Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/51/2019 1019200958 30. 04. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200958.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom: Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom: Špitálska 8, Bratislava, za účasti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, C., o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/10551-0003 De zo dňa 06. septembra 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa č. PN2/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2018/26234-32 zo dňa 24. júla 2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o náhradnom výživnom“) uložil poberateľke náhradného výživného A. B. (ďalej aj ako „účastníčke konania“) povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu D. E. za obdobie od 01.01.2018 do 30.06.2018 v sume XX,XX eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 2. Svoje rozhodnutie orgán prvého stupňa odôvodnil podľa § 10 ods. 1 zákon o náhradnom výživnom a vecne tým, že bolo potrebné prehodnotiť podmienky trvania nároku na náhradné výživné vyplácané účastníčke konanie pre oprávnenú osobu za povinného otca pána A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., t. č. ÚVTOS Bratislava. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi zistil, že potvrdením č. EX 407/16 zo dna 09.07.2018 Exekútorský úrad Piešťany, súdny exekútor JUDr. F. G. v období od 26.04.2016 do 09.07.2018 vymohol výživné v sume XX,XX Eur. Na základe predložených dokladov zistil, že súdny exekútor vymohol výživné v mesiaci 01/2018 v sume XX,XX Eur, v mesiaci 02/2018 v sume XX,XX Eur, v mesiaci 03/2018 v sume XX,XX Eur, v mesiaci 04/2018 v sume XX,XX Eur, v mesiaci 05/2018 v sume XX,XX Eur, v mesiaci 06/2018 v sume XX,XX Eur. 3. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. 3C13/2008-IČS:2508208093 zo dňa 06.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2009, je povinná osoba A. E. povinný platiť na výživu dcéry D. E. sumu XXX,XX eur mesačne.
4. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany č. PN2/OHNNVaŠSD/HN/ SOC/2016/36237-0003 zo dňa 24.08.2016 bolo priznané náhradné výživné od 01.04.2016 pre oprávnenú osobu D. E. najviac vo výške 1,2 násobku životného minima pre nezaopatrené dieťa v sume XXX,XX eur mesačne. 5. V mesiaci 01/2018 bolo pre oprávnenú osobu vyplatené náhradné výživné vo výške XXX,XX eur, povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX eur - vznikol preplatok vo výške XX,XX Eur. V mesiaci 02/2018 bolo pre oprávnenú osobu vyplatené náhradné výživné vo výške XXX.XX Eur, povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX Eur - vznikol preplatok vo výške XX,XX Eur. V mesiaci 03/2018 bolo pre oprávnenú osobu vyplatené náhradné výživné vo výške XXX,XX Eur, povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX Eur - vznikol preplatok vo výške XX,XX Eur. V mesiaci 04/2018 bolo pre oprávnenú osobu vyplatené náhradné výživné vo výške XXX.XX Eur, povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX Eur - vznikol preplatok vo výške XX,XX Eur. V mesiaci 05/2018 bolo pre oprávnenú osobu vyplatené náhradné výživné vo výške XXX,XX Eur, povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX Eur - vznikol preplatok vo výške XX.XX Eur. V mesiaci 06/2018 bolo pre oprávnenú osobu vyplatené náhradné výživné vo výške XXX,XX Eur, povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX Eur - vznikol preplatok vo výške XX,XX Eur. 6. Pani B. bolo pre oprávnenú osobu poskytnuté náhradné výživné v mesiaci 01,02,03.04,05,06/2018 vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Z uvedeného dôvodu je pani B. povinná vrátiť časť poskytnutého náhradného výživného a to za mesiac 01/2018 v sume XX,XX Eur, za mesiac 02/2018 v sume XX,XX Eur, v mesiaci 03/2018 v sume XX,XX Eur, v mesiaei 04/2018 v sume XX,XX Eur, v mesiaci 05/2018 vsunie XX,XX Eur, v mesiaci 06/2018 v sume XX,XX Eur, t.j. spolu v sume XX.XX Eur. 7. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podala účastníčka konania odvolanie, v ktorom uviedla, že úrad svoje rozhodnutie odôvodnil tým. že citoval ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom Úrad vo svojom odôvodnení nekonkretizuje, ktorý z dôvodov predmetného ustanovenia je rozhodujúci pre vrátenie požadovaného náhradného výživného. V odôvodnení rozhodnutia úrad konštatuje, že povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného v mesiacoch január až jún roka 2018 v celkovej výške XX.XX EUR, pričom úrad v týchto mesiacoch vyplatil náhradné výživné mesačne vo výške XXX,XX EUR v zmysle rozsudku súdu a teda suma XX,XX EUR je preplatok, ktorý musí byť vrátený. S odôvodnením rozhodnutia sa účastníčka konania nestotožňuje. Jednotlivé finančné čiastky v mesiacoch január až jún roka 2018 vymožené exekútorom od povinnej osoby v celkovej čiastke XX,XX EUR účastníčka konania nepovažuje za zaplatenie pomernej časti výživného, tak ako to uvádza v rozhodnutí úrad, ale za splácanie zameškaného výživného k 3 0.04.2016. Exekučné konanie sa vedie pod č. Ex 407/2016 súdnou exekútorkou JUDr. F. G.. pričom aj v upovedomení o začatí exekúcie z 24.06.2016, aj v exekučnom príkaze zo dňa 18.12.2017, je v prvom rade vymoženie zameškaného výživného k 26.04.2016 vo výške XXX X,XXX EUR. Vymoženie finančných súm na základe exekučného príkazu v celkovej výške XX,XX EUR iba ponižuje zameškané výživné k 26.04.2016 a nie je možné ho považovať za preplatok na vyplácaní náhradného výživného úradom, pretože náhradné výživné nebolo vyplatené vo vyššej sume, ako patrilo. 8. Žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, svojím rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/10551-0003 De zo dňa 06. septembra 2018 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie účastníčky konania zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. 9. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 4 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o náhradnom výživnom a vecne tým, že mal z predloženej spisovej dokumentácie preukázané, že účastníčka konania dňa 27.07.2016 požiadala úrad o poskytnutie náhradného výživného pre oprávnenú osobu z dôvodu, že povinný otec A. E. si neplnil vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. 3C13/2008-IČS:2508208093 zo dňa 06.03.2009 v sume XXX,XX EUR mesačne. Súčasne požiadala aj o vyplatenie náhradného výživného za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné. Úrad na základe žiadosti a predložených dokladov posúdil splnenie podmienok nároku na náhradné výživné a rozhodol, že oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné vsunie XXX,XX EUR mesačne počínajúc dňom
