Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/65/2022 1022200038 27. 11. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200038.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená X. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX D., zastúpená advokátskou kanceláriou DY Legal s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 50 608 258, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. s. 5285/2021/301, č. k. PV 301/00282/2016/R, č. z. 73802/2021 z 11. októbra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Dňa 5. februára 2016 vydal žalovaný platobný výmer č. s. 34097/2016/301, č. k. PV 301/00282/2016, č. z. 11736/2016 (ďalej len „platobný výmer“), ktorým podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2004 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ďalšiemu účastníkovi nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 2948,40 € spolu s trovami konania vo výške 5 €. 2. Na odvolanie žalobcu rozhodla predsedníčka žalovaného dňa 11. októbra 2021 rozhodnutím č. s. 5285/2021/301, č. k. PV 301/00282/2016/R, č. z. 73802/2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietla a platobný výmer potvrdila v celom rozsahu. 3. Predsedníčka žalovaného úvodom zrekapitulovala, že voči platobnému výmeru podal žalobca odvolanie nesúhlasiac s výpočtom sumy poistného, pretože to mu bolo vypočítané vo vzťahu k dividendám vyplácaným zo zisku dosiahnutého v účtovnom období do 31. decembra 2003, pričom tento výpočet je v rozpore s § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z.. K odvolaniu sa vyjadril a ďalší účastník, ktorý uviedol, že ak mal platiteľ poistného podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie do roku 2003, tieto sa naďalej zdaňujú a pokladajú za príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“), a tiež tvoria vymeriavací základ na zdravotné poistenie a zúčtovávajú sa v ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie. 4. Vo vzťahu k § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. uviedol, že toto prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011 riešilo dividendy v zmysle zavedenej legislatívnej skratky v § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. teda príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.. Podiely zo zisku z účtovného obdobia do roku 2003, ktoré sú v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. posudzované a zdaňované v § 8 pod príjmy v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) nepatria, a teda sa na nich predmetné prechodné ustanovenie zákona č. 580/2004 Z. z. nevzťahuje.
5. Následne žalovaný prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/292/2014, ktorý dospel v skutkovo obdobnej veci k diametrálne odlišnému právnemu názoru. Snahou žalovaného bolo rozhodovať v súlade s aplikačnou praxou prezentovanou súdmi Slovenskej republiky, ale kvôli diametrálne odlišným názorom to v predmetnom prípade nebolo možné. Dňa 21. apríla 2016 bol žalovanému doručený podnet žalobcu vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, v ktorom navrhol vydať nové rozhodnutie, ktorým zruší platobný predpis z dôvodu jeho nezákonnosti. 6. Dňa 21. januára 2021 bolo žalovanému doručené uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) sp. zn. 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020, ktorý ustálil, že podiel na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplatený po 1. januári 2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z.. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal predovšetkým na body 27 až 34 tohto uznesenia. 7. Z dôvodov uvedených v uznesení veľkého senátu je nesporné, že do výpočtu ročného zúčtovania za rok 2014 ďalší účastník správne zahrnul aj príjmy žalobcu podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. ako príjem z podielu na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, vyplateného po 1. januári 2011, v tomto prípade v roku 2014. Predsedníčka úradu overila výpočet ročného zúčtovania za rok 2014 vykonaný ďalším účastníkom obsiahnutý vo výkaze nedoplatkov so záverom, že tento bol vykonaný správne, a celkový nedoplatok určený vo výške 2948,40 € je zákonný. Z uvedeného vyplynulo, že ďalší účastník mal nárok uplatniť si nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2014 výkazom nedoplatkov, respektíve platobným výmerom vydaným žalovaným. 8. Žalovaný záverom uviedol, že na podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania neprihliada, pretože rozhodnutie o prerušení konania bolo len procesným úkonom a nie meritórnym rozhodnutím, pričom v zmysle poskytnutého poučenia proti rozhodnutiu o prerušení konania nemožno podať odvolanie. II. Správna žaloba 9. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu s platobným výmerom zrušiť, a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 10. