Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/66/2021 1021201125 11. 11. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201125.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom v právnej veci žalobcu: prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti: A. A. B., bytom: C. XXXX/ XX, D. A., o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16. novembra 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 27. júna 2018, Sociálna poisťovňa, pobočka E. F. (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) podľa § 144 ods. 1, § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) predpísala A. A. B. (ďalej len „ďalšia účastníčka“) poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej aj ako „poistné“), spolu vo výške 1.171,84 eur za mesiace jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008 a december 2008. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky ďalšia účastníčka neodviedla vôbec za mesiace jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008 a december 2008, čím porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podala ďalšia účastníčka odvolanie. 4. Žalovaná, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16. novembra 2018 podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. napadnuté rozhodnutie zmenila vo výroku tak, že vypustila text: „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a v ostatnom rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. 5. Svoje rozhodnutie žalovaná právne odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 128 ods. 1 písm. c/, § 3 písm. a/, § 5 písm. c/, § 128 ods. 2 písm. c/, § 129 ods. 1, 2, § 129 ods. 2, § 130 písm. c/, § 131 ods. 1 písm. c/, § 137 písm. b/, § 138 ods. 6, 9, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že ako odvolací orgán, preskúmala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka E. F., v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pozmeniť
z dôvodu formálneho nedostatku vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorý však nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poistného. 6. Poukázala na to, že podľa údajov z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) ďalšia účastníčka, ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 v sume 2 800 004,00 Sk (daňové priznanie podané 20. marca 2007) a za rok 2007 v sume 861 363,00 Sk (daňové priznanie podané 14. marca 2008), t. j. vyššie, ako zákonom ustanovená suma pre rok 2006 (91 200,00 Sk) a pre rok 2007 (97 200,00 Sk). 7. Prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že ďalšia účastníčka, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie jún 2008 až december 2008 neodviedla vôbec, v dôsledku čoho jej vznikla na poistnom dlžná suma spolu vo výške 1 171,84 eur, ktorá bola predpísaná napadnutým rozhodnutím. 8. Námietky, ktoré ďalšia účastníčka konania vzniesla v odvolacom konaní, podľa žalovanej nemali vplyv na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ďalšej účastníčke, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné včas a v správnej sume. Keďže si túto povinnosť nesplnila, Sociálna poisťovňa, pobočka E. F., dlžnú sumu poistného predpísala ďalšej účastníčke napadnutým rozhodnutím. 9. V odvolacom konaní bolo zistené, že ďalšej účastníčke bol priznaný starobný dôchodok odo dňa 2. januára 1996. Táto skutočnosť bola v napadnutom rozhodnutí zohľadnená tak, že ďalšej účastníčke nebolo predpísané poistné na invalidné poistenie. 10. Žalovaná poukázala na to, že v Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov, upravená v ustanovení § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení účinnom do 31. decembra 2015, resp. v ustanovení § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2016, v zmysle ktorej sa predpokladá, že odvádzateľ poistného pozná svoje povinnosti ustanovené zákonom v znení neskorších predpisov. Sociálnej poisťovni v predmetnom období nevyplývala zo zákona povinnosť upozorňovať platiteľov poistného na plnenie povinností v zmysle zákona v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa v oblasti Sociálneho poistenia poskytuje informácie na svojej internetovej stránke, ako aj prostredníctvom médií, t. j. rozhlasu a televízie. V prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. 11. Sociálna poisťovňa, pobočka E. F., prijala dňa 20. augusta 2007 Registračný list fyzickej osoby odhlášku, v ktorom ďalšia účastníčka uviedla ako dátum zániku poistenia 30. apríl 2007. V prípade ďalšej účastníčky bol dňa 20. augusta 2017 podaný Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku poistenia dňa 30. apríla 2007, na základe ktorého bola ďalšia účastníčka registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 30. apríla 2007, pretože Sociálna poisťovňa o existencii licencie L1A ďalšej účastníčky nemala žiadnu vedomosť, keďže ďalšia účastníčka licenciu typu L1A Sociálnej poisťovni nepredložila. Ďalšia účastníčka mala sama informovať Sociálnu poisťovňu o existencii licencie typu L1A. 12. Ďalšia účastníčka však bola aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (Licencia č. G./XX) a zároveň dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2006 a 2007 z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti,
