Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/23/2021 1021200256 24. 10. 2025 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200256.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., C. D. XX/XXX.XX/XX, XXXX E., právne zastúpeného: JUDr. Klaudia Hlaďová, advokátka so sídlom Michalská 18, Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2020 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poistovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2020 z rušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2020 Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) rozhodla, že žalobcovi od 14.05.2019 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. 2. Na základe včas podaného odvolania generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2020 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, predovšetkým že žalobca získal 29 rokov a 179 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čím k 14.05.2019 nesplnil podmienku získania najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, keďže do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa započítavajú len dni získané v kalendárnom roku , za ktorý sa určil osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241. Hodnota osobného mzdového bodu žalobcu za namietané roky 2003 a 2005 je 0,1864 a 0,1882, z ktorého dôvodu sa na určenie nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku na dané roky neprihliadalo. II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu 3. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.02.2021, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie. Žalobca uviedol, že v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal nezapočítanie rokov 2003 a 2005. 4. V roku 2003 bol dôchodkovo poistení 365 dní a bolo mu predpísané platenie poistného za obdobie od 01.03.2003 do 31.03.2003 v sume 2674,- Sk , ktoré uhradil a poistné za obdobie do 01.07.2003 do 31.12.2003 v sume 6720,- Sk ktoré taktiež uhradil. Z akých vymeriavacích základov žalovaná pri výpočte poistného vychádzal nie je zrejmé.
5. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, nakoľko vo vzťahu k určeniu osobného bodu v hodnote 0,241 v rokoch 2003 a 2005 nie je v napadnutom rozhodnutí určený základ vymeriavacieho základu. Poistné zaplatil vo výške určenej sociálnou poisťovňou. Osobný vymeriavací základ, ako predpoklad na správne určenie výpočtu osobného mzdového bodu je rozhodujúci pre splnenie zákonnej podmienky dosiahnutia osobného mzdového bodu za obdobia rokov 2003 a 2005. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia za rok 2003 nie je možné rozhodujúce skutočnosti o osobnom vymeriavacom základe zistiť,. 6. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom rozhodnutí a má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. 7. V replike žalobca zotrval na tvrdení, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba základ vymeriavacieho základu, rozhodné skutočnosti pre určenie osobného vymeriavacieho základu za rok 2003 a 2005 nie je možné z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zistiť. 8. V duplike žalovaná uviedla, že osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 2003 je 32130 Sk a je súčtom vymeriavacích základov vo výške 24 258 Sk čo vyplýva z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia a vo výške 7872 Sk za doplatené obdobia dôchodkového poistenia. Osobný vymeriavací základ žalobcu od 01.01.2005 do 30.06.2005 je vo výške 39 000 Sk ako súčet vymeriavacích základov 6500 Sk za jednotlivé mesiace. III. Konanie na správnom súde, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom 9. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 10. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 11. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 12. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 13. Podľa § 202 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 14. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 15. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 16. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. e), f) SSP. 17. Podľa ustanovenia §82b ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, b) pred 1. januárom 1993, c) v cudzine alebo d) v kalendárnom roku, 1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok, 2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. 18. Pod § 61 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. 19. Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 20. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c) zákona č. 274/194 Z.z. o Sociálne poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003 samostatne zárobkov činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie. 21. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 274/194 Z.z. o Sociálne poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003 samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba platí poistné vo výške 4,8% na nemocenské poistenie a 28% na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu. 22. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa. 23. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 24. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu. 25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté že id 14.05.2019 žalobcovi nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na minimálny dôchodok nevznikol. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti ohľadom určenia vymeriavacieho základu žalobcu za roky 2003 a 2005. 26. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že prílohou prvostupňového rozhodnutia je osobný list dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku v ktorom sa na druhej strane uvádza, že osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 2003 predstavuje suma 32130 Sk ako súčet súm 7872 Sk za obdobie 03.07. až 31.12.2003 a 24258 Sk za obdobie od 01.01.2003 do 02.07.2003. Osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 2005 predstavuje suma 39000 Sk za obdobie do 01.01.2005 do 30.06.2005. 27. Z informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca (žalobcu) za rok 2005 vyplýva, že žalobca od 01.01.2005 do 30.06.2005 odviedol poistné (nemocenské a dôchodkové) z vymeriavacieho základu 39000 Sk (6 x 6500 Sk) 28. Z rozhodnutia žalovanej č. XXXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 13.09.2005 vyplýva, že žalobcovi bolo predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie do 01.07.2003 do 31.12.2003 v celkovej sume 7872,- Sk. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa neuvádza z akého vymeriavacého základu bolo predpísané poistné vypočítané.
