Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/202/2018 z 31. 1. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-2S/202/2018 1018201670 31. 01. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201670.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu v 1. rade: Poľovnícka spoločnosť SEKÝL v Záhorskej Bystrici, so sídlom Čsl. tankistov 206, 841 06 Bratislava, IČO: 36 075 957, právne zastúpený: POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Štúrova 16/12, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 559 a žalobcu v 2. rade: Lesné pozemkové spoločenstvo majiteľov urbáru a lesnej spoločnosti Bratislava – Lamač, p.s., so sídlom Heyrovského 3, 841 03 Bratislava, IČO: 36 076 350, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1) Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, so sídlom Čsl. Tankistov 134, 841 06 Bratislava, IČO: 30 781 035, právne zastúpený: POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Štúrova 16/12, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 559, 2) LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 3) Vingate s. r. o., so sídlom Šancová 46/4006, 811 05 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 214 260, 4) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345, 5) Poľovnícka spoločnosť Les – Voda, so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 42 403 715, právne zastúpený: JUDr. Norbert Horváth, advokát, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, o preskúmanie zákonnosti opatrení žalovaného č. OU-BA-PLO-2018/187502/87651 zo dňa 26.09.2018 a č. OU-BA-PLO-2018/187499/87651 zo dňa 26.09.2018, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e oznámenie o evidencii Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. OU-BA-PLO-2018/187499/87651 zo dňa 26.09.2018 a oznámenie o nezaevidovaní zmluvy Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. OU-BA-PLO-2018/187502/87651 zo dňa 26.09.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi v 1. rade p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. Správny súd žalobcovi v 2. rade a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutých opatrení 1. Žalobca v 1. rade podaním zo dňa 19.02.2018, doručeným žalovanému dňa 20.02.2018, predložil žalovanému zmluvu o užívaní poľovného revíru A. B., spolu s notárskou zápisnicou a návrh na vymenovanie poľovníckeho hospodára a členov poľovníckej stráže. Žalovaný podaním zo dňa

15.05.2018 oznámil žalobcovi v 1. rade, že v súčasnosti je stále platná a účinná zmluva na užívanie poľovného revíru, schválená rozhodnutím Obvodného lesného úradu Bratislava zo dňa 26.08.2008, a preto žalovaný nezaeviduje zmluvu o užívaní poľovnému revíru A. B. a bude sa predmetnou zmluvou zaoberať v lehote 30 dní pred ukončením platnosti aktuálnej zmluvy o užívaní. 2. Prílohou vyššie spomenutého podania bola zmluva o užívaní poľovného revíru „A. B.“ zo dňa 19.02.2018 (ďalej len „Zmluva C.“), v ktorej bol žalobca v 1. rade v postavení nájomcu. Žalobca v 1. rade súčasne predložil aj odpis notárskej zápisnice č. N 084/2018 NZ 4391/2018 NCRIs 4471/2018, ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri A. B., konaného sa dňa 09.02.2018. Notárskou zápisnicou bol osvedčený 5. bod programu, ktorým sa schválilo, aby osoby splnomocnené zhromaždením uzavreli zmluvu o užívaní poľovného revíru A. B. so žalobcom v 1. rade. 3. Ďalší účastník konania v 2. rade podal žalovanému dňa 29.05.2018 žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Holý Vrch zo dňa 03.05.2018. Prílohou tejto žiadosti bola: (i) notárska zápisnica č. N 225/2018 Nz 12105/2018 NCRIs 12331/2018 zo dňa 17.04.2018, ktorá osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru A. B., vrátane bodu ohľadom uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru A. B. a (ii) podpísaná zmluva o užívaní poľovného revíru A. B. zo dňa 03.05.2018 (ďalej len „Zmluva Les“). 4. Oznámením o evidencii zmluvy č. OU-BA-PLO-2018/187499/87651 zo dňa 26.09.2018 (ďalej len „oznámenie 1“) žalovaný vykonal v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o poľovníctve“) evidenciu zmluvy na užívanie poľovného revíru v oblasti s chovom malej zveri, a to v poľovnom revíri A. B.. Žalovaný v oznámení 1 konštatoval, že prenajímateľom sú označené subjekty – ďalší účastník konania v 2. rade, ďalší účastník konania v 3. rade a ďalší účastník konania v 4. rade a užívateľom poľovného revíru je ďalší účastník konania v 5. rade. Doba užívania poľovného revíru bola stanovená na 10 rokov odo dňa jej evidencie. Žalovaný konštatoval, že neoddeliteľnou súčasťou oznámenia 1 je Zmluva Les a notárska zápisnica napísaná dňa 17.04.2018, osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri A. B., ktoré sa uskutočnilo dňa 17.04.2018. 5. Oznámením o nezaevidovaní zmluvy č. OU-BA-PLO-2018/187502/87651 zo dňa 26.09.2018 (ďalej len „oznámenie 2“) žalovaný oznámil žalobcovi v 1. rade, že žalovaný eviduje inú zmluvu na užívanie poľovného revíru A. B. uzatvorenú medzi prenajímateľom – ďalším účastníkom konania v 2. rade, ďalším účastníkom konania v 3. rade, ďalším účastníkom konania v 4. rade a nájomcom - ďalším účastníkom konania v 5. rade – vo veci výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri A. B., ktorý bol schválený rozhodnutím LÚ-362/95-Fr zo dňa 10.11.1995. Žalovaný tak po preskúmaní predložených dokladov zistil, že žiadosť žalobcu v 1. rade nespĺňa náležitosti § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve, a preto nebolo žiadosti vyhovené. