Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/44/2021 1021200346 27. 11. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200346.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: DREVO – REAL, s.r.o., so sídlom 861, 023 21 Korňa, IČO: 36 377 309, zastúpený: Advokátska kancelária JAKUBÍK & HAJDUK, s.r.o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 36 868 892, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 6048/2021-640, číslo záznamu: 2714/2021 zo dňa 12.02.2021, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky číslo spisu: 6048/2021-640, číslo záznamu: 2714/2021 zo dňa 12.02.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca podal dňa 15.05.2015 jednotnú žiadosť na rok 2015 (ďalej len „žiadosť“), ktorou požiadal o (i) jednotnú platbu na plochu a platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, (ii) ekologické poľnohospodárstvo, (iii) platbu na viazané priame platby, (iv) platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a (v) agroenvironmentálno-klimatické opatrenie. Súčasne požiadal o platbu na chov bahníc, jariek a kôz. 2. Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava (ďalej len „PPA“) vydala oznámenie o nezrovnalostiach vo výmerách zo dňa 24.09.2015 (ďalej len „oznámenie o nezrovnalostiach“), ktorým žalobcovi uviedla, že po uskutočnení všetkých kontrol eviduje v súvislosti so schválením platby zistené nezrovnalosti, ktoré nie je možné odstrániť v rámci administratívnych postupov vykonávaných PPA. Žalobcovi bolo umožnené, aby v stanovenej lehote potvrdil výmery zodpovedajúce skutočnosti. 3. Rozhodnutím č. 500/1679/8254/2015 zo dňa 03.12.2015 PPA (ďalej len „prvé rozhodnutie PPA“) rozhodla tak, že žalobcovi (i) schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume XX.XXX,XX eur podľa § 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 342/2014“), platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume XX.XXX,XX eur podľa § 8 nariadenia 342/2014, platby na chov bahníc, jariek
a kôz v sume XX.XXX,XX eur v zmysle nariadenia vlády č. 36/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 36/2015“), úhrady mesačnej disciplíny v sume XXX,XX eur v zmysle čl. 26 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 1306/2013“) a (ii) neschválila poskytnutie podpory formou – platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami podľa čl. 19 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 640/2014“). Žalobca podal voči výroku (ii) odvolanie zo dňa 08.12.2015. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 3706/2016, 681/2016-640 zo dňa 08.02.2016, ktorým rozhodnutie PPA potvrdil (ďalej len „prvé rozhodnutie žalovaného“). 4. Voči prvému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, na podklade ktorej vydal Krajský súd v Bratislave rozsudok č. k. 2S/58/2016-134 zo dňa 14.03.2018, ktorým rozhodol tak, že prvé rozhodnutie žalovaného, ako aj prvé rozhodnutie PPA zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Voči uvedenému rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť zo strany žalobcu, na podklade ktorej vydal Najvyšší súdu Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 4Sžfk/16/2019 zo dňa 14.01.2020, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalobca žiadal v žalobe zrušenie prvého rozhodnutia PPA len v časti neschválenia poskytnutia podpory, krajský súd zrušil prvé rozhodnutie PPA ako celok, nie len v časti neschválenia podpory. Kasačný súd uviedol, že výrok prvého rozhodnutia PPA, ktorým sa schválila podpora, nebol spochybnený. Na podklade uvedeného vydal Krajský súd v Bratislave rozsudok č. k. 2S/22/2020-233 zo dňa 22.04.2020, ktorým zrušil prvé rozhodnutie žalovaného a prvé rozhodnutie PPA, výlučne v časti neschválenia podpory. 5. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že zrušené rozhodnutia boli postavené na nedostatočnom zistení skutkového stavu a z dôvodu nepreskúmateľnosti. 