Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/57/2023 0723100665 20. 01. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100665.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne A. B., B. XX, XXX XX C. B., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s. r. o., Nerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 50 001 949, proti žalovanému Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09590/2023/143/II zo dňa 19.06.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 18.08.2023 doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 21.08.2024 domáhala prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z. z.“) nepriznal žalobkyni odškodnenie v celkovej sume 5 800 eur. II. Priebeh administratívneho konania 2. Žalovaný rozhodnutím rozhodol o žiadosti žalobkyne zo dňa 24.03.2023 o odškodnenie, ktorou sa domáhala poskytnutia finančného odškodnenia za ujmu na zdraví, ktorú utrpela odo dňa 03.09.2020 do dňa 19.09.2020 v dôsledku násilného trestného činu páchateľom trestného činu. O danom trestnom čine bolo rozhodnuté trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Trebišov sp. zn. 1T/108/2020 zo dňa 14.06.2021 (ďalej len „trestný rozkaz“). 3. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2021, pričom lehota na podanie žiadosti je jeden rok odo dňa právoplatnosti trestného rozkazu (§ 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z.). Keďže žiadosť o odškodnenie bola podaná až 24.03.2023, dospel žalovaný k záveru, že bola podaná po lehote, a preto odškodnenie nemohol priznať. 4. Pre úplnosť žalovaný v odôvodnení žalovaného rozhodnutia uviedol aj stručnú chronológiu prípadu, keď uviedol, že žalobkyňa podala žiadosti o odškodnenie aj v dňoch 09.11.2021, 16.02.2022 a 10.06.2022. O týchto žiadostiach pritom žalovaný nerozhodol, pretože boli podľa jeho názoru podané neoprávneným subjektom. III. Správna žaloba
5. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že o jej žiadosti zo dňa 24.03.2023 rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím. Následne na to pomerne podrobne vymedzila skutkový stav veci, ktorý viedol k podaniu uvedenej žiadosti. Uviedla, že žiadosť podala aj 09.11.2021, ku ktorej jej bolo doručené oznámenie žalovaného zo dňa 30.03.2022. Ďalšiu žiadosť podala 10.06.2022, ku ktorej jej bolo doručené oznámenie zo dňa 20.02.2023, pričom zdôraznila, že v prípade tejto žiadosti konal jej právny zástupca na základe ňou výslovne udeleného plnomocenstva a zároveň poukazuje na znenie § 9 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObčZ“). 6. Žalobkyňa ďalej poukázala na znenie § 15 ods. 4 a 5 zákona č. 274/2017 Z. z., pričom dospela k záveru, že lehota na podanie žiadosti nebola prekročená, pretože počas doby podania predchádzajúcich žiadostí až do doručenia oznámení žalovanej lehota neplynula, a teda z ročnej lehoty uplynulo len 214 dní. 7. Napokon žalobkyňa poukázala na niekoľko rozhodnutí českého a slovenského ústavného súdu, v ktorých bolo konštatované, že formálny výklad právnych noriem nemôže pri výklade predpisov celkom prevládnuť. 8. Žalobkyňa ďalej navrhla, aby jej bol ustanovený procesný opatrovník podľa 37 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), za ktorého navrhuje Centrum pre deti a rodiny Michalovce, Františka Kubačka 7, 071 01 Michalovce, IČO 35 568 844 (ďalej len „Centrum“). 9. Žalobkyňa preto navrhla zrušiť žalované rozhodnutie podľa § 191 ods. c), d), e) a g) SSP. IV. Vyjadrenie žalovaného, replika a duplika 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 10.05.2024, pričom navrhol, aby správy súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, a to z toho dôvodu, že v čase podania žaloby bolo žalobkyňou udelené plnomocenstvo právnemu zástupcovi neplatné, pretože nebola plnoletá, a teda neexistoval právny predpoklad na to, aby právny zástupca zastupoval žalobkyňu. 11. Žalovaný trvá na svojom názore, že žiadosť bola podaná po lehote a zároveň uviedol že síce žalobkyňa vymenúva dôvody, pre ktoré by malo byť žalované rozhodnutie zrušené, avšak nijak ich nekonkretizuje vo vzťahu k jednotlivým dôvodom podanej žaloby, a teda v čom „vidí“ naplnenie týchto dôvodov na zrušenie rozhodnutia. 