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcov 6. Žalobca v 1. rade, spolu so žalobcom v 2. rade podali správnu žalobu zo dňa 26.11.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti oznámenia 1 a oznámenia 2, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 7. V prvom rade žalobcovia poukázali, že žalobca v 2. rade spolu s ďalším účastníkom konania v 1. rade združujú vlastníkov spoločných nehnuteľností, zastupujú ich a prostredníctvom orgánov pozemkového spoločenstva konajú za členov spoločenstva vo veciach užívania spoločných nehnuteľností. Poukázali, že do spoločnej nehnuteľnosti, ktorú spravuje ďalší účastník konania v 1. rade patria viaceré pozemky, z ktorých časť spolu vo výmere 542,8334 ha patrí medzi poľovné pozemky zaradené do poľovného revíru A. B.. Zároveň uviedli, že do spoločnej nehnuteľnosti, ktorú spravuje žalobca v 2. rade patria pozemky, z ktorých časť spolu vo výmere 87,2396 ha patrí medzi poľovné pozemky zaradené do poľovného revíru A. B.. 8. Žalobcovia poukázali, že celková výmera poľovného revíru A. B. predstavuje 1.047,29 ha. S odkazom na uvedené tak ďalší účastník konania v 1. rade zastupuje vlastníkov pozemkov v pomere 51,8322 %

k celkovej výmere a žalobca v 2. rade zastupuje vlastníkov pozemkov v pomere 8,2951 % k celkovej výmere. 9. Žalobcovia následne uviedli, že z dôvodu, že doterajšiemu užívateľovi poľovného revíru A. B. mala dňom 25.09.2018 skončiť zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva, ďalší účastník konania v 1. rade ako oprávnená osoba v zmysle § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve, ktorý zastupuje 51,8322 % vlastníkov všetkých poľovných pozemkov počítaných z výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru, zvolal zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru A. B., aby rozhodlo o ďalšom využití práva poľovníctva v poľovnom revíri A. B. v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o poľovníctve. Žalobcovia poukázali na to, že toto zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a všetky predložené uznesenia boli ďalším účastníkom konania v 1. rade jednomyseľne schválené, čo znamená, že bolo rozhodnuté nadpolovičnou väčšinou z výmery, ktorá bola počítaná z výmery všetkých poľovných pozemkov poľovného revíru A. B.. 10. Žalobcovia uviedli, že na predmetnom zhromaždení sa rozhodlo o nasledovnom: (i) užívanie poľovného revíru A. B. bude postúpené zmluvou o užívaní poľovného revíru, (ii) aby osoby, splnomocnené zhromaždením, uzavreli zmluvu o užívaní poľovného revíru A. B. so žalobcom v 1. rade a (iii) boli určení splnomocnenci ako osoby oprávnené na všetky právne úkony, súvisiace s konaním o uzatvorení zmluvy o užívaní poľovného revíru „A. B.“. Splnomocnené osoby uzatvorili so žalobcom v 1. rade zmluvu o užívaní poľovného revíru A. B. – Zmluvu C.. 11. Žalobcovia namietali, že aj napriek podanej žiadosti o evidenciu Zmluvy C. im bolo doručené oznámenie 2, ktorým bolo žalobcom uvedené, že Zmluva C. nebola zaevidovaná, pretože žalovaný eviduje inú zmluvu na užívanie poľovného revíru A. B. – Zmluvu Les. 12. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že ďalší účastník konania v 1. rade je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou, ktorého členmi sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Jedným z vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti ďalšieho účastníka konania v 1. rade je aj Slovenská republika, s ktorej podielmi nakladá ďalší účastník konania v 4. rade. S odkazom na § 14 ods. 7 písm. f) a § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o pozemkových spoločenstvách“) ďalší účastník konania v 4. rade a ani jeho zástupcovia však nie sú oprávnení, bez ohľadu na veľkosť svojich podielov na spoločnej nehnuteľnosti, akýmkoľvek spôsobom samostatne rozhodovať o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti. S ohľadom na § 9 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách ďalší účastník konania v 4. rade nie je oprávnený ani hlasovať na zhromaždení, ak zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva rozhoduje o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti podľa § 14 ods. 7 písm. f) Zákona o pozemkových spoločenstvách. O spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, vrátane využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri A. B., sú oprávnené rozhodovať výlučne príslušné orgány ďalšieho účastníka konania v 1. rade, a to zhromaždenie ďalšieho účastníka konania v 1. rade a výbor. 13. Následne žalobcovia uviedli, že na zhromaždení uskutočnenom podľa § 5 Zákona o poľovníctve všetky práva vlastníkov poľovných pozemkov spolu vo výmere 542,8334 ha, čo predstavuje 51,8322 % z celkovej výmery poľovných pozemkov poľovného revíru A. B., bol oprávnený vykonávať výbor ďalšieho účastníka konania v 1. rade, ktorý je výkonným a štatutárnym orgánom pozemkového spoločenstva. 