Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/56/2021 1021200905 09. 07. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200905.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D., nar. XX. XXXX XXXX, bytom E. XXX/XX, C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. februára 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júla 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), rozhodla o zvýšení starobného dôchodku žalobkyni od 1. januára 2020 podľa § 293ej, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) na sumu 559,80 eur mesačne. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že suma starobného dôchodku bola určená podľa § 293ej a § 66a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky, a teda fiktívna suma starobného dôchodku vypočítaná na 1 006,10 eur mesačne - 446,39 eur mesačne (suma starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky) = 559,71 eur mesačne. Suma starobného dôchodku určená podľa § 293ej zákona č. 461/2003 Z. z. je preto 559,80 eur mesačne. Zároveň táto suma je vyššia ako suma starobného dôchodku 550,40 eur mesačne, ktorá bola žalobkyni vyplácaná 1. januára 2020, a ktorá bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., preto jej od 1. januára 2020 patrí starobný dôchodok v sume 559,80 eur mesačne. Prílohu prvostupňového rozhodnutia bol Osobný list dôchodkového poistenia, ktorý obsahuje obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet fiktívnej sumy starobného dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s priemerným mzdovým bodom použitým pri prepočte jej starobného dôchodku, lebo ho považovala za vypočítaný z neúplných údajov a tiež podľa jej názoru nebol použitý správny počet dní obdobia dôchodkového poistenia. Keďže obe hodnoty ovplyvňujú výsledok výpočtu fiktívnej sumy, je táto tiež vyčíslená nesprávne a následne tak aj novourčená suma starobného dôchodku. Nesúhlasila s tvrdením, že obdobie od 1. januára 1993 do 16. augusta 1997, kedy bola
zamestnaná v Českej republike, je príslušný hodnotiť nositeľ poistenia Českej republiky, Česká správa sociálneho zabezpečenia. 3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“) rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 8. februára 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že podľa § 293ej zákona č. 461/2003 Z. z. sa žalobkyni zamieta žiadosť o nové určenie sumy starobného dôchodku a od 1. januára 2020 jej naďalej patrí starobný dôchodok v sume 550,40 eur mesačne. Zároveň podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára 2021 zvýšil sumu starobného dôchodku na 564,80 eur mesačne. 4. V odôvodnení uviedol, že pre fiktívnu sumu starobného dôchodku žalobkyne jej bolo obdobie dôchodkového poistenia po 31. decembri 1993, t. j. doba starostlivosti o dieťa nesprávne zhodnotené ako obdobie získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Poukázal, že československé obdobie dôchodkového poistenia je obdobie pred 1. januárom 1993, to znamená do 31. decembra 1992. V období od 1. januára 1993 do 31. marca 1996 bola žalobkyňa zamestnaná v Českej republike, toto obdobie zamestnania je príslušný hodnotiť nositeľ poistenia Českej republiky, Česká správa sociálneho zabezpečenia. Skonštatoval, že vzhľadom na to, že v odvolacom konaní boli preukázané nové skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zmenu rozhodnutia podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., suma fiktívneho starobného dôchodku žalobkyne bola určená opätovne, bez zhodnotenia doby starostlivosti o dieťa, nakoľko uvedená doba už bola zhodnotená Českou správou sociálneho zabezpečenia. Fiktívna suma starobného dôchodku sa podľa § 293ej a § 66a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. určila ako fiktívna suma starobného dôchodku so zohľadnením československého obdobia dôchodkového poistenia a obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ku dňu priznania starobného dôchodku žalobkyni, t. j. ku dňu 24. mája 2017. Ďalej bol v odôvodnení uvedený samotný výpočet fiktívnej sumy starobného dôchodku vo výške 892,70 eur, a táto bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,9201 x 40,9590 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 (= 892,70 eur mesačne). Následne druhostupňový orgán vypočítal fiktívnu sumu starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v súlade s § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom táto spolu so zákonnými zvýšeniami činila sumu 251,20 eur mesačne. Skonštatoval, že fiktívna suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je 892,70 EUR mesačne a je vyššia ako fiktívna suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v