Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/96/2021 1021200790 30. 07. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200790.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Číslo: XXXXXXXXX/XXXX
2 1
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: LikoSpol, a. s., so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 35 730 234, zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100420385/2021 zo dňa 11.03.2021, takto rozhodol: Číslo: XXXXXXXXX/XXXX
2 1
I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100420385/2021 zo dňa 11.03.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101920229/2020 zo dňa 07.12.2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: Číslo: XXXXXXXXX/XXXX
2 12
I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Daňový subjekt (žalobca) podal dňa 02.11.2020 žiadosť o vrátenie preplatku na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019 vo výške XXX.XXX,XX eura. 2. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.12.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane nevyhovel žiadosti o vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019 v sume XXX.XXX,XX eur podľa § 79 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Správca dane špecifikoval nedoplatky žalobcu, na úhradu ktorých použil preplatok na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2019. Všetky uvedené nedoplatky boli vyrubené právoplatnými rozhodnutiami nasledovne: - nedoplatok vo výške X.XXX,XX eur, splatný 15.11.2002, bol vyrubený rozhodnutím o pokute č. 601/2100/134149/2002/Tak (pokuta); - nedoplatok vo výške X.XXX,XX eur, splatný 23.07.2003, bol vyrubený rozhodnutím č. 601/230/89745/2003/Tak; - nedoplatok vo výške XX.XXX,XX eur, splatný 23.07.2003, bol vyrubený rozhodnutím č. 601/230/89727/2003/Tak zo dňa 04.07.2003 (penále za nezaplatenie dane z príjmov za rok 2000); - nedoplatok vo výške XX.XXX,XX eur, splatný 08.02.2005, bol vyrubený rozhodnutím č. 601/230/134049/2004/Tak zo dňa 24.08.2004 (dodatočná daň za rok 1999); - nedoplatok vo výške XX.XXX,XX eur, splatný 08.02.2005, bol vyrubený rozhodnutím č. 601/230/134051/2004/Tak zo dňa 24.08.2004 (dodatočná daň za rok 2001). 3. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol žalovaný rozhodnutím č. 100420385/2021 zo dňa 11.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku. Penále za nezaplatenie dane za rok 2000 4. K daňovému nedoplatku na penále vo výške XX.XXX,XX eura žalovaný uviedol, že sa jedná o penále za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2000 najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške v zmysle § 55 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedené penále (v sume XXX.XXX,XX Sk) bolo vyrubené platobným výmerom Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/89727/03/TAK zo dňa 04.07.2003 (ďalej len „Platobný výmer na penále za rok 2000“), ktorý bol po odvolaní daňového subjektu potvrdený rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 11/256/8129/2003 1192 zo dňa 10.11.2003. 5. Daňový subjekt v odvolaní uviedol, že do dňa jeho podania neboli vybavené odvolania daňového subjektu voči dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava II, ktorými bola vyrubená dodatočná daň za rok 2001 a rok 1999. Napadnuté rozhodnutie odmietlo túto argumentáciu z nasledovných dôvodov:
