Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/160/2020 1020201119 10. 06. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201119.6
Uznesenie 9 BA-5S/160/2020 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu v 1. rade: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom E. X, XXX XX C., v 2. rade: B. A. F. E., D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom G. XX, XXX XX C., v 3. rade: D. H. I. J., D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom K. X, XXX XX C., v 4. rade: A. D. D., D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom L. XXX/XX, XXX XX M., žalobca v 1., 2., 3. a 4. rade zastúpený: LS Legal, s.r.o., so sídlom Krivá 2995/21, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47706171, proti žalovanému: Slovenská technická univerzita v Bratislave, so sídlom Vazovova 5, 812 43 Bratislava 1, IČO: 00 397 687, zastúpený: Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom, so sídlom Ulica Vajanského 6718/10, 917 01 Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Výsledky volieb do zamestnaneckej časti Akademického senátu Fakulty informatiky a informačných technológií žalovaného na funkčné obdobie 2019 – 2023 spracované a zverejnené Volebnou komisiou dňa 05.06.2020, takto rozhodol: 9 BA-5S/160/2020 I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi v 1., 2., 3. a 4. rade právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou dňa 02.08.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) sa žalobcovia spoločne domáhali prieskumu Výsledkov volieb do zamestnaneckej časti Akademického senátu Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len „FIIT STU“) na funkčné obdobie 2019 – 2023, ktoré sa konali dňa 04.06.2020 a ktorých výsledky boli spracované a zverejnené Volebnou komisiou (ďalej len „volebná komisia“) dňa 05.06.2020 (ďalej len „výsledky volieb“). Podľa výsledkov volieb boli do zamestnaneckej časti Akademického senátu FIIT STU v Bratislave na funkčné obdobie 2019 – 2023 zvolení kandidáti: a) za Ústav informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva FIIT (ďalej len „ÚISI“) B. H. N. C. O., D., s počtom 57 hlasov, A. F. J., D., s počtom 33 hlasov, a b) za Ústav počítačového inžinierstva a aplikovanej informatiky FIIT (ďalej len „UPAI“) A. D. P., D., s počtom 33 hlasov a A. D. Q., D. s počtom 32 hlasov. 2. V poradí na 3. mieste sa podľa výsledkov volieb za ÚISI umiestnil žalobca v 2. rade s počtom 32 hlasov. Za UPAI sa na 3. mieste umiestnil žalobca v 1. rade s počtom hlasov 31 a na 4. mieste žalobca v 4. rade s počtom hlasov 30. 3. Žalobcovia v žalobe uviedli, že podľa čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo podieľať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov, čo je podľa žalobcov možné vykladať ako ústavný základ profesijnej samosprávy, ktorá by doplňovala územnú samosprávu. Dôležitým je podľa žalobcov pojem „slobodná voľba“ zástupcov, kedy je princíp slobodných volieb
nadradený ostatným princípom, pretože sloboda volieb je predpokladom pre uplatnenie ostatných volebných princípov a vzťahuje sa nie len na subjektívne volebné právo, ale na celú úpravu volebného procesu. V tejto súvislosti žalobcovia upriamili pozornosť na skutočnosť, že celkovo 14 zamestnancov bolo prijatých do pracovného pomeru, resp. zaradení na pracovnú pozíciu výskumného pracovníka na ustanovený pracovný čas alebo im bol zvýšený úväzok na ustanovený pracovný čas, najmä za účelom ovplyvnenia výsledkov volieb do Akademického senátu FIIT STU. Tento svoj záver žalobcovia odôvodnili tým, že väčšina z týchto 14 zamestnancov nespĺňa podmienky pre výkon na prijaté pracovné pozície, neboli doposiaľ zapojení do vzdelávacieho procesu, nie je v ich prípade podľa žalobcov známe ich zapojenie do nejakého výskumu a niektorí z nich svojou aktivitou alebo nekonaním porušujú ustanovenia pracovného poriadku žalovaného zo dňa 18.12.2007. Žalobcovia v tomto kontexte dodali, že viacerí z týchto zamestnancov vykazujú rozsiahlu aktivitu v súkromnom sektore, z čoho vyplýva dôvodné podozrenie, že svoju prácu na FIIT STU nevykonávajú v ustanovený pracovný čas, pretože by výkon práce nestíhali. Žalobcovia tiež poukázali na dohodu z času pred menovaním nového dekana, kedy mal D. A. A. P., D. sľúbiť, že do sfunkčnenia Akademického senátu FIIT nebude prijímať do pracovného pomeru bez súhlasu rektora žiadnych nových zamestnancov, čo nebolo podľa žalobcov dodržané. