Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/49/2024 0724100623 30. 01. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100623.3
Uznesenie 6 5S/49/2024 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom A. C. D. XXX, XXX XX A. C., zastúpenej: DOBIAŠOVÁ | law firm s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50655809, proti žalovanej: Obec Šalgočka, Šalgočka č. 135, 925 54 Šalgočka, zastúpenej: Linden law s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Medená 102/7, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 563/ÚPaSP 118/2023 zo dňa 28. 11. 2023, takto rozhodol: 6 5S/49/2024 I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou dňa 19. 04. 2024 (ďalej len „žaloba“ ) na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala prieskumu rozhodnutia žalovanej č. 563/ÚPaSP 118/2023 zo dňa 28. 11. 2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bola uznaná za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od roku 2020 do 22. 11. 2023 uskutočnila nové stavby 3 rodinných domov na pozemkoch parc. č. XXX/XX E. XXX/XX k. ú. F. bez stavebného povolenia a tým porušila ustanovenie § 54 a § 55 ods. 1 stavebného zákona. V uvedenom čase uskutočnila nové stavby rodinných domov: - novostavba rodinného domu o zastavanej ploche cca 124,00 m2, jednopodlažná stavba bez podpivničenia, obdĺžnikového pôdorysu, ukončená šikmou valbovou strechou so sklonom 23o, výška hrebeňa strechy cca + 4,800 m od podlahy prízemia (podľa predloženej projektovej dokumentácie stavby vyhotovenej G. H. I., dátum vyhotovenia 01/2022 č. zákazky 2022/001 – SO 051), - novostavba dvojdomu o zastavanej ploche cca 117,90 m2, jednopodlažná stavba s obytným podkrovím, obdĺžnikového pôdorysu, bez podpivničenia s dvomi bytovými jednotkami, ukončená šikmou strechou so sklonom 35o, výška hrebeňa strechy cca +7,780 m od podlahy prízemia, (podľa predloženej projektovej dokumentácie stavby vyhotovenej G. H. I., dátum vyhotovenia 01/2022 č. zákazky XXXX/XXX-XX 052), - novostavba dvojdomu o zastavanej ploche cca 117,90 m2, jednopodlažná stavba s obytným podkrovím, obdĺžnikového pôdorysu, bez podpivničenia s dvomi bytovými jednotkami, ukončená šikmou strechou so sklonom 35o, výška hrebeňa strechy cca +7,780 m od podlahy prízemia, (podľa predloženej dokumentácie stavby vyhotovenej G. H. I., dátum vyhotovenia 01/2022 č. zákazky XXXX/XXX-XX 053). Stavby rodinných domov uskutočnila v celom rozsahu, stavby sú dokončené, chýbajú len dlažby a obklady, stavby sú napojené na verejné rozvody, osadené sú vodomerné šachty, žumpy a merače.