Dodatočná daň za rok 1999 6. Dodatočná daň za rok 1999 bola určená Daňovým úradom Bratislava II (ďalej len „DÚ BA II“) dodatočným platobným výmerom č. 601/2100/134475/2002/Tak zo dňa 10.10.2002 na základe kontroly dane z príjmov za rok 1999 (ďalej aj „Prvý platobný výmer za rok 1999“). Proti tomuto platobnému výmeru podal daňový subjekt odvolanie zo dňa 31.10.2002, ktoré DÚ BA II zamietol listom č. 601/2200/142468/2002 zo dňa 14.11.2002 z dôvodu, že odvolanie je podané po lehote, ktorá uplynula dňa 31.10.2002. Na základe žiadosti daňového subjektu o obnovu konania zo dňa 13.02.2004 vydal DÚ BA II rozhodnutie č. 601/340/120583/04/Múč zo dňa 04.08.2004, ktorým povolil obnovu konania vo veci dane z príjmov právnických osôb za rok 1999. 7. V obnovenom konaní vydal DÚ BA II rozhodnutie č. 601/230/134049/04/Tak zo dňa 24.08.2004 (ďalej len „Druhý platobný výmer za rok 1999“), ktorým vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roku 1999 a podľa § 52 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinný do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 511/1992 Z. z.“) zrušil Prvý platobný výmer za rok 1999. Uvedené rozhodnutie bolo opravené rozhodnutím č. 601/340/166406/04/Paty zo dňa 08.11.2004. 8. Proti Druhému platobnému výmeru za rok 1999 podal daňový subjekt odvolanie, doručené na DÚ BA II dňa 17.09.2004 a doplnené 26.10.2004. Odvolanie bolo zamietnuté listom DÚ BA II č. 601/340/149968/04/Múč zo dňa 18.10.2004. Aj napriek tejto skutočnosti odvolací orgán rozhodoval o odvolaní, ktoré zamietol a potvrdil Druhý platobný výmer za rok 1999 rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 11/256/15854/2004-1091 zo dňa 29.12.2004. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt žalobu, ktorú Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/65/05-17 zo dňa 07.06.2006 zamietol. Odvolanie daňového subjektu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (podávané v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku) Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol rozsudkom sp. zn. 3Sžf/41/2010 a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/65/05-17. Na základe hore uvedených skutočností bolo konanie vo veci určenia dane z príjmov právnickej osoby za rok 1999 právoplatne ukončené. Dodatočná daň za rok 2001 10. Dodatočná daň za rok 2001 bola určená DÚ BA II dodatočným platobným výmerom č. 601/2100/134141/2002/Tak zo dňa 10.10.2002 na základe kontroly dane z príjmov za rok 2001 (ďalej len „Prvý platobný výmer za rok 2001“). Odvolanie daňového subjektu zo dňa 31.10.2002 vtedajší správca dane zamietol listom č. 601/2200/142468/2002 zo dňa 14.11.2002 z dôvodu, že odvolanie je podané po lehote, ktorá uplynula dňa 31.10.2002. Na základe žiadosti daňového subjektu DÚ BA II rozhodnutím č. 601/340/120586/04/Múč zo dňa 04.08.2004 povolil obnovu konania. 11. V obnovenom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 601/230/134051/04/Tak zo dňa 24.08.2004 (ďalej len „Druhý platobný výmer za rok 2001“), ktorým vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 2001 a zrušil Prvý platobný výmer za rok 2001. 12. Proti Druhému platobnému výmeru za rok 2001 podal daňový subjekt odvolanie, ktoré DÚ BA II zamietol listom č. 601/340/149971/04/Múč zo dňa 18.10.2004 (doručené žalobcovi dňa 21.10.2004). Aj napriek tejto skutočnosti odvolací orgán rozhodoval o odvolaní, ktoré zamietol a potvrdil Druhý platobný výmer za rok 2001 rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 11/256/15856/2004-1091 zo dňa 29.12.2004. 13. Proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podal daňový subjekt žalobu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/60/2005-28 zo dňa 07.06.2006 (právoplatné 29.11.2006) zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 11/256/15856/2004-1091 zo dňa 29.12.2004 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/60/2005-28 zo dňa 07.06.2006, žalovaný uvádza, že Krajský súd v Bratislave uvedeným rozsudkom zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky vo veci rozdielu dane za rok 2001 a vec vrátil na ďalšie konanie, čo odôvodnil právoplatným skončením konania nasledovne: „Podľa názoru súdu odvolacie konanie bolo právoplatne skončené dňa 21.10.2004 rozhodnutím o zamietnutí odvolania (§ 47 ods.
