Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/31/2023 0723101354 12. 06. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101354.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, , proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/ XXXX-XX zo dňa 02.10.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02.10.2023 z rušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa – pobočka Bratislava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 01.08.2023 predpísala žalobcovi na základe príjmov vyplatených v mesiaci marec 2022 poistné na nemocenské poistenie v sume 235,44 eur, poistné na starobné poistenie v sume 1 516,68 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 505,44 eur, poistné na úrazové poistenie v sume 67,32 eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 168,48 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 399,96 eur (ďalej len „poistné“), spolu v sume 2 893,32 eur. 2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02.10.2023 ( ďalej len napadnuté rozhodnutie), tak že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnutého rozhodnutie prvostupňového orgánu. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že prvostupňový orgán predpísal žalobcovi dlžné poistné ako zamestnávateľovi za zamestnanca A. B. (ďalej aj len ako zamestnanec) vypočítané z náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru so zamestnancom priznanej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/2015, zo dňa 24. novembra 2021 v sume 24 462,00 eur. 4. Dňa 10. apríla 2017 Okresný súd Bratislava I čiastočným rozsudkom, sp. zn. 23Cpr/3/2015-122, rozhodol, že výpoveď zo dňa 4. marca 2015, daná pánovi A. B., je neplatná. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava podalo v zákonom ustanovenej lehote odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/2015-122, zo dňa 10. apríla 2017.Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, rozsudkom sp. zn. 16CoPr/7/2018, zo dňa 29. októbra 2019, potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/2015-122, zo dňa 10. apríla 2017. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16CoPr/7/2018, zo dňa 29. októbra 2019, nadobudol právoplatnosť dňa 20. januára 2020. 5. Dňa 24. novembra 2021 Okresný súd Bratislava I rozsudkom, sp. zn. 23Cpr/3/2015, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, rozhodol v bode II. výroku rozsudku, že
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava je povinné zaplatiť zamestnancovi sumu 24 462,00 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/2015, zo dňa 24. novembra 2021, nadobudol právoplatnosť dňa 21. apríla 2022 a vykonateľnosť dňa 26. apríla 2022. 6. Okresný súd Bratislava I v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, rozhodol v bode II. výroku rozsudku sp. zn. 23Cpr/3/2015, zo dňa 24. novembra 2021 (právoplatné dňa 21. apríla 2022), že Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava je povinné zaplatiť pánovi A. B. sumu 24 462,00 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd Bratislava I v odôvodnení rozsudku sp. zn. 23Cpr/3/2015, zo dňa 24. novembra 2021, v bode 19 uviedol, že pánovi A. B. priznal nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov za 36 mesiacov vo výške funkčného platu podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda spolu 24 462,00 eur (36 x 679,50 eur). 7. Náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru bola zamestnancovi priznaná za 36 mesiacov, t. j. od 22. júna 2015 do 22. júna 2018. 8. Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavaci základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac (§139a zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. účinnom od 1. januára 2013 do 28. februára 2022). 9. Dňa 13. februára 2023 žalovanej žalobca oznámil, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/2015, zo dňa 24. novembra 2021, bola zamestnancovi: vyplatená náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru v sume 24 462,00 eur v dvoch splátkach,a to dňa 10. februára 2022 v sume 16 034,91 eur a zvyšná suma vo výške 8 427,09 eur bola zamestnancovi: vyplatená dňa 17. marca 2022. 10. V rozhodnutí č. 6168-8/2023-BA, zo dňa 28. februára 2023, Sociálna poisťovňa, ústredie, zaviazala Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava, aby v novom prejednaní veci opätovne preskúmala skutkový stav veci a zohľadnila skutočnosť, že poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a zákona je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol prijem z neplatne skončeného pracovného pomeru vyplatený. 