Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/31/2022 1022200616 28. 10. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200616.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., korešpondenčná adresa: C. X, XXX XX D. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 831 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. februára 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) priznala žalobkyni invalidný dôchodok od 20.10.2018 v sume 139.50 eur, následne zvýšený na celkovo 154,40 eur mesačne. 2. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán právne odôvodnil podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dx, § 73 ods. 2, § 65a a § 227 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) a vecne tým, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, odborný posudok o invalidite z 5. januára 2022. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. 4. Žalovaná, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2022 podľa § 215 ods. 4 a § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. 5. Svoje rozhodnutie žalovaná právne odôvodnila podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 § 153 ods. 5, § 82, § 196 ods. 7 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. a vecne tým, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 5. januára 2022, podľa ktorého žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 50 % od 20. októbra 2018. 6. Žalovaná poukázala na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 5. januára 2022 žalobkyňu uznal od 20. októbra 2018 za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, máte mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (z percentuálneho rozpätia 40 % - 50 %). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. za iné zdravotné postihnutia nebola zvýšená. 7. Nakoľko žalobkyňa nenamietala posúdenie jej zdravotného stavu a zároveň ani nedoložila nové lekárske správy, nebolo jej odvolanie postúpené posudkovému lekárovi sociálneho poistenia na opätovné posúdenie zdravotného stavu. 8. Žalovaná uviedla, že na nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. 9. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťujte sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 20. októbrom 2018 žalobkyňa získala 10 075 dní obdobia dôchodkového poistenia. Spôsob určenia sumy invalidného dôchodku je podrobne vysvetlený v napadnutom rozhodnutí. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok žalobkyňa získala 10 075 dní obdobia dôchodkového poistenia ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku, t. j. 62 rokov a 139 dní, t. j. 1 627 dní spolu s obdobím dôchodkového poistenia 11 702 dní, čo na účely výpočtu invalidného dôchodku je 32,0603 rokov dôchodkového poistenia. 10. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 20. októbru 2018 bola 11,9379 EUR . Suma invalidného dôchodku je 135,40 EUR mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7072 x obdobia dôchodkového poistenia 32,0603 x aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,9379 x 50 %. Suma invalidného dôchodku 139,50 Eur mesačne po zvýšení podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia. Suma invalidného dôchodku je určená správne v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. 11. Žalobkynina námietka o nezapočítaní hrubého zárobku v roku 1988 nebola podľa žalovanej dôvodná. Hrubý zárobok bol zhodnotený správne podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného a potvrdeného zamestnávateľom v sume 11 803 Sk s 234 dňami vylúčiteľných dôb. 12. K námietke žalobkyne o nehodnotení odstupného v roku 1991 žalovaná uviedla, že podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z. z. osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom do 31. augusta 1994 hrubými zárobkami sú zárobky podliehajúce dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Vyhláška č. 149/1988 Zb. Federálneho ministerstva práce asociálnych vecí zo dňa 16. septembra 1988, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v § 11 uvádza, čo sa považuje za hrubý zárobok. Odstupné, ktoré žalobkyni bolo vyplatené v roku 1991 nie je hrubým zárobkom, pretože nepodliehalo dani zo mzdy a nebolo z neho platené poistné na dôchodkové zabezpečenie.
