Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/84/2022 z 25. 1. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave TT-20S/84/2022 2020200106 25. 01. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:2020200106.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej veci žalobcu: KLIMEX Hutnícky materiál s. r. o., so sídlom Mikovíniho 2/A, Trnava, IČO: 36 255 963, právne zastúpeného: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100795388/2020 zo dňa 22.04.2020 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 102874104/2019 zo dňa 13.12.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava (ďalej len ako „správca dane“) oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 07.05.2013 oznámil žalobcovi ako daňovému subjektu, že dňa 16.05.2013 začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2013. 2. Správca dane postupom podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) rozhodnutím č. 9201402/5/399951/2014 zo dňa 31.01.2014 prerušil daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2013 odo dňa 04.02.2014 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, požiadal o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) od správcov dane v iných členských štátoch a v kontrole bude pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. V rozhodnutí bolo vymedzené prerušenie daňovej kontroly od 04.02.2014 do „dňa prijatia odpovede na žiadosti o MVI“, pritom správca dane zaslal celkovo 5 žiadostí o MVI ( č. 9201402/5/4552721/13/Jk zo dňa 25.10.2013, č. 9201402/5/4570276/13/ Jk zo dňa 09.10.2013, č. 9201402/5/5591900/13/Jk zo dňa 17.12.2013, č. 9201402/5/259183/14/Jk zo dňa 23.01.2014, č. 9201402/5/347211/14 zo dňa 28.01.2014). Práve na základe doručenia odpovede k žiadosti č. 9201402/5/347211/14 zo dňa 28.01.2014 správca dane neskôr naviazal svoje rozhodnutie o pokračovaní v daňovej kontrole k zdaňovaciemu obdobiu február 2013. Z obsahu predmetnej žiadosti súdu vyplynulo, že správca dane žiadal o vypočutie konateľa spoločnosti K&K FAMILY s.r.o. A. B. C. vo veci preverenia zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie január a február 2013 uskutočnených pre

odberateľa Ferrocel s.r.o., lebo mal informáciu o evidencii obchodnej operácie medzi daňovými subjektmi KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o. - Ferrocel s.r.o. - K&K FAMILY s.r.o. , predpokladal dodávanie tovarov a služieb medzi nimi. Správca dane oznámil daňovému subjektu oznámením č. 103483025/2016 zo dňa 12.07.2016 ukončenie prerušenia daňovej kontroly z dôvodu, že dňa 17.06.2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila ( bola mu doručená posledná konečná odpoveď na žiadosť o MVI č. 9201402/5/347211/14/Jk, Lehs. zo dňa 28.01.2014). 3. Výsledkom predmetnej daňovej kontroly bolo aj nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane z dodania tovaru, betonárskej ocele, z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru“) podľa § 43 zákona o DPH, a to z dodávateľských faktúr vystavených žalobcom pre odberateľa BEWEGA s.r.o. so sídlom v Českej republike, v celkovej sume X XXX XXX,XX eur. Podľa predložených dokladov CMR - medzinárodných nákladných listoch je ako prepravca uvedený D. E.. Ohľadom deklarovaného odberateľa žalobcu daňové orgány zistili, že spoločnosť BEWEGA s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 a je nekontaktná. Miestnym zisťovaním sa zistilo, že adresa spoločnosti je len virtuálne sídlo, nenachádzajú sa tam žiadne prenajaté kancelárske priestory, ani neexistuje možnosť prenájmu rokovacích miestností. Český finančný orgán vydal na spoločnosť BEWEGA s.r.o. rozhodnutie o nespoľahlivom platiteľovi. Spoločnosť nevlastní žiadne nákladné dopravné prostriedky ani skladové priestory. 4. Daňový úrad Trnava rozhodnutím č. 102874104/2019 zo dňa 13.12.2019 daňovému subjektu určil rozdiel v sume XXX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2013, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume XXX.XXX,XX eur a vyrubil mu daň v sume XX.XXX,XX eur na DPH. Na strane 68 rozhodnutia sa pod názvom „Číselné zhrnutie vyrubovacieho konania“ uviedol, že dodatočne uznal nárok na odpočítanie dane: Ferrocel s.r.o., základ dane XXX.XXX,XX eur, DPH 20% v sume XX.XXX,XX eur a NICK 8 s.r.o., základ dane X.XXX,XX eur, DPH 20 % v sume X.XXX,XX eur. Zároveň zotrval na neuznanom nároku na odpočítanie dane týkajúcej sa daňového subjektu Horatio s.r.o. v zmysle protokolu č. 103719199/2016 zo dňa 15.08.2016. Na strane 9 predmetného rozhodnutia je už uvedené, že spol. Horatio s.r.o. bola zaregistrovaná pre DPH podľa § 4 zákona o DPH dňa 25.03.2013. V čase vystavenia dodávateľských faktúr pre žalobcu ako daňový subjekt nebola spol. Horatio s.r.o. platiteľom dane a nemal žalobca nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH z faktúr špecifikovaných presne v rozhodnutí v tabuľke č. 1. Správca dane v tejto časti odôvodnenia ďalej uviedol, že preveroval evidenčné čísla mot. vozidiel uvedených na dodávateľských faktúrach do tejto spoločnosti a preverovanie nepotvrdilo vykonanie prepravy v zmysle dokladov, konkrétne: prepravca nepotvrdil pečiatku a podpis na dokladoch CMR; evidenčné čísla mot. vozidiel patriace osob. motor. vozidlám ( bližšie to uviedol ešte viac v časti rozhodnutia, kde sa venuje daňovému subjektu BEWEGA s.r.o.). Ďalej tu bolo uvedené, že správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr uvedených vo vyššie spomínanej tabuľke č. 1 od spoločnosti Horatio s.r.o. vo výške XXX.XXX,XX eur odvolávajúc sa na § 49 zákona o DPH. 5. Napadnutým rozhodnutím č. 100795388/2020 zo dňa 22.04.2020 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 102874104/2019 zo dňa 13.12.2019. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane a určenia daňovej povinnosti boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom za zdaňovacie obdobie február 2013. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že „bolo preukázané, že v prípade sporných zdaniteľných obchodov daňový subjekt figuroval v reťazci spoločností vytvorených za účelom neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov v prospech daňového subjektu.; ...pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne....ich organizátorom mal byť práve daňový subjekt..“. 6. Správca dane oboznámil daňový subjekt s výsledkami daňovej kontroly písomne listom zo dňa 12.7.2016 a daňový subjekt sa k tomu vyjadril vo vyjadrení zo dňa 27.07.2016. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol o výsledku daňovej kontroly č. 103719199/2016 zo dňa 15.08.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 22.08.2016, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola. S protokolom bola daňovému subjektu doručená výzva č. 103721837/2016 zo dňa 15.08.2016 na vyjadrenie sa k jeho záverom a tento sa k protokolu aj písomne vyjadril.

