Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/48/2023 1023200014 26. 08. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200014.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, priečinok 7, Leopoldov, zastúpený advokátom Mgr. Matejom Krajčim, so sídlom advokátskej kancelárie Záhradnícka 51, Bratislava, zapísaným v zozname SAK pod č. lic. 5406, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmieta. II. Správny súd v Bratislave konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zastavuje. III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Správna žaloba 1. Žalobou dourčenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 3. januára 2023, datovanou 22. decembra 2022, sa žalobca domáhal, aby krajský súd I. žalovanému podľa ustanovenia § 252 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) zakázal pokračovať v napadnutých iných zásahoch; II. uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred napadnutými inými zásahmi a zároveň aby podľa § 252 ods. 2 v spojení s § 263 SSP určil, že napadnuté iné zásahy boli nezákonné; III. vyslovil a zároveň vyhlásil, že podľa § 191 ods. 1 písm. b) a písm. c) SSP zrušuje napadnuté rozhodnutia/opatrenia/iné zásahy a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie; a IV. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. 2. V dôvodoch žaloby žalobca skutkovo ozrejmil, že je občanom vo výkone trestu odňatia slobody na doživotie. Dňa 12. augusta 2022 požiadal žalovaného podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) o poskytnutie resp. sprístupnenie záverečnej správy komisie zriadenej rozkazom žalovaného č. 4/2022 zaoberajúcej sa zlepšením podmienok väznenia a zaobchádzania s odsúdenými na doživotie a to bez ohľadu na skutočnosť, či táto správa bola alebo nebola schválená. Žalovaný ju rozhodnutím/opatrením/iným zásahom zo dňa 12. septembra 2022 odmietol sprístupniť, v dôsledku čoho podal žalobca opravný prostriedok – odvolanie/rozklad z 3. októbra 2022, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím/opatrením/iným zásahom dňa 27. októbra 2022. Žalobca zároveň uviedol, že z dôvodu opatrnosti podáva tak všeobecnú správnu žalobu ako aj žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 3. Prílohami k žalobe boli odpoveď žalovaného z 12. septembra 2022 na žiadosť o sprístupnenie informácií č. D. E./XX-XXXX (ďalej len „list z 12. septembra 2022“), ktorou žalobcovi oznámil k bodu I. jeho žiadosti, že záverečná správa komisie zriadenej podľa rozkazu žalovaného č. 4/2022 o zriadení odbornej komisie na prehodnotenie foriem a metód zaobchádzania s osobami odsúdenými na doživotie nebola doposiaľ schválená a nie je ju možné poskytnúť. Zároveň mu čiastočne sprístupnil informáciu
žiadanú v bode II. žiadosti, t. j. koncepciu väzenstva Slovenskej republiky na roky 2022 až 2030. Prílohu žaloby bola aj odpoveď žalovaného z 27. októbra 2022 č. D. E./XX-XXXX (ďalej len „list z 27. októbra 2022“) ako reakcia na podaný opravný prostriedok voči prvej odpovedi z 12. septembra 2022. 4. Dňa 15. marca 2023 vyzval krajský súd žalobcu uznesením č. k. 2S/3/2023-51 na odstránenie vád podania z dôvodu, že nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, resp. aký druh žaloby podáva. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podanie žalobcu je nezrozumiteľné a je potrebné aby uviedol, aký druh žaloby podáva, a teda, či podáva všeobecnú správnu žalobu alebo žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom je potrebné, aby doplnil, kedy mu bolo napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie oznámené, resp. kedy sa dozvedel o namietanom inom zásahu. V neposlednom rade bolo potrebné aby naformuloval navrhovaný výrok rozhodnutia, pretože ten uvedený v žalobe z 22. decembra 2022 je neperfektný a nezrozumiteľný. 5. