, resp. mesiace, bol vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ", poistné a povinné príspevky by sa neodvádzali. Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodovanie o nevzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania a nie predpísanie poistného a povinných príspevkov účastníkovi konania. Námietka žalobcu, že si voči všetkým inštitúciám, tzn. i voči Sociálnej poisťovni, riadne plní svoje záväzky nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 05.02.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalovanú zaviazal nahradiť mu trovy konania.
6. Žalobca uviedol, že dňa 11.05.2023 si pozastavoval živnosť cez jednotné kontaktné miesto. Žalovaná dovtedy od žalobcu nežiadala platiť poistné z dôvodu vlastníctva pilotnej licencie. Až keď si žalobca podal odhlášku z platenia poistného do Sociálnej poisťovne, žalovaná začala dôvodiť existenciou pilotnej licencie a rozhodla, že žalobcovi nevzniklo prerušenie povinnosti platiť poistné, z dôvodu, že pri kontrole žalobcovho Oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti žalovaná zistila, že žalobca je držiteľom živnostenského oprávnenia zo dňa 18.01.2018, ktoré trvá a zároveň bolo zistené, že žalobca má pozastavené prevádzkovanie živnostenského oprávnenia v období od.01.06.2023 do 31.05.2026. 7. Žalovaná tiež zistila, že žalobca je od 05.10.2013 držiteľom osvedčenia vydaného fyzickej osobe podľa zákona č. 143/1998 Z. z. a je registrovaný v registri Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR - Letecký úrad. Z uvedeného vyvodila, že toto osvedčenie oprávňuje žalobcu na vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti. Preto žalovaná rozhodla, že žalobcovi nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia odo dňa 01.06.2023, keďže žalovaná má za to, že žalobca naďalej podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe osvedčenia vydaného Dopravným úradom. 8. Žalobca sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím ani s prvostupňovým rozhodnutím. Žalovaná pred rozhodnutím vo veci nemala žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobca na základe preukazu spôsobilosti vydaného Dopravným úradom SR vykonáva zárobkovú činnosť. Nebrala do úvahy, že sa jedná len o preukaz spôsobilosti a nie o povolenie na vykonávanie zárobkovej činnosti. Zárobková činnosť sa v SR môže vykonávať len určitými spôsobmi, ktoré sú upravené v príslušných právnych predpisoch. V rozhodnutí je omylom uvedené, že tento preukaz žalobca vlastní od 05.10.2013, čo nie je pravdou. Oprávnenie, ktoré žalobca vlastní, je oprávnením na pilotovanie lietadiel, čo je ekvivalent vodičského preukazu. Na samotnom preukaze je napísané, že je to preukaz spôsobilosti. To znamená, že žalobca vykonal odbornú skúšku tak ako pri skúškach na vodičský preukaz a po absolvovaní tejto skúšky a pred tým požadovaného výcviku dosiahol spôsobilosť potrebnú na vedenie jednomotorového lietadla (v žalobcovom prípade aj na vlečenie vetroňov a spôsobilosť byť inštruktorom lietania). To znamená, že preukaz spôsobilosti oprávňuje pilotovať lietadlo, ale na jeho základe (pilotnej licencie) sa nevykonáva podnikateľská činnosť. 9. Napadnuté rozhodnutie stojí na nesprávnej interpretácii a aplikácia práva, nakoľko dôvodom neprerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je podľa žalovanej existencia preukazu spôsobilosti na vedenie jednomotorového letúňa, na vlečenie vetroňa a spôsobilosť vykonávať letového inštruktora, pričom toto oprávnenie považuje za oprávnenie, prostredníctvom, ktorého môže žalobca vykonávať samostatne zárobkovú činnosť. Žalovaná sa nezaoberala tým, či je možné na základe tohto oprávnenia podnikať, resp. vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a či vôbec v súvislosti s týmto oprávnením žalobca aj reálne samostatne zárobkovú činnosť vykonáva. Ak by uvedené žalovaná zisťovala, musela by zistiť, že na akúkoľvek činnosť v civilnom letectve by takéto oprávnenie nepostačovalo. Oprávnenie vydané žalobcovi Dopravným úradom SR je dokladom o spôsobilosti, to znamená, že držiteľovi takéhoto preukazu sa oficiálne potvrdzuje, že splnil všetky podmienky pre vedenie (pilotovanie) lietadla a že splnil všetky podmienky na výkon funkcie leteckého inštruktora. 