6. S odkazom na vyššie uvedené vydala PPA rozhodnutie č. 500/1679/21449/2015 zo dňa 19.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla tak, že žalobcovi (i) schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume XX.XXX,XX eur v zmysle § 7 ods. 1 až 3 a § 14 nariadenia č. 342/2014, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume XX.XXX,XX eur v zmysle § 8 ods. 1 až 3 a § 14 ods. 3 nariadenia č. 342/2014, platby na chov bahníc, jariek a kôz v sume XX.XXX,XX eur v zmysle § 10 ods. 1 až 4 a § 14 ods. 1 nariadenia č. 36/2015, úhrady mesačnej disciplíny v sume XXX,XX eur v zmysle § 14 ods. 4 nariadenia č. 342/2014 v spojení čl. 26 ods. 5 nariadenia č. 1306/2013 a (ii) neschválila poskytnutie podpory formou – platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 75/2015“) v spojení s čl. 19 ods. 1 až 3 čl. 19 nariadenia č. 640/2014. 7. Prvostupňový orgán zosumarizoval predchádzajúce správne konanie a uviedol, že opätovne preskúmal žiadosť žalobcu, vyjadrenie predložené žalobcom, výsledky uskutočnených kontrol a skutočnosti zistené PPA v priebehu konania. Za účelom zistenia presného a úplného skutočného stavu veci v otázke plnenia podmienky zaťaženia v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015, v kontexte zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave, si PPA zadovážila potrebné dôkazy, a to zoznam hlásení žalobcu, ako aj výpisy z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (ďalej len „CEHZ“), týkajúce sa žalobcu ako držiteľa hospodárskych zvierat – oviec za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015. 8. Na podklade uvedeného PPA zistila, že dňa 23.07.2015 žalobca nahlásil CEHZ úhyn 2 oviec zo dňa 15.07.2015, resp. zo dňa 19.07.2015. Dňa 11.08.2015 žalobca nahlásil CEHZ narodenie 104 oviec, pričom tieto sa narodili v dňoch – 05.04.2015, 06.04.2015, 07.04.2015, 08.04.2015, 09.04.2015, 10.04.2015, 11.04.2015, 12.04.2015, 13.04.2015, 14.04.2015, 15.04.2015, 16.04.2015, 17.04.2015, 18.04.2015, 19.04.2015, 20.04.2015, 22.04.2015, 23.04.2015 a 25.04.2015. Hlásenie žalobcu zo dňa
11.08.2015 sa čo do počtu individuálne určených oviec zhodovalo s dokumentom, ktorý mal preukazovať hlásenie žalobcu do CEHZ zo dňa 11.08.2020 a ktorý žalobca predložil k odvolaniu zo dňa 05.01.2016. Dňa 17.09.2015 žalobca nahlásil CEHZ úhyn ovce zo dňa 07.09.2015. 9. V nadväznosti na uvedené PPA konštatovala, že žalobca mal zaregistrovaných v CEHZ nasledovný počet oviec: ku dňu 01.05.2015 - 679 oviec, ku dňu 15.07.2015 – 678 oviec, ku dňu 19.07.2015 – 677 oviec, ku dňu 07.09.2015 – 676 oviec a ku dňu 31.10.2015 – 676 oviec. 10. PPA odkázala na § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 18/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii oviec a kôz v platnom znení (ďalej len „vyhláška č. 18/2012“), na podklade ktorého hlásenie zmien sa preukázateľným spôsobom zasiela poverenej osobe do siedmich dní odo dňa zmeny, ak ide o narodenie a dovoz z krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, do siedmich dní odo dňa trvalého označenia oviec a kôz. Súčasne odkázala na § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015, podľa ktorého žiadosť o poskytnutie podpory môže podať žiadateľ, ktorý plní podmienku zaťaženia najmenej 0,3 dobytčích jednotiek, ktorými sú polygastrické zvieratá alebo kone registrované v centrálnom registri hospodárskych zvierat, ktorých držiteľom je žiadateľ o poskytnutie podpory, na 1 ha trvalých trávnych porastov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami alebo inými obmedzeniami v období od 1. mája do 31. októbra. 