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 11. apríla 2023 žalobca v zastúpení splnomocneným advokátom uviedol, že pôvodne správne a z dôvodu opatrnosti podal všeobecnú správnu žalobu a súčasne aj žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom je zrejmé, že primárne sa domáhal zamedzeniu resp. nápravy nezákonného stavu, ktorý žalovaný vyvolal svojim postupom, a to vychádzajúc z obsahu listu z 12. septembra 2022 (poukazujúc na výrok I. navrhovaného žalobného návrhu), pričom ale nesprávne žiadal v navrhovanom výroku III. aby krajský súd zároveň zrušil list z 12. septembra 2022 a list z 27. októbra 2022. Z obsahu žaloby ako aj z podania žalobcu z 1. októbra 2022 označeného ako odvolanie/rozklad je zrejmé, že žalobca tieto listy nepovažuje za rozhodnutia vo veci samej podľa § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca ozrejmil, že mienil podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v dôsledku nezákonných postupov žalovaného a zároveň žalobu proti nečinnosti, keďže žalovaný mu žiadané informácie neposkytol. 6. Vo vzťahu k výzve súdu na preukázanie dátumu, kedy mu bolo napadnuté rozhodnutie, respektíve opatrenie oznámené, respektíve, kedy sa dozvedel o inom zásahu, uviedol, že žalobca je vo výkone trestu odňatia slobody na doživotie a preto nedisponuje informáciou, kedy mu bol doručený list z 12. septembra 2022 ani list z 27. októbra 2022, a to s ohľadom na skutočnosť, že nemá takúto informáciu ako získať. Uvedená informácia by mala vyplývať zo spisu žalovaného ku konaniu vedenému pod č. D. E./XX-XXXX, ktorý navrhol pripojiť. 7. Žalobca zároveň upravil žalobný návrh tak, že výrokom I. sa domáha, aby krajský súd uložil žalovanému povinnosť podľa § 250 ods. 1 SSP konať a rozhodnúť v konaní vedenom u žalovaného pod č. D. E./XX-XXXX, výrokom II. mu uložil povinnosť v lehote 15 dní podľa § 262 ods. 1 SSP vydať žalobcovi požadovanú informáciu (záverečnú správu komisie zriadenej rozkazom žalovaného č. 4/2022 o zriadení odbornej komisie na prehodnotenie foriem a metód zaobchádzania s osobami odsúdenými na doživotie), výrokom III. určil, že list z 12. septembra 2022 a list z 27. októbra 2022 nie sú aktami orgánu verejnej správy a ako iný zásah orgánu verejnej správy sú nezákonné. Zároveň vo výroku VI. žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania. II. Vyjadrenie žalovaného 8. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe proti inému zásahu a zároveň ku žalobe proti nečinnosti vyjadril žalovaný, ktorý po rekapitulácii skutkového stavu, ktorý sa zásadne nelíši od toho prezentovaného žalobcom, uviedol, že zmyslom a účelom právnej úpravy zákona o slobodnom prístupe k informáciám je realizácia základného práva na informácie ako základného práva nevyhnutného pre riadne fungovanie demokratickej spoločnosti a to najmä poskytnúť informácie týkajúce sa rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a o hospodárení s majetkom a verejnými finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Citovaný zákon ukladá povinným osobám povinnosť sprístupňovať na základe žiadosti len také informácie, ktoré majú k dispozícii respektíve sú povinné mať k dispozícii, teda informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti vytvorila, ktoré pri svojej činnosti využíva, používa, alebo s ktorými narába. Povinná osoba teda nie je povinná na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti nie sú k dispozícii. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2009 sp. zn. 2Sžo/190/2008. 9. Žalovaný je toho názoru, že listy, ktorými bola vec vybavená, autoritatívne nezasiahli do právnej sféry žalobcu a nijako negatívne sa nepremietli do jeho práv, právom chránených záujmov a povinností, a teda nemôže podliehať súdnemu prieskumu. V súvislosti so zákonným postupom žalovaného poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/300/2012 z 5. decembra 2012, ktorým súd konanie zastavil, a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 2014 sp. zn. 6Sži/4/2013, v ktorom konštatoval, že predmetom preskúmania súdom môžu byť aj rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo, ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy.
