Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/8/2020 1020200047 19. 03. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200047.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX B., 2/ A. E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, XXX XX B., obaja zastúpení: Okenica & Co. s. r. o., o sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ VODOHOSPODÁRSKE STAVBY MALACKY, a.s., so sídlom Pezinská 1098, 901 01 Malacky, IČO: 31 412 114, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom Šafárikovo nám 2, 811 02 Bratislava, IČO: 31 782 809, 2/ A & Z ACOUSTICS s.r.o., so sídlom Víťazná 12, 831 06 Bratislava, IČO: 36 628 646, 3/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, 4/ Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Bratislave, so sídlom Legionárska 4, 811 07 Bratislava, IČO: 42 267 142, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2019/120707/ZAV zo dňa 28.10.2019, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2019/120707/ ZAV zo dňa 28.10.2019. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcom 1. a 2. voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Správny súd ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania e p r i z n á v a.
n
odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Mestská časť Bratislava – Ružinov v postavení stavebného úradu rozhodnutím č. SU/CS 4319/2015/14/JAN/JCU-145 zo dňa 27.11.2015 podľa § 60 až § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „stavebný zákon“) v spojení s § 10 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z. (ďalej „vyhláška“) vydala stavebné povolenie na stavbu „B. G. D. – H. – I. – D.“ podľa objektovej skladby a za podmienok špecifikovaných v rozhodnutí (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali účastníci konania odvolanie. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán (ďalej „okresný úrad“) rozhodnutím č. OU-BA-
OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolania účastníkov konania zamietol (ďalej „pôvodné rozhodnutie“, „obživnuté rozhodnutie“). 3. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) na základe podanej všeobecnej správnej žaloby rozsudkom sp. zn. 1S/203/2016 zo dňa 27.06.2019 pôvodné druhostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 4. Okresný úrad následne: a/ v rámci súdneho konania podal proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 1S/203/2016 zo dňa 27.06.2019 kasačnú sťažnosť; b/ v rámci administratívneho konania opätovne rozhodol o odvolaniach účastníkov konania a rozhodnutím č. OU-BA-OBVP2-2019/120707/ZAV zo dňa 28.10.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolania účastníkov konania zamietol (ďalej „napadnuté rozhodnutie“, „duplicitné rozhodnutie“). 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade kasačnej sťažnosti (bod a/ predchádzajúceho odseku) rozsudkom sp. zn. 1Sžk/46/2019 zo dňa 24.11.2020 rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/203/2016 zo dňa 27.06.2019 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 6. Po vrátení veci krajský súd rozsudkom sp. zn. 1S/6/2021 zo dňa 20.01.2022 správnu žalobu proti pôvodnému rozhodnutiu č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016 zamietol. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 1Svk/32/2022 zo dňa 27.06.2024 kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 1S/6/2021 zo dňa 20.01.2022 zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2024. II. Správna žaloba 8. Žalobcovia sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 14.01.2020 domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“). III. Vyjadrenie žalovaného 9. Okresný úrad vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) a podanú žalobu navrhol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/8/2020 bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/8/2020. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
