Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/99/2023 0723100989 26. 08. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100989.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, so sídlom Čsl. tankistov 134, 841 06 Bratislava – Záhorská Bystrica, IČO: 30 781 035, zastúpený: JUDr. Margita Medveczká, advokátka, so sídlom Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co XXX/XXXX-XXX zo dňa 01.08.2023, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č. Co XXX/ XXXX-XXX zo dňa 01.08.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. C-163/19/ROEP Záhorská Bystrica zo dňa 02.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v konaní vo veci zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v katastrálnom území C. D. z podnetu Družstva podielnikov Devín, rozhodol tak, že nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Prvostupňový orgán uviedol, že sa jednalo o zmenu údajov schváleného registra podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995“) – zápisu vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti v prospech – D. E., F. G.. 2. Prvostupňový orgán poukázal na charakter pozemkových spoločenstiev, na výbor pozemkového spoločenstva a uviedol, že členom spoločenstva je každý vlastník spoločnej nehnuteľnosti, prípadne spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Orgán verejnej správy uviedol, že pozemkové spoločenstvo je vždy spoločenstvom vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo nemá oprávnenie v otázke vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti. Z hľadiska vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti náleží právo nakladať s týmto podielom len vlastníkovi. Určenia svojho vlastníckeho práva sa môžu domáhať len vlastníci a nie samotné spoločenstvo. Pozemkové spoločenstvo koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí, vyplývajúcich z ich vlastníctva.
3. Ďalej prvostupňový orgán citoval § 3, § 14, § 16 a § 17 správneho poriadku a dospel k záveru, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom operáte, hoci jeho členovia sú spoluvlastníci pozemkov v spoločnej nehnuteľnosti v k. ú. C. D.. Predmetom konania je oprava údajov schváleného registra, ktorého účastníkmi sú podávateľ námietky – Družstvo podielnikov Devín a doterajší vlastníci podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo v zmysle dedičských konaní ich dedičia. Žalobca je len hospodáriaci subjekt, ktorý hospodári s majetkom svojich členov; koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí, vyplývajúcich z ich vlastníctva. 4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. Co XXX/XXXX-XXX zo dňa 01.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný uviedol, že účelom konania podľa zákona č. 180/1995 je zistenie údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ak tieto pozemky nie sú alebo sú neúplne evidované v katastri nehnuteľností a následný zápis do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení ROEP. Predmetom konania tak nie je určenie vlastníckeho práva osôb k nehnuteľnostiam, ale vydanie deklaratórneho rozhodnutia, ktorým sa na základe listín len deklaruje už existujúci vzťah, a teda nekonštituuje sa nový právny stav. Rozhodnutie o ROEP (§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995), ako aj o zmene údajov ROEP (§ 7 ods. 6) nie sú rozhodnutiami určujúcimi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (konštitutívnymi rozhodnutiami), ale len deklaratórnymi rozhodnutiami zostavením údajov o vlastníckych a iných práv osôb k pozemkom na základe podkladov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995. 6. Žalovaný ďalej poukázal (odcitoval) na § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“), pričom uviedol, že výbor pozemkového spoločenstva koná za členov pozemkového spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej moci v presne definovaných veciach. Žalovaný uviedol, že konanie o ROEP podľa zákona č. 180/1995 nie je súdnym konaním ani konaním pred orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí, vyplývajúcich z ich vlastníctva. Predmetom konania podľa zákona č. 180/1995 nie je a ani nemôže byť nadobúdanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. 7. Žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol, ako by rozhodnutie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 ovplyvnilo jeho právnu pozíciu, jeho práva a právom chránené záujmy, t. j. aké bude iné jeho hmotnoprávne postavenie po vydaní rozhodnutia, ako bolo pred jeho vydaním. V danom prípade môže dôjsť v konaní k zmene v osobe vlastníka podielu (deklaratórne), ktorý sa zo zákona stáva členom spoločenstva vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, teda nedochádza k zmene hmotnoprávneho postavenia žalobcu, ktorý len hospodári s majetkom vlastníkov podielov (svojich členov). 8. K námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutia vydala pracovníčka (H. E. I.), voči ktorej bola podaná žiadosť o vylúčenie z konania žalovaný uviedol, že skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu oznamuje v zmysle § 10 správneho poriadku účastník konania, a teda, najprv bolo potrebné rozhodnúť o priznaní, nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcu a až následne bude o námietke zaujatosti rozhodovať najbližšie nadriadený vedúci zamestnanca správneho orgánu. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 9. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 19.09.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 10. Po zhrnutí skutkového stavu žalobca uviedol, že dňa 31.01.2023 oznámil prvostupňovému orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu pracovníčky – H. E. I. zo 144 konaní o zmene ROEP. Žalobca uviedol, že na túto námietku nedostal odpoveď, namiesto toho pracovníčka – H. E. I. –
vydala 131 rozhodnutí, v ktorých nepriznala žalobcovi postavenie účastníka konania o zmene ROEP, vrátane prvostupňového rozhodnutia. Žalobca mal za to, že daná osoba nebola oprávnená vyhotoviť prvostupňové rozhodnutie, pretože bola oprávnená vykonať iba úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, pričom vylúčenie účastníka konania po viac ako troch rokoch konania takýmto úkonom nie je, a preto je prvostupňové rozhodnutie nezákonné. Toto rozhodnutie vydal zamestnanec orgánu verejnej správy, ktorého zaujatosť bola v konaní namietaná, bez vyriešenia námietky zaujatosti. 11. Žalobca namietol, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nespĺňa zákonné štandardy, keďže sa jedná iba o citáciu právnych predpisov. Žalobca mal za to, že ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo v pôvodom konaní ROEP v roku 2014 až 2016, ako aj v predmetnom konaní v rokoch 2019 a 2020 správny orgán so žalobcom konal, ale v roku 2023 mu bolo odňaté postavenie účastníka konania. 12. Žalobca uviedol, že v odvolaní poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/5/2017, ktoré potvrdzovalo právo žalobcu zastupovať svojich členov, avšak z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo žalovaný svoj názor zmenil. 13. Žalobca ďalej poukázal na to, že konanie vo veci nemalo byť začaté, a to s odkazom na § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995. 14. Žalobca mal za to, že najpodstatnejším pochybením správneho orgánu bolo nesprávne právne posúdenie práva pozemkového spoločenstva zastupovať svojich členov. Žalobca zopakoval, že predložil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/5/2017, v ktorom kasačný súd riešil oprávnenie pozemkového spoločenstva podať správnu žalobu vo veci preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, týkajúceho sa pozemkových úprav a právomoc pozemkového spoločenstva zastupovať všetkých členov spoločenstva v tomto konaní. Žalovaný sa však s uvedeným rozhodnutím nevysporiadal. 15. Žalobca uviedol, že vylúčením z konania budú porušené jeho povinnosti, a to nielen povinnosť zastupovať svojich členov, ale aj povinnosť viesť zoznam svojich členov. Žalobca uviedol, že pozemkové spoločenstvo zastupovalo svojich členov konaní v ROEP, správny orgán s nim konal. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.03.2024. Žalovaný zosumarizoval skutkový stav a uviedol, že žalobca dňa 28.10.2019 doručil stanovisko, s ktorým vyjadril nesúhlas so zmenou vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti v prospech Družstva podielnikov Devín. Prvostupňovým rozhodnutím nebolo priznané žalobcovi postavenie účastníka konania. 17. Žalovaný následne zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol žiadne relevantné argumenty odôvodňujúce nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto navrhol žalobu zamietnuť. 18. Žalobca sa následne vyjadril replikou zo dňa 10.05.2024, v ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Podaním zo dňa 02.08.2024 oznámil žalobca správnemu súdu ďalšie skutočnosti a znova zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. 19. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.