10. Žalobca nikdy nevykonával a ani ku dňu podania žaloby nevykonáva činnosti, na ktoré získal preukaz spôsobilosti ako samostatne zárobkovo činná osoba. Činnosti, na ktoré získal preukaz spôsobilosti, vykonáva pre Dopravný úrad na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.07.2023 do 31.12.2023. Dopravný úrad ako jeho zamestnávateľ za neho platí všetky povinné odvody. Preukaz spôsobilosti tak ako vodičský preukaz slúži na identifikáciu osoby, ktorá lietadlo vedie. Pilotovať lietadlo je možné na súkromné účely ako vlastník lietadla alebo pri jeho prenajatí/požičaní od iného vlastníka lietadla, na športové a rekreačné účely. Po splnení ďalších podmienok je možné, aby držiteľ preukazu spôsobilosti v danej oblasti podnikal (preprava ľudí, tovaru, inštruktor lietania) alebo je možné byť na základe tohto preukazu spôsobilosti zamestnaný. Podnikať s týmto preukazom spôsobilosti je možné vtedy, keď máte živnostenské oprávnenie alebo iné povolenie na podnikanie udeľované Dopravným úradom SR. Zamestnať sa je možné u zamestnávateľa, ktorý potrebuje zamestnanca s pilotnou licenciou (napr. potrebuje sa prepravovať vlastným lietadlom a na tento účel potrebuje zamestnať pilota alebo potrebuje prepravovať tovar). Aj držiteľ vodičského oprávnenia potrebuje na podnikateľskú činnosť živnostenské oprávnenie resp. iné licencie a nemôže podnikať len na základe toho, že má oprávnenie viesť motorové vozidlo, inak by to bolo nelegálne. Pokiaľ žalovaná navodzuje dojem, že na základe získaného oprávnenia žalobca automaticky vykonáva samostatne zárobkovú činnosť, je to zjavne
nespravodlivé. V žiadnom právnom predpise sa neuvádza, že vydanie takéhoto preukazu spôsobilosti je vydaním povolenia na podnikanie a že vydaním takéhoto preukazu spôsobilosti je spájané s povinnosťou platenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia do Sociálnej poisťovne, pričom nie je rozhodujúce, či držiteľ takéhoto preukazu vykonáva alebo nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť. 11. V súvislosti s uvedeným je podľa žalobcu potrebné skúmať, za akých podmienok sa fyzická osoba stáva samostatne zárobkovo činnou osobou a za akých podmienok je povinná platiť odvody do Sociálnej poisťovne a tiež je potrebné skúmať, či oprávnenie, ktorým disponuje žalobca je možné považovať za oprávnenie na vykonávanie zárobkovej činnosti. V civilnom letectve je možné vykonávať podnikanie len na základe povolenia Dopravného úradu a v intenciách zákona o civilnom letectve. To, že fyzická osoba je držiteľom preukazu spôsobilosti neznamená, že môže podnikať v civilnom letectve, nakoľko zákon o civilnom letectve podrobne ustanovuje podmienky na podnikanie v tomto sektore. Výklad zákonov žalovanou je prísne formalistický a nezohľadňuje účel zákona. Poukázal na definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v § 5 zákona o sociálnom poistení. Z uvedenej definície vyplýva, že v prípade žalobcu nie je naplnený hlavný znak definície samostatne zárobkovo činnej osoby, a to vykonávanie zárobkovej činnosti a následné dosahovanie príjmu z tejto zárobkovej činnosti. Ak žalobca využíva svoj preukaz spôsobilosti, tak len na súkromné alebo športové (rekreačné) účely resp. od 18.12.2023 využíva svoje oprávnenia (pilotnú licenciu) na výkon činnosti podľa dohody ako závislú činnosť (Dohoda o pracovnej činnosti so spoločnosťou F. G. E., H.: XXXXXXXX, kde vykonáva činnosť inštruktora lietania). 12. Žalovaná poukázala vo svojich rozhodnutiach na skutočnosť, že žalobca mal príjem zo živnosti za rok 2021 vyšší (28.350,25 EUR) ako zákonom ustanovená suma za rok 2021 (6.798,00 EUR), a preto mal právne postavenie zárobkovo činnej osoby. Žalobca teda správne poukázal na skutočnosť, že žalobca mal príjmy len zo svojej živnosti a nie preto, že by podnikal na základe svojho preukazu spôsobilosti viesť lietadlo. Podnikanie v civilnom letectve je veľmi striktne ošetrené, keďže ide o všeobecnú bezpečnosť. Vykonávať samostatne zárobkovú činnosť len s oprávnením vydaným Dopravným úradom a bez absolvovania ďalších procesov vyžadovaných leteckým zákonom je nemožné a išlo by o zárobkovú činnosť vykonávanú nelegálnym spôsobom. Ako príklad uviedol, že leteckým dopravcom sa rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba vykonávajúca za odplatu leteckú prepravu cestujúcich, batožiny, poštových zásielok alebo nákladu a je držiteľom osvedčenia leteckého prevádzkovateľa a licencie na vykonávanie leteckej dopravy. Z uvedeného vyplýva, že aby žalobca mohol vykonávať podnikateľskú činnosť (SZČO), musel by mať k dispozícii (vlastné alebo prenajaté) lietadlo, letisko, letecký personál, výrobky leteckej techniky, letecký hangár, letisko, letecké pozemné zariadenia a podobne, musel by disponovať osvedčením leteckého prevádzkovateľa a musel by mať licenciu na vykonávanie leteckej dopravy (je iba držiteľom licencie obchodného pilota) s poukazom na § 2, písm. g), § 12 a § 13 zákona č. 143/1998 Z. z. Žalobca taktiež nemôže vykonávať činnosť samostatného inštruktora, nakoľko nespĺňa požiadavky v zmysle § 21 leteckého zákona. Žalobca činnosť obchodného pilota nikdy nevykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba za účelom dosiahnutia zisku a