7. Dôvodom vyrubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, spoločnosťou Horatio s.r.o., Pribinova 96, 920 01 Hlohovec (do 24.04.2013 Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, dňa 17.07.2015 ex offo výmaz), v celkovej sume XX.XXX,XX eur za nákup tovaru betonárskej ocele, lebo v zdaňovacom období február 2013 nebola registrovaná podľa § 4 zákona o DPH ale podľa § 7 zákona o DPH. Tovar uvedený na faktúrach za február 2013 bol od dodávateľa Horatio s.r.o., fakturoval to žalobca ako daňový subjekt odberateľovi BEWEGA s.r.o. ( ČR, IČ DH: F.). Správca dane preveroval prepravcu: D. E., Ostrava, IČ DPH: F., ktorý mal podľa dokladov CMR vykonať prepravu, lebo zistil, že pri preprave tovaru od Horatio s.r.o. k žalobcovi a od žalobcu k BEWEGA s.r.o. boli použité vozidlá s tými istými evidenčnými číslami. Správca dane zaslal 09.04.2014 žiadosť o súčinnosť č. 9201402/5/1406460/2014 zo dňa 08.04.2014 na Národnú diaľničnú spoločnosť ohľadom elektronického mýtneho systému za „marec 2013 a apríl 2013“ vozidlami uvádzanými na nákladných listom CMR pri odberateľských faktúrach vystavených žalobcom pre BEWEGA s.r.o. Z obsahu odpovede správca dane zistil, že nie všetky vozidlá s presne špecifikovanými evidenčnými číslami majú vygenerované mýtne transakcie. Dňa 07.05.2014 zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9201402/5/1682050/14/ žiadajúc o preverenie prepravy D. E. v období marec a apríl 2013, pritom dňa 3.9.2014 mu bola doručená odpoveď, že D. E. nepotvrdil uskutočnenie prepravy (nikdy nespolupracoval s BEWEGA s.r.o. ani žalobcom, nikdy im nič nefakturoval, nevykonával pre nich prepravu, menované evidenčné čísla vozidiel nepoznal, predložené doklady CMR zhodnotil ako falzifikáty, lebo pečiatky na nich nie sú jeho). Z týchto skutočností správca dane uzavrel, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane od dodávateľa Horatio s.r.o., lebo v posudzovanom zdaňovacom období nebol registrovaný ako platca DPH. Správca dane však uznal nárok na odpočítanie dane žalobcovi ako daňovému subjektu na DPH z presne špecifikovaných dodávateľských faktúr od spol. Ferrocel s.r.o. a od spol. NICK8, s.r.o. II. Žaloba 8. Žalobca sa včas doručenou žalobou Krajskému súdu v Trnave dňa 15.05.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100795388/2020 zo dňa 22.04.2020 a rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 102874104/2019 zo dňa 13.12.2019, ich zrušenia z dôvodov podľa §191 ods. 1 písm. c), d), f) g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň žiadal vrátiť veci Daňovému úradu v Trnave na ďalšie konanie, uplatnil si právo na náhradu trov konania. 9. Žalobca najprv uviedol závery, ku ktorým dospel správca dane po daňovej kontrole pre zdaňovacie obdobie február 2013 a po vyrubovacom konaní: 1) že žalobca nepreukázal v rozpore s § 24 ods. 1 daňového poriadku splnenie podmienok na odpočítane dane podľa § 49 ods. 1,2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v prípade dodávky tovaru, pri ktorom si žalobca ako odberateľ uplatnil právo na odpočítanie DPH za tovar dodaný od spoločnosti Horatio s.r.o. ako dodávateľa (IČO: 46 363 220). Preto aj správca dane uzavrel, že žalobca nemá právo na odpočítanie DPH z dodávok tovaru.; 2) že žalobca nepreukázal pre konkrétneho odberateľa BEWEGA s.r.o. splnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru od dane v zmysle § 43 zákona o DPH v prípade dodávok tovaru, pri ktorých si žalobca ako dodávateľ uplatnil v zdaňovacom období február 2013 oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Z tohto dôvodu správca dane neuznal žalobcovi právo na oslobodenie od dane pri konkrétnych dodávkach tovaru. 10. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí odôvodnil žalobca tým, že správca dane v rámci daňovej kontroly nedodržal zákonnú maximálnu lehotu na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, v dôsledku čoho má protokol z daňovej kontroly povahu nezákonného dôkazu ( § 191 ods. 1 písm. g) SSP), ktorý nemohol slúžiť ako podklad pre vydanie prvostupňového napadnutého rozhodnutia. Na podporu svojho právneho názoru citoval z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 24/2010), ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „NS SR“) sp. zn. 3Sžf/9/2007, sp. zn. 2Sžf/35/2010, sp. zn. 8Sžf/50/2011, sp. zn. 8 Sžf/55/2011, sp. zn. 5Sžfk/7/2016). Podľa žalobcu je z týchto dôvodov aj rozhodnutia vo veci samej nezákonné. 11. Len pri zákonnom prerušení daňovej kontroly neplynie lehota na skončenie daňovej kontroly. Dôvodom na prerušenie je podľa § 61 ods.1 písm. b) daňového poriadku potreba získať relevantné

informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) a prerušenie musí byť účelné, nie len formálne. Pri DPH je postup pri medzinárodnej výmene informácií upravený v európskom Nariadení Rady (EÚ) 904/2010 o administratívnej spolupráci a boj proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, priamo aplikované v našom právnom poriadku a aj v Smernici č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, transponovanú do nášho právneho poriadku zákonom č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Žalobca považuje za nezákonné prerušenie daňovej kontroly z dôvodu MVI na získanie irelevantných informácií a informácií, ktoré správca dane už mal alebo medzičasom zistil z iných zdrojov. Za neprípustné a nezákonné označil najmä prerušenie daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI, ktoré smeruje k získaniu irelevantných informácií. Rovnako za neprípustné označil prerušenie z dôvodu žiadosti o MVI, ktorá je podaná zjavne neefektívne, informácie si nevyžiadal naraz alebo po častiach alebo v neskorej fáze daňovej kontroly (spravidla bezprostredne pred uplynutím zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly), hoci na to neexistoval objektívny dôvod. Tiež tvrdil, že osobitným prípadom, kedy nemožno prerušenie daňovej kontroly považovať za zákonné, je keď trvá neprimerane dlho medzinárodná výmena informácií medzi správcom dane a dožiadaným orgánom. Nerešpektuje na to určené záväzné lehoty pre výmenu informácií dodajúc, že takéto prerušenie daňovej kontroly, kedy je výmena informácií zaťažená nečinnosťou komunikujúcich orgánov zjavne nerešpektuje základnú zásadu primeranosti daňovej kontroly. 12. Žalobca je toho názoru, že správca dane i žalovaný nesprávne interpretovali ustanovenia daňového poriadku o maximálnej lehote na vykonanie daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 daňového poriadku) v spojení s ustanoveniami o prerušení daňovej kontroly (§ 61 daňového poriadku) a zároveň opomenuli aplikovať príslušné ustanovenia Nariadenia č. 904/2010 a Smernice č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (ďalej len ako „Smernica č. 2011/16/EÚ), v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu záveru o dodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly. V tejto súvislosti dôvodil, že prerušenie daňovej kontroly musí byť obmedzené len na nevyhnutné zistenie relevantných informácií, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok daňovej kontroly (pre správne určenie dane), pričom dĺžka takéhoto prerušenia musí byť primeraná a musí rešpektovať lehoty určené všeobecne záväznými právnymi predpismi pre výmenu medzinárodných informácií (čl. 7 Smernice č. 2011/16/EÚ, čl. 10 Nariadenia č. 904/2010, § 6 ods. 5 a 10 zákona č. 442/2012 Z. z.). Za. Podporne tu odkazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn.: 3Sžf 9/2007, 2 Sžf 35/2010, 8 Sžf 50/2011, 8 Sžf 55/2011, 5 Sžfk/7/2016, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 24/2010. 13. V súvislosti s prerušením daňovej kontroly poukázal na to, že táto bola prerušená pred uplynutím zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (po uplynutí takmer 9 mesiacov) a to na obdobie od 04.02.2014 do 17.06.2016. Čiže celková doba prerušenia daňovej kontroly z dôvodu získania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií trvala 865 dní ( takmer dva a pol roka). V tomto konkrétnom prípade žalobca považuje prerušenie daňovej kontroly za zneužitie tohto inštitútu, lebo správca dane postupoval neefektívne, keď prerušil konanie až v poslednom štvrťroku lehoty pred uplynutím zákonnej jednoročnej lehoty, žiadosti (MVI) mohol správca dane zrealizovať už na začiatku daňovej kontroly. Ako príklad irelevantnej informácie uviedol žiadosť o MVI č. 9201402/5/259183/2014/Jk zo dňa 23.01.2014, ktorou správca dane žiadal o vypočutie konateľky spoločnosti Ferrocel s.r.o. pani D. G., hoci táto osoba sa konateľkou tejto spoločnosti stala až niekoľko mesiacov po kontrolovanom zdaňovacom období. Pritom pred zaslaním predmetnej žiadosti o MVI sa dňa 08.01.2014 uskutočnil výsluch bývalého konateľa spoločnosti Ferrocel, s.r.o. pána A. E., ktorý bol konateľom tejto spoločnosti v čase uskutočnenia kontrolovaných dodávok tovaru. Za výraznejší príklad zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly a medzinárodnej výmeny informácií žalobca označil aj žiadosť o MVI č. 9201402/5/347211/14/Jk, Lehs zo dňa 28.01.2014, ktorou správca dane žiadal o vypočutie konateľa obchodnej spoločnosti K&K FAMILY s.r.o., B. C. A. napriek skutočnosti, že táto spoločnosť nemala k preverovaným zdaniteľným plneniam žiadny vzťah. Nie je žalobcovi zrejmé, z akého dôvodu správca dane preveroval K&K FAMILY s.r.o., keď svedok pán A. E. pri výpovedi ako dodávateľa spoločnosti Ferrocel, s.r.o. uviedol obchodnú spoločnosť K&K, s.r.o. so sídlom v Košiciach, pričom spoločnosť K&K FAMILY s.r.o. pri svojej výpovedi nespomenul. 14. Žalobca namietal extrémne neprimeranú dĺžku prerušenia výkonu daňovej kontroly bez racionálneho základu, ktoré je dôsledkom zjavnej nečinnosti správcu dane, žiadosti o MVI nemôžu byť časovo neobmedzené, keďže v zmysle čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 tieto je určená trojmesačná maximálna lehota na poskytnutie požadovanej informácie. Správca dane žiadal žiadosťou o MVI č. 9201402/5/347211/14 zo dňa 28.01.2014 o poskytnutie informácií a čakal na samotnú odpoveď takmer 872 dní ( skoro dva a pol roka), čo žalobca považuje za nezákonné a formálne prerušenie daňovej

