Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sas/38/2023 0723101396 11. 08. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101396.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2023 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca bol od 01.09.1968 žiakom F. G. H. B. (ďalej aj ako „vojenská škola“), ktoré ukončil 31.07.1972 maturitou. Od 03.08.1970 do 31.07.1972 vykonával základnú vojenskú službu ako žiak uvedenej školy. Dňa 29.08.1970 zložil vojenskú prísahu. Následne bol od 01.08.1972 do 31.12.1980 v služobnom pomere vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, z ktorého bol prepustený rozkazom veliteľa Východného vojenského okruhu č. XXX z 09.09.1980 podľa čl. III zákona č. 65/1978 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Po prepustení bol žalobca zamestnancom Vodární a kanalizácií Bratislava od 31.12.1980 do 30.06.1987, Slovenskej štátnej sporiteľne Bratislava od 01.07.1987 do 31.05.1990 a od 01.06.1990 do 31.08.1990 bol evidovaný ako nezamestnaný. Od 01.09.1990 do 31.12.2013 bol prihlásený na dôchodkové zabezpečenie, resp. poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba. 2. Dňa 22.05.2013 si žalobca u žalovanej uplatnil nárok na výplatu starobného dôchodku. Žalovaná jeho žiadosť rozhodnutím z 11.07.2013 zamietla. V odôvodnení poukázala na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 21 písm. c) a d), § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Keďže žalobca ako vojak z povolania získal iba 10 rokov a 154 dní služby v I. kategórii funkcií, neplatil preňho znížený dôchodkový vek podľa uvedených zákonných ustanovení, takže nárok na starobný dôchodok mu mal vzniknúť až dovŕšením 62 rokov veku. Následne mu žalovaná rozhodnutím zo dňa 08.12.2014 priznala starobný dôchodok podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od 18.11.2014 v sume 371,60 eur, čím zmenila svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 11.07.2013. Krajský súd v Bratislave potvrdil uvedené rozhodnutie rozsudkom, sp. zn. 10 Sd 105/2013 zo dňa 18.09.2018, ktorý bol následne potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019. K námietke žalobcu, že sa mu nezapočítalo obdobie štúdia v 1. a 2. ročníku vojenskej školy ako služba v I. kategórii funkcií, súdy odkázali na príslušné vojenské predpisy, podľa ktorých sa toto obdobie nemohlo považovať za vojenskú
službu, pretože žalobca nedosahoval vek potrebný pre túto službu. Toto obdobie sa tak mohlo započítať len ako zamestnanie III. pracovnej kategórie aj napriek žalobcom tvrdeným neprávostiam pri výkone tejto služby. 3. Žalovaná pravidelne zvyšovala žalobcovi priznaný starobný dôchodok v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. Na základe zmeny právnej úpravy určenia sumy minimálneho dôchodku od 01.10.2023 žalovaná posúdila nárok žalobcu na zvýšenie jeho starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Rozhodnutím zo dňa 22.09.2023 žalovaná podľa § 82b a § 293fzi zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila žalobcovi starobný dôchodok od 01.10.2023 na sumu minimálneho dôchodku 598,30 eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietal pôvodný výpočet sumy starobného dôchodku. Okrem toho namietal aj nezohľadnenie príjmov pred rokom 2004 a neuznanie I. kategórie funkcií už od 01.09.1968, kedy nastúpil na vojenskú školu. Generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Zdôraznil, že predmetom rozhodnutia žalovanej bolo zvýšenie starobného dôchodku, na sumu minimálneho dôchodku, avšak v odvolaní žalobca namietal celkový výpočet a priznanie starobného dôchodku. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené, keďže tieto námietky už boli predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 10Sd/105/2013 a následne v konaní pred Najvyšším súdom SR , ktorý v rozsudkom, sp. zn. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 10Sd/105/2013 zo dňa 18.09.2018. Súdy vyslovili právny názor, že správny orgán nepochybil a o nároku žalobcu na starobný dôchodok rozhodol správne. Poukazujúc na predmet prieskumu v odvolacom konaní generálny riaditeľ žalovanej konštatoval, že žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o zvýšení sumy starobného dôchodku od 01.10.2023 na sumu minimálneho dôchodku. Suma starobného dôchodku zvýšená na sumu minimálneho dôchodku od 01.10.2023 zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia žalobcu. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 10.12.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 10.12.2023, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal nárok na náhradu trov konania. 