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil otázku platenia odvodov z dividend, pretože určil poistné na verejné zdravotné poistenie vo vzťahu k dividendám vyplácaným zo zisku dosiahnutým v účtovnom období od 31. decembra 2003. Takéto určenie poistného z dividend je v rozpore s ustanovením § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až od 1. januára 2005. 11. Na podporu svojej argumentácie poukázal žalobca na rozhodovaciu prax správnych súdov (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/18/2017 týkajúci sa identickej veci ako v predmetnom prípade, rozsudok sp. zn. 10Sžso/6/2014, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/51/2013 alebo Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/378/2013), v zmysle ktorej v režime podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov neexistovala povinnosť platiť z kapitálového majetku odvody. Odvodov na zdravotné poistenie teda v roku, v ktorom bol dosiahnutý zisk, z ktorého bola žalobcovi vyplatená dividenda, nepodliehali príjmy z kapitálového majetku a na uvedené nemalo vplyv ani to, že tieto podiely na zisku boli vyplatené až po roku 2011. Žalobca pritom s poukazom na zásadu legitímnych očakávaní predpokladá, že predmetná vec bude rozhodnutá v súlade s touto ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. 12. Žalobca uviedol, že právna konštrukcia ktorú zastáva žalovaný, by bola v rozpore s právnou úpravou platnou v roku, v ktorom bol dosiahnutý zisk z ktorého bola dividenda vyplatená, a bola by i retroaktívna, čomu nasvedčuje znenie ustanovenia § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré svoje účinky upravuje iba do budúcna. 13. Vo vzťahu k rozhodnutiu veľkého senátu sp. zn. 1Vs/2/2019, na ktoré sa odvoláva žalovaný, uviedol, že s ním žalobca nielenže nemôže súhlasiť z vyššie uvedených dôvodov, ale týka sa odlišnej veci vyplatenia podielu na zisku spoločnosti s ručením obmedzeným. V predmetnom prípade bola žalobcovi určená povinnosť platiť odvody na zdravotné poistenie z dividend zo zisku dosiahnutého akciovou spoločnosťou. V ustanovení § 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. sa neukladá povinnosť platiť poistné akcionárom akciovej spoločnosti, pričom subjekty tam uvedené nemožno svojvoľne rozširovať. 14. Žalobca, rovnako ako aj vyššie uvedené rozhodnutia správnych súdov, odmietol formalistický výklad, v zmysle ktorého mali byť za platiteľov poistného považovaní aj akcionári akciovej spoločnosti. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 580/2004 Z. z. ním mal byť zavedený úplne nový platiteľ poistného vo
vzťahu k plateniu odvodov z dividend. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť platiť odvody z akýchkoľvek a akokoľvek pomenovaných dividend malo byť od účinnosti zákona č. 580/2004 Z. z. nóvum. 15. V ďalšom žalobca odkázal na výňatok odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/6/2014 týkajúci sa histórie a systematických súvislostí vzniku legislatívy v oblasti platenia odvodov z kapitálového majetku vrátane dividend. Žalobca je toho názoru, že žalovaný neozrejmil, prečo by sa v prípade dividendy vyplatenej žalobcovi nemalo aplikovať ustanovenie § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z.. Porovnaním znenia citovaného ustanovenia v roku 2014 a aktuálneho znenia je zrejmé že to, že toto ustanovenie sa má vzťahovať len na dividendy, ktoré nie sú predmetom dane, a bolo do zákona č. 580/2004 Z. z. pridané až dodatočne, z čoho a contrario je zrejmé, že predtým sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na dividendy, ktoré dani podliehajú, tak ako je to v posudzovanom prípade. Žalobca zdôraznil, že nárok na dividendu nevzniká v tom istom roku ako bol dosiahnutý zisk z ktorého sa dividendy vypláca, ale až na základe rozhodnutia valného zhromaždenia príslušnej obchodnej spoločnosti, ktoré môže byť prijaté s odstupom niekoľkých rokov. 16. Vo vzťahu k prípustnosti retroaktivity v posudzovanom prípade žalobca poukázal na úvahu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 9Sžsk/22/2018, podľa ktorého ide o nepravú retroaktivitu, ktorá je v zásade prípustná, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V predmetnom prípade išlo o zavedenie novej povinnosti, ktorá poškodzuje a podstatným spôsobom obmedzuje práva vyplývajúce zo skoršej právnej úpravy, keďže v jej dôsledku sa majetok žalobcu zmenšil o vysokú čiastku. 17. Žalobca taktiež namietol postup žalovaného v podobe prerušenia konania a držania žalobcu v stave právnej neistoty po dobu viac ako 5 rokov, pričom v konaní nepokračoval ani po doručení podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania z 18. apríla 2016 s ktorým sa vysporiadal až v napadnutom rozhodnutí. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Na výzvu správneho súdu saku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými žalobcom vznesenými námietkami a to aj s poukazom na uznesenie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020. Veľký senát sa zaoberal nastolenou otázkou a prijal odpoveď, že podiel na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplatený po 1. januári 2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z.. 19. Nad rámec uvedeného žalovaný poukázal na list predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 21. októbra 2021 týkajúci sa predmetného rozhodnutia veľkého senátu, z ktorého je zrejmé, že toto uznesenie sa týka žiadosti žalovaného o stanovisko z 26. septembra 2018, ktorou upozornil na rozkol v právnych názoroch senátov bývalého správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 20. Čo sa týka rozhodnutia o prerušení konania ako procesného rozhodnutia, pokiaľ voči nim správny poriadok nepripúšťa opravný prostriedok, preskúmavajú sa až v rámci odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu tak, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade. 21. Ďalší účastník svoje právo na vyjadrenie sa ku správnej žalobe a vyjadreniu žalovaného nevyužil. IV. Relevantná právna úprava Podľa ustanovenia § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z., zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a) zamestnanec, b) samostatne zárobkovo činná osoba, c) zamestnávateľ, d) štát, e) platiteľ dividend. Podľa ustanovenia § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z., zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z., povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona.“ Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., predmetom dane sú a) príjmy zo závislej činnosti ( § 5), b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ( § 6), c) príjmy z kapitálového majetku ( § 7), d) ostatné príjmy ( § 8). Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z., ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, c) príjmy z predaja hnuteľných vecí, d) príjmy z prevodu opcií, e) príjmy z prevodu cenných papierov, f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, h) dôchodky a podobné opakujúce sa požitky, i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [ § 6 ods. 2 písm. b)], k) príjmy z derivátových operácií, l) peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby, m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu.“ Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14 a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené od 1. januára 2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z., ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( § 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov platného a účinného do 31. decembra 2003 (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“) „Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň„) sú a) príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6), b) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),
c) príjmy z kapitálového majetku (§ 8), d) príjmy z prenájmu (§ 9), e) ostatné príjmy (§ 10). Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 22. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 23. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/65/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/65/2022. 24. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie predsedníčky žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 26. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 27. novembra 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 27. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že ďalší účastník dňa 21. decembra 2015 vydal výkaz nedoplatkov č. 1567655517 vo výške 2948,40 € ako výsledok ročného zúčtovania za rok 2014, ktorého súčasťou bol aj presný výpočet poistného uvedený v tabuľke „Prehľad údajov pre výpočet RZ“. Dňa 14. januára 2016 podal žalobca voči výkazu nedoplatkov námietky, namietajúc postup ďalšieho účastníka v rozpore s § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z.. Súčasťou námietok bolo aj potvrdenie o vyplatenej dividende vo výške 21.960,- €, vystavené spoločnosťou SLOVINTEGRA, a.s., so sídlom Tematínska 5/A, Bratislava, IČO: 31 392 318. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že sa jedná o dividendu zo ziskov tejto spoločnosti vytvorených do. 31. decembra 2003 vyplatených dňa 9. decembra 2014. Dňa 25. januára 2016 doručil ďalší účastník konania žalovanému vyjadrenie k námietkam žalobcu spolu s návrhom na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie. Dňa 5. februára 2016 vydal žalovaný platobný výmer, voči ktorému žalobca dňa 19. februára 2016 podal odvolanie z totožných dôvodov, ako boli uvedené v námietkach. Dňa 14. marca 2016 sa ku odvolaniu žalobcu vyjadril ďalší účastník konania. Dňa 15. marca 2016 žalovaný prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 5S/292/2014 vo veci zahrnutia príjmov z podielov zo zisku vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 do vymeriavacieho základu pre účely určenia poistného na zdravotné poistenie. Žalovaný v poučení uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať ani ho preskúmať súdom. Dňa 21. apríla 2016 podal žalobca žalovanému podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Dňa 8. októbra 2021 prerokovala poradná komisia