pričom nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia dňa 30. apríla 2007 a z dôvodu, že účastníčka konania za rok 2008 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, Sociálna poisťovňa, pobočka E. F., rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-E., zo dňa 24. mája 2018 (právoplatné 28. júna 2018), rozhodla, že ďalšej účastníčke nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2007, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. júna 2009. 13. Námietku premlčania práva predpísať poistné za predmetné obdobie podľa právneho názoru žalovanej nebolo možné akceptovať, pretože desaťročná premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného za kontrolované obdobie do dňa vydania napadnutého rozhodnutia neuplynula (t. i. do 27, júna 2018). II. Žaloba a jej dôvody 14. Voči napadnutému rozhodnutiu zo dňa 16.11.20218 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave správnu žalobu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. 15. Prokurátor vzniesol kľúčovú námietku, ktorou je zodpovedanie otázky, či lehota podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaný na jej uplynutie prihliadať ex offo. V tejto súvislosti žalobca namieta, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne. Nestačí teda, aby v tejto lehote iba prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o predpísaní poistného. Uplatnením, respektíve vykonaním práva v danej veci je potrebné rozumieť rozhodnutie o predpísaní poistného, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie rozhodnutia má za následok len to, že orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je mím viazaný účastník konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným. Zákon o sociálnom poistení, neobsahuje inštitút spočívania premlčacej doby, nie je preto možné súhlasiť s tým, že by k spočívaniu premlčacej doby v predmetnej veci došlo počas konania, resp. vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky, tak ako sa nesprávne domnieva žalovaný vo svojom rozhodnutí. Včas a oprávnenou osobou podané odvolanie spôsobí dva účinky - suspenzívny (odkladný účinok) a devolutívny účinok. Devolutívny účinok znamená, že rozhodovanie o odvolaní sa presúva z prvostupňového orgánu na orgán druhého stupňa. Odkladný účinok sa prejavuje vo vzťahu k právoplatnosti rozhodnutia a vykonateľnosti rozhodnutia. Podané odvolanie vždy znamená odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní. Až do konečného rozhodnutia o odvolaní nemožno rozhodnutie vykonať, teda dochádza k odkladu plnenia povinnosti, resp. jej vynútenia. Ani jeden z uvedených účinkov odvolania nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Tak isto bez vplyvu na premlčanie je doplňujúce konanie, vykonané prvostupňovým orgánom po doručení odvolania, alebo samotné konanie o odvolaní pred príslušným odvolacím orgánom. 16. Na základe vyššie uvedeného žalobca preto trvá na tom, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote, stanovenej v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 17. Analogicky v tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na úpravu v priestupkovom práve, kde začatie konania a vydanie prvostupňového rozhodnutia taktiež nespôsobuje spočívanie prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku a priestupok nie je možné prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky (§ 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) a to ani v prípade, ak by táto lehota uplynula počas prvostupňového alebo odvolacieho konania. Obdobne aj v trestnom práve samotné podanie obžaloby na súd nespôsobuje spočívanie premlčacej doby, ale premlčacia doba sa vždy prerušuje iba vykonaním úkonov orgánom činným v trestnom konaní, sudcom pre prípravné konanie alebo súdom smerujúcich k trestnému stíhaniu páchateľa (§ 87 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).