01.04.2016. Dňa 02.02.2018 účastníčka konania úradu oznámila, že exekútor vymohol výživné vo výške XX,XX EUR, ktoré jej bolo vyplatené na účet dňa 16.01.2018. K prehodnoteniu trvania nároku na náhradné výživné v mesiaci júl 2018 účastníčka konania na úrad predložila výpisy z účtu preukazujúce, že súdny exekútor jej zaslal výživné vymožené od povinného otca dňa 16.01.2018 v sume XX,XX EUR, dňa 18.02.2018 v sume XX,XX EUR, dňa 21.03.2018 v sume XX,XX EUR, dňa 23.04.2018 v sume XX,XX EUR, dňa 23.05.2018 v sume XX,XX EUR, dňa 21.06.2018 v sume XX,XX EUR, t.j. spolu v sume XX,XX EUR. Uvedené potvrdil aj súdny exekútor v potvrdení zo dňa 09.07.2018 doručenom úradu dňa 12.07.2018. Rozhodnutím zo dňa 24.07.2018 úrad uložil účastníčke konania povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné v celkovej sume XX,XX EUR. Proti tomuto rozhodnutiu podala účastníčka konania odvolanie. 10. Zo spisovej dokumentácie je preukázané, že úrad poskytoval účastníčke konania v období od 01.01.2018 do 30.06.2018 náhradné výživné pre oprávnenú osobu vo výške určenej právoplatným rozsudkom súdu, t.j. v sume XXX,XX EUR mesačne. Z potvrdenia súdneho exekútora zo dňa 09.07.2018 a z výpisov z účtu predložených účastníčkou konania je tiež preukázané, že súdny exekútor zaslal účastníčke konania výživné vymožené od povinnej osoby v mesiaci január 2018 v sume XX,XX EUR, v mesiaci február 2018 v sume XX,XX EUR, v mesiaci marec 2018 v sume XX,XX EUR, v mesiaci apríl 2018 v sume XX,XX EUR, v mesiaci máj 2018 v sume XX,XX EUR. V mesiaci jún 2018 v sume XX.XX EUR, t.j. za obdobie od januára 2018 do júna 2018 spolu v sume XX,XX EUR. V prípade, ak si povinná osoba čiastočne plní vyživovaciu povinnosť, náhradné výživné sa podľa zákona o náhradnom výživnom poskytuje vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Po započítaní zaplateného výživného malo byť účastníčke konania náhradné výživné poskytnuté nasledovne: za mesiac január 2018 v sume XX,XX EUR, za mesiac február 2018 v sume XX,XX EUR, za mesiac marec 2018 v sume XX,XX EUR, za mesiac apríl 2018 v sume XX,XX EUR. za mesiac máj 2018 v sume XX,XX EUR a za mesiac jún 2018 v sume XX,XX EUR, t.j. spolu malo byť za obdobie od 01.01.2018 do 30.06.2018 vyplatené náhradné výživné v sume XXX,XX EUR. Úrad účastníčke konania vyplatil náhradné výživné spolu v sume XXX,XX EUR (6 mesiacov x XXX,XX EUR). Náhradné výživné v sume XX,XX EUR bolo vyplatené neprávom a účastníčka konania je povinná ho úradu vrátiť. 11. Účastníčka konania dňa 02.02.2018 úradu oznámila, že dňa 16.01.2018 jej súdny exekútor zaslal na účet výživné vymožené od povinného v sume XX,XX EUR. Ďalšie platby vymoženého výživného úradu neoznámila. Účastníčka konania si nesplnila povinnosti poberáte ľa náhradného výživného stanovené v § 12 ods. 1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom, keď úradu do 8 dní neoznámila, že jej súdny exekútor zasielal výživné vymožené od povinnej osoby. Úrad až z dokladov predložených účastníčkou konania k prehodnoteniu trvania nároku na náhradné výživné dňa 11.07.2018 a z potvrdenia súdneho exekútora doručeného úradu dňa 12.07.2018 o vymožení výživného dodatočne zistil, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na určenie výšky náhradného výživného za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. Z uvedeného dôvodu vznikla účastníčke konania ako poberateľke náhradného výživného za obdobie od 01.01.2018 do 30.06.2018 povinnosť vrátiť náhradné výživné vyplatené neprávom v sume XX,XX EUR. 12. Odvolací orgán nemôže vyhovieť námietke účastníčky konania uvedenej v odvolaní a výživné vymožené súdnym exekútorom v sume XX,XX EUR považovať za splácanie zameškaného výživného k 30.04.2016. Podľa potvrdenie súdneho exekútora doloženého k žiadosti o náhradné výživné súdny exekútor vymáha bežné výživné od apríla 2016 v sume XXX,XX EUR mesačne a dlžné výživné za obdobie od decembra 2012 do apríla 2016 spolu v sume XXXX,XX EUR. Neexistuje právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred bežným výživným. Práve naopak, podľa § 72 ods. 2 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak zrazená suma nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas. Keďže povinný platil výživné určené právoplatným rozhodnutím súdu čiastočne, náhradné výživné oprávnenej osobe patrilo iba vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Súdny exekútor bude naďalej od povinného otca vymáhať dlžné výživné, až do jeho úplného uhradenia. 13. Voči rozhodnutiu zo dňa 06. septembra 2018 podal protest prokurátora žalobca, ktorý vo svojom proteste uviedol, že je toho názoru, že úrad nebol oprávnený rozhodovať o vrátení sumy náhradného výživného ako vyplateného v nesprávnej výške. Nestotožňuje sa s názorom úradu, ktorý posúdil druh
vyplateného výživného (účastníčkou konania označeného ako dlžné výživné) za výživné bežné. Ďalej uviedol, že z úradných záznamov o prehodnotení nároku na náhradné výživné vyplýva, že nárok účastníčky konania jej trval a náhradné výživné jej patrilo v plnej výške tak, ako jej bolo vyplatené. Prokurátor poukazuje na skutočnosť, že zákon o náhradnom výživnom neupravil povinnosť vrátiť náhradné výživné vyplatené právom a v správnej výške, ak povinný uhradí dodatočne bežné výživné alebo dlžné výživné. Dodatočné uhradenie dlhu nemôže podľa názoru prokurátora byť dodatočným zistením zmeny skutočností rozhodujúcich na vyplácanie náhradného výživného. Prokurátor v závere protestu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžso/30/2016 zo dňa 29.11.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 5S/107/2015-48 zo dňa 19.04.2016. 14. Ústredie protestu prokurátora nevyhovelo a v súlade s ustanovením § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre spolu so spisovým materiálom ho predložilo ministerstvu ako správnemu orgánu najbližšieho vyššieho stupňa na rozhodnutie. 15. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, odbor štátnej podpory a stratégie sociálnej a rodinnej politiky svojím rozhodnutím č. 9703/2019-M_OŠPSSRP 10291/2019 zo dňa 26.02.2019 protestu prokurátora nevyhovelo. 16. Proti rozhodnutiu ministerstva č. 10291/2019, 9703/2019-M_OŠPSSRP zo dňa 26. februára 2019 krajský prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podľa § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre podal rozklad sp. zn. Kd 313/18/1100-15 zo dňa 08. marca 2019. 17. H. I., minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. l 1775/2019-M OSL zo dňa 15. mája 2019 rozklad krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. Kd/313/18/1100-1, zo dňa 8. marca 20l9 zamietol a rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí 1 rodiny Slovenskej republiky, odbor štátnej podpory a stratégie sociálnej a rodinnej politiky, č. 1020L/2019, 9703,-2019-M_OŠPSSRP zo dňa 26. februára 2019 potvrdil. II. Správna žaloba 18. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.07.