žalovaného návrhy na rozhodnutie predsedníčky žalovaného o odvolaní žalobcu k platobnému výmeru. Dňa 11. októbra 2021 vydala predsedníčka žalovaného napadnuté rozhodnutie. 28. Správny súd úvodom konštatuje, že predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je napadnuté rozhodnutie predsedníčky žalovaného ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila platobný výmer, ktorým žalovaný rozhodol vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poisteného zdravotnej poisťovni tak, že žalobca je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 2948,40€. 29. Sporným medzi účastníkmi konania bolo zodpovedanie otázky, či žalobcovi vznikla povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z príjmov z podielov na zisku obchodnej spoločnosti (dividend) vytvoreného do 31. decembra 2003, avšak vyplatených až v roku 2014. 30. Uvedená právna otázka bola vyriešená Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení, sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09.09.2020, v odôvodnení ktorého na nastolenú otázku veľký senát prijal zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu odpoveď, ktorú správny súd v záujme predídenia skreslenia záverov preberá v úplnom znení. Veľký senát uviedol, že „Podiel na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003, ale vyplatený po 01.01.2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Veľký senát sa stotožnil s argumentáciou senátu 9S uvedenou v uznesení o postúpení veci, že dividendu, na ktorú v posudzovanom prípade vznikol účastníkovi nárok pred rokom 2003 a bola vyplatená v roku 2015, je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c/ a d/, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. V odôvodnení uznesenia veľký senát ďalej uviedol, že: „Podľa § 10b ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona zárobková činnosť je dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ostatné príjmy nie sú v zákone o dani z príjmov definované ani taxatívne vymenované, ustanovenie uvádza iba príkladmo, čo možno za ostatné príjmy považovať (ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä). Použitím argumentu a contrario je potrebné pod § 8 zákona o dani z príjmov podradiť všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie je možné posúdiť ich podľa ustanovení §§ 5-7 zákona o dani z príjmov. Ide teda o príjmy, ktoré nie sú príjmom zo závislej činnosti (§ 5), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6), ani príjmom z kapitálového majetku (§ 7). Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov účinného v roku 2015 dividenda nie je predmetom dane. Podľa § 52 ods. 24 tohto zákona ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“ Veľký senát ďalej konštatoval, že: „Na posúdenie vzniku daňovej povinnosti z podielov na zisku z obchodnej spoločnosti, na ktoré vznikol nárok pred 31.12.2003 sa podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda účastníkovi D. T. vznikol nárok na podiel na zisku v obchodnej spoločnosti ešte pred 01.01.2004, zdaniteľnosť uvedenej dividendy sa bude spravovať zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorý bol v čase vzniku nároku účinný. Podľa tohto zákona predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon z roku 1999 považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností. Dividenda, na ktorú účastníkovi vznikol nárok do roku 2003 sa teda zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 zákona č. 595/2003 Z. z. Keďže takúto dividendu, vyplatenú roku 2015 nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z., pôjde o ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Ako takýto ho účastník D. aj priznal v daňovom priznaní. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.“ 31. Obdobne ako vo vyššie uvedenej veci, aj v prejednávanom prípade vznikol žalobcovi nárok na podiel na zisku v obchodnej spoločnosti (akciovej spoločnosti) pred 1. januárom 2004, a preto sa zdaniteľnosť tohto príjmu spravuje zákonom č. 366/1999 Z. z., ktorý bol v čase vzniku nároku účinný a podľa ktorého sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb aj príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon č. 366/1999 Z. z. považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností (a teda aj akciových spoločností). Dividenda, na ktorú žalobcovi vznikol nárok do 31. decembra 2003, sa zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 ods. 1
