Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-44Sa/25/2022 2022200324 16. 09. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200324.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY TT-44Sa/25/2022
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, Hlohovec, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXXXX/XXXX/XX zo dňa 19. septembra 2022, takto rozhodol: TT-44Sa/25/2022
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. C. A./XX-XXXX zo dňa 30. júna 2022 Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) v zmysle § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 328/2002 Z. z.“) zvýšil žalobcovi od 1. júla 2022 výsluhový dôchodok o 7,79 eur na sumu 606,51 eur mesačne. 2. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, obsah ktorého bol totožný s podanou správnou žalobou. 3. Žalovaný, rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 19.09.2022 podľa § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. 4. Svoje rozhodnutie žalovaný právne odôvodnil podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“), § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z. ") a vecne tým, že správny orgán prvého stupňa zvýšil žalobcovi
výsluhový dôchodok od 1. júla 2022 rozhodnutím č. C. A. E./XX-XXXX zo dňa 30. júna 2022 o 7,79 eur na sumu 606.51 € mesačne, pričom suma zvýšenia (7.79 €) bola určená 1.3% zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. 5. Žalovaný poukázal na to, že na zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia v roku 2018 a 2019-2021 sa nepoužije § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z do 31 decembra 2021, preto od 1. júla 2022 nie je právnou úpravou obmedzené použitie ustanovenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého bol výsluhový dôchodok odvolateľovi zvýšený od 1. júla 2022. Do 30. júna 2022 bol žalobcovi vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 598,72 eur s poukázaním na právoplatné rozhodnutie č. C. A. E./XX-XXXX z 30. júna. 2021 o zvýšení výsluhového dôchodku od 01. 07. 2021. Útvar sociálneho zabezpečenia z úradnej povinnosti začal správne konanie o zvýšení výsluhového dôchodku od 01. 07. 2022. Pri zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2022 útvar sociálneho zabezpečenia vychádzal zo sumy výsluhového dôchodku 598,72 eur vyplácaného v júni 2022 na základe rozhodnutia č. C. A./XX-XXXX z 30. júna 2021. Percento zvýšenia sumy výsluhového dôchodku (1,3%) zistil podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., percentom zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny / rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Všeobecným predpisom o sociálnom poistení je zákon č. 461/2003 Z. z. 6. Štatistický úrad Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roku 2021 určil percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov na 1,3% mesačnej sumy dôchodku. Dôchodkové dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z. boli od 1. januára 2022 zvýšené o 1,3% mesačnej sumy dôchodku. 7. V tejto súvislosti útvar sociálneho zabezpečenia podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z zvýšil výsluhový dôchodok odvolateľovi vyplácaný v júni 2022 v sume 598,72 eur (mesačne od 1. júla 2022 o sumu 7,79 eur (1,3% zo sumy 598,72 €) na sumu 606,5eur € mesačne. 8. Vo vzťahu k námietke odvolateľa uvedenej v odvolaní, v ktorom odvolateľ popisoval nesprávnosť zvýšenia výsluhového dôchodku za predchádzajúce roky útvar sociálneho zabezpečenia uzatvoril námietku odvolateľa tak, že odvolateľ mal na mysli, že zvýšenie od 1. júla 2022 vychádzalo z nesprávnej sumy uvedenej v rozhodnutí č. C. A. E. XXXXX/XX XXXX z 14. júna 2021. Proti rozhodnutiu č. C. A./XXXXXX z 14. júna 2021 sa odvolateľ odvolal odvolaním zo dňa 6. júla 2021, avšak jeho odvolanie bolo odvolacím orgánom ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím o odvolaní č. XXXXX/ XXXX/XX z 23. septembra 2021 zamietnuté a rozhodnutie č. C. A./XX-XXXX z 14. júna 2021 potvrdené. II. Žaloba a jej dôvody 9. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19. septembra 2022 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím GR ZVJS-SR zo dňa 27.6.1995 bol žalobcovi podľa ustanovenia § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný starobný dôchodok za odpracovaných 37 rokov z toho 20 rokov v I. pracovnej kategórií a 17 rokov v III. pracovnej kategórií. Tento dôchodok poberal v plnej výške aj so zvyšovaním do 1.7.2002, kedy vstúpil do platnosti zákon č. 328/2002 Z.z. Tento zákon starobné dôchodky príslušníkov rozdelil na výsluhový dôchodok a starobný dôchodok, pričom o výsluhový rieši Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia a starobný dôchodok Sociálna poisťovňa. 