Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sa/2/2024 2021200196 29. 01. 2025 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200196.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., zastúpeného spoločnosťou ANDELOVÁ & Co., s. r. o., so sídlom Tomášikova 15950/10H, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 01.06.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.06.2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0410223921- GC04/21 zo dňa 17.02.2021 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 11
I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.02.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 43/2004 Z. z. tak, že predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010 a jún 2010 poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné a dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 3.120,90 eur. 2. Svoje rozhodnutie Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ako prvostupňový správny orgán odôvodnila tým, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že žalobca poistné a príspevky neodviedol vôbec za mesiace január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010 a jún 2010, čím porušil ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004
Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1a a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2012. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 01.06.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.02.2021 tak, že výrok rozhodnutia zmenila tým, že vypustila z neho text „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a v ostatnom ponechala v platnosti prvostupňové rozhodnutie, ktoré potvrdila. 4. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobca mal v období, za ktoré mu bolo napadnutým rozhodnutím predpísané poistné právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) v znení zák. č. 310/2006 Z. z. od 01.08.2006 do 31.12.2010 a § 21 ods. 1 v znení zák. č. 555/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.01.2010, pretože mal oprávnenie č. SVK FCL 01000456 (typ: SPL 14/08/1995 SVK) vydané na základe zákona č. 143/1998 Z. z. a jeho príjem zo živnosti za roky 2007 a 2008 presiahol sumu ustanovenú zákonom. Žalovaná zistila, že žalobca bol v období od 15.01.2006 do 30.06.2016 zamestnancom s pravidelným príjmom u zamestnávateľa VUJE a. s. Trnava, pričom zákon umožňuje, aby povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobková činná osoba bola súčasne aj zamestnancom. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba poistné za obdobie január 2009 - jún 2010 do vydania prvostupňového rozhodnutia, t. j. do 17.02.2021 neodviedla vôbec, čím žalobcovi vznikla dlžná suma vo výške 3.120,90 eur, ktorá bola predpísaná prvostupňovým rozhodnutím. Žalovaná ďalej poukázala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala dňa 05.01.2021 rozhodnutie č. 180-2/2021-TT (právoplatné 13.02.2021), ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2008, ale zaniklo dňa 30.06.2010. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal. 5. Žalovaná tiež poukázala na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.01.2021, v ktorom veľký senát dospel k záveru, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. Žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo v období uvedenom v napadnutom rozhodnutí povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky na vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a zároveň jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007 a 2008 presiahli zákonom stanovenú hranicu príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti za tieto roky. Z dôvodu, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 neodviedol vôbec, Sociálna poisťovňa bola povinná toto poistné mu predpísať. Ďalej žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, pred vydaním napadnutého rozhodnutia vykonala kontrolu súbehu vymeriavacích základov žalobcu ako zamestnanca a ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a zistila, že vymeriavací základ žalobcu, ako zamestnanca, spolu s vymeriavacím základom žalobcu, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, presiahol vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac (tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ) na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové poistenie. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, túto skutočnosť zohľadnila pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.06.2021. II. Žaloba
6. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 30.07.2021 žalobu, v ktorej namietal, že samostatnú zárobkovú činnosť vykonával na základe živnostenského listu č. G./14513 v období od 19.04.1996 do 31.12.2008 pod obchodným menom A. B. C. - B., predmetom podnikania bolo projektovanie elektrických zariadení, montáž a opravy meracej a regulačnej techniky. V tomto období si plnil všetky povinnosti voči Sociálnej poisťovni a iným príslušným orgánom. Svoju podnikateľskú činnosť, ktorú vykonával na základe živnostenského listu G./XXXXX, ukončil dňa 31.12.2008. Žalobca sa vo svojom voľnom čase venoval športovému lietaniu a bol držiteľom oprávnenia č. SVK FCL 02990137, preukaz typ PPL(A)02/06/1999 SVK, ktorý ho oprávňoval lietať na jednomotorových lietadlách a motorových vetroňoch. Rovnako bol držiteľom oprávnenia č. SVK FCL 01000456 preukaz typ SPL 14/08/1995 SVK vydaného podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve s kvalifikáciou FI(S) inštruktor vetroňov a motorových vetroňov. Žalobca túto činnosť vykonával nepravidelne jedine v rámci Aeroklub Trnava bez nároku na odmenu. Žalobca tieto oprávnenia využíval výlučne na športové lietanie vo voľnom čase a preukazy nikdy neslúžili na vykonávanie podnikateľskej činnosti.7. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na riadne posúdenie veci. Uviedol, že hoci je držiteľom preukazu spôsobilosti leteckej posádky s oprávnením letového inštruktora, na základe daného oprávnenia nikdy nevykonával podnikateľskú činnosť a nedosahoval z nej nijaký príjem. Uvedené oprávnenie oprávňuje jeho držiteľa prijímať odplatu za poskytovanie letového výcviku na získanie preukazu spôsobilosti pilota vetroňov (SPL). Ide o doklad odbornej spôsobilosti, ktorý je podmienkou výkonu tejto činnosti, či už ju vykonáva podnikateľským, resp. nepodnikateľským spôsobom. Uvedené činnosti môže držiteľ oprávnenia vykonávať len pod leteckou školou v rámci jej činnosti a to buď v pracovnom vzťahu alebo na základe iného ako pracovného vzťahu ak činnosť vykonáva podnikateľským spôsobom. Dopravný úrad vo vzťahu k výkonu uvedenej činnosti nevydáva iné povolenia ani neskúma, či osoba, ktorej vydal dané oprávnenie, vykonáva toto oprávnenie v rámci podnikateľskej alebo nepodnikateľskej činnosti a či ho vôbec vykonáva. Žalobca ako člen neziskovej organizácie na úseku športového letectva a parašutizmu Aeroklub Trnava o. z. vykonával svoju činnosť bez nároku na odmenu bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu s Aeroklub Trnava o. z. v rámci svojho voľného času z dôvodu svojej celoživotnej vášni k lietaniu. U žalobcu neexistoval žiadny zmluvný vzťah, pracovný alebo iný vzťah, na základe ktorého by danú činnosť niekedy vykonával podnikateľským spôsobom. Všetka výcviková činnosť žalobcu bola vykonaná z jeho slobodnej vôle ako športové lietanie definované podľa § 2 zák. č. 143/1998 Z. z. Na základe oprávnenia letového inštruktora mohol žalobca ako držiteľ vykonávať činnosť podľa § 21 ods. 2 zák. č. 143/1998 Z. z. a dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov. Oprávnenie letového inštruktora vydaného dopravným úradom oprávňuje fyzickú osobu poskytovať výcvik za odplatu, ale neznamená, že ho osoba využíva na výkon samostatne zárobkovej činnosti, pričom žalobca fakticky takúto činnosť nevykonával a žalovaná zohľadňovala len možnosť vykonávať činnosť podľa § 21 ods. 2 zák. č. 143/1998 Z. z. Posúdenie žalobcu ako SZČO iba na základe toho, že je držiteľom uvedeného oprávnenia, vykazuje znaky prísneho formalizmu bez akceptácie faktického výkonu činnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 363/20118 zo dňa 10.10.2018, podľa ktorého určovacím ukazovateľom pre výber rozhodného práva regulujúceho sociálnoprávne vzťahy osoby majúcej súčasne na území viacerých členských štátov Európskej únie status zamestnanca ako aj status samostatne zárobkovo činnej osoby je reálny, resp. faktický výkon tejto činnosti na území toho ktorého členského štátu. Toto rozhodnutie je podľa žalobcu analogicky použiteľné aj pre potreby posúdenia faktickej činnosti SZČO u žalobcu a preto je potrebné skúmať, či žalobca z činnosti, ktorú vykonával, mal nejaké príjmy. Žalobca túto činnosť vykonával ako športový letec pre účely športu, rekreácie a vzdelávania ďalšej generácie bezodplatne a preukaz inštruktora nemožno bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť. 8. Žalobca ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7Sžso/20/2011 zo dňa 15.12.2011, v ktorom bolo uvedené, že pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 63/2012 zo dňa 21.02.2013 a rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 295/2017. 9. Žalobca namietal aj otázku správnosti výšky predpísaného poistného, ktorú považoval za významnú vo vzťahu k výške poistného, ktoré odviedol jeho zamestnávateľ, keďže vymeriavacím základom je v úhrne najviac suma uvedená v § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení a prednostne sa platí z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Z rozhodnutia pobočky ani žalovanej nevyplýva, ako správny orgán prihliadol na maximálny vymeriavací základ pri súbehu poistenia