12. Následne na to uviedol podrobné zhrnutie skutkového stavu veci. 13. Nad tento rozsah sa žalovaný vyjadril aj k prerušeniu plynutia lehôt podľa zákona č. 274/2017 Z. z., keď uviedol, že lehota podľa § 15 ods. 4 tohto zákona sa prerušuje v tom prípade, v ktorom si obeť uplatňuje nárok na náhradu škody priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila, teda od páchateľa, a to najmä počas civilného alebo exekučného konania, a nie počas konania pred ním ako žalovaným. 14. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 14.08.2024 odmietla výklad prerušenia plynutia lehôt ako bol uvedený vo vyjadrení žalobcu, opätovne poukázala na význam § 9 ObčZ a súvisiacu judikatúru českých súdov. Okrem toho poukázala na to, že v čase od podania žiadosti zo dňa 10.06.2022 do dňa 20.02.2023 nevykonal žalovaný žiaden úkon, a teda žalobkyňa nevedela, že jej žiadosť nie je úplná. Uviedla tiež, že žalovaný nemá záujem priznávať obetiam odškodné a že nič nebráni žalovanému poukázať finančné prostriedky odškodnenia na taký účet, ku ktorému bude mať žalobkyňa prístup až po dovŕšení plnoletosti. 15. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 28.08.2024 poukázal na to, že žalobkyni v inej veci vyplatil odškodné, a teda nie je pravdou, že jeho záujmom nie je priznávať odškodné obetiam trestných činov a tiež uviedol, že možnosť poukázania peňažných prostriedkov aj na iný účet, než uvedený v žiadosti, je, ale len v takom prípade, ak sú splnené zákonné podmienky na priznanie odškodnenia, čo sa týka lehoty podania žiadosti a podania žiadosti oprávnenou osobou. Zároveň odmietol výklad § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z. z. poskytnutý žalobkyňou.
V. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) bodu 1. zákona č. 274/2017 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie obeťou fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, nemajetková alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody. 17. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. o odškodnenie môže požiadať obeť násilného trestného činu, ktorá je občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu, alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky. O odškodnenie môže požiadať aj obeť násilného trestného činu, ktorá má v Slovenskej republike udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky. 18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak. 19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu rozhodovací orgán, ktorým je ministerstvo spravodlivosti. 20. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. žiadosť sa podáva orgánu podľa odseku 1 najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká, ak odseky 3 a 4 neustanovujú inak. 21. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z. z. obeť násilného trestného činu je po podaní žiadosti povinná bezodkladne informovať ministerstvo spravodlivosti o všetkých okolnostiach, ktoré majú vplyv na posúdenie jej žiadosti, najmä o akejkoľvek čiastkovej úhrade ujmy na zdraví, ku ktorej došlo inak ako podľa tohto zákona. 22. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 274/2017 Z. ministerstvo spravodlivosti je povinné rozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Táto lehota sa predlžuje o čas od vyžiadania súčinnosti alebo dokladov nevyhnutných pre rozhodnutie do ich poskytnutia od príslušných orgánov činných v trestnom konaní, súdov, iných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí a iných osôb. 23. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. obeť násilného trestného činu môže byť v konaní o poskytnutí odškodnenia zastúpená advokátom, Centrom právnej pomoci, akreditovaným subjektom, subjektom poskytujúcim pomoc obetiam podľa osobitného predpisu, alebo blízkou osobou. Iné zastúpenie sa nepripúšťa a na žiadosti, v ktorých je obeť násilného trestného činu zastúpená iným subjektom, sa neprihliada. 24. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem konania podľa štvrtej časti. 25. Podľa § 36 ods. 1 SSP v rozsahu, v akom fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. 26. Podľa § 36 ods. 2 SSP procesný opatrovník je osoba ustanovená správnym súdom, ktorý prejednáva a rozhoduje vec z dôvodov uvedených v tomto zákone alebo v Civilnom sporovom poriadku.
