Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/25/2024 0724100763 29. 05. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100763.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpeného JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom Dr. Vodu 2, Lučenec, proti žalovanému: Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Rozmarínová 4, Levice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-LV-PLO2-2024/006740-006 zo dňa 15. marca 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13. mája 2024 domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-LV-PLO2-2024/006740-006 zo dňa 15. marca 2024, ktorým mal byť žalobca odvolaný z funkcie poľovníckeho hospodára Poľovníckej spoločnosti Holina, so sídlom Veľké Ľudince 83, 935 65 Veľké Ľudince, IČO: 37968459 (ďalej aj „poľovnícka spoločnosť“). V tomto opatrení žalovaný zároveň konštatoval, že takto postupoval na základe návrhu na odvolanie poľovníckeho hospodára (žalobcu), ktorý bol dňa 19. februára 2024 podaný poľovníckou spoločnosťou Holina ako užívateľom poľovného revíru Samostatná bažantnica Holina. 2. Žalobca v rámci podanej žaloby namietal, že v konaní nastala vada v zmysle § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“), teda zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Tvrdil, že predmetným opatrením žalovaný porušil zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), a to ustanovenie § 19 ods. 7 písm. d/, keď odvolal žalobcu z funkcie poľovníckeho hospodára poľovníckej spoločnosti, pričom nedodržal zákonom ustanovený postup v administratívnom konaní. Zdôraznil, že žalovaný odvolal žalobcu z tejto funkcie napriek tomu, že o odvolanie platne nepožiadal užívateľ poľovného revíru Samostatná bažantnica Holina, ktorým je Poľovnícka spoločnosť Holina. 3. Ďalej uviedol, že členské schôdze Poľovníckej spoločnosti Holina konané v dňoch 28. novembra 2023, 18. decembra 2023 a 17. februára 2024 neprijali platné uznesenia, nakoľko sa nekonali v súlade s článkom 5, stanov spoločnosti. Dodal, že čestné prehlásenie členov spoločnosti o tom, že sa na schôdzi dňa 18. decembra 2023, kde mal byť schválený návrh na odvolanie žalobcu z funkcie poľovníckeho hospodára, nezúčastnili, je dôkazom v prílohe žaloby. Dodal, že stanovy vyžadovali pre platné uznesenie súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov poľovníckej spoločnosti. 4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18. decembra 2024 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že zákonodarca v § 19 zákona o poľovníctve striktne zakotvil, že orgán štátnej správy odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie, ak o to požiada užívateľ poľovného revíru, pritom použil výraz „odvolá“ namiesto „môže odvolať“. Orgán štátnej správy pritom nie je povinný skúmať, či a ktoré povinnosti poľovníckeho
hospodára tento zanedbal alebo porušil. Uvedené zákonodarca jednoznačne ponechal na užívateľovi poľovného revíru. Táto právna úprava vyplynula priamo z aplikačnej praxe. Rovnako tak zdôraznil, že žalovaný ako orgán štátnej správy poľovníctva nemá zo zákona oprávnenie rozhodnúť o platnosti resp. neplatnosti konania členských schôdzí, či ich uznesení a už vôbec nie o platnosti či neplatnosti prijatia členov poľovníckej organizácie. Z tohto dôvodu poľovnícke organizácie nemajú povinnosť predkladať a ani nepredkladajú napr. menný zoznam členov. Tento si poľovnícke organizácie vedú sami. 5. Najmä však žalovaný akcentoval, že ako orgán štátnej správy poľovníctva nie je oprávnený spochybniť priebeh riadnej členskej schôdze poľovníckej spoločnosti a ani závery či uznesenia ňou prijaté. Žalovaný nevykonáva dozor nad poľovníckymi organizáciami tak, ako je to napríklad v prípade pozemkových spoločenstiev v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Dodal, že žalovaný nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a vierohodnosti dokumentov predložených poľovníckou spoločnosťou. Závery prijaté uznesením členských schôdzí poľovníckej organizácie predložené príslušnému orgánu štátnej správy berie správny orgán na vedomie. 