z tejto činnosti nikdy nedosiahol žiadny zisk. V tejto súvislosti ani nikdy nepožiadal o pridelenie IČO. 13. Podľa žalobcu má žalovaná na posudzovanie držiteľov pilotných preukazov, ktorí sú zároveň živnostníkmi, iný názor ako na držiteľov pilotných preukazov, ktorí nie sú zároveň živnostníkmi. Tento rozpor vo svojich rozhodnutiach nijako neodôvodnila. Uvedený postup žalovaný zrejme uplatňuje len na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú platiteľmi príspevkov do povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Takýto prístup je diskriminačný, nezákonný a nespravodlivý. Zo strany žalovanej ide o nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vo veci platenia odvodov do Sociálnej poisťovne advokátmi, ktorí na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne mali platiť odvody ako advokáti (na základe advokátskej licencie), aj ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným. Rozpor bol odstránený nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 426/2012 zo dňa 21.03.2013. III. Vyjadrenie žalovanej 14. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 30.05.2024 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Opätovne poukázala na zákonnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že žalobca mal k dátumu, ktorý považuje za
deň prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, pretože spĺňal podmienku veku a zároveň v rozhodujúcom období (v súlade s § 21 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je rozhodujúcim obdobím rok 2021) dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Žiadne ďalšie podmienky potrebné pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle zákona o sociálnom poistení žalovaná nebola povinná skúmať. 15. Samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je rozhodujúci príjem samostatne zárobkovo činnej osoby za predchádzajúci kalendárny rok, pričom nie je rozhodujúce či samostatne zárobkovo činná osoba v čase, kedy jej vznikne (a trvá) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie skutočne vykonáva činnosť, ktorá jej zakladá právo na dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. 16. Žalovaná pri posudzovaní vzniku, trvania, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb vychádza nielen z údajov, ktoré získava pri výkone sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ale aj z údajov, ktoré získava od iných orgánov. Žalovaná pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, po tom, ako žalobca podal Registračný list FO - prerušenie, s dňom vzniku prerušenia povinného sociálneho poistenia 01.06.2023, vychádzajúc z údajov uvedených v informačnom systéme žalovanej, zistila, že žalobca je aj naďalej držiteľom oprávnenia E. XXXXXXXX, s dňom vzniku oprávnenia dňa 05.10.2023, vydaným na základe zákona č. 143/1998 Z. z. Pokiaľ ide o dátum, ktorý žalovaná eviduje v informačnom systéme, ako dátum vzniku oprávnenia, je potrebné uviesť, že ide o údaj, ktorý žalovanej poskytol Dopravný úrad, a teda žalovaná nemala dôvod pochybovať, resp. došetrovať správnosť poskytnutých údajov. Aj napriek tomu, že na základe oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti sp. č.: I./XXXXXX-X zo strany žalobcu, mal žalobca od 01.06.2023 prevádzkovanie živnosti pozastavené, bol naďalej považovaný za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovú poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, keďže bol držiteľom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. oprávnenia č. E. XXXXXXXX vydaným Dopravným úradom. Dopravný úrad je povinný oznámiť žalovanej nielen vydanie povolenia na výkon činnosti podľa § 5, ale aj jeho zrušenie, a to do 15 dní od jeho zrušenia alebo vydania. Údaj, ktorý bol žalovanej poskytnutý z registrov Dopravného úradu, týkajúci sa žalobcu a jeho oprávnenia E. XXXXXXXX, nebol zo strany Dopravného úradu zrušený. Podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení sú orgány povinné poskytovať Sociálnej poisťovni údaje o povoleniach na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona o sociálnom poistení, t. j. žalovaná vychádza zo skutočnosti, že poskytnutý údaj je údajom o povolení na výkon podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, keďže je poskytovaný orgánom, do ktorého kompetencie jeho vydávanie patrí, t. j. v tomto prípade Dopravným úradom. Na základe takto poskytnutých údajov žalovaná už ďalej neskúma, či fyzická osoba, ktorá je držiteľom konkrétneho oprávnenia, licencie, resp. iného povolenia, aj reálne vykonáva činnosť, na ktorú je oprávnená, resp. či ju vykonáva za odplatu alebo nie. Dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnený, nemá za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020.
