Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/30/2019 1019200660 25. 07. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200660.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXX XXXX, bytom C. XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 7. marca 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 7. marca 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietla žalovaná odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18. decembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci nároku na nemocenskú dávku podľa ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na materské v období od 22. októbra 2018. 2. Žalovaná založila napadnuté rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých si žalobca uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 22. októbra 2018 z poistného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa E. F. – G. H. (ďalej len „zamestnávateľ“). Na žiadosti o materské zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 22. októbra 2018 a naposledy pracoval 21. októbra 2018. 3. Ku žiadosti o materské žalobca predložil: - rodný list dieťaťa; - dohodu otca s matkou o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca od 22. októbra 2018, datovanú 16. októbra 2018; - potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku č. D./I. z 29. októbra 2019 z ktorého vyplýva, že matka dieťaťa poberala rodičovsky príspevok od 1. septembra 2018 do 31. októbra 2018 z dôvodu uplatnenia nároku na materské druhou oprávnenou osobou od 22. októbra 2018 4. Pobočke žalovanej boli ďalej predložené: - pracovná zmluva uzatvorená dňa 23. mája 2016 medzi žalobcom a zamestnávateľom s nástupom do práce dňa 23. mája 2016, druh práce: predavač, miesto výkonu práce: prevádzka E. F., G. XX, D., pracovný čas je 42,5 hodín týždenne, základná mesačná mzda bola stanovená vo výške 406,- eur + variabilné zložky mzdy; - pracovná zmluva uzatvorená dňa 22. októbra 2018 medzi žalobcom a zamestnávateľom s nástupom do práce dňa 22. októbra 2018, druh práce: koordinátor internetového predaja, miesto výkonu práce:
prevádzka E. F., G. XX, D., pracovný čas je 42,5 hodín týždenne, základná mesačná mzda bola stanovená vo výške 500,- eur + variabilné odmeny do 1000,- eur; 5. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej bol žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec u zamestnávateľa od 23. mája 2016 a súbežne bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec u toho istého zamestnávateľa od 22. októbra 2018. Zamestnávateľ dňa 19. októbra 2018 informoval žalovanú o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 22. októbra 2018 a zároveň o skutočnosti, že žalobcovi dňa 22. októbra 2018 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Z informačného systému zároveň vyplynulo, že matka dieťaťa čerpá rodičovskú dovolenku od 13. októbra 2018. 6. Žalovaná vo vzťahu ku právnemu posúdeniu nároku na materské uviedla, že materské je nemocenskou dávkou ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku, o. i., materstva. Inými slovami, ide o kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v materstva. V tejto súvislosti odkázala na ustanovenie § 30 a § 49 1 zákona č. 461/2003 Z. z. z ktorých vyplýva, že podmienkami nároku na materské je podmienka existencie poistenia resp. plynutia ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie materského, absencia príjmu v období starostlivosti o dieťa, prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom (vyžaduje sa dohoda s matkou dieťaťa), vek dieťaťa, najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. 7. Žalovaná vo vzťahu k splneniu podmienok konštatovala, že nie je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobcom. Na účely posudzovania splnenia podmienok prevzatia starostlivosti o dieťa nemožno použiť právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z. z.“) ktorý počíta so starostlivosťou poskytovanou inou fyzickou alebo právnickou osobou. Rodičovský príspevok je totižto štátnou sociálnou dávkou a nie nemocenskou dávkou. Jeho účel je teda odlišný ako aj podmienky na jeho priznanie. 8. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti na účely nároku na materské je splnená, ak otec fakticky a nielen formálne prevezme dieťa do starostlivosti. Spravidla preto preruší pracovnú činnosť, aby sa o dieťa mohol starať (hoci zákon nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovného vzťahu ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské avšak iba za predpokladu splnenia podmienky súčasného poskytovania starostlivosti popri výkone pracovnej činnosti). V takomto prípade je potom naplnený účel nemocenského poistenia podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.. Pokiaľ sa naďalej o dieťa stará matka alebo iná osoba a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, rodičovská dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti je iba fiktívna. 