10. Žalobca dáva do pozornosti, že od roku 2002 do roku 2013 platilo to isté ustanovenie § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. a vtedy vyplatilo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia aj valorizáciu vypočítanú za 37 odpracovaných rokov, ale od roku 2013 len za odpracovaných 20 rokov. 11. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 67 ods. 4 zákona číslo 328/2002 Z.z., podľa ktorého ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom
2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, vyžiada si Útvar sociálneho zabezpečenia, alebo Vojenský útvar sociálneho zabezpečenia, prevedenie poistného na starobné poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 od sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné na starobné poistenie a údaje o poistencovi odviesť Útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistené nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku sociálnou poisťovňou. Starobný dôchodok podľa osobitného predpisu v tomto prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. 12. Postup správneho orgánu pri valorizácii považuje za diskriminačný vo vzťahu k ostatným dôchodcom, ktorým sa zvýšil dôchodok, teda valorizuje sa za celé obdobie trvania sociálneho poistenia, čo je v rozpore s článkom 12 ods. 1,2, článkom 13 ods. 2 a 3 Ústavy SR s medzinárodnými zmluvami. 13. Na základe tohto žalobca žiada, aby po zrušení predmetného rozhodnutia zároveň správny orgán rozhodol aj o vyplácaní tzv. valorizácie za celé obdobie, súčasne rozhodol o zvýšení dôchodku a súčasne vyplatil tzv. navýšenie dôchodku od roku 2013 doposiaľ. Žalobca mal za to, že neaplikovaním ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. porušuje žalovaný svoje práva a diskriminuje ho. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za svoj základ, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá oporu v tomto spise.
III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný má za to, že žalobca svojou žalobou vôbec nereflektuje na obsah žalobou napadnutého rozhodnutia, s jeho odôvodnením nepolemizuje, v podstate len opakuje totožné námietky vznesené voči prvostupňovému rozhodnutiu, teda de facto napáda rozhodnutie prvostupňového orgánu. 15. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pri rozhodovaní o zvýšení starobného dôchodku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, postupovali správne orgány v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2021, sp. zn. 9Sžsk/101/2020, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.05.2020, sp. zn. 48Sa/21/2019-37 tak, že zrušil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-XX zo dňa 09.09.2019, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. C. A./ XX-XXXX zo dňa 30.06.2019, pričom vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 16. Prvostupňový správny orgán pri zvýšení výsluhového dôchodku vychádzal zo sumy vyplatenej žalobcovi v mesiaci jún 2019 (v sume 528,42 eur) titulom právoplatného rozhodnutia č. C. A./XX-XXXX zo dňa 30.06.2018. Od tejto vyplácanej sumy zvyšoval žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.07.2019, ako aj od 01.07.2020 a od 01.07.2021, od 01.07.2022 rozhodnutím č. C. A./XX-XXXX zo dňa 30.06.2022 (proti ktorému sa žalobca odvolal). 17. Rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. C. A./XX-XXXX zo dňa 14.06.2021 bol žalobcov výsluhový dôchodok v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zvýšený od 01.07.2019 o sumu 22,20 eur zo sumy 528,42 eur na sumu 550,62 eur mesačne, a od 01.07.2020 o sumu 22,20 eur zo sumy 550,62 eur na sumu 572,82 eur mesačne, teda zvýšenie zohľadňuje v období od 01.07.2019 do 31.12.2021 (zmeny mechanizmu valorizácie) 37 rokov (doby relevantne započítanej pri priznaní starobného dôchodku žalobcovi v roku 1995), čím vznikol žalobcovi nárok na doplatok v sume 367,20 eur za obdobie od 01.07.2019 do 30.06.2021, ktorý bol žalobcovi poukázaný na jeho bankový účet v mesiaci júl 2021. Vyššie označené rozhodnutie zo dňa 14.06.2021 žalobca napadol odvolaním zo dňa 06.07.2021, ktoré ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 23.09.2021 zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.06.2021. Rozhodnutie č. XXXXX/XXXX/XX zo
