Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/218/2020 1020201655 18. 06. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201655.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D., E., F. G., prechodne bytom: C. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Toni Khuri, advokát, so sídlom Dlhé Diely 11/3, 841 04 Bratislava, IČO: 30 789 311, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna č. 44, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCPBA2-202/048918-003 zo dňa 21. septembra 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-2494-014/2020-PPC zo dňa 2. júla 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako príslušný orgán podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), v konaní vo veci žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zo dňa 6. novembra 2019, túto žiadosť žalobcu zamietlo s poukazom na § 34 ods. 12 v spojitosti s § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. 2. Žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 24. júla 2015 s platnosťou do 24. januára 2017. Neskôr mu bol prechodný pobyt na účel podnikania obnovený od 6. januára 2017 do 6. januára 2020. Dňa 6. novembra 2019 si žalobca podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko na území Slovenskej republiky konal ako konateľ obchodnej spoločnosti Slovakia services, s.r.o., so sídlom Vyšehradská 8, 851 06 Bratislava, IČO: 47 398 710 (ďalej len „Slovakia services, s.r.o.“). Prvostupňový orgán vyhodnotil, že na základe dokladov, ktoré žalobca doložil k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, v zmysle zákona o pobyte cudzincov, nedokáže sám posúdiť v prípade žalobcu verejný záujem, osobitne prínos podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené sa prvostupňový orgán obrátil na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby a podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod. Dňa 11. júna 2020
bolo prvostupňovému orgánu doručené stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 16184/2020-3420-33245 (ďalej len „stanovisko“ alebo „stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky“), v ktorom bolo uvedené, že podnikateľská činnosť žalobcu ako štátneho príslušníka tretej krajiny nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, spôsobom ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie podkladov. Výzva bola doručená splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 19. júna 2020. 3. Po zvážení všetkých listinných dôkazov a zistených skutočností prvostupňový orgán nepovažoval za dôvodné obnoviť žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Prvostupňový orgán mal za zrejmé, že bol naplnený dôvod pre zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 34 ods. 12 v spojitosti s § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA2-202/048918-003 zo dňa 21. septembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán priznal žalobcovi všetky procesné práva a poskytol mu všetky poučenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán nežiadal od žalobcu doloženie žiadnych podporných dokladov k jeho podnikateľskej činnosti, nakoľko ich k vydaniu stanoviska a posúdeniu prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky nepotrebovalo ani Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán v dostatočne dlhej dobe pred vydaním rozhodnutia zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie, prípadne doloženie nových dôkazov do konania. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca a ani jeho právny zástupca nežiadali o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Vyjadrenia žalobcu neobsahovali žiadne nové skutočnosti ani žiadne nové dôkazy, ktorými by sa mohol prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia zaoberať. 6. Žalovaný sa stotožnil s argumentom, že obnovenie prechodného pobytu žalobcu nie je vo verejnom záujme, pričom zdôraznil, že prechodný pobyt za účelom podnikania by mal byť udelený len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je kompetentným orgánom pre zhodnotenie podnikateľskej činnosti, keďže má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobca žiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, bolo nevyhnutné pri rozhodovaní o jeho žiadosti prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Takisto sa musí prihliadať na osobné záujmy, rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny a jeho finančnú situáciu. Žalovaný má za zrejmé, že ak sa zistia dôvody na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 ods. 12 v spojitosti s § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, nemá inú možnosť ako iba žiadosť zamietnuť, vzhľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie je kogentným ustanovením. II. Správna žaloba 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení žaloby žalobca zhrnul administratívne konanie pričom poukázal na skutočnosť, že pri podaní žiadosti predložil všetky zákonom predpísané dokumenty. V rámci konania o obnovení prechodného pobytu nebol žalobca vyzvaný, aby predkladal doplňujúce podklady, ktoré by zvýšili dôveryhodnosť jeho podnikateľskej aktivity. Obchodná spoločnosť Slovakia services, s.r.o., v mene ktorej konal žalobca, dosiahla za rok 2018 viac ako požadovaný minimálny zisk podľa zákona o pobyte cudzincov. 8. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nie je spravodlivé, aby vo veci bolo rozhodnuté v jeho neprospech bez toho, aby mu bola daná možnosť splniť kritériá, ktoré požaduje Ministerstvo hospodárska Slovenskej republiky v súvislosti s prínosom jeho podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky, o ktorých nevedel. Má za to, že splnil všetky zákonom požadované podmienky pre obnovenie prechodného pobytu. Neposkytnutím možnosti preukázať skutočnosť, že jeho podnikateľská