10. Žalovaný ďalej poukázal na § 28 SSP, ktorý ponúka správnemu súdu oprávnenie výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či ide o jeho bezúspešné uplatňovanie. 11. Žalovaný akcentoval, že celú vec vybavil v lehote a intenciách zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čo znamená, že nie je povinný sprístupniť dodatočne informáciu ktorou v čase vybavovania žiadosti o informáciu nedisponoval. Aj žalobcovi musí byť zrejmé, že dodatočným sprístupnením požadovanej informácie ,to znamená po zákonom stanovenej lehote, by žalovaný porušil lehoty stanovené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám. Ak by mal žalobca skutočný záujem o poskytnutie dané informácie, mohol opakovane požiadať žalovaného o jej poskytnutie. 12. Z predloženého spisového materiálu je nesporne zrejmé, že žalovaný sa pri svojom postupe náležite vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami uvedenými v žiadosti žalobcu a aj následnom podaní o opravnom prostriedku III. Konanie na správnom súde Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 13. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 14. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na krajskom súde pod pridelenou spisovou značkou 2S/3/2023 a následne (po uznaní námietky nesprávneho zápisu) pod sp. zn. 7Sa/48/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/48/2023. Zároveň však v dôsledku odstránenia vád žaloby datovanej dňa 22. decembra 2022 podaním doručeným krajskému súdu dňa 11. apríla 2023 správny súd v súčinnosti so žalobcom ustálil, že žalobca jedným písomným podaním vo veci samej mienil podať tak žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá je vedená pod uvedenou spisovou značkou BA-7Sa/48/2023, ako aj žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorú správny súd nevylúčil na ďalšie konanie, pretože nevzhliadol dôvody podľa ustanovenia § 66 SSP. Žalobca sa totiž, pravdepodobne z dôvodu opatrnosti, snaží domôcť prieskumu toho istého postupu žalovaného dvomi rôznymi druhmi žalôb v osobitných konaniach. Keďže o oboch žalobách podľa § 23 ods. 2 písm. d) a e) SSP koná a rozhoduje samosudca, bolo vhodné, aby o nich rozhodol v jednom konaní, avšak z dôvodu prehľadnosti a eventuálnej potreby samostatného výroku vo vzťahu k obom žalobám, bola žalobe proti namietanej nečinnosti žalovaného pridelená nová spisová značka 16Sa/7/2025. IV. Posúdenie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 15. Prv, než správny súd preskúmal, či sa v prípade namietaného postupu žalovaného skutočne jedná o iný zásah resp. či bol takýto postup zákonný, pristúpil k zisťovaniu, či neexistujú procesné prekážky, ktoré od počiatku znemožňujú vecné prejednanie žaloby. Takýmito prekážkami sú napríklad absencia právomoci správneho súdu, jeho nepríslušnosť, neprípustnosť žaloby, prekážka res iudicata či litispendencie, jej oneskorené podanie, či podanie zjavne neoprávnenou osobou. Na uvedené pritom správny súd prihliada ex offo. 16. Správny súd sa primárne zameral na posúdenie včasnosti podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pretože žalobca opomenul uviesť, kedy sa o namietanom inom zásahu dozvedel. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v prípade primárneho posudzovania podmienok konania a osobitne včasnosti podanej žaloby, neskúma, či namietaný postup žalovaného, ktorý žalobca označil v podanej žalobe, skutočne vykazuje definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale iba skúma, či žaloba, ktorou namieta nezákonnosť postupu ktorý opisuje v podanej žalobe, bola podaná v lehote podľa § 256 SSP od momentu, kedy sa o tomto postupe dozvedel. 17. Správny súdny poriadok v § 256 zakotvuje lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy tak subjektívnu ako aj objektívnu. Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal (objektívna lehota v danom prípade nie je sporná). Oba prvky vedomosti musia byť naplnené súčasne. 18. Z obsahu žaloby v znení jej doplnenia a opravy ako aj zo žalobcom naformulovaného žalobného návrhu vyplýva, že za iný zásah orgánu verejnej správy považuje postup žalovaného, ktorý mu napriek písomnej žiadosti z 12. augusta 2022 nesprístupnil požadovanú informáciu v podobe záverečnej správy komisie zriadenej podľa rozkazu žalovaného č. 4/2022 o zriadení odbornej komisie na prehodnotenie foriem a metód zaobchádzania s osobami odsúdenými na doživotie, pričom táto nezákonnosť naďalej trvá. Žalobca zároveň uviedol, že nesprístupnenie požadovanej informácie mu bolo oznámené dvomi listami žalovaného, prvým z 12. septembra 2022 a druhým z 22. októbra 2022. 19. Už pozornosti krajského súdu neuniklo, že žalobca v žalobe datovanej dňa 22. decembra 2022 síce uviedol, že dodržal lehotu na podanie žaloby podľa § 256 SSP, no presný dátum, kedy sa o namietanom inom zásahu dozvedel, neuviedol. Tento nedostatok neodstránil ani po výzve krajského súdu, ktorý ho uznesením č. k. 2S/3/2023-51 z 15. marca 2023, o. i., vyzval na oznámenie, kedy sa o inom zásahu dozvedel. V reakcii na výzvu súdu oznámil iba toľko, že mu nie je známe, kedy sa o namietanom inom zásahu dozvedel, pretože mu nie je známe, kedy mu boli listy z 12. septembra 2022 a 27. októbra 2022 doručené. 