Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-44Sa/29/2022 2020200249 20. 03. 2025 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200249.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A. A., miesto podnikania: B. XXXX, XXX XX C., D.: XX XXX XXX zastúpený advokátskou kanceláriou: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., so sídlom: Havlíčkova 16, 911 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Colný úrad Trnava, pobočka Colného úradu Skalica, so sídlom: Mallého 56, 909 01 Skalica, IČO: 42 499 500 vo veci žaloby proti inému zásahu žalovaného, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh žalobcom napadnutého iného zásahu 1. Dňa 23.09.2020 Colný úrad vykonal miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu, ktorého priebeh je zachytený v Zápisnici o miestnom zisťovaní a zabezpečení veci č. XXXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2020 (ďalej ako „Zápisnica o miestnom zisťovaní“), pričom predmetom miestneho zisťovania bola kontrola dodržiavania ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ERP“). Miestnemu zisťovaniu predchádzali štyri kontrolné nákupy zo dňa 26.08.2020, 04.09.2020, 17.09.2020, 23.09.2020 a jeden súkromný nákup zo dňa 05.08.2020 (spolu ďalej ako „kontrolné nákupy“). 2. Z obsahu Zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že počas miestneho zisťovania boli vykonané dva súbežné kontrolné nákupy, pričom žalovaný mal zistiť, že vydané pokladničné doklady vykazujú známky tzv. off line dokladu, pričom neobsahujú povinný údaj podľa príslušných ustanovení zákona o ERP o tom, že sa jedná o tzv. off line doklad. Po následnom preukázaní príslušnosti inšpektorov k Finančnej správe SR bola vykonaná kontrola priestorov prevádzky žalobcu, v ktorej boli nájdené dve funkčné on line registračné pokladnice s rovnakým identifikačným kódom, ako aj útržky tlačovej pásky obsahujúce nápis OFF-LINE doklad spolu s rezačkou papiera. 3. Na základe uvedeného vzniklo dôvodné podozrenie, že v prevádzke žalobcu dochádza k pozmeňovaniu údajov v online registračných pokladniciach alebo údajov zasielaných do systému e-kasa formou evidencie pokladničných dokladov cez dve rôzne registračné pokladnice s rovnakým identifikačným číslom. 4. Na mieste bolo prijaté opatrenie spočívajúce v zabezpečení registračných pokladníc podľa ustanovenia § 17c ods. 1 zákona o ERP, pričom žalobcovi bolo dňa 25.09.2020 doručené Rozhodnutie
žalovaného č. 443414/2020 zo dňa 25.09.2020 (ďalej ako „Rozhodnutie o zabezpečení ORP“), ktorého predmetom bolo práve zabezpečenie uvedených registračných pokladníc a zariadení k nim pripojených. II. Správna žaloba 5. Žalobca sa v podanej žalobe proti inému zásahu žalovaného doručenej 26.10.2020 Krajskému súdu v Trnave domáha, aby súd (i) zakázal žalovanému nakladať so všetkými informáciami, listinami, dokumentami a zariadeniami zabezpečenými v priestoroch žalobcu, (ii) uložil žalovanému povinnosť obnoviť pôvodný stav pred údajným protiprávnym zásahom vykonaným žalovaným, (iii) prikázal žalovanému aby sa zdržal akéhokoľvek ďalšieho nakladania so všetkými informáciami, listinami, dokumentami a zariadeniami zabezpečenými v priestoroch žalobcu, (iv) prikázal žalovanému zničiť všetky a akékoľvek dokumenty, podklady, listiny, informácie a dáta zabezpečené v priestoroch žalobcu, (v) uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi veci zabezpečené Rozhodnutím o zabezpečení ORP a (vi) uložil žalovanému povinnosť doručiť súdu oznámenie o splnení uvedených povinností. 