18. Právo predpísať poistné A. A. B. bolo ku dňu 21.11.2018, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie žalovaného, premlčané za obdobie do októbra 2008. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018. Žalovaný vo svojom rozhodnutí posúdil otázku premlčania práva predpísať poistné tak, že desaťročná premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia pobočky, t. j. do 27.6.2018, neuplynula. Žalobca tento právny názor žalovaného ako aj pobočky, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nesprávny a v rozpore so zákonom a rozhodnutie žalovaného č. XXXXXX/XXXX-XX zo 16.11.2018 považuje žalobca na základe všetkých vyššie uvedených skutočností za nezákonné. III. Vyjadrenie ďalšej účastníčky 19. K žalobe sa vyjadrila aj ďalšia účastníčka, ktorá sa s podanou správnou žalobou v plnom rozsahu stotožnila. IV. Vyjadrenie žalovanej 20. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá zopakovala, že boli splnené obe podmienky vyžadované zákonom č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorých je fyzická osoba povinná odvádzať poistné na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. 21. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016, zo dňa 25. januára 2018, na ktorý sa žalobca v súvislosti s „otázkou premlčania“ odvoláva, žalovaná poukazuje na odlišný právny názor na otázku premlčania vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžso/45/2016, zo dňa 30. mája 2018. 22. Rovnaký právny názor, ako žalovaná, zastáva v tejto veci aj ministerstvo, t. j. že uplynutie desaťročnej premlčacej lehoty je potrebné posudzovať k dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým bolo poistné predpísané. V opačnom prípade by dochádzalo k situáciám, že by sa premlčalo aj právo predpísať poistné, ktoré Sociálna poisťovňa predpísala včas a v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tento právny názor vyslovilo ministerstvo napr. v rozhodnutí číslo: XXXXX/XXXX-X_H., XXXXXX, zo dňa 14. decembra 2020, ako aj v rozhodnutí číslo: XXXXX/ XXXX-X_H., XXXXX/XXXX, zo dňa 2. marca 2021, ktoré sa týkalo A. A. B.. Aj minister v rozhodnutí číslo: XXXXX/XXXX-X_H., XXXXX/XXXX, zo dňa 14. mája 2021, ktorým rozhodol o rozklade prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava proti rozhodnutiu ministerstva číslo: XXXXX/XXXX-X_H., XXXXX/XXXX, zo dňa 2. marca 2021. Ďalej poukazuje žalovaná na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.9Sžso/94/2018, zo dňa 23. septembra 2019. Právo predpísať poistné sa podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní námietky premlčania je rozhodujúci dátum splatnosti predpísaného poistného. Vzhľadom na dátumy splatnosti poistného, ktoré pobočka Sociálnej poisťovne predpísala rozhodnutím A. A. B. dňa 27. júna 2018, je zrejmé, že poistné za mesiac jún 2008, bolo splatné 8. júla 2008 a teda premlčacia lehota by uplynula až 8. júla 2018. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka E. F., číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 27. júna 2018, vo veci predpísania poistného za obdobie jún 2008 až december 2008, bolo vydané pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa splatnosti poistného predpísaného prvostupňovým rozhodnutím. 23. Žalobca v správnej žalobe poukázal aj na možnosť uplatnenia analógie úpravy zániku zodpovednosti za priestupok podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a na úpravu premlčania trestného stíhania obsiahnutého v § 87 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Analógiu práva (analógia iurus) Podľa žalovanej je možno však použiť len v tom prípade, ak určitá skupina prípadov nie je daným právnym predpisom upravená a nie je možné k riešeniu tejto situácie dôjsť obvyklým právnym výkladom. K analógii práva sa pristupuje až vtedy, keď nie je možné použiť analógiu zákona (analógia legis), podľa ktorej sa na skupinu prípadov neupravených v zákone v prvom rade aplikuje právna norma obsiahnutá v tom istom zákone, za predpokladu, že upravuje