sume 251,20 EUR mesačne, a preto starobný dôchodok patrí žalobkyni v sume určenej podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Spolu so zákonnými zvýšeniami fiktívna suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia a hrubých zárobkov získaných do 31.decembra 1992 je 961,00 eur mesačne. Ďalej uviedol, že podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky k 1. januáru 2020, to znamená ku dňu určenia sumy dôchodku podľa § 293ej zákona č. 461/2003 Z. z. je 11 342 Kč mesačne, čo po prepočítaní referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma predčasného starobného dôchodku (1 EUR = 25,40800 CZK), je 446,39 eur mesačne. Sumu starobného dôchodku ďalej určil podľa § 293ej a § 66a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky. Fiktívna suma starobného dôchodku 961,00 eur mesačne - 446,39 eur mesačne starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky = 514,61 eur mesačne. Uzavrel, že suma starobného dôchodku 514,70 eur mesačne určená podľa § 293ej zákona č. 461/2003 Z. z. je nižšia ako suma starobného dôchodku 550,40 eur mesačne, ktorá sa žalobkyni vypláca 1. januára 2020, a ktorá bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., preto od 1. januára 2020 patrí žalobkyni starobný dôchodok v sume 550,40 eur mesačne, lebo táto suma je vyššia. Následne uvedenú sumu od 1. januára 2021 upravil o zákonné zvýšenie podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. II. Žaloba a jej dôvody 5. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej číslo XXX XXX XXXX X z 8. februára 2021 podala žalobkyňa na Krajský súd v Bratislave včas správnu žalobu zo dňa 24. mája 2021 a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zopakovala priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu rozhodnutí oboch stupňov, pričom považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné, lebo podľa jej
názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v neúplnom zohľadnení období potrebných pre určenie fiktívnej sumy starobného dôchodku aj po 31. decembri 1992 (§ 66a ods. 2), čo ovplyvňuje celkovú sumu starobného dôchodku prepočítaného podľa novely č. 105/2019 Z.z. Napriek nezohľadneným obdobiam žalovaná zahŕňa do výpočtu celú sumu dôchodku vyplácanú z Českej republiky, t.j. aj za tieto nezohľadnené obdobia. 6. Vyjadrila tiež nesúhlas s tvrdením druhostupňového orgánu, že pre fiktívnu sumu starobného dôchodku jej bolo obdobie dôchodkového poistenia po 31. decembri 1993, t. j. doba starostlivosti o dieťa, nesprávne zhodnotené ako obdobie získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Uviedla, že obdobie po 31. decembri 1993 sa nerovná dobe starostlivosti o dieťa. Poukázala, že jej zamestnanie u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike trvalo od 1. januára 1992 do 16. augusta 1997, t.j. po 31. decembri 1992 (do tohto dátumu sa hovorí o „československom období“) ešte ďalších 1689 dní (4,6274 roka), ktoré tvoria počet dní (rokov) dôchodkového poistenia. Doba starostlivosti o dieťa trvala od 16. augusta 1994 do 16. augusta 1997, z čoho tvorilo rozhodujúce obdobie 958 dní (2,6911 roka). Roky 1995, 1996 sa do rozhodujúceho obdobia nerátali kvôli trvaniu materskej dovolenky celý rok. Namietala, že celé toto obdobie bolo z výpočtu vynechané s odôvodnením, že je ho príslušný hodnotiť, resp. zhodnotil nositeľ poistenia v Českej republike. Počet dní poistenia a rozhodujúceho obdobia ovplyvňujú výpočet fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa § 293ej a § 66a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Ich vynechaním je ovplyvnený aj výpočet sumy starobného dôchodku podľa § 293ej a § 66a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v neprospech žalobkyne. Poukázala tiež na, podľa jej názoru, diskriminačný rozmer postupu určenia dôchodkového sociálneho zabezpečenia pre tých, ktorí v čase rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky mali zamestnávateľa s českou adresou. Pri priznávaní jednotlivých dôchodkov nebolo totiž možné započítať reálne obdobia poistenia, vzhľadom na rozdelenie dôb zamestnaní na dva úseky (do a po 31. decembri 1992). III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo 7. januára 2022 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo napadnuté rozhodnutie je zákonné a správne. V plnom rozsahu sa stotožnila s právnym posúdením nároku žalobkyne vo veci starobného dôchodku, uvedenom v napadnutom rozhodnutí, v ktorom sú podrobne odôvodnené námietky žalobkyne, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými v správnej žalobe. Námietku žalobkyne vo vzťahu k diskriminačnému rozmeru postupu určenia dôchodkového sociálneho zabezpečenia pre tých, ktorí v čase rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky mali zamestnávateľa s českou adresou nepovažovala za dôvodnú, lebo žalovaná, ako aj generálny riaditeľ žalovanej, sú pri posudzovaní dôchodkových nárokov povinní postupovať podľa účinných právnych predpisov o sociálnom poistení, iný postup nie je možný. Bola toho názoru, že žalobkyňa neuviedla žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by preukázala odlišné zaobchádzanie ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v skutkovo obdobnej situácii. 