6. Žalobca iný zásah proti ktorému smeruje žaloba vymedzil tak, že výslovne sa nedomáha ochrany voči zásahu žalovaného spočívajúcemu v údajne nezákonne vykonanom miestnom zisťovaní v prevádzke žalobcu, ktorému predchádzali údajne nezákonne vykonané Kontrolné nákupy, ale predmetnou žalobou sa domáha ochrany voči zásahu žalovaného, ktorý má spočívať v nezákonnom a ústavne non komformnom zadržiavaní, preskúmavaní, disponovaní, zhromažďovaní a využívaní nezákonne získaných a zhromaždených informácií, dôkazných prostriedkov a dôkazov vrátane všetkých podkladov, získaných zo strany žalovaného v priebehu Kontrolných nákupov a v priebehu miestneho zisťovania v prevádzke žalobcu. 7. Takéto vymedzenie iného zásahu žalobca odôvodňuje tým, že vykonanie Kontrolných nákupov a miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu je potrebné odlišovať od neoprávneného zhromažďovania a následného neoprávneného nakladania a neoprávneného disponovania so zhromaždenými informáciami, ktoré podľa názoru žalobcu zakladajú nový (kvalitatívne zmenený druhotný) protiprávny zásah do práv žalobcu. 8. Nezákonnosť iného zásahu vymedzeného tak, ako je uvedené vyššie, podľa názoru žalobcu spočíva v tom, že žalovaný použil dôkazy získané pri Kontrolných nákupoch a pri miestnom zisťovaní, ako podklad pre Rozhodnutie o zabezpečení ORP. V rámci takto vymedzeného žalobného bodu žalobca uvádza skutočnosti, prečo uvedené dôkazy je nutné považovať za nezákonné a prečo nemôžu byť podkladom predmetného rozhodnutia. 9. Ďalší žalobný bod žalobca vymedzil tak, že v dôsledku neprípustnej súčinnosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v rámci miestneho zisťovania v prevádzke žalobcu a Kontrolných nákupov došlo k porušeniu dvojinštančnosti konania, kedy by mal o opravnom prostriedku proti Rozhodnutiu o zabezpečení ORP rozhodnovať orgán, ktorý sa na vydaní tohto rozhodnutia priamo podieľal. 10. Nezákonnosť iného zásahu vidí žalobca tiež v porušení základných princípov a zásad správy daní a z neho vyplývajúceho nenaplnenia kritérií legality a proporcionality zásahu žalovaného do základných práv žalobcu, ktoré má spočívať v nezákonne vypočutom svedkovi a neoboznámení žalobcu o výsluchu svedka a o prebiehajúcom miestnom zisťovaní, ako aj v nezákonne vykonaných Kontrolných nákupoch. Tieto zásahy podľa názoru žalobcu nemôžu požívať právnu ochranu a nemôžu byť zákonným podkladom akéhokoľvek rozhodnutia. 11. Údajne nezákonné vypočutie svedka počas miestneho zisťovania v prevádzke žalobcu, uvádza žalobca ako samostatný žalobný bod, pričom ako dôvod nezákonnosti uvádza neprítomnosť žalobcu pri predmetnom výsluchu a neupovedomenie žalobcu o tomto výsluchu. V dôsledku nezákonnosti tohto výsluchu má ísť o nezákonný zásah do práv žalobcu a nezákonný dôkaz nepoužiteľný ako podklad Rozhodnutia o zabezpečení ORP.
