Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/1/2023 2023200005 21. 02. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200005.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: A. A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária LWL s.r.o., IČO: 54846382, so sídlom v Galante, Šafárikova 431/4, za ktorú koná advokát Mgr. Ľuboš Szigeti, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ulica 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 434298 zo dňa 27.12.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Na základe Jednotného exekučného titulu zn. 100000/52449/2007-106 vydaného rakúskym colným úradom Zollamt Wien dňa 4.9.2009 bola žalobcovi ako dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť colný dlh v sume XXX.XXX,XX €, z ktorého časť v sume X.XXX,XX € už bola v priebehu colného exekučného konania uhradená. Jednotný výkaz nedoplatkov preukazuje, že žalobca bol povinný zaplatiť: a. na základe rozhodnutia č. 100/42234/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €, b. na základe rozhodnutia č. 100/42237/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume XXXX,XX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €, c. na základe rozhodnutia č. 100/42231/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €, d. na základe rozhodnutia č. 100/42229/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €, e. na základe rozhodnutia č. 100/42230/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €, f. na základe rozhodnutia č. 100/42232/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XXX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €, g. na základe rozhodnutia č. 100/42233/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XXX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €, h. na základe rozhodnutia č. 100/42235/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €, i. na základe rozhodnutia č. 100/42236/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €,
j. na základe rozhodnutia č. 100/42238/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €, k. na základe rozhodnutia č. 100/42239/99-5 clo v sume XX.XXX,XX €, dovoznú daň z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € a zvýšenie poplatkov v sume X.XXX,XX €, 2. Rakúsky colný úrad Zollamt Wien dňa 27.1.2010 požiadal Colné riaditeľstvo SR o vymáhanie colného dlhu na základe čl. 14b smernice Rady č. 2008/55/ES o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení. 3. Colný úrad Trnava rozhodnutím č. 14094/2010-5831-INT zo dňa 12.11.2010 podľa § 75 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov účinného do 31.12.2011 začal colné exekučné konanie voči žalobcovi, pretože v lehote splatnosti neuhradil nedoplatok pozostávajúci z colného dlhu, ktorý ku dňu začatia exekúcie predstavoval sumu XXX.XXX,XX € na základe vykonateľného Jednotného exekučného titulu zn. 100000/52449/2007-106 vydaného rakúskym úradom Zollamt Wien dňa 4.9.2009. 4. Rozhodnutím Colného úradu Trnava č. 332869/2022 zo dňa 28.7.2022, colnou exekučnou výzvou, colný úrad ako vymáhajúci orgán podľa § 4 ods. 2 a § 9 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 466/2009 Z.z.) vyzval žalobcu ako daňového dlžníka, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok na daňový exekučný účet v sume XXX.XXX,XX €, a to na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný Jednotný exekučný titul zn. 100000/52449/2007-106 vydaný rakúskym úradom Zollamt Wien dňa 4.9.2009. Colný úrad žalobcu popučil, že ak nedoplatok nezaplatí v určenej lehote, vykoná exekúciu vydaním colného exekučného príkazu podľa § 148a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok) na zadržanie vodičského preukazu, ktorého držiteľom je žalobca, číslo vodičského preukazu: D., dátum vydania 4.6.2012. Colný úrad žalobcu poučil aj o možnosti podať odvolanie, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, prípadne sú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 91 ods. 5 DP). 5. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 434298 zo dňa 27.12.2022 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 332869/2022 zo dňa 28.7.2022 ako vecne a právne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v odvolaní nepreukázal okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nedoplatku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, a ani neuviedol dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná v zmysle § 91 ods. 5 DP. Keďže žalobca nepreukázal, že jeho príjmy sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, colný úrad je oprávnený vykonať exekúciu zadržaním vodičského preukazu podľa § 148a DP. Uplatnenie daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu je vylúčené u dlžníka, ktorého príjmy sú priamo podmienené držbou vodičského oprávnenia – v praxi ide o vodičov z povolania, vodičov autobusov, taxikárov, vodičov nákladných vozidiel. Do skupiny dlžníkov, u ktorých nemožno vykonať exekúciu zadržaním vodičského preukazu, nepatria dlžníci, ktorí používajú dopravný prostriedok napríklad na cestu do zamestnania a vedenie motorového vozidla nie je podmienkou ich povolania. K rozšíreniu daňovej exekúcie o ďalší majetok v zmysle § 91 ods. 7 DP zadržaním vodičského preukazu colný úrad pristúpi vtedy, ak exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb (účet v banke) a exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov nevedie k efektívnej úhrade vymáhaného nedoplatku. K námietke žalobcu k princípu právnej istoty a zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov žalovaný uviedol, že colný úrad postupoval podľa § 98 ods. 2 DP. Keďže žalobca nedisponuje žiadnym iným majetkom postihnuteľným exekúciou, okrem zrážok zo starobného dôchodku, uplatnil colný úrad výkon exekúcie zadržaním vodičského preukazu podľa platnej právnej úpravy. V danom prípade nejde o spätné pôsobenie neskoršej právnej normy na minulosti, ale je to len nový spôsob výkonu exekúcie, ktorý má colný úrad k dispozícii, a neodporuje dobrým mravom. Colný úrad postupoval podľa § 148a DP a aj podľa prechodného ustanovenia § 165 ods. 3 DP. II. Žaloba
6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 434298 zo dňa 27.12.2022, žiadal ho zrušiť spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 332869/2022 zo dňa 28.7.2022 a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Rozhodnutia považuje za nesprávne, nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. 7. Žalobca uviedol, že nikdy (ani v odvolaní ani v tejto žalobe) nenamietal a nenamieta žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by spôsobili zánik exekúcia ako takej. To znamená, že ani podaná žaloba nesmeruje proti povinnosti zaplatiť daňový nedoplatok. 8. Žalobca však namieta, že k rozšíreniu daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu colný úrad pristúpi vtedy, ak exekúcia napríklad zrážkami z dôchodku nevedie k efektívnej úhrade vymáhaného nedoplatku. Colný úrad má z jeho vlastnej činnosti k dispozícii kompletné informácie o majetku a príjmoch žalobcu, a teda vie, že nedisponuje žiadnym majetkom ani príjmom okrem jeho dôchodku a vie, že zaplatenie daňového nedoplatku v sume XXX.XXX,XX € nie je schopný zaplatiť do 15 dní. S prihliadnutím na jeho vek 68 rokov nie je možné zabezpečiť úver alebo využiť obdobné možnosti. Zadržaním vodičského preukazu by de facto prišiel o vodičský preukaz doživotne, hoci ho potrebuje s prihliadnutím na jeho zdravotný stav. 9. Žalobca uvádza, že jeho zdravotný stav nie je dobrý. Približne každé dva týždne je nútený navštevovať diabetologickú ambulanciu v Bratislave, nefrologickú ambulanciu v Bratislave, internú srdcovú ambulanciu v Bratislave, urologickú ambulanciu v E. a ortopedickú ambulanciu v Dunajskej Strede. Keďže má poškodený meniskus v ľavom kolene a artritídu 3.stupňa, tieto kontroly, vyšetrenia a zákroky vie absolvovať jedine motorovým vozidlom, k čomu potrebuje vodičský preukaz. Z uvedených dôvodov sú rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi a nemôžu požívať právnu ochranu. 10. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/152/2008 zo dňa 28.8.2008, podľa ktorého Občiansky zákonník ani iný predpis neupravujú pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Ide o súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Zmyslom tohto inštitútu je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. 11. Žalobca zdôraznil, že daňový nedoplatok nevznikol voči Slovenskej republike; zrážky, ktoré sú vykonávané z jeho dôchodku, nie sú príjmom Slovenskej republiky. Oprávnený (Rakúska republika) nikdy neinicioval a nežiadal výkon daňového nedoplatku formou zadržania vodičského preukazu dlžníka. Takáto forma výkonu exekúcie by mohla byť na mieste pri začatí exekúcie v roku 2010, kedy mohol byť ako-tak naplnený reálny účel § 148a DP. Vydanie colného exekučného príkazu na zadržanie vodičského preukazu 68-ročnému dôchodcovi nenaplní tento účel. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalobca ani v podanej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nedoplatku, alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, a ani neuviedol dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná v zmysle § 91 ods. 5 DP. Keďže žalobca nepreukázal, že jeho príjmy sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, colný úrad bol oprávnený vykonať exekúciu zadržaním vodičského preukazu podľa § 148a DP. 13. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že postupne začal splácať daňový nedoplatok, pretože po prijatí žiadosti o medzinárodné vymáhanie colný úrad v roku 2010 pristúpil k nútenému výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy, na základe ktorého platiteľ mzdy žalobcu poukazoval do 12.8.2020 zrážky zo mzdy v sume cca XX,- € mesačne. V roku 2011 colný úrad rozšíril exekučné konanie o výkon exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorého majiteľkou bola manželka žalobcu, ktorá však preukázala zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12C/93/2002. Z výsledkov výkonu exekúcie v období rokov 2010 až 2020 vyplýva, že vymáhanie pohľadávky nebolo efektívne ani v čase, keď bol žalobca mladší. Žalobca je poberateľom starobného dôchodku, preto mu Sociálna poisťovňa od roku 2020 vykonáva na základe exekučného príkazu zrážky z iného príjmu v sume cca XXX,- €. Žalobca počas exekučného konania neprejavil snahu dobrovoľne uhrádzať nedoplatok vo väčšej miere. 14. Z ustanovenia § 98 DP vyplýva, že správca dane (colný úrad) môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka aj niekoľkými spôsobmi súčasne. Argumentácia žalobcu, že odvolávajúceho sa na dobré mravy nemá v oblasti verejného práva žiadnu oporu, keďže inštitút dobrých mravov je výlučne kategóriou súkromnoprávnych vzťahov. Žalovaný súhlasil s tým, že sa výkonom exekúcie formou zadržania vodičského preukazu žalobcovi zníži komfort vlastného pohybu, ide však iba o obmedzenie, nie o úplné odňatie práva pohybu, ktorý môže žalobca realizovať aj inými spôsobmi ako osobným vedením motorového vozidla. IV. Replika žalobcu 15. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe s tým, že vzhľadom na svoj vek nemá možnosť zabezpečiť si poskytnutie pôžičky v adekvátnej výške na úhradu dlhu od inštitúcií, ktoré poskytujú pôžičky. 16. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Pojednávanie 17. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/1/2023 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-20S/1/2023. 18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 21.2.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného. 19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.2.2024 súdu predložil dve lekárske správy žalobcu s tým, že mal krvácanie do žalúdka, pre ktoré bol hospitalizovaný a na zlyhanie srdca bol operovaný v kardiocentre v Košiciach. Zároveň uviedol, že žalobca mu pri prevzatí právneho zastúpenia uviedol, že v Rakúsku mu bola udelená amnestia na dlh, ktorý je predmetom tohto konania. Žalobca mu však k tomu nepredložil žiadne listinné dôkazy a neuvádzal to preto, lebo to nepovažoval za potrebné. 20. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.2.2024 reagoval, že o tvrdenej amnestii v Rakúsku nič nevie, príslušné orgány Rakúskej republiky o takej skutočnosti neinformovali žalovaného ani Colný úrad Trnava a nepredložili žiadne listinné dôkazy preukazujúce tvrdenie právneho zástupcu žalobcu vznesené na pojednávaní. VI. Relevantné právne predpisy 21. Podľa § 1 zákona č. 466/2009 Z.z. tento zákon upravuje postup a podmienky poskytovania, požadovania a prijímania medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (ďalej len "pohľadávka"). 22. Podľa § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 466/2009 Z.z. ministerstvo financií a ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva pri poskytovaní, požadovaní alebo prijímaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky postupuje podľa tohto zákona, medzinárodnej zmluvy alebo osobitných predpisov, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak (ods. 2). Daňový úrad a colný úrad pri poskytovaní
