Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/160/2021 1021201089 31. 01. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201089.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. E. XXX/XX, C. F. G., zastúpený zákonnými zástupcami matkou H. I. B., nar. XX.XX.XXXX a otcom H. G. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. D. E. XXX/XX Most pri Bratislave, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., Vretenová 4, Bratislava, IČO 46 606 122, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor školstva, Tomášikova 42, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OS1-2021/086598 zo dňa 02.06.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného, odboru školstva č. OU-BA-OS1-2021/086598 zo dňa 02.06.2021 ako aj rozhodnutie riaditeľa Základnej školy E. XXX, C. F. G. č. R025/2021 zo dňa 10.05.2021 a vec v r a c i a správnemu orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Riaditeľ Základnej školy, E. XXX, C. F. G. (ďalej aj „riaditeľ základnej školy“) podľa § 60 ods. 1, 2 ,3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2021 (ďalej len „školský zákon“) a § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodujúc o žiadosti zákonnej zástupkyne žalobcu rozhodnutím č. R025/2021 zo dňa 10.05.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) neprijal žalobcu v školskom roku 2021/2022 na základné vzdelávanie, pričom rozhodnutie bolo vydané z kapacitných dôvodov podľa § 20 ods. 6 a § 29 ods. 5 písm. b) školského zákona. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali zákonní zástupcovia žalobcu odvolanie, namietajúc nedostatok jeho odôvodnenia a nepreskúmateľnosť, keď v ňom nebolo uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami a kritériami bol riaditeľ školy vedený pri hodnotení žiadostí o prijatie na základné vzdelávanie a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poukázali na povinnosť riaditeľa spádovej školy prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy a na právo na vzdelanie v zmysle Ústavy SR. Zriaďovateľ bol zo zákona povinný preukázať, ako je pre všetkých žiakov školy zabezpečené ústavné právo na vzdelanie. Mali za to, že žalobca spĺňa všetky kritériá na prijatie na základné vzdelávanie v školskom roku 2021/2022 na Základnú školu, E. XXX, C. F. G..
3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OS1_2021/086598 zo dňa 02.06.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zákonných zástupcov žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že obec C. F. G. je zriaďovateľom jednej základnej školy, pričom podľa Všeobecne záväzného nariadenia obce C. F. G. č. 7/2004 obec určila „školský obvod pre žiakov obce C. F. G. I. a II. stupňa základnej školy, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku - Základná škola C. F. G., E. B. XXX“ (ďalej aj „základná škola“). 4. Zo stanovísk riaditeľa základnej školy a starostu obce C. F. G., predložených v rámci odvolacieho konania, vyplynulo, že: i) v čase zápisu škola prijala 96 žiadostí zákonných zástupcov o prijatie dieťaťa do prvého ročníka základnej školy v školskom roku 2021/2022 (44 detí prijatých, 52 detí neprijatých, z toho 42 neprijatých z kapacitných dôvodov a 10 pokračuje v predprimárnom vzdelávaní v MŠ), s tým, že v školskom roku 2020/2021 končí základné vzdelávanie jedna trieda žiakov deviateho ročníka. Z uvedených dôvodov sú priestorové a kapacitné možnosti základnej školy limitované a po zvážení všetkých rezerv môže škola zabezpečiť vzdelávanie v maximálne dvoch triedach budúceho prvého ročníka pre celkovo 44 žiakov. Tento počet žiakov bol na základe rozhodnutia riaditeľa školy na základné vzdelávanie v školskom roku 2021/2022 aj prijatý. ii) Na základe údajov matriky J. K. C. F. G., obec aj škola už v minulom roku (2020) predpokladali vysoký počet budúcich žiakov prvého ročníka. Obec ako zriaďovateľ túto situáciu riešila pripravovanou prístavbou k už existujúcej budove školy pre žiakov prvého stupňa základnej školy. Právoplatné stavebné povolenie obec získala v roku 2020 a verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby malo byť ukončené na prelome rokov 2020 a 2021 s plánovaným začiatkom výstavby v marci 2021 a dokončením stavby v júli 2021. Pôvodný termín kolaudácie prístavby júl 2021 sa pre komplikácie v realizácii verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby predĺžil a nový predpokladaný termín kolaudácie je koncom roka 2021. Nové priestory školy - 6 tried, šatne, sociálne zariadenia a kabinety pre učiteľov — budú k dispozícii v školskom roku 2022/2023. V prípade, že by bol pôvodný predpokladaný termín dokončenia prístavby dodržaný, obec by dokázala zabezpečiť prijatie všetkých detí do prvého ročníka základnej školy. iii) Obec v záujme riešenia vzniknutej situácie konala bezodkladne a vstúpila do rokovania s C. B. G. L., ktorá je primerane vzdialená od obce a dochádzka žiakov do školy tak neohrozí plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov; deti, ktoré z kapacitných dôvodov nebudú prijaté na plnenie povinnej školskej dochádzky do základnej školy, ktorú obec zriaďuje, budú môcť túto plniť v Základnej škole, M. X, G., ktorá má voľné kapacity a prednostne vie otvoriť triedy pre deti z obce C. F. G.. iv) Riaditeľ základnej školy pri overovaní elektronickej prihlášky týkajúcej sa zápisu do prvého ročníka v školskom roku 2021/2022 informoval osobne všetkých zákonných zástupcov detí o možnosti plnenia povinnej školskej dochádzky v Základnej škole, M. X, G.. 5. Na základe uvedených dôvodov bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a odvolanie zákonných zástupcov žalobcu zamietnuté. II. Žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 30.