činnosť je a bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Na záver vzniesol pochybnosti o spoľahlivo zistenom stave veci. III. Vyjadrenie žalovaného 9. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21. januára 2021, v ktorom navrhol predmetnú správnu žalobu zamietnuť. Žalovaný zhrnul svoje argumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí pričom osobitne zdôraznil, že dňa 19. júna 2020 prevzal právny zástupca žalobcu výzvu na vyjadrenie, v ktorej prvostupňový orgán žalobcovi uviedol dôvody, pre ktoré smeruje jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky k zamietnutiu. Tým má žalovaný za zrejmé, že už dňa 9. apríla 2020 právny zástupca žalobcu mal informáciu, že prvostupňový orgán si k posúdeniu prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre záujmy Slovenskej republiky vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a teda mal dostatočne dlhý čas, aby v prípade nesúhlasného stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pripravil podklady na podporu svojich tvrdení súvisiacich s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Na žalobcovi totiž leží dôkazné bremeno preukázať, že obnovenie jeho prechodného pobytu je skutočne vo verejnom záujme. Je síce pravdou, že žalobca doložil k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky doklady, ktoré stanovuje § 34 zákona o pobyte cudzincov, avšak ich doloženie nepredstavuje automatické obnovenie prechodného pobytu. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. 12. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. 13. Podľa § 34 ods. 10 zákona o pobyte policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5. Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e). Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydá stanovisko do 60 dní od doručenia žiadosti policajného útvaru podľa predchádzajúcej vety. 14. Podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima výpisom z účtu podľa § 32 ods. 7.
15. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. 16. Podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6 alebo § 36 ods. 1 písm. d); policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 17. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/218/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/218/2020. 18. Správny súd v Bratislave, ako vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, a preto ju podľa ust. § 190 ods. 1 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 18. júna 2025, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania. VI. Právne hodnotenie správneho súdu 19. Z obsahu podanej správnej žaloby ako aj z vyjadrení účastníkov konania správny súd mal za sporné či mal žalobca dostatočnú možnosť preukázať prínos svojej hospodárskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky a vyjadriť sa k stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, t. j. či postupom prvostupňového orgánu, resp. žalovaného bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces. V neposlednom rade je potrebné zistiť, či bol zo strany správnych orgánov dostatočne a spoľahlivo zistený stav veci. 20. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím č. p.: PPZ-HCPBA6-2494-009/2020-PPC/VRA zo dňa 1. apríla 2020, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 9. apríla 2020, bolo prvostupňovým orgánom prerušené konanie vo veci žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Dôvodom na prerušenie konania bola snaha o získanie stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky či podnikateľská činnosť žalobcu ako štátneho príslušníka tretej krajiny je alebo nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Následne po doručení vyššie uvedeného stanoviska bol žalobca výzvou zo dňa 15. júna 2020, cestou svojho právneho zástupcu, upovedomený o tom, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo stanovisko v ktorom konštatuje, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Zároveň prvostupňový orgán určil žalobcovi lehotu 5 dní odo dňa doručenia výzvy, aby sa písomne vyjadril k podkladom pred vydaním rozhodnutia s poučením, že v prípade, ak sa v určenej lehote žiadnym spôsobom k predmetnej veci nevyjadrí, bude jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania zamietnutá. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 19. júna 2020. 21. Žalobca sa v určenej lehote vyjadril k predmetnej veci podaním zo dňa 23. júna 2020, v ktorom uviedol, že mu nie je známe prečo bolo vydané takéto stanovisko. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že je spoločníkom v obchodnej spoločnosti Slovakia services, s.r.o., pričom ďalšiemu konateľovi spoločnosti, ktorým je p. D. D. D. D. bol obnovený prechodný pobyt na účel podnikania po dobu ďalších troch rokov. Obchodná spoločnosť Slovakia services, s.r.o., dosiahla za rok 2018 zisk vo výške 18 091 eur, čo je postačujúce na preukázanie dostatočného finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti.