11. Na podklade obstaraných podkladov mala PPA za preukázané, že žalobca nahlásil CEHZ 104 oviec (narodených v dňoch 05.04.2015, 06.04.2015, 07.04.2015, 08.04.2015, 09.04.2015, 10.04.2015, 11.04.2015, 12.04.2015, 13.04.2015, 14.04.2015, 15.04.2015, 16.04.2015, 17.04.2015, 18.04.2015, 19.04.2015, 20.04.2015, 22.04.2015, 23.04.2015 a 25.04.2015) až 11.08.2015, t. j. po uplynutí lehoty siedmich dní odo dňa narodenia konkrétnej ovce v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012. PPA mala za to, že doklady z CEHZ preukazujú, že CEHZ zaregistrovala 104 oviec, ktoré žalobca nahlásil dňa 11.08.2015 spätne, t. j. ku dňu narodenia oviec, v tomto stave boli zaregistrované v CEHZ ku dňu 01.05.2015, pričom na túto skutočnosť bolo potrebné nazerať ako na nezaregistrovanú zmenu na účel prepočtu zaťaženia. Uvedená skutočnosť zároveň odôvodňovala záver, že žalobca v období od 01.05.2015 do 10.08.2015, t. j. v reálnom čase, nemal a ani nemohol mať v uvedenom počte registrované ovce v CEHZ, pričom toto zistenie je právne významné na účel prepočtu zaťaženia v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015. 12. Vzhľadom na uvedené, ako aj na zmeny nahlásené žalobcom do CEHZ dňa 23.07.2015 a dňa 17.09.2015, mal žalobca v skutočnosti, v reálnom čase, zaregistrovaných v CEHZ nasledovný počet oviec: ku dňu 01.05.2015 - 575 oviec, ku dňu 16.07.2015 – 574 oviec, ku dňu 20.07.2015 – 573 oviec, ku dňu 08.09.2015 – 572 oviec a ku dňu 31.10.2015 – 572 oviec. Prepočet zaťaženia tak bol nasledovný (za použitia vzorca – počet oviec : výmera x koeficient prepočtu oviec na DJ (0,15)): (i) od 01.05.2015 do 15.07.2015 (575 oviec) – zaťaženie 0,2654 Dj/ha, (ii) od 16.07.2015 do 19.07.2015 (574 oviec) – zaťaženie 0,2649 DJ/ha, (iii) od 20.07.2015 do 07.09.2015 (573 oviec) – zaťaženie 0,2645 Dj/ha a (iv) od 08.09.2015 do 31.10.2015 (572 oviec) – zaťaženie 0,264 DJ/ha. Vzhľadom na uvedené PPA dospela k záveru, že žalobca nesplnil podmienku zaťaženia 0,3 Dj/ha TTP v období od 01.05.2015 do 31.10.2015 v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015. 13. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 29.10.2020, v ktorom uviedol, že odôvodnenie vo vzťahu k nevyplateniu podpory bolo neopodstatnené a nezhodovalo sa s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.04.2020 a bolo dokázané, že je splnená podmienka zaťaženia 0,3 DJ. Žalobca namietol, že termín nahlásenia oviec bol správny, a to do 6 mesiacov od narodenia, pretože sa riadil poľa pokynov pre držiteľov oviec a kôz k vedeniu CEHZ podľa smernice Rady 92/102/EHS z 27. novembra 1992 o identifikácii a registrácii zvierat, zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 102/2014, ktorou sa zmenila a doplnila vyhláška č. 18/2012 v znení vyhlášky č. 49/2015. Vyhláška uvádzala, že narodenie zvierat je potrebné do CEHZ nahlásiť do 6 mesiacov veku zvierat alebo pred prvým premiestnením, a preto bolo prvostupňové rozhodnutie posudzované podľa starej vyhlášky č. 18/2012. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
14. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie číslo spisu: 6048/2021-640, číslo záznamu: 2714/2021 zo dňa 12.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že neschválil poskytnutie podpory formou platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 75/2015. Žalovaný zhrnul prvostupňové rozhodnutie, žalobcom podané odvolanie a následne uviedol svoje posúdenie veci. 15. Žalovaný s odkazom na § 1 ods.1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 75/2015 a § 1 ods. 4 a § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012 uviedol, že základnou podmienkou na poskytnutie žiadateľom požadovanej platby ANC je podmienka minimálneho zaťaženia 0,3 DJ na 1 ha TPP, ustanovená v § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015. Žalovaný súčasne poukázal na to, že v zmysle daného ustanovenia možno na splnenie podmienky minimálneho zaťaženia použiť len zvieratá registrované v CEHZ, a to v rozhodnom období od 01.05. do 31.10. roka podania žiadosti, čo v žalobcovom prípade predstavovalo obdobie od 01.05.2015 do 31.10.2015. 