29. Z prehľadu dlžného poistného zo dňa 13.09.2005 tvoriaceho prílohu k rozhodnutiu č. XXXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 13.09.2005 vyplýva, že dlh žalobcu na nemocenskom a dôchodkovom poistení za rok 2003 bol vo výške 7872 Sk. 30. Medzi účastníkmi bolo nesporné že sumu dlžného poistného za rok 2003 – 7872 Sk žalobca zaplatil (uvedené vyplýva aj z poštového podacieho lístka, ktorý je súčasťou administratívneho spisu). 31. Správny súd považuje na úvod za potrebné zdôrazniť že účelom minimálneho dôchodku je garantovať poistencom, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia prevažne výkonom zárobkovej činnosti, po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkový príjem na takej úrovni, aby ich ako jednotlivcov ochránil pred stavom hmotnej núdze. Na vznik nároku na minimálny dôchodok sa primárne vyžaduje splnenie podmienky získania najmenej 30 rokov (kvalifikovaného) obdobia dôchodkového poistenia a tiež, že suma minimálneho dôchodku musí byť vyššia ako suma vyplácaného starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. 32. Do obdobia dôchodkového poistenia sa zahŕňa len (kvalifikované) obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom poistenec dosiahol osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241. Obdobie dôchodkového poistenia získané za kalendárne roky pred rokom 1993 sa na nárok na minimálny dôchodok zohľadňuje v plnom rozsahu, teda na osobný mzdový bod 0,241 sa neprihliada, a teda podmienka minimálnej hodnoty osobného mzdového bodu sa za toto obdobie považuje za splnenú. Rovnaká zásada platí na zohľadnenie obdobia dôchodkového poistenia získaného v členských štátoch Európskej únie, štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou a štátoch, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení. Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je tiež obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané v kalendárnom roku, v ktorom boli jednak splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a jednak do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004. Zároveň platí, že ak obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca. 33. Je preto nevyhnutné rozlišovať pojmy „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. a „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 82b ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. Kým „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. je jedným z činiteľov potrebných na výpočet základnej výšky starobného dôchodku (§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ je jedným z činiteľov potrebných pre posúdenie vzniku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b menovaného zákona. Pre nárok na starobný dôchodok sa nemusia vždy započítať všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli hodnotené pri nároku na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. 34. Žalobca namietal predovšetkým skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné ohľadom určenia vymeriavacieho základu žalobcu za roky 2003 a 2005. Správny súd sa preto zaoberal uvedenými rokmi a dospel k záveru, že v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobcu za rok 2003 (ktorý tvorí súčasť prvostupňového rozhodnutia) je uvedený za obdobie 03.07. až 31.12.2003 osobný vymeriavací základ žalobcu v sume 7872 Sk, pričom takýto údaj nemá v administratívnom spise oporu. Ako už sú uviedol, je nesporné že poistné 7872 Sk žalobca zaplatil, vychádzajúc z obsahu spisu, samotného rozhodnutia ktorým bolo žalobcovi predmetné poistné ako aj ustanovení § 14 a § 15 zákona o sociálnej poisťovni č. 274/1994 je zrejmé, že súhrn vymeriavacích základov žalobcu za uvedené obdobie nebol rovný poistnému za toto obdobie zaplatené, nie je totiž možné predpokladať že žalobca platil za obdobie 03.07. až 31.12.2003 poistné v sadzbe 100% z vymeriavacieho základu. Je potom nelogické aby žalobca dospel k záveru že osobný vymeriavací základ žalobcu za obdobie 03.07. až 31.12.2003 bol „len“ 7872 Sk. Správny súd konštatuje že vo vzťahu k vymeriavacím základom z ktorých v roku 2003 žalobca poistné zaplatil bol žalovaným nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku čoho skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia v ňom nemá oporu. 35. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že z okolností prípadu sa javí, že žalobcom bolo za uvedené obdobie pravdepodobne zaplatené poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, bude však
predovšetkým úlohou žalovanej vo vzťahu k uvedenému obdobiu doplniť dokazovanie tak, aby bolo jasne a určite zistené z akých vymeriavacích základov žalobca v roku 2003 poistné zaplatil, toto zistenie pretaviť do celkovej výšky osobného vymeriavacieho základu za rok 2003 a následne aj do výšky osobného mzdového bodu. Vzhľadom na charakter námietok žalobcu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ako aj v správnej žalobe v novom rozhodnutí vymeriavacie základy, ktorých súhrn tvorí osobný vymeriavací základ za dotknuté roky , identifikuje tak aby bolo z jeho odôvodnenia zrejmé ako osobný vymeriavací základ zistil a vypočítal, pričom uvedené zistenia riadne odôvodní. 36. Vo vzťahu k žalobcom namietanému roku 2005 súd konštatuje že osobný vymeriavací základ vo výške 39000 Sk, ako súhrn vymeriavacích základov žalobcu za dané obdobie má v administratívnom spise oporu, konkrétne jasne vyplýva, z informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca (žalobcu) za rok 2005, v ktorom je potvrdené že žalobca za obdobie od 01.01.2005 do 30.06.2005 odviedol poistné z vymeriavacieho základu 39 000,- Sk. Vymeriavací základ za každý jednotlivý mesiac dosiahol výšku 6500 Sk. Vo vzťahu k roku 2005 súčasne správny súd uvádza, že je predovšetkým záujmom žalobcu aby skutočnosť, či žalovaná pri zisťovaní jeho osobného vymeriavacieho základu za jednotlivé roky dospel k správnemu záver preveril, a v prípade ak dospeje k záveru, že súhrn jeho vymeriavacích základov za konkrétne obdobie mal byť vyšší, uvedenú skutočnosť namietal t.j. poskytol tvrdenie o vyšších vymeriavacích základoch za dané obdobie a tieto svoje tvrdenia podľa okolností prípadu podložil dôkazmi prípadne aspoň návrhom na vykonanie dokazovania. Ak žalobca hoc aj za súčinnosti žalovanej nepreukáže zaplatenie poistného v danom roku z vyššieho súhrnu vymeriavacích základov ako sa uvádza v osobnom liste dôchodkového poistenia, nemôže bez ďalšieho očakávať priaznivejšie rozhodnutie žalovanej resp. dosiahnutie osobného mzdového bodu v hodnote 0,241 a vyššej a s tým spojené zahrnutie daného kalendárneho roku do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. 37. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). 38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).