ani to, aká výška poistenia bola odvedená z výkonu činnosti zamestnanca jeho zamestnávateľom. V napadnutom rozhodnutí sa iba stroho konštatuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava zohľadnila túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní. Žiadne bližšie informácie sa však v napadnutom rozhodnutí nenachádzajú, z tohto dôvodu nie je možné posúdiť správnosť výšky predpísaného poistného. 10. Žalobca namietal aj premlčanie nároku na predpísanie poistného a to z dôvodu, že podľa § 147 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň splatnosti poistného. Podľa § 143 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistné je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.02.2021 žalobcovi predpísala poistné za obdobie január 2009 až jún 2010. Poistné bolo splatné vždy do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, t. j. za mesiac január 2009 bolo poistné splatné dňa 08.02.2009, za mesiac február 2009 bolo splatné do 08.03.2009, a podobne. Za mesiac jún 2010 bolo poistné splatné 08.07.2010. Odo dňa splatnosti poistného začala plynúť 10-ročná premlčacia doba. Uplynutím premlčacej doby zaniklo právo poisťovne na predpísanie poistného. V zmysle uvedeného právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné žalobcovi za mesiac január 2009 sa premlčalo 08.02.2019, za február 2009, 08.03.2019 a podobne a za posledný mesiac jún 2010 sa premlčalo 08.07.2020. Právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 sa počnúc dňom 08.02.2019 začalo premlčovať a dňa 08.07.2020 uplynula premlčacia doba aj k poslednému predpísanému poistnému za mesiac jún 2010. 11. Žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnite Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava. III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 12. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, podaním zo dňa 06.09.2021, v ktorom uviedla, že u žalobcu došlo v spornom období k naplneniu všetkých zákonom o sociálnom poistení taxatívne ustanovených podmienok pre vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z. z.) vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol držiteľom oprávnenia leteckého inštruktora č. SVK FCL 01000456 (typ SPL 14/08/1995 SVK), ktoré ho oprávňovalo na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, aj po 31.12.2008 žalobcovi dňom 31.12.2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 psím. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Žalobca aj po 31.12.2008 spĺňal právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa úpravy účinnej do 31.12.2010, t. j. bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu a zároveň mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinne dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jeho príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Žalovaná ďalej poukázala, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 180-2/2021TT zo dňa 05.01.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2021 bolo rozhodnuté, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2008, ale až 30.06.2010. Žalovaná teda poukázala na to, že otázka týkajúca sa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bola právoplatne vyriešená, a to ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné. 13. Žalovaná ďalej poukázala na to že, že so vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej povinnosti, t. j. povinnosť odvádzať poistné včas a v správnej sume. Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť a odvádzať poistné v príslušnej percentuálnej sadzbe z vymeriavacieho základu zisteného z čiastkového základu dane dosiahnutého v rozhodujúcom období (rozhodujúcim obdobím na určenie výšky poistného žalobcu za sporné obdobie boli v súlade s § 139 ods. 2 zák. o sociálnom poistení roky 2007 a 2008). Túto odvodovú povinnosť je samostatne zárobkovo činná osoba povinná plniť dobrovoľne v zákonom stanovenej lehote splatnosti poistného. V prípade, že neprichádza k plneniu tejto povinnosti zo strany SZČO, je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistné predpísať rozhodnutím, čo aj urobila Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ktorá v predmetnej veci vydala prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného žalobcovi. 14. V súvislosti s námietkou premlčania žalovaná uviedla, že vo vzťahu k predmetnej námietke nemožno prihliadať z úradnej povinnosti, pričom žalobca do právoplatného ukončenia veci predpísania poistného námietku premlčania nevzniesol, k vzneseniu námietky premlčania došlo až v súdnom konaní, pričom