5 písm. a) a c) zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Žalovaný z uvedeného dôvodu nemohol vecne preskúmať napadnuté rozhodnutie č. 600/230/134051/04/Tak zo dňa 24.8.2004“ [pozn. správneho súdu – správne má byť číslo rozhodnutia uvedené ako 601/230/134051/04/Tak]. Na základe hore uvedených skutočností v oboch prípadoch boli konania ukončené právoplatnými rozsudkami. 14. Okrem neuznania vyššie uvedených daňových nedoplatkov daňový subjekt vzniesol v odvolaní aj námietku premlčania podľa § 85 ods. 1 daňového poriadku (právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že na všetky nedoplatky uvedené v rozhodnutí bolo začaté daňové exekučné konanie rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 601/340/11182/06/Eli zo dňa 03.02.2006. Daňová exekučná výzva č. 601/340/15857/06/Eli bola vydaná dňa 17.02.2006 a prevzatá daňovým subjektom dňa 01.03.2006. Daňový exekučný príkaz č. 601/340/27432/06/Eli bol vydaný dňa 20.03.2006. Keďže počas daňového exekučného konania lehota podľa § 85 ods. 1 daňového poriadku neplynie (§ 85 ods. 2 daňového poriadku), daňové nedoplatky uvedené v rozhodnutí nie sú premlčané. II. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu) 15. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca pôvodne na Krajský súd v Bratislave včas správnu žalobu zo dňa 14.05.2021, ktorú odôvodňoval nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nedostatočným zistením skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci, rozporom skutkového stavu, ktorý vzal orgán verenej správy za základ napadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi. Zároveň malo dôjsť podľa žalobcu k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Penále za nezaplatenie dane za rok 2000 16. K daňovému nedoplatku vo výške XX.XXX,XX eur, ktorý tvoria penále za neuhradený rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2000, žalobca uvádza, že Daňový úrad Bratislava zastavil konanie vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2000 rozhodnutím č. 9103403/5143696/2014 zo dňa 21.11.2014. K uvedenému rozhodnutiu došlo po povolení obnovy konania. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v rámci nového konania o vyrubení rozdielu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2000 vydalo rozhodnutie č. 1100302/197983/2014/5067 zo dňa 25.04.2014, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/134053/04/Tak zo dňa 24.08.2004, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 v sume XX.XXX,XX eur, zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Daňový úrad Bratislava následne konanie zastavil vyššie uvedeným rozhodnutím zo dňa 21.11.2014 s odkazom na § 69 daňového poriadku. Žalobca má za to, že keď neexistuje za zdaňovacie obdobie roku 2000 právoplatné rozhodnutie o vyrubení nedoplatku na dani z príjmu právnických osôb, tak nie je možné ani vymáhať sankcie - penále, ktoré boli vyrubené Platobným výmerom na penále za rok 2000 (bod 4 tohto rozsudku). Dodatočná daň za rok 1999 17. Vo vzťahu k dodatočnej dani za rok 1999 vo výške XX.XXX,XX eur žalobca uvádza, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní zo dňa 31.10.2002 voči Prvému platobnému výmeru za rok 1999 (bod 6 tohto rozsudku). 18. Pre nečinnosť správcu dane podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorá je vedená pod sp. zn. 7Sa/48/2017. Argumentácia žalobcu v žalobe na nečinnosť orgánu verejnej moci je založená na tom, že v poučení o opravnom prostriedku v Prvom platobnom výmere za rok 1999 neuviedol správca dane lehotu na podanie odvolania, v dôsledku čoho mal žalobca zákonnú 6 mesačnú lehotu na podanie odvolania podľa § 30 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Odvolanie žalobcu zo dňa 31.10.2002 tak bolo podľa neho podané v zákonnej lehote a list DÚ BA II č. 601/2200/142468/2002 zo dňa 14.11.2002, ktorým bolo toto odvolanie zamietnuté, neobsahuje podstatné náležitosti pre rozhodnutie podľa § 30 ods. 2 písm. e), f) a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Nejde preto o rozhodnutie
