Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sa/3/2025 0725100532 30. 07. 2025 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100532.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Zainteresovaná verejnosť -Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 00 603 155, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd správnu žalobu odmieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnemu súdu v Bratislave bola dňa 14.04.2025 doručená žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 ods. 1 SSP, ktorou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému konať o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu č. SÚ 6223/41057/2024-LLO-122 zo dňa 08.08.2024 v zmysle zákona, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Žalobca považuje žalovaný správny orgán za nečinný z toho dôvodu, že doposiaľ nemal rozhodnúť o jeho odvolaní, ktoré podal podľa ustanovenia § 140c ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (v znení platnom do 31.03.2024) (ďalej ako „stavebný zákon“) v administratívnom konaní o povolenie umiestnenia stavby s názvom „BILLA – CENTRÁLA“, ako zainteresovaná verejnosť podľa čl. 3 ods. 4 Aarhuského dohovoru. 3. Z argumentácie žalobcu vyplýva, že ním podané odvolanie podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona, smerovalo proti rozhodnutiu v územnom konaní, ktorému nepredchádzalo konanie podľa osobitného predpisu (§29 a 37 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov) (ďalej ako „konanie podľa osobitného predpisu“). Žalobca priamo uvádza, že konanie podľa osobitného predpisu samotnému rozhodnutiu v územnom konaní, proti ktorému smeruje jeho odvolanie, tomuto konaniu nepredchádzalo, hoci podľa jeho názoru tomuto konaniu predchádzať malo. Žalobca týmto spôsobom odôvodňuje svoje oprávnenie podať proti rozhodnutiu v územnom konaní odvolanie, hoci § 140c ods. 8 stavebného zákona, ako základnú podmienku pre jeho oprávnenie podať odvolanie, stanovuje konanie podľa osobitného predpisu (ktoré v tejto veci neprebehlo). Nečinnosť žalovaného má podľa žalobcu spočívať v nesprávnom procesnom vybavení takto podaného odvolania. 4. Správny súd po preskúmaní obsahu podania žalobcu zo dňa 14.04.2025 v danej veci zistil rozpor medzi označením druhu žaloby, žalobným návrhom a samotným obsahom žaloby a jej príloh. Žalobca označil podanie ako žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 ods. 1 SSP a navrhol súdu uložiť žalovanému povinnosť žalovanému konať o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu č. SÚ 6223/41057/2024-LLO-122 zo dňa 08.08.2024 v zmysle zákona. Avšak z obsahu podania ako aj obsahu
prílohy – Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 09.12.2024 súd zistil, že odvolanie žalobcu zo dňa 18.08.2024 už bolo vybavené zo strany žalovaného listom č. SU/6223/46191/2024/LLO zo dňa 27.09.2024, v zmysle ktorého žalovaný nevyhodnotil odvolanie žalobcu ako odvolanie podané účastníkom konania. 5. Na základe uvedeného bol žalobca zo strany správneho súdu vyzvaný uznesením zo dňa 17.06.2025, aby svoje podanie doplnil alebo opravil v tom rozsahu, či trvá na podanej žalobe proti nečinnosti, alebo žiada o prieskum zákonnosti listu č. SU/6223/46191/2024/LLO zo dňa 27.09.2024, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu vybavil. 6. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval dňa 18.07.2025 tak, že zotrváva na podanej žalobe v pôvodnom znení. Vzhľadom na skutočnosť, že pre uvedený nedostatok, vytknutý správny súdom uznesením zo dňa 17.06.2025, bolo možné v konaní pokračovať (viď argumentáciu nižšie), správny súd žalobu neodmietol podľa ustanovenia § 59 ods. 3 SSP. 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 11. Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 12. Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu, ak orgán verejnej správy je nečinný v administratívnom konaní týkajúcom sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu a súčasne neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 13. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj aktívna procesná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 14. Na základe ustanovenia § 244 ods. 3 SSP, je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (i) iba v začatom administratívnom konaní týkajúcom sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu, a zároveň (ii) podaniu žaloby musí predchádzať neúspešné podanie sťažnosti podľa § 5 zákona o sťažnostiach alebo podnetu prokuratúre podľa § 31 zákona o prokuratúre. 15. Aktívna žalobná legitimácia žalobcu, v postavení zainteresovanej verejnosti, je teda v prípade žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy obmedzená výlučne na konania týkajúce sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu. Pod osobitnými predpismi upravujúcimi veci týkajúce sa životného prostredia je pritom nutné rozumieť zákony, v ktorých je procesné postavenie zainteresovanej