d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 21. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.08.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 10 správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. 24. Podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. 25. Podľa § 12 ods. 2 správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie. 26. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 27. Úlohou správneho súdu bolo, v rozsahu uplatnených žalobných námietok, preskúmať napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy, ktorý mu predchádzal. Správny súd sa zameral na to, či orgány verejnej správy postupovali v súlade so správnym poriadkom a či je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné. Správny súd uvádza, že súdny prieskum smeroval výlučne vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa účastníctva konania, pričom samotné konanie vo veci údajov schváleného registra a námietky smerujúce k tomuto konaniu správny súd neskúmal. K námietke žalobcu ohľadom nevyhodnotenia ním podanej námietky zaujatosti 28. Žalobca v žalobe namietol, že dňa 31.03.2023 oznámil prvostupňovému orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie pracovníčky – H. E. I., pričom však o tejto námietke nebolo rozhodnuté, a to ani do času vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú. 29. Vychádzajúc z napadnutých rozhodnutí možno vyvodiť, že postavenie žalobcu ako účastníka konania bolo vyhodnotené s odkazom na § 14 ods. 1 správneho poriadku. Správny súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na základné východiská účastníctva konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku. 30. Správny poriadok v § 14 ods. 1 stanovuje, že účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Čo sa týka účastníctva, tak postavenie účastníka sa priznáva z časového hľadiska, a to odvtedy, ako sa za účastníka konania „prihlásia“ a len dovtedy, kým sa nepreukáže opak (opak sa preukázať nemusí). Správny orgán má teda možnosť rozhodnúť o nepriznaní postavenia účastníka konania, ak sa preukáže, že ich práva, právom chránené záujmy a povinnosti nemôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
31. S odkazom na už ustálenú judikatúru je potrebné uviesť, že podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je (nielen) ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Tomu, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý vo svojom právnom postavení, musí sa postavenie účastníka konania priznať a za účastníka konania ho treba považovať až do času, kým sa nepreukáže opak, a to rozhodnutím správneho orgánu. Treba ho teda považovať za účastníka konania až do právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníkom konania nie je. O tom, že niekto, kto sa domáha účastníctva v konaní, nie je účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť v správnom konaní rozhodnutím so všetkými náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku s tým, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Účastníkom je však až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníkom konania nie je. Či ide o účastníka konania, skúma správny orgán z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak zistí, že niekto účastníkom nie je, vydá o tom rozhodnutie. Naopak, ak zistí, že niekomu patrí postavenie účastníka konania, začne s ním ihneď jednať ako s účastníkom, uskutoční nevyhnutné procesné úkony a oboznámi ho s doterajším priebehom konania. O tom, že ďalšej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bolo priznané postavenie účastníkov konania, sa nevydáva správne rozhodnutie (obdobne nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 16.04.2003 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/1/2010 zo dňa 14.05.2013). 32. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd zastal názor, že žalobca do konania vstúpil podaním zo dňa 28.10.2019, pričom z administratívneho spisu nevyplynulo, že by správne orgány nekonali so žalobcom. Koniec koncov to, že vydali prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie potvrdzuje, že bolo potrebné sa vysporiadať s postavením žalobcu. Ako to správny súd uviedol vyššie, aj napriek tomu, že bolo vydané prvostupňové rozhodnutie (bez vylúčenia odkladného účinku), žalobcu bolo potrebné považovať za účastníka konania až do nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Je tak nesprávne tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktorý uviedol, „že vo veci je najprv potrebné rozhodnúť najprv o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníka konania pozemkovému spoločenstvu a až následne bude o námietke zaujatosti rozhodovať nadriadený vedúci zamestnanca správneho orgánu.“ Uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore so správnym poriadkom a judikatúrou – ako to správny súd uviedol, rozhoduje sa o nepriznaní účastníctva konania, nie o priznaní, pretože subjekt sa účastníkom konania stáva samotným prihlásením sa – v prípade žalobcu podaním zo dňa 28.10.2019. 33. Správne orgány tak pochybili, ak nerozhodli o námietke zaujatosti, ktorú žalobca podal dňa 31.01.2023, teda pred samotným vydaním prvostupňového rozhodnutia, pričom táto námietka smerovala voči pracovníčke H. E. I., ktorá, ako to vyplýva aj z prvostupňového rozhodnutia, toto rozhodnutie vypracovala. Správny súd zastal názor, že orgány verejnej správy pochybili, ak sa s touto námietkou nezaoberali, nevyhodnotili ju a nevydali o nej rozhodnutie, ale na túto námietku neprihliadli s odôvodnením, ktoré, ako to už správny súd uviedol vyššie, neobstojí. 34. Vychádzajúc z § 12 ods. 1 správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené; pričom s odkazom na § 12 ods. 2 správneho poriadku proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať odvolanie. V prípade, ak účastník konania podal oznámenie o dôvodoch vylúčenia, musí správny orgán rozhodnúť formou rozhodnutia. Vydaniu rozhodnutia predchádza povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si správny orgán obstaráva potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia. Správny orgán si spravidla vyžiada najmä stanovisko zamestnanca, voči ktorému námietka predpojatosti smeruje. 35. Na základe ustálenej judikatúry možno konštatovať, že rozhodnutie o (ne)vylúčení zamestnanca prvostupňového orgánu (v spojení s rozhodnutím žalovaného), na základe námietky účastníka konania podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, má charakter procesného rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania. Nepredstavuje definitívne, konečné rozhodnutie vo veci samej, ale rieši len jednu čiastkovú procesnú otázku, konkrétne otázku okruhu zamestnancov orgánu verejnej správy zúčastňujúcich sa na rozhodovaní (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sž/2/2010 zo dňa 17.03.2010, sp. zn. 5/Sž/77/2008 zo dňa 13.04.2010, sp. zn. 3Sž/77/2008 zo dňa 30.10.2008, sp. zn. 3Sž/62/2007 zo dňa 28.01.2008 alebo uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/36/2021 zo dňa 30.03.2022). Až po vydaní konečného rozhodnutia, na základe preskúmania jeho obsahu, možno vykonať hodnotenie celého procesného postupu a vyhodnotenie vplyvu prípadne identifikovaných procesných nedostatkov na výrok a zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Aj v tomto smere je pritom relevantné, že po vydaní meritórneho rozhodnutia je prípustný aj súdny prieskum otázky zákonnosti (ne)vylúčenia zamestnanca správneho orgánu z pohľadu zákonnosti meritórneho rozhodnutia. Preto „... i keď je takéto rozhodnutie vylúčené zo samostatného súdneho prieskumu, je možné ho napadnúť spolu s meritórnym rozhodnutím vo veci, kde môže byť prípadne zistená vada konania spočívajúca v nesprávnom posúdení námietky zaujatosti“(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/36/2021 zo dňa 30.03.2022). Rozhodnutie o námietke zaujatosti sa stáva predmetnom prieskumu správnym súdom len počas preskúmavania meritórneho správneho rozhodnutia na základe správnej žaloby účastníka konania v intenciách namietaných procesných vád konania s vplyvom na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 36. Správne orgány preto pochybili, ak nevydali rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti, ale rovno vydali prvostupňové rozhodnutie. Orgány verejnej správy tak konanie zaťažili vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Úlohou orgánu verejnej správy je, okrem iného, aj vysporiadanie sa s podstatnými námietkami účastníka konania. V prípade riešenej problematiky namietanej zaujatosti zamestnankyne správneho orgánu, prvotne riešenej procesným rozhodnutím bez možnosti podania opravného prostriedku, sa vo fáze prieskumu na základe podaného opravného prostriedku (odvolania) proti meritórnemu rozhodnutiu nerieši len procesná otázka vylúčenia či nevylúčenia zamestnanca z úkonov do budúcnosti, ale aj prípadný následok konania zaujatého zamestnanca v súvislosti so zákonnosťou konania a vydania meritórneho rozhodnutia správneho orgánu vo veci. K námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia 37. Ako dôvodnú ďalej správny súd vyhodnotil námietku, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, a to najmä s odkazom na ním prezentované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – uznesenie sp. zn. 6Sžrk/5/2017. Žalobca práve s odkazom na toto rozhodnutie argumentoval, že je účastníkom konania. Z napadnutého rozhodnutia však nemožno ani v náznakoch vyvodiť, ako sa žalovaný vysporiadal s touto argumentáciou žalobcu, a prečo na ním odkazované rozhodnutia neprihliadal (ktoré sa týkali postavenia pozemkového spoločenstva). V tejto časti je tak napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Správnemu súdu preto nie je zrejmé, v čom nebolo možné toto rozhodnutie aplikovať, resp. či sú vôbec závery tohto rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi aplikovateľné. 38. Nad rámec uvedeného správny súd odkazuje na aktuálnu judikatúru kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžrk/8/2019 zo dňa 30.11.2022), ktorý uviedol: „21. Kasačný súd poukazuje na to, že podstatou ROEP je zápis vlastníctva k pozemkom, ktoré nemajú v katastri nehnuteľností evidované vlastníctvo alebo toto nie je evidované úplne. Ako už uviedol kasačný súd vo svojej rozhodovacej praxi cit: „Schválený ROEP je výsledkom síce administratívneho konania a prijíma sa v podobe rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), avšak toto rozhodnutie má špecifickú povahu. Rozhodnutie o schválení ROEP totiž nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemkom. Titulom zostáva naďalej pôvodná právna skutočnosť, na podklade ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníctva, ktoré sa však nezapísalo do pôvodného pozemkového registra, resp. súčasného katastra nehnuteľností. Inými slovami ROEP predstavuje len formalizovaný postup, výsledkom ktorého je zápis vlastníckeho a prípadne aj iného vecného práva k pozemkom do katastra nehnuteľností.“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sžrk/2/2020 z 28.2.2022). Rozhodnutie o schválení ROEP teda nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemku, ale má len deklaratórne účinky. 22. Súčasne však platí, že v priebehu konania o ROEP sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, pričom môže dôjsť k tomu, že určité skutočnosti budú nejasné alebo sporné, resp. budú mať vplyv na to, ako budú vlastnícke a iné práva k pozemkom zapísané v katastri
nehnuteľností. Zákon č. 180/1995 Z. z. preto zakotvuje na toto konanie použitie všeobecných predpisov o správnom konaní, spolu so špeciálnou úpravou v tomto zákone tak, aby všetci účastníci tohto konania mohli plnohodnotne uplatniť svoje procesné práva. Súčasťou týchto práv je možnosť podávať námietky k zostavenému návrhu registra, ako aj možnosť domáhať sa potvrdenia, že k nadobudnutiu pozemku došlo vydržaním. Porušenie týchto práv môže mať závažné dôsledky vo vzťahu k evidencii vlastníckych práv alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Hoci zákon č. 180/1995 Z. z. nepripúšťa možnosť odvolania voči rozhodnutiu o schválení ROEP, toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. 23. Konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. teda nepredstavuje opravný prostriedok voči rozhodnutiu o schválení ROEP (ako je vysvetlené v predchádzajúcom texte, voči rozhodnutiu o schválení ROEP nie je možné podať odvolanie), ale slúži len na zmenu takých údajov schváleného registra, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 tohto zákona, t.j. s údajmi poskytnutými nájomcami, pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, s údajmi z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.“ 39. S odkazom na uvedené správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, a preto napadnuté rozhodnutie s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a g) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 40. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom tunajšieho súdu vysloveným v tomto rozsudku, pričom sa v ďalšom konaní vysporiada s podanou námietkou zaujatosti – správny súd neprejudikuje, či pani H. E. I. je alebo nie je zaujatá (uvedené nemá správny súd ani v kompetencii), ale je povinnosťou žalovaného o tejto námietke konať a rozhodnúť tak, aby neboli pochybnosti o „čistote“ konania. Súčasne sa žalovaný dostatočne vysporiada s námietkami žalobcu a ak dospeje k záveru, že žalobca nie je účastníkom konania, toto svoje rozhodnutie dostatočne odôvodní. 41. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).