9. Žalovaná z príloh mesačných výkazov poistného za sociálne poistenie a príspevkov na starobného dôchodkové poistenie zaslaných zamestnávateľom zistila, že vymeriavací základ z ktorého žalobca platil poistné za mesiace október 2018 bol vo výške 1.006,67 eur, za mesiac november 2018 1.309,70 eur, za mesiac december 2018 1.534,41 a za január 2019 1.343,71 eur. Z predložených pracovných zmlúv ďalej vyplynulo, že žalobcov pracovný čas bol nezmenený tak podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa 23. mája 2016 ako aj tej novej uzavretej dňa 22. októbra 2018 v rozsahu 42,5 hodín týždenne. Manželka žalobcu sa do pracovného procesu nevrátila. 10. Z okolností prípadu žalovaná usúdila, že žalobca prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a teda nesplnil podmienku ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.. Naďalej totiž vykonáva pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom u zamestnávateľa, u ktorého súčasne čerpá rodičovskú dovolenku. II. Správna žaloba 11. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 12. Žalobca namietal nesprávnosť záveru žalovanej, že mu nemožno priznať nárok na materské z dôvodu, že nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti (hoci s matkou dieťaťa uzavrel dohodu o prevzatí starostlivosti o dieťa a táto sa nevrátila do pracovného procesu) a to s poukazom na to, že naďalej vykonával pracovnú činnosť za ktorú dosahoval príjem a to bez úpravy pracovného času. 13. Podľa jeho názoru právne posúdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí nemá oporu v § 49 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z tam uvedených podmienok nevyplýva, že by otec dieťaťa nemohol vykonávať pracovnú činnosť a rovnako nevyplýva, že by sa matka musela vrátiť do pracovného procesu. 14. Žalobca ďalej dôvodil, že keďže pojem starostlivosti o dieťa nemá vlastnú definíciu v rámci zákona č. 461/2003 Z. z., je potrebné vychádzať z tej obsiahnutej v zákone č. 571/2009 Z. z.. Starostlivosť preto
možno poskytovať osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby či právnickej osoby. Takémuto výkladu svedčí aj fakt, že s účinnosťou od 1. januára 2011 bola povinnosť osobnej starostlivosti ako podmienka priznania nároku na materské vypustená. Na tomto základe preto nie je nevyhnuté zanechať pracovnú činnosť za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa osobne. Účelom novely bolo umožniť rodičom, aby aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. 15. V neposlednom rade žalobca poukázal za diskriminačný rozmer postupu žalovanej, pretože je všeobecne známe, že matkám bežne poskytuje príspevok, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. III. Vyjadrenie ku správnej žalobe 16. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Po úvodnej rekapitulácii skutkového stavu žalovaná rámcovo ozrejmila, že cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku zákonom predvídaných sociálnych udalostí, majúcich za následok nemožnosť výkonu práce alebo pokles pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorého je poistení pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva alebo materstva. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa poskytuje za podmienok ustanovených zákonom z nemocenského poistenia. Je opakujúcou sa peňažnou dávkou, ktorá nahrádza mzdu alebo plat. Je teda hmotným zabezpečením žien alebo otcov v čase, kedy nemôžu pracovať, resp. keď spoločnosť uznáva že nemajú pracovať pre tehotenstvo alebo po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa. Nemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej služby je základom pre vznik nároku na všetky dávky nemocenského poistenia. 17. Ďalšou podmienkou pre vznik nároku na nemocenskú dávku je podmienka absencie príjmu ustanovená v § 30 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná zistila, že žalobcovi u zamestnávateľa G. H. – E. F. vzniklo nemocenské poistenie dňa 23. mája 2016 a dňa 22. októbra 2018 začal čerpať rodičovskú dovolenku a nedosahoval príjem. Žalobca zároveň s tým istým zamestnávateľom uzatvoril novú pracovnú zmluvu a od 22. októbra 2018 začal z tohto nového pracovnoprávneho vzťahu dosahovať príjem. Takéto konanie možno považovať za obchádzanie zákona č. 461/2003 Z. z.. Za takejto situácie nemohlo dôjsť k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. 18. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa pojmu starostlivosť žalovaná zdôraznila, že materské a rodičovský príspevok sú dve úplne rozdielne dávky a nemožno podmienky na ich poskytnutie. Materské má právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 461/2003 Z. z. zatiaľ čo rodičovský príspevok je upravený v zákone č. 571/2009 Z. z., pričom tieto dva zákony majú rovnakú právnu silu a neexistuje medzi nimi vzťah generálneho právneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie úprav a používanie pojmov a definícií. Na účely rodičovského príspevku možno starostlivosť vykladať ako takú, ktorá je vykonávaná aj inou osobou, avšak na účely materského sa musí jednať o starostlivosť vykonávanú priamo osobou uplatňujúcou si nárok na materské práve z dôvodu výkonu starostlivosti o dieťa. 19. Účelom zákonodarcu bolo teda „odškodňovať“ iba skutočnú starostlivosť o dieťa a tú možno poskytovať iba za predpokladu úpravy pracovných podmienok. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a zamestnávateľom G. H. – E. F. z 22. októbra 2018 vyplýva, že pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 42,5 hodín týždenne, t. j. na plný úväzok s miestom výkonu práce v E. F., G. XX, D.. Takéto pracovného podmienky neumožňujú súčasné poskytovanie starostlivosti o dieťa. Žalobca teda nemohol prevziať dieťa fakticky do svojej starostlivosti. 20. Žalovaná poprela, že by voči žalobcovi postupovala diskriminačne, pretože ten mal na rozdiel od matky ktorá dieťa porodila, možno si určiť sám dátum poistnej udalosti, t. j. dátum prevzatia dieťaťa do starostlivosti a tým pádom si mohol zabezpečiť životnú situáciu tak, aby starostlivosť mohol riadne prevziať. Rovnako nevidela diskrimináciu ani v jej postupe, kedy nároky na materské vyhodnocovala individuálne a teda jej rozhodovacia prax sa líšila. Na toto mieste poukázala na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 21. marca 2019 v ktorom sa stotožnila s názorom, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Žalovaná preto od septembra 2018 kladie dôraz na dôslednejšie posudzovanie podmienok nároku na materské v záujme eliminovania prípadov súvisiacich s obchádzaním zákona č. 461/2003 Z. z.. S názorom ktorý je vyjadrený aj v napadnutom rozhodnutí sa prierezovo stotožnili aj ostatné správne súdy v rozsudkoch, ktoré príkladmo menovala.
21. Vo vzťahu k doplneniu podmienky nepriznania nároku na materské v napadnutom rozhodnutí, t. j. , že matka dieťaťa sa nezaradila naspäť do pracovného procesu žalovaná uviedla, že jednalo sa iba o podporný dôkaz o celkovej rodinnej situácii žalobcu. 22. Záverom žalovaná poukázala na v poradí druhý uplatnený nárok žalobcu na materské na ďalšie dieťa, ktorý mu bol priznaný, keďže z novej pracovnej zmluvy, ktorú predložil, vyplynulo, že jeho pracovný čas bol upravený a dosahoval nižšiu mzdu ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 2 písm. a) zákona 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (13. marca 2019) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 23. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 citovaného zákona zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 24. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/30/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/30/2019. Podľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Správny súd preto v konaní postupoval podľa SSP v znení účinnom do 30. júna 2023. 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 26. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 25. júla 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 27. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci nepriznania nároku na materské inému poistencovi – otcovi, v období od 22. októbra 2018. Dôvodom bolo neosvedčenie, že by žalobca ako otec dieťaťa, ho reálne prevzal do jeho osobnej starostlivosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu žalobca namietal, že žalovaná nesprávne právne posúdila podmienku osobnej starostlivosti o dieťa otcom pre priznanie nároku na materské. 28. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou vyplýva, že žalobca požiadal dňa 19. októbra 2018 o materské ako iný poistenec z poistného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa E. F. – G. H., od 22. októbra 2018, pričom naposledy pracoval dňa 21. októbra 2018. 29. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú - rodný list dieťaťa - dohoda otca s matkou dieťaťa o prevzatí ich dieťaťa do starostlivosti otca datovaná 16. októbra 2018; - potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 29. októbra 2018 č. sp. D./B., Že matka dieťaťa poberala od 1. septembra 2018 do 31. októbra 2018 rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa z dôvodu uplatnenia si nároku na materské druhou oprávnenou osobou do 22. októbra p018. - Pracovná zmluva s G. H. – E. F. ako zamestnávateľom uzatvorená dňa 23. mája 2016, s nástupom do práce dňa 23. mája 2016, druh práce: predavač, miesto výkonu práce: prevádzka E. F., G. XX, D., pracovný čas je 42,5 hodín týždenne, základná mesačná mzda bola stanovená vo výške 406,- eur + variabilné zložky mzdy; - pracovná zmluva s G. H. – E. F. ako zamestnávateľom uzatvorená dňa 22. októbra 2018 s nástupom do práce dňa 22. októbra 2018, druh práce: koordinátor internetového predaja, miesto výkonu práce: prevádzka E. F., G. XX, D., pracovný čas je 42,5 hodín týždenne, základná mesačná mzda bola stanovená vo výške 500,- eur + variabilné odmeny do 1000,- eur; - prehľad predpisov a platieb poistného za obdobie od mája 2016 do januára 2019; - emailová komunikácia medzi žalovanou a zamestnávateľom matky z ktorej nevyplýva, že matka je od 13. októbra 2018 na rodičovskej dovolenke. 30. Medzi účastníkmi konania nie je sporná skutková okolnosť, že žalobca bol aj po prevzatí dieťaťa do jeho starostlivosti odo dňa 22. októbra 2018 zamestnaný u svojho pôvodného zamestnávateľa. Čo sa týka jeho pracovného času, pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti mal pracovný úväzok 42,5 hodín týždenne a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti mal pracovný úväzok taktiež 42,5 hodín týždenne. Jeho miesto výkonu práce zostalo nezmenené t. j. prevádzka E. F., G. XX, D.. Čo sa týka jeho platových pomerov, pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti mal dohodnutú mzdu vo výške 406,- eur + variabilné zložky mzdy a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti bola mzda stanovená vo výške 500,eur + variabilné odmeny do 1000,- eur. Aj jeho vymeriavacie základy v období po prevzatí dieťaťa do starostlivosti zostali nezmenené, resp. v niektorých prípadoch dokonca mierne vzrástli. Zatiaľ čo napríklad v mesiaci september 2017 mal vymeriavací základ 881,82 eur, v mesiaci október 2017 to bolo 1.039,81 eur, v mesiaci november 2017 mal vymeriavací základ 1.316,64 eur, v mesiaci december 2018 mal vymeriavací základ 1.440,64 eur a v mesiaci január 2018 mal vymeriavací základ 1.066,95 eur, po prevzatí dieťaťa do starostlivosti mal vymeriavacie základy za mesiace október 2018 vo výške 1.006,67 eur, za mesiac november 2018 vo výške 1.309,70 eur, za mesiac december 2018 1.534,41 a za január 2019 vo výške 1.343,71 eur. 31. Z uvedeného vyplýva, že rozsah pracovnej činnosti pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti žalobcu je totožný. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nemal úbytok na svojich príjmoch v dôsledku starostlivosti o dieťa, keďže tieto sú porovnateľné s príjmami pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. 32. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaniami žalovanej vo vzťahu k charakteru a účelu materskej dávky ako nemocenskej dávky. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia, pričom ide o opakujúcu sa peňažnú dávku, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Nemocenská dávka plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, resp. u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade
straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku materstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. 33. Osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti (v danom prípade otec), je pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľná. Na podporu uvedeného výkladu účelu dávky správny súd poukazuje aj na znenie bodu 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.“ 34. Výkladom poskytnutým v predchádzajúcom bode sú rozptýlené akékoľvek námietky žalobcu, že zámerom zákonodarcu bolo umožniť rodičom počas poberania materského prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Tento účel zákonodarca nesledoval. 