16. Žalovaný odkázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave a konštatoval, že rozsudok neuvádzal, že bolo dokázané splnenie podmienky minimálneho zaťaženia 0,3 DJ na 1 ha TPP, ale konštatoval, že sa správne orgány nevysporiadali s predloženými výpismi z CEHZ, kde figuroval počet oviec 676-679 a v rozhodnutiach nebolo uvedené, prečo daný výpis nebol akceptovaný. PPA si tak v novom konaní zadovážila v kontexte uvedeného rozsudku ďalšie dôkazy, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. 17. Žalovaný konštatoval, že PPA mala za preukázané, že žalobca nahlásil 104 kusov oviec až dňa 11.08.2015, t. j. po uplynutí lehoty siedmich dní odo dňa narodenia konkrétnej ovce v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012 a zároveň konštatovala, že získané doklady preukazujú, že zo strany CEHZ došlo k spätnému zaregistrovaniu zvierať ku dňu narodenia, pričom na túto skutočnosť bolo potrebné nazerať ako na nezaregistrovanú zmenu na účel prepočtu zaťaženia. Na podklade uvedeného tak PPA skonštatovala, že žalobca v období od 01.05.2015 do 10.08.2015, t. j. v reálnom čase nemal a ani nemohol mať v uvedenom počte zaregistrované ovce CEHZ, pričom PPA považovala toto zistenie za právne významné na účel prepočtu zaťaženia v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015. 18. Žalovaný odkázal na § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012, na podklade ktorého sa hlásenie zmien v prípade narodenia ovce zasiela poverenej osobe (CEHZ) do 7 dní odo dňa trvalého označenia ovce, pričom podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 18/2012 sa trvalé označenie vykonáva pred premiestnením ovce z chovu, v ktorom sa zviera narodilo, najneskôr však do 6 mesiacov od jeho narodenia. Na podklade uvedeného konštatoval, že lehota 7 dní na nahlásenie zmien v prípade narodenia je determinovaná dátumom trvalého označenia ovce. Žalovaný však napriek uvedenému uviedol, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 na splnenie podmienky minimálneho zaťaženia možno použiť len také zvieratá, ktoré sú registrované v CEHZ v rozhodnom období – v prípade žalobcu od 01.05.2015 do 31.10.2015. Z dôvodu, že k registrácii 104 kusov oviec v CEHZ došlo až na základe hlásenia zo dňa 11.08.2015, bolo nepochybné, že uvedené zvieratá v období od 01.05.2015 do 10.08.2015 neboli registrované, pričom zo strany CEHZ došlo k ich fiktívnej spätnej registrácii k dátumu narodenia. Z uvedeného dôvodu nebolo možné uvádzané počty zvierat vo výpisoch z CEHZ použiť na výpočet minimálneho zaťaženia v období od 01.05.2015 do 10.08.2015, pretože nezohľadňovali skutkový stav v danom období, v ktorom 104 kusov zvierat reálne nebolo registrovaných. Na poklade daných počtov tak žalovaný ustálil, že výpočet minimálneho zaťaženia v rámci najnižšieho stavu oviec bol nasledovný: 573 ks oviec / 325 ha (výmera) x 0,15 (koeficient prepočtu oviec na DJ) = 0,2645 Dj/ ha TPP. Žalobca tak nesplnil podmienku minimálneho zaťaženia 0,3 DJ na 1 ha TTP v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády č. 75/2015, pretože v období od 20.07.2015 do 10.08.2015 dosiahol zaťaženie 0,2645 Dj/ha TTP. Žalobcovi tak nebola poskytnutá platba ANC v súlade s § 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 75/2015. 19. Žalovaný súčasne uviedol, že korigoval výrok prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k neschváleniu podpory a súčasne uviedol, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia o schválení podpory bola v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, a preto žalovaný pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
20. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 18.03.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia v časti neschválenia podpory a ich zrušenia. 21. Žalobca v žalobe poukázal na predchádzajúce konanie, vrátane konaní na Krajskom súde v Bratislave a Najvyššom súde Slovenskej republiky a konštatoval, že v zásade rovnakým spôsobom bolo rozhodnuté aj v danom prípade. Žalobca uviedol, že podľa výpisov zvierat z databázy CEHZ bol žalobca k 01.05.2015 držiteľom 679 ks oviec a k 31.10.2015 bol držiteľom 676 ks oviec, pričom sa tento stav počas rozhodného obdobia nezmenil, čo bolo pri koeficiente 0,15 na dobytčie jednotky v prepočte 101,40 dobytčích jednotiek (676 x 0,15). Žalobca mal za to, že ako osoba vykonávajúca poľnohospodársku činnosť na poľnohospodárskej ploche o výmere 325,62 ha a ako držiteľ 101,40 dobytčích jednotiek mal zaťaženie 0,31 dobytčích jednotiek na 1 ha trvale trávnatých porastov počas celého rozhodného obdobia, a preto rozhodnutia o nepriznaní podpory z dôvodu nedodržania podmienky uvedenej v § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 sú nezákonné. 22. Žalobca uviedol, že podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 18/2012 trvalé označenie sa vykonáva premiestnením ovce alebo kozy z chodu, v ktorom sa zviera narodilo, najneskôr však do 6 mesiacov od jeho narodenia. Žalobca teda trvale označil v roku 2015 celkom 104 oviec v tejto zákonnej šesťmesačnej lehote – na túto námietku žalovaný nereagoval a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. 23. S odkazom na závery predchádzajúceho súdneho konania žalobca uviedol, že časť výroku predchádzajúcich rozhodnutí, ktorou bola žalobcovi poskytnutá podpora, je už od roku 2015 právoplatná, a napriek tomu PPA v prvostupňovom rozhodnutí rozhodla znova o tom istom. Podľa žalobcu žalovaný na uvedené reagoval procesne nesprávne, pretože mal prvostupňové rozhodnutie v časti výroku o schválení podpory zrušiť a súčasne v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaný sa však obmedzil výlučne na zmenu prvostupňového rozhodnutia, a preto došlo podľa názoru žalobcu k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čiže je tu dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca následne uviedol, že sú naplnené aj dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP. 24. Žalobca uviedol, že dôvodom neposkytnutia platieb bola aplikácia § 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 75/2015, a to pre nesplnenie podmienky v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia. Konkrétne sa jednalo o nesplnenie podmienky zaťaženia najmenej 0,3 dobytčích jednotiek na 1 ha TTP. Žalobca uviedol, že v odvolaní poukázal na pokyny pre držiteľov oviec a kôz k vedeniu CEHZ prepisov, spomenutých v odvolaní. Žalobca postupoval podľa týchto pokynov, a preto je podľa jeho názoru neprijateľné, aby bol sankcionovaný žalovaným za postup v súlade s metodikou žalovaného. Žalobca bol presvedčený, že žalovaný nesprávne aplikoval § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015. IV. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.08.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom zhrnul procesný postup správnych orgánov, vrátane predchádzajúceho súdneho konania a následne sa vysporiadal s námietkami žalobcu. 26. Žalovaný k námietke žalobcu, týkajúceho sa odkazu žalobcu na predchádzajúce súdne konania uviedol, že zotrváva na skutkovom a právnom posúdení veci. Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že v konaní bol dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav, a teda napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. 27. Z dôvodu, že PPA v prvostupňovom rozhodnutí znova rozhodla o schválení podpory, ktoré však už bolo právoplatné, žalovaný aplikoval § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a rozhodol tak, že došlo k zmene