v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 7Sžso 9/2010 zo dňa 09.06.2011, z ktorého vyplýva, že ak v správnom konaní nebola žalobcom vznesená námietka premlčania, potom sa súd prvého stupňa s námietkou premlčania vznesenou v súdnom konaní nemohol zaoberať ani na ňu prihliadať. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR môže krajský súd v súdnom konaní, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu na základe návrhu, len preskúmať, či správny orgán na prípadnú námietku premlčania reagoval. 15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.11.2021 uviedol, že v prípade práva na predpísanie poistného resp. penále, musí Sociálna poisťovňa prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby účastník administratívneho konania námietku premlčania vzniesol. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ aj žalobca mal vydané oprávnenie leteckého inštruktora, toto samo osebe mu účasť na sociálnom poistení zakladať nemohlo z dôvodu, že na základe tohto oprávnenia nevykonával činnosť leteckého inštruktora, a teda nevykonával zárobkovú činnosť, z ktorej by mal príjem. Žalovaná teda mala posudzovať príjmy žalobcu v relevantnom období osobitne vo vzťahu k oprávneniu leteckého inštruktora. 16. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 25.11.2021 uviedla, že otázka trvania povinného poistenia žalobcu už bola právoplatne vyriešená pred vydaním rozhodnutia vo veci predpísania poistného, pričom zákonnosť rozhodnutia vo veci zániku povinného poistenia žalobcu nie je predmetom tohto konania. K premlčaniu práva predpísať poistné mala za to, že sa naň neprihliada z úradnej povinnosti. IV. Rozhodnutie súdu 17. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 07.04.2022, č. k. 44Sa/19/2021 – 90 žalobe vyhovel, zrušil napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť. 18. Pôvodne bola teda žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 19. Najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa 31.10.2023, sp. zn. 6Ssk/89/2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.04.2022, č. k. 44Sa/19/2021 – 90 a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 20. Žalobca následne trval na podanej žalobe. 21. Správny súd o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 29.01.2025, nakoľko žiaden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania. V súlade s § 137 ods. 4 SSP bolo oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke súdu. V. Právne posúdenie veci súdom 22. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. (odkaz na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.; pozn. súdu). 23. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 24. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 25. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 26. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 28. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. 29. Podľa § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 30. Podľa § 209 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 31. Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 32. Žalobca správnou žalobou namietal, že (i) samostatne zárobkovú činnosť vykonával na základe živnostenského listu č. G./XXXXX (predmet podnikania – projektovanie elektrických zariadení, montáž a opravy meracej a regulačnej techniky) v období od 19.04.1996 do 31.12.2008, pričom v tomto období si plnil všetky povinnosti voči sociálnej poisťovni a iným príslušným orgánom; (ii) bol taktiež držiteľom oprávnenia č. SVK FCL 02990137 typ PPL(A)02/06/1999 SVK (oprávnenie lietať na jednomotorových lietadlách) a oprávnenia č. SVK FCL 01000456 preukaz typ SPL 14/08/1995 SVK (inštruktor vetroňov a motorových vetroňov), tieto oprávnenia však využíval výlučne na športové lietanie vo voľnom čase a nikdy neslúžili na vykonávanie podnikateľskej činnosti; (iii) živnosť [viď bod (i) vyššie] ukončil dňa 31.12.2008; (iv) namietal otázku správnosti výšky predpísaného poistného a (v) vzniesol námietku premlčania poukazujúc na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (podľa ktorého sa poistné premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti) tvrdiac, že „dňa 08.07.2020 uplynula premlčacia doba aj k poslednému predpísanému poistnému za mesiac jún 2010“). 33. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa premlčania zaujal podrobné stanovisko Najvyšší správny súd SR v rozsudku zo dňa 31.10.2023, sp. zn. 6Ssk/89/2022, ktorý aplikoval na prejednávanú vec záväzný právny názor veľkého senátu najvyššieho správneho súdu vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2002 z 27.09.2023, ktorý v podstatnom dôvodil, že „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá
môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“ Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k záveru, že „Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“ Najvyšší správny súd ešte poukázal na skutočnosť, že žalobca v správnom konaní premlčanie nároku Sociálnej poisťovne nenamietal, námietku premlčania vzniesol až v správnej žalobe. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná neprihliada na premlčanie práva predpísať poistné z úradnej povinnosti, ale až na základe vznesenej námietky premlčania. Naviac, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP), pokiaľ účastník nevzniesol námietku premlčania v administratívnom konaní, ale až v správnej žalobe, súd na ňu tiež neprihliada. 34. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa toho, že samostatne zárobkovú činnosť vykonával na základe živnostenského listu do 31.12.2008, a že napriek tomu, že bol držiteľom oprávnenia č. SVK FCL 02990137 typ PPL(A)02/06/1999 SVK (oprávnenie lietať na jednomotorových lietadlách) a oprávnenia č. SVK FCL 01000456 preukaz typ SPL 14/08/1995 SVK (inštruktor vetroňov a motorových vetroňov), tieto oprávnenia nikdy neslúžili na vykonávanie podnikateľskej činnosti a nedosahoval z nej nijaký príjem, k tomu súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 180-2/2021-TT zo dňa 05.01.2021, právoplatným dňa 13.02.2021, rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2008, ale zaniklo dňa 30.06.2010. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal. Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. Otázka vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 180-2/2021-TT zo dňa 05.01.2021, a v konaní o predpísaní poistného sa už nemôže preskúmavať. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2023, sp. zn. 7Ssk/11/2021, podľa ktorého: „Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. Podľa judikatúry tunajšieho súdu právoplatnosť rozhodnutia pobočky žalovanej podľa § 213 ods. 1 cit. zák. v určitej veci okrem iného znamená, že pre žalovanú je v tejto veci záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí (zhodne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 9/2021 a tam citovaná prejudikatúra tunajšieho súdu, ale aj najvyššieho súdu). Mieru viazanosti správneho súdu takýmito skoršími rozhodnutiami upravuje zasa § 27 ods. 1 SSP, z ktorého a contrario vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, nemôže ho správny súd preskúmavať v konaní, kde preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie. K podobnému záveru dospel už najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 146/2018, v ktorom uviedol, že otázka trvania povinného poistenia bola právoplatne vyriešená v
predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť aj existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcu po 31. auguste. Týmto právnym názorom bol správny súd pri svojom novom rozhodovaní viazaný (§ 469 SSP), a preto musel pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť na právoplatné rozhodnutie pobočky o nezániku povinného poistenia žalobcu (porov. v tomto smere aj ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 9 Sžsk 1/2015, 9 Sžsk 116/2018, 9 Sžsk 16/2019 a 9 Sžsk 53/2019)“. Na základe uvedeného je zrejmé, že tak pre žalovanú, ako aj pre súd bolo v prejednávanej veci, v ktorej ide o predpísanie poistného, záväzné právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 180-2/2021-TT zo dňa 05.01.2021 o nezániku povinného poistenia žalobcu, v ktorom už bola riešená otázka existencia statusu samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcu ako aj jeho účasť na sociálnom poistení. V konaní o preskúmanie rozhodnutia o predpísaní poistného, už súd tieto otázky skúmať nemôže. 