17. Žalovaná pri posudzovaní činnosti žalobcu vychádzala z Nariadenia komisie (EÚ) č. 1178/2011, zo dňa 03.11.2011, ktorým sa stanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008, ktoré v žiadnom ustanovení nevylučuje výkon činnosti obchodného pilota za odplatu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi nezaniklo, resp. nedošlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 01.06.2023. Žalobca po pozastavení podnikateľskej činnosti na základe živnostenského listu od 01.06.2023, bol naďalej oprávnený dosahovať príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vzhľadom na to, že bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu č. E. XXXXXXXX, vydaného Dopravným úradom, čím bola naplnená formálna stránka oprávnenia, t. j. samotná existencia oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ako aj materiálna stránka oprávnenia, t. j. reálna možnosť vykonávať činnosť na základe oprávnenia. Žalobcovi by zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.06.2023 podľa § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení len v tom prípade, ak by mal pozastavené, resp. zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých bol oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná rozlišuje medzi fyzickými osobami, ktoré sú živnostníkmi a majú preukaz obchodného pilota a takými, ktoré zároveň živnostníkmi nie sú, je podľa žalovanej zavádzajúce. Pre posúdenie vzniku povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, príp. jeho trvania, je rozhodujúci príjem, ktorý dosiahne samostatne zárobkovo činná osoba v rozhodujúcom období, t. j. za predchádzajúci kalendárny rok. V prípade žalobcu sa teda skúmal príjem za rok 2021, hoci šlo o príjem, ktorý žalobca dosiahol zo živnosti. Príjem samostatne zárobkovo činnej osoby z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti osoby sa posudzuje ako „jeden príjem", pričom sa nerozlišuje, aká časť tohto príjmu je príjmom napr. zo živnosti, príjmom z podnikania, ktoré nie je živnosťou. 18. Je preto postačujúce, že žalobca dosiahol príjem zo živnosti v roku 2021, na základe ktorého mu potom k 01.07.2022 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Rovnako by žalovaná postupovala aj pri iných fyzických osobách, ak by dosiahli príjem z inej činnosti, než zo živnosti (napr. z činnosti sprostredkovateľov, architektov a pod.) a takúto činnosť by ukončili, no aj naďalej by boli držiteľom obdobného preukazu ako žalobca. Ak by žalobca nemal žiaden príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, resp. jeho príjem by nepresiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, hoci by bol držiteľom oprávnenia na výkon činnosti obchodného pilota, nevzniklo by mu povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje žiadne ustanovenie, v ktorom by zákonodarca rozlišoval príjmy samostatne zárobkovo činných osôb v členení na rôzne druhy podnikania, ale hovorí len o príjme, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Na základe dosiahnutého príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti potom tiež samostatne zárobkovo činnej osoby vznikne „jedno poistenie“, nie niekoľko, od seba nezávislých povinných poistení. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je pri posudzovaní vzniku, resp. trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúca len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. 19. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá žalovanej pri posudzovaní vzniku, trvania, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby skúmať z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pri posudzovaní vzniku, trvania, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza žalovaná vždy z údajov jej poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Žalovaná nie je oprávnená z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti do týchto údajov akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/87/2020 zo dňa 30.06.2021. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
20. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 26.06.2024 uviedol, že odôvodnenie rozhodnutí žalovaného, ako aj vyjadrenie zo dňa 30.05.2024, je čisto formálnym odôvodnením Interpretácia žalovanej je nesprávna a zakladá dvojaký prístup, ktorý je zjavne nespravodlivý pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú zároveň držiteľmi pilotného preukazu. Podmienkou na to, aby fyzická osoba mohla súkromne lietať (pre vlastné potešenie alebo z dôvodu vlastnej prepravy, ktorú realizuje sám držiteľ pilotného preukazu), je absolvovanie leteckých skúšok, na základe, ktorých je pilotovi vydaná letecká licencia - preukaz pilota. Žalobca nemôže byť trestaný za to, že platná legislatívna od neho vyžaduje letecké skúšky, po absolvovaní ktorých sa stáva držiteľom pilotnej licencie. Vlastníctvo pilotnej licencie, ktorá slúži len na súkromné účely (teda držiteľ tejto licencie nedosahuje žiadny príjem a ani nemá úmysel, túto licenciu využívať na zárobkové účely), nemôže automaticky znamenať, že jej držiteľ ju vlastní za účelom dosahovania zisku. Pokiaľ žalovaná uvádza, že k prerušeniu resp. zániku poistenia by prišlo len vtedy, keby si túto pilotnú licenciu žalobca pozastavil