35. Podľa názoru správneho súdu v každom konkrétnom prípade rozhodovania o materskom, ktoré si uplatňuje iný poistenec, je potrebné dokazovanie zamerať na zistenie zmeny statusu poistenca pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a po prevzatí, a to jednak z pohľadu, či po prevzatí dieťaťa skutočne dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť on sám, čoho ukazovateľom je, či došlo k zmene jeho pracovnej činnosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a tiež sa zamerať na zistenie, či došlo v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou k strate alebo zníženiu jeho príjmu, teda či došlo k zmene jeho príjmu v porovnaní s príjmom dosahovaným pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti. V prejednávanom prípade porovnaním obsahu pracovných zmlúv a dosahovaných príjmov takáto zmena preukázaná nebola a napokon, žalobca ani netvrdil, že by sa o dieťa fakticky staral, práve naopak, z jeho vyjadrení vyplýva, že k prevzatiu starostlivosti o dieťa došlo čisto formálne a teda fiktívne. 36. Z tohto dôvodu žalovaná správne dospela k záveru, že v danom prípade samotným uzavretím dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa. Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade po prevzatí dieťaťa do starostlivosti riadne pracoval v rovnakom rozsahu ako tomu bolo pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a z tohto dôvodu nemal stratu alebo zníženie príjmu oproti jeho príjmom pred prevzatím dieťaťa, potom neboli splnené podmienky pre priznanie materského. 37. Vo vzťahu ku žalobcom vzneseným námietkam ohľadom výkladu pojmu starostlivosť správny súd dospel k záveru o ich nedôvodnosti. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu prezentovanom v správnej žalobe, že pojem starostlivosť je potrebné vykladať zhodne s pojmom riadna starostlivosť v zmysle zákona č. , ktorý umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby. Pojem riadna starostlivosť, zavedený zákonom 571/2009 Z. z., umožňujúci zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, upravené v rôznych zákonoch, ktoré nie sú vo vzťahu subsidiarity a sú si navzájom rovnocenné. Terminológiu ktorú oba zákony používajú nemožno zamieňať. Správny súd zastáva názor, že pojem starostlivosť je potrebné vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky poskytovania osobnej starostlivosti svedčí aj znenie ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské. 38. Zároveň z vyššie uvedených dôvodov, z ktorých okrem iného vyplýva rozdielna právna úprava materskej a rodičovského príspevku a najmä rozdielny účel tej ktorej dávky, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku diskriminácie vo vzťahu k matkám, ktorým napriek tomu, že vykonávali pracovnú činnosť, príspevok žalovaná bežne priznala. 39. Navyše, pokiaľ by žalobca namietal, že žalovaná priznáva matkám materské (na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že žalobca výslovne namietal priznávanie rodičovského príspevku) napriek ich zaradeniu do pracovného procesu, takýto záver by samozrejme bol v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z.. Aj v prípade matky, pokiaľ poberá materské, sa totiž
vyžaduje jej osobná starostlivosť o dieťa. Pokiaľ by sa o dieťa osobne nestarala, napr. preto, že by vykonávala zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, resp. že by umiestnila dieťa do predškolského zariadenia, uvedené by bolo dôvodom na prehodnotenie jej nároku na materské. Žalobca však žiadne konkrétne prípady, kedy by žalovaná postupovala načrtnutým spôsobom neprezentoval, pričom ani správnemu súdu takéto prípady nie sú známe. 40. Vo vzťahu k námietke, že zákon č. 461/2003 Z. z. pre priznanie materského explicitne nepredpokladá aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, správny súd s ním súhlasí do tej miery, že pracovnú činnosť môže vykonávať iba v rozsahu, ktorý mu nebráni v poskytovaní osobnej starostlivosti dieťaťu. V praxi však tieto dve možno len ťažko skĺbiť. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 23. mája 2016 ako aj z pracovnej zmluvy uzatvorenej 22. októbra 2018 vyplýva, že obe sú obsahovo totožné čo do pracovných podmienok ohľadom miesta výkonu práce, ktorým je prevádzka zamestnávateľa, dohodnutého pracovného času 42,5 hodín týždenne, pričom v novej pracovnej zmluve si žalobca so zamestnávateľom dokonca dohodol lepšie platové podmienky. 41. Podľa názoru správneho súdu si žalobca ku dňu podania žiadosti o materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda, že by riadne prevzal starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa. Napokon, jeho námietky smerovali výlučne ku nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nie ku nesprávne resp. nedostatočne zistenému skutkovému stavu zo strany žalovanej, v dôsledku čoho správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 42. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.