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli stručný opis pracovnej činnosti (resp. nečinnosti) jednotlivých 14 zamestnancov s uvedením ich mena a priezviska a závery o tom, že nespĺňajú podmienky vyžadované na svoje pracovné pozície. 4. V ďalšej časti žalobnej argumentácie žalobcovia uviedli, že účelovo prijatých zamestnancov tvoriacich značnú časť akademickej obce v čase niekoľko mesiacov pred konaním volieb, ktorí nemajú podľa žalobcov záujem sa podieľať na chode fakulty a jej rozvoji, nie je možné považovať za relatívne trvalú súčasť akademickej obce s primeranou väzbou na fakultu. Žalobcovia prezentovali záver, že personálne obsadenie orgánov má byť výsledkom vôle osôb, ktoré majú k fakulte právne relevantný vzťah. Počet oprávnených voličov podľa žalobcov stúpol od novembra 2019 z počtu 45 do januára 2020 na počet 64, čo boli najmä účelovo prijatí zamestnanci. Voľby preto podľa žalobcov majú vady, keďže zloženie orgánov má vyjadrovať vôľu osôb majúcich úmysel tvoriť integrálnu časť personálneho substrátu. Preto podľa názoru žalobcov je potrebné považovať uvedené voľby za neplatné. V záverečnej časti žalobcovia ešte poukázali na skutočnosť, že vo voľbách mohli hlasovať aj štyria doktorandi denného štúdia, ktorým bol umelo zvýšený pracovný úväzok na 100 %. Iní doktorandi na rovnakej pozícii, ktorí mali preukázateľne rovnaké pracovné povinnosti a aj súhrnnú mzdu, nemohli podľa žalobcov vo voľbách hlasovať, lebo im bol držaný nižší ako 100 % pracovný úväzok. Tento diskriminačný prístup k doktorandom podľa žalobcov odmietol dekan D. P. odstrániť, pretože bol motivovaný zabezpečiť volebné právo len pre niektorých vopred vybraných kandidátov a tým ovplyvniť výsledok volieb. 5. Žalobcovia s poukazom na uvedené skutočnosti navrhli, aby správny súd zrušil výsledky volieb a vrátil žalovanému vec na ďalšie konanie a priznal žalobcom náhradu trov v plnom rozsahu. 6. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 18.12.2020 (ďalej len „vyjadrenie k žalobe“). V úvodnej časti vyjadrenia žalovaný namietol právomoc krajského súdu na rozhodovanie o žalobe, pretože podľa neho samotné voľby, zverejnenie ich výsledkov, príp. protokol o ich konaní nie sú rozhodnutím a ani opatrením orgánu verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie podľa žalovaného nezakladá administratívny právny vzťah. Žalovaný ďalej uviedol, že je v postavení verejnej vysokej školy a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že rozhoduje o právach a povinnostiach iných fyzických alebo právnických osôb ako orgán verejnej správy podľa § 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Podľa stanoviska žalovaného sa na jeho rozhodovanie nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní podľa § 108 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výzvu na predloženie administratívneho spisu preto považoval za nedôvodnú, keďže v posudzovanej veci takýto spis nevedie a poukázal na to, že všetky relevantné dokumenty priložili žalobcovia ako prílohy k žalobe. Zo žaloby nie je podľa žalovaného zrejmé, ktoré rozhodnutie považujú za prvostupňové rozhodnutie a ktoré za rozhodnutie odvolacieho orgánu. Voľby podľa žalovaného nie sú rozhodovaním a žalovaný vydanými dokumentmi v podobe protokolu o výsledku volieb a výsledkov o voľbách len deklaruje ich výsledky a nemajú žiadny konštitutívny účinok. 7. Žalovaný v ďalšej časti vyjadrenia uvádzal, že žalobcovia v 1., 2. a 4. rade nenamietali výsledky volieb sťažnosťou, čím nevyužili žiadne prostriedky ochrany pred podaním žaloby v rámci prebiehajúceho