5. Žalobca v žalobe namietal celkovú výšku priznaného starobného dôchodku a v súvislosti s tým výšku jeho zvýšenia. Znova namietol, že sa mu nezohľadnil výkon vojenskej činnej služby v I. kategórii funkcií od 01.09.1968, teda od času nástupu do vojenskej školy. Žalobca namieta najmä nezohľadnenie obdobia od 01.09.1968 do 18.11.1970, keď dosiahol dospelosť. Žalovaná sa podľa jeho názoru nevysporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia so skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a neuviedla, ako vyhodnotila návrhy žalobcu na dokazovanie alebo prečo ich nehodnotila ako dôkazy. Ďalej žiadal, aby sa mu dvojnásobne započítala doba výkonu služby pri výkone zvlášť nebezpečnej práce v ČSĽA (pyrotechnik a práca s výbušninami a ostrou muníciu vo veľkom množstve v čase od 01.01.1975 do 31.12.1980). 6. Žalobca uviedol, že sa voči napríklad baníckym alebo sklárskym učňom cíti byť znevýhodnený, pretože, napriek príprave na zvlášť nebezpečné povolanie pyrotechnickej činnosti a práce s muníciou a výbušninami, sa mu služba v I. kategórii funkcií počíta až od dosiahnutia 18 roku veku (t. j. až od 3. ročníka štúdia na strednej odbornej vojenskej škole). Poukázal na to, že nezískal dobu služby v ozbrojených silách ČSSR v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok ani žiadny príspevok. Preto žiada, aby sa obdobie tejto služby hodnotilo na účel určenia výšky starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. 7. Žalobca nesúhlasil s nastaveným systémom sociálneho zabezpečenia, na základe ktorého mu bol starobný dôchodok a jeho výška priznaný a označil ho za diskriminačný a nezohľadňujúci vykonanú zárobkovú činnosť a dosiahnuté hrubé ročné príjmy. Neúplné zákonné procesy v správnom konaní majú nepriaznivý vplyv na jeho rodinný život a hmotné zabezpečenie. Žalobca namietal zásah do jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a do práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.
III. Vyjadrenie žalovanej 8. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 10.02.2026 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. 9. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia žalovaná uviedla rovnakú argumentáciu, aká je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázala na mechanizmus výpočtu sumy minimálneho dôchodku podľa § 82b a § 293fzi zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého suma bola určená v závislosti od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom v určenom čase (ďalej len „zákon č. 601/2003 Z. z.“). Žalovaná poukázala na to, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia sa preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Predmet odvolania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého odvolaním. Keďže predmetom napadnutého rozhodnutia bolo zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, v odvolacom konaní sa preskúmavala len zákonnosť a správnosť uvedeného zvýšenia. K ostatným námietkam žalobcu uvedeným v žalobe sa preto žalovaná nevyjadrovala. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 28.02.2026 zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Opätovne poukázal na viaceré tvrdosti počas štúdia na vojenskej škole, ktoré podľa neho robili z tohto štúdia vojenskú službu a znamenali porušovanie jeho základných ľudských práv a slobôd. Dokazovanie v správnom konaní nebolo podľa žalobcu vykonané dostatočne, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Zdôraznil nerovnaké zaobchádzanie a porušovanie princípu rovnosti v čase, keď bol ako mladistvý na vojenskej škole (od 01.09.1968 do 18.11.1970) v porovnaní s inými osobami v porovnateľnej situácii (banícki alebo sklárski učni, ktorým bola priznaní I. alebo II. pracovná kategória pre dôchodkové účely). Vo vyjadrení poukazoval aj na odlišný prístup k ním nastoleným právnym otázkam v českej judikatúre. Žalobca ďalej uviedol, že od 01.09.1990 doteraz je samostatne zárobkovo činnou osobou, vykonáva advokátsku činnosť a odvádza (aj po termíne odchodu do starobného dôchodku 18.11.2014) do Sociálnej poisťovne povinné odvody, ktoré sa mu nijako nepremietajú do výšky starobného dôchodku. 11. Žalovaná sa napriek výzve k vyjadreniu žalobcu zo dňa 28.02.2026 nevyjadrila. 