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/10551-0003 De zo dňa 06. septembra 2018 v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa č. PN2/OHNNVaŠSD/ HN/SOC/2018/26234-32 zo dňa 24. júla 2018. 19. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je toho názoru, že úrad v danom prípade nebol oprávnený rozhodovať o vrátení sumy náhradného výživného ako vyplateného v nesprávnej výške, pričom môže rozhodovať len o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10 zákona o náhradnom výživnom. Vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods.1 zákona o náhradnom výživnom v prejednávanej veci nedošlo ani k jednej zo zákonom predpokladanej situácii, pri výskyte ktorej sa vyžaduje od poberateľa náhradného výživného vrátenie vyplatenej sumy, resp. časti vyplatenej sumy náhradného výživného. Účastníčka považovala sumu vyplatenú exekútorom za zaplatené dlžné výživné, s ktorým názorom je možné sa stotožniť. Žalobca sa nestotožňuje ani s postupom úradu, ktorý posúdil druh vyplateného výživného (účastníčkou označené ako dlžné výživné), za výživné bežné. Dlžné výživné vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia súdu, pre posúdenie nároku na náhradné výživné nie je rozhodujúcou skutočnosťou a potom ani jeho prípadná úhrada ho na takú nemôže povýšiť. 20. Zákon o náhradnom výživnom upravuje poskytovanie náhradného výživného, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, ktoré má naň nárok. Pokiaľ si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným súdnym rozhodnutím v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným v rozhodnutí, má nezaopatrené dieťa nárok pri splnení zákonom stanovených podmienok na náhradné výživné, ktoré úrad prehodnocuje každých šesť mesiacov. Z úradných záznamov o prehodnotení nároku na náhradné výživné vyplýva, že nárok poberateľky náhradného výživného jej trval (záznam úradu z 19.01.2018, 16.07.2018). Náhradné výživné vyplatené účastníčke jej teda patrilo v plnej výške tak, ako bolo vyplatené.
21. S poukazom na znenie § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom je zrejmé, že poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť vyplatené náhradné výživné len v prípade neprávom vyplateného náhradného výživného (alebo vo vyššej sume ako patrilo). Úrady práce sú potom oprávnené požadovať vrátenie len takéhoto nepravom vyplateného náhradného výživného (prípadne vyplateného vo vyššej sume ako patrilo). Pokiaľ poberateľ náhradného výživného nepoberá vyššie náhradné výživné aké by mu patrilo, úrad nemá oprávnenie žiadať vrátenie takéhoto náhradného výživného. Ak povinná osoba dodatočne uhradí dlžné výživné, alebo jeho časť, za takejto situácie nie je možné tvrdiť, že by poberateľ náhradného výživného toto poberal neprávom alebo vo vyššej sume ako by mu patrilo a že toto náhradné výživné by bol za takejto situácie povinný vrátiť. V danom prípade bolo účastníčke vyplatené náhradné výživné v súlade s rozhodnutím o priznaní náhradného výživného (a prehodnoteným v súlade so zákonom). Zákonodarca v zákone o náhradnom výživnom upravil povinnosť vrátiť len neprávom vyplatené náhradné výživné (§ 10 ods. 1), nie však vrátiť bežné či dlžné výživné prípadne inú náhradu za poskytnuté náhradné výživné. Zákon o náhradnom výživnom neupravil povinnosť vrátiť náhradné výživné vyplatené právom a v správnej výške, ak povinný uhradí dodatočne bežné alebo dlžné výživné (v znení účinnom do 30.06.2018). Je potrebné taktiež si uvedomiť, že poskytovanie náhradného výživného je suplovaním plnenia vyživovacej povinnosti za povinnú osobu pre dieťa za účelom zabezpečenia jeho výživy a v neposlednom rade pomoci dieťaťu. Zasahovanie do vyplácania náhradného výživného bez právneho titulu (napr. rozhodnutie o zastavení vyplácania náhradného výživného), je neprípustné. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich pre vyplácanie náhradného výživného za obdobie, za ktoré sa už vyplatilo. Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom pojednáva o dodatočnom zistení zmeny skutočností rozhodujúcich na vyplácanie náhradného výživného za obdobie, za ktoré sa už vyplatilo. Je potrebne uvedomiť si, že zákon o náhradnom výživnom neukladá a ani nepripúšťa povinnosť vrátiť náhradné výživné, ak sa zistí dodatočne zmena skutočností. Dodatočné uhradenie dlhu nemôže byť dodatočným zistením zmeny skutočností rozhodujúcich na vyplácanie náhradného výživného. Taktiež neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že došlo k duplicitnému plneniu vyživovacej povinnosti, ktoré tvrdenie považuje žalobca za účelové. Poberateľ náhradného výživného nie je povinný vrátiť náhradné výživné vyplatené právom. 22. Účastníčka má nárok na náhradné výživné v sume XXX,XX € a také jej aj bolo v označenom období vyplácané. Skutočnosť, že súdny exekútor vymohol od povinného časť sumy dlžného výživného neznamená, že účastníčke má byť uložená povinnosť vrátiť už uhradené náhradné výživné, na ktoré mala nárok a ktoré je jej vyplácané v súlade so zákonom (navyše, keď povinný má splácať aj dlžné výživné). Nedošlo tak k ani jednej podmienke na vrátenie náhradného výživného. V tomto smere žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžso 30/2016 z 29.11.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/107/2015-48 z 19.04.2016. Je taktiež potrebné uviesť, že ani prípadná úhrada dlžného výživného nemôže mať dopad na náhradné výživné. Za predpokladu splnenia hmotnoprávnych podmienok by bolo možné rozhodnúť len o zúčtovaní vyplateného náhradného výživného postupom podľa § 10 ods. 2 zákona o náhradnom výživnom, čo sa však nejedná o daný prípad, pretože obsah administratívneho spisu osvedčuje, že nárok oprávnenej osobe nezanikol a stále trvá. Preto nie je možné rozhodnúť o vrátení náhradného výživného, keďže sa nejedná o neprávom vyplatené náhradné výživné (poberateľka mala a aj má na náhradné výživné nárok). III. Vyjadrenie žalovaného. 23. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôrazňuje, že náhradným výživným štát prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, voči ktorému si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť za podmienok ustanovených v zákone o náhradnom výživnom. Štát však neplní vyživovaciu povinnosť za rodiča. Túto povinnosť má stále rodič, pretože tak povinnosť vyživovať, ako aj právo na výživné sú neprevoditeľné a nescudziteľné. Štát plní len ochrannú funkciu pre nezaopatrené deti tým, že prispieva na ich výživu za podmienok ustanovených v zákone o náhradnom výživnom. Ide však len o preddavkovú formu prispievania na výživu, čo vyplýva z autentického výkladu zákona uvedeného v dôvodovej správe. Dôvodová správa je súčasťou schváleného zákona a aj keď jej text nie je všeobecne záväzný ako text zákona, má významný interpretačný charakter, pretože je v nej vyjadrený zámer zákona, ktorý niekedy explicitne nie je zrejmý z textu zákona.