6. Napokon žalovaný doplnil, že hoci sa na odvolávanie poľovníckeho hospodára nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pri odvolaní a menovaní poľovníckeho hospodára dodržal základné zásady správneho konania ustanovené v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a zaobstaral si všetky potrebné dokumenty na to, aby vedel dostatočne a presne posúdiť zákonný a skutkový stav veci a spoľahlivo rozhodnúť. V závere vyjadrenia dal do pozornosti skutočnosť, že zákon o poľovníctve zakotvuje úpravu, z ktorej jednoznačne vyplýva, čo je žalovaný oprávnený skúmať, pričom prijímanie a odvolávanie členov poľovníckej organizácie je striktne internou záležitosťou poľovníckej organizácie, ako organizácie s právnou subjektivitou. Dodal, že orgány štátnej správny môžu konať len v medziach ustanovených príslušnými právnymi predpismi. Za prijatie alebo odvolanie člena zodpovedá poľovnícka organizácia resp. jej vnútorné orgány. Z ustanovenia § 74 zákona o poľovníctve nevyplýva, že by žalovaný rozhodoval vo veciach poľovníckych organizácií. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 8. Podľa § 7 ods. 1 písm. b/ SSP správne súdy správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10. Podľa § 19 ods. 6 zákona o poľovníctve okresný úrad odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie na návrh užívateľa poľovného revíru, ak si neplní povinnosti podľa odseku 9 alebo prekračuje svoje oprávnenia podľa odseku 10. 11. Podľa § 19 ods. 7 zákona o poľovníctve okresný úrad odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie, ak a/ si neplní povinnosti podľa odseku 9 alebo prekračuje svoje oprávnenia podľa odseku 10, b/ prestal spĺňať podmienky podľa odseku 2, c/ sa dopustí priestupku podľa § 76, d/ o odvolanie požiada užívateľ poľovného revíru. 12. Podľa § 74 ods. 1 zákona o poľovníctve okresný úrad rozhoduje v prvom stupni o a/ uznaní alebo zmene hraníc poľovného revíru, samostatnej a uznanej zvernice, samostatnej a uznanej bažantnice alebo o ich zániku podľa § 3, 4, 6, 7, 9 a 10, b/ vyhlásení pozemkov za nepoľovné plochy na návrh Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v záujme bezpečnosti občanov alebo ochrany štátu alebo na žiadosť vlastníka pozemku podľa § 4 ods. 7; rozhoduje aj o vyhlásení pozemku za poľovný pozemok podľa § 4 ods. 8, c/ poverení na zabezpečenie ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 4 alebo § 13, d/ o zániku zmluvy podľa § 17 ods. 1 písm. h/,
e/ povolení výnimky zo zákazu podľa § 24 ods. 9, f/ zabezpečení plnení plánov, ak užívateľ poľovného revíru bez vážnych dôvodov plány neplní a hrozí z tohto dôvodu vznik škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo na lesných porastoch podľa § 56, g/ povolení lovu zveri na nepoľovných plochách okrem lovu zveri vo farmových chovoch a poveruje vykonaním lovu osoby podľa § 56, h/ zákazoch alebo obmedzeniach na vykonávanie určitej činnosti a ukladá opatrenia pri zistení nedostatkov pri výkone štátneho dozoru podľa § 75, i/ prejednáva priestupky podľa § 76 a ukladá pokuty za správne delikty podľa § 78. 13. Podľa § 74 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad ďalej a/ zaraďuje poľovný revír do kvalitatívnych tried v príslušnej poľovnej oblasti alebo poľovnej lokalite a určuje normované kmeňové stavy zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu podľa § 8, b/ eviduje zmluvu a vedie register zmlúv podľa § 16, c/ eviduje zmluvu vlastníkov podľa § 12 a dohodu zmluvných strán o zániku zmluvy podľa § 17, d/ zriaďuje chovateľskú radu a schvaľuje štatút chovateľskej rady podľa § 18, e/ vymenúva a odvoláva poľovníckeho hospodára podľa § 19, f/ vydáva súhlas na vypúšťanie zveri, ktorá je po rehabilitácii a je zároveň chráneným druhom živočícha, do poľovného revíru podľa § 22, g/ vykonáva skúšku odbornej spôsobilosti uchádzača za člena poľovníckej stráže podľa § 27, vymenúva členov poľovníckej stráže, vedie ich zoznam a vyškrtáva člena poľovníckej stráže zo zoznamu podľa § 28, h/ schvaľuje výhľadové plány poľovníckeho hospodárenia podľa § 30, i/ schvaľuje ročné plány poľovníckeho hospodárenia podľa § 30, j/ kontroluje a mení schválené plány poľovníckeho hospodárenia a vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov podľa § 30, k/ spolupracuje s obvodnou komorou pri príprave uchádzačov o skúšku poľovníckeho hospodára, organizuje skúšku podľa § 50 ods. 1 písm. b/, l/ navrhuje komore odobratie poľovného lístka podľa § 51, m/ povoľuje užívateľovi poľovného revíru úpravu stavu zveri podľa § 56 ods. 1, n/ povoľuje v čase ochrany zveri mimoriadny lov chorej alebo poranenej zveri a lov zveri na účely výcviku a skúšok poľovných psov alebo poľovných dravcov podľa § 56 ods. 4, o/ schvaľuje plán spoločných poľovačiek na malú zver a diviačiu zver a zmenu schváleného termínu konania podľa § 58 ods. 4, p/ povoľuje výnimku na individuálny lov zajaca poľného a králika divého podľa § 58 ods. 6, q/ vykonáva kontrolu pôvodu ulovenej zveri podľa § 64, r/ vykonáva štátny dozor v poľovníctve podľa § 75. 14. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 79 ods. 2 zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a/ posúdenie projektu podľa § 6 a 7, b/ zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8, c/ evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, d/ vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28, e/ schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30, f/ vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3, g/ rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d/, h/ rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa § 73 okrem písmena c/, i/ rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h/ a i/ a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút za iné správne delikty podľa § 78. 16. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade podanej žaloby, preskúmať žalobcom napadnuté opatrenie. Správny súd sa prioritne zaoberal splnením podmienky právomoci správneho súdu v danej veci konať, a teda zaoberal sa prípustnosťou správneho súdneho prieskumu. 17. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo všeobecnosti
determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 18. Z podanej žaloby, jej príloh ako aj z petitu navrhovaného žalobcom vyplýva, že správna žaloba smeruje voči opatreniu žalovaného č. OU-LV-PLO2-2024/006740-006 zo dňa 15. marca 2024, ktorým mal byť žalobca odvolaný z funkcie poľovníckeho hospodára Poľovníckej spoločnosti Holina. Z priloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný takto postupoval na základe návrhu na odvolanie poľovníckeho hospodára (žalobcu), ktorý bol dňa 19. februára 2024 podaný poľovníckou spoločnosťou Holina ako užívateľom poľovného revíru Samostatná bažantnica Holina. Súčasťou administratívneho spisu je aj zápisnica z výročnej členskej schôdze poľovníckej spoločnosti zo dňa 17. februára 2024, ako aj zápisnice z riadnych členských schôdzí zo dňa 28. novembra 2023 a dňa 18. decembra 2023, zachytávajúce hlasovanie členmi poľovníckej spoločnosti o návrhu na odvolanie poľovníckeho hospodára (žalobcu). 19. V prvom rade správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/48/2022 zo dňa 27. júla 2023, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR 1/2024 pod č. 70/2023. V danom prípade dospel kasačný súd k záveru, že uznesenie členskej schôdze poľovníckeho združenia o vylúčení člena z poľovníckeho združenia je síce svojou povahou rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia (fyzickej osoby), nie je však rozhodnutím, ktoré by bolo vydané vo verejnom záujme, respektíve v dôsledku výkonu verejnej moci ako takej. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, preto nespadá do oblasti verejnej správy. 20. Správny súd uvádza, že poľovnícke združenie nie je orgánom štátnej správy a ani orgánom územnej samosprávy. Rovnako tak nie je ani orgánom záujmovej samosprávy, na rozdiel od Slovenskej poľovníckej komory, ktorú možno považovať za verejnoprávnu korporáciu a nositeľa záujmovej samosprávy. Tá predstavuje jednu z foriem výkonu verejnej moci. V slovenskom právnom poriadku to formálne dokazuje napríklad aj § 1 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Takéto postavenie správny poriadok nepriznáva orgánom občianskych či iných združení. Samospráva (či už územná, alebo aj záujmová) je totiž verejnou správou uskutočňovanou inými verejnoprávnymi subjektmi než štátom (pozri napr. Skulová, S. Základy správní vědy. Brno : Masarykova univerzita, 2014 s. 52). Záujmovú samosprávu je potrebné považovať za prvok demokratickej formy vlády, pretože rovnako ako právny štát, s ktorým sa spája ústavná ochrana mnohých princípov, tak aj demokratický štát implikuje súbor princípov, foriem a metód uplatňovania verejnej moci a jednou z nich je záujmová samospráva. Aspektom demokratického štátu je totiž nepochybne aj decentralizácia výkonu verejnej moci nemysliteľná bez samosprávneho prvku (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS. 19/2014 zo dňa 16. marca 2016). 