12. Žalobca odôvodňuje iný zásah aj absolútnou procesnou nepoužiteľnosťou dôkazov získaných žalovaným počas Kontrolných nákupov a miestneho zisťovania, ktoré žalobca považuje za nezákonné, a preto takto použité dôkazy nemôžu byť podkladom žiadneho zákonného rozhodnutia. 13. Na záver žalovaný uvádza, že zásah žalovaného do jeho práv neobstojí v teste legality, legitimity a proporcionality, a preto je v celom rozsahu nezákonný, z toho dôvodu sú nezákonné aj všetky dôkazné prostriedky, ktoré žalovaný počas Kontrolných nákupov a počas miestneho zisťovania získal a zabezpečil, a ktorými žalovaný naďalej disponuje, a ktoré žalovaný stále používa voči žalobcovi, čoho dôkazom je vydané Rozhodnutie o zabezpečení ORP. III. Konanie pred správnym súdom 14. Na základe žaloby podanej dňa 26.10.2020, Krajský súd v Trnave vyzval žalovaného na vyjadrenie a zaslanie administratívneho spisu. 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.12.2020 žiada žalobu odmietnuť, nakoľko žalobu vyhodnotil ako žalobu podanú proti Rozhodnutiu o zabezpečení ORP a toto rozhodnutie považuje za rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa ustanovenia § 7 písm. e) SSP. 16. Popri vyššie uvedenom návrhu, zároveň dáva žalovaný do pozornosti súdu možnosť prerušiť súdne konanie vzhľadom na prebiehajúce administratívne konanie, v ktorom správny orgán rozhoduje o odvolaní žalobcu proti Rozhodnutiu o zabezpečení ORP. 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza tiež argumenty proti jednotlivým tvrdeniam žalobcu o nezákonnosti postupu žalovaného, pričom tvrdenia žalobcu považuje za nedôvodné a účelové. 18. Čo sa týka údajného prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie kontrolných nákupov, žalovaný uvádza, že k prekročeniu lehoty nedošlo, nakoľko prvý kontrolný nákup, ako prvý úkon žalovaného sa uskutočnil 26.08.2020 a nie 05.08.2020, ako to tvrdí žalobca. Svedčí tomu skutočnosť, že na úradnom zázname o kontrolnom nákupe zo dňa 26.08.2020 je jasne uvedené, že tomuto nákupu predchádzal súkromný nákup príslušníka žalovaného zo dňa 05.08.2020, ktorý však nebol oficiálnym kontrolným nákupom, ale tento nákup slúžil iba ako zdroj poznania pre následné plnenie služobných povinností. 19. Žalovaný ďalej uvádza, že nie je možné stotožňovať daňovú kontrolu a miestne zisťovanie, ako úkon predbežnej povahy, na základe čoho spochybňuje použiteľnosť žalobcom citovanej judikatúry týkajúcej sa kritérií zákonnosti daňovej kontroly. 20. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe nepreukázal, akým spôsobom mali kontrolné nákupy zasiahnuť do jeho subjektívnych práv, nakoľko boli vykonané v režime „inkognito“, teda bez toho, aby o nich žalobca vedel. 21. Čo sa týka teórie ovocia (plodov) otráveného stromu, na ktorú sa žalobca opakovane odvoláva, žalovaný uvádza, že táto teória nie je použiteľná v tomto konaní, nakoľko ide o teóriu nezákonne získaných dôkazov v trestnom konaní. 22. Podľa žalovaného nebola porušená ani dvojinštančnosť správneho konania, ktorého sa žalobca domáha, nakoľko o odvolaní v tejto veci budú rozhodovať príslušníci úplne iného oddelenia Finančného riaditeľstva SR, vykonávajúceho rozhodujúcu činnosť, ktorá nemá nič spoločné s poskytovaním súčinnosti pri výkone kontroly zameranej na dodržiavanie zákona o ERP. 23. Čo sa týka argumentu žalobcu ohľadom nezákonného výsluchu svedka počas miestneho zisťovania, žalovaný uvádza, že v tomto prípade nešlo o výsluch svedka podľa ustanovenia § 25 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Daňový poriadok“), ale išlo o podanie vysvetlenia v rámci miestneho zisťovania podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Daňového poriadku o čom bol prevádzkar žalobcu riadne poučený. Vyjadrenia prevádzkara