resp. zrušil, uvedené nemá logiku, keďže táto licencia bola nadobudnutá len za účelom súkromného využitia. Pilotná licencia je podľa žalobcu niečo ako vodičský preukaz. Vodičské oprávnenie slúži na súkromnú prepravu bez toho, aby bol držiteľ vodičského preukazu považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a môže tiež slúžiť na vykonávanie zárobkovej činnosti, pokiaľ sa osoba, ktorá je držiteľom vodičského preukazu rozhodne, že ju bude využívať na zárobkovú činnosť. V danom prípade chýba absencia slobodného rozhodnutia držiteľa pilotného preukazu, že pomocou tohoto preukazu bude vykonávať zárobkovú činnosť. Na uvedenú problematiku nie je ustálený právny názor. Žalobca nemôže byť ukrátený na právach za právny názor, ktorý bol prekonaný, a to aj vzhľadom na modernizáciu legislatívy a ktorý zjavne porušuje jeho ľudské práva. Z vyjadrenia žalovanej nesprávne vyplýva, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby musí mať teda každý, kto je vlastníkom pilotného preukazu a využíva ho na rekreačné/športové účely. Závery žalovanej sa opierajú o intuíciu a nemajú presvedčivé teoretické zdôvodnenia. Argumentáciu žalovanej považuje žalobca za veľmi všeobecnú. Žalobca poukázal na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej medzi základné hodnoty materiálneho právneho štátu "neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok”, ktorá je implicitne obsiahnutá v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej ako "ústava"). "Základným prvkom právnej istoty v právnom štáte je istota občana, že sa voči nemu bude zachovávať právo”. Pokiaľ nie je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, nie je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 2. 2018, sp. zn. IV. ÚS 99/2018). Žalovaná sa odvoláva na judikatúru, ktorá nemá rovnaký a ani analogický skutkový stav. V danom prípade ide zo strany žalovanej o nesprávne posúdenie skutkového stavu, ako aj o chybnú aplikáciu práva. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, tento je však nesprávne interpretovaný alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právny záver. 21. Žalovaná vo vyjadrení k replike žalobcu zo dňa 08.07.2024 uviedla, že sa naďalej pridržiava argumentov uvedených vo vyjadrení k žalobe. Žalovaná je pri výkone sociálneho poistenia povinná postupovať v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. To, či je úmyslom žalobcu využívať pilotnú licenciu len na súkromné účely alebo aj na zárobkovú činnosť, žalovaná nie je povinná skúmať. Pre posúdenie právneho postavenia samostatne zárobkovo činných osôb je rozhodujúci vek 18 rokov a dosahovanie príjmov za predchádzajúci kalendárny rok (bez ohľadu na to, z akej činnosti tieto príjmy dosiahne). Žalobca je držiteľom preukazu obchodného pilota CPL (A) č. SVK FCL XXXXXXXX, na základe ktorého môže využívať svoje oprávnenia definované Nariadením č. 1178/2011 (Časť FCL), podčasť „D“ ustanovením FCL.305. V tomto ustanovení je upravený rozsah oprávnení držiteľov preukazu v rámci príslušnej kategórie lietadiel, ako napríklad oprávnenie vykonávať funkciu veliaceho pilota alebo druhého pilota na ľubovoľných lietadlách v inej prevádzke ako je obchodná letecká doprava, vykonávať funkciu veliaceho pilota (PIC) v obchodnej leteckej doprave na ľubovoľných jednopilotových lietadlách s obmedzeniami uvedenými v článku FCL060 a v tejto podčasti. Z uvedeného vyplýva možnosť žalobcu vykonávať aj iné, než len rekreačné alebo športové lietanie. Existuje preto objektívna možnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, bez ohľadu na jeho úmysel. Opätovne poukázala na právne závery uvedené v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019, zo dňa 24. novembra 2020 a na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Ssk/149/2022 zo dňa 16. augusta 2023. V prerokúvanej veci mala žalobkyňa pozastavené prevádzkovanie živnosti, avšak bola naďalej držiteľom
oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré ju oprávňovalo dosahovať príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. V. Konanie na správnom súde 22. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 23. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 24. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 25. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 26. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 27. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.09.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.“ 30. Podľa ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“ 31. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).“
32. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.“ 33. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.“ 34. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.“ 35. Podľa ustanovenia § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.“ 36. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. „Tento zákon upravuje vykonávanie letov lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo, v oblasti civilného letectva spôsobilosť a oprávnenia členov leteckého personálu, spôsobilosť lietadiel a iných výrobkov leteckej techniky, vedenie registra lietadiel, zriaďovanie a prevádzkovanie letísk a leteckých pozemných zariadení, vykonávanie leteckej dopravy, leteckých prác a iného podnikania v civilnom letectve, ochranu civilného letectva, pôsobnosť orgánov štátnej správy a ukladanie sankcií. 37. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. „Leteckým personálom sa rozumejú fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť na zaistenie bezpečnej a plynulej leteckej prevádzky alebo ktoré plnia na palube lietadla počas letu osobitné pracovné úlohy.“ 38. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z. „Členovia leteckého personálu musia byť na výkon svojej činnosti odborne a zdravotne spôsobilí. Svoju činnosť vykonávajú na základe preukazu odbornej spôsobilosti, ktorý vydáva Dopravný úrad podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná, a osobitných predpisov, a ak to osobitné predpisy vyžadujú, aj na základe dokladu o zdravotnej
spôsobilosti. Osobitná odborná spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení sa preukazuje podľa osobitného predpisu.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 39. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 40. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 41. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 01.06.2023. 42. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca bol podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Senec, č. živnostenského registra 105-21972, oprávnený na vykonávanie podnikateľskej činnosti na základe živnostenského listu č. J./XXXXX-XXXXX s dátumom vydania 03.05.1999 s tým, že žalobca pozastavil prevádzkovanie živnosti od 01.06.2023 a následne ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení k 04.09.2023. 43. Kľúčovou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní posúdiť, bola otázka, či žalobca mal aj v čase od 01.06.2023 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, keďže došlo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti, avšak i naďalej bol držiteľom preukazu spôsobilosti obchodného pilota CPL(A), č. SVK FCL XXXXXXXX, pričom podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bol príjem žalobcu zo živnosti za rok 2021 vo výške 28.350,25 EUR, teda dosiahol príjmy vyššie, než bola zákonom ustanovená suma (6.798,00 EUR). Inak povedané bolo potrebné posúdiť, či samotné vydanie a držba platného preukazu spôsobilosti obchodného pilota CPL(A) je oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. 44. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/67/2020 zo dňa 21.04.2021 správny súd uvádza, že legálna definícia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona o sociálnom poistení osoby bola predmetom častých legislatívnych zmien. Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 5 v znení účinnom v rozhodnom čase definoval samostatne zárobkovo činnú osobu ako fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase je zárobková činnosť podľa tohto zákona, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Z uvedeného je zrejmé, že čase rozhodnom pre posúdenie daného skutkového stavu ustanovenie § 5 zákona o sociálnom poistení (definujúce samostatne zárobkovo činnú osobu), odkazuje na § 3 zákona o sociálnom poistení s tým, že pre túto vec je relevantný odsek 1 písm. b), podľa ktorého zárobkovou činnosťou je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá (nie „môže založiť“; pozn.) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (odkaz na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. ). Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, sám zákonodarca neskôr zvolil materiálnejší prístup k výkonu činnosti, čo sa zároveň odzrkadlilo aj v zmene § 21 o sociálnom poistení upravujúceho vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedené potvrdzuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky, podľa ktorého cit.: „ (...) Ako vyplýva z týchto novelizovaných ustanovení, zákonodarca považoval v súvislosti s § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení za potrebné spresniť podmienky zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom postupoval tak, že výslovne ustanovil, že toto zaniká vždy dňom, od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Takto zákonodarca nahradil sporné „mať oprávnenie“ jednoznačným „byť oprávneným“, čo podľa názoru ústavného súdu posunulo dikciu ustanovenia k jej materiálnemu chápaniu. Tomu nasvedčuje aj úprava § 5 zákona o sociálnom poistení.“ (nález Ústavného súdu SR z 26.03.2015, sp. zn. II. ÚS 335/2013). 45. Ako bolo uvedené vyššie, zásadným pre právne posúdenie veci je zodpovedanie otázky, či platný preukaz odbornej spôsobilosti, vydaný fyzickej osobe podľa § 19 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z., zakladá uvedenej osobe bez ďalšieho postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase členovia leteckého personálu musia byť na výkon svojej činnosti odborne a zdravotne spôsobilí. Svoju činnosť vykonávajú na základe preukazu odbornej spôsobilosti, ktorý vydáva Dopravný úrad podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a osobitných predpisov, a ak to osobitné predpisy vyžadujú, aj na základe dokladu o zdravotnej spôsobilosti. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom čase bol žalobca držiteľom platného preukazu spôsobilosti obchodného pilota CPL (A), č. SVK FCL XXXXXXXX s kvalifikáciami (i) vlečenie/towing bez obmedzenia platnosti, (ii) FI(A) s platnosťou od 19.09.2022 do 31.10.2025, (iii) TMG s platnosťou od 01.05.2023 do 31.05.2025 a (iv) SEP (land) s platnosťou od 01.05.2023 do 31.05.2025. Pre úplnosť správny súd uvádza, že kvalifikácie towing a FI(A) označujú činnosť, ktorú môže pilot za splnenia príslušných podmienok vykonávať, a kvalifikácie TMG, SEP určujú, akú triedu lietadiel môže pilot riadiť. 46. Pokiaľ žalovaná odkazovala na právne predpisy Európskej únie, komplexný a priamo záväzný systém práva Európskej únie v oblasti bezpečnosti civilného letectva je označovaný ako „predpisy EASA“ (Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva). Základným právnym predpisom je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo dňa 04.07.2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a zriadení Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (ďalej len “nariadenie č. 2018/1139“). Vykonávacími nariadeniami sú · nariadenie Komisie (EÚ) č. 1178/2011 (upravuje pravidlá na vydávanie pilotných preukazov (PPL, CPL, ATPL), typových a prístrojových kvalifikácií, inštruktorských oprávnení (FI), požiadavky na zdravotnú spôsobilosť pilotov a leteckých lekárov (AME), požiadavky na palubných sprievodcov a požiadavky na výcvikové organizácie pilotov (ďalej len „nariadenie č. 1178/2011“) · nariadenie Komisie (EÚ) č. 965/2012 upravujúce pravidlá pre obchodnú leteckú dopravu, pravidlá pre neobchodnú prevádzku zložitejších motorových lietadiel (NCC) a všeobecného letectva (NCO), pravidlá pre letecké práce (napr. letecké snímkovanie, poľnohospodárske lety) a všeobecné organizačné požiadavky na leteckých prevádzkovateľov · nariadenie (EÚ) č. 748/2012 upravujúce podmienky spôsobilosti lietadiel na let a údržby · nariadenie Komisie (EÚ) č. 139/2014 upravujúce certifikáciu letísk otvorenej verejnej doprave, požiadavky na infraštruktúru, záchranné a hasičské služby a pozemnú obsluhu · vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/373 upravujúce pravidlá pre poskytovateľov letových prevádzkových služieb (riadenie letovej prevádzky – ATC), požiadavky na riadiacich letovej prevádzky (Part-ATCO) a pravidlá lietania (SERA) · nariadenia (EÚ) 2019/947 a 2019/945 upravujúce pravidlá prevádzky dronov, ich registrácie, delenia do kategórií (otvorená, osobitná, certifikovaná) a pravidlá pre priestor U-space. 47. Nariadenie č. 2018/1139 a nariadenie č. 1178/2011 upravujú výlučne bezpečnostné, technické, výcvikové a zdravotné požiadavky na personál civilného letectva, stanovujú podmienky na vydanie, predĺženie a obnovu licencií a kvalifikácií a rozsah letových oprávnení (privileges v technickom význame), avšak neupravujú právnu formu ani hospodársky režim výkonu práce ani podnikateľské oprávnenie fyzickej osoby disponujúcej preukazom spôsobilosti v zmysle obchodného, živnostenského či pracovného práva. Článok 3 bod 12 nariadenia č. 2018/1139 definuje „osvedčenie“ ako každé osvedčenie, schválenie, preukaz spôsobilosti, povolenie, potvrdenie alebo iný doklad vydaný ako výsledok osvedčovania potvrdzujúci súlad s uplatniteľnými požiadavkami. Nariadenie č. 1178/2011 (PartFCL) explicitne definuje iba oprávnenia (privileges) držiteľov niektorých typov preukazov spôsobilosti, kde sa doslova uvádza, že pilot môže „prijať odplatu“ (receive remuneration) za poskytovanie
vymedzených leteckých služieb, avšak pri type preukazu CPL(A) toto oprávnenie nie je uvedené. Právne predpisy Európskej únie neupravujú, či odmena za letecké služby má byť poskytovaná na základe pracovnej zmluvy alebo na základe obchodnoprávneho vzťahu (podnikateľ/ freelancer / živnostník). 48. V rozhodnom čase samostatná zárobková činnosť držiteľa preukazu spôsobilosti (pilota) nespadala pod pojem „slobodné povolanie“ (ako napríklad advokát, lekár, tlmočník alebo umelec), ktoré sa vykonávajú na základe iného než živnostenského zákona. Pokiaľ držiteľ preukazu spôsobilosti mal záujem vykonávať činnosť, na ktorú mal podľa preukazu kvalifikačné oprávnenie, ako samostatne zárobkovo činná osoba, mohol ju podľa názoru správneho súdu vykonávať iba na základe oprávnenia prevádzkovať živnosť. S účinnosťou od 15.07.2024 boli novelou živnostenského zákona - zákonom č. 161/2024 Z. z. zrušené dovtedajšie voľné živnosti pre pilotov a zaviedli sa nové viazané živnosti: (i) činnosť pilota v oblasti civilného letectva, (ii) činnosť inštruktora v oblasti civilného letectva, (iii) činnosť examinátora v oblasti civilného letectva a (iv) činnosť pilota na diaľku v oblasti civilného letectva (body 95. – 98. Prílohy č. 2 – Viazané živnosti živnostenského zákona). Podľa § 82ao živnostenského zákona živnostenské oprávnenie na činnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb pilota, inštruktora alebo examinátora v oblasti civilného letectva, vydané podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. júla 2024 zaniká 31. decembra 2024. Aj z citovaného ustanovenia živnostenského zákona a jeho Prílohy č. 2 zákona vyplýva, že preukaz spôsobilosti podľa § 19 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z. je len predpokladom pre získanie oprávnenia prevádzkovať živnosť v oblasti civilného letectva, nie je však samostatným oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nezakladá sám o sebe postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby jeho držiteľovi. Ide o doklad odbornej spôsobilosti, ktorý je podmienkou výkonu tejto činnosti, či už je vykonávaná podnikateľským alebo nepodnikateľským spôsobom. Z výpisu zo živnostenského listu, ktorý sa nachádza v administratívnom spise, nevyplýva, že žalobca na základe živnostenského oprávnenia vykonával činnosť pilota alebo inštruktora v oblasti civilného letectva. 