11. Vymeriavacie základy na platenie poistného za zamestnanca: pána A. B. boli v prílohe opravného výkazu poistného a príspevkov z príjmov zúčtovaných v mesiaci február 2022 a v prílohe výkazu poistného a príspevkov z príjmov zúčtovaných v mesiaci marec 2022 vykázané tak, aby úhrn vymeriavacích základov na platenie poistného za zamestnanca: pána A. B. za jednotlivé mesiace predstavoval spolu sumu vo výške určenej súdom v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 23Cpr/3/2015, zo dňa 24. novembra 2021, t. j. v úhrne sumu vo výške 679,50 eur mesačne. 12. Účastník konania na základe opravného výkazu poistného a príspevkov z príjmov zúčtovaných (vyplatených) v mesiaci február 2022 bol povinný odviesť' poistné v sume 5 509,56 eur, ktoré bolo splatné 8. marca 2022. 13. Účastník konania na základe výkazu poistného a príspevkov z príjmov zúčtovaných (vyplatených) v mesiaci marec 2022 bol povinný odviesť' poistné v sume 2 893,32 eur, ktoré bolo splatné 8. apríla 2022.Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 1. augusta 2023, t. j. napadnutým rozhodnutím, predpísala účastníkovi konania, ako zamestnávateľovi, na základe príjmov vyplatených v mesiaci marec 2022 dlžné poistné za zamestnanca: pána A. B. v sume 2 893,32 eur. II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu. 14. Správnou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd podľa ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 15. Podstatou žaloby žalobcu bola skutočnosť že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci a preto je zmätočné a v rozpore so zákonom. Nie je úlohou dotknutého subjektu domnievať sa na základe čoho mu bolo predpísané doplatiť uvedenú sumu, ale z rozhodnutia má byť nad všetky pochybnosti jednoznačne preukázané čoho sa výrok týka, tak aby ho nebolo možné zameniť za iný. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia obsahuje len citácie zákonov, tvrdenia zamestnávateľa, ktoré uvádzal vo svojich písomnostiach sú pozmenené zároveň absentujú aj relevantné zákonné dôvody na základe, ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že zamestnávateľ sa svojím konaním dopustil nesprávneho odvedenia poistného a príspevkov vyplatených v mesiaci marec 2022. Od samotného počiatku vzniknutej situácie žalobca poukazu na znenie výroku číslo II. rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/2015, ktorý je pre stranu v konaní právne
záväzný a znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.462 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Listom zo dňa 13. februára 2023 žalovanej oznámil oznámili nasledovnú skutočnosť: „Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vyplatila pánovi A. B. na základe výroku číslo II. rozsudku vydaného pod sp. zn. 23Cpr/3/2015 sumu 24.462,-EUR v dvoch splátkach a to: 16.034,91 EUR vyplatené dňa 10.02.2022; 8.427,09 EUR vyplatené dňa 17.03.2022.“ Tvrdenie nachádzajúce sa na strane 8 napádaného rozhodnutia v znení: „... v ktorom účastník konania oznámil Sociálnej poisťovni, ústredie, že na základe rozsudku Okresného rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 23Cpr/3/2015, zo dňa 24. novembra 2021, bola zamestnancovi: pánovi A. B., vyplatená náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru v sume 24 462,00 EUR v dvoch splátkach ...“, sa nezakladá na pravde a odporuje všetkým vyjadreniam, ktoré ako zamestnávateľ v predmetnej veci písomne predložil Sociálnej poisťovni. Na základe koncipovaného výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/20215 nie je možné konštatovať, že sa jedná o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru. Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy ako žalovaný subjekt je povinná riadiť sa výrokom rozsudku, z ktorého vyplýva, že žalovaný subjekt je povinný žalobcovi (pánovi A. B.) vyplatiť sumu v plnej výške 24.462,-EUR a to bez ohľadu na predmet sporu a text odôvodnenia. Zastávame názor, že z vyššie koncipovaného výroku číslo II. nám nevznikla žiadna odvodová povinnosť. Materiálna stránka právoplatného súdneho rozhodnutia sa prejavuje predovšetkým v závislosti výroku rozsudku pre strany v konaní, ako aj pre všetky orgány štátnej a verejnej správy. Všetky právne výklady sa zhodujú v tom, že právne záväzný je „VÝROK“ a nie odôvodnenie. Vždy sa plní len to, čo je dané výrokom akéhokoľvek rozhodnutia a preto je zákonom stanovené, že výrok rozhodnutia musí byť jasný, zrozumiteľný a vykonateľný, nesmie odkazovať na odôvodnenie a nie je prípustné si dotvárať