o zamietnutí odvolania v zmysle § 47 ods. 5 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. Odvolanie tak bolo nesprávne zamietnuté a aj toto zamietnutie bolo vykonané absolútne nezákonne a nesprávne, a nikdy nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o odolaní žalobcu zo dňa 31.10.2002. Ak žalovaný právoplatne nerozhodol o odvolaní, nie je možné obnoviť konanie, ktoré nie je právoplatne skončené. Navyše, v rozhodnutí správca dane povolil obnovu konania iba v určitom rozsahu, a to v rozsahu oprávok. 19. Druhý platobný výmer za rok 1999 zo dňa 24.08.2004 (bod 7 tohto rozsudku), považuje žalobca za nezákonný, pretože keď je nezákonné rozhodnutie o povolení obnovy konania, tak nemôže byť zákonné rozhodnutie, ktoré je vydané v obnovenom konaní a taktiež nemôže byť zákonné ani rozhodnutie vydané v odvolacom konaní, ktoré potvrdzuje rozhodnutie vydané v obnovenom konaní. Dodatočná daň za rok 2001 20. Vo vzťahu k dodatočnej dani za rok 2001 vo výške XX.XXX,XX eur žalobca uvádza, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní zo dňa 31.10.2002 voči Prvému platobnému výmeru za rok 2001 (bod 10 tohto rozsudku). 21. Pre nečinnosť správcu dane podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorá je vedená pod sp. zn. 8Sa/50/2019. Aj tu žalobca argumentuje absenciou poučenia o opravnom prostriedku v Prvom platobnom výmere za rok 2001 a včasným podaním odvolania v 6 mesačnej lehote podľa § 30 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Aj toto odvolanie tak malo byť nesprávne zamietnuté. 22. Druhý platobný výmer za rok 2001 zo dňa 24.08.2004 (bod 11 tohto rozsudku) považuje žalobca za nezákonný, pretože keď je nezákonné rozhodnutie o povolení obnovy konania, tak nemôže byť zákonné rozhodnutie, ktoré je vydané v obnovenom konaní. Žalobca zároveň nesúhlasí s právnym názorom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že odvolacie konanie bolo právoplatne skončené dňa 21.10.2004 rozhodnutím o zamietnutí odvolania a poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/60/2005-28 zo dňa 07.06.2006 (bod 13 tohto rozsudku). Názor Krajského súdu v Bratislave, že konanie bolo skončené rozhodnutím o zamietnutí odolania považuje za nesprávny, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 3Sžf/41/2010 zo dňa 07.07.2011 týkajúcom sa žalobcu [poznámka správneho súdu – v tejto veci kasačný súd potvrdil rozsudok Krajského sudu v Bratislave č. k. 2S/65/05-17 zo dňa 07.06.2006, ktorým bola zamietnutá žaloba proti Druhému platobnému výmeru za rok 1999] jednoznačne vo veci dani z príjmu právnickej osoby za rok 1999 uviedol, že taký istý list „... nie je možné hodnotiť ako rozhodnutie - individuálny správny akt. Neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 30 ods. 2 zák. č. 517/1992 Zb. a predovšetkým jeho forma nezodpovedá rozhodnutiu. Preto v odvolacom daňovom konaní formálne nevznikla prekážka ukončenia daňového konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného...". Nakoľko ako list zo dňa 18.10.2004, tak ani list zo dňa 14.11.2002 nie je rozhodnutím, ktorým by bolo možné zamietnuť odvolanie, nie je žiadna prekážka, a to ani formálna ani materiálna, prečo by žalovaný nemohol rozhodnúť o podanom odvolaní zo dňa 31.10.2002 voči Prvému platobnému výmeru za rok 2001. Pokuta 23. Žalobca v žalobe namieta nedoplatok vo výške X.XXX,XX eur, splatný 15.11.2002, ktorý bol vyrubený rozhodnutím o pokute č. 601/2100/134149/2002/Tak, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti dôvodov, na základe čoho žalovaný odvodzuje povinnosť žalobcu na zaplatenie tohto daňového nedoplatku. Voči rozhodnutiu o pokute č. 601/2100/134149/2002/ Tak podal žalobca odvolanie dňa 31.10.2002, o ktorom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté a preto nie je možné nedoplatok vo výške 2126,06 eur započítať voči preplatku na dani z príjmu. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.07.2021, pričom navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k jednotlivým platobným výmerom k penále za rok 2000 i k dodatočnej dani za rok 1999 a 2001 žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný považuje konanie v oboch prípadoch dodatočne vyrubenej dane z príjmu za ukončené právoplatnými rozsudkami.
