Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Sa/8/2023 0723100579 03. 04. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100579.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, so sídlom Dukelská štvrť 941/10, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . II. Vec bude p o s t ú p e n á Krajskej prokuratúre v Trenčíne po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 09.08.2023 sa žalobca domáhal v zmysle § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku, aby súd zakázal Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom prostredníctvom žalovaného v porušovaní práv žalobcu spočívajúcich v nevykonaní zrážky z pracovnej odmeny odsúdeného (žalobcu) v Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej aj ako „Ústav Dubnica“ alebo „ústav“) za kalendárny mesiac máj 2023 vo výške XX,XX EUR pri pohľadávke na výživnom pre maloleté dieťa, čím mali byť porušené ustanovenia § 45 ods. 2 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) bod 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 274/2018 Z.z. o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odňatia slobody a výšky zvýšených trov výkonu väzby a zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody (ďalej aj ako „vyhláška o zrážkach z pracovnej odmeny“). 2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že podľa jeho názoru mu Ústav Dubnica, kde právoplatne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, prostredníctvom oddelenia ekonomiky ústavu, pri vykonávaní rozúčtovania pracovnej odmeny žalobcu nezapočítal a nevykonal zrážku z čistej pracovnej odmeny vo výške XX,XX EUR za kalendárny mesiac máj 2023 na pohľadávku na bežnom výživnom na svoje maloleté dieťa aj napriek existencii právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina pod č.k. 21P/226/2021-285 zo dňa 24.02.2023 a napriek jeho žiadosti adresovanej ústavu o zaevidovanie tohto rozsudku. Predmetný rozsudok menil skoršie rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/87/2016-84 zo dňa 11. januára 2017 v časti úpravy výživného na svoje maloleté dieťa a žalobcovi bola uložená vyživovacia povinnosť na maloletého vo zvýšenej výške XXX,- EUR vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a zároveň nedoplatok za obdobie od 05.11.2021 do 28.02.2023 vo výške X.XXX,XX EUR bol žalobca povinný splácať v mesačných splátkach po XX,- EUR spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Keďže ústav mu nemal nezaevidovať uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/226/2021-285 na úhradu výživného, na žalobcu sa v ústave hľadelo ako na odsúdeného bez určenej vyživovacej povinnosti a z toho dôvodu mu boli v kalendárnom mesiaci
máj 2023 vykonané zrážky na úhradu iných pohľadávok vo vyššej výmere: (i) pohľadávka súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, Exekútorský úrad Žilina pod sp. zn. EX 398/2002 vo výške XX,XX EUR namiesto sumy XX,XX EUR, (ii) úhrada trov výkonu trestu odsúdeného v sume XXX,XX EUR namiesto sumy XXX,XX EUR pri prípadnom evidovaní vyživovacej povinnosti (§ 45 ods. 2 písm. b/ bod 1 namiesto § 45 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 475/2005 Z.z.). Žalobca podľa vyjadrenia v čase podania tejto správnej žaloby bol do práce zaradený v stredisku vedľajšieho hospodárstva „ŠITEX“ v Ústave Dubnica na šitie odevov. 3. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za nesporné, že takéto konanie Ústavu Dubnica, oddelenie ekonomiky bolo nesprávne napriek tomu, že žalobca si splnil povinnosti, aby ústav zaevidoval rozsudok o výživnom a na základe neho vykonal zrážku z pracovnej odmeny za kalendárny mesiac máj 2023. K tomu ďalej uviedol, že dobrovoľná úhrada výživného sa v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody realizuje žiadosťou odsúdeného prostredníctvom vyplnenia predpísaného formulára na základe § 11 ods. 1 a ods. 2 RGR č. 43/2020, čím možno uhradiť výživné z osobného konta s poukazom na ustanovenie § 28 ods. 9 zákona č. 475/2005 Z.z.. K podaniu okrem žalobného návrhu žalobca pripojil aj dôkazy na ktoré sa odvoláva: (i) rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 24. februára 2023 pod č.k. 21P/226/2021-285, (ii) žiadosť odsúdeného o zaevidovanie rozsudku o výživnom zo dňa 05.04.2023, doručenej Ústavu Dubnica dňa 11.04.2023, (iii) rozúčtovanie pracovnej odmeny od 12/2022 do 05/2023, (iv) Rozkaz generálneho riaditeľa Zboru Väzenskej a justičnej stráže č. 6 zo 7. júla 2020 o prijímaní a nakladaní s peňažnými prostriedkami a ceninami obvineného a odsúdeného (ďalej aj ako „RGR č. 43/2020“), (v) vyplnené žiadosti o úhradu výživného alebo pohľadávky v súlade s § 28 ods. 9 zákon č. 475/2005 Z.z. za mesiace apríl a máj 2023, (vi) údaje o výživnom ku 19.06.2023, (vii) rozúčtovanie pracovnej odmeny ku 19.06.2023, (viii) odpoveď Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 15.02.2022 adresovaná Kancelárii verejného ochrancu práv ohľadom nevykonania dobrovoľnej úhrady výživného a pohľadávky v ÚVTOS Ilava v roku 2019, (ix) magisterský vysokoškolský diplom druhého stupňa v študijnom odbore právo. 