Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/69/2020 1020200406 06. 02. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200406.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Vladimírom Grznárom, advokátom, so sídlom Družstevná 2, 831 04 Bratislava, IČO: 42 253 896, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Stromová 2665/1, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 164 381, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2019/19189:1-A1820 zo dňa 18.12.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu
z a m i e t a.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Hlavná školská inšpektorka doručila dňa 14.01.2019 listom A/2019/000054 zo dňa 09.01.2019 žalovanému žiadosť o vyradenie Súkromnej strednej odbornej školy Magán Szaközépiskola, Trhovisko 776/1, Zlaté Klasy (ďalej len „škola“), ktorej zriaďovateľom je žalobca, zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, a to s poukazom na § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“). Dôvody vyradenia školy boli vymedzené nasledovne: - neuskutočnenie výchovy a vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu a na jeho základe vydaného školského vzdelávacieho programu, - nedodržanie povinného materiálno – technického a priestorového zabezpečenia alebo normatívov materiálno – technického a priestorového zabezpečenia, - závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania. Uvedené dôvody vychádzali z kontrolných zistení Štátnej školskej inšpekcie, školského inšpekčného centra Trnava a boli zdokumentované v Správe o výsledkoch školskej inšpekcie číslo 20001/2018-2019 zo dňa 23.11.2018, ktorá bola vykonaná na škole v dňoch 14.09.2018, 17.09.-18.09.2018, 26.09.2018, 01.10.2018 a 04.10.2018. 2. Na základe žiadosti uvedenej v ods. 1 vydal žalovaný dňa 05.03.2019 upovedomenie o začatí správneho konania č. 2019/8443:2-A1020, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia žalovaného č. 2019/10391:8-A1050 dňa 06.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o vyradení školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky s účinnosťou k 31.08.2019, s poukazom
na § 17 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril tak, že riaditeľka školy z 19 opatrení uložených Štátnou školskou inšpekciou odstránila iba 7, za čo jej zriaďovateľ udelil kárne opatrenie. Poznamenal, že škola existuje od r. 1992 ako jediná dvojjazyčná stredná škola v regióne, jej prevažnú časť tvoria žiaci zo sociálne slabších rodín, a preto má podporu rodičov na zachovanie školy a rovnako má podporu aj od obce Zlaté Klasy. Žalovaný v konaní požiadal o zaslanie stanoviska Okresný úrad Trnava, odbor školstva, Trnavský samosprávny kraj, Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, Republikovú úniu zamestnávateľov, ktoré vydali súhlasné stanovisko k žiadosti hlavnej školskej inšpektorky a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré v stanovenej lehote svoje stanovisko nedoručilo. Žalovaný tiež konštatoval, že rozmiestnenie škôl, ako aj ponuka stredných škôl v danom regióne je dostatočná a zabezpečená v oboch vyučovacích jazykoch, pričom počty a charakter týchto škôl v odôvodnení svojho rozhodnutia aj konkretizoval. 3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný (konajúci ministerkou) tak, že rozhodnutím č. 2019/19189:1-A1820 zo dňa 18.12.2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že školu vyradil zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky s účinnosťou ku dňu 31.08.2020, keď potvrdil závery a zistenia prvostupňového orgánu, avšak zmenil účinnosť vyradenia školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky.
II. Žaloba 4. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 09.03.2020 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Uviedol, že výrok oboch rozhodnutí je nezákonný, druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže v odôvodnení absentuje údaj o tom, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití príslušných právnych predpisov a ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami a vyjadreniami žalobcu k podkladom rozhodnutia. Zdôraznil, že na zachovaní školy majú záujem rodičia rómskych žiakov, dokladom čoho je ich petícia a škola má tiež podporu od obce Zlaté Klasy, ktorá má v spolupráci so splnomocnencom vlády spracovaný projekt, ktorý by sa realizoval práve v priestoroch školy. 5. Žalovaný podľa žalobcu porušil § 17 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z., keďže o vyradení školy zo siete začalo konať na základe takej žiadosti hlavnej školskej inšpektorky, ktorá nemala všetky zákonom predpísané náležitosti. Zároveň došlo k porušeniu § 17 ods. 3 druhej vety zákona č. 596/2003 Z. z., keďže žalovaný nerozhodol do 60 dní od doručenia žiadosti. Žalovaný neupovedomil žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie orgánom príslušným rozhodnúť o rozklade, čo je porušením § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). 6. Žalobca poukázal na to, že zredukoval počet odborov, menoval novú riaditeľku a je jedinou strednou školou v Trnavskom kraji, ktorá dostala licenciu na vyučovanie v odbore ochrana osôb a majetku. Ide o pomerne finančne náročný odbor, ale postupne sa mu darí zabezpečiť všetky učebné pomôcky a splniť podmienky. Žalovaný podľa žalobcu odignoroval verejný záujem, ktorý predstavuje zákonnú výnimku. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.05.2020 navrhol žalobu zamietnuť. K námietke nedodržania § 17 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. konštatoval, že prvostupňový orgán začal konať voči žalobcovi na základe podnetu štátnej školskej inšpekcie podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku.