13. Ďalej žalovaná uviedla, že doby zamestnania a obdobie dôchodkového poistenia sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 15. februára 2022. Do vzniku nároku žalobkyňa získala 10 075 dní, t. j. 27 rokov a 220 dní obdobia dôchodkového poistenia. 14. Dôchodkový vek vzhľadom na to, že žalobkyňa vychovala jedno dieťaťa podľa súčasných právnych predpisov je vo veku 62 rokov a 6 mesiacov, t. j. 16. mája 2023. 15. Žalovaná považovala podané odvolanie za nedôvodné. II. Žaloba a jej dôvody 16. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 19. apríla 2022 podala žalobkyňa správnu žalobu, v ktorej žiada súd o prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Žalobkyňa namieta nesúhlas s výškou vypočítanej sumy invalidného dôchodku 135,40 EUR mesačne a namieta nezrovnalosti vo vymeriavacích základoch v rokoch 1987 až 1988, kedy bola na platenej materskej dovolenke od mája 1987 do mája 1988. Zároveň žiadala doplatiť finančné prostriedky za všetky roky od skončenia školy, t. j. od roku 1980 až do roku 2022 na základe všeobecného vymeriavacieho základu pre každý kalendárny rok. Ďalej doplatiť finančné prostriedky za trvalé zdravotné následky po napadnutí v roku 1999 a zaplatiť všetky trovy konania a poplatky. Žalobkyňa tiež poukázala na nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu, vysťahovanie z bytu na C. XX, D. bez finančnej náhrady, vykradnutie celého 3-izbového bytu, nepravidelnú stravu, poškodenie zdravotného stavu. K správnej žalobe pripojila kópie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2022, rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. február 2022, oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 15. októbra 2021. III. Vyjadrenia žalovanej 17. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá k námietke žalobkyne o nezapočítaní vymeriavacích základov za obdobie platenej materskej dovolenky od mája 1987 do mája 1988 uvádza, že hrubé zárobky za roky 1987 a 1988 boli zhodnotené správne podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného a potvrdeného zamestnávateľom v sume 13 253 Sk so 196 dňami vylúčiteľných dôb (práceneschopnosť) za obdobie od 1. januára 1987 do 31. decembra 1987 a v sume 11 803 Sk s 234 dňami vylúčiteľných dôb (náhradné doby) za obdobie od 1. januára 1988 do 31. decembra 1988. 18. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom - súkromnou listinou, ktorej obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). Žalovaná nemá, v prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia/poistenia, príp. mesačných výkazoch. 19. Na nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/ poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. 20. Odvolací orgán sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pri čom výklad a aplikácia boli vykonané spôsobom súladným so zákonom č. 461/2003 Z. z. 21. K správnej žalobe pripojené listinné dôkazy - potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o tom, že žalobkyňa bola vedená v evidencii v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa
nachádzali v informačnom systéme žalovanej aj v čase posudzovania nároku žalobkyne na invalidný dôchodok. 22. Obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 1. januára 2002 do 24. novembra 2002 a od 29. mája 2003 do 31. decembra 2003, počas ktorého nebola žalobkyni vyplácaná podpora v nezamestnanosti sa žalobkyni na dôchodkové účely nehodnotilo. 23. Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období pred 1. januárom 2001, doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.). Pretože vyššie uvedené obdobie trvalo v období po 31, decembri 2000 a počas neho nebola žalobkyni vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. 24. Taktiež neboli žalobkyni na dôchodkové účely zhodnotené obdobia zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2003, nakoľko nejde o obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2004 doba evidencie nezamestnaných občanov už nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto sa pre nárok na dôchodok nehodnotí vôbec. Túto dobu je možné hodnotiť len vtom prípade, že si občan platil, alebo si dodatočne doplatí dobrovoľné dôchodkové poistenie. 25. Žalovaná je toho názoru, že nárok žalobkyne na invalidný dôchodok bol posúdený v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení/zabezpečení. Nepriaznivá finančná a sociálna situácia žalobkyne nemá vplyv na zvýšenie sumy invalidného dôchodku. 26. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov, uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2022, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. februára 2022, a trvá na jeho správnosti. IV. Replika žalobkyne 27. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobkyňa uviedla, že mzdové listy nie sú identické so zárobkami, ktoré sú uvedené na evidenčných listoch. Žalobkyňa má za to, že by jej malo byť započítané minimálne 50-60 eur do invalidného dôchodku za 4- ročné denné štúdium na ekonomickej škole. 28. Ďalej uviedla, že v roku 1981 od 1. 4.1981 do 31. 12. 