20. Správny súd z vyžiadaného administratívneho spisu žalovaného zistil, že list z 12. septembra 2022 prevzal žalobca do vlastných rúk dňa 19. septembra 2022, čo potvrdil vlastnoručným podpisom, ako to vyplýva z pripojenej doručenky. List z 27. októbra 2022 prevzal žalobca do vlastných rúk dňa 3. novembra 2022, čo rovnako potvrdil vlastnoručným podpisom nachádzajúcom sa na pripojenej doručenke. Správny súd zároveň zistil, že po obsahovej stránke sa oba listy žalovaného zásadne nelíšia, pretože oznamujú žalobcovi tie isté skutočnosti, a teda, že mu požadovanú informáciu nie je možné poskytnúť, pretože záverečná správa komisie zriadenej podľa rozkazu žalovaného č. 4/2022 o zriadení odbornej komisie na prehodnotenie foriem a metód zaobchádzania s osobami odsúdenými na doživotie nebola doposiaľ schválená. 21. Správny súd je toho názoru, že už v momente prevzatia prvého listu z 12. septembra 2022 dňa 19. septembra 2022, teda oboznámením sa s jeho obsahom, mohlo a malo byť žalobcovi zrejmé, kto sa ním namietaného iného zásahu dopúšťa a v čom (podľa neho) spočíva faktický postup predstavujúci namietaný iný zásah. Napokon, schopnosť žalobcu bez pochybností vymedziť vyššie uvedené kritéria vyplýva aj z podania datovaného 3. októbra 2022, ktorým žalovanému adresoval opravný prostriedok/ rozklad resp. jeho odôvodnený nesúhlas a neposkytnutím požadovanej informácie. V poradí druhým listom z 22. októbra 2022 boli žalobcovi oznámené skutočnosti, ktoré mu však boli už známe z prvého listu z 12. septembra 2022. Žalobca teda nemusel a ani nemal vyčkávať na doručenie druhého listu z 22. októbra 2022. Vedomosť žalobcu a plynutie subjektívnej lehoty na podanie žaloby v prejednávanej
veci je preto potrebné naviazať na prevzatie prvého listu z 12. septembra 2022 žalobcom, t. j. od 19. septembra 2022. 22. V súvislosti s plynutím subjektívnej lehoty na podanie žaloby správny súd uvádza, že, právna úprava žaloby proti inému zásahu podľa ustanovení SSP nepredpokladá postup žalobcu, ktorý musí pred jej podaním vyčerpať osobitné postupy (ako tomu bolo v prípade úpravy nezákonného zásahu podľa ustanovení § 250v ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) a uplatniť voči faktickému postupu žalovaného námietky, sťažnosť alebo iné výhrady. Účinnosť ochrany na základe žaloby podľa § 252 SSP spočíva v možnosti jej bezprostredného podania v záujme čo najskoršieho poskytnutia ochrany subjektívnym právam, ktoré sú iným zásahom postihnuté. 23. Momentom prevzatia listu z 12. septembra 2022, t. j. dňa 19. septembra 2022, bol voči žalobcovi vykonaný resp. započatý ním namietaný iný zásah [správny súd nebude zaujímať stanovisko, či list zasielaný ako reakcia na žiadosť žalobcu podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám môže byť iným zásahom, resp. faktickým postupom podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP] a tento moment určil začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na správny súd podľa § 252 SSP. Na určenie rozhodného momentu pritom nemal žiaden vplyv ďalší postup žalobcu, ktorý sa rozhodol namietať nesprávnosť postupu žalovaného podaním opravného prostriedku. Inými slovami, lehota na podanie žaloby mu plynula už v priebehu podávania a vybavovala opravného prostriedku a nedošlo k jej priamoúmernému predĺženiu. 24. Uvedený záver prezentovaný správnym súdom vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 10Sžk/23/2020 z 30. septembra 2021, uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1, pod č. 4/2022, konštatoval, že na plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu podľa § 256 Správneho súdneho poriadku, a tým aj na posúdenie jej dôvodnosti, nemá vplyv, či napádaný iný zásah trval počas tejto lehoty alebo prípadne aj po jej uplynutí. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. 25. S ohľadom na zistenia, že žalobca nadobudol prvú vedomosť o namietanom inom zásahu dňa 19. septembra 2022, od ktorého mu začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby a táto uplynula 19. novembra 2022 (resp. 21. novembra 2022 ako najbližší pracovný deň), jeho žaloba podaná na poštovú prepravu dňa 2. januára 2023, t. j. viac ako mesiac po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej podanie, bola podaná oneskorene. V. Posúdenie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. 26. Podobne ako v prípade vyššie uvedenej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, správny súd prv, než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby proti namietanej nečinnosti žalovaného, a teda, či sa namietanej nečinnosti skutočne dopustil, skúmal procesné podmienky ako ja podmienky konania ustanovené pre daný druh žaloby. 