verejnosti priamo upravené, ďalej Aarhuský dohovor a smernica EIA, ako i tie zákony, na ktoré sa tieto medzinárodné právne akty vzťahujú aj bez toho, aby v nich boli oprávnenia zainteresovanej verejnosti výslovne vyjadrené. 16. Z vyššie uvedeného skutkového stavu je pritom zrejmé, že žalobca, v pozícii zainteresovanej verejnosti, sa domáha v tejto veci nápravy údajnej nečinnosti orgánu verejnej správy v územnom konaní, teda v konaní, ktoré sa samé o sebe netýka životného prostredia podľa osobitného predpisu. 17. Na túto skutočnosť paradoxne upozorňuje v žalobe samotný žalobca, ktorý pri svojej argumentácii poukazuje na podané odvolanie v územnom konaní, v ktorom namieta, že práve takéto konanie podľa osobitného predpisu (týkajúce sa vecí životného prostredia) pred vydaním rozhodnutia v územnom konaní neprebehlo. Z uvedeného jasne vyplýva, že aj samotný žalobca si uvedomuje, že územné konanie, v ktorom sa domáha ochrany proti údajnej nečinnosti žalovaného, nemožno považovať za konanie podľa osobitného predpisu, keďže mu konanie podľa osobitného predpisu nepredchádzalo. 18. Na uvedenom závere nič nemení ani argumentácia žalobcu spočívajúca v tom, že konanie podľa osobitného predpisu územnému konaniu predchádzať malo. To, či konanie podľa osobitného predpisu skutočne malo predchádzať územnému konaniu, môže mať vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia vydaného v územnom konaní, ktoré však tvorí samostatný predmet prieskumu v správnom súdnictve. V tu preskúmavanej veci však ide o údajnú nečinnosť orgánu verejnej správy v územnom konaní, ktoré samé o sebe nie je možné považovať za administratívne konanie týkajúce sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu (len na základe argumentácie žalobcu), nakoľko mu konanie podľa osobitného predpisu nepredchádzalo. 19. Na nesprávnosť argumentácie žalobcu týkajúcu konania podľa osobitného predpisu pritom upozornil aj samotný prokurátor. V upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 09.12.2024 (ďalej ako „Upovedomenie prokurátora“), predloženého žalobcom v tejto veci na preukázanie splnenia podmienky neúspešného podania podnetu prokuratúre, prokurátor jednoznačne uvádza, že posudzovaná činnosť, ktorá bola predmetom územného konania, nepodlieha v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov zisťovaciemu konaniu, ako to tvrdí žalobca, nakoľko v zmysle prílohy 8 časť B, položka 9,16 tohto zákona nejde v tomto prípade o projekt rozvoja obce, ale o zmenu existujúcej stavby, ktorá nemôže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. 20. Z upovedomenia prokurátora navyše vyplýva, že o spôsobe vybavenia odvolania bol žalobca informovaný listom žalovaného orgánu verejnej správy zo dňa 27.09.2024, ktorý rovnako, ako vyššie spomenuté rozhodnutie orgánu verejnej správy v územnom konaní, tvorí samostatný predmet prieskumu v správnom súdnictve. 21. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca v tejto veci nebol oprávnený podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, nakoľko ustanovenie § 244 ods. 3 SSP podmieňuje oprávnenie zainteresovanej verejnosti podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy iba v konaní týkajúceho sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu a územné konanie v tejto veci takýmto konaním nie je. 22. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie samotnej nečinnosti orgánu verejnej správy a s poukazom na § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietol, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Z uvedeného dôvodu sa ďalšími žalobnými námietkami nezaoberal. 23. Čo sa týka práva na náhradu trov konania, správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP skonštatoval, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko bola žaloba odmietnutá bez procesného zavinenia účastníkom konania a nebol dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).