21. Poľovnícke združenie je právnickou osobou zriadenou podľa zákona o poľovníctve, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, združujúcou občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky; je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa SSP sa za orgány verejnej správy považujú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 4 písm. d/ SSP). Rozhodnutia poľovníckeho združenia by podliehali súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Aj keď pojem „verejnej správy“ nie je možné dostatočne pozitívne vymedziť, možno ho charakterizovať tak, že sa jedná o realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ alebo záujem alebo realizáciu zákona, ktorá je vykonaná osobami, ktoré nie sú osobami nezávislými (od štátu). Možno pod ňou rozumieť správu verejných záležitostí, realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte, je správou vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako zákonom uloženú povinnosť, a to z titulu svojho postavenia ako verejno- právnych subjektov. Verejnú správu v zmysle organizačnom predstavujú nielen subjekty ich primárneho výkonu, t. j. štát prostredníctvom vlastných orgánov, ale tiež prostredníctvom verejnoprávnych subjektov ako predstaviteľov a nositeľov verejnej moci. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Vychádzajúc z uvedeného je teda možné konštatovať, že ani zákon o poľovníctve, ani žiaden iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Zákon o poľovníctve neupravuje priamo vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie – poľovníckeho združenia, iba všeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami (§ 32 ods. 1 písm. d/ zákona o poľovníctve). Preto rozhodnutia, vydané poľovníckou organizáciou, sú síce rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie sú rozhodnutiami vydanými vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy); jedná sa o rozhodnutie vydané výlučne v rámci vnútornej autonómie poľovníckeho združenia. V prípade, ak je predmetom posudzovania porušenie stanov poľovníckeho združenia, ide o predpisy vykazujúce výlučne súkromnoprávny charakter, keďže boli vydané poľovníckym združením, ktoré má povahu právnickej osoby. 23. Vo vzťahu k posúdeniu charakteru napadnutého opatrenia žalovaného správny súd poukazuje na ustanovenie § 74 zákona o poľovníctve, ktoré vo svojom prvom odseku obsahuje demonštratívny výpočet prípadov, v ktorých je žalovanému zverená kompetencia podľa zákona o poľovníctve vydať rozhodnutie, ktoré je výsledkom administratívneho konania, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 79 ods. 1 zákona o poľovníctve). Otázku vymenovania resp. odvolania poľovníckeho hospodára zákon o poľovníctve zaraďuje do odseku 2 ustanovenia § 74 cit. zákona, teda ide o situáciu, kedy žalovaný rozhodnutie nevydáva. Zároveň z § 79 ods. 2 písm. d/ cit. zákona vyplýva, že na vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 24. Vzhľadom na uvedené správny súd v zhode so žalovaným konštatuje, že z dikcie ustanovenia § 19 ods. 6, ods. 7 zákona o poľovníctve vyplýva, že na návrh užívateľa poľovného revíru žalovaný poľovníckeho hospodára odvolá, pričom mu zákon o poľovníctve neukladá skúmať, či resp. ktoré povinnosti poľovníckeho hospodára tento zanedbal alebo porušil. Ako správne poznamenal aj žalovaný, zákonodarca pri formulovaní citovaného ustanovenia použil slová „okresný úrad odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie“. Dané znamená, že nie je na úvahe žalovaného, či poľovníckeho hospodára z funkcie odvolá alebo nie, ale je povinný ho odvolať, ak je mu doručený návrh užívateľa poľovného revíru na jeho odvolanie. Úkony smerujúce k podaniu takéhoto návrhu vykonáva užívateľ poľovného revíru poľovnícka spoločnosť spôsobom upraveným v stanovách spoločnosti, ktoré zahŕňajú aj úpravu konania členských schôdzí, ako aj samotného prijímania uznesení členskej schôdze. Ako už bolo konštatované vyššie žalovaný nemá zo zákona oprávnenie rozhodnúť o platnosti resp. neplatnosti konania členských schôdzí poľovníckej spoločnosti, či ich uznesení (body 19 až 22 tohto uznesenia). Závery prijaté uznesením členských schôdzí poľovníckej organizácie predložené žalovanému tento berie na vedomie. 25. Správny súd preto dospel k záveru, že napadnuté opatrenie má len deklaratórny charakter reflektujúci údaje predložené žalovanému v návrhu poľovníckej spoločnosti ako užívateľa poľovného revíru na odvolanie poľovníckeho hospodára. Napadnuté opatrenie žalovaného preto nemá za následok ujmu na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu, tzn. nedochádza ním k vzniku, zmene
alebo zániku práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. 26. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu (ide o nespôsobilý predmet prieskumu) podľa § 7 písm. b/ SSP, a preto v súlade s § 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. 27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiadny dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP. 28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.