medzinárodnej pomoci podľa tohto zákona postupujú podľa osobitných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 3). 23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z.z. na žiadosť príslušného orgánu členského štátu príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečí doručenie podľa osobitných predpisov dlžníkovi, ďalšiemu dlžníkovi alebo tretej osobe písomností súvisiacich s pohľadávkou alebo s vymáhaním pohľadávky. 24. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 466/2009 Z.z. príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečí doručenie písomností súvisiacich s pohľadávkou alebo s vymáhaním pohľadávky, ak žiadosť o doručenie písomností obsahuje najmä (a) meno, priezvisko a adresu dlžníka, ďalšieho dlžníka alebo tretej osoby, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno alebo názov a adresu sídla dlžníka, ďalšieho dlžníka alebo tretej osoby, ak ide o právnickú osobu, a ďalšie údaje potrebné na identifikáciu tejto osoby, ku ktorým má príslušný orgán členského štátu prístup, (b) druh a predmet písomnosti, ktorá má byť doručená, (c) identifikáciu pohľadávky a jej výšku. 25. Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 466/2009 Z.z. prílohou k žiadosti podľa odseku 2 je originál písomnosti súvisiacej s pohľadávkou alebo s vymáhaním pohľadávky alebo jej osvedčená kópia. 26. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z.z. príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečí vymáhanie pohľadávky členského štátu na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu o jej vymáhanie. 27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z.z. pohľadávka členského štátu sa vymáha rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky a jej vymáhanie nemá prednosť pred vymáhaním pohľadávky Slovenskej republiky. 28. Podľa § 89 ods. 1 písm. c/ DP exekučným titulom je jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 89 ods. 2 DP výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. 30. Podľa § 90 ods. 1 DP daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. 31. Podľa § 90 ods. 2 DP rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, d) označenie konkrétneho exekučného titulu, e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku, f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje;
tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods. 7 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, h) spôsob vykonania daňovej exekúcie, i) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 90 ods. 3 DP rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi. 33. Podľa § 91 ods. 1 DP správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f). 34. Podľa § 91 ods. 2 DP rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal, b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania, e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku, 35. Podľa § 91 ods. 3 veta prvá DP daňová exekučná výzva sa doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk. 36. Podľa § 91 ods. 5 DP do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. 37. Podľa § 98 ods. 2 DP ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka aj niekoľkými spôsobmi súčasne. 38. Podľa § 148a ods. 1 a ods. 2 DP správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, pričom daňová exekučná výzva neobsahuje údaje uvedené v § 91 ods. 2 písm. i) (ods. 1). Daňový exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu správca dane doručí daňovému dlžníkovi a orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka (ods. 2). 39. Podľa § 163 DP na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 40. Podľa § 165 ods. 3 DP ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov.