navyše nemali byť pre samotné Rozhodnutie o zabezpečení ORP smerodajné, nakoľko príslušníci Finančného riaditeľstva SR by aj vlastnou kontrolnou činnosťou a analýzou vecných dôkazov dospeli k záverom tvoriacim základ predmetného rozhodnutia, navyše v situácii, keď si prevádzkar žalobcu počas miestneho zisťovania vo svojich vysvetleniach protirečil. 24. Žalovaný sa tiež vyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa vykonania miestneho zisťovania v jeho neprítomnosti, keď poukázal na relevantné ustanovenia daňového poriadku upravujúce procesnú stránku miestneho zisťovania, ako aj inštitút zabezpečenia a prepadnutia veci, na základe ktorých dospel k záveru, že žiadne z relevantných ustanovení neukladajú príslušníkom finančnej správy oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi o mieste a čase výkonu miestneho zisťovania. V súvislosti s možnosťou vykonať miestne zisťovanie v neprítomnosti žalobcu, žalovaný poukazuje na ustanovenia § 37 ods. 4 Daňového poriadku, ako aj § 16b ods. 4 zákona o ERP. Žalovaný v tejto súvislosti tiež uvádza, že výsledkom miestneho zisťovania bolo Rozhodnutie o zabezpečení ORP, čo je rozhodnutie predbežnej povahy, pričom vydanie tohto rozhodnutia nijako nebráni žalobcovi využiť svoje široko koncipované práva na svoju obranu ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. 25. Žalovaný vo svojom vyjadrení odmieta, že by vykonal miestne zisťovanie v rozpore so zásadou legality a proporcionality (tzv. Engel kritériá), pričom poukazuje na skutočnosť, že tieto kritériá sa týkajú konaní s trestnoprávnym charakterom a nesúvisia s Rozhodnutím o zabezpečení ORP. K námietke žalobcu o porušení práva na právnu pomoc žalovaný osobitne uvádza, že miestne zisťovanie je úkon správy daní pre ktorý nie je zákonom obligatórne určené zastupovanie kontrolovaného subjektu advokátom, pričom žalobca právnu pomoc advokáta počas miestneho zisťovania z vlastnej vôle nevyužil. 26. K argumentu žalobcu o nedotknuteľnosti obydlia žalovaný uvádza, že miestne zisťovanie bolo vykonané na predajnom mieste, ktoré slúži žalobcovi výlučne na podnikanie a nepoužíva sa ako obydlie. V tejto súvislosti žalovaný tiež odmietol analógiu žalobcu s vykonaním domovej prehliadky podľa trestného poriadku, nakoľko sa v tomto prípade nejedná o obydlie a miestne zisťovanie súvisí so správou daní a riadi sa príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní. 27. Žalovaný odmieta, že by svojim konaním porušil majetkové právo žalobcu, nakoľko pri zabezpečení ORP pokladníc a ďalších zariadení k nim pripojených postupoval výlučne v rozsahu svojich oprávnení vyplývajúcich z príslušných ustanovení zákona o ERP. 28. Žalovaný na záver uvádza, že odmieta akékoľvek tvrdenia žalobcu, ktoré by zakladalo dôvodnosť podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku považuje za nedôvodný, na základe čoho navrhuje aby súd žalobu ako celok zamietol. 29. Uznesením zo dňa 07.01.2021 bol následne návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku ako nedôvodný zamietnutý. 30. Na základe výzvy súdu zo dňa 07.01.2021 poskytol žalobca svoje vyjadrenie zo dňa 14.01.2021 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uvádza, že vyjadrenie žalovaného považuje za vecne a právne nesprávne. Žalobca vo vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že predmetom žaloby nie je Rozhodnutie o zabezpečení ORP, a preto je irelevantný návrh žalovaného na odmietnutie žaloby z dôvodu, že predmetné rozhodnutie je vylúčené zo súdneho prieskumu. Žalobca sa vo vyjadrení ďalej venuje argumentácii žalovaného týkajúcej sa súkromného nákupu zo dňa 05.08.2020, pričom žalovaný tvrdí, že išlo o kontrolný nákup od ktorého mala začať plynúť 30 dňová zákonná lehota na uskutočnenie všetkých ďalších kontrolných nákupov, a preto je potrebné považovať postup žalovaného za nezákonný. Zvyšné argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení považuje žalobca za izolované názory, ktoré nemajú vplyv na závery žalobcu o nezákonnom postupe žalovaného. 31. K uvedenému vyjadreniu žalobcu sa na základe výzvy súdu vyjadril žalovaný v tom zmysle, že trvá na svojom predošlom vyjadrení zo dňa 07.12.2020, v ktorom uviedol všetky skutkovo aj právne relevantné poznatky a ďalšie vyjadrenie nepovažuje za potrebné.