4. Zásahová žaloba smeruje proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, pretože v danej veci ide o iný zásah ozbrojeného zboru (Zboru väzenskej a justičnej stráže), kde priamym pôvodcom zásahu je Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom ako súčasť Zboru väzenskej a justičnej stráže, aj keď vo svojom podaní ako žalovaného označil aj vyššie uvedený ústav. Žalobca ako žalovaného v druhom rade označil aj samotný ústav. 5. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy; b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje; c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon o ZVJS“), zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“). 10. Podľa § 2 ods. 2 zákona o ZVJS, generálne riaditeľstvo a ústavy zriaďuje a zrušuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 11. Podľa § 2 ods. 3 zákona o ZVJS, Generálne riaditeľstvo riadi a kontroluje ústavy. 12. Podľa § 2 ods. 4 zákona o ZVJS, ústavy vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o ZVJS, zbor je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister"). Kontrolu zboru vykonáva minister alebo ním poverené osoby. Na čele zboru je generálny riaditeľ, ktorého do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva minister. Generálny riaditeľ za svoju činnosť zodpovedá ministrovi. Minister do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva aj námestníkov generálneho riaditeľa a ostatných príslušníkov zboru v jeho priamej riadiacej pôsobnosti. 14. Podľa § 3 ods. 2 zákona o ZVJS, na čele ústavu je riaditeľ, ktorého do funkcie ustanovuje a z funkcie odvoláva generálny riaditeľ. Riaditeľ ústavu za svoju činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi. 15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ZVJS, zbor v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. 16. Podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona o ZVJS, zbor v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov zboru, zamestnancov zboru, obvinených vo výkone väzby, odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a iné osoby. 17. Podľa § 65da ods. 2 zákona o ZVJS, sťažnosť podľa tohto zákona je podanie obvineného, odsúdeného, blízkej osoby obvineného alebo odsúdeného a právneho zástupcu obvineného alebo odsúdeného (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým sa domáha ochrany práv alebo právom chránených záujmov tohto obvineného alebo odsúdeného, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou organizačnej zložky zboru podľa § 2 ods. 1, a zároveň poukazuje na konkrétne nedostatky, ktorých odstránenie je v pôsobnosti organizačnej zložky zboru, najmä na porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov zboru. 18. Podľa § 65db ods. 1 zákona o ZVJS, na vybavenie sťažnosti je príslušný ústav, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli porušené práva alebo právom chránené záujmy obvineného alebo odsúdeného. Ústav, ktorému je doručená sťažnosť sťažovateľa, na ktorej vybavenie nie je príslušný, postúpi túto sťažnosť príslušnému ústavu do desiatich pracovných dní od jej doručenia. Ak vznikne spor o tom, ktorý z ústavov je príslušný na vybavenie sťažnosti, ústav, v ktorom spor vznikol, sťažnosť najneskôr do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku sporu postúpi generálnemu riaditeľstvu na rozhodnutie sporu o príslušnosť a zároveň o tom ústav písomne upovedomí sťažovateľa. 19. Podľa § 65di ods. 1 zákona o ZVJS, prešetrovaním sťažnosti sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi alebo vnútornými predpismi zboru, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky. 20. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VTOS“), odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú a evidujú na jeho konte peňažné prostriedky. Konto odsúdeného pozostáva z