11. Dňom 01.04.2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“). Správny súd preto na základe uvedenej právnej úpravy konal na strane žalovaného s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného. 12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nevyhnutné zrušiť podľa § 191 SSP z dôvodu vzniknutej duplicity rozhodnutí vydaných správnym orgánom v rámci administratívneho odvolacieho konania. 13. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobcovia, žalovaný ani ďalší účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.03.2025 (§137 ods. 4 SSP). 14. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Správny súd skôr, ako pristúpil k prieskumu zákonnosti napadnutého a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcami v podanej správnej žalobe, zistil existenciu dvoch meritórnych rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaných v odvolacom štádiu vedeného administratívneho konania, ktorý stav je v priamej kolízii s princípom „ne bis in idem“. K uvedenému došlo jednak postupom správneho orgánu (okresného úradu), ktorý na podklade zrušujúceho rozsudku krajského súdu sp. zn. 1S/203/2016 zo dňa 27.06.2019, t.j. po zrušení pôvodne vydaného meritórneho rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016, pristúpil k opätovnému rozhodovaniu o odvolaniach účastníkov konania a vydal aktuálne napadnuté rozhodnutie č. OU-BA-OBVP2-2019/120707/ZAV zo dňa 28.10.2019. Zároveň nastala situácia, keď v súdnom konaní došlo k zrušeniu pôvodne vyhláseného zrušujúceho rozsudku krajského súdu sp. zn. 1S/203/2016 zo dňa 27.06.2019 a následne rozsudkom sp. zn. 1S/6/2021 zo dňa 20.01.2022 v spojení s rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Svk/32/2022 zo dňa 27.06.2024 k zamietnutiu žaloby, čím „obživlo“ pôvodne vydané rozhodnutie okresného úradu ako odvolacieho orgánu. 16. V súhrne uvedených okolností tak došlo k stavu existencie dvoch rozhodnutí správneho orgánu v totožnej veci: a) rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016; b) rozhodnutia č. OU-BA-OBVP2-2019/120707/ZAV zo dňa 28.10.2019. 17. Problematikou vzniku konkurencie dvoch meritórnych rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní sa zaoberal najvyšší správny súd v rozhodnutí sp. zn. 5Svk/4/2021 zo dňa 24.02.2022, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 21/2022 ZNSS. Najvyšší správny súd v rámci nastolenej problematiky uviedol (okrem iného) nasledovné: 18. „48. Kasačný súd uznáva význam princípu ne bis in idem, ktorý je explicitne zakotvený pre oblasť trestania, a to aj správneho trestania, v čl. 50 ods. 5 Ústavy SR či v čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb. v spojení s č. 79/1994 Z. z.), ako aj v čl. 50 Charty základných práv Európskej únie, to v spojení s čl. 51 ods. 1 tejto Charty. Uvedený princíp má však aj širší dosah, a to v kontexte čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a v ňom artikulovanom požiadavku na zachovávanie právnej istoty (napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. mája 2017, č. 7/2017 ZNaU, s. 107-108). Uplatňuje sa tak aj v správnom konaní, ako aj v správnom súdnom konaní. 49. Tento princíp sa na podústavnej úrovni premieta do rôznych procedurálnych noriem zakotvujúcich prekážku litispendencie alebo prekážku veci rozhodnutej. Ide napr. o § 30 ods. 1 písm. f/ a i/ zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, či o § 62 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podobnú úpravu obsahuje aj Správny súdny poriadok, a to v § 98 ods. 1 písm. a/ a b/. 50. Je nesporné, že následky ponechania dvoch vedľa seba stojacich správnych rozhodnutí o tej istej veci sú nebezpečné a spôsobujú značnú neprehľadnosť v otázke, aký je skutočný právny stav na jednotlivých úsekoch verejnej správy, a to osobitne, ak vedľa seba stoja dve protichodné správne rozhodnutia. ..... 52. Princíp ne bis in idem je pre tieto dôvody tak zásadný, že jeho porušenie nemôžu správne súdy prehliadať. Platí to v situácii, keď správny orgán tento princíp porušil už v čase, keď vydával svoje rozhodnutie či opatrenie, tak aj v situácii, keď takéto napätie s princípom ne bis in idem nastalo neskôr v dôsledku okolností, ktoré boli mimo vplyvu žalovaného orgánu verejnej správny, ako v práve posudzovanej veci. V takejto situácii správny súd musí, a to aj mimo žalobných námietok, vždy prihliadať na existenciu prekážky založenej rešpektom k princípu ne bis in idem.