dňa 23.09.2021 je predmetom prieskumu na Krajskom súde v Trnave v konaní evidovanom pod sp. zn. 44Sa/23/2021 (vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté - pozn. žalovaného). 18. Ďalším rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. C. A./XX-XXXX zo dňa 30.06.2021 (proti predmetnému rozhodnutiu sa žalobca neodvolal) bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok od 01.07.2021 o sumu 25,90 eur zo sumy 572,82 eur na sumu 598,72 eur mesačne, teda zvýšenie taktiež zohľadňuje dobu 37 rokov (doby relevantne započítanej pri priznaní starobného dôchodku žalobcovi v roku 1995). Týmito dvomi rozhodnutiami bolo pokryté celé obdobie zmeny mechanizmu valorizácie v rokoch 2019 až 2021 pri zohľadnení 37 rokov (doby relevantne započítanej pri priznaní starobného dôchodku v roku 1995) v zmysle bodu 31. a 32. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2021, sp. zn. 9Sžsk/101/2020. Prvostupňový správny orgán (a následne aj druhostupňový správny orgán) požiadavku žalobcu o zvýšenie výsluhového dôchodku v období rokov 2013 až 2018, ktoré uviedol žalobca aj v správnej žalobe, považoval za nedôvodné, a to z nasledujúcich dôvodov: a/ dôvody na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu v období rokov 2013 až 2018 nesmerovali proti rozhodnutiu č. C. A./XX-XXXX zo dňa 30.06.2022 - valorizácia od 01.07.2022, ktoré zohľadňovalo zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2022 o percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t. j. 1,3% zo sumy výsluhového dôchodku vyplácaného do 30.06.2022, b/ dôvody na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu v období rokov 2013 až 2018 smerovali proti iným právoplatným rozhodnutiam (proti rozhodnutiam č. C. A./XX-XX zo dňa 30.06.2013, č. C. A./XXXX zo dňa 30.06.2014, č. C. A./XX-XX zo dňa 31.07.2015, č. C. A./XX-XX zo dňa 30.06.2016, č. C. F. A./ XX-XXXX zo dňa 30.06.2017 a č. C. A.- E./XX-XXXX z 30.06.2018), ktoré netvorili predmet prieskumu správneho orgánu druhého stupňa a nemôžu tak tvoriť ani predmet prieskumu v tomto súdnom konaní, obdobie valorizácie výsluhového dôchodku v rokoch 2013 až 2018 nebolo ani predmetom súdneho sporu 19. v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2021, sp. zn. 9Sžsk/101/2020, teda vydané rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku od 2013 až 2018 netvorili predmet prieskumu. Práve naopak je možné poukázať na iné súdne konanie, v ktorom bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 14S/51/2017-32 o odmietnutí žaloby žalobcu a dotýkalo sa rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu v rozsahu valorizácií za roky 2013 až 2017. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva záver, že nesprávnosť zvyšovania starobného dôchodku považovaného za výsluhový dôchodok v rokoch 2013 až 2018 žalobca nepreukázal. Zároveň žalovaný poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že argumentácia žalobcu smeruje proti valorizáciám v rokoch 2013 až 2018, avšak nesmeruje proti rozhodnutiu o zvýšení dávky sociálneho zabezpečenia od 01.07.2022, t. j. rozhodnutiu č. C. A./XX-XXXX, pričom valorizácie v rokoch 2013 až 2018 boli predmetom samostatného prieskumu a žiadne rozhodnutie počas rokov 2013 až 2018 nebolo zrušené pre nezákonnosť. 20. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne relevantné obdobie ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok, ktoré by nemal zhodnotené v starobnom dôchodku, a ktoré by malo vplyv na zvýšenie starobného dôchodku. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v tomto správnom konaní o zhodnotenie takéhoto konkrétneho obdobia žalobca nežiadal. V predchádzajúcom období žalobca žiadal zhodnotiť obdobie zamestnania, čomu prvostupňový správny orgán vyhovel rozhodnutím č. C. A./ XX-XX zo dňa 10.06.2015, ktorým zvýšil jeho starobný dôchodok považovaný za výsluhový dôchodok v jednotlivých sumách za obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2004 do 30.04.2004, od 18.10.2004 do 15.04.2005 a od 24.10.2005 do 13.04.2006, t. j. za 473 dní. Prvostupňový správny orgán neeviduje obdobie zamestnania žalobcu, ktoré by mu už nebolo zhodnotené, preto zvýšenie starobného dôchodku aplikáciou ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje žalovaný za nedôvodné. 21. Žalobcom citované ustanovenie § 82 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa na prípad žalobcu nevzťahuje, pretože žalobcovi nevznikol nárok na dva dôchodky. Pre zrozumiteľnosť veci je potrebné uviesť, že žalobcovi vznikol nárok len na jeden dôchodok, a to starobný dôchodok dňom 26.06.1995 (dovŕšením 55 rokov veku) podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok. Tvrdenie žalobcu, že dávka starobného dôchodku s výsluhovým dôchodkom bola zlúčená je nesprávne, pretože odporuje § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., v zmysle ktorého
starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona (t. j. od 01.07.2002) považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. 22. Z uvedeného tiež vyplýva nesprávnosť tvrdenia žalobcu, že zákon č. 328/2002 Z. z. síce rozdelil starobné dôchodky, avšak nerozdelil ich na starobný dôchodok a výsluhový dôchodok, ktorých výplatu rieši u starobných dôchodkov Sociálna poisťovňa a u výsluhových dôchodkov Útvar sociálneho zabezpečenia. Dávky starobného dôchodku policajtov právna úprava zákona č. 328/2002 Z. z. rozdelila podľa kritéria trvania služobného pomeru do dvoch skupín: policajtov, ktorým trval služobný pomer najmenej 15 rokov (prvá skupina) alebo policajtov, ktorým trval služobný pomer menej ako 15 rokov (druhá skupina) v zmysle § 125 ods. 1 a 5 zákona č. 328/2002 Z. z., na: starobné dôchodky považované za výsluhový dôchodok, ktoré sú zvyšované podľa osobitnej právnej úpravy, t. j. zákona č. 328/2002 Z. z., vyplácané Útvarom sociálneho zabezpečenia (vzťahuje sa na žalobcu), starobné dôchodky, ktoré sú zvyšované podľa všeobecnej právnej úpravy, t. j. zákona č. 461/2003 Z. z., vyplácané Útvarom sociálneho zabezpečenia (nevzťahuje sa na žalobcu), avšak starobné dôchodky nie sú vyplácané Sociálnou poisťovňou. Z uvedeného vyplýva rozdielny spôsob valorizácie, od rozdielnych dátumov a podľa rozdielnej právnej úpravy. 23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že postup správneho orgánu pri valorizácii je diskriminačný, žalovaný uvádza, že žalobca neuviedol, v čom vidí diskrimináciu v porovnaní k ostatným dôchodcom, keďže vydané rozhodnutia zohľadňujú valorizáciu percentom 1,3% zo sumy 598,72 eur vyplácanej v júni 2022, ktorá bol zvýšená od 01.07.2022 o sumu 7,79 eur na sumu 606,51 eur mesačne, pričom hodnota, o ktorú sa dôchodok žalobcu valorizoval, sa ničím neodlišuje (v neprospech žalobcu) od hodnoty valorizácie dôchodkov ďalších osôb v rovnakom postavení ako žalobca. Z uvedeného dôvodu sa podľa názoru žalovaného nemôže úspešne dovolávať ochrany pred údajnou diskrimináciou v tomto súdnom konaní. Na tomto mieste žalovaný zdôrazňuje, že mechanizmus valorizácie v roku 2022 bol oproti roku 2021 zmenený, t. j. nezohľadňuje valorizáciu za trvanie sociálneho poistenia (37 rokov), ale valorizáciu percentom (1,3%). IV. Replika žalobcu 24. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Žalobca poukazuje na to, že pri tomto konaní využívajú ustanovenie § 125 odsek 1 a odsek 2 zákona číslo 328/2002 Z.z.. Starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Starobné dôchodky policajtov a prídavok k starobnému dôchodku policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa zlučujú a od účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Ustanovenie § 125 zákona 328/2002 Z.z.. zlúčil tieto 2 dôchodky a pomenovali výsluhovým dôchodkom preto, lebo zákon 328/2002 Z.z. je zákonom pre ozbrojené zložky a starobný dôchodok žalobcu ako i ostatné starobné dôchodky v tomto prípade sú zo všeobecného systému a nemohol by sa podľa tohto zákona valorizovať podľa § 67 ods. 4 zákona 328/2002 Z.z.. a preto ho nazval výsluhovými dôchodkami, takže tento § 125 nezlúčil tak, že zanikne starobný dôchodok zanikne bez akýchkoľvek nárokov, ale že tento starobný dôchodok mali valorizovať § 67 ods. 4 zákona 328/2002 Z.z. Toto potvrdzuje i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 9So 129/2010 zo dňa 24.11.2011 starobný dôchodok pretransformovaný podľa § 125 zákona č. 328/2002 Z.z. na výsluhový dôchodok, je naďalej starobným dôchodkom sa považuje iba na účely valorizácie a výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. V prípade žalobcu sa to však nedeje a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odbor sociálneho zabezpečenia úplne ignoruje a valorizáciu môjho starobného dôchodku podľa uvedeného ustanovenia vôbec nerealizuje od účinnosti zákona 328/2002 Z.z.