12. Žalobca v podaní zo dňa 19.06.2026, označenom ako doplnenie žaloby, uviedol, že žalobu dopĺňa o dôkazy, o ktoré sa žalovaná nezaujíma. Opätovne poukázal na to, že počas celej doby trvania aktívnej služby mal status vojaka z povolania. Hromadný kádrový rozkaz č. XXXX, ktorým mal byť žalobca prepustený z armády ku dňu 31.12.1980, bol utajený, žalobcovi nebol nikdy riadne doručený a ide o nulitný právny akt. Služobný pomer žalobcu preto de iure nikdy legálne neskončil. Z dôvodu, že pôvodný kádrový rozkaz z roku 1980 je podľa žalobcu právne neexistujúci, žalobca sa dňa 21.02.2021 obrátil na Ministerstvo obrany SR so žiadosťou o riadne ukončenie služobného pomeru a vydanie kvalifikovaného personálneho rozkazu, aby mohol byť spravodlivo určený jeho starobný a výsluhový dôchodok. Ministerstvo obrany SR reagovalo dňa 24.05.2021 listom č. D./XXXX, ktorým žiadosť neformálne odmietlo s odkazom na nulitný rozkaz z roku 1980. Ak by správny súd odmietol vecné preskúmanie tohto listu s poukazom na § 7 písm. b) alebo písm. e) SSP, vystavil by žalobcu procesnej pasci. Tento stav zakladá pretrvávajúci negatívny zásah do majetkových práv žalobcu (ochrana vlastníctva v spojení s právom na spravodlivé určenie starobného dôchodku, resp. výsluhového dôchodku). Odmietnutím meritórneho prieskumu žalobcovi by sa kompletne zamedzil prístup k právnej ochrane, čo napĺňa znaky odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae). Za pochybenia štátneho aparátu z roku 1980 nesmie niesť bremeno občan. 13. Podaním zo dňa 02.07.2026 žalobca predložil súdu ďalšie listinné dôkazy. IV. Konanie na správnom súde
14. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 15. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 17. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 18. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 19. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.08.2026 (§ 137 ods. 3 SSP). V. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 21. Podľa ustanovenia § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. „Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov, b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.“ 22. Podľa ustanovenia § 293fzi zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2023 je suma minimálneho dôchodku
a) 145% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. júlu 2023, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 30 rokov, alebo b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o 1. 2,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3, 2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3, 3. päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3, 4. 7,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 59 rokov.“ 23. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. „Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 268,88 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.“ VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 24. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 25. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 26. Žalobca na pojednávaní dňa 11.08.2026 uviedol, že žalovaná vady napadnutého rozhodnutia neodstránila, nevykonala dokazovanie riadne, nekonala so žalobcom osobne (nebol predvolaný v rámci administratívneho konania) a nereagovala na námietky žalobcu a jeho argumenty. Opätovne uviedol argumentáciu týkajúcu sa nároku na starobný dôchodok. Žalobca poukázal na právne predpisy a rozhodnutia českých súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré považoval za relevantné. Žalobca žiadal, aby mu bola zohľadnená aj doba štúdia a služby na vojenskej škole v B. od 01.09.1968 do 31.07.1970 v I. kategórii funkcií pre účel výpočtu starobného dôchodku. Žiadal, aby bola doba výkonu funkcie pyrotechnika a prác osobitnej povahy v období od 01.01.1975 do 31.12.1980 žalobcovi započítaná dvojnásobne v prvej kategórii funkcií a aby bolo zohľadnené, že nástup na vojenskú službu od 01.08.1970 a zloženie vojenskej prísahy dňa 29.08.1970 založil plnohodnotný služobný status bez ohľadu na dosiahnutie veku 18 rokov dňa 18.11.1970. Žalovaná prostredníctvom svojho povereného zástupcu uviedla, že žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že námietky žalobcu nesmerujú proti napadnutému rozhodnutiu, ale týkajú sa samotného nároku na starobný dôchodok. Tieto námietky už boli predmetom súdneho prieskumu a boli zodpovedané. 27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa § 82b a § 293fzi zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi zvýšil starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 598,30 eur od 01.10.2023. 28. Žalobca v konaní správnemu súdu predostrel rozsiahlu argumentáciu, ktorá však bola zameraná na právne posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku. Podľa judikatúry v súdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia je predmet konania vymedzený samotným preskúmavaným rozhodnutím. V prerokúvanej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovanej, ktorým rozhodla o zvýšení už priznaného starobného dôchodku žalobcu na sumu minimálneho dôchodku. Úlohou a zároveň povinnosťou správneho súdu preto bolo posúdiť správnosť a tým zákonnosť priznanej výšky starobného dôchodku po zvýšení na sumu minimálneho dôchodku. V rámci takto vymedzeného prieskumu správny súd nemohol skúmať zákonnosť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, ktoré predchádzalo jeho zvýšeniu na sumu minimálneho dôchodku.
29. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ani v samotnej správnej žalobe nevzniesol žiadnu konkrétnu námietku vo vzťahu k zvýšeniu starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ktorého sa týkali prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie. Preskúmaním veci správny súd zistil, že pri zvýšení starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku žalovaná postupovala v zhode s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 275/2023 Z. z., ktorým bol zákon č. 461/2003 Z. z. doplnený o § 29fzi, sa od 01.10.2023 zvyšuje suma minimálneho dôchodku z dovtedajších 136% na 145% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, z dôvodu, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi, ktoré sa navrhovalo od 01.10.2023, nebol na túto pomoc odkázaný. Súčasne sa z uvedeného dôvodu zvýšili aj percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia. Konkrétne sa zvýšilo aj percento zvýšenia za roky od 31. do 39. roku dôchodkového poistenia, a to z dovtedajších 2% na 2,5% a za roky od 60. roku dôchodkového poistenia zo 7% na 7,5%. Na zvýšenie súm sa použila nová suma životného minima platná k 01.07.2023 (268,88 eur). Keďže určený starobný dôchodok žalobcu bol k 01.10.2023 nižší ako suma minimálneho dôchodku, starobný dôchodok žalobcu bol zvýšený na sumu minimálneho dôchodku vo výške 598,30 eur. 30. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ani zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X – I.. zo dňa 28.05.2025, ktorým správny orgán prvého stupňa okrem iného rozhodol, že od 01.10.2023 sa suma starobného dôchodku žalobcu podľa § 82b a § 293fzi zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje na sumu minimálneho dôchodku vo výške 598,30 eur, z dôvodu, že suma jeho starobného dôchodku bola nižšia ako zákonom garantovaná suma minimálneho dôchodku, nemalo vplyv na právny záver správneho súdu, tákajúci sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže zmenovým rozhodnutím nedošlo k zmene sumy dôchodku, na ktorý mal žalobca nárok od 01.10.2023 už podľa prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím. 31. Žalobca namietal, že nemal možnosť osobne sa zúčastniť administratívneho konania. Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci. V tomto prípade správny súd konštatuje, že povaha veci si nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, keďže obsah administratívneho spisu dával dostatočný podklad na rozhodnutie vo veci a vykonanie ďalších žalobcom označených resp. predložených dôkazov by nebolo spôsobilé priniesť iné závery ako tie, ktoré vyplynuli z už zisteného skutkového stavu veci. Žalobca tiež namietal, že žalovaná nevykonala ním navrhované dôkazy. Správny súd uvádza, že správny orgán nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkom konania, avšak je vždy povinný náležite odôvodniť, z akých dôvodov navrhovaný dôkaz nevykonal (napríklad tým, že navrhovaný dôkaz je nadbytočný alebo že tvrdená skutočnosť, na ktorej overenie alebo vyvrátenie je dôkaz navrhovaný, nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania). Absencia vecnej úvahy správneho orgánu, prečo považuje navrhované dôkazy za nadbytočné, môže byť preklenutá iba v prípade zjavne irelevantných dôkazných návrhov. V danom prípade správny orgán dostatočne odôvodnil, z akého dôvodu považoval odvolacie námietky žalobcu za neopodstatnené (išlo o námietky týkajúce sa spôsobu výpočtu starobného dôchodku, nesmerovali priamo proti prvostupňovému rozhodnutiu), s uvedením, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia. V konaní teda nedošlo k vadám, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 32. Záverom, v súvislosti so žalobcom aj v súdnom konaní predkladanými listinnými dôkazmi, správny súd pripomína, že správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a či ním prijaté závery sú zákonne udržateľnými. Správny súd v súdnom konaní nenahrádza činnosť orgánu verejnej správy. 33. Pokiaľ žalobca zotrváva na svojom názore, že jeho starobný dôchodok mal byť vypočítaný s inými parametrami (dvojnásobné započítanie niektorých dôb, resp. odlišné posúdenie obdobia 1. a 2. ročníka štúdia), správny súd mu dáva do pozornosti možnosť postupu podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak žalovaná jeho žiadosť právoplatne zamietne, môže tieto námietky uplatňovať
správnou žalobou proti tomuto rozhodnutiu (viď napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/4/2024 zo dňa 28.05.2024). Správny súd zároveň zdôrazňuje, že ak k určitým námietkam proti výmere starobného dôchodku už právoplatne zaujal stanovisko súd v inom súdnom konaní, správny súd v ďalších konaniach zásadne vychádza z tohto právneho názoru a rešpektuje ho (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 349/2009, rozsudok Najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 7Ssk/176/2022). 34. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).