27. Žalobca v zásade namieta, že žalovaný je nečinný v dôsledku neposkytnutia požadovanej informácie a to napriek skutočnosti, že žalobcovi listom z 12. septembra 2022 a listom z 27. októbra 2022 oznámil dôvod jej neposkytnutia. 28. Aktívne legitimovanou osobou pre podanie žaloby podľa § 242 ods. 1 SSP je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania a ktorá neúspešne vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť proti nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúru podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Na vymedzenie aktívne legitimovane osoby nadväzuje zákonodarca v Správnom súdnom poriadku ustanovením § 246 ods. 2, v ktorom explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava (okrem toho, že slúži na osvedčenie aktívnej legitimácie) reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SSP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. 29. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd preukázané, že žalobca pred obrátením sa na správny súd účinne a riadne nevyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom. Správny súd si je vedomý argumentácie žalobcu, ktorý má za to, že podanie z 1. októbra 2022 označené ako odvolanie/ rozklad, ktorým mienil podať opravný prostriedok, možno považovať za sťažnosť podľa § 3 zákona o sťažnostiach, no takúto argumentáciu nemožno akceptovať. 30. Je pravdou, že žalobca žalovanému skutočne doručil podanie z 1. októbra 2022 označené ako odvolanie/rozklad, avšak predmetné podanie nemožno považovať za sťažnosť proti nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach a to, či už na základe označenia podania alebo na základe jeho obsahu. Už iba označenie tohto podania „odvolanie/rozklad“ evokuje, že žalobca ním reagoval na individuálny správny akt, ktorý mu bol doručený a teda nesúhlasil s jeho obsahom, prípadne priamym dotykom na jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, ktorý takýto individuálny správny akt vyvolal. Je vylúčené, aby podanie ktorým zrejme mienil podať opravný prostriedok voči individuálnemu správnemu aktu, bolo neskôr možné považovať za sťažnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach voči nekonaniu žalovaného na účely podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V samotnom podaní nie je ani zmienka o nečinnosti, pričom akékoľvek námietky týkajúce sa nečinnosti nemožno badať ani z jeho celkového kontextu. Je potrebné dôsledne odlišovať, či žalobca namietal neposkytnutie informácie bez ďalšieho v dôsledku nekonania žalovaného a neposkytnutie informácie spolu s odôvodnením zachyteným v individuálnom správnom akte, pričom v prípade žalobcu sa jedná o druhú situáciu. 31. Keďže konanie o žalobe proti nečinnosti na správnom súde je podmienené vyčerpaním osobitných postupov ustanovených zákonom o sťažnostiach, smerujúcich k odstráneniu nečinnosti orgánu verejnej správy a nie iných pochybení (napríklad v podobe nesprávneho procesného postupu alebo nesprávneho právneho posúdenia), opravný prostriedok žalobcu a nadväzujúci list žalovaného z 22. októbra 2022 nie je možné považovať za vyčerpanie osobitných postupov na účely úspešného iniciovania žaloby proti
nečinnosti. Nevyhnutnosť smerovať sťažnosť priamo voči nečinnosti, vyplýva napríklad aj z komentáru k Správnemu súdnemu poriadku v zmysle ktorého „K žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora. Pôjde o to upozornenie, ktorým prokurátor namietal nečinnosť žalovaného ... (FEČÍK, Marián. § 246 [Všeobecné a osobitnej náležitosti žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1213.)“ . Nemožno opomenúť, že účelom adresovania riadnej a zrozumiteľnej sťažnosti proti nečinnosti priamo orgánu verejnej správy, ktorého nečinnosť sa namieta, je umožniť mu omnoho pružnejšie reagovať na vzniknutú nečinnosť a túto bezprostredne odstrániť. 32. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok v podobe vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti predpokladaných v ustanovení § 244 ods. 1 a § 246 ods. 2 SSP. VI. Záver 33. Správny súd dospel na základe vyššie uvedených zistení k záveru, že v dôsledku oneskoreného podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je potrebné túto postupom podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietnuť (výrok I. predmetného uznesenia k sp. zn. BA-7Sa/48/2023). Zároveň dospel na základe uvedených zistení k záveru o potrebe zastaviť konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 99 písm. f) SSP (výrok II. predmetného uznesenia k sp. zn. 16Sa/7/2025). 34. Hoci je to žalobca, ktorý v dôsledku oneskoreného podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy procesne zavinil jej odmietnutie, a rovnako je to žalobca, ktorý v dôsledku nevyčerpania osobitných postupov pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy procesne zavinil zastavenie konania, rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.