VII. Posúdenie veci správnym súdom 41. Predmetom prieskumu správnym súdom je v rozsahu žalobných bodov rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie – colná exekučná výzva na vymáhanie colného dlhu, ktorý ku dňu začatia exekúcie predstavoval sumu XXX.XXX,XX € na základe vykonateľného Jednotného exekučného titulu zn. 100000/52449/2007-106 vydaného rakúskym úradom Zollamt Wien dňa 4.9.2009. Medzi účastníkmi je sporné, či bol žalovaný oprávnený vykonať colnú exekúciu zadržaním vodičského preukazu žalobcu podľa § 148a DP. Žalobca pritom výslovne v správnej žalobe uviedol, že nenamieta žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by spôsobili zánik exekúcia ako takej; to znamená, že ani podaná žaloba nesmeruje proti povinnosti zaplatiť colný dlh. 42. Rozhodnutím o začatí daňového (colného) exekučného konania sa začína daňová exekúcia; správcom dane sa rozumie aj colný úrad, ktorý je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Rozhodnutie vydáva správca dane na podklade exekučného titulu, ktorým je v predmetnej právnej veci Jednotný exekučný titul zn. 100000/52449/2007-106 vydaný rakúskym colným úradom Zollamt Wien dňa 4.9.2009, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť colný dlh v sume XXX.XXX,XX €, z ktorého časť v sume X.XXX,XX € už bola v priebehu colného exekučného konania uhradená. Na zvyšnú sumu XXX.XXX,XX € správca dane vydal colnú exekučnú výzvu č. 332869/2022 zo dňa 28.7.2022 s tým, že ak žalobca colný dlh nezaplatí, colný úrad vykoná exekúciu vydaním colného exekučného príkazu podľa § 148a DP na zadržanie vodičského preukazu žalobcu. 43. Žalobca podal voči colnej exekučnej výzve odvolanie. Daňový poriadok v ustanovení § 91 ods. 5 upravuje taxatívne dôvody, ktoré môže dlžník v odvolaní voči colnej exekučnej výzve namietať: (i) že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku, (ii) že nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti daňového nedoplatku, (iii) že existujú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Žalobca však v odvolaní netvrdil ani jednu z uvedených skutočností. V odvolaní argumentoval len dobrými mravmi, pretože zadržanie vodičského preukazu ako spôsob vykonania exekúcie je podľa jeho názoru v rozpore s jeho záujmom a nutnosťou na cestovanie k lekárom. Výslovne uviedol, že nenamieta žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by spôsobili zánik exekúcia ako takej. Ide pritom o meritórne a explicitné dôvody obrany voči colnej exekučnej výzve, ktorú pripúšťa ustanovenie § 91 ods. 5 DP. Rozsah odvolania v zmysle citovaného ustanovenia je koncipovaný pomerne prísne, keďže colné exekučné konanie predstavuje štádium konania po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí (exekučnom titule), na základe ktorého má adresát rozhodnutia dobrovoľne splniť uloženú povinnosť v konkrétnej lehote. Do právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia zákonodarca umožňuje daňovému dlžníkovi využiť právne nástroje na svoju obranu, opravné prostriedky a návrhy na vykonanie dokazovania. Zo správy Zollamt Wien vyplýva, že žalobca tieto nástroje v konaní pred rakúskymi orgánmi využil. Po právoplatnosti a vykonateľnosti Jednotného exekučného titulu zn. 100000/52449/2007-106 zo dňa 4.9.2009 mal žalobca uloženú povinnosť dobrovoľne splniť, čo sa nestalo. Nasledovalo preto colné exekučné konanie, ktoré predstavuje len realizáciu (v tomto prípade už nútenú) povinnosti uloženej exekučným titulom. Aj v colnom exekučnom konaní poskytuje Daňový poriadok žalobcovi opravné prostriedky a priestor na jeho obranu, avšak v už zúženom rozsahu ako v pôvodnom konaní, pretože už ide o donucovacie štádium konania. Žalobca však ani jeden z uvedených dôvodov netvrdil; práve naopak uvádza, že uloženú povinnosť nenamieta. 44. O výkon rozhodnutia Zollamt Wien na území Slovenskej republiky požiadala Rakúska republika podľa zákona č. 466/2009 Z.z., ktorý pri jednotlivých spôsoboch vedenia exekúcie odkazuje na slovenský právny poriadok – v tomto prípade na Daňový poriadok (§ 9 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z.z.). Preto nie je správny argument žalobcu, že vzhľadom na to, že Rakúska republika nežiadala o výkon rozhodnutia zadržaním jeho vodičského preukazu, je tento spôsob exekúcie neprípustný. Práve naopak, colný úrad postupoval v súlade ustanoveniami § 148a a § 165 ods. 3 DP a vykonal colnú exekúciu zadržaním vodičského preukazu žalobcu. Je pravdou, že colné exekučné konanie sa začalo za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. účinného do 31.12.2011 na základe žiadosti Zollamt Wien zo dňa 27.1.2010, avšak v zmysle prechodného ustanovenia § 165 ods. 3 DP ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové/colné exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov. Preto colné orgány oboch