24. Preddavková forma znamená poskytnutie náhradného výživného do času, kým sa oprávnená osoba exekučným konaním (alebo dobrovoľným plnením) nedomôže plnenia výživného od povinnej osoby. Táto forma zároveň vylučuje duplicitné prispievanie na výživu - zo strany štátu a zároveň aj od povinného. Aj keď v samotnom zákone o náhradnom výživnom účinnom do 30.06.2018 nie je explicitne upravená preddavkovosť náhradného výživného (explicitná úprava je až v zákone účinnom od 01.07.2018 - § 8 ods. I), úrad má oprávnenie rozhodnúť o vrátení a zúčtovaní náhradného výživného za podmienok ustanovených v § 10 zákona o náhradnom výživnom. Skutočnosť, že preddavkovosť náhradného výživného nebola explicitne uvedená v zákone o náhradnom výživnom účinnom do 30.06.2018 (aj keď sa náhradné výživné touto formou poskytovalo), zákonodarca následne upravil v § 8 ods. I zákona o náhradnom výživnom a pre náhradné výživné poskytované do 30.06.2018 aj v § 16a ods. 2 zákona o náhradnom výživnom: ,,Náhradné výživné podľa § 2 ods. I písm. a) a ods. 2 a 3 poskytované do 30. júna 2018 sa od 1. júla 2018 považuje za preddavkovo poskytované náhradné výživné. “ V tejto súvislosti žalovaný zároveň uvádza, že účastníčka konania bola pri podaní žiadosti o náhradné výživné oboznámená o povinnosti vrátiť vymožené výživné a v zmysle úradného záznamu zo dňa 08.08.2018 bola poučená aj o skutočnosti, že zákon o náhradnom výživnom od 01.07.2018 už aj explicitne upravuje poskytovanie náhradného výživného formou preddavku. 25. Žalovaný vo vzťahu k interpretácii a aplikácii právnej normy poukazuje na význam účelu zákona vyjadrený v názore Ústavného súdu SR: ,,K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona." (nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 71/2013-36). Zároveň v tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze sp. zn. II ÚS 341/07, podľa ktorého „... Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy). “. Nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne, že úrad nie je oprávnený rozhodovať o vrátení sumy náhradného výživného ako vyplateného v nesprávnej výške, ku ktorému možno dospieť výhradne len za použitia gramatického výkladu § 5 písm. a) šiesteho bodu zákona o náhradnom výživnom v znení účinnom do 30.06.2018. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že § 5 zákona o náhradnom výživnom v znení účinnom do 30.06.2018 zveril do právomoci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať nielen o nároku na náhradné výživné, o trvaní tohto nároku, o znížení alebo zvýšení výšky náhradného výživného, o zastavení výplaty náhradného výživného, o zániku nároku na náhradné výživné, ale aj o povinnosti vrátiť nepravom vyplatené sumy náhradného výživného, a to na základe splnenia aspoň jednej z podmienok ustanovených v právnej norme § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom. 26. Pri použití systematického výkladu ustanovenia § 5 písm. a) šiesteho bodu zákona o náhradnom výživnom v znení účinnom do 30.06.2018: ,,úrad rozhoduje o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10“, žalovaný uvádza, že pod pojem neprávom vyplatené náhradné výživné je potrebné subsumovať všetky okolnosti majúce vplyv na vznik povinnosti vrátiť náhradné výživné podľa § 10 ods. I zákona o náhradnom výživnom, t. j. ak sa náhradné výživné vyplatilo vo vyššej sume ako patrilo, ak sa vyplatilo neprávom (bez právneho dôvodu), ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné, ak sa dodatočne zistí, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, ak sa dodatočne zistí, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. 27. S použitím výlučne gramatického výkladu ustanovenia § 5 písm. a) šiesteho bodu zákona o náhradnom výživnom v znení účinnom do 30.06.2018 tak, ako uvádza žalobkyňa, by nebolo možné rozhodnúť o povinnosti vrátiť náhradné výživné za preukázania splnenia podmienky vyplatenia náhradného výživného vo vyššej sume ako patrilo, dodatočného zistenia, že zanikol nárok na náhradné výživné, dodatočného zistenia, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, dodatočného zistenia, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, a to pre ich neefektívnosť (obsolentnosť). Čiastočná neefektívnosť (obsolentnosť) právnej normy § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom by súčasne mala za následok bezdôvodné obohatenie poberateľov náhradného výživného, u ktorých bolo preukázané splnenie aspoň jednej z podmienok, ktoré žalobkyňa
svojim názorom na výklad § 5 písm. a) šiesteho bodu zákona o náhradnom výživnom v znení účinnom do 30. júna 2018 vylúčila z právomoci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať o povinnosti vrátiť náhradné výživné. 28. Žalovaný k spornej otázke na interpretáciu a aplikáciu § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom namietanej žalobkyňou uvádza, že pri posudzovaní splnenia podmienok na vznik povinnosti vrátiť náhradná výživné vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo je potrebné za použitia systematického výkladu zohľadniť aj právnu úpravu určenia výšky náhradného výživného podľa § 4 zákona o náhradnom výživnom. V tejto súvislosti je potrebné uplatniť princíp logickej interpretácie § 10 ods. 1 v spojení s § 4 zákona o náhradnom výživnom „lege non distinguente nec nosírum est distinguere", teda nerozlišuje sa to, čo zákon sám nerozlišuje. Na základe použitia tohto princípu je možné konštatovať, že zákon o náhradnom výživnom v znení účinnom do 31.06.2018 nerozlišuje, či osoba povinná vyživovacou povinnosťou neuhrádza (uhrádza v časti) výživné dobrovoľným plnením alebo plnením vymáhateľným exekúciou a súčasne nerozlišuje poskytnuté výživné, teda či osoba povinná vyživovacou povinnosťou v období poskytovania náhradného výživného platila výživné titulom bežného výživného alebo platila na zročnom výživnom. 29. V prípade ak povinná osoba počas poskytovania náhradného výživného vo výške výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody (najviac vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa), dobrovoľne uhradí výživné alebo časť výživného alebo exekútor vymôže výživné alebo časť výživného od povinnej osoby a poberateľ náhradného výživného túto skutočnosť neoznámi úradu (nesplní si oznamovaciu povinnosť podľa § 12 ods. I písm. a) zákona o náhradnom výživnom), náhradné výživné sa v danom období vyplatí vo vyššej sume, ako patrilo, čo zakladá poberateľovi náhradného výživného povinnosť vrátiť náhradné výživné vyplatené vo vyššej sume ako patrilo podľa § 10 ods. I zákona o náhradnom výživnom. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že účastníčka konania dňa 27.06.2016 vlastnoručne podpísala, že bola poučená o povinnostiach, ktoré jej vyplývajú z § 12 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, t.j. o povinnosti informovať úrad v lehote 8 dní o všetkých zmenách, ktoré majú vplyv na rozhodné skutočnosti. Tak ako bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, účastníčka konania si nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť, keď v lehote 8 dní neoznámila úradu, že jej bolo v mesiacoch január až jún 2018 prostredníctvom exekútora vyplatené vymožené výživné v sume spolu XX,XX Eur. 30. K námietke účastníčky konania, s ktorou sa stotožnila žalobkyňa, že účastníčka konania považovala sumu zaplatenú exekútorom za zaplatené dlžné výživné žalovaný uvádza, že podľa § 60 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „exekučný poriadok“) v znení účinnom v čase konania v predmetnej veci, „ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné“ a podľa § 72 ods. 2 druhej vety exekučného poriadku „ak suma zrazená pri zrážkach zo mzdy nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až polom nedoplatky za skorší čas“. Z uvedeného je zrejmé, že exekútorom vymožené plnenie sa v prípade pohľadávky na výživnom vždy použije najskôr na úhradu bežného výživného, t.j. argumentácia žalobkyne v súvislosti a aplikáciou § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, že účastníčka konania považovala sumu zaplatenú exekútorom za zaplatené dlžné výživné, možno považovať za domnienku, ktorá nemá oporu v platnej a účinnej právnej úprave zákona o náhradnom výživnom a exekučného poriadku. 31. Keďže účastníčka konania riadne a včas neoznámila, že jej bolo poukázané vymožené výživné prostredníctvom exekútora v jednotlivých mesiacoch za obdobie od januára do júna 2018, náhradné výživné sa jej vyplatilo vo vyššej sume ako jej patrilo, nakoľko účastníčka konania v tomto období poberala náhradné výživné mesačne v plnej výške v sume XXX,XX eur (za bežné výživné, ktoré má povinný otec hradiť v zmysle rozsudku Okresného súdu Piešťany), ako aj bežné výživné, ktoré je poukázal exekútor, čím jej vznikol preplatok vo výške XX,XX Eur. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sžsk/2/2016 zo dňa 28. marca 2018. 32. V nadväznosti na uvedené, keďže za uvedené obdobie bolo účastníčke konania poskytnuté aj vymožené výživné, suma náhradného výživného sa určuje podľa § 4 ods. 2 zákona o náhradnom výživnom (náhradné výživné je vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu a vymoženou sumou). Čiastočne zaplatené výživné povinným otcom bolo teda
započítané v mesiaci, v ktorom bolo vymožené výživné zaslané účastníčke konania a nijak inak ho ani nie je možné započítavať a nie je možné prihliadnuť na ničím nepodložené a účelové tvrdenie účastníčky konania, že prostredníctvom exekútora bolo vymožené dlžné výživné. 33. Vo vzťahu k nesplneniu si oznamovacej povinnosti účastníčky konania podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom žalobkyňa uviedla, že nárok na náhradné výživné poberateľovi trval. Rozpor však nie je v trvaní nároku na náhradné výživné, poberateľ náhradného výživného má povinnosť informovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností, a táto povinnosť sa samozrejme viaže na trvanie nároku na náhradné výživné a teda poberateľ má túto povinnosť aj počas trvania nároku na náhradné výživné. Účastníčka konania, mala povinnosť oznámiť úradu uhradenie časti výživného prostredníctvom exekútora v mesiacoch január až jún 2018, ktoré bolo uhradené ako bežné výživné v daných mesiacoch a nesplnením tejto povinnosti spôsobila, že jej bolo náhradné výživné vyplácané vo vyššej sume, ako jej patrilo. 34. Vo vzťahu k tvrdeniu účastníčky konania, že považovala sumu vymoženú exekútorom za zaplatené dlžné výživné, ktoré len k 26.04.2016 predstavovalo sumu X.XXX,XX EUR, žalovaný uvádza, že aj napriek tomu si mala splniť svoju oznamovaciu povinnosť a oznámiť túto skutočnosť úradu v súlade s § 12 ods. 1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom. Ak by si účastníčka konania splnila oznamovaciu povinnosť, úrad by postupoval podľa § 9 ods. 3 zákona o náhradnom výživnom: „ Úrad zvýši alebo zníži náhradné výživné, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie jeho výšky, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala zmena skutočnosti rozhodujúcej na určenie jeho výšky“ a znížil by za príslušný mesiac náhradné výživné z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na určenie výšky náhradného výživného a nerozhodoval by o povinnosti vrátiť náhradné výživné vyplatené vo vyššej sume ako patrilo. Porušenie oznamovacej povinnosti podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom nie je správnym deliktom, avšak zakladá dva možné postupy úradu. V prípade, že poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť náhradné výživné podľa § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, a ktorému nárok na náhradné výživné trvá, úrad vykoná zúčtovanie podľa § 10 ods. 2 zákona o náhradnom výživnom. V prípade, že poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť náhradné výživné podľa § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, a ktorému nárok na náhradné výživné už netrvá, je povinný vrátiť náhradné výživné v lehote a spôsobom určeným v rozhodnutí úradu. V danom prípade sa nemožno odvolávať ani na legitímne očakávania účastníčky konania, nakoľko vo svojej podstate vychádzajú z porušenia právnej povinnosti účastníčky konania. Očakávania účastníčky konania tak nemožno označiť za legitímne, pretože zásah do jej subjektívnych práv (formou rozhodnutia o povinnosti vrátiť náhradné výživné vyplatené vo vyššej sume ako patrilo) nebol nepredvídateľný, nakoľko aj za splnenia oznamovacej povinnosti účastníčky konania, takýto zásah formou rozhodnutia o znížení súrny náhradného výživného za príslušný mesiac mohla účastníčka konania predvídať. IV. Vyjadrenie ďalšej účastníčky konania 35. K podanej žalobe sa vyjadrila aj ďalšia účastníčka konania, ktorá sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými krajskou prokurátorkou v podanej žalobe a nesúhlasí s výkladom ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom tak, ako ho odôvodňuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, odbor sociálnych vecí a rodiny a odvolací orgán Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, ako aj ďalšie posudzujúce orgány MPSVaR SR vo svojich rozhodnutiach. Orgány MPSVaR SR vydávajúce rozhodnutia zakladajú svoje rozhodnutia na nesprávnom názore, že exekútorom vymožené sumy dlžného výživného nie sú vymožené sumy z predchádzajúcej dlžoby povinnej osoby, ale sú vymožené sumy bežného výživného na ten konkrétny mesiac. Jednou z podmienok nároku na náhradné výživné pre oprávnenú osobu bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) v tej dobe účinného zákona, povinnosť na strane oprávnenej osoby zabezpečiť exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom a toto exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné.