výrok na základe skutočnosť uvedených v odôvodnení. Zastávam názor, že Sociálna poisťovňa nemá žiadny právny nárok na to, aby akýkoľvek spôsobom komentovala výrok súdu resp. vyvodzovala si povinnosť uhrádzať poistné a príspevky do Sociálnej poisťovne na základe odôvodnenia rozsudku, ak navyše takýmto rozhodnutím súdu vôbec nemá disponovať. Pri výroku rozsudku číslo II. vydaného pod sp. zn. 23Cpr/3/2015, ktorý znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.462 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“, je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že takto priznaná suma nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec mohol zarobiť počas trvania pracovného pomeru, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer so zamestnancom. Skutočnosť, že v danom prípade sa nejdená o náhradu mzdy potvrdzuje aj nepriznanie úroku z omeškania, ktorý pri náhrade mzdy súd prvej inštancie priznáva automaticky. K zneniu výroku číslo II. rozsudku vydaného pod sp. zn. 23Cpr/3/2015 súd prvej inštancie dospel aj z ohľadom na vykonané dokazovanie počas súdneho konania, z ktorého vyplynulo, že pán A. B. od ukončenia pracovného pomeru so žalovaným subjektom, t.j. od 01.05.2015 vykonával zárobkovú činnosť ako SZČO, čím bol platiteľom všetkých zákonom stanovených odvodov. A teda ani v budúcnosti nehrozí, že by mal pán A. B. nepokrytú odvodovú povinnosť voči Sociálnej poisťovni za obdobie rokov od mája 2015 do januára 2020. 16. Dotknutý subjekt ako zamestnávateľ zastáva názor, že v danom prípade má byť sporné poistné obdobie vykázané s povinnosťou poistného odvodu 0,00 EUR. Nakoľko aj v prípadoch kedy súd rozhodne o tom, že pracovný pomer bol skončený neplatne automaticky síce platí fikcia, že na takto skončený pracovný pomer sa hľadí ako by sa nikdy neskončil, ale neznamená to, že zamestnancovi bude priznaná náhrada mzdy v takom rozsahu, aby vznikla zamestnávateľovi povinnosť za zamestnanca odviesť' odvody. 17. Prvostupňový orgán pri vydávaní rozhodnutia sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré od samotného počiatku žalobca tvrdí vo všetkých svojich vyjadreniach. Opakovane upozornil, že zamestnávateľ uhradil sumu 24 462,- EUR zamestnancovi v zmysle výroku II. rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 23Cpr/3/2015 a nie ako náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru 18. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Poukázala na skutočnosť že výrok a odôvodnenie rozsudku tvoria jeden nerozlučný celok. Výrok rozhodnutia je konečným vyjadrením súdu o tom, ako rozhodol vo veci, zatiaľ čo odôvodnenie vysvetľuje dôvody, ktoré viedli súd k danému výroku. Podľa právneho názoru žalovanej správny súd, rovnako ako žalovaná, musí vychádzať z toho, ako prejudiciálnu otázku vyriešil súd v osobitnom právoplatnom rozhodnutí. Je zrejmé, že nemôže izolovane vychádzať len z výroku, ale aj z odôvodnenia, v ktorom sa práve vyriešenie prejudiciálnej otázky nachádza a ktoré výrok ozrejmuje. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatnosti súdneho rozhodnutia by znamenalo zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Z uvedeného dôvodu je preto povinnosťou správneho súdu a
žalovanej vychádzať z právoplatného rozsudku sp. zn. 23Cpr/3/2015 zo dňa 24. novembra 2021, v ktorom Okresný súd Bratislava I, v konaní o určenie neplatnosti pracovného pomeru a náhradu mzdy, výslovne uviedol, že priznal žalobcovi nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov v sume 24 462,00 eur. Žalovaná je zároveň povinná vyžadovať od žalovaného splnenie odvodovej povinnosti. Právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, pričom platí, že normy verejného práva sú kogentného charakteru, t. j. sú prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že od príslušnej právnej normy sa nemožno odchýliť, ak to zákonná úprava neumožňuje. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 19. K námietke žalobcu, že žalobca od mája 2015 do januára 2020 platil odvody ako samostatne zárobkovo činná osoba, a teda nemal nepokrytú odvodovú povinnosť, uviedla že táto skutočnosť je vo vzťahu k odvodovej povinnosti zamestnávateľa v prejednávanom prípade irelevantná, pretože zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a zamestnanca. 