skupinu najpodobnejších prípadov. Zákonodarca pri tvorbe zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov upravil inštitút premlčania v § 147 ods. 1, podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Citované ustanovenie je formulované jasne, jednoznačne a žalovaná nemôže odmietnuť takéto vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Rovnaký právny názor vyslovil minister v rozhodnutí číslo: XXXXX/XXXX-X_H., XXXXX/XXXX, zo dňa 14. mája 2021, v ktorom súčasne vyslovil právny záver, že „V prípade, ak by sa použila analógia úpravy premlčania iného právneho predpisu, a teda ignorovalo by sa uplatnenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mám za to, že správny orgán by postupoval v rozpore so zákonom o sociálnom poistení a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/53/2020, zo dňa 21. apríla 2021. 24. Žalovaná ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa vykonáva sociálne poistenie na základe osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Len zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje okrem výkonu sociálneho poistenia aj rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, ako aj konanie vo veciach sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa nie je orgánom činným v trestnom konaní a vzhľadom na vymedzené kompetencie v zákone č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ani nemôže byť orgánom činným v trestnom konaní, ktorý je oprávnený rozhodovať o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu. Rovnako nie je oprávnená z dôvodu dispozičnej absencie aplikovať ustanovenia o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu, na premlčanie práva predpísať poistné, ktoré je výslovne upravené v zákone č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 25. Žalovaná zastáva právny názor, že povinnosťou správnych orgánov, ako aj súdu, v rozsahu ich pôsobnosti je aplikovať platné právo a vykonať jeho výklad vychádzajúc zo znenia právnej normy s prihliadnutím na jej účel a vôľu zákonodarcu, čo mienil touto právnou úpravou ustanoviť. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 274/07, zo dňa 11. októbra 2007, z ktorého vyplýva, že správne súdy sú oprávnené odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Naviac poukazujeme na tú skutočnosť, že právny inštitút premlčania práva predpísať poistné upravený v § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. sa rovnako aplikuje od 1. januára 2004, kedy zákon č. 461/2003 Z. z. nadobudol účinnosť bez toho, aby bolo toto ustanovenie zmenené, resp. inak novelizované. 26. Námietka žalobcu, že inštitút premlčania práva predpísať poistné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. svojimi dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve, na ktorú mali pobočka a žalovaná prihliadať z úradnej povinnosti, sa v danej veci javí ako neopodstatnená vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci predpísania poistného námietku premlčania vzniesla. Žalovaná nehodnotila, či vznesenie námietky premlčania A. A. B. bolo alebo nebolo nadbytočné. Žalovaná v rámci odvolacieho konania len posudzovala otázku premlčania, t. j. či boli splnené podmienky premlčania ustanovené v § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a v napadnutom rozhodnutí sa s touto námietkou aj vysporiadala tak, že do dňa vydania napadnutého rozhodnutia, t. j. do 27. júna 2018, desaťročná premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného za kontrolované obdobie neuplynula. Keďže žalovaná v napadnutom rozhodnutí nevyslovila právny názor vo vzťahu k premlčaniu v tom zmysle, či prihliada na premlčanie len na základe vznesenej námietky premlčania alebo z úradnej povinnosti, zastávame právny názor, že námietka žalobcu, týkajúca sa povinnosti pobočky a žalovanej prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, nemôže byť predmetom tohto konania a je irelevantná. Zákonnosť postupu žalovanej v konaní vo veci predpísania poistného, t. j. či prihliadala alebo neprihliadala na premlčanie z úradnej povinnosti by bolo možné posúdiť len v tom prípade, ak by žalobkyňa námietku premlčania nevzniesla. 27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná zastáva právny názor, že nárok na predpísanie poistného za obdobie jún 2008 až december 2008 nie je premlčaný a bol uplatnený lege artis, t. j. podľa zákona.
