Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/62/2019 1019201190 23. 08. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201190.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-4Sa/62/2019 BA-4Sa/65/2019 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt B. - C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: BA-4Sa/62/2019 BA-4Sa/65/2019 I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznáva. odôvodnenie: BA-4Sa/62/2019 BA-4Sa/65/2019 I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia I 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 31.07.2018 Sociálna poisťovňa – pobočka Trnava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu rozhodovania žalovanej (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009 poistné na nemocenské poistenie v sume 59,93 EUR, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 245,00 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 81,60 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 51,50 EUR (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie I“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie I. odôvodnil tým, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že žalobca poistné a príspevky neodviedol vôbec za mesiac január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009, čím porušil ustanovenie § 128 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b), § 141 ods. 1, § 143 ods. 1 prvá veta, § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2012. Neoddeliteľnou prílohou prvostupňového rozhodnutia I je príloha obsahujúca rozpis dlžného poistného. 2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu I zo dňa 18.03.2019 uviedol, že podnikanie pod IČO: XXXXXXXX riadne ukončil v roku 2007, ako vyplýva aj zo živnostenského registra. Následne požiadal o zrušenie licencie výhradného sprostredkovateľa v Národnej banke Slovenska. Poukázal na to, že bez jeho zavinenia trvalo dva roky, kým bolo vydané rozhodnutie o zrušení licencie a keďže sa to stalo pred 12 rokmi, nemá o tom doklady. Aj keby bola pravda, že licencia nebola zrušená, išlo by
o iný subjekt, ktorý nemal predchádzajúci príjem, a teda ani povinnosť platiť poistné. Podľa žalobcu je nezákonné, že živnosť môže byť vedená aj pod rodným číslom, nie iba na IČO. Žalobca má za to, že ukončením podnikania na IČO sa všetky povinnosti spojené s IČO končia. Poukázal na zákaz retroaktivity a neprípustnosť vydania rozhodnutia po 12 rokoch. Ďalej uviedol, že ako nositeľ licencie nemal žiaden príjem, a teda ani povinnosť platiť poistné. 3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zmenila prvostupňové rozhodnutie I vo výroku tak, že vypustila text „...Vám predpisuje za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009“ a doplnila text“...Vám predpisuje za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009 (od 1. mája 2009 do 19. mája 2009)...“ a v ostatnom rozhodnutie potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie I“). Žalovaná napadnuté rozhodnutie I odôvodnila tým, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia I dospela k záveru, že rozhodnutie je potrebné zmeniť z dôvodu formálneho nedostatku vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorý však nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poistného a príspevkov. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Trnava, číslo živnostenského registra 207-17166 mala žalovaná preukázané, že žalobca bol oprávnený na výkon samostatne zárobkovej činnosti na základe živnostenského listu č. D./XXXXX-XXXXX s dňom vzniku oprávnenia dňa 01.01.2003. Žalobca ukončil činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 09.10.2007. Žalobca bol tiež v období od 04.05.2006 registrovaný v Registri finančných agentov a finančných poradcov, vedenom Národnou bankou Slovenska ako výlučný sprostredkovateľ poistenia pod registračným číslom E. XXXXXX. Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska bol zápis dňa 19.05.2009 zrušený na základe návrhu na zrušenie zápisu podaného žalobcom. Podľa žalobcu mala byť žiadosť poisťovni Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. predložená ešte v apríli 2006, ale žalovaná uvádza, že nebola opatrená pečiatkou s dátumom prijatia žiadosti poisťovňou. Z tohto dôvodu žalovaná požiadala poisťovňu Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. o poskytnutie informácie, či žalobca žiadal o zrušenie zápisu v registri sprostredkovateľov poistenia – zoznam výlučných sprostredkovateľov poistenia a k akému dátumu. Podľa vyjadrenia poisťovne žalobca žiadal poisťovňu o zrušenie jeho zápisu v registri sprostredkovateľov poistenia, žiadosť bola prijatá 11.05.2009. Následne bol Národnej banke Slovenska zaslaný návrh na zrušenie zápisu v registri výlučných sprostredkovateľov poistenia pod registračným číslom E. XXXXXX. Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. upovedomila žalobcu o tom, že jeho zápis v registri bol zrušený dňa 19.05.2009 listom zo dňa 19.05.2009, ktorý žalobca prevzal 21.05.2009. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že podľa údajov Daňového riaditeľstva SR (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo SR) účastník konania dosiahol za rok 2007 príjmy zo živnosti vo výške 359 925,00 Sk a príjmy z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou vo výške 160 097,00 Sk, t. j. vyššie ako suma ustanovená pre rok 2007 (97 200,00 Sk). Správny orgán prvého stupňa vykonal na základe údajov uvedených v systéme žalovanej porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov a zistil, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné a príspevky za obdobie január až máj 2009 nezaplatil vôbec. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia I. Žalovaná poukázala na to, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX-XX/ XXXX-F. zo dňa 21.12.2017 rozhodol, že účastníkovi konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenia dňa 09.10.2007, ale dňa 19.05.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietla a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.07.2018. Žalovaná tiež poukázala na platnosť nevyvrátiteľnej právnej domnienky o znalosti právnych predpisov, v zmysle ktorej sa predpokladá, že odvádzateľ poistného a príspevkov pozná svoje povinnosti ustanovené zákonom o sociálnom poistení. Keďže žalobca mal v rozhodnom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a príjmy žalobcu zo samostatne zárobkovej činnosti za rok 2007 boli vyššie ako zákonom stanovená suma, bol povinný odvádzať poistné a príspevky za predmetné obdobie, a preto mu správny orgán prvého stupňa predpísal poistné a príspevky za január až máj 2009. Žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom o sociálnom poistení. Ukončenie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti musí byť na účely sociálneho poistenia preukázané zánikom všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti, čo mala žalovaná u žalobcu preukázané až dňom 19.05.2009, kedy došlo k ukončeniu činnosti žalobcu ako výlučného sprostredkovateľa poistenia. Zápis v Registri finančných agentov a finančných poradcov je pre fyzickú osobu oprávnením podľa osobitného predpisu a na účely povinného sociálneho poistenia zakladá účastníkovi konania právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná poukázala na oznamovaciu povinnosť
žalobcu, ktorý neoznámil žalovanej existenciu zápisu v Registri finančných agentov a finančných poradcov v čase, keď podal odhlášku z povinného sociálneho poistenia ku dňu 09.10.2007. Skutočnosť, že žalovaná konala s časovým odstupom nebolo spôsobené nezáujmom vo veci konať, ale z dôvodu, že správny orgán prvého stupňa nemal vedomosť o relevantných skutočnostiach pre posúdenie podmienok trvania resp. nezániku sociálneho poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. K námietke premlčania žalovaná uviedla, že vo vzťahu k obdobiu, za ktoré bolo poistné predpísané, nedošlo k uplynutiu 10-ročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia. II. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia II 4. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – pobočka Trnava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona o sociálnom poistení predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009 penále v sume 438,00 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie II“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie I. odôvodnil tým, že žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať poistné a príspevky, odviedol poistné a príspevky v nižšej sume za obdobie január 2009 až máj 2009, a preto bolo rozhodnuté o predpísaní penále. Neoddeliteľnou prílohou prvostupňového rozhodnutia II je príloha obsahujúca rozpis dlžného poistného, dátum začatia kontroly, počet dní omeškania a vypočítané a predpísané penále. 5. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu II zo dňa 14.02.2019 uviedol, že podnikanie pod IČO XXXXXXXX riadne ukončil v roku 2007, ako vyplýva aj zo živnostenského registra. Následne požiadal o zrušenie licencie výhradného sprostredkovateľa v Národnej banke Slovenska. Poukázal na to, že bez jeho zavinenia trvalo dva roky, kým bolo vydané rozhodnutie o zrušení licencie a keďže sa to stalo pred 12 rokmi, nemá o tom doklady. Aj keby bola pravda, že licencia nebola zrušená, išlo by o iný subjekt, ktorý nemal predchádzajúci príjem, a teda ani povinnosť platiť poistné. Podľa žalobcu je nezákonné, že živnosť môže byť vedená aj pod rodným číslom, nie iba na IČO. Žalobca má za to, že ukončením podnikania na IČO sa všetky povinnosti spojené s IČO končia a penále mu bolo predpísané protizákonne. Poukázal na zákaz retroaktivity a neprípustnosť vydania rozhodnutia po 12 rokoch. Ďalej uviedol, že ako nositeľ licencie bez čísla IČO nemal žiaden príjem a teda ani povinnosť platiť poistné. 6. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (ďalej len „napadnuté rozhodnutie II“). Žalovaná napadnuté rozhodnutie II odôvodnila tým, že po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia II dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a súladné so zákonom. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Trnava, číslo živnostenského registra XXX-XXXXX, mala žalovaná preukázané, že žalobca bol oprávnený na výkon samostatne zárobkovej činnosti na základe živnostenského listu č. D./XXXXX-XXXXX s dňom vzniku oprávnenia dňa 01.01.2003. Žalobca ukončil činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 09.10.2007. Žalobca bol tiež v období od 04.05.2006 registrovaný v Registri finančných agentov a finančných poradcov, vedenom Národnou bankou Slovenska, ako výlučný sprostredkovateľ poistenia pod registračným číslom E. XXXXXX. Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska bol zápis dňa 19.05.2009 zrušený na základe návrhu na zrušenie zápisu podaného žalobcom. Podľa žalobcu mala byť žiadosť poisťovni Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. predložená ešte v apríli 2006, ale žalovaná uvádza, že nebola opatrená pečiatkou s dátumom prijatia žiadosti poisťovňou. Z tohto dôvodu žalovaná požiadala listom č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX poisťovňu Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. o poskytnutie informácie, či žalobca žiadal o zrušenie zápisu v registri sprostredkovateľov poistenia – zoznam výlučných sprostredkovateľov poistenia a k akému dátumu. Podľa vyjadrenia poisťovne žalobca žiadal poisťovňu o zrušenie jeho zápisu v registri sprostredkovateľov poistenia, žiadosť bola prijatá 11.05.2009. Následne bol Národnej banke Slovenska zaslaný návrh na zrušenie zápisu v registri výlučných sprostredkovateľov poistenia pod registračným číslom E. XXXXXX. Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. upovedomila žalobcu o tom, že jeho zápis v registri bol zrušený dňa 19.05.2009 listom zo dňa 19.05.2009, ktorý žalobca prevzal 21.05.2009. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné a príspevky za obdobie január až máj 2009 nezaplatil vôbec, a preto mu bolo predpísané penále v sume 438,00 EUR. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia
II. Žalovaná poukázala na to, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX-XX/XXXX-F. zo dňa XX.XX.XXXX rozhodla, že účastníkovi konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenia dňa 09.10.2007, ale dňa 19.05.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietla a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.07.2018. Žalovaná tiež poukázala na platnosť nevyvrátiteľnej právnej domnienky o znalosti právnych predpisov, v zmysle ktorej sa predpokladá, že odvádzateľ poistného a príspevkov pozná svoje povinnosti ustanovené zákonom o sociálnom poistení. Keďže žalobca mal v rozhodnom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a príjmy žalobcu zo samostatne zárobkovej činnosti za rok 2007 boli vyššie ako zákonom stanovená suma, bol povinný odvádzať poistné a príspevky za predmetné obdobie, a preto mu správny orgán prvého stupňa predpísal poistné a príspevky za január až máj 2009. Žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom o sociálnom poistení. Ukončenie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti musí byť na účely sociálneho poistenia preukázané zánikom všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti, čo mala žalovaná u žalobcu preukázané až dňom 19.05.2009, kedy došlo k ukončeniu činnosti žalobcu ako výlučného sprostredkovateľa poistenia. Zápis v Registri finančných agentov a finančných poradcov je pre fyzickú osobu oprávnením podľa osobitného predpisu a na účely povinného sociálneho poistenia zakladá účastníkovi konania právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná poukázala na oznamovaciu povinnosť žalobcu, ktorý neoznámil žalovanej existenciu zápisu v Registri finančných agentov a finančných poradcov v čase, keď podal odhlášku z povinného sociálneho poistenia ku dňu 09.10.2007. Skutočnosť, že žalovaná konala s časovým odstupom nebolo spôsobené nezáujmom vo veci konať, ale z dôvodu, že správny orgán prvého stupňa nemal vedomosť o relevantných skutočnostiach pre posúdenie podmienok trvania resp. nezániku sociálneho poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Penále je zákonom ustanovený právny následok nesplnenia odvodovej povinnosti a žalovaná je povinná predpísať penále každému platiteľovi poistného a príspevkov, ktorý porušuje odvodové povinnosti. K námietke premlčania žalovaná uviedla, že vo vzťahu k obdobiu, za ktoré bolo penále predpísané, nedošlo k uplynutiu 10-ročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov. III. Správna žaloba 7. Správnou žalobou zo dňa 28.08.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.08.2019, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutia, ako aj všetky prvostupňové rozhodnutia v tejto veci a vo veciach s ňou súvisiacich. 8. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke povinnosti platiť sociálne poistenie za rok 2009. Žalovaná podľa názoru žalobcu nesprávne interpretuje držbu licencie ako dôvod zakladajúci podnikanie ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podnikanie pod IČO: XXXXXXXX riadne ukončil v roku 2007. Uviedol, že to, že bol nositeľom licencie neznamená, že naďalej podnikal ako samostatne zárobková osoba, podnikal prostredníctvom právnickej osoby a licenciu si musel ponechať ako zodpovedná osoba, konateľ pre spoločnosť G. H., s. r. o., v prospech ktorej boli odmeny za výkony poukazované a následne riadne zdanené. Žalobca je názoru, že nemal po „zrušení IČO“, hoc aj ako nositeľ licencie, žiadny príjem, teda ani povinnosť platiť poistné. A ak by aj áno, platí pre neho ročné oslobodenie, pretože by sa jednalo o úplne iný subjekt. Zákaz retroaktivity platí aj pre žalovanú a nie je prípustné vydať rozhodnutie po 12 rokoch. Ak mala žalovaná nejaké pochybnosti, mala tak urobiť v zákonnej lehote odkedy sa o zrušení živnosti dozvedela, aj keď žalovaná tvrdí, že v tom období nemala povinnosť informovať o vzniku poistenia a poukázal na to, že po 12 rokoch už doklady nemá k dispozícii, pretože nie je povinnosť archivovať ich takú dlhú dobu. Zákaz retroaktivity podľa žalobcu nie je možné stotožňovať s inštitútom premlčania a premlčanie nenamietal. Poukázal na to, že spoločnosť G. H., s. r. o. až v roku 2009 získala ako právnická osoba licenciu a následne potom mu NBS zrušila licenciu na fyzickú osobu ako nepotrebnú. Žalobca poukázal aj na formálne nedostatky napadnutých rozhodnutí – nesprávne uvedené oslovenie, adresu a nesprávne uvádzanie IČO u v záhlaví. V roku 2018 na tam uvedenej adrese už nemal trvalý pobyt a žalovaná si podľa jeho názoru mala túto skutočnosť overiť. IV. Vyjadrenie žalovanej 9. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 28.01.2020 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol voči obom napadnutým rozhodnutiam. 10. K námietkam žalobcu, uvedeným v správnej žalobe, uviedla, že § 5 zákona o sociálnom poistení vymedzuje podmienky, za ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31.10.2010 rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby
na účely sociálneho poistenia bol výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti, iné podmienky zákon vo vtedy účinnom znení neupravoval. 11. V čase od 01.01.2003 do 09.10.2007 žalobca podnikal na základe živnostenského oprávnenia. V období po 09.10.2007 bol žalobca na účely sociálneho poistenia naďalej považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, a to na základe zápisu vo vtedajšom Registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia (pred 01.01.2007 vedenom Úradom pre finančný trh). Skutočnosť, že žalobca bol v období od 04.05.2006 do 19.05.2009 zapísaný v registri ako výlučný sprostredkovateľ poistenia pod registračným číslom E. XXXXXX, bola žalovanej na jej žiadosť potvrdená Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“), pričom NBS taktiež uviedla, že jednak zápis do registra, ako aj zrušenie zápisu v registri bolo vykonané na základe návrhu navrhovateľa – Allianz – Slovenskej poisťovne, a. s. Dňa 27.04.2018 bola žalovanej na jej výzvu doručená odpoveď Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s., v ktorej uviedla, že o zrušenie zápisu v registri požiadal sám žalobca listom jej doručeným dňa 11.05.2009. Taktiež dodala, že ona si následne splnila svoju zákonnú povinnosť a NBS zaslala predmetný návrh žalobcu na zrušenie zápisu v registri. 12. K námietke žalobcu, že samotná registrácia v registri zakladá oprávnenie na podnikanie, žalovaná poukázala na § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2005 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2006. Výlučný sprostredkovateľ poistenia je potom v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 340/2005 Z. z. oprávnený začať vykonávať sprostredkovanie poistenia odo dňa informovania navrhovateľa Úradom pre finančný trh (s účinnosťou od 01.01.2007 Národnou bankou Slovenska) o úplnosti návrhu podľa odseku 4 písm. a) predmetného zákona. Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 340/2005 Z. z. Národná banka Slovenska zruší zápis sprostredkovateľa poistenia, ak navrhovateľ podal návrh na zrušenie zápisu výlučného sprostredkovateľa poistenia a podriadeného sprostredkovateľa poistenia v registri; ak navrhovateľa o podanie návrhu na zrušenie zápisu v registri požiadal výlučný sprostredkovateľ poistenia alebo podriadený sprostredkovateľ poistenia alebo ak sa skončila platnosť zmluvy a navrhovateľ s výlučným sprostredkovateľom poistenia alebo podriadeným sprostredkovateľom poistenia neuzavrel novú zmluvu, je navrhovateľ povinný podať návrh na zrušenie zápisu týchto osôb v registri do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výlučného sprostredkovateľa poistenia a podriadeného sprostredkovateľa poistenia alebo skončenia platnosti zmluvy. Navrhovateľ je následne v zmysle § 13 ods. 5 zákona č. 340/2005 Z. z. povinný bez zbytočného odkladu oznámiť zrušenie zápisu v registri výlučnému sprostredkovateľovi poistenia alebo podriadenému sprostredkovateľovi poistenia; to neplatí, ak ide dôvody zrušenia zápisu v registri podľa odseku 1 písm. a) a b). Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovanej zrejmé, že pri zrušení zápisu žalobcu v registri navrhovateľ (Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.), ako aj NBS postupovali v zmysle zákona č. 340/2005 Z. z. 13. S poukazom na uvedené žalobca mal na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj po 09.10.2007 (zápis v registri, vedenom NBS, oprávňoval žalobcu na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v období od 04.05.2006 do 19.05.2009 a práve na základe zápisu v registri bol žalobca oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). 14. Samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. 15. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplýva, že príjmy žalobcu za rok 2007 (v sume 520 022,00 Sk; z toho príjmy zo živnosti vo výške 359 925,00 Sk a príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, vo výške 160 097,00 SK) presiahli zákonom stanovenú sumu 97 200,00 Sk, a preto žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 01.07.2008 do 19.05.2009. 16. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k rozhodnému obdobiu upravujúcom zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činných osôb v týchto prípadoch, ktoré však nemožno podľa žalovanej aplikovať v prípade žalobcu. Žalobca síce dňa 09.10.2007 ukončil svoju podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského listu sp. č. D./XXXXX-XXXXX, avšak po tomto dni bol aj naďalej oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť, a to na základe zápisu v registri, vedenom Národnou bankou Slovenska, t. j. 09.10.2007 žalobcovi nezanikli všetky oprávnenia na výkon činností a ani predmetné oprávnenie žalobca nepotreboval pre výkon činnosti v pracovnom pomere. 17. Pri predložení odhlášky zo sociálneho poistenia dňa 09.10.2007 v súvislosti s ukončením živnosti žalobca neuviedol žalovanej všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu skutočne v tej deň zaniklo povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe, a preto žalovaná odhlášku prijala. V tejto súvislosti poukázala na povinnosti žalobcu podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 18. K námietke porušenia zásady zákazu retroaktivity žalovaná uviedla, že ju v prípade žalobcu neporušila, pretože na žalobcu aplikovala právne normy platné a účinné v prejednávanom čase, t. j. v roku 2009 (konajúci orgán je povinný pri vydávaní svojich rozhodnutí vychádzať z hmotnoprávnych ustanovení na vec sa vzťahujúceho zákona, platných a účinných v posudzovanom čase). 19. Rozhodnutím č. XXX-XX/XXXX-F. zo dňa XX.XX.XXXX, Sociálna poisťovňa - pobočka Trnava, rozhodla, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 09.10.2007, ale toto povinné poistenie mu zaniklo dňa 19.05.2009. Žalobca využil svoje právo a proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Odvolací orgán následne rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 04.06.2018, prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a odvolanie zamietol. Rozhodnutie č. XXX-XX/ XXXX- F. zo dňa 21.12.2017, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie, číslo: XXXXXX/XXXX-XX nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2018. Žalobca následne nepožiadal príslušný súd o preskúmanie zákonnosti vyššie spomínaného druhostupňového rozhodnutia, resp. žalovaná o tom nemá vedomosť. V súvislosti so záväznosťou tohto rozhodnutia poukázala žalovaná na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžo/1/2015 zo dňa 28.09.2016, Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Sa/18/2017 zo dňa 08.12.2017, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 20Sa/6/2018 zo dňa 30.11.2018 a najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/5/2017 zo dňa 30.05.2018. 20. So vznikom a trvaním povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zákon o sociálnom poistení spája vznik odvodovej povinnosti, t. j. povinnosti odvádzať poistné a príspevky včas a v správnej sume. Za plnenie odvodových povinností v súlade so zákonom o sociálnom poistení zodpovedá bezprostredne povinná osoba - odvádzateľ poistného a príspevkov. Vzhľadom na skutočnosť, že si túto povinnosť nesplnil, bola pobočka Sociálnej poisťovne v zmysle § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná mu poistné a príspevky predpísať rozhodnutím. 21. Ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné a príspevky v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. včas a v správnej sume, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,00 eur. Penále je základným, zákonom ustanoveným
právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej sume alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného a príspevkov). Zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať samostatne zárobkovo činnej osobe penále za neodvedenie poistného včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného a príspevkov vôbec. 22. K ďalším námietkam žalobcu uviedla, že označenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v hlavičke prvostupňových rozhodnutí bolo správne, pretože žalobca v prejednávanom období mal na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. K uvedeniu nesprávnej adresy žalobcu v prvostupňových rozhodnutiach skutočne došlo, avšak toto nemalo vplyv na správnosť rozhodnutí. Po zistení, že žalobca sa na Sociálnej poisťovni jedinej známej adrese nezdržuje, a že u žalobcu došlo k zmene adresy jeho trvalého pobytu, rozhodnutia zaslala na túto zmenenú adresu. Uvedeným postupom Sociálnej poisťovne žalobca nebol ukrátený na svojich právach, čo je zrejmé aj z toho, že proti obom prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca včas odvolanie. Žalovaná uviedla, že v zmysle § 228 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt do ôsmich dní od zmeny týchto skutočností (žalobca však tak neurobil). 23. Na záver uviedla, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, vo veci predpísania dlžnej sumy poistného a príspevkov a vo veci predpísania penále žalobcovi za obdobie od 01.01.2009 do 19.05.2009, nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne vzťahujúcich sa k obdobiam rokov 2007 a 2008, na ktoré žalobca v správnej žalobe poukazuje (pričom však bližšie nešpecifikuje o aké rozhodnutia ide).6 BA-4Sa/62/2019 BA-4Sa/65/2019 V. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 24. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 04.03.2020 uviedol, že žalovaná len hľadá dôvody, ako ospravedlniť svoje konanie voči nemu. V ďalšom odkázal na argumentáciu, ktorú uviedol v odvolaniach a v žalobe. 25. Žalovaná sa napriek výzve k vyjadreniu žalobcu zo dňa 04.03.2020 nevyjadrila. VI. Konanie na správnom súde 26. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 27. Podľa ustanovenia § 199 ods. a písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 28. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 29. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 30. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 31. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 32. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.08.2024 (§ 137 ods. 3 SSP). VII. Aplikovaná právna úprava 33. Podľa ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“ 34. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 35. Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 36. Podľa ustanovenia § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.“ 37. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 38. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 39. Podľa § 241 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.“ VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 40. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa, ďalej 17Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 41. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 42. Súd napadnuté rozhodnutia I a II preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutí I a II (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 43. Žalobca na pojednávaní dňa 23.08.2024 uviedol, že na podanej žalobe trvá. Nemôže byť sankcionovaný len preto, že štát žiadal zápis v registri NBS pre obchodnú spoločnosť, ktorej bol
konateľom a zodpovednou osobou v spolupráci s poisťovňou Allianz. Živnosť ukončil v roku 2007 a vtedy zaniklo aj IČO. Poukázal tiež na nesprávne doručovanie prvostupňových rozhodnutí. Uviedol, že po ukončení živnosti nepokračoval ako samostatne zárobkovo činná osoba. Na otázku súdu uviedol, že si nespomína, že by proti rozhodnutiu žalovanej o určení zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia podal správnu žalobu. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím bez prítomnosti jej zástupcu. 44. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, či žalobca ukončil podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia ku dňu 09.10.2007 a z tohto dôvodu podal odhlášku z povinných poistení, v ktorej deklaroval dátum zániku povinných poistení ku dňu 09.10.2007. Ďalej nebolo sporné, že žalobca bol zapísaný v Registri sprostredkovateľov poistenia – v zozname výlučných sprostredkovateľov poistenia vedenom Národnou bankou Slovenska (ďalej aj len ako „Register“) po dátume 09.10.2007, a to až do zrušenia zápisu ku dňu 19.05.2009. Nebola tiež sporná skutočnosť, že žalobca v rozhodnom období v roku 2007 dosiahol príjmy vyššie, než je zákonom stanovená hranica pre vznik povinných poistení. Ako spornú žalobca v správnej žalobe uviedol skutočnosť, či žalobcovi zanikli povinné poistenia k dátumu 09.10.2007 a či žalobcu v súvislosti s výkonom činnosti výlučného sprostredkovateľa poistenia bolo možné považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, ako tvrdí žalovaná, alebo podľa ustanovenia § 5 písm. f) zákona o sociálnom poistení. 