Konanie sa začalo až momentom upovedomenia žalobcu o začatí konania podľa § 17 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z., pričom náležitosti upovedomenia nie sú zákonom ustanovené. Námietku porušenia § 17 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. považoval za právne bezvýznamnú, keďže nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Procesné lehoty pre vydanie rozhodnutia majú poriadkový charakter. Napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné, zrozumiteľné a odôvodnené. Nedostatočnosť zistenia skutkového stavu žalobca nijak nepreukázal a rovnako nepreukázal rozpor skutkového stavu, ktorý žalovaný vzal za základ rozhodnutia, s administratívnym spisom. Práve naopak, skutkový stav v plnom rozsahu zodpovedá obsahu administratívneho spisu a má v ňom oporu. Žalobca nepreukázal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred druhostupňovým orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. IV. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 12. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 13. Podľa § 12 ods. 3 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. hlavný školský inšpektor predkladá ministerstvu návrhy na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete podľa § 17 ods. 1 písm. c). 14. Podľa § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. ministerstvo ďalej rozhoduje o zaradení škôl a školských zariadení do siete, vyradení škôl a školských zariadení zo siete a o zmenách v sieti; pri svojom rozhodovaní o zmenách v sieti prihliada na vyjadrenie príslušného okresného úradu v sídle kraja. 15. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. žiadosť na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete predkladá hlavný školský inšpektor, ak zistí závažné nedostatky v kontrolovanom subjekte. 16. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. žiadosť na vyradenie zo siete obsahuje a) názov a adresu školy alebo školského zariadenia, b) dôvod vyradenia školy alebo školského zariadenia zo siete, c) termín zrušenia školy alebo školského zariadenia, d) spôsob zabezpečenia výchovy a vzdelávania alebo stravovania detí a žiakov po zrušení školy alebo školského zariadenia, e) stanovisko príslušného orgánu školskej samosprávy, f) vyjadrenie územnej samosprávy, ak nie je predkladateľom a ak navrhovateľom je okresný úrad v sídle kraja alebo hlavný školský inšpektor, g) vyjadrenie okresného úradu v sídle kraja a hlavného školského inšpektora, ak je navrhovateľom orgán územnej samosprávy, h) vyjadrenie príslušného ústredného orgánu štátnej správy a inštitúcie podieľajúcej sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce, ak ide o strednú odbornú školu. 17. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. účastníkom konania vo veci vyradenia zo siete je zriaďovateľ. Ministerstvo o vyradení zo siete rozhodne do 60 dní od doručenia žiadosti na vyradenie.
18. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. ministerstvo môže rozhodnúť o vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete aj bez návrhu, ak v určenom termíne škola alebo školské zariadenie nezačne svoju činnosť alebo na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j).
V. Posúdenie veci správnym súdom 19. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/69/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-5S/69/2020. 20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 06.02.2025. 21. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol o vyradení školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky s účinnosťou ku dňu 31.08.2020, a to podľa § 14 ods. 6 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. 22. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že hlavná školská inšpektorka listom zo dňa 09.01.2019 podala žiadosť podľa § 12 ods. 3 písm. c) a § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 596/2003 Z.z. na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ku ktorej priložila správu o výsledkoch školskej inšpekcie a následnej inšpekcie č. 2001/2018-2019, poverenie a dodatok na výkon školskej inšpekcie, vyjadrenie žalobcu k obsahu správy a stanovisko školskej inšpektorky k vyjadreniu žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vydal upovedomenie o začatí správneho konania vo veci vyradenia školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky v súlade s § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. a podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, ktoré žalovaný doručil žalobcovi dňa 07.03.2019. 23. Správny súd sa postupne vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami. K námietke nepreskúmateľnosti druhostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax považuje napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 156/2007, z 8. decembra 2008, 3Sžo 200/2010 z 8. októbra 2010 či 5Sžo 122/2010 z 24. marca 2011 – www.nsud.sk). Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť však súdna prax nepovažuje rozhodnutie, ak je rozpor odstrániteľný výkladom, t. j. ak nebudú po interpretácii napadnutého rozhodnutia či opatrenia ako celku s prihliadnutím na úkony orgánu verejnej správy a účastníkov konania –pochybnosti o jeho význame (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 1Afs 38/2006 – www.nssoud.cz). Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov
znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí či opatrenia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (pozri k tomu napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads 58/2003 – www.nssoud.cz). Naproti tomu súdna prax nepovažuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads 27/2003 – www.nssoud.cz). (BARICOVÁ, Jana. § 191 [Zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 944.) 24. Správny súd v kontexte vyššie uvedených právnych záverov prišiel k záveru, že nemožno prisvedčiť námietke nepreskúmateľnosti druhostupňového rozhodnutia, a to z dôvodu, že obsahuje logickú, jasnú a zrozumiteľnú správnu úvahu, v rámci ktorej sa žalovaný vysporiadal s právnou stránkou veci, so zisteným skutkovým stavom a námietkami žalobcu. Rozhodnutie žalovaného je presvedčivé, keďže žalovaný bezpochyby realizoval zákonom stanovené kompetencie, a to na základe žiadosti, ktorú podala hlavná školská inšpektorka a ktorá bola podaná na podklade zistení z vykonanej školskej inšpekcie a správy o týchto zisteniach. Sám žalobca osobitne tieto zistenia nerozporoval, avšak poukázal na to, že tieto zistenia možno pričítať na ťarchu riaditeľa, ktorému mal uložiť kárne opatrenie a následne aj vykonať zmenu na tomto poste. Správny súd však nemôže prisvedčiť dôvodnosti takejto obrany založenej na tvrdenom prenesenom bremene zodpovednosti zo zriaďovateľa školy na jej riaditeľa, keďže účastníkom konania o vyradení školy je zriaďovateľ a ten nesie zodpovednosť za odstránenie zistených nedostatkov. Bez právneho významu nie je ani tá skutočnosť, že žalovaný môže podľa § 17 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. rozhodnúť o vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete aj bez návrhu, ak v určenom termíne škola alebo školské zariadenie nezačne svoju činnosť alebo na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že konanie o vyradenie školy zo siete nie je nutne viazané na existenciu návrhu a splnenie formálnych náležitostí zo strany navrhovateľa. 25. V súvislosti s námietkou procesných pochybení, správny súd nezistil žiadne také pochybenie, ktorého intenzita by založila dôvod na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ orgán verejnej správy začal konanie na základe žiadosti hlavnej školskej inšpektorky bez toho, aby k tejto žiadosti boli priložené všetky náležitosti, pričom v rámci samotného administratívneho konania boli tieto náležitosti doplnené vykonaným dokazovaním a žalobcovi bolo umožnené sa k nim vyjadriť, nejedná sa o taký procesný nedostatok, pre ktorý by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. Dôvodom na zrušenie rozhodnutie by mohlo byť, pokiaľ by žalovaný rezignoval na svoju zákonnú povinnosť zaobstarať vo veci všetky príslušné náležitosti k žiadosti a na riadne zistenie skutkového stavu, k čomu však v danom prípade nedošlo. 26. Pokiaľ ide o námietku oneskoreného rozhodnutia o rozklade žalobcu, tento bol podaný 08.09.2019, pričom druhostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 18.12.2019, čo je prekročenie lehoty na rozhodnutie podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, avšak toto prekročenie samo osebe bez ďalšieho nie je takou procesnou vadou podstatného charakteru, ktorá by zakladala vadu nezákonnosti druhostupňového rozhodnutia. 27. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že žalobca v žalobe netvrdil, že by výsledky školskej inšpekcie napadol správnou žalobou a vo výsledku ich ani nerozporoval, ale tvrdil, že na odstránenie zistených nedostatkov podnikol kroky. Žalovaný podľa názoru správneho súdu vec správne právne posúdil, keď zistenia školskej inšpekcie obsiahnuté v správe o vykonaní školskej inšpekcie založili povinnosť vo veci konať, pretože opačným prístupom by žalovaný pri vedomí existencie nedostatkov toleroval nezákonný stav. Žalovaný vo veci zabezpečil cestou žiadostí o súčinnosť potrebné vyjadrenia a k podkladom predloženým žalobcom sa vyjadril a riadne ich vyhodnotil. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané po právnej stránke správne, preto ani žalobná námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nie je dôvodná.
28. K žalobnej námietke o nedostatočnom zistení skutkového stavu a nedostatku opory skutkových zistení v administratívnom spise správny súd uvádza, že uvedené námietky žalobcu boli formulované len vo všeobecnej rovine, bez bližšej konkretizácie. 29. Správny súd na základe vyššie uvedeného neprisvedčil žiadnej zo žalobných námietok a žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.