konania. Žalobca v 3. rade podľa názoru žalovaného nezdôvodnil ukrátenie na jeho právach a právom chránených záujmov, keďže nebol ani kandidátom do volieb a ani sa ich nezúčastňoval. 8. Z tvrdených skutočností žalobcami podľa žalovaného vyplýva, že všetci voliči boli vo voľbách riadnymi zamestnancami žalovaného tak, ako to vyžadujú všeobecne záväzné predpisy žalovaného, čo platí rovnako aj o členoch volebnej komisie. Materiálne námietky žalobcu voči pracovným pomerom označil žalobca za nepodstatné, pretože je podľa neho vecou žalovaného, ktorých uchádzačov si vyberú a s ktorými následne uzatvoria pracovný pomer. Platnosť pracovných pomerov podľa žalovaného nebola napadnutá a pracovné pomery dotknutých zamestnancov existovali. K právomociam volebnej komisie žalovaný uviedol, že táto nie je oprávnená posudzovať jednotlivých voličov (členov zamestnaneckej časti FIIT) a rovnako nie je oprávnená robiť zmeny v zozname voličov. Voľby podľa žalovaného prebehli v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a tiež s vnútornými predpismi žalovaného, pričom žalobcovia ani na žiadny rozpor s legislatívou nepoukázali. V závere vyjadrenia žalovaný dodal, že u žalobcov nemohlo dôjsť k porušeniu práva voliť a byť volený do akademického senátu. Žalovaný navrhol preto žalobu zamietnuť. 9. K vyjadreniu k žalobe sa podaním doručeným na krajský súd dňa 12. 02. 2021 vyjadrili žalobcovia (ďalej len „replika“). Konštatovali, že napadnutým rozhodnutím sú priamo dotknuté ich verejné subjektívne práva a preto podlieha súdnemu prieskumu správnym súdom. Preskúmateľnými sú podľa žalobcov individuálne správne akty, ktoré sú preneseným výkonom štátnej správy, a to bez ohľadu na to, či budú mať súkromnoprávny alebo verejnoprávny charakter. Individuálne správne akty, ktoré predstavujú výkon samosprávnych aktivít sú podľa žalobcov preskúmateľné súdom v miere, či neodporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom a medzinárodným zmluvám, ktoré boli prijaté a ratifikované predpísaným spôsobom. Podľa žalobcov preto žalovaný rozhodoval ako orgán verejnej správy v oblasti verejnej správy o právach a povinnostiach fyzických osôb, a preto je zákonnosť takéhoto rozhodnutia preskúmateľná správnym súdom. Žalobca v 3. rade nebol podľa stanoviska žalobcov síce kandidátom, ale rovnako ako ostatní členovia akademickej obce je voľbami dotknutí v porovnateľnom rozsahu ako kandidáti, ktorí boli neúspešní. Porušenie práva voliť si zástupcov má podľa žalobcov jednoznačne negatívny dopad aj na osoby, ktoré sa síce nezúčastnili volieb ako kandidáti, ale výsledky týchto volieb ovplyvňujú ich budúcnosť ako zamestnancov, teda členov akademickej obce. Žalobca v 3. rade preto podľa žalobcov má rovnakú aktívnu vecnú legitimáciu v rovnakom rozsahu, ako ostatní žalobcovia. 10. K námietkam žalovaného ohľadne nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov žalobcovia poukázali na skutočnosť, že v samotnom napadnutom rozhodnutí absentovalo poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, čo už samé o sebe spôsobuje zmätočnosť, nezákonnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobcovia v 1., 2. a 4. rade samostatne nenamietali výsledky volieb sťažnosťou podľa žalobcov nie je rozhodujúca, keďže tak učinil žalobca v 3. rade, pričom rovnaký výsledok by sa dosiahol aj vtedy, keby sťažnosť podali aj ostatní žalobcovia. Podmienka vyčerpania riadneho opravného prostriedku preto bola podľa žalobcov splnená a opačný záver by viedol len ku prílišnému formalizmu. K tvrdeniam žalovaného o tom, že materiálne námietky žalobcov voči pracovným pomerom sú nepodstatné, žalobcovia odkázali na argumentáciu v žalobe a tiež na ňu nadväzujúcu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 110/07, PL. ÚS 6/2021 a PL. ÚS 68/2014, ktorá stanovuje podmienky skúmania materiálnych podmienok pri voľbách do územnej samosprávy. Analógia je v tomto podľa žalobcov jednoznačná, keďže sa posudzuje záujem osôb realizujúcich svoje volebné právo skutočne zotrvať na území, resp. v oblasti, čo má byť splnené materiálne a nielen formálne. Povinnosť skúmať splnenie materiálnych podmienok na jednotlivé volebné mechanizmy ukladá podľa žalobcov aj ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. V závere žalobcovia dodali, že obrana žalovaného spočíva len v obyčajnom konštatovaní o vylúčení jeho pochybenia. Žalobcovia pridržaním sa žalobnej argumentácie navrhli zrušiť napadnuté rozhodnutie. 