8. V replike na vyjadrenie žalovanej z 28. februára 2022 žalobkyňa namietala, že až druhostupňovým rozhodnutím bola jej žiadosť zamietnutá a vrátil sa jej dôchodok v sume pred účinnosťou spomínanej novely zákona, t.j. v sume 550,40 eur. Ako odôvodnenie tohto rozhodnutia bola použitá formulácia „preukázanie nových skutočností, ktoré boli dôvodom na zmenu rozhodnutia podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.“. Nebolo však podľa názoru žalobkyne špecifikované, o aké nové skutočnosti sa jedná. Poukázala, že žiadna zmena od pôvodného rozhodnutia nenastala. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaná sa vôbec nevyjadrila ku skutočnosti, že napriek nezohľadneným obdobiam po 31. decembri 1992 z Českej republiky zahŕňa do výpočtu celú sumu vyplácanú z Českej republiky, t. j. aj za tieto nezohľadnené obdobia. Bola toho názoru, že konkrétne otázky žalobkyne o odpracovaných obdobiach, ktoré sa použili do výpočtov, zodpovedané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neboli. Rovnako nebol nijak objasnený ani dôvod, prečo sa do výpočtu naopak zarátala suma dôchodku z Českej republiky, ktorá pokrýva práve tieto, do výpočtu nepoužité, odpracované obdobia. Podľa jej názoru tiež námietka k odlišnému postupu má veľmi konkrétny obsah s poukazom napríklad, že celkový počet odpracovaných rokov sa posudzoval, v porovnaní s poistencami so zamestnávateľom iba na Slovensku, odlišne (rozdelil sa na 2 obdobia pre každý štát zvlášť). Pri takomto rozdelení sa nemohol dosiahnuť dostatočný počet odpracovaných rokov, čo malo priame negatívne následky v súvisiacich výpočtoch dôchodkovej sumy. Vzhľadom na takýto „nepostačujúci“ počet odpracovaných rokov nebola možnosť získať ani tzv. vyrovnávací príplatok. Veľmi konkrétny negatívny vplyv mal aj meniaci sa kurz českej koruny a eura.
9. Žalovaná na výzvu súdu v súdom určenej lehote na repliku žalobkyne nereagovala. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 13. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j), alebo rozhoduje podľa § 192 . 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 15. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 18. Podľa § 293ej ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ak poistencovi uvedenému v § 66a ods. 1, § 68a a § 73a ods. 1 vznikol nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2020, Sociálna poisťovňa určí sumu dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 na jeho žiadosť len raz ku dňu prvého nároku na výplatu dôchodku po 31. decembri 2019. 19. Podľa §66a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa odseku 2 a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca, ktorý získal a) pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, a b) po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky. 20. Podľa §66a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. 21. Podľa §66a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. ak starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného predpismi Českej republiky, použije sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 suma starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku podľa predpisov Českej republiky, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy tohto dôchodku z tohto dôvodu nedošlo. 22. Podľa §66a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,55a) ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1. 23. Podľa §66a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom55b)[odkaz na čl. 52 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia; ďalej len „nariadenie č. 883/2004“] určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. 24. Podľa čl. 52 (Priznanie dávok) ods. 1. písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka). 25. Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. československé obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a, predčasného starobného dôchodku podľa § 68a alebo invalidného dôchodku podľa § 73a je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. 26. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 27. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 28. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 30. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
31. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobkyne z 13. januára 2020 o prepočítanie výšky starobného dôchodku v zmysle §293ej v spojení s § 66a zákona č. 461/2003 Z. z., s tým, že jej od 1. januára 2020 naďalej patrí starobný dôchodok v sume 550,40 eur mesačne, so zákonným zvýšením od 1. januára 2021 v sume 564,80 eur mesačne. 32. Spornou medzi účastníkmi konania bola otázka výpočtu fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa § 66a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa názoru žalobkyne jej pri výpočte tejto fiktívnej sumy nebolo zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia získané v Českej republike po 31. decembri 1992, čo má následne vplyv na celkovú prepočítanú sumu starobného dôchodku podľa § 293ej a § 66a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 33. Zákonom č. 105/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (účinnom od 1. januára 2020) boli upravené podmienky poskytovania tzv. vyrovnávacieho príplatku, aby sa zosúladili s potrebami z aplikačnej praxe, ako i s relevantnou súdnou judikatúrou. Hoci vyrovnávací príplatok ako samostatná zákonná dávka od 1. januára 2020 už v zákone č. 461/2003 Z.z. nebol upravený, jeho funkciu nahradilo práve určenie sumy starobného dôchodku podľa §66a zákona č. 461/2003 Z. z. (ako aj určenie sumy predčasného starobného dôchodku podľa §68a a invalidného dôchodku podľa § 73a) a to v spojení s prechodným ustanovením § 293ej zákona č. 461/2003 Z. z. Výpočet fiktívnej sumy starobného dôchodku aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy (účinnej do 31. decembra 2019) však zostal v princípe rovnaký (porovnaj § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2019), čo vyplýva aj z následnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR (pozri napr. bod 13 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. 7Ssk/78/2022, z ktorého vyplýva, že žalovaná vychádzala pre nárok na prepočítanie starobného dôchodku podľa § 293ej podľa zákona účinného od 1. januára 2020 ako aj pre nárok na vyplácanie vyrovnávacieho príplatku podľa § 69c ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie od 31.januára z rovnakej fiktívnej sumy starobného dôchodku, ktorá bola žalobcovi už určená právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne o určení vyrovnávacieho príplatku). Teda aj pri výpočte fiktívnej sumy starobného dôchodku (pre účely rozhodovania o vyrovnávacom príplatku) sa táto určila ako suma starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6. 34. Vo vzťahu k postupu žalovanej pri určení fiktívnej sumy starobného dôchodku (pre účely rozhodovania o vyrovnávacom príplatku) správny súd poznamenáva, že táto právna otázka bola tiež predmetom súdneho prieskumu aj pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 30. mája 2018 sp.zn. 9So/210/2016 skonštatoval, že žalovaná (odporkyňa) správne určila fiktívnu sumu starobného dôchodku navrhovateľky tak, že započítala československé obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, t. j. to obdobie dôchodkového poistenia získané do 31. decembra 1992 v celosti a od 1. januára 1993 obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získala podľa slovenských právnych predpisov. Najvyšší súd k tomu tiež uviedol, že „kým pre účely rozhodovania o starobnom dôchodku sa zhodnocuje celkové obdobie dôchodkového poistenia získané v Slovenskej republike aj v cudzine a následne sa suma kráti koeficientom zodpovedajúcim pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa slovenských právnych predpisov k celkovému obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR aj v cudzine, pre účely rozhodnutia o vyrovnávacom príplatku je možné v zmysle § 69b ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. započítať po 31. decembri 1992 len obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR.“ Uvedené tiež vyplýva z dôvodovej správy k § 69b, podľa ktorej „teoretická (fiktívna) suma starobného dôchodku určovaná výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky je v zásade sumou starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok poistenec, ak by nedošlo k rozdeleniu ČSFR.“ 35. V tejto súvislosti je preto dôležité tiež uviesť, že po rozdelení ČSFR, t. j. po 31. decembri 1992 už je zamestnanie v Českej republike považované za zamestnanie v cudzine. Právna úprava vyrovnávacieho príplatku, resp. následne nová právna úprava určovania sumy starobného, predčasného a invalidného dôchodku podľa § 66a, § 68a, § 73a zákona č. 461/2003 Z. z. sa preto vzťahuje na zhodnotenie československého obdobia dôchodkového poistenia dotknutej skupiny poistencov, keďže