32. Žalobca svojim návrhom zo dňa 19.01.2021 opätovne žiadal priznanie odkladného účinku na základe podľa jeho názoru zmenených skutkových okolností, pričom tento návrh bol súdom tiež zamietnutý, a to uznesením zo dňa 18.02.2021, doručeným žalobcovi dňa 25.02.2021. 33. Žalobca súdu zaslal svoje vyjadrenie zo dňa 09.03.2021 k poslednému vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.01.2021, v ktorom uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nevyvrátil argumentáciu žalobcu ohľadom nezákonnosti iného zásahu, ktorý je predmetom tohto konania a na podanom žalobnom návrhu trvá. 34. Žalovaný svojim prípisom zo dňa 18.08.2021 zaslal súdu na vedomie rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 541874/2020/CI zo dňa 14.01.2021 o odvolaní žalobcu proti Rozhodnutiu o zabezpečení ORP (ďalej ako „Rozhodnutie o odvolaní“), ktorým Finančné riaditeľstvo SR prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdilo. 35. Na základe Rozhodnutia o odvolaní Krajský súd v Trnave svojim uznesením zo dňa 14.12.2021 konanie v tejto veci podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP zastavil, nakoľko Rozhodnutie o odvolaní vyhodnotil ako meritórne rozhodnutie vo veci týkajúce sa zákonnosti postupu správneho orgánu – žalovaného, ktoré žalobca napadol aj v tomto konaní žalobou proti inému zásahu, a teda vydaním Rozhodnutia o odvolaní odpadol dôvod na jeho pokračovanie. 36. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť zo dňa 29.01.2022, ktorej Najvyšší správny súd svojim uznesením zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 5Sfk/50/2022 vyhovel a uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.12.2021, sp. zn. 48Sa/18/2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvod pre zrušenie uznesenia Krajského súdu v Trnave Najvyšší správny súd vzhliadol v tom, že Krajský súd v Trnave mylne stotožnil konanie orgánu verejnej správy súvisiace s vydaním Rozhodnutia o zabezpečení ORP a iného zásahu, pričom skonštatoval, že takáto situácia neprichádza do úvahy, keďže rozhodnutie a iný zásah sa nemôžu dostať do vzájomnej kolízie, ale existujú samostatne a nezávisle od seba, keď prípustnosť prieskumu rozhodnutia vylučuje prípustnosť prieskumu iného zásahu, a naopak. IV. Relevantné právne predpisy 37. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 38. Podľa ustanovenia § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 39. Podľa ustanovenia § 17c zákona o ERP, colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiť online registračnú pokladnicu vrátane akýchkoľvek prístrojov, ktoré sú k on-line registračnej pokladnici pripojené pevne alebo prostredníctvom bezdrôtovej technológie, najmä počítač, notebook, externý disk, USB kľúč, úložisko dát, peňažná zásuvka, čítačka kariet, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v on-line registračnej pokladnici alebo údajov odosielaných do systému e-kasa alebo ak on-line registračná pokladnica nespĺňa požiadavky podľa § 4a ods. 2. 40. Podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
41. Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. V. Právne posúdenie správneho súdu 42. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Trnave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 43. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 2 SSP, preskúmal postup žalovaného označeného ako iný zásah žalobcom, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP, ako aj právnym názorom kasačného súdu vysloveného v uznesení zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 5Sfk/50/2022 (§ 469 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 147 a nasl. SSP. 44. Rovnako ako to skonštatoval Najvyšší správny súd vo svojom uznesení zrušujúcom predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v tejto veci, na to aby mohol správny súd pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti podanej žaloby proti inému zásahu