35. Pokaľ ide o správnosť výšky predpísaného poistného, žalobca namietal, že z prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako správny orgán prihliadol na maximálny vymeriavací základ pri súbehu poistenia ani to, aká výška poistenia bola odvedená z výkonu činnosti zamestnanca jeho zamestnávateľom. Tejto námietke je potrebné prisvedčiť. V odôvodnení rozhodnutia má byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa vôbec neuvádza, že vymeriavací základ žalobcu, ako zamestnanca, spolu s vymeriavacím základom žalobcu, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, presiahol vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac (tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ) na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové poistenie, ani to, ako túto skutočnosť prvostupňový orgán zohľadnil pri vydaní prvostupňového rozhodnutia. Nevyplýva to ani z prílohy tohto rozhodnutia, v ktorej je uvedená iba konečná suma dlžného poistného na jednotlivé druhy poistenia za jednotlivé mesiace, ale nie to, z akého vymeriavacieho základu a akým postupom prvostupňový orgán k týmto sumám dospel. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na ust. § 138 ods. 18 tretia veta zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. účinné od 01.01.2009 do 31.12.2009, § 138 ods. 17 tretia veta zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 572/2009 Z. z. účinné od 01.01.2010 do 31.12.2010 a § 138 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinné od 01.01.2008 do 31.12.2009 (§ 138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 572/2009 Z. z. účinné od 01.01.2010 do 31.12. 2010). Ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vykonala kontrolu súbehu vymeriavacích základov žalobcu ako zamestnanca a ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a zistila, že vymeriavací základ žalobcu, ako zamestnanca, spolu s vymeriavacím základom žalobcu, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, presiahol vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac (tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ) na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové poistenie. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, túto skutočnosť zohľadnila pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Napokon žalovaná uviedla, aký bol vymeriavací základ žalobcu na jednotlivé druhy poistenia za obdobie január 2009 až jún 2009 a júl 2009 až jún 2010. V rozhodnutiach oboch stupňov tak absentuje údaj o tom, aký bol vymeriavací základ žalobcu ako zamestnanca, aký bol vymeriavací základ žalobcu ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby spolu s vymeriavacím základom žalobcu ako zamestnanca, teda oba tieto vymeriavacie základy spolu, aký bol maximálny vymeriavací základ v príslušnom období pre jednotlivé druhy poistenia, a celkový výpočet vymeriavacieho základu žalobcu, z ktorého potom žalovaná vypočítala predpísané poistné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je ani celkom jednoznačné, či vymeriavacie základy žalobcu ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, uvedené na str. 5 rozhodnutia, sú uvedené už po zohľadnení vymeriavacieho základu žalobcu ako zamestnanca a maximálneho vymeriavacieho základu v príslušnom období. Takéto rozhodnutie je potom pre účastníka administratívneho konania nezrozumiteľné a pre súd nepreskúmateľné. Súd nie je schopný preskúmať, či žalovaná resp. prvostupňový orgán správne určili výšku predpísaného poistného (čo žalobca namietal v podanej žalobe), keďže táto sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu. 36. Nie je pritom úlohou správneho súdu zisťovať z administratívneho spisu skutkové podklady pre rozhodnutie správnych orgánov, a následne dopĺňať odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, pretože správny súd nemôže nahrádzať ich činnosť, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a ani pokiaľ ide o následné náležité odôvodňovanie rozhodnutí. Aj podľa judikatúry „úlohou súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na základe správnej žaloby nie je dopĺňať vecnú či právnu
argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať“ [pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. augusta 2006, sp. zn. 4So 106/2005 (R 14/2007)]. 37. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súd zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že trpí rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP). Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude vo veci znovu rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť, tak aby bolo rozhodnutie zrozumiteľné pre účastníka konania, a aby z neho bol zrejmý výpočet predpísaného poistného. 38. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu priznal úplnú náhradu trov konania, keďže mal úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: 1
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).