a) osobného konta a b) vreckového konta. 21. Podľa § 28 ods. 8 zákona o VTOS, odsúdený môže, okrem peňažných prostriedkov blokovaných podľa odseku 7, čerpať peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho osobnom konte najviac do výšky úhrady a) výživného, b) pohľadávok spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu, c) v ústave evidovaných pohľadávok ostatných oprávnených. 22. Podľa § 28 ods. 9 zákona o VTOS, úhrada zrážky podľa odseku 8 sa vykoná na písomnú žiadosť odsúdeného jedenkrát za kalendárny týždeň v určený pracovný deň. 23. Podľa § 45 ods. 1 VTOS, odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej odmeny. Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 24. Podľa § 45 ods. 2 zákona o VTOS, z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza ústav zrážky podľa osobitných predpisov; zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky, ak zostatok je vyšší ako 5% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, vo výške a v poradí na úhradu a) výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť vrátane výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ústavnej starostlivosti a výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ochrannej výchove v rozsahu 30% z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však v úhrne 20% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, pričom táto suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent, b) trov výkonu trestu u odsúdeného 1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 55% z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu v rozsahu 20 % z čistej pracovnej odmeny alebo 2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 45% z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny, c) pohľadávok na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu voči odsúdenému 1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny alebo 2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 3 % z čistej pracovnej odmeny, d) pohľadávok ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému 1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 18 % z čistej pracovnej odmeny alebo 2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 5 % z čistej pracovnej odmeny. 25. Podľa § 45 ods. 5 zákona o VTOS, pre poradie zrážok na úhradu pohľadávok podľa odseku 2 písm. c) a d) je rozhodujúci deň, keď bolo ústavu doručené rozhodnutie riaditeľa ústavu, nariadenie výkonu rozhodnutia súdom alebo exekučný príkaz. Ak má niekoľko pohľadávok uvedených v odseku 2 písm. c) a d) rovnaké poradie a ak zrážka nestačí na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Poradie, ktoré mala pohľadávka u predchádzajúceho platiteľa mzdy, zostáva v ústave nezmenené. 26. Podľa § 96 zákona o VTOS, dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 274/2018 Z. z. o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odňatia slobody a výšky zvýšených trov výkonu väzby a zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody, zrážky z čistej pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu výživného oprávnenému sa vykonávajú a) na základe exekučného príkazu, file_0.wmf
SHAPE \* MERGEFORMAT file_1.wmf SHAPE \* MERGEFORMAT file_2.wmf SHAPE \* MERGEFORMAT file_3.wmf SHAPE \* MERGEFORMAT file_4.wmf b) bez exekučného príkazu, na základe písomnej žiadosti žiadateľa, ktorým je 1. odsúdený, 2. rodič alebo osvojiteľ, 3. plnoleté nezaopatrené vyživované dieťa, 4. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo zariadenie podľa osobitného predpisu, ktoré je súdom určené ako príjemca výživného, 5. osoba, ktorej súd zveril nezaopatrené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti alebo predosvojiteľskej starostlivosti. 28. Podľa § 40 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z. z. ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, vyživovacia povinnosť a pohľadávka voči odsúdenému sa evidujú na základe právoplatného rozhodnutia súdu, exekučného príkazu, nariadenia výkonu rozhodnutia, rozhodnutia týkajúceho sa výkonu väzby alebo výkonu trestu a dohody na dobrovoľné plnenie podľa § 97k zákona. 29. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. 30. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre, prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 31. Podľa § 18 ods. 3 písm. a) zákona o prokuratúre, prokurátor je povinný vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2. 32. Podľa § 18 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre, prokurátor je povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 33. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. 34. Podľa § 47 ods. 1 zákona o prokuratúre, na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. 35. Správny súd v Bratislave pred tým, než vec meritórne prejednal, skúmal právomoc konať vo veci žalobcu. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy (v zmysle § 252 a nasl. SSP), domáha, aby správny súd zakázal Ústavu Dubnica ďalej pokračovať v nezákonnom rozúčtovaní pracovnej odmeny a tým riadne nevykonať zrážky z čistej pracovnej odmeny žalobcu na účel úhrady výživného na jeho maloleté dieťa (t.č. už dospelý syn) v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 23. februára 2023 pod č.k. 21P/226/2021-285. Nevykonaním dobrovoľných zrážok na základe vyplnených predpísaných formulárov na účel výživného za kalendárny mesiac máj 2023 vo výške XX,XX