49. Vo vzťahu k posudzovaniu príjmu žalovaná správne poukázala na to, že pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia sa nerozlišuje medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje sa, z akej činnosti tieto príjmy poistenca, prevyšujúce zákonnú hranicu, poistenec dosahuje. Zásadným je, že išlo o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom prevyšujúcim v rozhodujúcom období zákonom stanovenú hranicu. Žalobca v rozhodnom čase dosiahol príjmy zo živnosti, prevádzkovanie ktorej však bolo následne pozastavené, pričom predmetom podnikania podľa výpisu zo živnostenského registra ani nebola činnosť pilota alebo inštruktora v oblasti civilného letectva. 50. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že v tejto veci ide o obdobnú vec, ako v prípade rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, správny súd s týmto záverom nesúhlasí. Samotná žalovaná uviedla, že nie je povinná skúmať, či je úmyslom žalobcu využívať preukaz spôsobilosti len na súkromné účely alebo aj na zárobkovú činnosť. Rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 sa týkal otázky, či tzv. licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax a či je lekár - držiteľ licencie L1A, oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) však nie je možné používať na súkromné účely, vždy sa týka výkonu zdravotníckeho povolania ako zárobkovej činnosti. Veľký senát dospel k záveru, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, čo však neplatí pre preukaz spôsobilosti vydaný podľa § 19 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z. z vyššie uvedených dôvodov. 51. Priliehavý nebol ani odkaz žalovanej na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/149/2022 zo dňa 16.08.2023, keďže v tejto veci žalobkyňa mala oprávnenie na vykonávanie finančného sprostredkovania ako viazaný finančný agent, pričom podľa § 14 ods. 7 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z. z.“) je finančný agent oprávnený začať vykonávať finančné sprostredkovanie odo dňa zápisu do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa uvedeného zákona podnikaním podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Príjmy z takéhoto
podnikania sú podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda príjmami, na ktoré odkazuje § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a ktoré zakladajú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 cit. zák. Oprávnenie na výkon činnosti finančného agenta je tak oprávnením na výkon činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, čo podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení znamená, že pre posudzovanie trvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia má význam zánik tohto oprávnenia. Zo zákona č. 143/1998 Z. z. však nevyplýva, že vydaním preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 19 ods. 3 vzniká právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Vydanie tohto preukazu je len predpokladom pre možnosť výkonu činnosti pilota alebo inštruktora v oblasti civilného letectva ako samostatnej zárobkovej činnosti. Samotnú činnosť pilota alebo inštruktora ako samostatnú zárobkovú činnosť je však možné vykonávať až na základe vzniku oprávnenia prevádzkovať živnosť. Prirovnanie preukazu spôsobilosti k vodičskému preukazu, uvedené žalobcom v žalobe, sa javí ako príhodné. 52. Pokiaľ žalovaná uviedla, že podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení je aj Dopravný úrad povinný poskytovať Sociálnej poisťovni údaje o povoleniach na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona o sociálnom poistení, správnemu súdu nie je zrejmé, ako žalovaná dospela k uvedenému záveru. Z administratívneho spisu vyplýva, že Dopravný úrad poskytol žalovanej údaje o preukaze spôsobilosti žalobcu na základe žiadosti žalovanej (dožiadania zo dňa 19.10.2023). V odpovedi Dopravný úrad výslovne uviedol, že preukaz spôsobilosti nie je dokumentom oprávňujúcim na výkon obchodných/ zárobkových činností. 53. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych záverov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22.08.2023 a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. Správny orgán prvého stupňa bude v prvom rade povinný riadne sa vysporiadať s námietkami žalobcu, že žalobca nevykonával v rozhodnom čase činnosti, na ktoré získal preukaz spôsobilosti obchodného pilota CPL(A), ako samostatne zárobkovo činná osoba a že činnosti, na ktoré preukaz získal, vykonával ako zárobkovú činnosť pre Dopravný úrad iba na základe dohody o pracovnej činnosti od 01.07.2023 do 31.12.2023. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).