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.07.2021 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a náhrady trov konania. 7. Žalobca považoval napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Zdôraznil, že pri odôvodnení rozhodnutia bol správny orgán povinný konkretizovať dôkazné prostriedky, ktoré ho viedli k výroku rozhodnutia a tiež uviesť postup pri aplikácii tzv. správnej úvahy pri použití právnych predpisov. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného ohľadne priestorových, kapacitných možností a rezerv školy. Poukázal, že dňa 13.05.2021 prebehlo stretnutie rodičov detí neprijatých na základné vzdelávanie so zástupcami obce C. F. G. s riaditeľom základnej školy, pričom zo strany rodičov bolo navrhnutých množstvo reálnych riešení a podnetov, ako
vyriešiť dobu, pokiaľ nebude dokončená realizácia prístavby školy. Všetky návrhy rodičov, aby deti neprijaté na základné vzdelávanie na základnej škole v školskom roku 2021/2022 boli umiestnené na povinné základné vzdelávanie vo svojom školskom obvode -t.j. vo svojej obci (spádovej škole), boli bez relevantného odôvodnenia odmietnuté. Snahu o riešenie situácie so zabezpečením základného vzdelávania v obci C. F. G. pre všetky deti prihlásené do 1. ročníka základnej školy v školskom roku 2021/2022 deklaruje aj videozáznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 17.06.2021, na ktorom riaditeľ školy uviedol, že s prijatím všetkých prihlásených žiakov do 1. ročníka základnej školy nebude problém, keďže existuje niekoľko riešení na riešenie dočasných priestorov, v prípade, ak sa nestihne dokončiť prístavba školy v rámci stanoveného termínu. 8. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pretože riaditeľ základnej školy neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými kritériami a úvahami bol riaditeľ vedený pri hodnotení žiadostí o prijatie na základné vzdelávanie. Žalobca spĺňal podmienky na prijatie na základné vzdelávanie v zmysle § 20 ods. 6 školského zákona, avšak nie je zrejmé, akými ďalšími kritériami sa riaditeľ riadil pri prijatí 44 žiakov do prvého ročníka na základné vzdelávanie v školskom roku 2021/2022, resp. z akých objektívnych dôvodov žalobca tieto kritéria nesplnil. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia a tak posilniť dôveru v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia viedli fyzické alebo právnické osoby k dobrovoľnému plneniu povinností. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov účastníkom konania. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. 9. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Ak napríklad riaditeľ prijal na základné vzdelávanie 44 žiakov a 52 neprijal, nepostačuje uviesť, že 42 neprijal z kapacitných dôvodov. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami a skutočnosťami, inak je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces; práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy SR a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca mal za to, že žalovaný ako aj riaditeľ nedostatočne odôvodnili neprijatie žalobcu na základné vzdelávanie. Žalovaný sa len odvolal na stanovisko riaditeľa a ustanovenia školského zákona. 10. Žalobca ďalej uviedol, že má dôvodné podozrenie, že v súvislosti s vydaním prvostupňového rozhodovania mohlo dôjsť s poukazom na § 2 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 2 písm. c) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov k odlišnému zaobchádzaniu. Ústava SR v čl. 12 ods. 2 taktiež stanovuje pätnásť dôvodov zakázaného odlišného zaobchádzania, pričom jedným z nich je aj „iné postavenie“. Pojem „iné postavenie“ nemožno stotožniť s nijakou jednoznačne určenou hodnotou alebo záujmom. Možno ho vztiahnuť na fyzické, aj právnické osoby. Iné postavenie má povahu ústavného splnomocnenia na rozšírenie dôvodov pred diskrimináciou nad rámec dôvodov upravených v čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. Ak sa potvrdí, že v tomto prípade došlo k odlišnému zaobchádzaniu, tak toto nebolo objektívne a ospravedlniteľne rozumné. 11. Žalobca poukázal na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci N. v. Švédsko zo dňa 18. 2. 1991, že „rozdielne zaobchádzanie je diskriminačné pri neexistencii objektívneho a rozumného odôvodnenia, t. j. ak nesleduje „legitímny účel“ a nie je tu vzťah rozumnej proporcionality medzi použitým prostriedkom a sledovaným účelom.“ 12. Žalobca považoval za neakceptovateľné, že do prvého ročníka v obci nenastúpili na základné vzdelávanie deti, ktoré boli ihneď po narodení zapísané na trvalý pobyt v obci. Správne orgány sa zbavili svojich povinností zabezpečením plnenia povinnej školskej dochádzky neprijatých detí na Základnej