prvostupňového rozhodnutia, a preto zastavenie konania vo veci schválenia podpory nepovažoval za správne. 28. Žalovaný ďalej uviedol, že základnou podmienkou na poskytnutie platby bola podmienka minimálneho zaťaženia 0,3 DJ na 1 ha TTP, ustanovená v § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015. Žalovaný odkázal na to, že PPA si za účelom zistenia skutkového stavu obstarala ďalšie dôkazy, uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, a uzavrel, že PPA mala za preukázané, že žalobca nahlásil 104 ks oviec až dňa 11.08.2015, t. j. po uplynutí lehoty 7 dní odo dňa narodenia konkrétnej ovce v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012. Žalovaný tak dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienku minimálneho zaťaženia 0,3 DJ na 1 ha TTP v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015, pretože žalobca v období od 20.07.2015 do 10.08.2015 dosiahol zaťaženie 0,2645 DJ/ha TTP. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 29. K vyjadreniu zaslal žalobca repliku zo dňa 23.09.2021, v ktorej zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii aj v duplike zo dňa 15.07.2024. Následne zaslal žalobca vyjadrenie zo dňa 21.08.2024. 30. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. V. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 31. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/44/2021. 32. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 33. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Správny súd uvádza, že na žiadosti žalobcu o nariadenie pojednávania, opakovane zasielané od 08.02.2023 neprihliadol, a to s odkazom na § 182 ods. 1 písm. g) SSP, veta za bodkočiarkou, kedy správny súd neprihliada na neskoršiu žiadosť o nariadenie pojednávania, ak nebolo o pojednávanie požiadané v správnej žalobe. Správny súd zároveň nevzhliadol potrebu nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.11.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 34. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 35. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 36. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
37. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 38. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 39. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015, žiadosť o poskytnutie podpory podľa § 1 ods. 1 písm. a) môže podať žiadateľ o poskytnutie podpory, ktorý plní podmienku zaťaženia najmenej 0,3 dobytčích jednotiek, ktorými sú polygastrické zvieratá alebo kone registrované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, ktorých držiteľom je žiadateľ o poskytnutie podpory, na 1 ha trvalých trávnych porastov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami v období od 1. mája do 31. októbra; to sa nevzťahuje na žiadateľa o poskytnutie podpory hospodáriaceho na ornej pôde. 40. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 18/2012, trvalé označenie sa vykonáva pred premiestnením ovce alebo kozy z chovu, v ktorom sa zviera narodilo, najneskôr však do šiestich mesiacov od jeho narodenia. 41. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012, hlásenie zmien sa preukázateľným spôsobom zasiela poverenej osobe do siedmich dní odo dňa zmeny, ak ide o narodenie a dovoz z krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, do siedmich dní odo dňa trvalého označenia oviec alebo kôz. 42. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým nebola žalobcovi schválená podpora formou platby. Na podklade podanej žaloby správny súd vyvodil, že žalobca si uplatnil dve podstatné žalobné námietky, a to (i) nutnosť zastavenia konania v časti, ktorá bola právoplatná v čase vydania prvého rozhodnutia žalovaného (teda od roku 2015) a (ii) nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v časti, prečo orgány verejnej správy neprihliadali na žalobcom registrované ovce, čoho následkom bolo nesplnenie podmienky minimálneho zaťaženia dobytčích jednotiek. 43. Prvú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Vychádzajúc z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vydal len výrok o nechválení poskytnutia podpory formou platby, pričom pristúpil k danému postupu z dôvodu, že konania vo veci schválených platieb boli právoplatné od roku 2015 (čo nebolo zo strany účastníkov konania sporné). Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie boli vydané na podklade zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o podpore“), pričom podľa § 17 ods. 1 Zákona o podpore sa na konanie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní – Správny poriadok. Aplikáciu Správneho poriadku priamo konštatoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. 44. Na podklade vyššie uvedeného správny súd uvádza, že konanie na 1. stupni a konanie na 2. stupni je jednotným konaním (teda oba stupne predstavujú jeden celok), a preto, ak sú všetky zákonné podmienky splnené, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (t. j. nielen v rozsahu, ktorý vyplýva z textu odvolania), a to nielen jeho výrokovú časť, ale aj jeho odôvodnenie, pričom odvolací orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska zákonnosti, ale aj správnosti. Posudzuje, či je dané rozhodnutie i vecne správne a účelné. Zisťuje, či prvostupňový správny orgán rešpektoval predpisy hmotného aj procesného práva, pričom preveruje postup vykonaný prvostupňovým orgánom v rámci vydávania rozhodnutia, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu po prijatí odvolania. Odvolanie je budované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu, samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky. 45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vo vzťahu k predmetnému konaniu žalovaný správne vyhodnotil, že výroky prvostupňového rozhodnutia boli nesprávne, a preto s odkazom na svoju pôsobnosť pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia tak, že právoplatné výroky, týkajúce sa poskytnutia podpory zostali nezmenené a prihliadol tak na skutočnosti, ktoré boli nemenné a právoplatné. Správny súd nad rámec uvedeného súčasne uvádza, že zmenou prvostupňového rozhodnutia nedošlo k zásahu do práv žalobcu – právoplatné výroky o poskytnutí podpory zostali nezmenené, nedošlo k zmene v neprospech žalobcu, a preto nemožno súhlasiť s predmetnou námietkou žalobcu. Zároveň je možné súhlasiť so žalovaným,
že rozhodnutia sa nemajú rušiť len pre formálne nedostatky, najmä v prípade, keď žalovaný ako odvolací orgán mohol pristúpiť k zmene prvostupňového rozhodnutia tak, aby boli rešpektované predchádzajúce právoplatné rozhodnutia o schválení podpory. 46. Ďalšiu žalobnú námietku však správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd sa stotožnil s tým, že odôvodnenie žalovaného vo vzťahu k registrácii 104 oviec je nedostatočné a nevyplýva z platných právnych predpisov. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že nebolo možné prihliadnuť k registrácii 104 oviec, pretože žalobca nesplnil lehotu 7 dní od narodenia ovce na registráciu ovce, a preto žalovaný na uvedenú registráciu nahliadal ako na nezaregistrovanú zmenu. Tu správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť žiadnu preskúmateľnú správnu úvahu žalovaného. 47. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015, na účely poskytnutia podpory je potrebné splniť podmienku zaťaženia najmenej 0,3 dobytčích jednotiek, ktorými sú polygastrické zvieratá alebo kone registrované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, ktorých držiteľom je žiadateľ o poskytnutie podpory, na 1 ha trvalých trávnych porastov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami v období od 1. mája do 31. októbra. Na účely tohto ustanovenia je tak potrebné, aby bol žiadateľ držiteľom hospodárskeho zvieraťa a aby bolo toto zviera registrované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Zároveň je potrebné, aby sa jednalo o obdobie od 1. mája do 31. októbra. 48. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že žalovaný nespochybnil, že žalobca bol držiteľom 104 kusov oviec. Žalovaný neprihliadol na ich registráciu. Tu správny súd uvádza, že § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 pracuje s pojmom „registrované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat“, pričom ani vyhláška č. 18/2012 (a ani nariadenie č. 75/2015), na ktorú žalovaný odkazuje v napadnutom rozhodnutí neupravuje situáciu, na ktorú žalovaný odkázal – teda na situáciu, že neprihliadal na „fiktívnu spätnú registráciu k dátumu narodenia, a teda uvedené počty zvierat nemožno použiť na výpočet minimálneho zaťaženia v období od 01.05.2015 do 10.08.2015, pretože nezohľadňujú skutkový stav veci daného obdobia, v ktorom 104 kusov zvierat z namietaného počtu reálne nebolo registrovaných.