kontroly. Podľa názoru žalobcu bola daňová kontrola prerušená aj v období neexistencie zákonných podmienok na prerušenie. V dôsledkom uvedeného postupu trvala daňová kontrola celkovo 1 195 dní (resp. viac ako 3 roky a 3 mesiace). Argumentáciu, že neprimerane dlhé prerušenie daňovej kontroly nemá za následok spočívanie ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly oprel o viaceré rozhodnutia správnych súdov ( rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/32/2014 zo dňa 18.05.2015, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016 zo dňa 20.02.2017, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/205/2016 a sp. zn. 5S/207/2016 zo dňa 10.07.2018); osobitne poukázal na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.14S/61/2019-183 zo dňa 23.01.2020, v ktorom súd rozhodoval obdobnú vec, týkajúcu sa rovnakého druhu tovaru, medzi rovnakými subjektami, za rovnakých okolností, len v zdaňovacom období jún 2013. Námietka žalobcu spočíva aj v tom, že žalovaný ani správca dane nevysvetlili, prečo práve pri tejto žiadosti o MVI (9201402/5/347211/14 zo dňa 28.01.2014 ) bolo potrebné čakať na odpoveď a v čom je odpoveď dôležitá, lebo podľa žalobcu nebola potrebná odpoveď na túto žiadosť ako to vyššie už zdôvodnil ( viď odsek 13 odôvodnenia tohto rozsudku; výsluch konateľa spol. K & K FAMILY s.r.o.). Podľa žalobcu správca dane nerešpektoval zákonný limit výkonu daňovej kontroly, ktorým tým trvala vrátane 1195 dní ( viac ako 3 roky a 3 mesiace), čím malo dôjsť k porušeniu okrem iného zásad daňového konania ( zákonnosti, primeranosti, účelnosti). 15. Ďalej žalobca namietal, že došlo k porušeniu jeho práv ako účastníka konania podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, lebo v prípade svedeckej výpovede dopravcu D. E. dňa 19.06.2014 (zrealizovanej na základe žiadosti o MVI orgánmi českej finančnej správy) bolo porušené jeho právo byť upovedomený o výsluchu svedka, byť prítomný pri jeho výsluchu a klásť mu otázky. Tento dôkaz výsluchom svedka označil za nezákonný s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018 zo dňa 30.01.2019, podporne aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/32/2012 a 6Sžf/34/2012 zo dňa 20.06.2012. 16. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že správca dane použil ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia aj zápisnice z výsluchov svedkov uskutočnených v rámci trestného konania, príp. z predchádzajúcej daňovej kontroly a nebolo mu umožnené sa týchto výsluchov zúčastniť a klásť svedkom otázky. Išlo o výsluchy týchto osôb H. A. zo dňa 28.01.2015, 06.10.2015 a 09.12.2015, I. I. zo dňa 30.01.2015, I. H. zo dňa 19.08.2015, E. J. zo dňa 27.07.2015 a K. I. zo dňa 07.12.2015. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že ak správca dane použije ako podklad pre rozhodnutie výpoveď svedka získanú výsluchom v inom konaní, nie je potrebné zachovať právo daňového subjektu podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku. Pokiaľ kontrolovaný daňový subjekt nemal možnosť zúčastniť sa výpovede a klásť svedkovi otázky, je jeho výpoveď pre účely daňového konania nepoužiteľná. Na podporu argumentácie odkázal na rovnaký právny záver správneho súdu z rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/18/2015 zo dňa 01.03.2016 a sp. zn. 20S/97/2014 zo dňa 11.04.2016. Napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie vychádzajú podľa žalobcu z nezákonných dôkazov, preto sú nezákonné (§191 ods. 1 písm. g) SSP). 17. Žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov pri rozhodovaní vychádzali z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu veci, lebo on nevedel a vzhľadom na okolnosti ani nemohol vedieť o možnom zaťažení preverovaného reťazca dodávok tovaru daňovým podvodom, čím nevzali do úvahy jeho dobromyseľnosť. Na svoju obranu uviedol, že z obsahu administratívneho spisu mu nevyplýva dôkaz o jeho vedomosti, že by mal byť súčasťou reťazca dodávok tovaru zaťaženého daňovým podvodným konaním. Pri obchodovaní v kontrolovaných prípadoch prejavil nadštandardnú mieru opatrnosti tým, že si od každého z obchodných partnerov vyžiadal potvrdenia o neexistencii daňových nedoplatkov. Tovar riadne nakúpil, naskladnil vo svojich skladoch a následne predal, odoslal odberateľovi. Nemal dôvod pochybovať o správnosti vystavených nákladných listov CMR a o pravosti evidenčných čísiel prichádzajúcich vozidiel a až pri daňovej kontrole sa dozvedel, že ide o falzifikáty. V rámci bežnej obozretnosti pri dodávkach tovaru nie je zvykom porovnávať evidenčné číslo došlého vozidla s jeho technickým preukazom a overovať pravosť EČV. K obozretnosti odkázal na rozhodnutie SDEÚ v spojenom prípade C-354/03, C-355/03, C-484/03 (....nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie alebo nemôže vedieť; .... každá transakcia musí byť posudzovaná samostatne a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami), aj na názor SD EÚ v rozsudku vo veci Mescek-Gabona Kft, C-273/11 zo dňa 06.11.2012. Popiera pravdivosť tvrdení svedka H. A. (o údajnej vedomosti konateľa žalobcu o fiktívnej povahe obchodov, či dokonca o jeho organizovaní fiktívnych obchodov ) vypočutého v rámci

trestného konania, na ktorú výpoveď odkazuje žalovaný, pritom tento dôkaz hodnotí ako nezákonný. Podľa názoru žalobcu daňové orgány dospeli k záveru o predstieraní dodávok ocele len z uznesenia o vznesení obvinenia, čím porušili zásadu prezumpcie neviny, pritom trestné konanie nie je ukončené. V tejto súvislosti žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov v napadnutých rozhodnutiach konkrétne neozrejmili vyvodenie záveru o tom, že žalobca by mal o existencii daňového podvodu vedieť, pritom podľa jeho názoru z vykonaných dôkazov v daňovom spise vyplýva opak. Obe žalobou napadnuté rozhodnutia hodnotí ako nepreskúmateľné, lebo z odôvodnení nevyplýva záver, že vedel o existencii možného daňového podvodu, resp. či sa otázkou dobromyseľnosti žalobcu vôbec zaoberalo. 18. Rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane považuje žalobca za nepreskúmateľné, zmätočné pre nedostatok odôvodnenia ( § 191 ods. 1 písm. d) SSP) z viacerých dôvodov a žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia ani nevyporiadal s podstatnými argumentmi z jeho odvolania. Podľa žalobcu z rozhodnutí nemožno zistiť, prečo len pri jednej konkrétnej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií považoval správca dane za potrebné čakať na odpoveď viac ako tri roky, čím predĺžil daňovú kontrolu na 1195 dní. 19. Vo vzťahu k obsahu rozhodnutia žalovaného žalobca napádal jeho nepreskúmateľnosť aj z dôvodu, že toto nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku. V súvislosti s uvedeným žalobným bodom žalobca dôvodil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho konkrétne formulovanými odvolacími námietkami. Bez ohľadu na veľký rozsah rozhodnutia žalovaného je väčšina odôvodnenia len skopírovaným textom podaného odvolania alebo sumarizovanie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom žiadnym spôsobom nereaguje na uplatnené odvolacie dôvody. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkou, že prerušenie daňovej kontroly bolo neprimerane dlhé a že správca dane pri medzinárodnej výmene informácií nerešpektoval lehoty stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, nezaujal stanovisko k námietke napádajúcej použitie pre účely daňového konania výsluchy svedkov získané v trestnom konaní, neozrejmil skutočnosti nasvedčujúce jeho vedomosť o zaťažení reťazca dodávok daňovým podvodom. III. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Zopakoval dôvody z jeho rozhodnutia a zotrval na správnosti skutkových záverov a na zákonnosti napadnutých rozhodnutí. 21. Žalovaný najprv zdôvodnil vyrubenie rozdielu dane. S poukazom na evidenciu správcu dane v spojitosti s deklarovaným dodávateľom žalobcu Horatio s.r.o. uviedol, že v čase vystavenia faktúr pre žalobcu bol registrovaný pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7 zákona o DPH - nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, bol neplatiteľom DPH v zmysle § 4 zákona o DPH až do 25.03.2013. Správca dane preveril evidenčné čísla vozidiel, ktorými bolo deklarované dodanie tovaru od dodávateľa Horatio s.r.o. a zistil, že patrili osobným vozidlám a prepravca identifikovaný na dokladoch CMR D. E. poprel vykonanie prepravy. Z tohto dôvodu nebolo potvrdené reálne dodanie tovaru žalobcovi a preto ani prvostupňový daňový orgán neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom Horatio s.r.o. v celkovej výške XXX.XXX,XX eur. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru /betonárskej ocele/ v celkovej sume X.XXX.XXX,XX eur spoločnosti BEWEGA s.r.o. ako odberateľovi, dodanie tovaru deklaroval ako dodanie s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH a na medzinárodných nákladných listoch (CMR ) je uvedený D. E. ako prepravca. Spoločnosť BEWEGA s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2013, je nekontaktná, adresa spoločnosti je len virtuálne sídlo bez prenajatých kancelárskych priestorov a je tu účelovo vytvorený reťazec spoločností s pozíciou BEWEGA s.r.o. ako zmiznutý obchodník. Český finančný orgán vydal na BEWEGA s.r.o. rozhodnutie o nespoľahlivom platiteľovi. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že bývalý konateľ spoločnosti Šindler odmietol vypovedať pre možné nebezpečenstvo trestného stíhania a súčasný konateľ Mihaia -Cospormaca nebol identifikovateľný. Správca dane pomocou obsahu spisov z daňových kontrol nadmerného odpočtu u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia tiež s odberateľom BEWEGA s.r.o. zistil, že totožné vozidlá mali byť použité pri preprave tovaru od dodávateľa Horatio s.r.o. žalobcovi a následne k odberateľovi BEWEGA s.r.o. do Českej republiky, prepravu mal vykonať D. E.. Pri preverení prepravy tovaru bolo zistené, že vozidlá s evidenčným číslom 5T35915 a 5T17263 boli zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme, ale v období marec 2013 tu neexistuje žiadny záznam k týmto