20. Vo vzťahu k procesným námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu obsahuje všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom na príslušnú právnu úpravu. Sociálna poisťovňa, ústredie v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko k námietkam žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní, a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ako aj s ním súvisiace rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci, s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a zhodnotením príslušných dôkazov. Z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zároveň vyplýva, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Z judikatúry súdov tiež vyplýva, že nie je povinnosťou správneho orgánu v rozhodnutí odpovedať na všetky nastolené otázky, ale je jeho povinnosťou odpovedať na podstatné otázky, čo v danom prípade bolo nepochybne splnené. V zmysle uvedeného žalovaná zastáva právny názor, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie dostatočne odôvodňuje výrok predmetného rozhodnutia s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla. 21. Žalobca na vyjadrenie žalovanej v lehote stanovenej súdom nereagoval. III. Konanie na správnom súde 22. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 23. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 24. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 25. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 26. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 27. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 28. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], po prejednaní veci na pojednávaní dňa 12.06.2026 za prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovanej (ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a odročenie pojednávania nežiadala) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu IV. Aplikovaná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom 30. Podľa § 128 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. a) a b), ods. 3 písm. a) a b) a ods. 10 písm. a) a b) ZSP, zamestnanec a zamestnávateľ platia poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. 31. Podľa § 128 ods. 8 zákona a § 128 ods. 11 písm. a) ZSP, zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. 32. Podľa § 129 ods. 1 ZSP suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“). 33. Podľa § 129 ods. 2 ZSP jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. 34. Podľa § 129 ods. 2 ZSP, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. 35. Podľa § 130 ods. 1 písm. a) a b) ZSP, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu a zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho základu. 36. Podľa § 131 ods. 1 písm. a) a b) ZSP, sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je pre zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu a pre zamestnávateľa za zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu. 37. Podľa § 132 písm. a) a b) ZSP, sadzba poistného na invalidné poistenie je pre zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu a pre zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu. 38. Podľa § 293cy ZSP zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období uvedenom v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 neposkytuje. 39. Podľa § 133 ZSP, sadzba poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa je 0,8 % z vymeriavacieho základu. 40. Podľa § 136 písm. a) a b) ZSP, sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre zamestnanca a zamestnávateľa po 1 % z vymeriavacieho základu. 41. Podľa § 137 písm. ZSP, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre zamestnávateľa 4,75 % z vymeriavacieho základu. 42. Podľa § 141 ods. 1 ZSP, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 141 ods. 2 ZSP, za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. 44. Podľa § 142 ods. 1 prvá veta ZSP, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v C. D. za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 143 ods. 1 tretia ZSP, poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné
do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. 46. Podľa § 139a ZSP, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavaci základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi prípadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako. 47. Podľa § 144 ZSP Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 48. Podľa § 209 ods. 4 ZSP, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 49. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná zamietla odvolanie potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi predpísané na základe príjmov vyplatených v mesiaci marec 2022 poistné na nemocenské poistenie v sume 235,44 eur, poistné na starobné poistenie v sume 1 516,68 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 505,44 eur, poistné na úrazové poistenie v sume 67,32 eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 168,48 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 399,96 eur spolu v sume 2 893,32 eur. 50. Z obsahu administratívneho spisu, správny súd zistil, predovšetkým že: 51. Dňa 10. apríla 2017 Okresný súd Bratislava I čiastočným rozsudkom, sp. zn. 23Cpr/3/2015-122, rozhodol, že výpoveď zo dňa 4. marca 2015, daná pánovi A. B., je neplatná. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava podalo v zákonom ustanovenej lehote odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/2015-122, zo dňa 10. apríla 2017.Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, rozsudkom sp. zn. 16CoPr/7/2018, zo dňa 29. októbra 2019, potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/2015-122, zo dňa 10. apríla 2017. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16CoPr/7/2018, zo dňa 29. októbra 2019, nadobudol právoplatnosť dňa 20. januára 2020. 52. Dňa 24. novembra 2021 Okresný súd Bratislava I rozsudkom, sp. zn. 23Cpr/3/2015, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, rozhodol v bode II. výroku rozsudku, že žalobca je povinný zaplatiť zamestnancovi sumu 24 462,00 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/2015, zo dňa 24. novembra 2021, nadobudol právoplatnosť dňa 21. apríla 2022 a vykonateľnosť dňa 26. apríla 2022. 53. Okresný súd Bratislava I v odôvodnení rozsudku sp. zn. 23Cpr/3/2015, zo dňa 24. novembra 2021, v bode 19 uviedol, že pánovi A. B. priznal nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov za 36 mesiacov vo výške funkčného platu podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda spolu 24 462,00 eur (36 x 679,50 eur). 54. Náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru bola zamestnancovi priznaná za 36 mesiacov, t. j. od 22. júna 2015 do 22. júna 2018. 55. Dňa 13. februára 2023 žalovanej žalobca oznámil, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 23Cpr/3/2015, zo dňa 24. novembra 2021, bola zamestnancovi: vyplatená náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru v sume 24 462,00 eur v dvoch splátkach, a to dňa 10. februára 2022 v sume 16 034,91 eur a zvyšná suma vo výške 8 427,09 eur bola zamestnancovi: vyplatená dňa 17. marca 2022. 56. Podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je vymeriavacím základom zamestnanca príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu (priznaná náhrada mzdy) pripadajúci na každý kalendárny mesiac. Tento vymeriavací základ neslúži len na určenie dôchodkových nárokov zamestnanca, ale je vymeriavacím základom na účely platenia poistného 57. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk/209/2022 z 29. novembra 2023 kde tento výslovne poukazuje na to, že z takto určeného vymeriavacieho základu (priznanej náhrady mzdy) platí poistné aj zamestnanec. Z logiky systematického výkladu zákona o sociálnom poistení a daného rozhodnutia vyplýva, že ak je príjem z náhrady mzdy definovaný ako vymeriavací základ podľa § 139a, uplatňuje sa naň štandardný mechanizmus platenia poistného. To znamená, že povinnosť platiť poistné z tohto vymeriavacieho základu sa netýka len zamestnanca, ale zakladá aj povinnosť zamestnávateľa platiť poistné za seba (ako zamestnávateľa) podľa príslušných
sadzieb z tohto vymeriavacieho základu. Zamestnanec znáša svoju časť poistného sám (o túto sumu sa mu znižuje čistý príjem) 3 Zamestnávateľ je povinný túto časť poistného zamestnancovi zraziť z jeho nároku a odviesť ju Sociálnej poisťovni Zamestnávateľ nie je povinný znášať zo svojho sumy poistného, ktoré má platiť zamestnanec Z toho a contrario vyplýva, že zamestnávateľ je povinný znášať a zaplatiť zo svojho tú časť poistného, ktorú zákon ukladá platiť zamestnávateľovi z vymeriavacieho základu jeho zamestnanca (keďže pracovný pomer sa v dôsledku neplatného skončenia považuje za trvajúci). Najvyšší správny súd teda judikoval, že ak civilný súd prizná náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, určuje ju v „hrubej“ výške (teda pred odpočítaním poistného a preddavkov na daň) Práve táto hrubá suma je vymeriavacím základom podľa § 139a Keďže ide o hrubý príjem (vymeriavací základ), zamestnávateľ je povinný: Vykázať tento vymeriavací základ v evidenčných listoch dôchodkového poistenia a Odviesť z neho poistné – a to ako poistné pripadajúce na zamestnanca (ktoré mu zrazí z priznanej sumy), tak aj poistné, ktoré je povinný platiť sám zamestnávateľ ako subjekt sociálneho poistenia zo zákonom definovaného vymeriavacieho základu svojho zamestnanca. 