Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/13/2019 1019200235 13. 09. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200235.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobkyni starobný dôchodok od 22.07.2017 v sume 217,70 EUR mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení jej zvýšila starobný dôchodok od 01.01.2018 na sumu 226,70 EUR (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 zákona o sociálnom poistení dňa 22.07.2017. K tomuto dňu získala 8 988 dní (24 rokov a 228 dní) obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou prvostupňového rozhodnutia. Suma starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 2. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 05.11.2018 namietala, že jej starobný dôchodok bol vypočítaný za obdobie 24 rokov dôchodkového poistenia z priemerného osobného mzdového bodu určeného za kalendárne roky 1974 až 1995. Doba služobného pomeru a dosiahnuté zárobky v služobnom pomere jej neboli pre výšku starobného dôchodku zohľadnené z dôvodu, že získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Žalobkyňa nesúhlasila s takýmto spôsobom výpočtu starobného dôchodku, pretože suma dôchodku bola určená z minimálnych zárobkov, ktoré dosiahla v začiatkoch jej pracovnej činnosti. Považovala za nespravodlivé, že v jej prípade sa nepostupovalo rovnakým spôsobom ako u výsluhových dôchodcov, ktorí nezískali potrebnú dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme a v ich prípadoch sa doba služby a výška zárobkov zohľadnila pre výpočet celkovej sumy starobného dôchodku. Výška dôchodku sa potom určila v pomernej výške doby civilného zamestnania a doby služby. Z tohto dôvodu žiadal, aby pri určení výšky jej starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia boli do doby dôchodkového
poistenia započítané aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Po takomto stanovení výšky starobného dôchodku za celé obdobie jej pracovnej činnosti možno sumu starobného dôchodku určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) v pomernej časti, zodpovedajúcej dobe jej dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní. Iný postup považuje za diskriminačný v porovnaní s poberateľmi výsluhových dôchodkov, ktorí nezískali potrebnú dobu zamestnania vo všeobecnom systéme. 3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej. 4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že z obsahu spisu a z rozhodnutia D. A. D. zo dňa 26.06.2018 vyplýva, že žalobkyni bol od 01.06.2018 priznaný výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok jej bola zhodnotená doba služobného pomeru v D. A. D. od 15.05.1996 do 31.12.1999 (3 roky a 231 dní) v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 31.05.2018 (18 rokov a 156 dní) v III. kategórii funkcií. Keďže dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií nezískala v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bolo zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Pretože žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len ako „Dohovor“). V prípade žalobkyne takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie služby zaradené do I. kategórie funkcií nezískala v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku. V odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok a jeho sumu. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 15.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.02.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že správny orgán prvého stupňa prvostupňovým rozhodnutím rozhodol o jej žiadosti o starobný dôchodok tak, že jej od 22.07.2017 t. j. od dovŕšenia dôchodkového veku priznal starobný dôchodok v sume 209,50 EUR, so zvýšením v sume 217,70 EUR. Starobný dôchodok bol vypočítaný za obdobie 24 rokov dôchodkového poistenia z priemerného osobného mzdového bodu určeného za kalendárne roky 1974 až 1995. S takto určenou výškou starobného dôchodku nesúhlasí, lebo jeho suma bola určená z minimálnych zárobkov, ktoré dosiahla v začiatkoch jej pracovnej činnosti a nebola zohľadnená doba služobného pomeru a v ňom dosiahnuté zárobky, pretože získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Žalobkyňa uviedla, že v jej prípade sa nepostupovalo rovnako, ako u výsluhových dôchodcov, ktorí nezískali potrebnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme a ktorým sa doba služby aj dosiahnuté zárobky zohľadnili pre výpočet celkovej sumy starobného dôchodku. Následne sa výška ich starobného dôchodku určila v pomernej výške doby zamestnania vo všeobecnom systéme a doby služby. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobkyňa o rovnaký postup aj pri výpočte jej starobného dôchodku a určenie sumy dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru v pomernej časti, zodpovedajúcej dobe jej zamestnania /dôchodkového poistenia/ vo všeobecnom systéme. Poukázala tiež na chybu vo výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom je nesprávne uvedené, že sa rozhoduje vo veci invalidného dôchodku. Podľa názoru žalobkyne sa žalovaná s jej námietkami nevysporiadala a napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázala tiež na to, že žalovanou deklarované zosúladenie praxe so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR nezodpovedá skutočnosti, keďže Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach výslovne uviedol, že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby rozsahu pre zachovanie dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii bola doba výkonu služby hodnotená (sp. zn. 9So/46/2015, sp. zn. 9So/136/2014). Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru sa
vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku nepovažoval Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach za správny a nevyplýva z judikatúry. Postup žalovanej považuje žalobkyňa za nesprávny a diskriminačný v porovnaní s poberateľmi výsluhových dôchodkov, ktorí nezískali potrebnú dobu zamestnania/poistenia vo všeobecnom systéme a bola im doba služby ako aj výška hrubých zárobkov pre výpočet celkovej sumy starobného dôchodku zohľadnená. III. Vyjadrenie žalovanej 7. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 16.05.2019, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím a má za to, že napadnuté rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. 8. Žalovaná uviedla, že s námietkami žalobkyne, uvedenými v žalobe, sa nestotožňuje z nasledujúcich dôvodov. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 16.07.2018 požiadala o starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 22. júla 2017. Dôchodkový vek ženy, ktorá vychovala dve deti a 55 rokov veku dosiahla dňa 22.07.2011, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov. V súlade s uvedeným dosiahla žalobkyňa dôchodkový vek 22.07.2017. K 22.07.2017, teda ku dňu, od ktorého žalobkyňa žiadala priznať starobný dôchodok, získala 8 988 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 24 rokov a 228 dní. 9. Z obsahu spisového materiálu a z rozhodnutia D. A. D. zo dňa 26.06.2018 vyplýva, že žalobkyni bol od 01.06.2018 priznaný výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok jej bola zhodnotená doba služobného pomeru v D. A. D. od 15.05.1996 do 31.12.1999, t. j. 3 roky a 231 dní v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 31.05.2018, t. j. 18 rokov a 156 dní v III. pracovnej kategórii. 10. Námietka žalobkyne, že v napadnutom rozhodnutí sa generálny riaditeľ žalovanej žiadnym spôsobom nevysporiadal so vznesenou námietkou nesprávneho právneho posúdenia jej nároku na starobný dôchodok, je nedôvodná z nasledovných dôvodov: Pretože dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií žalobkyňa nezískala v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bolo v súlade s § 60 a § 255 zákona o sociálnom poistení zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Pretože žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. 11. Žalovaná poukázala na to, že postupuje v súlade so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR pri posudzovaní nárokov poistencov, ktorí získali dobu služby vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a aj dobu služby v osobitnom systéme sociálneho poistenia vo zvýhodnenej kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodkovú dávku dovŕšením zníženého dôchodkového veku a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 12. V prípade žalobkyne takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie služby zaradené do I. kategórie funkcií nezískala v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku. V odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok a jeho sumu. V prípade žalobkyne žalovaná nerozhodla inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 13. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 28.08.2019 uviedla, že žalovaná sa vo vyjadrení k žalobe opätovne nevyjadrila k meritu veci – k výpočtu jej starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru a opakovane uvádza, že nezískala dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého veku. Žalovaná sa tiež nevyjadrila k judikatúre, na ktorú žalobkyňa v žalobe poukázala a ku skutočnosti z nej vyplývajúcej, že kategória funkcií, v ktorej bola služby vykonávaná, nemá vplyv na potrebu započítania doby služby a v nej dosiahnutých zárobkov na určenie sumy starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Trvá preto na tom, že postup žalovanej pri výpočte je starobného dôchodku je nesprávny a diskriminačný. 14. Žalovaná sa napriek opakovanej výzve k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 28.08.2019 nevyjadrila. V. Konanie na správnom súde
15. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 16. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 19. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 20. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a nebol daný ani iný zákonný dôvod pre nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.09.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 23. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 24. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 25. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“ 26. Podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.“ 27. Podľa ustanovenia § 65 ods. 6 písm. h) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov.“ 28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 29. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“
30. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ 31. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 32. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“ 33. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 34. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 35. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 36. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu. 37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol žalobkyni podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení od 22.07.2017 priznaný starobný dôchodok v sume 217,70 EUR mesačne, ktorý bol podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšený od 01.01.2018 na sumu 226,10 EUR. Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že žalovaná sa v rozhodnutí nevysporiadala dostatočne s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. 38. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a ods. 6 písm. h) zákona o sociálnom poistení dňa 22.07.2017. Nebolo sporné ani to, že žalobkyňa je poberateľkou výsluhového dôchodku od 01.06.2018, pre účely ktorého bola zhodnotená žalobkyni doba trvania služobného pomeru príslušníčky D. A. D. od 15.05.1996 do 31.12.1999 v I. pracovnej kategórii a od 01.01.2000 do 31.05.2018 v III. pracovnej kategórii t. j. spolu v rozsahu 22 rokov a 22 dní, z toho pre výšku výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba 22 skončených rokov. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, a hrubých zárobkovej v nej dosiahnutých do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobkyne na starobný dôchodok v podľa § 65 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri rozhodovaní o priznaní nároku na starobný dôchodok nezohľadnili dobu zhodnotenú pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko dobu služby zaradenej do I. kategórie funkcií žalobkyňa nezískala v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bolo v súlade s § 60 a § 255 zákona o sociálnom poistení zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systém dôchodkového poistenia. Keďže žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Spornou otázkou teda je, či dobu služobného pomeru žalobkyne od 15.05.1996 do 31.05.2018, ktorá jej bola zhodnotená na priznanie výsluhového dôchodku, zaradeného do zvýhodnenej I. kategórie funkcií iba v rozsahu 3 rokov a 230 dní a do III. kategórie vo zvyšnom rozsahu, má žalovaná zohľadniť ako
obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku a výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. 39. Správny súd zo spisového materiálu zistil, že žalobkyni skutočne nebola žalovanou pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba služobného pomeru v D. A. D. v rozsahu celkom 22 rokov (zaradená od 15.05.1996 do 31.12.1999 do I. pracovnej kategórie a vo zvyšku do III. pracovnej kategórie), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobkyni od 01.06.2018. Z Osobného listu dôchodkového poistenia žalobkyne ako prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaná jej z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu služobného pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 24 rokov a 228 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 40. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016, podľa ktorého „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Zároveň správny súd dáva do pozornosti čl. 2 Dohovoru, z ktorého vyplýva, že každý členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré záväzky upravené v častiach II. až IV. Dohovoru prijíma a Československá socialistická republika prijala záväzky, len pokiaľ ide o časť III. (Starobný dôchodok). Zo VI. časti Dohovoru vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky za predpísaných podmienok. 41. Z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba výkonu služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú však vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok. 42. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 43. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR sa zaoberal opakovane Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd dáva v súvislosti s prejednávanou vecou do pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 9So/154/2015 z 28. júna 2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23. februára 2017, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa 28. februára 2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. októbra 2019, a podporne aj rozsudky krajských súdov v obdobných veciach vychádzajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011).
44. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta (ktorým sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Slovenskej informačnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. Osobitne dáva správny súd do pozornosti závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, najmä body 39 až 48 odôvodnenia, z ktorého cituje: „41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. 42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. 43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu. 48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby
v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ 45. Zo záverov vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala žalovaná žalobkyni zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by jej patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by jej patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobkyni následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 46. Pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne na starobný dôchodok a pre určenie jeho sumy podľa zákona o sociálnom poistení úplne vylúčila hodnotenie doby jej poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, porušila ústavne zaručené právo žalobkyne na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná totiž týmto postupom nezohľadnila celé obdobie jej dôchodkového poistenia a príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 47. Správny súd zdôrazňuje, a to osobitne v súvislosti s argumentáciu žalovanej o nepoužiteľnosti zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu SR na predmetnú vec z dôvodu nezaradenia žalobkyne pri výkone služobného pomeru do zvýhodnenej pracovnej kategórie resp. kategórie funkcií v potrebnom rozsahu, že vyššie zmienená judikatúra nie je viazaná iba a výslovne na prípady, kedy žiadateľ o starobný dôchodok získal zamestnanie (resp. dobu služby) v I. alebo II. kategórii v rozsahu odôvodňujúcim zníženie dôchodkového veku. Je faktom, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto kasačný súd konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch sociálneho poistenia. 48. Argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že nakoľko dobu služby zaradenej do I. kategórie funkcií žalobkyňa nezískala v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bolo v súlade s § 60 a § 255 zákona o sociálnom poistení zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systém dôchodkového poistenia, je irelevantná, pretože dĺžka výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. doba výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Napokon z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že táto nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018). 49. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ustanovenia § 60 ods. 2 (resp. § 255 ods. 5) zákona o sociálnom poistení, najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobkyne čiastočne skutkovo odlišné. Avšak
podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s Ústavou SR a pri rešpektovaní čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t. j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovanej aj správneho orgánu prvého stupňa v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne, ktorá je poberateľkou výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. 7So/138/2011, 9So/176/2015), týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby, sa vzťahuje aj na príslušníkov Slovenskej informačnej služby, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 143ai ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. označuje aj príslušník Slovenskej informačnej služby. To znamená, že príslušná judikatúra sa nevzťahuje len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 50. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené závery konštatuje, že v konaní bol síce dostatočne zistený skutkový stav, avšak žalovaná ho nesprávne právne posúdila. Na prvom mieste ide o nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 174 zákona č. 100/1988 Zb. pre posúdenie zhodnotenia, resp. nezhodnotenia doby služby žalobkyne do celkového obdobia dôchodkového poistenia a pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (v I. resp. II. kategórii funkcií) nemá žiadnu spojitosť so zistením celkového obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne, nemá vplyv na zaradenie resp. nezaradenie doby služby do celkového obdobia dôchodkového poistenia a napokon nemá vplyv ani na výpočet a určenie sumy starobného dôchodku. Za nesprávny považuje správny súd tiež výklad žalovanou aplikovaných ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, z ktorých vyplynul záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť žalobkyni zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení t. j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Žalovaná pritom nevzala do úvahy poslednú vetu citovaných ustanovení: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Výkladom citovaných ustanovení kasačný súd opakovane dospel k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí č. R 55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka, policajta a teda aj príslušníka Slovenskej informačnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a na následné určenie jeho výšky. 51. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku a stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Žalovaná ani správny orgán prvého stupňa nepostupovali správne, ak pre účely nároku na starobný dôchodok (a de facto aj pre účely určenia jeho sumy) vylúčili žalobkyni obdobie dôchodkového poistenia získané a zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia, hoci nie ako celok získané vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Keďže žalovaná rozhodla o žiadosti o starobný dôchodok v rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru, správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). 52. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok, určí sumu starobného dôchodku podľa ustanovenia § 66 zákona o sociálnom poistení., t. j. žalobkyni zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, vrátane celej doby služby v D. A. D. a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila za predpokladu, že by celé obdobie dôchodkového poistenia
odpracovala iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby. Túto sumu bude krátiť najviac vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Žalovaná bude vychádzať z uvedeného právneho názoru súdu, ktorý pri preskúmavaní tejto veci postupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vo vyššie uvedenej judikatúre. 53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).