vozidlám o pohybe po vymedzených úsekoch ciest. Ostatné vozidlá ani len neboli/ zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme. Pri preverovaní reálneho základu kontrolovaných zdaniteľných plnení a oslobodeného dodania tovaru podľa § 43 zákona o DPH bolo zistené, že D. E. nikdy nespolupracoval so spoločnosťami BEWEGA s.r.o. ani žalobcom, nikdy im nič nefakturoval a nevykonával pre nich prepravu prostredníctvom iných prepravcov, vlastní len vozidlá s EČ: 5T35915 s návesom 5T17263 a s EČ: 7T50762 s návesom 5T17263, ostatné vozidlá s uvádzanými evidenčnými číslami nepoznal a pečiatku na CMR označil za falzifikát. Preverovaním vozidiel na Ředitelství silnic a dálnic ČR sa zistilo, že v elektronickom mýtnom systéme bolo registrované iba vozidlo č. 5T35915, ktoré v období marec 2013 a apríl 2013 uskutočňovalo cesty iba na území Českej republiky. Ďalším preverovaním vozidiel sa zistilo, že ide o osobné vozidlá rôznych vlastníkov. Vzhľadom na tieto všetky zistenia si žalovaný ustálil, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru odberateľovi BEWEGA s.r.o. a preto aj prvostupňový orgán ponížil dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane podľa § 43 zákona o DPH za február 2013 o sumu 2.052.464,21 eur. Na podporu svojho záveru odkázal aj na UZNESENIE ČVS. E./NKA-FP-BA-2013 zo dňa 07.11.2016 ( doručené z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava), v ktorom podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie voči konkrétnym osobám (medzi inými aj L. M.) za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 3, ods. 4, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona. Práve v tomto uznesení sa uvádzajú výsluchy svedkov, ktoré sa týkajú sporných zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom. Žalovaný vo vyjadrení podrobne popísal svedecké výpovede H. A., ktorý sa zblížil aj s L. M., ktorý mu koncom roka 2012 navrhol obchodné transakcie len predstierať, tovar neprevážať a len vystavovať doklady. A. prostredníctvom I. I. a iných osôb ovládal aj iné spoločnosti, medzi ktorými bola aj BEWEGA s.r.o. Probe Invest s.r.o. a SLOVMIX, s.r.o. mali vystupovať ako dodávatelia žalobcu a ako odberatelia spoločnosti NUBARRON, a.s. a BEWEGA s.r.o., aby mohol žalobca čerpať nadmerné odpočty na DPH. Spoločnosti NUBARRON, a.s. a BEWEGA s.r.o. ako odberatelia žalobcu len formálne vystavovali faktúry a doklady o dodaní tovaru pre odberateľov. Podľa vyjadrenia svedka I. I. zo dňa 30.01.2015 konal na pokyny H. A., okrem iného hľadal ľudí ochotných dať sa v SR ako konatelia obchodných spoločností. Svedok I. H. vo výpovedi zo dňa 19.08.2015 potvrdil, že ho oslovil I. I. a bola v SR na neho prepísaná spoločnosť Probe Invest s.r.o., všetko mal riadiť A.. Svedka E. J. oslovil I. I., v SR bola na neho prepísaná spoločnosť SLOVMIX, s.r.o.. Svedok K. I. súhlasil stať sa konateľom pre Brembio s. r. o. Z výpovedí svedkov vychádzal aj správca dane, ktorý dospel k názoru, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. 22. K jednotlivým námietkam žalobcu sa žalovaný vyjadril: 22.1. K námietke napádajúce nedodržanie maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly ( § 46 ods. 10 daňového poriadku) a nezákonnej povahe protokolu z tejto daňovej kontroly žalovaný uviedol, že z dôkazov získaných v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie február 2013 vyplynula potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (nariadenia Rady EÚ č. 904/2010). Prvostupňový orgán zaslal v období od 25.10.2013 do 28.01.2014 spolu 5 žiadostí o MVI a prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku rozhodnutím č. 9201402/5/399951/2014 zo dňa 31.01.2014, pokračoval až doručením poslednej konečnej odpovede na žiadosť o MVI č. 9201402/5/347211/14/Jk dňa 28.01.2014. Podľa žalovaného bola lehota na vykonanie daňovej kontroly dodržaná, lebo daňová kontrola bola začatá dňa 16.05.2013, prerušená od 04.02.2014 do dňa 17.06.2016 a ukončená dňa 22.08.2016 (trvala 330 dní), potom ani protokol z daňovej kontroly nebol získaný v rozpore so zákonom a mohol byť použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní. Poprel obchádzanie maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu, že bola nevyhnutne prerušená za účelom preverenia zdaniteľných reálnych obchodov prijatých a uskutočnených žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období, keďže výsledky tohto preverovania majú vplyv na správne určenie výšky dane. 22.2. Za nedôvodnú označil námietku o zneužití inštitútu MVI z dôvodu zaslania žiadosti o MVI č. 9201402/5/259183/2014/Jk zo dňa 23.01.2014 o vypočutie D. G. ako konateľky spoločnosti Ferrocel s.r.o., lebo ona sa stala konateľkou až po kontrolovanom zdaňovacom období (od 06.05.2013). Žalovaný argumentoval tým, že pani G. bola v čase výkonu daňovej kontroly štatutárnym orgánom spoločnosti Ferrocel, s.r.o., preto bola oprávnená v jej mene konať, disponovať dokladmi spoločnosti a poskytovať