58. Žalobca stavia svoju argumentáciu na tvrdení, že výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 23Cpr/3/2015 znie len na povinnosť „zaplatiť sumu 24.462 €“ bez výslovného uvedenia, že ide o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, pričom Sociálna poisťovňa nie je oprávnená dotvárať si výrok na základe odôvodnenia rozsudku. Táto námietka je neopodstatnená. Žalovaná ako orgán verejnej správy je pri posudzovaní vzniku odvodovej povinnosti povinná zistiť skutočný stav veci. Ak súd zaviaže zamestnávateľa na peňažné plnenie voči zamestnancovi, pre posúdenie, či toto plnenie podlieha odvodom na sociálne poistenie, je rozhodujúci jeho skutočný právny charakter, a nie iba strohá textácia výroku rozsudku. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7 Ssk/209/2022 potvrdil, že pri posudzovaní nárokov na sociálne poistenie a vymeriavacích základov je nevyhnutné vychádzať z odôvodnení súdnych rozhodnutí, ktoré podrobne vysvetľujú, z akých konkrétnych súm a za aké obdobia priznané plnenie pozostáva Výrok súdu nemožno vnímať izolovane od konania, v ktorom bol vydaný. Ak bolo v konaní pred všeobecným súdom právoplatne určené, že skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, a následne bola žalobcovi priznaná suma peňažného plnenia, táto suma priamo nadväzuje na ustanovenie § 79 Zákonníka práce (náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru) Podľa § 139a zákona o sociálnom poistení je vymeriavacím základom príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu 2. Sociálna poisťovňa preto nielenže môže, ale je povinná preskúmať odôvodnenie rozsudku, aby zistila, či priznaná suma 24.462 € je takýmto príjmom, a aby mohla toto plnenie správne priradiť k jednotlivým kalendárnym mesiacom neplatne skončeného pracovného pomeru. Ignorovanie odôvodnenia rozsudku a trvanie na tom, že ide o „bezdôvodnú sumu“, by znamenalo obchádzanie kogentných ustanovení zákona o sociálnom poistení. 59. Tvrdenie žalobcu, že priznaná suma 24.462 € nemá charakter ekvivalentu mzdy, ale ide o satisfakciu pre zamestnanca a sankciu pre zamestnávateľa (čo žalobca vyvodzuje aj z nepriznania úrokov z omeškania), je v priamom rozpore s platnou právnou úpravou a judikatúrou. Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru nie je sankciou ani nemateriálnou satisfakciou (zadosťučinením). Ide o špecifický pracovnoprávny inštitút, ktorého cieľom je kompenzovať zamestnancovi výpadok príjmu (mzdy), ktorý by inak dosiahol, ak by mu zamestnávateľ riadne prideľoval prácu v súlade s pracovnou zmluvou Zákonodarca v § 139a zákona o sociálnom poistení výslovne ustanovil, že vymeriavacím základom je „príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu“ Tento pojem je zámerne definovaný široko ako „príjem“, aby pokryl akékoľvek peňažné plnenie priznané súdom z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Subjektívne hodnotenie žalobcu, ktorý toto plnenie označuje za „satisfakciu“, nemôže modifikovať zákonnú definíciu vymeriavacieho základu. Skutočnosť, či súd v civilnom konaní priznal alebo nepriznal úroky z omeškania, nemá žiadny vplyv na charakter hlavného plnenia. Rozhodujúci je právny základ, z ktorého všeobecný súd pri určení sumy vychádzal (t. j. priemerný zárobok zamestnanca a dĺžka obdobia neplatného skončenia) 710. Argument žalobcu, že zamestnanec A. B. bol v období od mája 2015 do januára 2020 registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a platil odvody, a preto nevzniká žiadna odvodová povinnosť zamestnávateľovi, je právne irelevantný. Právny poriadok (zákon o sociálnom poistení) plne pripúšťa a reguluje súbeh viacerých poistení (napr. súbeh statusu zamestnanca a SZČO). Skutočnosť, že fyzická osoba platí poistné ako SZČO, ho nezbavuje povinnosti platiť poistné ako zamestnanec, ak mu plynie príjem zo závislej činnosti (resp. z neplatne skončeného pracovného pomeru, ktorý sa ex lege považuje za trvajúci) 60. Odvodová povinnosť zamestnávateľa je synalagmatickým vzťahom medzi ním, zamestnancom a Sociálnou poisťovňou. Ak súd určil skončenie pracovného pomeru za neplatné, pracovný pomer trval. Zamestnávateľ je preto povinný za toto obdobie vykázať vymeriavacie základy a odviesť poistné To, že si zamestnanec medzičasom platil odvody z inej (podnikateľskej) činnosti, nezbavuje zamestnávateľa jeho zákonnej povinnosti odviesť poistné z priznanej náhrady mzdy. Sociálna poisťovňa následne v