V. Relevantná právna úprava 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 27. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 28. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. Starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. 29. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. platí, že dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 30. Podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z.z. od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 31. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. 32. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 33. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal, aby konajúce orgány verejnej správy pri valorizácii jeho dôchodku, ktorý sa v zmysle § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok, zohľadňovali celú dobu sociálneho poistenia. Teda žiadal, aby mu bola zohľadnená nielen doba trvania služobného pomeru, v jeho prípade služobný pomer trval viac ako 20 rokov, ale aj doba „civilného“ zamestnania v dĺžke 17 rokov. Žalobca tvrdil, že je pri valorizácii dôchodku diskriminovaný vo vzťahu k tým, ktorí poberajú starobný dôchodok, pretože týmto je zohľadňovaná celá doba sociálneho poistenia. Správny súd považuje za potrebné na úvod upriamiť pozornosť na to, že správne orgány vo veci postupovali pri rozhodovaní o zvýšení starobného dôchodku (výsluhového dôchodku) v súlade s právnym názorom a pokynmi Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/101/2020.
34. Celé obdobie zmeny mechanizmu valorizácie v rokoch 2019 až 2021 pri zohľadnení 37 rokov, teda 20 rokov doby trvania služobného pomeru, ako aj 17 rokov doby civilného zamestnania žalobcu bolo žalobcovi zohľadnené dvomi rozhodnutia a to: 35. a/ Rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. C. A./XX-XXXX zo dňa 14.06.2021, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 23.09.2021. Ktoré bolo aj predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde v Trnave, pričom uvedený súd svojím rozsudkom sp. zn. 44Sa/23/2021 zo dňa 09.02.2023, správnu žalobu zamietol. 36. b/ Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. C. A./XX-XXXX zo dňa 30.06.2021, voči ktorému sa žalobca neodvolal. 37. Žiadosť žalobcu o zvýšenie výsluhového dôchodku za obdobie rokov 2013 až 2018 nie je možné akceptovať. Pričom dôvody na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu v období rokov 2013 až 2018 nesmerovali proti rozhodnutiu č. C. A./XX-XXXX zo dňa 30.06.2022 - valorizácia od 01.07.2022, ktoré zohľadňovalo zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2022 o percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t. j. 1,3% zo sumy výsluhového dôchodku vyplácaného do 30.06.2022. Dôvody na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu v období rokov 2013 až 2018 smerovali proti iným právoplatným rozhodnutiam (proti rozhodnutiam č. C. A./XXXX zo dňa 30.06.2013, č. C. A./XX-XX zo dňa 30.06.2014, č. C. A./XX-XX zo dňa 31.07.2015, č. C. A./ XX-XX zo dňa 30.06.2016, č. C. F. A./XX-XXXX zo dňa 30.06.2017 a č. C. A. E./XX-XXXX z 30.06.2018), ktoré netvorili predmet prieskumu správneho orgánu druhého stupňa a nie sú teda ani predmetom v prebiehajúcom súdnom konaní. 38. Obdobie valorizácie výsluhového dôchodku v rokoch 2013 až 2018 nebolo ani predmetom súdneho sporu v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2021, sp. zn. 9Sžsk/101/2020, teda vydané rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku od 2013 až 2018 netvorili predmet prieskumu. 39. Zároveň žalobca vo svojej žalobe nenamieta nezohľadnenie iného, ďalšieho obdobia zamestnania žalobcu po vzniku nároku na starobný dôchodok, ktoré by nebolo žalovaným zhodnotené v starobnom dôchodku. 40. Zároveň žalobca nesprávne interpretuje § 82 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. nakoľko uvedené ustanovenie zákona sa na jeho prípad nevzťahuje, pretože žalobcovi nevznikol nárok na dva dôchodky, žalobca má nárok len na jeden dôchodok, a to starobný dôchodok dňom 26.06.1995 (dovŕšením 55 rokov veku) podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok. Tvrdenie žalobcu, že dávka starobného dôchodku s výsluhovým dôchodkom bola zlúčená je nesprávne, pretože odporuje § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., v zmysle ktorého starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona (t. j. od 01.07.2002) považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. 41. V súvislosti s určením pevnej sumy zvýšenia výsluhového dôchodku, žalovaný presne popísal tento výpočet a k tomuto výpočtu sa žalobca v žalobe nevyjadril. 42. Pokiaľ ide o námietku diskriminácie, tak tunajší súd poznamenáva, že žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že pri inom poberateľovi starobného dôchodku považovaného za dôchodok výsluhový, bolo postupované pri rovnakých podmienkach nároku rozdielne. 43. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).