vyjadrenia pre správne určenie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalovaný mal za to, že zo spisového materiálu je zrejmé, že prvostupňový orgán vyčerpávajúco preveroval skutočnosti nevyhnutné na správne určenie dane, lebo je povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými obchodnými partnermi, keďže najskôr musí byť daň do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže dôjsť k odpočítaniu dane. Opierajúc sa o rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 v spojení s § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku je správca dane povinný šetriť celý obchodný reťazec za účelom získania objektívnej pravdy. Z týchto dôvodov má žalovaný za to, že žiadosti o MVI boli dôvodne odoslané prvostupňovým orgánom, inak by informácie nezískal. 22.3. Námietku žalobcu o zaslaní žiadostí o MVI za účelom získania irelevantných informácií a informácií, ktoré už mal alebo získal z iných zdrojov, považuje žalovaný tiež za nedôvodnú. Rovnako i námietku neefektívnosti, lebo žiadosti mohli byť zaslané na začiatku daňovej kontroly. Počas prerušenia daňovej kontroly nie je možné uskutočňovať šetrenie, preto bolo nevyhnutné mať doručené všetky odpovede na dožiadania a všetky rozpracované tuzemské šetrenia. Námietku o dĺžke daňovej kontroly považoval za nedôvodnú aj s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/18/2014, lebo MVI je dôvodom na prerušenie daňovej kontroly a lehota na vybavenie žiadosti o MVI je samostatná procesná lehota stanovená inými právnymi predpismi a ako taká sa nevzťahuje na daňovú kontrolu, jej nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť. 22.4. K námietke napádajúcej porušenie práva garantovaného § 25 ods. 4 daňového poriadku byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky, k námietke použitia nezákonných dôkazov výsluchom svedkov v trestnom konaní žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vykonal rozsiahle dokazovanie a využil všetky procesné inštitúty na obstaranie dôkazov pre správne určenie dane. Medzi takého dôkazy patria i zápisnice z výsluchov z konaní vedených orgánmi činnými v trestnom konaní a výsluchy vykonané na základe žiadosti o MVI. Podľa žalovaného právo byť prítomný pri výsluchu svedka podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku sa vzťahuje len na výsluchy svedkov vykonávaných podľa daňového poriadku. 22.5. Námietku žalobcu o nesprávne a neúplne zistenom skutkovom stave, lebo žalovaný nevzal do úvahy dobromyseľnosť žalobcu (že nevedel a vzhľadom na okolnosti ani nemohol vedieť o možnom zaťažení preverovaného reťazca dodávok tovaru daňovým podvodným konaním), zhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa žalovaného nezodpovedá zistenie skutkového stavu obsahu príslušného administratívneho spisu, lebo prvostupňový orgán na žiadnom mieste rozhodnutia nezmienil, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo ku konaniu, ktoré je súčasťou daňového podvodu. V danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že vykonaným dokazovaním boli zistené závažné skutočnosti, na základe ktorých nie je možné uplatnený nárok na odpočítanie dane priznať. Z evidencie správcu dane vyplýva, že dodávateľ Horatio s.r.o. v čase vystavenia faktúr pre žalobcu bol registrovaný pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7 zákona o DPH - nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, t. j. neplatiteľ DPH. Podľa názoru žalovaného nie je pravdepodobné, že pri preverovaní svojho obchodného partnera by o tejto závažnej skutočnosti žalobca nemal vedomosť, pretože vyplýva z verejne dostupných informácií. Podporne dodal, že preverením evidenčných čísiel vozidiel, ktorými sa malo realizovať dodanie tovaru od dodávateľa Horatio s.r.o. bolo zistené, že evidenčné čísla patrili osobným vozidlám a prepravca Pětvaldský poprel pravosť pečiatky na CMR dokladoch. 22.6. K deklarovanmu dodaniu betonárskej ocele pre odberateľa BEWEGA s.r.o. podľa § 43 zákona o DPH uviedol, že konateľ odberateľa BEWEGA s.r.o. odmietol vypovedať, odberateľ za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, t. j. nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu. Tvrdenie o dodaní tovaru daňovým subjektom českému odberateľovi bolo nevyhnutné preveriť u českého odberateľa, ktorý musí preukázať reálne prevzatie tovaru. Odberateľ daňové priznanie k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal, tým nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu. Žalobca teda nepreukázal, že prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa, pretože odberateľ nepriznal nadobudnutie tovaru. Prepravca D. E. poprel vykonanie prepravy aj spoluprácu so žalobcom a so spoločnosťou BEWEGA s.r.o., pečiatka na prepravných dokladoch nie je jeho a prepravu deklarovanú na prepravných dokladoch ani nie je schopný zabezpečiť. Žalobca ako nadobúdateľ tovaru a zároveň ako dodávateľ tovaru nepreukázal reálne nadobudnutie tovaru od deklarovaného dodávateľa a dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do

iného členského štátu. Ohľadom námietky napádajúcej nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný odkázal už na svoje skoršie vyjadrenie. Vzhľadom na komplikovanosť a rozsiahlosť prípadu považuje dĺžku prerušenia daňovej kontroly za primeranú vo vzťahu k množstvu preverovaných dokladov, dôkazov a výslednému zistenému rozdielu. Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku týkajúcu sa výsluchov svedkov, lebo v zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku sa právo byť prítomný na výsluchu svedka vzťahuje len na výsluchy vykonávané podľa daňového poriadku. Pritom zápisnice z výsluchov osôb vykonaných v iných konaniach (pr. v trestnom konaní) môžu byť v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku použité ako dôkaz pri správe daní. Žalovaný v závere uzavrel, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. IV. Replika žalobcu 23. Žalobca v replike zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. V. 24. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/65/2020-162 zo dňa 19.05.2021 rozhodol v merite veci tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného. Najvyšší správny súd SR predmetný rozsudok zrušil rozsudkom č. k. 2Sfk/43/2021 zo dňa 27.06.2022, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa kasačného súdu pochybil krajský súd, ak zrušil napadnuté rozhodnutia z dôvodov: neprimeranej dĺžky prerušenia daňovej kontroly, nezdôvodnením záverov MVI a nedostatočným zistením skutkového stavu (ods. 30). Správny súd vychádzal z záverov kasačného súdu súc viazaný jeho názorom. Kasačný súd v odôvodnení rozhodnutia jasne konštatoval, že správca dane a žalovaný presvedčivo zdôvodnili v napadnutých rozhodnutiach potrebu zistenia skutkového stavu prostredníctvom nástrojov MVI ( odsek 27). Neprimeranú dĺžku daňovej kontroly v tomto konkrétnom prípade vzhľadom na závery rozhodnutia Súdneho dvoru EU vo veci C-186/2020 nie je podstatným pochybením ustanovení o konaní orgánov verejnej správy, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí ( odsek 29). Ďalej uviedol, že správca dane aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach sa dostatočne zaoberali závermi MVI a ich vplyvom na závery daňovej kontroly a na rozhodnutie o uznaní či neuznaní nároku na odpočítanie danie (odsek 30). 25. Kasačný súd dal správnemu súdu za úlohu nanovo sa vyporiadať s rozhodnutiami finančnej správy v rozsahu podanej žaloby a posúdiť zákonnosť záverov finančnej správy týkajúcu sa nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane s pridanej hodnoty. VI. 26. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 20S/65/2020. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/84/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. VII. Relevantná právna úprava 27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 31. Podľa § 3 ods. 3, daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 32. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 33. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 34. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 35. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 36. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 37. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 38. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 39. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 40. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie

prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. 41. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 42. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 43. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 44. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. 45. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 46. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 47. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 48. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. 49. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.

VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 50. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a na pojednávaní konanom dňa 25. januára 2024 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 51. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100795388/2020 zo dňa 22.04.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102874104/2019 zo dňa 13.12.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku okrem iného vyrubil žalobcovi daň v sume 58.018,61 eur z dôvodu nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane za prijaté tuzemské zdaniteľné plnenia, deklarované na základe faktúr vystavených dodávateľom žalobcu - spoločnosťou Horatio s.r.o., ako aj z dôvodu neuznania oslobodenia

od dane podľa § 43 zákona o DPH za intrakomunitárne dodanie tovaru obchodnej spoločnosti registrovanej pre DPH v Českej republike, BEWEGA s.r.o. Súd postupoval v intenciách rozsudku NSS SR č. k. 2Sfk/43/2021-217 zo dňa 27.06.2022 ( viď ods. 24, 25 vyššie uvedeného odôvodnenia). 51.1. Správny súd preveril zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, v nadväznosti na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2013. 51.2. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v odsekoch 1 až 7 tohto rozsudku, správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania v nadväznosti na predostreté žalobné body s tým, že správca dane uznal žalobcovi nárok na odpočet DPH na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou NICK8, s.r.o. a Ferrocel s.r.o., a to na základe úkonov vykonaných práve v rámci vyrubovacieho konania (na rozdiel od záveru uvedeného v protokole zo dňa zo dňa 15.08.2016), ktorá skutočnosť vyplýva z prvostupňového rozhodnutia ( na strane 69). XX. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej správnej žaloby a svojej argumentácie. Prvý krát až na pojednávaní navyše použil argumentáciu, že informácie ohľadom NUBARRON a.s., ktoré žiadal správca dane prostredníctvom žiadosti o MVI mal k dispozícii už z zisťovaní pri inej daňovej kontrole z iného zdaňovacieho obdobia a mohol ich využiť, čo neurobil. Žiadal v tomto smere aj doplniť dokazovanie súdom vyžiadaním si listín z inej daňovej kontroly. Nakoľko však žalobca tento argument neuplatnil v rámci žalobných bodov v rámci žaloby, súd sa nimi ani zaoberal v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Vzhľadom aj na ostatné zistenia plynúce z administratívneho spisu, rozhodnutí a vyjadrení by vykonanie navrhnutého dôkazu nebolo hospodárne. 53. Žalovaný rovnako zotrval na svojej doterajšej argumentácii. 54. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Správny súd bol viazaný právnymi názormi kasačného súdu uvedenými v odôvodnení rozsudku č. k. 2Sfk/43/2021 -217 zo dňa 27.06.2022: 1) Správca dane ako aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach dostatočne zdôvodnili potrebu zistenia skutkového stavu tiež prostredníctvom nástrojov MVI, pričom potreba zaslania žiadostí bola v rozhodnutiach presvedčivo vysvetlená (odsek 27).; 2) Vykonanie žiadosti o MVI za účelom vypočutia konateľov bolo dôvodné vzhľadom na odôvodnené pochybnosti správcu dane ( odsek 27).; 3) Pri namietanej neprimeranej dĺžke prerušenia daňovej kontroly odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/2020, HYDINA s.r.o. z 30.9.2021 s tým, že neprimeraná dĺžka daňovej kontroly nie je podstatným pochybením ustanovení o konaní orgánov verejnej správy zakladajúcim dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného a správcu dane ( odsek 28,29).; 4) Námietka ohľadom nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je nedôvodná aj z dôvodu, že žalobca sa nedomáhal svojich práv a právom chránených záujmov v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ak podľa jeho názoru správca dane nezachoval postup a lehoty na vybavenie žiadosti o MVI podľa nariadenia č. 904/2010, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala (vrátane jej prerušenia) dlhšie ako jeden rok ( odsek 30; uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016).; 5) Dĺžka prerušenia daňovej kontroly bola primeraná, závery žiadostí o MVI boli zdôvodnené, skutkový stav bol dostatočne zistený, správca dane aj žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach dostatočne zaoberali závermi MVI a ich vplyvom na závery daňovej kontroly a rozhodnutie o uznaní či neuznaní nároku na odpočítanie dane ( odsek 31). Z týchto záverov kasačného súdu vychádzal správny súd pri posudzovaní dôvodnosti žalobných námietok.