rámci ročného zúčtovania alebo prepočtu dôchodkových nárokov zohľadní všetky vymeriavacie základy v súlade so zákonom 61. Predpísanie poistného plne zodpovedá záväznej judikatúre Najvyššieho správneho súdu SR (najmä sp. zn. 7 Ssk/209/2022) Priznané plnenie je príjmom z neplatne skončeného pracovného pomeru, ktorý tvorí vymeriavací základ podľa § 139a zákona o sociálnom poistení , z ktorého je zamestnávateľ povinný odviesť poistné bez ohľadu na to, ako bol štylizovaný výrok civilného súdu a či bol zamestnanec súbežne činný ako SZČO. 62. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva pre odvolací orgán (žalovaného) povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. 63. Žalovaná sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadila. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zák. č. 461/2003 Z. z.) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napríklad Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999 a iné) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd SR o. i. konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn., že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú
skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej (aj pri jeho zohľadnení v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 64. Žalobca namietal, že žalovaná neodôvodnila, na základe akých skutočností mu predpísala doplatiť sumu 2893,32 Eur na základe príjmov vyplatených v marci 2022. 65. Správny súd konštatuje, že príloha prvostupňového rozhodnutia zachytáva iba rozpis dlžného poistného z príjmu vyplateného v mesiaci 3/2022. Ani z napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým) taktiež vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaná dospela k výške vymeriavacích základov resp. vymeriavacieho základu žalobcu na platenie poistného za jednotlivé obdobia. Z prílohy prvostupňového rozhodnutia, jeho odôvodnenia a taktiež ani odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je teda možné dôjsť k záveru akým spôsobom žalovaná stanovila výšku poistného, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom došlo k jeho výpočtu, aký bol použitý vymeriavací základ na výpočet ich výšky. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť akýmkoľvek výkladom a z výšky poistného a odvodov nie je možné ani len odhadnúť akým spôsobom k ich výške žalovaná dospela. 66. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neuviedla, akým spôsobom predpísala poistné a stanovila výšku poistného, jeho výpočet, aký použila vymeriavací základ na výpočet jednotlivých odvodov. Výška predpísaného poistného musí byť ustálená a odôvodená, čo v napadnutom rozhodnutí absentuje. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keďže vôbec a presvedčivo neodôvodňuje svoje rozhodnutie vrátane výšky predpísaného poistného. (je potrebné dodať že spätným matematickým prepočtom jednotlivých súm predpísaného poistného podľa zákonom stanovených sadzibe pre jednotlivé poistné a odvody, správny súd dospel k rôznym výškam vymeriavacích základov, čo len zvyšuje mieru pochybnosti správnosti takéhoto výpočtu ale predovšetkým jeho riadneho a overiteľného odôvodnenia). 67. Správny súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovanej, že nie je povinnosťou správneho orgánu v rozhodnutí odpovedať na všetky nastolené otázky, ale je jeho povinnosťou odpovedať na podstatné otázky, čo v danom prípade nebolo splnené, keďže žalovaná nedala odpoveď v prípade rozhodnutia o predpísaní poistného na základnú otázku, a to akým spôsobom dospela k výške predpísaného poistného (ako toto poistné vypočítala, a aké veličiny dosadila do vzorca pre jeho výpočet). 68. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd konštatuje , že v predmetnej veci nemôže nahradiť absentujúce úvahy žalovanej svojimi úvahami. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum nepredstavuje pokračovanie správneho konania. Povinnosťou súdu v správnom súdnictve teda nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci a nahrádzať absentujúce úvahy správneho orgánu k vykonanému dokazovaniu. 69. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. 70. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady (nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia), ktoré boli dôvodom pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia a opätovne vo veci rozhodnúť (nové rozhodnutie žalovanej bude zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodnené). 71. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 72. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).