zákona č. 595/2003 Z. z. Nezdaňujú sa iba dividendy, na ktoré vznikol nárok od 1. januára 2004, teda od účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z.. K vyplateniu dividendy došlo až v roku 2014, pričom tento príjem nespadá pod iné zákonné definície príjmov, a preto je možné ho považovať za ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. účinného v roku 2014 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. 32. Je zrejmé, že na predmetnú vec sa nevzťahuje ustanovenie § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z., definujúce dividendu ako zárobkovú činnosť v spojení s povinnosťou platiť poistné aj z dividend podľa § 13 ods. 6 uvedeného zákona. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje len na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období po 1. januári 2011, teda od účinnosti novelizácie zákona č. 580/2004 Z. z., ktorou bola do zákona definícia dividendy vložená. Dividendu, na ktorú žalobcovi vznikol nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v roku 2014, je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. (nie podľa § 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. ako uvádza žalobca). Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. účinného v roku 2014 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. 33. Pokiaľ žalobca namietal, že aplikovaním neskoršej právnej úpravy – zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 499/2010 Z. z. účinného od 1. januára 2011 na dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených do 31. decembra 2003 by došlo k pravej retroaktivite, ktorá je neprípustná, správny súd v poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/22/2018 zo dňa 28. apríla 2021 uvádza, že povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z dividendy, na ktorú vznikol nároku do roku 2003 a bola vyplatená roku 2014, nemôže byť považovaná za pravú retroaktívnu, pretože zákon č. 580/2004 Z. z. účinný v roku 2014 akceptuje stav, ktorý nastal za účinnosti skoršej právnej úpravy (vznik práva na dividendu), ale tento stav rieši v čase účinnosti novej právnej úpravy (v čase jej reálneho vyplatenia). 34. Žalobca namietal aj nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tvrdiac, že žalovaný neposkytol vysvetlenie, prečo sa na prípade dividendy vyplatenej žalobcovi neaplikuje ustanovenie § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z.. Správny súd vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú, pretože žalovaný bol pri rozhodovaní viazaný (v rámci precedenčnej viazanosti) právnym názorom vysloveným v rozhodnutí veľkého senátu, sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 9. septembra 2020 a vychádzajúc z právneho posúdenia veci žalovaný správne aplikoval ustanovenia príslušného zákona a napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil. 35. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých prezentoval opačný právny názor na kľúčovú otázku v tejto veci, teda že podiel na zisku dosiahnutom v účtovnom období za zdaňovacieho obdobie do 31. decembra 2003, vyplatený v roku 2012 resp. v roku 2014 nepodlieha odvodovej povinnosti na verejné zdravotné poistenie. Správny súd k tejto námietke uvádza, že žalobcom uvádzané rozhodnutia časovo prechádzali vydaniu rozhodnutia veľkého senátu, sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 9. septembra 2020, ktorým došlo ku konečnému vyriešeniu vyššie uvedenej spornej právnej otázky. Rozhodnutie veľkého senátu je pre súdy judikatórne záväzné a správny súd nevidí priestor polemizovať so závermi veľkého senátu prezentovanými v tomto rozhodnutí. Rovnako v tejto súvislosti musí správny súd skorigovať aj žalobcove tvrdenia, že by boli tieto skoršie rozhodnutia pre žalovaného záväzné, mal v súlade s tam uvedenými závermi postupovať a rozhodnúť a nenechať žalobcu v právnej neistote po dobu viac ako 5 rokov počas nedôvodne prerušeného správneho konania. Správny súd uvádza, že žalobcom prezentované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemali pre žalovaného tzv. kasačnú záväznosť (§ 469 SSP), ako sa domnieva, pretože neboli vydané v konaní, ktoré by priamo súviselo so žalobcovou vecou nedoplatku na poistnom. Žalovaný bol preto oprávnený vec posúdiť odlišne, prípadne vyčkať na rozhodnutie veľkého senátu v záujme predchádzať ďalšiemu triešteniu rozhodovacej praxe resp. vyvarovať sa vydaniu nezákonného rozhodnutia. 36. Prihliadajúc na oprávnenie správneho súdu posudzovať správnu žalobu v sociálnych veciach podanú fyzickou osobou neformálne a zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať aj nad rámec (ne)uplatnených žalobných bodov, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmal v medziach, či nie je v rozpore s ustálenou judikatúrou (inou ako vyššie prezentovanou). Správny súd totiž nie je povinný dôvody, ktoré v žalobe absentujú, vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také, ktoré už vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov. Ani na základe vlastnej činnosti však nevzhliadol pochybenie žalovaného, ktoré by malo za následok konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku ktorého by bolo potrebné ho zrušiť. Správny súd zároveň nezistil, že by pri výpočte a určení nedoplatku na poistnom na verejné zdravotné poistenie za rok 2014 žalovaný pochybil.
37. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že pre absenciu dôvodných námietok žalobcu týkajúcich sa predpísania nedoplatku z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2014 v sume 2948,40 € ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 38. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.