“ Správny súd z napadnutého rozhodnutia nemohol zistiť, na podklade akého právneho predpisu dospel žalovaný k spomenutej právnej úvahe. Nesporným bolo, že žalobca 104 kusov oviec zaregistroval, avšak podľa názoru žalovaného oneskorene, a preto na túto registráciu neprihliadol. 49. Zo žiadneho právneho predpisu, na ktorý žalovaný odkázal (§ 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015 a ani § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012) nevyplýva nemožnosť prihliadnutia na neskoršiu registráciu k spätnému dátumu – uvedené ustanovenia tak neupravujú „sankciu“ neskoršej registrácie, a to „sankciu“ neprihliadania na spätnú registráciu k dátumu narodenia. V danej časti tak správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu o tom, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnej aplikácii § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015. 50. Žalovaný tak svoju správnu úvahu nezaložil na relevantnom právnom predpise a súčasne bola táto správna úvaha vyhodnotená správnym súdom ako nepreskúmateľná. V prípade, ak žalovaný odkázal na § 9 ods. 1 vyhlášky č. 18/2012, ktorý upravuje podmienku hlásenia zmien, tak tu správny súd uvádza, že ani vyhláška č. 18/2012 žiadnym spôsobom neupravuje nemožnosť neprihliadnutia na spätnú registráciu k dátumu narodenia tak, ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Vyhláška č. 18/2012 v § 9 ods. 1 upravuje len časové hľadisko hlásenia zmien a v § 1 ods. 4 časové hľadisko vo vzťahu k trvalému označeniu. Správny súd tak objektívne nevie, na podklade akého právneho predpisu dospel žalovaný k záveru o nemožnosti prihliadnuť na spätnú registráciu k dátumu narodenia. Ak právny poriadok umožňuje realizovať hlásenie zmeny aj na základe oneskorene podaného hlásenia k určitému dátumu zmeny spätne, a ak na základe takéhoto oneskoreného hlásenia správny orgán vykoná evidenčný úkon (zmenu v evidencii) k určitému dátumu, kedy zmena nastala, výklad § 4 ods.1 písm. c) nariadenia č. 75/2015, ktorý vylučuje zobrať do úvahy túto zmenu len na základe samotného faktu spätnej evidencie na základe hlásenia podaného po lehote, je prísne formálny a v rozpore s princípom materiálneho právneho štátu. Správny orgán sa totiž nijako nezaoberal tou okolnosťou, či skutočne došlo k narodeniu 104 oviec ku dňu 01.05.2015. Údaj evidovaný v CEHZ nie je možné ignorovať len na základe samotného faktu oneskorene podaného hlásenia uvedenej zmeny. V tomto smere je možné vyčítať žalovanému nedostatočné úsilie ozrejmiť splnenie predmetnej podmienky na schválenie predmetnej podpory. Výklad § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015, ktorý podal správny orgán, nemôže byť, ak to nevyplýva priamo
z právnej normy, len formálne založený na samotnom fakte spätého hlásenia a registrácie/evidencie, a preto bol výklad i aplikácia uvedeného ustanovenia nesprávna. 51. Na podklade vyššie uvedeného tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, a preto napadnuté rozhodnutie s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd pristúpil výlučne k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ktorého úlohou v ďalšom konaní bude znova preskúmať žalobcom podané odvolanie, prihliadnuť na podmienky, ktoré upravuje § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 75/2015, tieto podmienky vyhodnotiť vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu a svoje rozhodnutie a použitú správnu úvahu dostatočne, s poukazom na aplikované právne predpisy, odôvodniť. 52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).