45. Žalobca v správnej žalobe svoju argumentáciu postavil na skutočnosti, že zápis v Registri, neznamená, že má len na základe tohto zápisu postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účel sociálneho poistenia. Žalovaná argumentovala, s poukázaním na § 12 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 340/2005 Z. z. v spojení s podmienkou podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, že žalobca mal na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 aj po 09.10.2007 (zápis v Registri, vedenom NBS, oprávňoval žalobcu na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v období od 04.05.2006 do 19.05.2009 a práve na základe zápisu v Registri bol žalobca oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.) s poukázaním na to, že osobitné rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté vo veci určenia dňa zániku nemocenského poistenia žalobcu a ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, je právoplatné a žalobca nepodal proti nemu správnu žalobu. 46. Po preskúmaní veci správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že Sociálna poisťovňa – pobočka Trnava rozhodnutím č. XXX-XX/XXXX-F. zo dňa XX.XX.XXXX rozhodla, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 09.10.2007, ale toto povinné poistenie mu zaniklo dňa 19.05.2009. Žalobca využil svoje právo a proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Odvolací orgán (Sociálna poisťovňa – ústredie) následne rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a odvolanie zamietol. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka Trnava č. XXX-XX/XXXX- F. zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2018. Žalovaná tvrdí, že žalobca nepožiadal príslušný súd o preskúmanie zákonnosti druhostupňového rozhodnutia, resp. žalovaná o tom nemá vedomosť. Žalobca túto skutočnosť v replike ani na pojednávaní nerozporoval. Ani správnemu súdu z jeho činnosti nie je známe, že by na súde bolo vedené resp. právoplatne skončené súdne konanie v takejto veci. 47. Žalobca v žalobe a v priebehu celého administratívneho a súdneho konania spochybňuje danosť jeho odvodovej povinnosti. Kľúčovým dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že v tomto konaní súd preskúmava rozhodnutia o predpísaní poistného a penále, a nie existenciu, či neexistenciu jeho odvodovej povinnosti. V tomto smere sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovanej a jej poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, s prihliadnutím aj na aktuálnu judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá jednoznačne zaväzuje správny súd v tom, že nemôže preskúmavať správne rozhodnutia, ktorých záväznosť je v čase rozhodovania o žalobe daná a týkajú sa vzniku či zániku odvodovej povinnosti žalobcu. Vzhľadom uvedené skutočnosti podľa názoru správneho súdu predmetom sporu v tomto konaní už nemôže byť otázka, kedy došlo k zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pretože táto otázka bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Sociálnej poisťovne – pobočka Trnava č. XXX-XX/XXXX-F. zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Správny súd v tomto smere odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28.09.2016, v ktorom Najvyšší súd SR v obdobnom prípade konštatoval, že „Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemohol akceptovať názor žalobkyne a krajského súdu, že jej dňa 31. júla 2007 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie, a podľa názoru najvyššieho súdu predmetom sporu v tomto konaní ani nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 31. júla 2007, pretože táto bola už právoplatne vyriešená rozhodnutím Sociálnej poisťovne z XX. XXXXX XXXX č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX v spojení s rozhodnutím žalovanej z XX. XXXXXXXXX XXXX č. XXX-XXXX-XX-XX/XXXX, ktoré boli preskúmané súdom v riadnom správnom konaní. Žalobkyňa ako i krajský súd opomenuli okolnosť, že o tejto skutočnosti bolo už právoplatne rozhodnuté.“, ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/8/2021 zo dňa 23.02.2022, ktorom kasačný súd uviedol s odkazom na predchádzajúcu judikatúru: „Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o vzniku a o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava „prvým“ rozhodnutím dňa XX.XX.XXXX, č. XXX-XX/ XXXX-F. a „druhým“ rozhodnutím č. XXX-XX/XXXX-F. tiež dňa XX.XX.XXXX, ktorými deklarovala, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo 01.07.2008 a zaniklo dňa 31.01.2012. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.11.2017. Otázka vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu, preto bola uvedenými rozhodnutiami právoplatne vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutí o vzniku a o zániku poistenia nepodal, čím sa sám pripravil o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutia súdom. Na právoplatné rozhodnutie o zániku povinného poistenia bol krajský súd povinný pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2015 z 28.09.2016).“ 48. Správny súd už preto nemohol skúmať zákonnosť vyššie uvedených správnych rozhodnutí, ktorými bolo právoplatne rozhodnuté o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu, ani postupu v správnom konaní, ktorý ich vydaniu predchádzal a obmedzil preskúmanie napadnutých rozhodnutí iba na otázku zákonnosti a postupu žalovanej pri rozhodovaní o predpísaní dlžného poistného a penále. 49. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia I a napadnutého rozhodnutia II správny súd dospel k záveru, že žalovaná si zadovážila dostatok skutkových podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí I a II, zistila vo veci dostatočne skutočný stav, napadnuté rozhodnutia I a II boli vydané v súlade so zákonom a obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 50. Žalobca v rozhodujúcom období dosiahol príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, ktorý presiahol zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období ustanovenú hranicu príjmu z podnikania, na základe ktorého bol povinný platiť poistné na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v roku 2009 do dňa zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia t. j. do 19.05.2009. Výška príjmov za jednotlivé roky za rozhodujúce obdobie vyplýva z údajov získaných od daňových orgánov. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia I je príloha, v ktorej sú špecifikované jednotlivé položky dlžného poistného a príspevkov, dátum ich splatnosti a celková suma dlžného poistného. 51. Pri určení výšky penále žalovaná postupovala v súlade s ustanovením § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom vypočítanú výšku penále správne krátila podľa ustanovenia § 240 ods. 2 veta prvá zákona o sociálnom poistení. Správny súd tiež poukazuje na prílohu, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia II, kde je uvedená podrobná špecifikácia predpísaného penále, okrem iného aj počet dní omeškania, vypočítané penále a predpísané penále. 52. Výšku predpísaného poisteného a penále nakoniec žalobca v žalobe a vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe ani nenamietal. 53. Žalobcom namietané pochybenie žalovanej, spočívajúce v nesprávnom uvedení adresy, na ktorú mu boli prvostupňové rozhodnutia I a II doručované, nespôsobujú nezákonnosť napadnutých rozhodnutí I a II ani nesprávnosť postupu správnych orgánov. Rozhodnutia mu boli následne doručované na správnu adresu a žalobca nebol ukrátený na práve podať proti uvedeným rozhodnutiam riadny opravný prostriedok, pričom žalovaná správne poukazuje na oznamovaciu povinnosť ako samostatne zárobkovo činných osôb, tak aj poistencov a príjemcov dávok (§ 227 ods. 4 a § 228 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase). 54. Žalobca tiež namietal, že vydanie prvostupňových rozhodnutí I a II a napadnutých rozhodnutí I a II po 12 rokoch je retroaktívne a podľa jeho názoru právne predpisy neumožňujú vydanie rozhodnutia po takej dlhej dobe. V tomto smere je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovanej, že žalobca si nesprávne vykladá inštitút retroaktivity. Zjednodušene povedané, retroaktivita znamená pôsobenie nového zákona spätne aj na právne vzťahy, ktoré vznikli a realizovali sa ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej
úpravy. V tejto veci však nemožno hovoriť o retroaktivite. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, ako aj v aktuálnom znení, upravuje povinnosť žalovanej predpísať poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume (§ 144 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení), pričom právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti (§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Obdobne je žalovaná povinná fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly (§ 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a právo predpísať penále sa premlčí v desaťročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa splatnosti poistného, z ktorého bolo penále predpísané (§ 240 v spojení s § 241 ods. 1 a § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Žalobca v správnej žalobe uviedol, že v správnom konaní si neuplatňoval námietku premlčania. K otázke premlčania práva predpísať poistné a práva predpísať penále správny súd upriamuje pozornosť účastníkov konania aj na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023. 55. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí I a II, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).