EUR, žalobcovi sa v inej sume započítala úhrada pohľadávky vymáhaná v exekučnom konaní súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom, Exekútorský úrad Žilina, sp.zn. EX 398/2002 a zároveň aj výška trov výkonu trestu v zmysle § 45 ods. ods. 2 písm. b) zákona o VTOS, ktoré má povinnosť hradiť, prípadne aj ďalšie pohľadávky oprávnených. Z toho dôvodu žalobca požaduje správny súd, aby zároveň uložil žalovanému a prostredníctvom neho aj samotnému Ústavu Dubnica povinnosť obnoviť stav pred zásahom, t.j. riadne vykonať rozúčtovanie pracovnej odmeny žalobcu za kalendárny máj 2023 a vykonať príslušné úhrady výživného a pohľadávok oprávnených. 36. Zo žaloby a jej príloh vyplýva, že žalobca, tak ako tvrdí vo svojom žalobnom návrhu, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom doložil rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 24. februára 2023, č.k. 21P/226/2021-285 o určení povinnosti platiť zvýšené výživné v sume XXX,EUR, ďalej aj žiadosť o zaevidovanie tohto rozhodnutia súdu Ústavom Dubnica (doručená ústavu dňa 11.04.2023) ako aj ďalšie dôkazy preukazujúce tvrdenia v žalobe. 37. Predpokladmi súdneho prieskumu a poskytnutia ochrany v správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia, iného zásahu orgánu verejnej správy, či nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní (ustanovenie § 3 SSP). Žalobou v zmysle § 252 ods. 1 alebo 2 SSP sa môže žalobca domáhať súdnej ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa § 255 ods. 2 SSP, ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. Napriek tomu, že zákonodarca pamätal a v § 255 a nasl. SSP pripustil aj možnosť domáhať sa ochrany proti inému zásahu ozbrojeného zboru (teda aj voči konaniu zboru väzenskej a justičnej stráže), stále je pre poskytnutie súdnej ochrany v správnom súdnictve podľa uvedeného ustanovenia SSP potrebné, aby pri takomto zásahu ktorý žalobca žaluje, ozbrojený zbor vystupoval a mal postavenie orgánu verejnej správy. 38. Iný zásah vymedzený žalobcom vo svojej žalobe mal byť vykonaný zborom väzenskej a justičnej stráže v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom. Zákon o ZVJS v § 1 upravuje postavenie zboru, ako ozbrojeného zboru vykonávajúceho pôsobnosť vypočítanú v ustanovení § 4 písm. a) až t) zákona o ZVJS. Zbor je v zmysle § 3 zákona o ZVJS podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý je zároveň aj zriaďovateľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom. Zbor plní predovšetkým funkcie na úseku výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby (zbor zabezpečuje podľa § 4 písm. a) výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, c) stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, e) penitenciárnu starostlivosť odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, m) zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov zboru, zamestnancov zboru, obvinených vo výkone väzby, odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a iné osoby. 39. Zbor podľa § 4 ods. 1 písm. v) zákona o ZVJS plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje zákon o ZVJS alebo osobitný predpis. Zákon o ZVJS neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo pre zbor úlohy na úseku štátnej správy. Osobitné predpisy, napr. zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov (príkladmo vypočítané v poznámke 5a) k ustanoveniu § 4 ods. 1 písm. v/ zákona o ZVJS), upravujú postavenie ZVJS, ako orgánu štátnej správy. ZVJS má postavenie orgánu štátnej správy, napr. ak vykonáva úkony správcu majetku štátu (podľa zákona č. 278/1993 Z.z.), ak vykonáva povinnosti na úseku sociálneho zabezpečenia príslušníkov ZVJS (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), ak vykonáva povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi (podľa zákona č. 314/2001 Z.z.). Zbor je však primárne ozbrojeným zborom vykonávajúcim predovšetkým úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Postavenie zboru, ako orgánu štátnej správy upravujú len osobitné zákony na základe normy upravenej v ustanovení § 4 ods. 1 písm. v) zákona o ZVJS. Zaradením tejto odkazovacej právnej normy na záver ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o ZVJS je nepochybne vyjadrená prioritná činnosť zboru, ako ozbrojeného zboru pri výkone činností vypočítaných v ustanovení § 4 ods.