stupňov postupovali správne, keď v začatom exekučnom konaní pokračovali podľa Daňového poriadku účinného od 1.1.2012. Ustanovenie § 148a DP sa aplikuje s účinnosťou od 1.1.2020, kedy nadobudla účinnosť novela Daňového poriadku realizovaná zákonom č. 369/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len zákon č. 369/2019 Z.z.). Zákon č. 369/2019 Z.z. však neobsahuje žiadne špeciálne prechodné ustanovenia vo vzťahu k neskončeným colným exekučným konaniam (a contrario § 165i, § 165j). Z uvedeného dôvodu je v začatom a neskončenom colnom exekučnom konaní opodstatnená aplikácia všeobecného prechodného ustanovenia Daňového poriadku, ktoré je zakotvené v už spomínanom § 165 ods. 3, a teda ustanovenie § 148a DP je možné aplikovať aj na daňové/colné exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov. Colné úrady oboch stupňov na základe uvedených záverov postupovali v súlade s Daňovým poriadkom. 45. Žalobca navyše v administratívnom konaní ani v súdnom preskúmavacom konaní nepreukázal, že by jeho príjmy boli priamo podmienené držbou vodičského preukazu. Z ustanovenia § 148a ods. 1 DP pritom vyplýva, že ide o jedinú výnimku, kedy sa colná exekúcia nevykoná zadržaním vodičského preukazu. O túto situáciu v predmetnej právnej veci však nejde. 46. Správny súd nespochybňuje nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a jeho vplyv na každodenný život žalobcu a potrebu navštevovania lekárov, avšak tieto argumenty už v colnom exekučnom konaní nepredstavujú zákonom predpokladaný dôvod na zrušenie colnej exekučnej výzvy podľa § 91 ods. 5 DP. 47. Žalobca namieta aj rozpor napadnutého rozhodnutia žalovaného s dobrými mravmi. Správny súd v prvom rade uvádza, že pojem „dobré mravy“ sú charakteristické pre oblasť súkromnoprávnu (civilné právo, pracovné právo, rodinné právo, obchodné právo a podobne), nie pre oblasť verejnoprávnu. Oblasť daňového práva / colného práva nepochybne tvorí súčasť verejného práva, kde sa dobré mravy môžu aplikovať len v prípade, ak je to výslovne uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise. Daňový poriadok ani zákon č. 466/2009 Z.z. neobsahujú ustanovenie, na základe ktorého by bolo v daňovom / colnom konaní namieste aplikovať dobré mravy a vydanie administratívnych rozhodnutí najskôr prehodnotiť v zmysle súladu alebo nesúladu s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu právne irelevantná. 48. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.2.2024 poukázal aj na tzv. amnestiu týkajúcu sa žalobcovho colného dlhu, ktorá mu mala byť udelená v Rakúskej republike. Hoci ide o žalobný bod vznesený až po uplynutí prekluzívnej lehoty na jeho uplatnenie, správny súd mu venoval pozornosť z toho dôvodu, že by mohol predstavovať dôvod zániku colného dlhu, na ktorý má orgán verejnej správy a súd prihliadať ex offo. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca mu k tzv. amnestii nepredložil žiadne listinné dôkazy a nepovažoval túto skutočnosť za dôležitú. Žalovaný o prípadnej amnestii vo vzťahu k colnému dlhu žalobcu tiež nemal vedomosť, z Rakúskej republiky mu neboli k tejto skutočnosti doručené žiadne listinné dôkazy, ktoré by ju preukazovali. Správny súd uvádza, že ak by bolo tvrdenie o amnestii vo vzťahu k colnému dlhu pravdivé, rakúsky úrad Zollamt Wien by bol povinný o tejto skutočnosti informovať slovenské orgány v zmysle § 7, § 8 ods. 2 písm. e/ zákona č. 466/2009 Z.z., čo sa nestalo. Takisto je veľmi nepravdepodobné, že by žalobca nepovažoval amnestiu vo vzťahu k jeho colnému dlhu za významnú a nedomáhal by sa jej zohľadnenia v colnom exekučnom konaní. Správny súd preto uzavrel, že vzhľadom na neexistenciu dôkazov, resp. ich nepredloženie správnemu súdu zo strany žalobcu, ani orgánom verejnej správy zo strany žalobcu alebo zo strany Rakúskej republiky, považoval tento argument žalobcu za nepreukázaný a bez právneho významu. 49. Správny súd sumarizujúc uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad colného konania, colné orgány náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Rozhodnutia colných orgánov oboch stupňov sú riadne a presvedčivo odôvodnené a nevykazujú znaky arbitrárnosti ani prekročenia ich právomoci. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie colného úradu sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v zmysle § 190 SSP.
50. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal,, ,pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich úhradu žalovanému. 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.