Žalovaný sa vo vyjadrení vyjadruje aj k námietke premlčania, no správny súd konštatuje, že táto námietka nebola v žalobe žalobcom uplatnená (nie je ju možné žiadnym spôsobom ani nepriamo z textu žaloby vyvodiť). Žalobca ju uplatnil ešte v odvolaní, na čo žalobca reagoval v napadnutom rozhodnutí. 25. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou zo dňa 03.08.2021, pričom zotrval na svojej doterajšej argumentácii. 26. Ďalšie podania vo veci neboli zo strany účastníkov konania súdu doručené. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 27. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/96/2021. 28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže ani žalobca, ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 30. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Podľa § 55 ods. 6 daňového poriadku, správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle, pohľadávky na iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. 32. Podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 eur. 33. Podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku, ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov,44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku
daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. 34. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 366/1999 Z. z. (účinný do 31.12.2003), ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak. 35. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu (účinný od 01.01.2004), na daňové povinnosti vrátane penále za rok 2003 a predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14 a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. 36. Podľa § 110c ods. 1 zákona č. 511/1992 (v znení účinnom od 01.01.2004), pri povoľovaní úľav z penále, pokút, zo zvýšenia dane a z úrokov vyrubených do 31. decembra 2003 sa postupuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2003. 37. Podľa § 110e zákona č. 511/1992 Zb. (v znení účinnom od 01.01.2005), ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 1. januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch. 38. Podľa § 35b ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. (účinný od 01.09.2007), ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane bol novým rozhodnutím znížený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške aj sankčný úrok, ak bol vyrubený podľa odseku 1 písm. d) a f). 39. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 40. Podľa § 156 ods. 7 daňového poriadku (čl. I účinný od 01.01.2012), ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a); novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. 41. Podľa § 165 ods. 7 daňového poriadku, sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.
V. Právne posúdenie správnym súdom 42. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 43. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy nevyhoveli žiadosti o vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie rok 2019 v sume XXX.XXX,XX eur. Správny súd vykonal súdny prieskum napadnutých rozhodnutí v prizme jednotlivých uplatnených žalobných bodov. 44. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní nevrátení daňového preplatku a jeho použití na úhradu daňových nedoplatkov identifikovaných správcom dane voči žalobcovi a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že voči žalobcovi boli evidované daňové nedoplatky, a či svoje rozhodnutia dostatočne presvedčivo odôvodnili. Medzi účastníkmi konania bola sporná existencia daňových nedoplatkov, konkrétne žalobca spochybnil (a) nedoplatok vo výške XX.XXX,XX eur, splatný 23.07.2003, vyrubený Platobným výmerom na penále za rok 2000 zo dňa 04.07.2003, (b) nedoplatok vo výške XX.XXX,XX eur, splatný 08.02.2005, vyrubený Druhým platobným výmerom za rok 1999 zo dňa 24.08.2004, (c) nedoplatok vo výške XX.XXX,XX eur, splatný 08.02.2005, vyrubený Druhým platobným výmerom za rok 2001 zo dňa 24.08.2004 a (d) nedoplatok vo výške X.XXX,XX eur, splatný 15.11.2002, vyrubený rozhodnutím o pokute č. 601/2100/134149/2002/Tak. 45. Prvú žalobnú námietku žalobcu vo vzťahu k nedoplatku na penále vo výške XX.XXX,XX eur za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2000, v rámci ktorej argumentoval rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 91034003/5/5143696/2014 zo dňa 21.11.2014, ktorým bolo zastavené daňové konanie vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov za obdobie roka 2000, čoho dôsledkom je neexistencia rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie rok 2000, vyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Žalobca tieto argumenty uviedol už v odvolaní, čo aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, no následne sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako s touto nie nerelevantnou námietkou nevysporiadal. V odôvodnení žalovaný uvádza, že penále za nezaplatenie dane z príjmov za rok 2000 bolo určené Platobným výmerom na penále za rok 2000 zo dňa 04.07.2003 a následne bolo potvrdené aj rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. II/256/8129/2003-1192 zo dňa 10.11.2003. Neuviedol však žiadnu právnu argumentáciu, ktorou by reagoval na žalobcom uvádzané zastavenie konania vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov za rok 2000 rozhodnutím z roku 2014. Úvaha správcu dane a žalovaného vo vzťahu k tvrdenému daňovému nedoplatku na penále vo výške XX.XXX,XX eur, ktorá by sa akokoľvek vysporiadala so skutočnosťou, že správca dane použil preplatok na dani na úhradu penále z neuhradeného rozdielu dane, ktorý nebol uložený právoplatným rozhodnutím, nie je uvedené v žiadnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je tak minimálne v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 46. V tomto smere dáva správny súd do pozornosti právnu úpravu, ktorá sa týka penále vyrubeného dňa 04.07.2003. Penále vyrubené do 31.12.2003 sa podľa § 52 ods. 1 v spojení s prechodným ustanovením § 110c zákona č. 511/1992 Zb. (v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2011) riadilo podľa zákona č. 366/1999 Z. z. účinného do 31.12.2003. Uvedené platilo nie len pri povoľovaní úľav z penále, keďže § 52 ods. 1 rozširuje aplikáciu § 110c zákona č. 511/1992 Zb. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 366/1999 Z. z. (účinného do 31.12.2003), ak bola rozhodnutím (napr. o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti) daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále, ktoré bolo vyrubené z odpísanej dane. Ustanovenia § 366/1999 Z. z. bolo potrebné aplikovať z dôvodu prechodných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. až do zrušenia tohto zákona, t. j. do 31.12.2011. Zároveň zákon stanovoval, že na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku (§ 110e zákona č. 511/1992 Zb.). Daňový poriadok, účinný od 01.01.2012, neupravil žiadne prechodné ustanovenia vo vzťahu k penále, no podľa § 165 ods. 7 daňového poriadku, sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. Ak sa do 31.12.2011 na konanie o penále použili ustanovenia o sankčnom úroku, možno pri absencii explicitného prechodného ustanovenia vyvodiť, že od 01.01.2012 sa podľa daňového poriadku na penále aplikujú ustanovenia o úroku z omeškania (§ 165 ods. 7 daňového poriadku). 47. Ak bolo rozhodnutím z roku 2014 zastavené konanie vo veci daňového nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2000 po povolení obnovy konania, na správcu dane mohla dopadať ex offo povinnosť aplikovať na penále uložené Platobným výmerom na penále za rok 2000 § 156 ods. 7 daňového poriadku, podľa ktorého, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci aj úrok z omeškania; novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Pôvodné rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane za rok 2000 boli zrušené, čo žalovaný nijako nenamietal. Za osobitných podmienok prejednávaného prípadu
a vzhľadom na absenciu explicitného prechodného ustanovenia daňového poriadku vo vzťahu k penále, bolo preto povinnosťou finančných orgánov vysporiadať sa s námietkou žalobcu uplatnenou vo vzťahu k právnemu posúdeniu jeho nároku na vrátenie preplatku na dani (alebo aspoň vrátenie jej časti), ktorá sa týkala zákonnosti podkladu vo vzťahu k penále v sume XX.XXX,XX eur. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akú právnu úvahu aplikoval žalovaný k dôsledkom rozhodnutia o zastavení konania z roku 2014, resp. ako vyhodnotil zákonnú povinnosť správcu dane upraviť z úradnej moci penále. 48. Žalobné námietky týkajúce sa nedoplatku na dani z príjmu právnickej osoby za rok 1999 a 2001 považuje súd za nedôvodné. Správca dane i žalovaný dostatočne jasne odôvodnili, prečo je možné považovať Druhý platobný výmer za rok 1999 i Druhý platobný výmer za rok 2001 za právoplatné rozhodnutia. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa podaných žalôb na nečinnosť orgánov finančnej správy je potrebné odmietnuť aj s odkazom na rozhodnutia súdov v týchto veciach, ktorými boli predmetné žaloby zamietnuté. Konkrétne, vo vzťahu k dani za rok 2001 bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti vo veci jeho odvolania zo dňa 31.10.2002 voči Prvému platobnému výmeru za rok 2001 (vedená pôvodne na Krajskom súde v Bratislave pod. sp. zn. 8Sa/50/2019 /bod 21 tejto žaloby/), postúpená Krajskému súdu v Banskej Bystrici a následne bola zamietnutá uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-20Sa/12/2022 zo dňa 10.08.2023 postupom podľa § 249 SSP. Následná kasačná sťažnosť žalobcu bola zamietnutá uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/80/2023 zo dňa 30.05.2024. Správny súd považuje za vhodné z uvedeného rozhodnutia kasačného súdu odcitovať nasledovné: „6. Podľa súdu ak teda bol dodatočný platobný výmer I právoplatne zrušený, nemožno sa domáhať jeho prieskumu, t. j. rozhodovať o opravných prostriedkoch podaných proti nemu. Zrušené, teda už neexistujúce rozhodnutie nemožno preskúmať. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej správy - nečinnosti spočívajúcej v nerozhodnutí o odvolaní I, keď rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania neexistuje. Ako správne argumentoval žalovaný vo vyjadrení k žalobe (ako aj skoršom liste žalobcovi), administratívne konanie, v ktorom žalobca namieta nečinnosť bolo právoplatne skončené (konanie vo veci vyrubenie dane z príjmov právnických osôb za rok 2001 bolo právoplatne skončené rozhodnutím II) a odstránenia nečinnosti sa možno domáhať len v začatom, t. j. neskončenom konaní. 7. Pokiaľ žalobca namietal, že ak nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní I, samotné rozhodnutie o povolení obnovy konania je nezákonné, súd konštatuje, že to bol žalobca, kto obnovu konania navrhol, správca dane obnovu konania povolil a následne vydal nové rozhodnutie (rozhodnutie II), ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie (dodatočný platobný výmer I). Ak je žalobca toho názoru, že obnova konania bola nezákonná, mal túto nezákonnosť namietať v čase po vydaní nového rozhodnutia vo veci (rozhodnutia II). Žalobca ako daňový subjekt má vystupovať s náležitou obozretnosťou so zreteľom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) a využívať primerané prostriedky právnej ochrany v riadnom čase a riadnym spôsobom. 8. Správny súd v tomto konaní nepreskúmaval postup príslušného daňového úradu, ktorý zamietol listom odvolanie žalobcu zo dňa 31.10.2002 (odvolanie I), predsa však poznamenal, že správca dane nebol vo veci odvolania nečinný, keď ho zamietol, hoci listom (k tomu pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2013 sp. zn. 5Sžnč/6/2012, predmetom ktorého bol návrh proti nečinnosti v situácii, keď správca dane zamietol listom odvolania daňového subjektu podané po lehote a súd konštatoval, že daňový úrad nebol vo veci podaných odvolaní nečinný, keď o nich rozhodol v zmysle platnej právnej úpravy, t. j. podľa Daňového poriadku tak, že odvolania zamietol. Skutočnosť, že navrhovateľ nepovažuje tento postup za správny, neznamená nečinnosť orgánu verejnej správy). [...] 20. V prvom rade kasačný súd považoval za nedôvodnú námietku sťažovateľa o nečinnosti administratívneho orgánu. Pritom je evidentné, že správca dane vydal dňa 10.10.2002 rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. 601/2100/134141/2002/Tak, voči ktorému podal sťažovateľ odvolanie zo dňa 31.10.2002 s tým, že daňový úrad ho zamietol listom zo dňa 14.11.2002 číslo 601/2200/142468/2002. Teda žalovaný vo veci konal, pritom je nesporné, že sťažovateľ rozhodnutie č. 601/2200/142468/2002 zo dňa 14.11.2002 nenapadol správnou žalobou, hoci predstavovalo spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Je právne irelevantné, či malo resp. nemalo formálne náležitosti, či sa technicky nazýva rozhodnutie/list, pretože platí princíp právnej istoty, ktorý je spojený s právoplatnosťou individuálneho správneho aktu. A rovnako je úzko spätý s princípom prezumpcie správnosti správnych rozhodnutí, tzn. sa uplatňuje vyvrátiteľná právna domnienka (praesumptio iuris tantum) o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať ako na akt správny, ktorý je bez právnych vád.