žalovaného, bolo potrebné na úvod ustáliť, či žalobcom namietaný postup žalovaného napĺňa pojmové znaky iného zásahu orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP. 45. Iný zásah proti ktorému smeruje žaloba má spočívať v nezákonnom a ústavne non konformnom zadržiavaní, preskúmavaní, disponovaní, zhromažďovaní a využívaní nezákonne získaných a zhromaždených informácií, dôkazných prostriedkov a dôkazov vrátane všetkých podkladov, získaných zo strany žalovaného v priebehu Kontrolných nákupov a v priebehu miestneho zisťovania v prevádzke žalobcu. Žalobca zároveň negatívne vymedzil iný zásah tak, že sa výslovne nedomáha ochrany voči zásahu žalovaného spočívajúcemu v údajne nezákonne vykonanom miestnom zisťovaní v prevádzke žalobcu, ktorému predchádzali údajne nezákonne vykonané Kontrolné nákupy. 46. Takéto vymedzenie iného zásahu žalobca odôvodňuje tým, že vykonanie Kontrolných nákupov a miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu je potrebné odlišovať od neoprávneného zhromažďovania a následného neoprávneného nakladania a neoprávneného disponovania so zhromaždenými informáciami, ktoré podľa názoru žalobcu zakladajú nový (kvalitatívne zmenený druhotný) protiprávny zásah do práv žalobcu proti ktorému žaloba smeruje. 47. Pre skúmanie zákonnosti takto vymedzeného iného zásahu je podľa názoru správneho súdu potrebné rozlišovať medzi (i) zabezpečením on-line registračných pokladníc a zariadení k nim pripojených, ktoré tvoria predmet Rozhodnutia o zabezpečení ORP a (ii) zabezpečením pokladničných dokladov, účtovných dokladov a vyhotovení fotodokumentácie počas miestneho zisťovania v prevádzke žalobcu, resp. počas Kontrolných nákupov, ktoré tomuto miestnemu zisťovaniu predchádzali. 48. Čo sa týka zabezpečenia on-line registračných pokladníc a zariadení k nim pripojených, ktoré tvoria predmet Rozhodnutia o zabezpečení ORP je možné jednoznačne skonštatovať, že v tomto rozsahu sa nejedná o iný zásah v zmysle definície uvedenej v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) SSP. On-line registračné pokladnice a zariadenia k nim pripojené totiž neboli zabezpečené ako výsledok výlučne faktického postupu orgánu verejnej správy, ktorý je hlavným definičným znakom iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale boli zabezpečené na základe Rozhodnutia o zabezpečení ORP, ktoré tvorí samostatný predmet prieskumu podľa ustanovenia § 6 ods. 1 SSP. 49. Nakoľko platí, že ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy, v rámci správneho súdnictva by mala byť poskytovaná ochrana prioritne v konaní o (všeobecnej) správnej žalobe podanej proti takémuto rozhodnutiu alebo opatreniu. Takýto
záver vyplýva zo samotnej podstaty iného zásahu, ako faktického postupu orgánu verejnej správy uskutočneného bez vydania odôvodneného rozhodnutia, kedy adresát takéhoto zásahu nemá možnosť v rámci správneho súdnictva žiadať o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ale žiada subsidiárne preskúmať zákonnosť faktického postupu. 50. Ak teda žalobca namieta nezákonnosť zabezpečenia on-line registračných pokladníc a zariadení k nim pripojených, ide o následok Rozhodnutia o zabezpečení ORP, ktorého zákonnosť je možné preskúmať na základe všeobecnej správnej žaloby, a nie je možné ten istý skutkový základ preskúmať aj v rámci žaloby proti inému zásahu. Tak ako to uviedol aj kasačný súd, nie je vylúčené, že v priebehu miestneho zisťovania môže dôjsť zo strany žalovaného k nezákonnému (inému) zásahu, kedy prekročí rozsah svojich oprávnení a faktickým úkonom zasiahne do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Takýmto zásahom však nemôže byť samotný účinok Rozhodnutia o zabezpečení ORP tak ako ho vymedzil žalobca. 