“ 19. Správny súd ďalej, v rámci plného stotožnenia sa so závermi najvyššieho správneho súdu, poukazuje aj na právnu vetu II. vychádzajúcu z publikovaného rozhodnutia sp. zn. 5Svk/4/2021 zo dňa 24.02.2022: „V prípade, že správne rozhodnutie v dôsledku zrušenia zrušujúceho rozsudku správneho súdu obživne (i), pričom ale na podklade takto zrušeného zrušujúceho rozsudku správneho súdu už bolo vydané nové správne rozhodnutie (ii), správny súd musí, a to aj mimo žalobných či kasačných bodov, vždy prihliadať na existenciu prekážky založenej rešpektom k princípu ne bis in idem, a neskoršie vydané správne rozhodnutie v tej istej veci musí v princípe zrušiť bez vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému orgánu verejnej správy, a to bez ohľadu na to, že porušenie tohto princípu bolo prípadne mimo vplyvu žalovaného. Vždy je však potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti rozhodovanej veci tak, aby boli šetrené a vzájomne vyvažované princípy právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere.“ 20. Pozornosti správneho súdu neušla ani tá skutočnosť, že problematika duplicitného rozhodovania okresného úradu bola okrajovo riešená aj v rozhodnutí najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Svk/32/2022 zo dňa 27.06.2024 (kasačné konanie týkajúce sa v poradí prvého „obživnutého“ rozhodnutia okresného úradu), a to práve s poukazom na postup vyplývajúci z rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Svk/4/2021 zo dňa 24.02.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 21/2022 ZNSS (bližšie odseky 62. a 63. odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 1Svk/32/2022 zo dňa 27.06.2024). 21. Keďže predmetom vedeného súdneho konania je prieskum zákonnosti rozhodnutia okresného úradu č. OU-BA-OBVP2-2019/120707/ZAV vydaného dňa 28.10.2019, a teda sa jedná o meritórne rozhodnutie vydané v tom istom administratívnom konaní (vo fáze rozhodovania o odvolaní účastníkov konania) po vydaní „obživnutého“ rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016, bolo zo strany správneho súdu nevyhnutné, vzhľadom na úvahy a závery uvedené vyššie, pristúpiť k zrušeniu duplicitne (neskôr) vydaného rozhodnutia. Na nevyhnutnosti uvedeného postupu podľa názoru správneho súdu nič nemení ani okolnosť, že výrokmi pôvodného ako aj následne vydaného rozhodnutia okresného úradu bolo rozhodnuté v zásade rovnako, t. j. zamietnutím odvolaní účastníkov konania a potvrdením prvostupňového rozhodnutia. Rozporným s princípom „ne bis in idem“ aj v takom prípade zostáva stav existencie duplicity meritórnych rozhodnutí správneho orgánu. Keďže k danému stavu, vzhľadom na „obživnutie“ pôvodne vydaného rozhodnutia okresného úradu č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08.07.2016 došlo k priebehu tohto súdneho konania, správny súd na zistené okolnosti reagoval práve zrušením neskôr vydaného (duplicitného) rozhodnutia okresného úradu podľa § 191 SSP. 22. Správny súd zároveň nerozhodol o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP), keďže zrušením v poradí druhého (duplicitného) meritórneho rozhodnutia došlo k plnohodnotnému vyriešeniu kolízie medzi stavom existencie dvoch „konkurujúcich“ správnych aktov orgánu verejnej správy a princípom „ne bis in idem“ plnohodnotne, bez nutnosti ďalšieho postupu správneho orgánu v rámci odvolacej fázy administratívneho konania, ktorá bola ukončená vydaním (a následnou právoplatnosťou) v poradí prvého meritórneho rozhodnutia, ktoré z dôvodov popísaných vyššie
„obživlo“ (bližšie napr. odsek 60. odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Svk/4/2021 zo dňa 24.02.2022). 23. Žalobcovia boli v konaní pred správnym súdom úspešní, preto im správny súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 24. Ďalším účastníkom konania správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže im v súvislosti so súdnym konaním nebola uložená žiadna povinnosť, ktorá by priznanie náhrady v zmysle § 169 SSP odôvodňovala. 25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia /§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).