len toto obdobie nemožno považovať za klasické zamestnanie v cudzine. „Do 31. decembra 1992 sa doby zamestnania na území Českej republiky i na území Slovenskej republiky ako členských štátov československej federácie hodnotilo jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte (naposledy podľa zákona č. l00/1988 Zb.). Z hľadiska čl. 39 ods. l Ústavy SR zamestnanie v Českej republike je možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 31. decembri 1992, resp. po 30. apríli 2004 za zamestnanie v inom členskom štáte únie“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/124/2013 z 25. februára 2015). 36. V kontexte uvedeného potom nie je možné pri výpočte fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa § 66a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. postupovať tak, ako to požaduje žalobkyňa, a teda započítať jej aj obdobie dôchodkového poistenia získaného v Českej republike po 1. 1. 1993, lebo nejde o obdobie dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky (za toto obdobie nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ako to predpokladá § 60 zákona č. 461/2003 Z.z.). Zo zápočtového listu zo dňa 16. augusta 1997 vyplýva, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere u zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky v období od 1. januára 1992 do 16. augusta 1997 a podľa informačného systému Sociálnej poisťovne žalobkyňa nebola prihlásená na dôchodkové poistenie na území Slovenskej republiky. Preto sa jej nehodnotila ani doba starostlivosti o dieťa v období od 16. augusta 1994 do 15. augusta 1997 podľa predpisov Slovenskej republiky (zákona č. 461/2003 Z. z.), táto jej bola zhodnotená Českou správou sociálneho zabezpečenia. 37. Fiktívna suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, pričom priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu žalobkyne 1,9201 bola určená v súlade s § 63 zákona č. 461/2003 Z. z. Ku dňu priznania starobného dôchodku, ktorý je zároveň dňom, ku ktorému sa aj určuje fiktívna suma starobného dôchodku, 24. mája 2017, žalobkyňa získala spolu 14 950 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane československého obdobia dôchodkového poistenia), čo je 40,9590 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 24. máju 2017 bola 11,3505 eur. Fiktívna suma starobného dôchodku patriaca žalobkyni za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 892,70 eur mesačne tak bola správne určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,9201 x 40,9590 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505. 38. Žalovaná následne vykonala aj prepočet fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. (s poukazom na ustanovenie § 274 a § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), pričom fiktívna suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bola vyššia, ako suma dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb., a preto starobný dôchodok patrí žalobkyni v sume určenej podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Následne žalovaná predmetnú fiktívnu sumu starobného dôchodku upravila o zákonné zvýšenia, pričom k 1. januáru 2020 táto činila 961 eur mesačne. 39. Zo súdneho spisu, súčasťou ktorého je aj dávkový spis žalobkyne, ďalej vyplýva, že suma starobného dôchodku žalobkyne podľa právnych predpisov Českej republiky k 1. januáru 2020 bola 11 342 CZK, čo po prepočítaní referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou platným ku dňu, ku ktorému sa určuje suma starobného dôchodku (v súlade s § 66a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.), je 446,39 EUR mesačne (1 EUR = 25,40800 CZK). 40. Sumu starobného dôchodku následne žalovaná podľa § 293ej a § 66a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. správne určila ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky. Fiktívna suma starobného dôchodku 961,00 eur mesačne - 446,39 eur mesačne starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky = 514,61 eur mesačne. Zároveň žalovaná porovnala uvedenú sumu starobného dôchodku určenú podľa § 293ej zákona č. 461/2003 Z. z., pričom dospela k záveru, že je nižšia ako suma starobného dôchodku 550,40 eur mesačne, ktorá sa žalobkyni vypláca 1. januára 2020, a ktorá bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., preto od 1. januára 2020 patrí žalobkyni starobný dôchodok v sume 550,40 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia.