36. Účastníčka konania má za to, že si predmetnú povinnosť splnila a zabezpečila si exekútora na vymáhanie pohľadávky na výživnom, tak ako je to uvedené v zákone. V zákone nie je uvedené, že exekútor má vymáhať budúce pohľadávky, ale z predmetného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) vyplýva, že má vymáhať už vzniknuté pohľadávky, teda dlžoby, respektíve zameškané výživné povinnej osoby. Exekútor vymáha pohľadávky a o vymožené sumy sa znižuje celková pohľadávka povinnej osobe. Exekučné konanie sa vedie proti povinnej osobe pod číslom EX 407/2016 súdnou exekútorkou JUDr. F. G. Exekútorský úrad Piešťany, pričom aj v upovedomení o začatí exekúcie z 24.6.2016 aj exekučnom príkaze zo dňa 18.12.2017 je v prvom rade vymoženie zameškaného výživného k 26.4.2016 pre maloletú D. čiernu vo výške X.XXX,XX EUR. Nie je teda logické odôvodňovať vymoženie nejakej finančnej čiastky od povinnej osoby, že táto exekútorom vymožená čiastka je v zmysle § 10 ods. 1 zákona neprávom vyplatené náhradné výživné v konkrétnom mesiaci alebo vyplatené náhradné výživné vo vyššej sume, ako patrilo, v tom ktorom mesiaci. 37. Z vyššie uvedených dôvodov považuje rozhodnutia orgánov MPSVaR SR o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu D. E. za obdobie od 1.1.2018 do 30.6.2018 v sume XX,XX € za neoprávnené a v rozpore so zákonom. Naviac orgán vydávajúci rozhodnutie sám podľa vlastnej ľubovôle si prispôsobuje a priraďuje exekútorom vymožené finančné čiastky z dlhu povinnej osoby v určitom mesiaci k jemu vyhovujúcim mesiacom, na ktoré potrebuje poukázať, že došlo k neprávom vyplatenému náhradnému výživnému alebo vyplateniu náhradného výživného vo vyššej sume, ako patrilo. V. Replika žalobcu 38. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, ktorý zotrváva na dôvodoch uvedených v žalobe a opätovne upriamuje pozornosť na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, v zmysle ktorého je poberateľ náhradného výživného povinný vrátiť vyplatené náhradné výživné len v prípade jeho neoprávneného vyplatenia, resp. jeho vyplatenia vo vyššej sume ako patrilo. Účastníčka však nepoberala vyššie náhradné výživné, ako by jej patrilo a takýto dôvod pre uloženie povinnosti vrátiť náhradné výživné nie je možné uplatniť ani v prípade, že povinný otec dodatočne uhradí (časť) dlžného výživného. V danom prípade je podstatnou skutočnosť, že povinný otec má dlh na výživnom, na ktorý má účastníčka nárok a ktoré výživné je povinný otec zaplatiť a vrátiť pre potreby maloletého dieťaťa. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade s poukazom na § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom nedošlo k splneniu ani jednej z podmienok, za splnenia ktorých by bola účastníčka povinná vrátiť požadovanú časť náhradného výživného. Prieči sa zásadám logiky, že ak povinná osoba dodatočne uhradí dlžné výživné (resp. jeho časť), ktoré slúži na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, matka ako poberateľka náhradného výživného je povinná v čase vyplatenia náhradného výživného túto sumu vrátiť bez ohľadu na to, že preukázateľne dlh na výživnom stále existuje a trvá. Je pritom nesporné, že v prípade vymoženia výživného od povinnej osoby exekútorom ide o zaplatenie už existujúcej pohľadávky a nie o úhradu do budúcnosti. Teda ak poberateľ náhradného výživného nepoberá vyššie náhradné výživné aké by mu patrilo, nie je dôvod žiadať vrátenie náhradného výživného. Ak povinná osoba dodatočne uhradí dlžné výživné, alebo jeho časť, za takejto situácie nie je možné tvrdiť, že by poberateľ náhradného výživného toto poberal neprávom alebo vo vyššej sume ako by mu patrilo a že toto náhradné výživné by bol za takejto situácie povinný vrátiť. VI. vyjadrenie ďalšej účastníčky konania 39. K replike žalobcu sa vyjadrila ďalšia účastníčka, ktorá zotrváva na svojom predošlom vyjadrení vo veci a opätovne zdôrazňuje, že sa stotožňuje so žalobou žalobcu. VII. Duplika žalovaného
40. K replike žalobcu sa vyjadril taktiež aj žalovaný, ktorý zotrváva na svojom predošlom vyjadrení vo veci. Zdôrazňuje, že účelom zákona o náhradnom výživnom aj v znení účinnom do 30.06.2018 je zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa a v súlade s týmto účelom zákona, štát plní ochrannú funkciu voči nezaopatreným deťom a prispieva na ich výživu prostredníctvom poskytovania náhradného výživného v prípade, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Štát pri poskytovaní náhradného výživného však neplní vyživovaciu povinnosť za rodiča (túto povinnosť má stále rodič), t.j. štát prispieva na výživu dieťaťa do času, kým sa oprávnená osoba exekučným konaním (alebo dobrovoľným plnením) nedomôže plnenia výživného od povinnej osoby. 