2. Napadnutým rozhodnutím bola žalobkyni za uvedený priestupok uložená pokuta vo výške 30 000,Eur. 3. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala nesprávne doručenie napadnutého rozhodnutia, ktoré nebolo podľa nej doručované na adresu jej obvyklého bydliska, čím bolo zmarené jej právo na podanie riadneho opravného prostriedku. Zároveň žalobkyňa namietala oneskorený postup žalovanej pri prejednávaní priestupku, ktoré sa malo začať do 30 dní odo dňa zistenia porušenia stavebného zákona. Žalobkyňa tiež vzniesla námietku premlčania oprávnenia žalovanej na uloženie pokuty za spáchaný priestupok, rovnako namietala aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a neprimeranosť uloženej pokuty. Rozhodnutie žalovanej preto žalobkyňa žiadala zrušiť, prípadne alternatívne navrhla zmeniť výšku uloženej pokuty na pokutu vo výške 15 000,- Eur s tým, že žalobkyňa je povinná uhradiť pokutu v mesačných splátkach po 1000,- Eur od právoplatnosti rozsudku. 4. Dňa 21.05.2024 bol na správny súd doručený návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej len „návrh“) podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). V dôvodoch návrhu uviedla, že je možné predpokladať zrušenie napadnutého rozhodnutia správnym súdom a v prípade uhradenia uloženej pokuty by vymáhanie uhradenej čiastky bolo sťažené. Zároveň žalobkyňa dodala, že v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia by jej vzhľadom na výšku pokuty hrozila závažná finančná ujma. Priznanie odkladného účinku by podľa tvrdení žalobkyne nebolo v rozpore s verejným záujmom. 5. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.12.2024 sa k žalobe a k návrhu vyjadrila žalovaná. Dňa 31.12.2024 bol na správny súd doručený aj na vec sa vzťahujúci administratívny spis č. 563/ÚPaSP 1188/2023. 6. Vo vyjadrení žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie doručovala v súlade s § 24 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) na adresu trvalého pobytu žalobkyne, na ktorú jej boli doručované oznámenie o začatí konania vo veci priestupku a predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré si žalobkyňa prevzala dňa 31.10.2023. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že zo zápisnice zo dňa 22. 11. 2023, ktorú žalobkyňa vlastnoručne podpísala, nevyplýva požiadavka na doručovanie na inú adresu. Napadnuté rozhodnutie považovala žalovaná za doručené dňom 03. 01. 2024, t. j. dňom, kedy sa jej neprevzatá zásielka vrátila späť. Od tohto dátumu začala podľa žalovanej plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá márne uplynula, pretože žalobkyňa odvolanie nepodala. Podľa žalovanej dňom 24.01.2024 začala plynúť lehota podľa § 181 SSP, ktorú žalobkyňa zmeškala. Žalovaná odkázala na subsidiaritu správneho súdnictva vyplývajúcu z SSP, kedy ochrana práv a právom oprávnených záujmov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené skutočnosti podľa žalovanej zakladajú dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, a preto ďalšia argumentácia žalobkyne je irelevantná. Žalovaná dodala, že žalobkyňa neuviedla žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by malo zakladať premlčanie oprávnenia na uloženie pokuty a ani v súvislosti s tvrdeniami o neadekvátnej pokute, ktorú žalovaná považuje za riadne odôvodnenú. Žalovaná navrhla žalobu odmietnuť, príp. ju alternatívne zamietnuť ako nedôvodnú. 7. K návrhu žalovaná následne uviedla, že nie je možné o ňom rozhodovať, keďže boli splnené podmienky na odmietnutie žaloby. Ak by sa nebolo možné s týmto záverom stotožniť, žalovaná dodala, že zo strany žalobkyne nedošlo k preukázaniu žiadneho skutkového dôvodu. Predpoklady žalobkyne o možnom zrušení napadnutého rozhodnutia a o sťaženej možnosti vymáhať sumu uloženej pokuty nie sú podľa žalovanej dôvodmi na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaná preto požiadala, aby správny súd návrh zamietol. 8. Podľa § 105 ods. 8 stavebného zákona na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch. 9. Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
10. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení ku dňu začatia konania o priestupku (ďalej len „zákon o priestupkoch“) proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 11. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 7 písm. a) SSP právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 14. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 16. Správny súd v rámci preskúmavania procesných podmienok zistil, že žalobkyňa spolu so žalobou predložila napadnuté rozhodnutie s vyznačenou doložkou právoplatnosti, ktoré obsahovalo poučenie o možnosti podať odvolanie v ustanovenej lehote a zároveň poučenie o tom, že po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov je možné napadnuté rozhodnutie preskúmať súdom. 17. Okrem pripojeného napadnutého rozhodnutia správny súd preskúmal aj na vec sa vzťahujúci administratívny spis predložený žalovanou. Z jeho obsahu súd zistil, že voči žalobkyni bolo dňom 26. 10. 2023 začaté konanie vo veci priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. V rámci tohto konania bolo vydané rozhodnutie žalovanej, voči ktorému žalobkyňa nepodala odvolanie. Skutočnosti, že odvolanie nebolo podané, nasvedčuje nepriamo aj tvrdenie žalobkyne o tom, že nedoručením napadnutého rozhodnutia jej bola zmarená možnosť podať opravný prostriedok. 18. Ustanovenie § 7 SSP zreteľne vypočítava veci, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Hneď prvou z týchto vecí sú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, proti ktorým účastník správneho konania nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Ide o najtypickejší prejav zásady subsidiarity správneho súdnictva, ktorá vyjadruje preferenciu prostriedkov administratívneho práva pred súdnym prieskumom pri odstraňovaní nezákonnosti (uznesenie Najvyšší správny súd SR zo dňa 29. 11. 2021, sp. zn. 10Asan/15/2020). Riadnym opravným prostriedkom sa rozumie taký, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému rozhodnutiu. V rámci správneho konania je ním odvolanie (obdobne aj uznesenie Najvyššieho správneho súd Slovenskej republiky zo dňa 28. 3. 2023, sp. zn. 3Sfk/54/2021). 19. Zákonná úprava § 6 a § 7 SSP upravuje jednu zo základných podmienok pre konanie správnych súdov a to, či došlo k založeniu ich právomoci pre vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutí (opatrení) orgánov verejnej správy. Pokiaľ zo všetkých okolností danej veci vyplýva, že správny súd nie je oprávnený vykonať takýto súdny prieskum, jedná sa o neodstrániteľnú procesnú prekážku pre ďalší postup v konaní. Za kľúčové pre dané štádium konania považoval správny súd zodpovedanie otázky, či v administratívnom konaní došlo alebo nedošlo k podaniu riadneho opravného prostriedku žalobkyňou. 20. Z popísaného skutkového stavu vyplýva, že voči napadnutému rozhodnutiu žalovaná nepodala žiadny opravný prostriedok. Udialo sa tak napriek tomu, že žalobkyňa sa podľa všetkého s predmetným
rozhodnutím, ktoré obsahovalo poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, oboznámila. Zároveň je potrebné dodať, že právo na podanie odvolania ako aj odvolací orgán, ktorý by o ňom rozhodoval, vyplývali tiež z ustanovení citovaných právnych predpisov. Keďže žalobkyňa nepodala voči napadnutému rozhodnutiu odvolanie, nedošlo doposiaľ k založeniu právomoci správneho súdu na to, aby bol oprávnený uskutočniť súdny prieskum rozhodnutia. Žalobu preto správny súd považoval za neprípustnú. 21. Z dôvodu nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov žalobkyňou správny súd súčasne nemohol preskúmať ani tvrdenia žalobkyne o neuskutočnení riadneho doručenia napadnutého rozhodnutia žalovanou. Práve táto skutočnosť mala byť predmetom posúdenia odvolacieho orgánu, ktoré by následne mohol preskúmať správny súd. 22. S poukazom na konštatovanú neprípustnosť správnej žaloby správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 23. Rozhodovanie o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval správny súd bez právneho významu, keďže je vylúčené rozhodovať o odkladnom účinku žaloby, ktorá bola súdom predtým odmietnutá ako neprípustná. 24. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 25. Podľa § 170 SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe. 26. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 27. Správny súd v súlade s § 168 SSP v spojení § 171 ods. 1 SSP priznal žalovanej úplnú náhradu trov konania, pretože došlo k odmietnutiu žaloby z dôvodu, že žalobkyňa pred jej podaním nevyčerpala všetky riadne opravné prostriedky voči napadnutému rozhodnutiu. Týmto konaním bol nastolený právny stav, kedy súd nemohol pre absenciu vlastnej právomoci ďalej pokračovať v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 28. Toto uznesenie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.