55. Správny súd prioritne posudzoval dôvodnosť námietok, ktorými žalobca namietal nedodržanie zákonnej maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nezákonnosť protokolu, namietal dĺžku a neefektívnosť prerušenia daňovej kontroly, nedostatok odôvodnenia. Správca dane prerušil daňovú kontrolu začatú dňa 16.5.2013, a to od 04.02.2014 do 17.06.2016 s tým, že táto bola prerušená do dňa prijatia odpovede na poslednú žiadosť o MVI č. 9201402/5/347211/14 zo dňa 28.01.2014. Nosnými žalobnými námietkami, ktorými žalobca odôvodňoval nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly boli, že správca dane ju prerušil pred uplynutím zákonnej jednoročnej lehoty jej trvania zneužijúc tento inštitút a tiež, že neuviedol resp. nekonkretizoval relevantné závery zistené na základe žiadosti o MVI č. 9201402/347211/14 zo dňa 28.01.2014. 56. Pre právne posúdenie veci bolo podľa správneho súdu podstatné, či bola dodržaná maximálna zákonná dĺžka trvania daňovej kontroly, ktorá sa považuje za ukončenú spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v rámci jednotlivých etáp daňového konania sa môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a znemožňujú v konaní pokračovať. Podľa povahy týchto okolností môže ísť o dočasnú nemožnosť alebo trvalú nemožnosť pokračovať v daňovom konaní. V tejto súvislosti dáva daňový poriadok správcovi dane okrem možnosti, resp. povinnosti zastaviť konanie aj možnosť konanie prerušiť. Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, ktorý je maximálnou zákonnou dĺžkou trvania daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia. 56.1. Správny súd v rámci preskúmania rozhodnutia zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočet DPH nielen z odberateľských faktúr, teda z tovaru ktorý mal byť žalobcovi dodaný od dodávateľov žalobcu, ale aj z faktúr, kde vystupoval žalobca ako dodávateľ pre odberateľov v Česku a to spoločnosť BEWEGA s.r.o. a spoločnosť NUBARRON a.s., obe spoločnosti so sídlom v Česku. Ďalej správny súd zistil, že v súvislosti s preverovaním dodávok tovaru žalobcu pre vyššie uvedené spoločnosti na územie Českej republiky, správca dane zaslal spolu 5 žiadostí o MVI, pričom na tieto nedostal odpovede v požadovanej lehote a preto aj daňovú kontrolu prerušil do doručenia poslednej odpovede. 56.2. Účelom daňového konania vo všeobecnosti je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, je správca dane oprávnený aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preverovať skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho posúdenia miesta dodania v zmysle § 19 zákona o DPH. Nesporným je, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za obdobie február 2013 správca dane realizoval žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iných členských štátov. Medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi vybraných členských štátov EÚ a slovenskými daňovými orgánmi spolupracujúcimi na základe Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie EÚ svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupu umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady č. 904/2010). 56.3. Z obsahu súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu mal súd za preukázané, že správca dane začal s realizáciou daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 dňa 16.5.2013. Daňová kontrola bola následne prerušená v zmysle ustanovenia § 61 ods.1 daňového poriadku rozhodnutím správcu dane od 04.02.2014 z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa DPH. Vo všeobecnosti platí, že po uplynutí lehôt

stanovených v nariadení Rady (EU) č. 904/2010 a v zákone č. 442/2012 Z. z. (§ 6 ods. 5) nedochádza automaticky k pominutiu dôvodu prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku. Preto sa správny súd v tejto konkrétnej veci nestotožňuje so záverom žalobcu, že po uplynutí zákonných lehôt pominula prekážka prerušenia daňovej kontroly. V zmysle § 61 ods. 5 daňového poriadku pri prerušenom daňovom konaní neplynú lehoty. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňa 16.05.2013 podľa § 61 ods. l daňového poriadku, prerušená od 04.02.2014 do 17.06.2016, ukončená bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku dňa 22.08.2016 a z toho je zrejmé, že v danom prípade lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná ( trvala 330 dní). Z toho následne vyplýva, že ani protokol z daňovej kontroly nebol získaný v rozpore so zákonom a preto mohol byť použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní. 56.4. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že je nedôvodnou žalobná námietka o nedodržaní maximálnej zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly ako aj o nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly. 57. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane zaslal spolu 5 žiadostí o MVI (č. 9201402/5/4552721/13/Jk zo dňa 25.10.2013, č. 9201402/5/4570276/13/Jk zo dňa 09.10.2013, č. 9201402/5/5591900/13/Jk zo dňa 17.12.2013, č. 9201402/5/259183/14/Jk zo dňa 23.01.2014, č. 9201402/5/347211/14 zo dňa 28.01.2014) ohľadom preverenia spochybnených zdaniteľných obchodov s dodávateľmi a odberateľmi žalobcu, odpovede mu boli doručované postupne. Posledná odpoveď na žiadosť o MVI č. 9201402/5/347211/14 zo dňa 28.01.2014 na výsluch konateľa spoločnosti K&K FAMILY s.r.o. A. B. C. (z dôvodov uvedených už skôr v odseku 2 odôvodnenia tohto rozsudku) mu bola doručená dňa 17.06.2016, až po dvoch urgenciách dňa 15.08.2014 a 06.05.2016. Z obsahu napádaných rozhodnutí správnych orgánov v kontexte s obsahom administratívneho spisu súdu rovnako ako aj kasačnému súdu vyplýva, že v rozhodnutiach boli uvedené a riadne vyhodnotené všetky zistenia z odpovedí na žiadosti o MVI. Pokiaľ sa s nejakým odvolacím dôvodom nevyporiadali orgány finančnej správy podľa predstáv žalobcu, nemôže to mať za následok nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Konkrétne k výsledkom žiadostí: 57.1. HORATIO, s. r o.: Správca dane zistil, že daňový subjekt si v zdaňovacom období február 2013 uplatnil právo na odpočítanie v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH z faktúr vystavených dodávateľom Horatio, s. r. o. (ex offo výmaz dňa 17. mája 2015) v celkovej sume - základ dane X.XXX.XXX eur (20% DPH v sume XXX,XXX,XX eura) za nákup betonárskej ocele, pritom dodávateľ sa stal platiteľom DPH podľa § 4 zákona o DPH až 25. marca 2013. Správca dane preverením evidenčných čísel vozidiel, ktorými bolo deklarované dodanie tovaru od dodávateľa Horatio, s. r. o. zistil, že evidenčné čísla patrili osobným vozidlám a prepravca uvedený na dokladoch CMR poprel vykonanie prepravy. Vykonaným šetrením nebolo potvrdené reálne dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt a správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom vo výške 335.680,20 eur. 57.2. NICK8, s. r. o.: Správca dane zaslal dňa 17. decembra 2013 žiadosť o realizáciu MVI č. 9201402/5/5591900/13/Jk o vypočutie konateľa spoločnosti Rumex, s. r. o. (subdodávateľ dodávateľa žalobcu, spoločnosti NICK8, s. r. o.) vo veci uskutočnenie zdaniteľných obchodov s dodávateľom žalobcu v období 1. štvrťroka 2013. Dňa 17. marca 2014 bola správcovi dane doručená informácia o nekontaktnosti konateľa spoločnosti. Podľa výpovede konateľa spoločnosti NICK8, spoločnosť nikdy nedisponovala tovarom ako vlastník, išlo len o sprostredkovateľskú činnosť od Rumex, s. r. o. Preverením faktúr vystavených spoločnosťou Rumex, s. r. o., pre dodávateľa NICK8 správca dane zistil, že požadované mu neboli predložené, na adrese sídla spoločnosti zapísanej v obchodnom registri sa nikto nenachádzal a sídlo nejavilo známky podnikateľskej činnosti. Správca dane uzavrel, že bolo potvrdené reálne dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt a preto uznal nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom spoločnosťou NICK8, s. r. o. pre žalobcu vo výške X.XXX,XX eur. 57.3. N., s. r. o.: bývalý konateľ spoločnosti na pojednávaní popísal priebeh obchodovania so subdodávateľskou spoločnosťou K & K, s. r. o., tvrdenia nevedel podložiť dokladmi, lebo účtovníctvo spoločnosti mal odovzdať občanovi Maďarskej republiky. Preto aj správca dane zaslal žiadosť o MVI č. 9201402/5/259183/2014/Jk o vypočutie aktuálneho konateľa dodávateľskej spoločnosti Ferrocel, s. r. o. a doloženie dokladov za zdaňovacie obdobie január 2013 a február 2013 pre konkrétny subjekt. V