V závere žalobca uviedol, že prvostupňový orgán mohol rozhodnúť podľa žalobcom predložených dokladov a nebolo potrebné žiadať o stanovisko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. 22. Na základe uvedeného má správny súd za zrejmé, že žalobca mal dostatočný časový priestor preukázať, že jeho podnikateľská činnosť ako príslušníka tretej krajiny je pre hospodárstvo Slovenskej republiky prínosom a tiež rozporovať stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Už z rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 1. apríla 2020 je jasné, že konanie vo veci žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bolo prerušené z dôvodu získania stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky či podnikateľská činnosť žalobcu ako štátneho príslušníka tretej krajiny je alebo nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Od doručenia tohto rozhodnutia do doručenia výzvy na vyjadrenie s oznámením o vydaní negatívneho stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky uplynuli dva mesiace. Žalobca aj v podaní zo dňa 23. júna 2020 len zopakoval skutočnosti vyplývajúce zo žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania a z jej príloh. 23. Správny súd ďalej konštatuje, že pokiaľ žalobca požiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, príslušné správne orgány boli povinné pri rozhodovaní o jeho žiadosti prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Takisto bolo potrebné prihliadať na záujmy osobné, rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu. V tejto súvislosti je dôležitým dokumentom stanovisko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 24. V zmysle § 34 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov si musí správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania vyžiadať stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny, je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, a to v prípade ak táto obchodná spoločnosť, resp. družstvo nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima (§ 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov). Obchodná spoločnosť Slovakia services, s.r.o., dosiahla v zdaňovacom období roku 2018 zisk po zdanení vo výške 18 091 eur a v roku 2019 vo výške 3 950 eur. Výška životného minima od 1.7.2018 do 30.6.2019 bola v sume 205,07 eur (šesťdesiatnásobok = 12 304,20 eur) a od 1.7.2019 do 30.6.2020 v sume 210,20 eur (šesťdesiatnásobok = 12 612 eur). Za obchodnú spoločnosť Slovakia services, s.r.o. v čase konania o žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania konali dve fyzické osoby ako štatutárny orgán (konatelia), pričom obe fyzické osoby boli štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Je pravdou, že dotknutá obchodná spoločnosť dosiahla v roku 2018 zisk po zdanení (18 091 eur) vyšší ako je šesťdesiatnásobok životného minima (12 304,20 eur), no v zdaňovacom období predchádzajúcom času vydania napadnutého rozhodnutia (zdaňovacie obdobie roku 2019) to bolo už výrazne pod hranicou šesťdesiatnásobku životného minima (zisk – 3 950 eur; šesťdesiatnásobok životného minima – 12 612 eur). Ďalej je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že obaja konatelia obchodnej spoločnosti Slovakia services, s.r.o. boli štátni príslušníci tretích krajín, a teda pri posudzovaní dosiahnutého zisku podľa § 34 ods. 10 v spojení s § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov by sa mala zistená suma zisku deliť dvomi. Tento postup možno považovať za objektívny a správny, keďže v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je obmedzený maximálny počet konateľov, a mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu obnovovania prechodného pobytu na účel podnikania v prípadoch, keď zisk obchodnej spoločnosti s viacerými konateľmi, štátnymi príslušníkmi tretích krajín, tesne presiahne šesťdesiatnásobok životného minima, a každý z nich bude žiadať o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, s úmyslom vyhnúť sa posudzovaniu Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, či je táto podnikateľská činnosť prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného považuje správny súd postup prvostupňového orgánu pri vyžiadaní stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky za odôvodnený. 25. Z uvedeného tak vyplýva, že pobyt žalobcu nebol vo verejnom záujme, čím sa naplnil dôvod pre zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte
cudzincov. Príslušné správne orgány boli povinné zistiť presný a skutočný stav veci a za týmto účelom si zaobstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, pričom neboli viazané len návrhmi účastníkov konania. Ako hospodárny sa javí len taký prechodný pobyt cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Opatrenia regulujúce a podmieňujúce pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky musia teda nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne podmienky, ale aj na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo a na ochranu verejného zdravia. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca, ak uložil správnym orgánom rozhodujúcim o prechodnom pobyte cudzinca na území Slovenskej republiky povinnosť prihliadať na verejný záujem v rozsahu ustanovenom v § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. Pre preukázanie významu prínosu podnikania vo verejnom záujme nestačí teda len naplniť kritériá dosiahnutia zisku po zdanení a uhradenie všetkých odvodov a daní štátu, ale je potrebné preukázať aj prínos pre hospodárstvo v kontexte napr. vytvorenia pracovných miest, obchodovania v rámci územia Slovenskej republiky s podnikateľskými subjektmi pôsobiacich na území Slovenskej republiky, vytvorenie hodnôt, ktoré sú prínosom pre štát, atď. 26. Správny súd ma teda za preukázané, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán disponovali dostatočnými podkladmi a dôkazmi na základe ktorých rozhodli. Je nepochybné, že za týmto účelom postupovali aj v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko mu poskytli možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a dali mu možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne obhajoval. Príslušné správne orgány vychádzali z dostatočne a spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny súd preto dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, keďže nenašiel žiadny z tvrdených dôvodov nezákonnosti, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 27. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce bol v konaní úspešný, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť žalovanému eventuálne trovy, v zmysle § 168 SSP. 28. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
§ 439 ods. 1 SSP
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (493e SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.