27. Podľa § 37 SSP správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako sa postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný. 28. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 29. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. V. Právne hodnotenie správneho súdu 30. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 31. Podstatou správneho súdnictva je teda ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 14/98). 32. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/32/2014). 33. Predtým, než správny súd pristúpi k skúmaniu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verenej správy, musí skúmať, či sú na súdny prieskum splnené jeho procesné podmienky (§ 97 SSP). Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky: „S procesným právom je úplne súladné, ak správny súd prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby, či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a až následne je úlohou správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho súdneho konania, napr. či účastník konania pred právoplatnosťou správneho rozhodnutia vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2019, sp. zn. 6Sžfk/35/2018). K týmto podmienkam možno zaradiť aj skúmanie, či je žaloba podaná oprávneným subjektom. 34. Správny súd zistil, že k žalobe žalobkyne bolo priložené plnomocenstvo pre právneho zástupcu žalobkyne s dátumom udelenia 18.08.2023. Žalobkyňa sa narodila dňa 09.02.2006. Správny súd preto konštatuje, že v čase udelenia plnej moci právnemu zástupcovi žalobkyňa nebola plne spôsobilá na právne úkony, pretože nebola plnoletá (17 rokov, 6 mesiacov, 1 týždeň a 2 dni). 35. Správny súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že vo veci nárokov na poskytnutie finančného odškodnenia podľa zákona č. 274/2017 Z. z. týkajúcich sa žalobkyne, bol žalobkyni ustanovený majetkový opatrovník. Majetkový opatrovník jej bol ustanovený rozhodnutím Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15P/142/2022 zo dňa 16.12.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2022 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“). Z uznesenia okresného súdu vyplýva, že majetkovým opatrovníkom je Centrum. Z výroku uznesenia okresného súdu vyplýva, že majetkový opatrovník (Centrum) je oprávnený zastupovať žalobkyňu pri právnych úkonoch týkajúcich sa uplatnenia nárokov na poskytnutie finančného odškodnenia, jej zastupovanie a následné prijatie plnenia – odškodnenia.
36. Z daného vyplýva, že v čase podania správnej žaloby bolo plnomocenstvo udelené neplnoletou osobou, ktorá mala ustanoveného opatrovníka na udelenie plnomocenstva. „Za zjavne neoprávnenú osobu možno preto považovať (...), toho, kto podal žalobu za aktívne žalobne legitimovanú osobu, no bez príslušného hmotnoprávneho alebo procesného oprávnenia“ (FEČÍK, M. § 98. In: BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 535.). Správny súd konštatuje, že v danom prípade podal právny zástupca žalobkyne správnu žalobu bez riadneho plnomocenstva, ktoré vyplýva z toho, že v danom čase neexistovalo hmotnoprávne oprávnenie jeho udelenia zo strany žalobkyne. 37. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej správnej žalobe navrhla, aby jej bolo za kolízneho opatrovníka ustanovené Centrum, možno konštatovať, že na tento postup zo strany správneho súdu nebol daný dôvod, pretože v danom čase žalobkyňa mala ustanovené Centrum ako svojho opatrovníka a tiež aj z toho dôvodu, že žalobu, ako bolo vymedzené vyššie, podal zjavne neoprávnený subjekt. Postup podľa § 36 a nasl. SSP predpokladá, že žaloba bola podaná oprávneným subjektom, a teda správne súdne konanie bolo začaté. Uvedené podporuje aj odborná literatúra, podľa ktorej „procesný opatrovník môže byť v konaní ustanovený výlučne a len z procesných dôvodov, t. j. z dôvodov, ktoré nastali v priebehu konania v rovine procesného práva. Zatiaľ čo zastúpenie zákonným zástupcom nastupuje zo zákona alebo na podklade rozhodnutia vydaného mimo správneho súdneho konania, procesného opatrovníka ustanovuje svojím rozhodnutím správny súd“ (FEČÍK, M., KOTRECOVÁ, A. § 36. In: BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 251.). 38. Nad rozsah uvedeného správny súd uvádza, že k žalobnej námietke, pri ktorej žalobkyňa tvrdila, že žiadosť zo dňa 10.06.2022 bola podaná na základe plnej moci udelenej právnemu zástupcovi výslovne ňou, správny súd uvádza, že túto námietku nemôže meritórne posúdiť, pretože predmetom súdneho prieskumu je žiadosť zo dňa 24.03.2023, o ktorej bolo rozhodnuté žalobou napadnutým rozhodnutím (zo dňa 19.06.2023). V prípade žiadosti zo dňa 10.06.2022 bolo žalobkyni doručené oznámenie zo dňa 20.02.2023, v ktorom žalovaný uviedol, že žiadosť bola podaná neoprávneným subjektom. 39. Napokon, pre úplnosť, správny súd uvádza, že k žiadostiam zo dňa 09.11.2021 doplnená 16.02.2022 a zo dňa 10.06.2022 doručoval žalovaný právnemu zástupcovi žalobkyne oznámenia (datované 30.03.2022 a 20.02.2023), pričom v každom z nich informoval právneho zástupcu, že bude o žiadosti žalobkyne rozhodovať, len čo mu bude doručená žiadosť priamo od žalobkyne. 40. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalobu je nevyhnutné odmietnuť. Správny súd v Bratislave správnu žalobu odmietol, keďže bola podaná zjavne neoprávnenou osobou (§ 98 ods. 1 písm. e/ SSP). 41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP keďže žalobkyňa procesne zavinila odmietnutie žaloby, ale úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu. 42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).