41. V prípade, ak rodič (povinný) si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe splní a poberateľ náhradného výživného si nesplní zákonnú povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom, dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na určenie výšky náhradného výživného za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. V takomto prípade poberateľ náhradného výživného v období, za ktoré si nesplnil oznamovaciu povinnosť, poberá na nezaopatrené dieťa náhradné výživné a zároveň aj vymožené výživné, t.j. poberateľ náhradného výživného v tomto období poberá výživné nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti (vo vyššej sume ako jej patrilo). Vzhľadom na uvedené je jednoznačné, že v takomto prípade musí nastúpiť zákonná sankcia voči poberateľovi náhradného výživného, a to povinnosť vrátiť náhradné výživné podľa § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom v znení účinnom do 30.06.2018 (nezávisle od toho či poberateľ náhradného výživného takéto výživné pokladá za bežné, resp. dlžné výživné). Tak ako žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe, v predmetnej právnej veci je jednoznačne preukázané, že nakoľko účastníčka konania riadne a včas neoznámila v zmysle § 12 ods. I písm. a) zákona o náhradnom výživnom, že jej bolo poukázané vymožené výživné prostredníctvom súdneho exekútora v jednotlivých mesiacoch za obdobie od januára do júna 2018, náhradné výživné sa jej vyplatilo vo vyššej sume ako jej patrilo, t.j. účastníčka konania v tomto období poberala náhradné výživné mesačne v plnej výške v sume 106,20 EUR (za bežné výživné, ktoré má povinný hradiť v zmysle rozsudku Okresného súdu Piešťany) a zároveň aj vymožené bežné výživné, ktoré jej poukázal súdny exekútor. Súdny exekútor účastníčke konania poukázal v tomto období vymožené bežné výživné od povinného nasledovne - dňa 16.01.2018 v sume XX,XX EUR, dňa 18.02.2018 v sume XX,XX EUR, dňa 21.03.2018 v sume XX,XX EUR. dňa 23.04.2018 v sume XX,XX EUR. Dňa 23.05.2018 v sume XX,XX EUR, dňa 21.06.2018 v sume XX,XX EUR, t.j. spolu v sume XX,XX EUR. V súvislosti s poukázaním vymoženého bežného výživného účastníčke konania žalovaný uvádza, že vyjadrenia žalobkyne súvisiace s dodatočnou úhradou dlžného výživného a zaplatením už existujúcej pohľadávky účastníčke konania, nemajú právnu oporu ani v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, čo žalovaný už vysvetlil vo vyjadrení k žalobe. 42. Nakoľko účastníčka konania oznámila až v mesiaci júl 2018 (a nie v zákonom stanovenej lehote 8 dní od vzniku rozhodujúcej skutočnosti) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany poukázanie vyššie uvedených vymožených súm súdnym exekútorom, žalovaný jednoznačne konštatuje, že účastníčke konania sa náhradné výživné vyplatilo o XX,XX EUR vo vyššej sume ako jej patrilo, čím došlo k splneniu podmienok, za ktorých je účastníčka konania povinná v zmysle § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom toto poskytnuté náhradné výživné vrátiť. VIII. Relevantná právna úprava 43. Podľa § 5, písm. a/, bod 6. zákona o náhradnom výživnom, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby (ďalej len „úrad„) rozhoduje o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10. 44. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o náhradnom výživnom v znení účinnom do 30. júna 2018 oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak rodič oprávnenej osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou uložená povinnosť platiť výživné oprávnenej osobe, neplní, vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a povinná osoba nezačala platiť výživné.
45. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o náhradnom výživnom v znení účinnom do 30. júna 2018 náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a), je vo výške výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné je vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. 46. Podľa § 7 ods. 1 písm. b/ zákona o náhradnom výživnom nárok na náhradné výživné zanikne, ak povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť; za plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou. 47. Podľa § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona o náhradnom výživnom v znení účinnom do 30. júna 2018 ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili. Sumy podľa odseku 1 sa zúčtujú so sumami bežne vyplácaného náhradného výživného, ak nárok na náhradné výživné trvá. Po zúčtovaní podľa prvej vety výška bežne vyplácaného náhradného výživného nesmie byť nižšia ako minimálne výživné. Sumy podľa odseku 1 sa môžu uhradiť aj jednorazovo so súhlasom poberateľa náhradného výživného, ktorému sa vyplatili. Nárok na vrátenie náhradného výživného vyplateného neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné vyplatilo. 48. Podľa § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom v znení účinnom do 30. júna 2018 na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 60, 61 až 68 zákona o správnom konaní. 49. Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o náhradnom výživnom poberateľ náhradného výživného je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. 50. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné. 51. Podľa § 72 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky' za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. IX. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 52. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z.z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm. c/ SSP) podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového), pričom vychádzal zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.
53. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 54. Vo veci mal správny súd za preukázané, že Okresný súd Piešťany rozsudkom sp. zn. 3C/13/2008 zo dňa 06.03.2009 určil povinnému A. E. povinnosť prispievať na výživu maloletej D. E. v sume XXX,XX eur mesačne. Účastník konania A. B. dňa 27.07.2016 podala na Úrade Sociálnych vecí a rodiny Piešťany, odbore sociálnych vecí a rodiny žiadosť o náhradné výživné pre maloletú D. E.. Rozhodnutím č. PN2/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2016/36237-0003 zo dňa 24.08.2016 úrad priznal účastníčke konania náhradné výživné pre oprávnenú osobu D. E. v sume XXX,XX eur mesačne od 01.04.2016. V mesiaci júl 2018 účastníčka konania predložila orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdenie o obrate na jej osobnom bankovom účte, z ktorého bolo zrejmé, že jej bolo prostredníctvom súdneho exekútora vyplatené výživné na maloletú D. E.: dňa 16.01.2018 v sume XX,XX eur, dňa 11.07.2018 v sume XX,XX eur, dňa 21.03.2018 v sume XX,XX eur, dňa 23.04.2018 v sume XX,XX eur, dňa 23.05.2018 v sume XX,XX eur a dňa 21.06.2018 v sume XX,XX eur. Túto skutočnosť potvrdil aj súdny exekútor v potvrdení zo dňa 09.07.2018. Na základe čoho orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol dňa 24.07.2018 rozhodnutím č. PN2/OPHNNVAŠSD/HN/SOC/2018/26234-32 podľa § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 01.01.2018 do 30.06.2018 v celkovej sume XX,XX eur. 55. Účastníčka konania teda za obdobie od januára 2018 do júna 2018 poberala náhradné výživné pre oprávnenú, ktoré jej vyplatil správny orgán spolu v sume XXX,XX eur a zároveň jej v tomto období Exekútorský úrad Piešťany vymohol od povinného (otca oprávnenej) výživné v sume XX,XX eur. Účastníčka konania oznámila až v mesiaci júl 2018 (a nie v zákonom stanovenej lehote 8 dní od vzniku rozhodujúcej skutočnosti v zmysle § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o náhradnom výživnom) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany poukázanie vyššie uvedených vymožených súm súdnym exekútorom, vzhľadom na čo orgán verejnej správy prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 24.07.2018, ktorým v zmysle § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom uložil účastníčke konania povinnosť toto poskytnuté náhradné výživné vrátiť. 56. Z uvedeného potom vyplýva, že účastníčke konania bolo vo vyššie uvedenom období vyplatené náhradné výživné vo vyššej sume ako jej patrilo, v dôsledku čoho jej vznikol preplatok na náhradnom výživnom, ktoré v časti poberala neoprávnene a bez právneho dôvodu a vznikla jej povinnosť vrátiť úradu náhradné výživné v tej časti, v akej jej bolo vyplatené za uvedené obdobie neoprávnene. Súd zdôrazňuje, že zákon nerozlišuje poskytnuté výživné, teda či povinný v danom období oprávnenej platil výživné titulom bežného výživného alebo platil zročné výživné. V predmetnej veci nie je možné aplikovať vo všeobecnosti akceptovanú zásadu, že čiastočná úhrada má byť určená na splnenie dlhu najskôr splatného. Táto zásada platí v záväzkovo občianskoprávnych veciach, ale nie je možné ju aplikovať pri výživnom v zmysle zákona o rodine, čomu zodpovedá i právna úprava § 72 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý sa zaoberá vymáhaním výživného exekúciou (na porovnanie viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/2/2016 zo dňa 28.03.2018). 57. V predmetnej veci bolo potrebné vychádzať zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu, ktoré preukazujú, že v období od januára 2018 do júna 2019 bolo účastníčke konania vyplatená na náhradnom výživnom suma XXX,XX eur (6 mesiacov x XXX,XX eur). V rovnakom období však účastníčke konania platil výživné i otec oprávnenej ako povinná osoba (hoc sa jednalo o výživné vymožené súdnym exekútorom) a od januára 2018 do júna 2018 jej vyplatil sumu XX,XX eur. Za január 2018 povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX eur, za február 2018 povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX eur, za marec 2018 povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX eur, za apríl 2018 povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX eur, za máj 2018 povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX eur, za jún 2018 povinná osoba zaplatila pomernú časť výživného vo výške XX,XX eur. 58. Účastníčka konania teda za obdobie od januára 2018 do júna 2018 poberala náhradné výživné, ktoré jej vyplatil správny orgán spolu v sume XXX,XX eur a zároveň jej v tomto období zaplatil výživné i povinný spolu v sume XX,XX eur.
59. Z uvedeného potom vyplýva, že účastníčke konania bolo vo vyššie uvedenom období vyplatené náhradné výživné vo vyššej sume ako jej patrilo, v dôsledku čoho jej vznikol preplatok na náhradnom výživnom, ktoré v časti poberala neoprávnene a bez právneho dôvodu a vznikla jej povinnosť vrátiť úradu náhradné výživné v tej časti, v akej jej bolo vyplatené za uvedené obdobie neoprávnene. 60. Skutkovým základom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného je preukázanie skutočnosti, že účastníčke konania počas poberania náhradného výživného platil výživné i povinný (otec oprávnenej). V administratívnom spise sa nachádza dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, teda pre vydanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 01.01. 2018 do 30.06. 2018 v sume XX,XX eur. 61. K námietke žalobcu v podanej žalobe, že nedošlo k naplneniu žiadnej zo skutkových podstát uvádzaných v § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, na základe ktorých by účastníčke konania vznikla povinnosť vrátiť už vyplatené náhradné výživné, správny súd uvádza, že § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vymedzené náležitosti výroku rozhodnutia správneho orgánu a tieto náležitosti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spĺňa. Vo výroku jeho rozhodnutia je označená právna norma, ako aj konkrétne ustanovenie zákona na základe ktorej správny orgán uložil účastníčke konania pani A. B. povinnosť vrátiť náhradné výživné a pokiaľ i neuviedol priamo právny dôvod, toto nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia. 62. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom toho, že úrad v tomto prípade ani nie je oprávnený rozhodovať o vrátení výživného ako vyplateného v nesprávnej výške, tunajší súd poukazuje na § 10 ods. 1, 2, 3 zákona o náhradnom výživnom ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili. 63. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgánu štátnej správy rozhodovať nielen o nároku na náhradné výživné podľa § 2, o trvaní tohto nároku, o znížení alebo zvýšení výšky náhradného výživného podľa § 9 ods. 3 a 4, o zastavení výplaty náhradného výživného podľa § 9 ods. 1 a 2, o zániku nároku na náhradné výživné podľa § 7, ale aj o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10 (§ 5 písm. a/), a to na základe preukázania splnenia podmienok ustanovených v právnej norme § 10 ods. 1, v zmysle ktorej právnej úpravy poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili, ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné, alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise nerozoznáva, či osoba povinná vyživovacou povinnosťou (ne)uhrádza výživné dobrovoľným plnením alebo plnením vymáhateľným exekúciou. 64. V zmysle právnej úpravy zákona o náhradnom výživnom úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je orgán štátnej správy na úseku práce, sociálnych vecí a rodiny a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o povinnosti poberateľa náhradného výživného vrátiť náhradné výživné alebo jeho časť, ktoré mu bolo vyplatené neprávom alebo mu bolo poskytnuté vo vyššej sume, ako mu patrila. Za tým účelom zákonodarca priznáva úradu oprávnenie prehodnocovať splnenie zákonných podmienok pre ďalšie poberanie náhradného výživného, a súčasne mu ukladá povinnosť zaobstarať si dostatok skutkových poznatkov preukazujúcich, že náhradné výživné bolo poberateľovi vyplatené bez právneho dôvodu v celosti alebo v časti ako mu patrila, v zmysle právnej úpravy zákona o náhradnom výživnom. Z uvedenej právnej úpravy súčasne vyvstáva zákonná povinnosť poberateľa náhradného výživného oznamovať úradu všetky skutočnosti vo vzťahu k priznanému nároku na náhradné výživné (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/22/2019 zo dňa 24.06.2020). 65. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c/ SSP tak, že účastníkom konania (vrátane ďalšieho účastníka konania) právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).