škole M. X, G. bez adekvátneho doriešenia a zabezpečenia transportu žiakov a vyriešenia otázky zodpovednosti za žiakov cestujúcich z obce C. F. G. A. O. E. M.. III. Vyjadrenie k žalobe 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29.09.2021, s tým že pri odôvodnení rozhodnutia vychádzal zo zistených skutočností, ktoré boli v odôvodnení riadne uvedené, s tým, že uviedol obsah podkladov predložených obcou a riaditeľom základnej školy v priebehu odvolacieho konania (zhrnutý v bode 4 tohto rozsudku). Žalovaný zdôraznil, že obec ako zriaďovateľ základnej školy žiadne iné možnosti riešenia vzniknutej situácie nevytvoril, preto ich v napadnutom rozhodnutí v odôvodnení neuviedol. 14. Žalovaný sa stotožnil s tvrdením, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli v odôvodnení objasnené kritériá, ktorými sa riaditeľ riadil pri prijatí 44 žiakov do prvého ročníka v školskom roku 2021/2022. Napriek tomu pre rozhodovanie druhostupňového orgánu bolo podstatné to, či bolo možné na základe objektívnych skutočností (kapacita školy) rozhodnutie prvostupňového orgánu zmeniť. Obec v rámci svojej kompetencie podľa § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) zriadila len jednu základnú školu, ktorej kapacity sú nepostačujúce pre potreby obce. V tejto súvislosti tak došlo k rozporu Všeobecne záväzného nariadenia obce C. F. G. č. 7/2004, ktorým určila školský obvod pre žiakov J. C. F. G. I. a II. stupňa základnej školy, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku v Základnej škole C. F. G., E. B. XXX s reálnou možnosťou umiestniť deti vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky s trvalým pobytom v obci v základnej škole, ktorú obec zriaďuje a ktorá v zmysle citovaného VZN by mala potreby obce v tejto veci pokrývať. Napriek uvedenému druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí na tieto skutočnosti prihliadať nemohol a vychádzal len zo zistených skutočností týkajúcich sa kapacity základnej školy, ktoré vyhodnotil ako podstatné. IV. Právne posúdenie 15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/160/2021. 16. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 17. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.01.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 18. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. 21. Podľa § 20 ods. 6 školského zákona, riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu (§ 8 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve). 22. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve, riaditeľ základnej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o prijatí žiaka do školy. 23. Podľa § 8 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve, žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole mimo školského obvodu, v ktorom má trvalé bydlisko, so súhlasom riaditeľa základnej školy, do ktorej sa hlási. Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi základnej školy v školskom obvode, v ktorom má žiak trvalé bydlisko, ako aj zriaďovateľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý. Obec, ktorá je zriaďovateľom tejto základnej školy, oznámi obci, v ktorej má žiak trvalé bydlisko, jeho prijatie do základnej školy v príslušnom školskom obvode. 24. Podľa § 10 ods. 5 písm. b) zákona o štátnej správe v školstve, okresný úrad v sídle kraja rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje riaditeľ základnej školy, ktorej zriaďovateľom je obec, ktorá nie je školským úradom podľa § 7. 25. Podľa § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve, na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 14, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 4, 5 a 8, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 26. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 28. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí, a teda, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami školského zákona, zákona o štátnej správe v školstve a Správneho poriadku. 29. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, obsahuje okrem citácie použitých právnych predpisov len konštatovanie, že sa vydáva z kapacitných dôvodov podľa § 20 ods. 6 a § 29 ods. 5 školského zákona, hoc na rozhodovanie riaditeľa základnej školy podľa § 5 ods. 3 v spojení s § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve, t. j. o prijatí dieťaťa do základnej školy, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Uvedené odôvodnenie nespĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 30. Pokiaľ riaditeľ základnej školy pri rozhodovaní o neprijatí žalobcu na základné vzdelávanie neuviedol v zásade žiadne rozhodujúce kritériá, na základe ktorých rozhodol o neprijatí práve u žalobcu, takéto rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Správny súd poukazuje, že v zmysle § 20 ods. 6 školského zákona je riaditeľ povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú
miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy. Z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva spôsob ako sa s touto svojou povinnosťou riaditeľ základnej školy vysporiadal. V prvostupňovom rozhodnutí neboli uvedené žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by boli zrejmé dôvody neprijatia žalobcu, a to vo vzťahu k skutočnosti (vyplývajúcej z obsahu administratívneho spisu), že na základné vzdelávanie bolo prijatých 44 z 96 hlásiacich sa detí, a teda je nepochybné, že žiadosti o prijatie (ktorých počet prevyšoval počet prijatých detí) boli nevyhnutne vyhodnocované z určitých hľadísk (napr. čas prijatia prihlášky, vek dieťaťa alebo iné konajúcemu súdu neznáme aspekty), ale v tento postup nenašiel odraz v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. 31. Žalobca nedostal odpoveď na podstatnú námietku, spočívajúcu v neuvedení dôvodov prečo (za predpokladu splnenia zákonných podmienok súčasne u viacerých žiakov) to bol práve žalobca, ktorý prijatý nebol. Pokiaľ sa žiak rozhodne žiadať o prijatie na primárne vzdelávanie v základnej škole v mieste trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, je povinnosťou riaditeľa neprijatie takéhoto žiaka riadne odôvodniť, nepostačuje uviesť len to, že pre neprijatie existovali kapacitné dôvody. Opačný záver by mohol viesť k svojvoľnosti pri uplatňovaní rozhodovacej kompetencie podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve. 32. Rovnako žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nereagoval na argumenty žalobcu resp. jeho zákonných zástupcov uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov – a to aj vo vzťahu k úvahám a kritériám riaditeľa základnej školy, z ktorých vychádzal pri hodnotení žiadostí o prijatie na základné vzdelávanie, porušenie práva na vzdelanie, poukaz na povinnosť prijať prednostne na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov s trvalým pobytom v školskom obvode spádovej školy podľa § 20 ods. 6 školského zákona). Žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia opomenul v rozpore s § 10 ods. 5 písm. b) v spojení s § 38 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve vysporiadať sa s odvolacími námietkami účastníkov konania, pričom ako jediné kritérium pre zamietnutie odvolania vzal na zreteľ nedostatočné kapacitné možnosti základnej školy. 33. Napokon samotný žalovaný (až vo vyjadrení k žalobe) uviedol, že hoci v prvostupňovom rozhodnutí neboli v odôvodnení objasnené kritériá, ktorými sa riaditeľ riadil pri prijatí 44 žiakov do prvého ročníka v školskom roku 2021/2022, podstatné bolo to, či bolo možné na základe objektívnych skutočností (kapacita školy) rozhodnutie prvostupňového orgánu zmeniť. 34. Uvedený záver neobstojí, keď Správny poriadok neposkytuje orgánom verejnej moci možnosť voľby, či budú postupovať v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, toto ustanovenie má vyslovene kogentný charakter, a preto hoci aj žalovaný mal za to, že výsledkom odvolacieho konania bude zamietnutie odvolania a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, niet rozumného dôvodu, pre ktorý by bolo možné aprobovať jeho postup, kedy nebolo dodržané právo účastníkov konania na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky nimi nastolené právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. 35. Pokiaľ žalobca namietal porušenie zákazu odlišného zaobchádzania v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, s tým, že obmedzenia základných práv a slobôd sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, uvedenou námietkou sa správny súd bližšie nezaoberal, keď táto bola vznesená v rovine domnienok. Žalobca rovnako nekonkretizoval, v súvislosti s čím (s ktorou kategóriou dôvodov) bol k jeho osobe uplatnený iný postup, než k iným osobám spĺňajúcim podmienky podľa § 20 ods. 6 školského zákona; pokiaľ žalobca vnímal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, bolo na ňom, aby uviedol, z akých konkrétnych dôvodov tento jeho subjektívny pocit vyplýva (napr. pohlavie, rasa, náboženské vyznanie, politické alebo iné názory či iné dôvody). 36. Správny súd v tejto súvislosti nad rámec nutného odôvodnenia, s poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 4 As 38/2004 zo dňa 31.05.2006, zdôrazňuje, že právo na zabezpečenie vyučovania v určitej konkrétnej základnej škole umiestnenej blízko k bydlisku, nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody, a nie je ani súčasťou práva na vzdelanie a žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole mimo školského obvodu, v ktorom má trvalé bydlisko (§ 8 ods. 4 školského zákona). Nemohlo tak postupom správnych orgánov dôjsť k obmedzeniu základného ľudského práva žalobcu.
37. Napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie boli posúdené ako nezákonné pre ich nepreskúmateľnosť, a táto vada správnemu súdu bránila preskúmaniu z hľadísk správnosti právneho posúdenia a adekvátneho zistenia skutkového stavu, a preto sa bližšie nezaoberal námietkami žalobcu v tomto smere. 38. Na základe uvedených dôvodov sa tak správny súd stotožnil s námietkou žalobcov, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, najmä nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, a preto správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušil postupom podľa § § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej správy postupovať vo vyššie načrtnutej línii, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. 39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).