41. Zároveň týmto porovnaním bola naplnená aj podmienka § 66a ods.5 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorej suma starobného dôchodku podľa § 66a ods. 1 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s čl. 52 ods. 1. písm. a) nariadenia č. 883/2004, určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Ako vyplýva zo spisov, rozhodnutím žalovanej zo 6. decembra 2017 číslo XXX XXX XXXX X bol žalobkyni právoplatne priznaný starobný dôchodok podľa §65, §82, §293dq a §293dr zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia č. 883/2004 od 24. mája 2017 v sume 511,90 eur (ktorý jej bol vyplácaný k 1. januáru 2020 v sume 550,40 eur). 42. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že do výpočtu žalovaná zahrnula celú sumu vyplácanú z Českej republiky, t.j. aj sumu za obdobia, ktoré jej neboli zahrnuté do fiktívnej sumy starobného dôchodku, tak správny súd poukazuje, že z § 66a ods. 1 zákona č. 461/2003Z. z. jasne vyplýva, že od fiktívnej sumy starobného dôchodku určenej podľa §66a ods. 2 sa odpočíta suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, a teda skutočná suma, ktorá sa žalobkyni z Českej republiky vyplácala. Žalovaná nemôže vzorec výpočtu prispôsobovať požiadavkám žalobkyne, ale je povinná postupovať striktne podľa zákona, práve aj aby bola zabezpečená jednotnosť rozhodovania. 43. K námietke ohľadom diskriminácie správny súd poznamenáva, že žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne prípady, kedy by žalovaná postupovala rozlične s osobami v rovnakom postavení ako je žalobkyňa. Práve naopak, nie je správnemu súdu známe, že by žalovaná nepostupovala podľa zákona č. 461/2003 Z.z. jednotne pri výpočte fiktívnej sumy starobného dôchodku, ako aj vyplýva zo spomínaných rozhodnutí Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu SR, takto žalovaná postupovala aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy pre účely výpočtu vyrovnávacieho príplatku. Nie je dôvodná ani námietka vo vzťahu k meniacemu sa menového kurzu, lebo ku dňu prepočtu sa v súlade s § 66a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. starobný dôchodok z Českej republiky prepočítal na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý bol platný ku dňu, ku ktorému sa určovala suma starobného dôchodku podľa §66a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 44. Pre úplnosť správny súd tiež dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 1/2023 z 11. septembra 2024, ktorým ústavný súd nevyhovel návrhu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 69b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017, a v znení zákona č. 266/2017 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1. januára 2018 do 31. decembra 2019, a § 293ej ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z. z. účinnom od 1. januára 2020, s čl. 12 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom ústavný súd v bode 46 uvedeného nálezu uviedol, že „z ústavy nevyplýva všeobecné pravidlo, z ktorého vzišla idea vyrovnávacieho príspevku, a to skutočnosť, že rozdelenie federácie nemôže byť nikomu na ujmu. Zmena štruktúry štátov, vznik nových štátov, nevyhnutne ovplyvňuje aj pozície obyvateľov nástupníckych štátov“. 45. Žalobkyňa tiež namietala, že napadnutým rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zmenil prvostupňové rozhodnutie s poukazom na preukázanie nových skutočností podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom však podľa jej názoru nebolo špecifikované o aké nové skutočnosti sa jedná. K tomu správny súd považuje za potrebné uviesť, že generálny riaditeľ žalovanej ako druhostupňový orgán je v rámci odvolacieho konania oprávnený podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. V súlade s § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán v danom prípade nie celkom správne odkázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak z výroku vyplýva, že postupoval podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keď rozhodol o zmene napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Dôvodom na zmenu tak neboli nové skutočnosti, ale náprava nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia (konkrétne, že napr. nemala byť zhodnotená doba starostlivosti o dieťa, nakoľko uvedená doba už bola zhodnotená Českou správou sociálneho zabezpečenia, následne bol opätovne prepočítaný dôchodok podľa § 66a zákona č. 461/2003 Z. z.). Predmetné skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a preto je zrejmé, čo bolo dôvodom na zmenu prvostupňového rozhodnutia. Zároveň sa žiada dať do pozornosti žalobkyne, že administratívne rozhodnutie sa nezrušuje preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02). Žalobkyňa ani neuviedla, aký mala táto nesprávnosť dopad na jej subjektívno-právnu pozíciu, pričom správny súd touto nesprávnosťou žiadne porušenie subjektívnych práv žalobkyne nevzhliadol. 46. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že generálny riaditeľ žalovanej dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).