Sťažovateľ nevyužil zákonnú možnosť spochybniť správnosť tohto aktu v rámci súdneho prieskumu a skutočnosť, že túto možnosť nevyužil, nemôže byť v konečnom dôsledku kladená na ťarchu žalovaného správneho orgánu /bližšie napr. rozsudok NS SR spis. zn. 8Sžo/61/2016 zo dňa 23.08.2018 aj v spojení so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“/. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je správny záver sťažovateľa o tom, že „nedošlo k rozhodnutiu o jeho odvolaní zo dňa 31.10.2002 a „list“ Daňového úradu Bratislava II zo dňa 14.11.2002 nemožno označiť za rozhodnutie“. 49. Správny súd preto vo vzťahu k týmto žalobným námietkam uzatvára, že listy zo dňa 18.10.2004, doručené žalobcovi dňa 21.10.2004 (bod 8 a 12 tohto rozsudku), ktorými boli vybavené odvolania žalobcu proti Druhému platobnému výmeru za rok 1999 i Druhému platobnému výmeru za rok 2001, a ktoré boli v oboch prípadoch doručené žalobcovi dňa 21.10.2004, mali povahu rozhodnutí, ktoré mohol žaloba napadnúť správnou žalobou. 50. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k penále za rozdiel dane za rok 2000 je zrejmé, že v plnom rozsahu prebral argumentáciu z prvostupňového rozhodnutia, pričom ju nijako nedoplnil a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu vo vzťahu k otázke oprávnenosti správneho orgánu použiť daňový preplatok na úhradu vyrubeného penále. Súd zistil, že medzi stranami sporu nie je pochybnosť o vydaní rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 9103403/5/5143696/2014 zo dňa 21.11.2014, ktorým bolo konanie vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov za rok 2000 zastavené. Toto rozhodnutie je zároveň súčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých právnych úvah dôkazov dospel žalovaný k uvedenému záveru o možnosti použiť časť daňového preplatku žalobcu na úhradu penále. Ako už súd uviedol, absentuje spôsob, akým sa vyrovnal s tvrdeniami žalobcu uvádzanými už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o tom, že vyrubený rozdiel dane, z ktorého bolo penále v roku 2004 vyrubené, bol neskoršími rozhodnutiami zrušený a konanie bolo v tejto veci zastavené v roku 2014. Správca dane a žalovaný sa mali týmito skutočnosťami a ich právnymi dopadmi plynúcimi z aplikovateľnej právnej úpravy riadne vysporiadať a odôvodniť vyčerpávajúco oprávnenosť použitia daňového preplatku, ktorého vrátenia sa žalobca domáhal. 51. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného preto nespĺňa zákonné atribúty uvedené v § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku vo vzťahu ku skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie o nevrátení daňového preplatku, ktoré boli podkladom rozhodnutia, čoho následkom je nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Je povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom odôvodniť, aby bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané v kontexte obsahu administratívneho spisu, z akých dôvodov, pričom stručne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedať najdôležitejšie otázky vo vzťahu k povinnosti, ktoré boli predmetom správneho konania. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 52. Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie o nevrátení preplatku (alebo jeho časti) zásadný význam, nenapĺňa zákonné požiadavky pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. 53. Vyššie identifikované nedostatky napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia odôvodňujú ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľných pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom daňový orgán po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke materiálneho základu pre vyrubené penále, ktoré sa má uspokojiť z preplatku žalobcu, k otázke vhodnosti aplikovať ex offo § 156 ods. 7 daňového poriadku vo vzťahu k uloženému penále, resp. k otázke splnenia podmienok na nevrátenie daňového preplatku, jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver.
54. O náhrade trov konania úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Číslo: XXXXXXXXX/XXXX
2 2
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 493e SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).