11. K replike sa podaním doručeným na krajský súd dňa 05. 03. 2021 vyjadril žalovaný, ktorý odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe. Opätovne dodal, že nemá a nikdy nemal vo veci úplný a originál zväzok listín, týkajúci sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí, pretože mu táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Žalovaný predložil súdu protokol z volieb do zamestnaneckej časti akademického senátu, výsledky volieb, sťažnosť voči výsledku volieb, obálku potvrdzujúcu doručenie sťažnosti predsedovi akademického senátu, odpoveď J. H. na sťažnosť.
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 15. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 17. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 21. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VŠ“) vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne. 23. Podľa § 3 zákona o VŠ akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora.
24. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona o VŠ na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva: právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený. 25. Podľa § 6 ods. 3 zákona o VŠ podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15). 26. Podľa § 7 písm. a) zákona o VŠ orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú: akademický senát verejnej vysokej školy. 27. Podľa § 9 ods. 1 písm. zákona o VŠ akademický senát verejnej vysokej školy: s) vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť akademického senátu fakulty za podmienok a v rozsahu ustanovenom štatútom verejnej vysokej školy, t) plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov verejnej vysokej školy. 28. Podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona o VŠ do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty. 29. Podľa § 24 písm. a) zákona o VŠ orgány akademickej samosprávy fakulty sú akademický senát fakulty. 30. Podľa § 25 ods. 1 zákona o VŠ akademická obec fakulty je základom akademickej samosprávy fakulty. Volí a odvoláva členov akademického senátu fakulty (§ 26 ods. 2). 31. Podľa § 25 ods. 2 zákona o VŠ akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci zaradení na fakulte, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce fakulty), a študenti zapísaní na študijných programoch uskutočňovaných na fakulte (študentská časť akademickej obce fakulty). 32. Podľa § 26 ods. 2 zákona o VŠ akademický senát fakulty sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty volia v priamych tajných voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členov študentskej časti akademického senátu fakulty volia v tajných voľbách členovia študentskej časti akademickej obce fakulty. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členom študentskej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen študentskej časti akademickej obce fakulty. 33. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o VŠ akademický senát fakulty schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a g) a vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť príslušnými vnútornými predpismi verejnej vysokej školy; schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d). 34. Podľa § 33 ods. 1 zákona o VŠ vnútorné predpisy fakulty upravujú záležitosti fakulty, ktoré patria do jej samosprávnej pôsobnosti, a jej vzťah k verejnej vysokej škole, ak nie sú upravené zákonom. 35. Podľa § 33 ods. 2 písm. c) zákona o VŠ fakulta vydáva tieto vnútorné predpisy: zásady volieb do akademického senátu fakulty. 36. Podľa čl. 4 (Spôsob volieb členov senátu) ods. 1 prvá veta Zásad volieb zo dňa 03.02.2004 do Akademického senátu FIIT (ďalej len „Zásady volieb“) voľby do senátu fakulty organizuje volebná komisia. 37. Podľa čl. 4 ods. 7 Zásad volieb termín volieb do senátu stanoví senát. 38. Podľa čl. 4 ods. 16 Zásad volieb volebná komisia zvyčajným spôsobom zverejní výsledky volieb najneskôr deň po ich ukončení.