1 písm. a) až u) zákona o ZVJS, a až druhotne ako orgánu štátnej správy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. v) zákona o ZVJS v spojení s osobitnými predpismi. 40. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že zbor pri uvedených úkonoch dotýkajúcich sa práv žalobcu nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri týchto úkonoch právomoc v oblasti verejnej správy, ale mal postavenie ozbrojeného zboru. Žalobou napadnuté konanie zboru má oporu a bolo realizované v rámci pôsobnosti zboru podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ZVJS v spojení s § 23 a nasl. Vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z. z.. Konanie a prípadné rozhodovanie zboru väzenskej a justičnej stráže (Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom) ako ozbrojeného zboru (nie ako orgánu verejnej správy) jednoznačne vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o VTOS, podľa ktorých zbor ako ozbrojený zbor zabezpečuje stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu a pri tejto činnosti je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o ZVJS. Zbor teda uplatňoval v prípade opísanom žalobcom v jeho žalobe podľa zákona o VTOS svoju právomoc súvisiacu s výkonom trestu odňatia slobody v predmetnom zariadení. 41. Rozhodovanie zboru ako aj postup pri výkone svojej právomoci (v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ až v/ zákona o ZVJS), podľa zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k Trestnému poriadku má základ v trestnom práve a je len pokračovaním trestného konania v jeho poslednej fáze, vo vykonávacom konaní zabezpečovaním výkonu trestu odňatia slobody odsúdených umiestnených v ÚVTOS. Pričom zmyslom trestného konania je spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov, zabránenie v ďalšej trestnej činnosti a náprava k vedeniu riadneho života. Avšak účelom správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti aktov a postupov orgánov verejnej správy. Preskúmavanie postupu a rozhodnutí zboru ako ozbrojeného zboru rozhodujúceho v trestnom konaní (v jeho poslednom štádiu) v rámci právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody v správnom súdnictve, by bolo popretím zmyslu a účelu tak správneho ako aj trestného práva (k tomu Uznesenie ÚS SR I. ÚS 226/2017 z 03.05.2017). Postup zboru, ktorým sa zabezpečuje výkon trestu odňatia slobody žalobcu ako odsúdeného v ÚVTOS je postupom zákonom zmocnenej autority, ktorý nemá charakter individuálneho správneho aktu, a preto nepodlieha revízií riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní ani preskúmaniu súdom. 42. Dodržiavanie zákona, ochrana pred nezákonnými zásahmi do práv osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody (a to aj práve osoby žalobcu), ako aj dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde je držaný žalobca ako osoba pozbavená osobnej slobody, je zákonom zverené do pôsobnosti prokuratúry podľa § 4 ods. 1 písm. b) v spojení s § 18 zákona o prokuratúre. V rámci vykonávania dozoru je prokurátor povinný podľa § 18 ods. 3 písm. a) zákona o prokuratúre vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v ÚVTOS a podľa § 18 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre je prokurátor povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 43. Právomoc správneho súdu nie je daná ani rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, či aplikáciou európskeho a medzinárodného práva. Daná je právomoc prokuratúry vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v predmetnom zariadení (v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom) a to predovšetkým zákonnou úpravou § 18 a § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre a § 96 zákona o VTOS, pričom prokurátor pri vykonávaní dozoru dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Vychádzajúc z uvedeného žalobca môže svoje žiadosti predložiť príslušnému prokurátorovi podľa zákona o prokuratúre. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. 44. Skutočnosť, že so žalobcom musia organizačné jednotky ZVJS zaobchádzať tak, aby neboli porušené jeho ľudské práva, správny súd nespochybňuje. Avšak ani z čl. 46 ods. 2 Ústavy nevyplýva povinnosť preskúmavať žalobou napadnutý postup v rámci správneho súdnictva, keď aj ústava stanovuje ako základný predpoklad poskytnutia takejto súdnej ochrany existenciu rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy, ktorá v prejednávanej veci (ako bolo viac krát uvedené) absentuje.
Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax českých správnych súdov, tunajší súd poukazuje na to, že táto vychádza z inej zákonnej úpravy postavenia ústavov na výkon trestu odňatia slobody v českom právnom poriadku, keď vnútroštátna právna úprava v Českej republike (na rozdiel od slovenskej) výslovne stanovuje postavenie ústavu ako správneho orgánu, keď zákon č. 555/1992 Sb. v platnom znení hneď v ust. § 1 ods. 3 stanovuje, že väzenský zbor je správnym orgánom (Vězeňská služba je správním úřadem a účetní jednotkou). Rozhodovacia činnosť správnych súdov v Českej republike teda vychádza priamo z dikcie zákona, že ide o správny orgán a teda je v zásade daná aj preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných týmto subjektom v rámci správneho súdnictva. Rovnako správny súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. Závery vyslovené v tomto rozhodnutí vychádzajú z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, ktorý opakovane vyslovil záver ohľadne charakteru rozhodovania a statuse ústavov na výkon trestu odňatia slobody. 45. Skutočnosti, že namietaný postup zboru, môže žalobca na ochranu svojich práv napadnúť nie správnou žalobou, ale sťažnosťou, ktorú preskúma príslušný prokurátor v rámci jeho právomoci v zmysle § 18 zákona o prokuratúre svedčí aj znenie Príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod značkou IV/1 Spr 32/23/1000 z 23. januára 2024 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody uverejneného v Zbierke služobných predpisov generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod por. č. 3/2024 (ďalej iba ako „príkaz“). 46. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) príkazu, príslušný prokurátor pri vykonávaní dozoru osobitne dozerá, aby boli dôsledne dodržiavané práva odsúdených osôb. 47. Podľa článku 5 ods. 3 príkazu, ak prokurátor pri vykonávaní dozoru zistí, že rozhodnutie, príkaz alebo opatrenie orgánu vykonávajúceho správu ústavu je v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, bezodkladne vydá príkaz podľa osobitného predpisu (§ 18 ods. 3 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. v znení zákona č. 401/2015 Z. z.). 48. Podľa článku 5 ods. 5 príkazu, ak príslušný prokurátor pri vykonávaní dozoru zistí porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, náprava ktorého nie je v jeho pôsobnosti alebo v pôsobnosti ústavu, predloží tieto zistenia nadriadenej prokuratúre so žiadosťou o vykonanie nápravy porušenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Súčasne požiada prostredníctvom Generálnej prokuratúry o zabezpečenie vykonania príslušných opatrení Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. 49. Podľa článku 6 ods. 1 príkazu, ak príslušný prokurátor pri vykonávaní dozoru prijme sťažnosť odsúdenej osoby podanú na postup príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý nie je trestným činom, sťažnosť postúpi na vybavenie a prijatie opatrení riaditeľovi ústavu alebo inému orgánu verejnej moci. Ak postup príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže uvedený v sťažnosti odsúdenej osoby má znaky trestného činu, sťažnosť postúpi na vybavenie príslušnému krajskému prokurátorovi a prokurátorovi krajskej prokuratúry podľa osobitného predpisu (§ 46 ods. 7 až 9 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení zákona č. 6/2019 Z. z.). 50. Správny súd v uvedenej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že síce žalobca vo svojom žalobnom návrhu vrátane príloh zo dňa 08.08.2023 preukázal žiadosť o zaevidovanie rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 24. februára 2023 pod č.k. 21P/226/2021-285 a zároveň vyplnené žiadosti na predpísanom formulárovom tlačive o dobrovoľné úhrady výživného alebo pohľadávky v súlade s § 28 ods. 9 zákona o VTOS za kalendárne mesiace apríl a máj 2023, žalobca však nepreukázal, že by pri prípadnom pochybení zo strany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, oddelenie ekonomiky vykonal kroky za účelom odstránenia tohto stavu, napríklad podať sťažnosť podľa § 65da zákona o ZVJS, ale najmä obrátiť sa na príslušnú prokuratúru, netrestný úsek v zmysle § 18 prípadne § 31 zákona o prokuratúre. Ako bolo už vyššie spomenuté, prípadné nezaevidovanie právoplatného rozhodnutia, resp. chybné rozúčtovanie pracovnej odmeny odsúdeného v Ústave Dubnica nie je výkonom orgánu verejnej správy. V zmysle § 96 zákona o VTOS v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vykonáva príslušný prokurátor, čo je opreté aj o závery tak rozhodovacej praxe všeobecných súdov ako aj Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 278/2017 zo dňa 24. mája 2017 vyslovil,
že: „Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru, vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona o prokuratúre, konkrétne § 18 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom...Taktiež nie je možné opomenúť § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, v zmysle ktorého prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu a je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení.“ Aj samotný žalobca poukázal na znenie § 2 ods. 2 vyhlášky č. 274/2018 Z.z.. Samotná vyhláška o zrážkach z čistej pracovnej odmeny je právnym predpisom nižšej právnej sily a je naviazaná na zákon o VTOS (a zákon č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby), z čoho opäť vyplýva kompetencia dozoru prokurátora zo zákona o prokurátoroch a nie prieskum správneho súdnictva pri prípadnom porušovaní jej ustanovení. 51. Správny súd v Bratislave konštatujúc nedostatok svojej právomoci konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Trenčíne (§ 18 ods. 1 SSP). 52. Na záver správny súd zdôrazňuje, že uvedené závery nespôsobujú stav denegatio iustitiae, najmä z toho dôvodu, že právny poriadok poskytuje žalobcovi ochranu iným štátnym orgánom, a to prokuratúrou v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. 53. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ SPP).