V. Ďalšie vyjadrenie ďalšej účastníčky 28. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila podaním zo dňa 05.01.2022 ďalšia účastníčka konania, ktorá opakuje, že vedome nič nezanedbala. Licenciu G./XX jej vydala SLK v roku 2005, pričom nikde nebolo uvedené, že po skončení činnosti má povinnosť zrušiť licenciu a túto skutočnosť hlásiť žalovanej. VI. Replika žalobcu 29. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca zotrval na dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Žalobca poukazuje na to, že sa nestotožňuje s právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 03.05.2018. 30. Ďalej zotrval na tom, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote (§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), stanovenej zákonom. Nestačí, aby v tejto lehote iba prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o predpísaní poistného. Uplatnením, respektíve vykonaním práva v danej veci je potrebné rozumieť rozhodnutie o predpísaní poistného, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie rozhodnutia má za následok len to, že orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je mím viazaný účastník konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným. Zákon o sociálnom poistení, neobsahuje inštitút spočívania premlčacej doby. Nie je preto možné súhlasiť s tým, že by k spočívaniu premlčacej doby došlo počas konania, resp. vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky. 31. V súvislosti s premlčaním práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné na povinné sociálne poistenie žalobca poukazuje na podrobný a presvedčivý výklad uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.1.2018. Okrem toho žalobca poukazuje aj na novší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30.6.2021. 32. K námietke žalovanej o neprípustnosti analógie trestného práva žalobca uvádza, že na konkrétne ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov poukázal z dôvodu, že pokiaľ prerušenie alebo spočívanie premlčacej lehoty nie výslovne upravené v norme verejného práva, vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu alebo začatie konania samo o sebe nemôžu spôsobiť prerušenie alebo spočívanie jej plynutia. Začatie priestupkového konania a vydanie prvostupňového rozhodnutia tak nespôsobuje spočívanie dvojročnej prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku uvedenej v § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch a priestupok nie je možné prejednať, ak táto lehota uplynie počas prvostupňového alebo odvolacieho konania. Obdobne aj v prípade trestného práva samotné podanie obžaloby na súd nespôsobuje spočívanie premlčacej doby, ale premlčacia doba sa vždy prerušuje iba vykonaním úkonov orgánom činným v trestnom konaní, sudcom pre prípravné konanie alebo súdom smerujúcich k trestnému stíhaniu páchateľa (§ 87 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona). Právna úprava inštitútu premlčania v zákone o sociálnom poistení sa nemôže vymykať ostatným normám verejného práva. VII.
Duplika žalovanej
33. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení nestotožňuje s názorom žalobcu, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote a zastáva právny názor, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. 34. Opakovane zdôrazňuje, že v čase, kedy Sociálna poisťovňa poistné predpisuje, nie je možné predvídať, kedy rozhodnutie, ktorým sa poistné predpísalo, nadobudne právoplatnosť. V aplikačnej praxi je nerealizovateľné posudzovať námietku premlčania ku dňu dátumu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
bolo poistné predpísané vzhľadom na to, že pri predpísaní poistného Sociálna poisťovňa logicky nemôže vedieť, kedy predmetné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, t. j. nedá sa predpokladať kedy účastník konania rozhodnutie prevezme, či ho vôbec prevezme, ak ho prevezme či podá odvolanie alebo sa vzdá odvolania, resp. odvolanie nepodá, rovnako sa nedá predpokladať, kedy bude ukončené odvolacie konanie v prípade, ak účastník konania využije svoje právo na podanie opravného prostriedku. Ak by Sociálna poisťovňa prijala prezentovaný právny názor žalobcu, premlčanie by sa posudzovalo výslovne k abstraktnému dátumu, ktorý naostatok nemusí byť ani správny. 35. Žalovaná zotrváva na právnom názore, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka E. F., číslo: XXX-XXXXXXXXXX- I., zo dňa 27. júna 2018, vo veci predpísania poistného A. A. B. za obdobie jún 2008 až december 2008, bolo vydané pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa splatnosti poistného predpísaného prvostupňovým rozhodnutím (poistné za mesiac jún 2008 bolo splatné 8. júla 2008 a teda premlčacia lehota by uplynula až 8. júla 2018). 36. Taktiež poukazuje na rozsudok veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VS/3/2019, zo dňa 24. novembra 2020. VIII.
Relevantná právna úprava
37. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 39. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 40. Podľa § 128 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 41. Podľa § 128 ods. 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 42. Podľa § 129 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor. 43. Podľa § 130 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu. 44. Podľa ustanovenia § 131 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., sadzba poistného na starobné poistenie je povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18 % z vymeriavacieho základu. 45. Podľa ustanovenia § 137 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu. 46. Podľa § 138 ods. 6 prvá a druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z., vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
47. Podľa § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu. 48. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 50. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 51. Podľa § 227 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec a poberáte!’ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. 52. Podľa § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. 53. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. IX.
Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
54. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. 55. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 56. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené (zmenené len vypustením časti textu v rozhodnutí, ktoré sa nedotklo vecnej stránky rozhodnutia) rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bolo ďalšej účastníčke konania predpísané poistné výške spolu 1.171,84 eur za mesiace jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008 a december 2008. 57. Sporným bolo zodpovedanie vznesenej námietky premlčania práva na predpísanie poistného, keďže žalobca bol toho názoru, že právo predpísať poistné bolo premlčané. Žalobca dôvodil, že judikatúra kasačného súdu sa k zodpovedaniu otázky, či je lehota podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., premlčacou alebo prekluzívnou, stavia nejednotne a to aj vo vzťahu k posúdeniu, či na námietku premlčania je potrebné prihliadať ex offo alebo iba na námietku vznesenú účastníkom konania. 58. Podľa názoru žalobcu možno poistné považovať za predpísané až nadobudnutím právoplatnosti príslušného rozhodnutia o predpísaní poistného a keďže toto nadobudlo právoplatnosť až dňa 21. novembra 2018 za obdobie do októbra 2008, právo predpísať poistné so splatnosťou je premlčané. V konaní prezentoval aj argumentáciu, v zmysle ktorej bolo potrebné prihliadať na námietku premlčania
a či lehota podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uplynula ku vydaniu napadnutého (druhostupňového) rozhodnutia a nie ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia. 59. Správny súd konštatuje, že ku dňu jeho rozhodovania bola rozhodovacia prax kasačného súdu vo vzťahu k nastolenej spornej otázke zjednotená a jednoznačne vyriešená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023, v ktorom konštatoval, že „... Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.“. 60. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa v citovanom rozsudku vyjadril aj ku otázke, či je potrebné na premlčanie práva predpísať poistné prihliadať ex offo, alebo iba na námietku vznesenú účastníkom konania, avšak z dôvodu, že v predmetnom prípade vzniesla ďalšia účastníčka námietku premlčania včas a žalovaná sa ňou v napadnutom rozhodnutí aktívne zaoberala, nemožno túto námietku vyhodnotiť ako relevantnú. Napokon, veľký senát sa vyjadril, že Sociálna poisťovňa sa premlčaním začne zaoberať až po vznesení takejto námietky (bod 28 rozsudku). 61. Vychádzajúc z uvedeného názoru veľkého senátu vyplýva, že zákon č. 461/2003 Z. z. Sociálnej poisťovni neustanovuje maximálnu lehotu, v ktorej môže poistné predpísať, avšak pokiaľ ho predpíše po uplynutí 10 ročnej lehoty počítanej odo dňa splatnosti poistného, je povinná na vznesenú námietku premlčania prihliadať. Zároveň veľký senát ustálil, že pod pojmom „predpísať“ je potrebné rozumieť povinnosť pobočky Sociálnej poisťovne vydať prvostupňové rozhodnutie, pričom nie je potrebné, aby takéto rozhodnutie o predpísaní poistného v lehote podľa § 147 ods. 1 uvedeného zákona aj nadobudlo právoplatnosť. 62. S konkretizáciou na prejednávanú vec je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaná predpísala ďalšej účastníčke poistné, bolo vydané dňa 27. júna 2018. Námietku premlčania preto bolo potrebné uznať vo vzťahu k poistnému, ktorého splatnosť nastala pred 27. júnom 2008, teda ku premlčanie práva zaň resp. za neskoršie mesiace, nedošlo (Sociálna poisťovňa prvostupňovým rozhodnutím nepredpísala ďalšej účastníčke poistné za mesiace predchádzajúce mesiacu jún 2008). 63. Správny súd tak dospel k záveru, že žalovaná vec správne právne posúdila, ak dospela k záveru, že námietka premlčania vznesená ďalšou účastníčkou v rámci odvolacieho konania proti prvostupňovému
rozhodnutiu o predpísaní penále je nedôvodná. Jedinú námietku žalobcu, že rozhodnutie o predpísaní penále musí v lehote podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nadobudnúť právoplatnosť, vyhodnotil s ohľadom na prezentované rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023 ako nedôvodnú. Správny súd v dôsledku uvedeného správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 64. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c/ SSP tak, že účastníkom konania (vrátane ďalšej účastníčky) právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).