39. Podľa čl. 4 ods.1 Zásad volieb volebná komisia spíše protokol o voľbách do senátu, v ktorom uvedie dátum a miesto konania volieb, počet vydaných, odovzdaných a platných hlasovacích lístkov, zoznam kandidátov s uvedením počtu získaných hlasov, zoznam zvolených členov senátu v zamestnaneckej časti a zoznam zvolených členov v študentskej časti, mená a podpisy predsedu a členov volebnej komisie. 40. Podľa Dodatku č.1 k Zásadám volieb zo dňa 03.02.2004 do Akademického senátu FIIT žalovaného schváleného Akademickým senátom žalovaného v Bratislave dňa 28.10.2019, kedy nadobudol dodatok platnosť a účinnosť: bod 22. V článku 4 v bode 16 sa za slová „ zverejní výsledky volieb“ vkladajú slová: „na webovom sídle fakulty v súlade so schváleným harmonogramom volieb“ bod 23. Článok 4 bod 17 sa nahrádza novým textom, ktorý znie: „Volebná komisia spíše protokol o voľbách do senátu, v ktorom uvedie: označenie volieb, dátum a miesto konania volieb, počet oprávnených voličov, počet hlasovacích lístkov, vydaných voličom, počet odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii, počet platných a neplatných hlasovacích lístkov, zoznam kandidátov s uvedením počtu získaných platných hlasov, zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov zamestnaneckej časti senátu a zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov študentskej časti senátu, mená a podpisy predsedu a členov volebnej komisie. Odporúčaný vzor protokolu tvorí prílohu č. 2 týchto Zásad volieb FIIT.“ 41. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/160/2020, ktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/160/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu. 42. V prejednávanej veci bolo potrebné najskôr sa vysporiadať s otázkou, či výsledky volieb (špecifikované v bode 1) sú spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nasledovné právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v uznesení zo dňa 05.11.2018, sp. zn. 4Sžk/7/2018, od ktorých nevidel žiaden rozumný dôvod sa v prejednávanej veci odkloniť, preto ich na túto vec aplikoval pri zodpovedaní vyššie nastolenej otázky: „ 5.25 Kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že vysoké školy majú osobitné postavenie v štruktúre záujmovej samosprávy. Podľa platnej legislatívy sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie a vedecké ustanovizne s právnou subjektivitou, ktoré poskytujú vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov. Vysoká škola a jej fakulty bez ohľadu na to, či je verejná, súkromná alebo štátna, robí výkon samosprávnych aktivít a prenesený výkon štátnej správy. V oboch prípadoch to vysoká škola a jej fakulty robia buď formou individuálnych správnych aktov alebo formou interných normatívnych aktov. Preskúmateľné v plnom rozsah podľa ustanovení SSP sú individuálne správne akty, ktoré sú preneseným výkonom štátnej správy a to bez ohľadu na to, či budú mať súkromnoprávny alebo verejnoprávny charakter. Individuálne správne akty, ktoré predstavujú výkon samosprávnych aktivít, sú preskúmateľné súdom do tej miery, či neodporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom a medzinárodným zmluvám, ktoré boli prijaté a ratifikované predpísaným spôsobom (Baricová, J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s. 60-61).“ 43. Správny súd sa na základe vyššie uvedeného zameral na zodpovedanie otázky, či: - volebná komisia má postavenie orgánu verejnej správy podľa § 4 SSP, - či konanie volebnej komisie je administratívnym konaním podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, - výsledky volieb sú svojou povahou individuálnym správnom aktom [rozhodnutím alebo opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) SSP]. 44. Administratívnym konaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán
verejnej správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície (odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah normatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. Za individuálne správne akty možno pritom považovať také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré majú určeného konkrétneho adresáta alebo sa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom adresátov. Z hľadiska procesu prijatia môžu byť individuálne správne akty výsledkom správneho, daňového konania alebo osobitných konaní a môžu mať formu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy. Administratívne konanie je zároveň chápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou formalizáciu je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov (FEČÍK, Marián. § 3 [Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 34.). 45. Podľa názoru správneho súdu nemožno volebnú komisiu považovať za orgán verejnej správy v zmysle § 4 SSP, keďže sa nejedná o žiaden zo subjektov taxatívne uvedených v § 4 písm. a) až e) SSP. V prejednávanej veci nešlo o výkon verejnej správy resp. prenesený výkon štátnej správy, ale išlo o vykonávanie samosprávy jednej z fakúlt žalovaného, konkrétne FIIT. Na základe zákonného zmocnenia [§ 33 ods. 2 písm. c) zákona o VŠ] a vydaných Zásad volieb bol výkon samosprávy fakulty vo veci volieb do zamestnaneckej časti Akademického senátu FIIT žalovaného na funkčné obdobie 2019 - 2023 zverený volebnej komisii. Konanie volebnej komisie však nemožno charakterizovať ako konanie verejnosprávne, ktorým by volebná komisia rozhodovala o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah normatívne určila. Volebná komisia podľa vopred stanoveného predvídateľného procesu organizačne zabezpečovala priebeh volieb. Výsledok volieb vyhlásený volebnou komisiou nemožno považovať za individuálny správny akt, rozhodnutie alebo opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) SSP. Volebná komisia osvedčovala faktický stav, ktorý nastal samotným aktom voľby. Vo vzťahu k výsledku volieb volebná komisia neprijala v administratívnom konaní žiadne rozhodnutie alebo opatrenie. Vyhlásenie výsledkov volieb sa týkalo fakulty ako celku a bolo určené neobmedzenému okruhu adresátov. Preto nemožno hovoriť o individuálnom správnom akte. 46. Neušlo pozornosti správneho súdu, že námietky žalobcov smerovali skôr k tomu, že mala byť účelovo manipulovaná voličská základňa, presnejšie povedané počet osôb, ktorým bol priznaný status voliča, čo žalobcovia kládli za vinu žalovanému, a nie volebnej komisii. Volebnej komisii v zásade žalobcovia nevytkli žiadne zásadné pochybenie. Pokiaľ bolo úmyslom žalobcov napadnúť vyššie uvedené konanie žalovaného, žalobcovia mali možnosť podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP. 47. V súlade s dôvodovou správou k zákonu možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti – rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7 (bližšie pozri komentár k § 7), – rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, či inému právnemu aktu alebo úkonu, ktoré nebolo vydané v rámci výkonu pôsobností tohto orgánu v oblasti verejnej správy (pôjde napr. o akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku alebo pracovnoprávnych vzťahov, kolektívneho vyjednávania atď.), – právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr. rozhodnutiu či inému právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb súkromného práva). (FEČÍK, Marián. § 98 [Odmietnutie žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 536.) 48. Správny súd dospel k záveru, že volebná komisia žalovaného nemala postavenie orgánu verejnej správy, preto správny súd rozhodol o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 49. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 50. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
51. Správny súd priznal žalovanému podľa § 171 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu trov konania voči žalobcovi v 1., 2., 3. a 4. rade, pretože odmietnutie žaloby zavinili žalobcovia tým, že podali správnu žalobu, ktorá je zo zákona neprípustná. 52. Toto uznesenie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). 53. Člen senátu JUDr. Lukáš Gallo pripojil k uzneseniu svoje odlišné stanovisko: Považujem napadnuté opatrenie za spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnom konaní, pretože sa jedná o opatrenie, ktoré má eventuálny dotyk na subjektívnych právach žalobcov, keďže sa jedná o ich ústavné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám a v zmysle Ústavy SR čl. 46 ods. 2 takýto prieskum nemôže byť vylúčený. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.