rámci konečnej odpovede doručenej dňa 05. júna 2014 bola správcovi dane oznámené, že konateľka predmetnú spoločnosť nepozná. Preto zaslal správca dane zaslal dňa 28. januára 2014 žiadosť o MVI č. 9201402/5/347211/14/Jk, Lehs so žiadosťou o vypočutie konateľa spoločnosti K & K Family, s. r. o., v ktorej žiadal vypočutie konateľa spoločnosti K & K, s. r. o., za zdaňovacie obdobie. Dňa 17. júna 2016 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď, že konateľ spoločnosti nemal vedomosť o spoločnosti K & K FAMILY, s. r. o. . Výsledkom bolo, že správca dane uznal nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Ferrocel, s. r. o. vo výške XX.XXX,XX eura. 57.4. BEWEGA, s. r. o.: Správca dane zaslal českému správcovi dane dňa 25. októbra 2013 žiadosť o MVI vo veci preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov podľa faktúr vystavených kontrolovaným daňovým subjektom pre odberateľa BEWEGA, s. r. o. Dňa 06. februára 2014 bola správcovi dane doručená odpoveď č, že daňové priznanie spoločnosti sa za zdaňovacie obdobie február 2013 považuje za nepodané. Český správca dane vydal na spoločnosť BEWEGA s. r. o. rozhodnutie o nespoľahlivom platcovi. Dňa 05.02.2015 bola správcovi dane z Českej republiky doručená spontánna výmena informácií na žiadosť o vypočutie súčasného konateľa spoločnosti BEWEGA s. r. o. s tým, že tohto nebolo možné identifikovať. Vozidlá s evidenčným číslom uvedeným v prepravných dokladoch spoločnosti nemali v relevantnom období žiaden záznam o pohybe v elektronickom mýtnom systéme, alebo neboli registrované v elektronickom mýtnom systéme. Správca dane dňa 07.05.2014 zaslal do Českej republiky žiadosť o MVI so žiadosťou o preverenie uskutočnenia prepravy konkrétneho subjektu v období marec a apríl 2013, dňa 03. septembra 2014 obdržal odpoveď, v zmysle ktorej sa vykonanie prepravy nepotvrdilo, subjekt nikdy nespolupracoval so spoločnosťami BEWEGA s. r. o. ani s kontrolovaným daňovým subjektom, pečiatka na CMR nebola jeho, išlo o falzifikát. V závere správca dane uzavrel, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie tovaru subjektu BEWEGA, s. r. o., čím odôvodnil aj znížil dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane podľa § 43 zákona o DPH o sumu X.XXX.XXX,XX eur. 57.5. NUBARRON, a. Správca dane dňa 09. októbra 2013 zaslal žiadosť do ČR o MVI č. 9201402/5/4570276/13/Jks, Lehs vo veci preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov betonárskej ocele pre odberateľa NUBARRON, a. s.. Konečná odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 10. februára 2016, že spoločnosť nespolupracuje a požadované doklady nedoložila, na adrese sídla sa nachádza spoločnosť poskytujúca služby v oblasti virtuálnych kancelárií. Ďalej že spoločnosť v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 neuviedla nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, splnomocnený zástupca spoločnosti požadované doklady spoločnosti nepredložil, následne bol vypočutý v trestnom konaní. Správca dane dospel k záveru, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi a uplatniť si takým spôsobom nadmerné odpočty. 58. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že je v nich uvedená špecifikácia dôvodov a správnej úvahy o tom, aký význam má prerušenie daňovej kontroly, ako aj správna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení získaných medzinárodnou výmenou informácií. Posudzované rozhodnutia daňových orgánov zároveň obsahujú podrobné zistenia vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií uskutočnenej počas tohto prerušenia, na základe ktorých súd dospel k záveru, že prerušenie daňovej kontroly splnilo svoj účel. Súd ďalej uvádza, že účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly nemožno posudzovať podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že správca dane nemôže vopred predpokladať obsah zistených skutočnosti z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a ani skutočnosť, či takto získané informácie budú mať a v akom rozsahu, vplyv na správne určenie dane, resp. či tieto informácie vôbec využije pri rozhodovaní vo veci. Daňový poriadok nelimituje správcu dane, pokiaľ ide o zaslanie žiadostí o MVI s tým, že v danom prípade správca dane považoval za potrebné doplniť dokazovanie z dôvodu aj ohľadom vypočutia konateľa spoločnosti K&K FAMILY s.r.o. na preverenie zdaniteľných obchodov pre odberateľa Ferrocel s.r.o., lebo predpokladal dodávanie tovarov a služieb medzi daňovými subjektmi KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o. - Ferrocel s.r.o. - K&K FAMILY s.r.o.. Je všeobecne dané, že účelom daňovej kontroly je zistiť alebo overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov, overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania. Prvostupňový orgán je povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými obchodnými partnermi. Zo znenia ustanovenia § 61 daňového poriadku (v nadväznosti na § 46 ods. 10 daňového poriadku) je zrejmé, že v prípade, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (realizuje sa formou žiadosti o MVI), tak prvostupňový orgán môže daňovú

kontrolu, resp. daňové konanie prerušiť. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie ani uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly. V prípade odôvodneného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, s využitím medzinárodnej výmeny informácií, overuje podklady potrebné na správne a úplne určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa čl. 19 Nariadenia Rady ES (č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003) o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 - prepracované znenie) (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 46/2015 z 27. júla 2016).Popri účelnosti a odôvodnenosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informáci je potrebné posudzovať aj primeranosť dĺžky predmetného prerušenia. 59. Súd sa ďalej vyporiadal s žalobnou námietkou o nezákonnej dĺžke ( neprimeranosti) prerušenia daňovej kontroly. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje nepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady rýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je potrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto je aj správca dane povinný postupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote primeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch (bližšie pozri napr. rozhodnutie NSS ČR vo veci sp. zn. 7Afs 22/2003 zo dňa 09.12.2004). Súd v predmetnom kontexte však dodáva, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská súd konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. 60. K námietkam ohľadom dĺžky trvania a prerušenia daňovej kontroly správny v spojení s námietkou, prečo práve pri žiadosti o MVI č. 9201402/5/347211/14 z 28.01.2014 čakal správca dane na odpoveď súd dodáva, že môže byť veľmi problematické vyhodnotenie dôkazov aj bez výsledkov dožiadania v prípade intrakomunitárnych obchodov, lebo to môže byť práve žalobca, ktorý na svoju obranu bude namietať nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu nespolupráce dožiadaného daňového orgánu. Odkazujúc na rozsudok SD EÚ vo veci C -186/20 HYDINA SK súd dopĺňa, že pokiaľ by sa nečakalo na výsledky zisťovaní daňových orgánov členských štátov EÚ, bolo by ohrozené zachovanie zásady materiálnej pravdy a nebol by dostatočne zistený skutkový stav vo veci. Preto je nevyhnutné posudzovať individuálne a prísne konkrétne všetky skutočnosti daného prípadu a vždy nájsť určitý modus operandi pri posudzovaní dĺžky vybavenia žiadosti o MVI, nakoľko pri zovšeobecňovaní podmienok, za akých sa má dĺžka prerušenia daňovej kontroly považovať už za neprimeranú, môže nastať situácia, že správca dane nebude na vybavenie žiadosti o MVI čakať a daň určí na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii. To môže byť na druhej strane na ťarchu daňového subjektu v podobe neunesenia dôkazného bremena. Rovnako je potrebné uviesť, že prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly, pričom práve v prípade odôvodneného podozrenia o fiktívnosti daňovým subjektom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. správca dane plní svoje

úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. s využitím medzinárodnej výmeny informácií, overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane ( bod 66 rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019). 61. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu o absencii náležitostí v rozhodnutiach, daných § 63 ods. 5 daňového poriadku. Je nevyhnutné, aby v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, daňové orgány v rámci rozhodnutí, ktoré sa vo svojich záveroch opierajú o zistenia získané počas kontroly (teda aj o informácie získané medzinárodnou výmenou informácií), náležitým spôsobom zdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Správny súd poukazuje na to, že kasačný súd v rozsudku zaujal v právny záver, že správca dane i žalovaný sa dostatočne zaoberali závermi žiadostí o MVI a vplyvom na závery daňovej kontroly, čím je splnená požiadavka riadneho odôvodnenia v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku. 62. Súd vyhodnotil ako nedôvodné námietky žalobcu, že mu bolo odňaté právo zúčastňovať sa výsluchu svedka D. E. vypočutého v rámci dožiadania o MVI a že bolo porušené jeho právo dané § 25 ods. 4 daňového poriadku ohľadom zápisnice z výsluchov svedkov v trestnom konaní. Správny súd s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2018 z 30. januára 2019 uvádza, že podklady získané na základe MVI ako aj z trestného konania, nie sú samé o sebe dôkazom, ale len informáciou, ktorá musí byť následne verifikovaná riadne vykonaným dokazovaním v súčinnosti s daňovým subjektom. Tiež je rozhodujúce, aby skutočnosti získané prostredníctvom MVI mali podporu v iných vykonaných dôkazoch, ktorú skutočnosť mal správny súd obsahom administratívneho spisu preukázanú. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že preprava deklarovaného tovaru a to betonárskej ocele vo vzťahu k spoločnostiam Horatio s.r.o. a následne BEWEGA s.r.o. nebola preukázaná, betonárska oceľ sa mala prevážať na osobných motorových vozidlách, pokiaľ ide práve o tovar týchto spoločností, bola spochybnená ich samotná existencia a to práve z dôvodu nepreukázania prepravy tohto tovaru. Z pohľadu správneho súdu ide o relevantné skutočnosti, ktoré boli následne dokreslené výsledkami MVI vrátane výpovedí uskutočnených v rámci trestného konania. Súd je toho názoru, že žalobca bol oprávnený sa s týmto výsluchom oboznámiť ešte pred vydaním protokolu, lebo mu bolo dňa 22.7.2016 doručené písomné oboznámenie o výsledkoch zisťovania. Následne sa mohol k jeho výsluchu vyjadriť, príp. mohol žiadať dopočutie svedka prostredníctvom dožiadaných orgánov a uviesť konkrétne otázky, ktoré neboli zo strany svedka zodpovedané resp. ktoré žalobca považoval za potrebné vyriešiť v rámci preukazovania svojho nároku. Pokiaľ ide o zápisnice z výsluchov svedkov v trestnom konaní, tak správca dane je oprávnený použiť ako dôkazy aj zápisnice z výsluchu svedkov, ktoré boli vykonané mimo daňového konania, s ktorými sa môže daňový subjekt oboznámiť pri ukončení daňovej kontroly pri oboznamovaní sa so spisovým materiálom. S poukazom na uvedené správny súd zastáva názor, že v prípade výsluchu osoby Pětvaldského prostredníctvom MVI, ako aj v rámci trestného konania nemohlo zo strany správcu dane dôjsť k porušeniu ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku. 63. Správny súd sa vyporiadal aj s úlohou danou mu kasačným súdom, aby posúdil zákonnosť záverov orgánov finančnej správy týkajúcich sa nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v súvislosti s daňovým subjektom. Žalobcom uplatnený odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od deklarovaného dodávateľa Horatio s.r.o. je potrebné posudzovať v kontexte v súvislosti s posúdením, či boli splnené zákonné podmienky na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH v čase uskutočnenia preverovaných zdaniteľných plnení, t. j. v čase nákupu predmetnej betonárskej ocele žalobcom vo februári 2013. Správca dane zistil, že Horatio s.r.o. bola zaregistrovaná pre DPH podľa § 4 zákona o DPH až dňa 25.03.2013. S prihliadnutím na zákonnú podmienku vyplývajúcu z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, že platiteľ DPH (v tomto prípade žalobca) si môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom (tu dodávateľom Horatio s.r.o., ak by však bol registrovaný ako platca pre DPH) v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, súd konštatuje, že jediný a podstatný zákonný dôvod nepriznania odpočtu dane možno celkom opodstatnene označiť nespornú skutočnosť vyplývajúcu z evidencie príslušného správcu dane, že dodávateľ žalobcu Horatio s.r.o. bol registrovaný pre DPH až dňa XX.XX.XXXX, teda v čase uskutočnenia predmetných dodávok tovaru v mesiaci február 2013 nebol platcom DPH oprávneným vystavovať faktúry za dodanie tovaru s DPH a jeho odberatelia nemali oprávnenie na odpočet jemu zaplatenej DPH za prijaté plnenia, pretože nebola splnená podmienka jeho registrácie pre DPH, teda nebol platcom DPH pre účely aplikácie ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. K tomuto záveru dospel správny súd bez ohľadu na skutkové zistenia ohľadom preverenia prepravcu deklarovanej

betonárskej ocele od obchodnej spoločnosti Horatio s.r.o. a ďalších skutkových zistení spochybňujúcich reálny základ deklarovaného nadobudnutia tovaru od tohto dodávateľa žalobcu. 63.1. Tiež vykonaným preverovaním v spoločnosti Horatio s.r.o. a preverovaním prepravcu D. E. nebolo potvrdené ani reálne dodanie tovaru pre žalobcu tak, ako to deklarujú predmetné faktúry. Z týchto dôvodov nevznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH zo sporných faktúr vystavených spoločnosťou Horatio s.r.o. 63.2. Správny súd dodáva, že žalobca okrem všeobecnej námietky poukazujúcej na dĺžku prerušenia daňovej kontroly nenamietal žiadne také konkrétne skutočnosti týkajúce sa nepriznania nároku na odpočet DPH a to ani v rámci odvolacieho konania. 63.3. Z týchto dôvodov súd uzavrel, že správca dane a žalovaný vecne správne a v súlade s zákonom o DPH rozhodli, že neboli splnené hmotnoprávne zákonné podmienky na odpočet dane žalobcu z titulu nákupu tovaru od dodávateľa Horatio s.r.o 64. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia od dane pri dodaní tovaru v rámci spoločenstva dôjde len vtedy, keď je právo vlastníka nakladať s tovarom prevedené na nadobúdateľa, keď prevádzajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. DPH smernica neobsahuje konkrétne ustanovenie v súvislosti s dôkazmi, ktoré sú zdaniteľné osoby povinné predložiť, aby mohlo byť priznané oslobodenie od DPH. Prináleží členským štátom v súlade s článkom 131 DPH smernice stanoviť podmienky, za akých oslobodia od DPH dodania v rámci spoločenstva s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché uplatnenie týchto oslobodení a zabrániť akémukoľvek podvodu daňového úniku alebo prípadnému zneužitiu. Podľa slovenskej legislatívy sú tzv. intrakomunitárne dodania v rámci členských štátov EÚ oslobodené od DPH na základe ustanovenia § 43 zákona o DPH. Citované ustanovenie § 43 zákona o DPH oslobodzuje od dane dodanie tovaru do iného členského štátu pri splnení zákonom stanovených podmienok. Základnou podmienkou na oslobodenie tovaru odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet je, aby nadobúdateľ bol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Takéto oslobodenie od dane musí platiteľ dane preukázať na základe prísne špecifikovaných dôkazov o preprave resp. o prevzatí tovaru v členskom štáte odberateľa. V zmysle právnej úpravy účinnej v čase realizácie sporného dodania tovaru žalobcom bol platiteľ povinný podmienky oslobodenia od dane preukázať kópiou faktúry, ďalej prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenou osobou, že tovar prepravil do iného členského štátu, ak prepravu tovaru vykonal odberateľa a inými dokladmi ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Vykonaním dokazovaním v rámci daňovej kontroly daňový subjekt vyššie uvedené skutočnosti objektívne nepreukázal. Záverom správny súd dodáva, že v prípade neuznania nároku žalobcu na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. vo vzťahu k spoločnosti BEWEGA s.r.o. správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého je odôvodnený záver, že nebolo preukázané, že tovar bol prepravený k odberateľovi BEWEGA s.r.o. deklarovanými. 65. Rovnako za nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu, že konajúce daňové orgány nevzali do úvahy jeho dobromyseľnosť ohľadom podvodného konania v reťazci dodaní. Správny súd sa plne stotožňuje s záverom v rozhodnutiach daňových orgánov, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca figuroval v reťazci spoločností vytvorených za účelom neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov, pričom táto skutočnosť je preukázaná predovšetkým spochybnením samotnej prepravy tovaru, ktorá pochopiteľne smeruje k spochybneniu jeho existencie práve vo vzťahu k spoločnosti Horatio s.r.o. a následne BEWEGA s.r.o., pričom správca dane konkrétne zistenia v odôvodnení svojho rozhodnutia, ku každej tejto spoločnosti podrobne opísal. Rovnako bol žalobca s pochybnosťami správcu dane oboznámený, pričom bolo výlučne na ňom, aby tieto pochybnosti odstránil, k čomu však v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania s výnimkou spoločností NICK8, s.r.o. a Ferrocel s.r.o. nedošlo.

66. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane, je vecne správne, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 67. O práve na náhradu trov konania (sp. zn. TT-20S/84/2022) a aj kasačného konania (sp. zn. 2Sfk/43/2021) rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP a § 467 ods. 3 SSP, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.