1981 mesačne mala príjem 2000 Kčs t.j. 18 000 Kčs a nie 16710. V roku 1987 nebola práceneschopná, ale pracovala do mája 1987 a potom išla na riadnu platenú materskú dovolenku, kde príjem 13 253 je chybný keďže pracovala 5 mesiacov t. j. viac ako 12 000 Kčs a k tomu platená materská. Tiež rok 1988 od mája po roku platenej materskej nastúpila do práce a teda nemôže do konca roku 1988 byť vykázané v kolónke osobný vymeriavací základ suma 11803 Kčs. Žalobkyňa uvádza, že mesačne nezarábala 1400-1500KČS, ale 2800 mesačne v roku 19881, j. 22400 Kčs osobný vymeriavací základ. Rok 1989 je vymeriavací 28508, má byť 33600. Rok 2000 mala príjem mesačná 7500, teda chybný vymeriavací základ 13930, a rok 2001 viac ako 90 000, nie 89520. Od 6.5. 1991 nezamestnaná z dôvodu likvidácie podniku Stavebné závody a nezapočítava podpora v nezamestnanosti atď. Opätovné žiada o vybratie jej mzdových listov z archívu, doposiaľ neboli stále vybrané a doplniť uvedené údaje na evidenčné listy Sociálnej poisťovne. Tie musia byť identické a všetky jej zárobky započítané do invalidného dôchodku. V. Relevantná právna úprava 29. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
30. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 31. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 71 ods 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 33. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 34. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 35. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 36. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 37. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 38. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 39. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bols účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 40. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na svojej žalobe. Uviedla, že sa nestotožňuje s rozdielmi, ktoré vypočítala žalovaná v osobnom liste dôchodkového poistenia. Poukazuje na to, že žalovaná do výšky jej invalidného dôchodku nezarátala obdobie štúdia na strednej škole a to obdobie od 01.01.1977 do
31.12.1977, ktoré započítané nebolo ako aj obdobie od 01.01.1978 – 31.12.1978, pričom podľa jej názoru celé štúdium na strednej škole malo byť žalobkyni započítané. Žalobkyňa následne poukazuje na to, že v období od roku 1984-1991 pracovala v spoločnosti Pozemné stavby, pričom v tomto období nesúhlasia mzdové listy nachádzajúce sa v administratívnom spise zo skutočnosťou. Následne žalobkyňa namieta, že od mája 1987 až do mája 1988 bola na platenej materskej dovolenke, pričom žalovaná ju eviduje ako pracovne neschopnú. Následne namieta, že všetky údaje v osobnom liste dôchodkového poistenia nesúhlasia s realitou. Namieta taktiež, že vo výške invalidného dôchodku neboli zohľadnené obdobia jej evidencie na úrade práce ako uchádzačky o zamestnanie. 41. Zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach vo veci a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 42. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. februára 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie priznala žalobkyni invalidný dôchodok od 20.10.2018 v sume 139.50 eur, následne zvýšený na celkovo 154,40 eur mesačne. Medzi účastníkmi konania nie je medicínske posúdenie žalobkyne ani jej postavenie invalidnej osoby podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., sporným zostala výška priznaného invalidného dôchodku z dôvodu tvrdeného nezapočítania všetkých dôb dôchodkového poistenia. 43. Správny súd v Bratislave poukazuje na to, že nárok na invalidný dôchodok vzniká ak sa poistenec stal invalidným a zároveň získal dostatočný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z.a ku dňu invalidity nesplnil podmienky na vznik starobného dôchodku alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 44. Po oboznámení sa s napadnutým odvolacím a prvostupňovým rozhodnutím ako aj obsahom administratívneho spisu tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti, žalovaná pri rozhodovaní o výške dávky zohľadnila všetky žalobkyňou dosiahnuté obdobia dôchodkového poistenia. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj v odvolaní žalobcom doloženými lekárskymi nálezmi, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 45. V zmysle § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z., je potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, teda v prípade žalobkyne pred 20. októbrom 2018, pričom takto žalobkyňa získala 10.075 dní poistenia. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok žalobkyňa získala 10075 dní obdobia dôchodkového poistenia ku ktorému sa taktiež pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku (62 rokov a 139 dní - 1627 dní), teda na účely výpočtu invalidného dôchodku celkovo 32,0603 rokov dôchodkového poistenia. 46. Ohľadom námietky žalobkyne o nezapočítaní vymeriavacích základov za obdobie platenej materskej dovolenky od mája roku 1987 do mája roku 1988 tunajší súd poukazuje na to, že hrubé zárobky za roky 1987 a 1988 boli zhodnotené správne podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného a potvrdeného zamestnávateľom v sume 13.253 Sk so 196 dňami vylúčiteľných dôb (práceneschopnosť) za obdobie od 1. januára 1987 do 31. decembra 1987 a v sume 11.803 Sk s 234 dňami vylúčiteľných dôb (náhradné doby) za obdobie od 1. januára 1988 do 31. decembra 1988. 47. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom - súkromnou listinou, ktorej obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). Žalovaná nemá, v prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo
opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia/poistenia, príp. mesačných výkazoch. 48. Na nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/ poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Súd pri prieskume administratívneho spisu nenašiel žiadne ďalšie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré by žalovaná do výpočtu výšky invalidného dôchodku žalovaná nezahrnula. 49. K správnej žalobe pripojené listinné dôkazy, potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o tom, že žalobkyňa bola vedená v evidencii v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa nachádzali v informačnom systéme žalovanej aj v čase posudzovania nároku žalobkyne na invalidný dôchodok a tieto listinami boli žalovanej známe. 50. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 51. Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je možné poistné na dôchodkové poistenie doplatiť aj dodatočne za obdobie získané po 1 januári 2004, počas ktorého fyzická osoba: a/ mala prerušené poistenie podľa § 26 citovaného zákona b/ bola fyzickou osobou s odvodovou úľavou podľa § 4 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo c/ sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. 52. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení neskorších predpisov. 53. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia zákona je zrejmé, že sa obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 1. januára 2002 do 24. novembra 2002 a od 29. mája 2003 do 31. decembra 2003, počas ktorého nebola žalobkyni vyplácaná podpora v nezamestnanosti sa žalobkyni na dôchodkové účely nehodnotilo. 54. Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období pred 1. januárom 2001, doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.). Pretože vyššie uvedené obdobie trvalo v období po 31, decembri 2000 a počas neho nebola žalobkyni vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. 55. Správne neboli žalobkyni na dôchodkové účely zhodnotené obdobia zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2003, nakoľko nejde o obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. 56. Od 1. januára 2004 doba evidencie nezamestnaných občanov už nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto sa pre nárok na dôchodok nehodnotí vôbec. Túto dobu je možné hodnotiť len vtom prípade, že si občan platil, alebo si dodatočne doplatí dobrovoľné dôchodkové poistenie. Suma invalidného dôchodku je určená správne. 57. Čo sa týka žalobkyňou namietaných dôb osobného listu dôchodkového poistenia, ktoré malo byť u každého jedného zamestnania žalobkyne vypočítané nesprávne, tunajší súd poukazuje na to, že žalobkyňa toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala, nepredložila ani súdu ani žalovanej
v administratívnom konaní žiadne dôkazy. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní namietala, že tieto údaje si mala žalovaná dohľadať vo svojom archíve, nie je možné s touto námietkou súhlasiť. Sociálna poisťovňa nemá archív, kde by uchovávala mzdové listy všetkých zamestnancov na Slovensku. Pracuj len s tými mzdovými listinami, ktoré jej zamestnávatelia, alebo zamestnanci predložia. Pričom ako sama žalobkyňa na pojednávaní uviedla, v tomto smere neprodukovala v administratívnom konaní žiaden dôkaz a sama nepredložila žiaden mzdový výkaz, preukazujúci chybu v podkladoch pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne. 58. Ohľadom námietky nezapočítania doby materskej dovolenky do obdobia jej dôchodkového poistenia (máj 1987 až máj 1988), má konajúci súd za preukázané z osobného listu dôchodkového poistenia žalobkyne, že uvedené obdobie materskej dovolenky jej bolo do výšky invalidného dôchodku započítané. 59. Pokiaľ žalobkyňa ďalej namieta nezohľadnenie jej celej doby štúdia na strednej škole a to konkrétne obdobia od 01.01.1977 do 31.12.1977, ako aj obdobie od 01.01.1978 – 31.12.1978, tunajší súd uvádza, že tieto obdobia neboli do výšky invalidného dôchodku žalobkyne rátané, napriek tomu, že sú vedené v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobkyne, avšak nepatria do rozhodujúceho obdobia dôchodkového poistenia pre výšku invalidného dôchodku žalobkyne. 60. Čo sa týka námietky žalobkyne z pojednávania o chybnom nezapočítaní odstupného z roku 1991 do výšky invalidného dôchodku, tunajší súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia a to na jeho stranu 4 „podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z. z. osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom do 31. augusta 1994 hrubými zárobkami sú zárobky podliehajúce dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Vyhláška č. 149/1988 Zb. Federálneho ministerstva práce asociálnych vecí zo dňa 16. septembra 1988, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v § 11 uvádza, čo sa považuje za hrubý zárobok. Odstupné, ktoré Vám bolo vyplatené v roku 1991 nie je hrubým zárobkom, pretože nepodliehalo dani zo mzdy a nebolo z neho platené poistné na dôchodkové zabezpečenie.“ 61. Na záver tunajší súd poukazuje na to, že „..súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)“. 62. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. 63. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 64. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).