51. Právna úprava zabezpečenia on-line registračných pokladníc postupom žalovaného podľa ustanovenia § 17c a nasl. zákona o ERP v spojení s ustanovením § 40 až § 43 Daňového poriadku navyše predpokladá, že zaistením veci dôjde k jej odňatiu a prechodnému disponovaniu s ňou, pričom je v právomoci colného úradu požiadať o expertízu takto zabezpečenej on-line registračnej pokladnice a zistené poznatky následne použiť v ďalšom konaní o uložení sankcie. 52. Nakoľko žalobca neuviedol v žalobe žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nezákonnosť faktického úkonu, ktorým by bolo v súvislosti so zabezpečením on-line registračných pokladníc a zariadení k nim pripojených zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov, správny súd v samotnom zabezpečení predmetných zariadení, ako zákonom predpokladanom následku Rozhodnutia o zabezpečení ORP, iný zásah nevzhliadol. 53. Vo vzťahu k fotodokumentácii vyhotovenej v priebehu miestneho zisťovania, ako aj vo vzťahu k takto získaným informáciám, listinám, dokumentom, dátam a veciam z kontrolných nákupov, ktorými žalovaný aj naďalej disponuje, je správny súd, v súlade s kasačným súdom, toho názoru, že ani v tomto rozsahu sa nejedná o iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale ide iba o jeho priamy následok, navyše predpokladaný zákonom. Či už sa jedná o postup žalovaného spočívajúci v kontrolných nákupoch alebo v miestnom zisťovaní, zákon o ERP, ako aj Daňový poriadok predpokladajú určité oprávnenia, ktoré žalovanému priznávajú v záujme naplnenia ich účelu, ktorým je kontrola, získanie dôkazov a zistenie skutočností potrebných pre prípadné nadväzujúce konania. 54. Z ustanovenia § 38 Daňového poriadku pritom žalovanému výslovne vyplývajú oprávnenia, ktoré v priebehu miestneho zisťovania môže uplatniť, mimo iného, oprávnenie vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam, ako aj urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácii, a to aj na technických nosičoch dát. 55. V zmysle § 17 ods. 1 zákona o ERP možno na účely kontroly využiť aj pokladničný doklad, kópiu originálu pokladničného dokladu, paragón alebo iný doklad, ktorý nie je pokladničným dokladom a obsahuje informácie o cene tovaru alebo o cene služby, a doklad podľa osobitných predpisov získaný fyzickou osobou alebo právnickou osobou aj inak ako postupom podľa osobitného predpisu. Na základe uvedeného je teda možné skonštatovať, že zabezpečenie dokladov a ďalších informácií v priebehu kontrolných nákupov je jedným z ich hlavných účelov. 56. V danom prípade teda nie je možné odizolovať disponovanie so zabezpečenými dôkazmi od ich získania v rámci miestneho zisťovania a kontrolných nákupov, nakoľko žalobca nezákonnosť disponovania s predmetnými dôkazmi odôvodňuje nezákonnosťou ich získania, pričom ich získanie v rámci Kontrolných nákupov a miestneho zisťovania zo súdneho prieskumu výslovne vylúčil. 57. V prípade disponovania s dôkazmi zabezpečenými počas miestneho zisťovania a počas Kontrolných nákupov sa teda rovnako nejedná o iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale ide iba o priame zákonom predpokladané účinky možného iného zásahu, ktorý však žalobca nežiada preskúmať a ochrany pred ktorým sa nedomáha.
58. Žalobca navyše v žalobe nijakým spôsobom nepreukázal, akým spôsobom mu malo byť zabezpečením dôkazov v rámci miestneho zisťovania a Kontrolných nákupov zasiahnuté do jeho práv a oprávnených záujmov. Samotné vykonanie kontroly, zabezpečenie dôkazov a zistenie skutočností potrebných pre prípadné ďalšie nadväzujúce konania, ktoré žalobca namieta, totiž nie je možné považovať za zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, nakoľko ide o zákonom priznané oprávnenia žalovaného, tak ako to bolo uvedené vyššie. 59. Na základe vyššie uvedených skutočností teda správny súd, v súlade s kasačným súdom, dospel k názoru, že postup žalovaného, tak ako ho vymedzil žalobca, nie je iným zásahom podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, žalobca zároveň nepreukázal akýkoľvek zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 60. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.