14. Žalobcovia poukázali aj na to, že z úradnej tabule Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava – Záhorská Ves zistili, že dňa 05.04.2018 bola zverejnená pozvánka na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru A. B., ktoré zvolával ďalší účastník konania v 2. rade ako zvolávateľ podľa § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve a na tomto zhromaždení bolo schválené uzavretie zmluvy s ďalším účastníkom konania v 5. rade. Ďalší účastník konania v 2. rade zastupuje menej ako jednu tretinu vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru A. B. (menej ako 33 % z celkovej výmery poľovných pozemkov poľovného revíru A. B.), v zmysle § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve nebol teda oprávnený zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Ďalší účastník konania v 2. rade zároveň nemohol pri hlasovaní spolu s ďalším účastníkom konania v 3.rade a ďalším účastníkom konania v 4. rade dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu vlastníkov poľovných pozemkov počítanú z výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru A. B., ktorou by mohli rozhodovať na predmetnom zhromaždení. Žalobcovia majú za to, že v prípade, ak neboli splnené zákonné podmienky na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného

revíru A. B., predmetné zhromaždenie sa nemohlo platne konať a ani akékoľvek závery alebo uznesenia prijaté na takomto zhromaždení nemôžu byť platné a sú nezákonné. Z uvedeného dôvodu je preto aj rozhodovanie zo strany ďalšieho účastníka konania v 2. rade, ďalšieho účastníka konania v 3. rade a ďalšieho účastníka konania v 4. rade o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri A. B. nezákonné a nezákonne bola uzatvorená aj zmluva s ďalším účastníkom konania v 5. rade. 15. Žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný bol v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve oprávnený zaevidovať iba takú zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorú podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru A. B. vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru A. B.. Žalovaný v rozpore so zákonom umožnil ďalšiemu účastníkovi konania v 4. rade samostatne rozhodovať o užívaní pozemkov, ktoré patria do spoločnej nehnuteľnosti ďalšieho účastníka konania v 1. rade a žalobcu v 2. rade, čo však odporuje princípu rozhodovania o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti ako je zakotvený v Zákone o pozemkových spoločenstvách a tiež odporuje § 5 ods. 2 Zákona o poľovníctve. 16. Žalobcovia namietali, že ďalší účastník konania v 4. rade a ani jeho zástupcovia neboli oprávnení, bez ohľadu na veľkosť svojich podielov na spoločnej nehnuteľnosti, akýmkoľvek spôsobom samostatne rozhodovať o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti. S ohľadom na § 9 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách ďalší účastník konania v 4. rade nebol oprávnený ani hlasovať na zhromaždení, ak zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva rozhoduje o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti podľa § 14 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách; o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, vrátane využitia práva poľovníctve v poľovnom revíri A. B., sú oprávnené rozhodovať výlučne príslušné orgány ďalšieho účastníka konania v 1. rade a príslušné orgány žalobcu v 2. rade. 17. Žalobcovia namietli nesprávne právne posúdenie aj v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil, v súvislosti s evidenciou zmluvy s ďalším účastníkom konania v 5. rade, splnenie podmienky podľa druhej vety § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve, v zmysle ktorej sa vyžaduje predloženie notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia. Žalobcovia mali za to, že predložená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nie je spôsobilá osvedčiť, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov prebehlo v súlade s § 5 ods. 4 Zákona o poľovníctve, pretože ďalší účastník konania v 2. rade nemohol pri hlasovaní spoločne s ďalším účastníkom konania v 3. rade a ďalším účastníkom konania v 4. rade dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu vlastníkov poľovných pozemkov počítanú z výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru A. B., ktorou by mohli rozhodovať na zhromaždení. Súčasne dané zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov nebolo ani zákonne zvolané, pretože podľa § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve môže zhromaždenie zvolať zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov poľovného revíru, čo v danom prípade nebolo naplnené, pretože ďalší účastník konania v 2. rade zastupuje menej ako jednu tretinu vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru A. B., a preto nebol oprávnený zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru A. B.. 18. Žalobcovia tiež mali za to, že napadnuté oznámenia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). 19. Žalobcovia uviedli, že v prípade oznámenia 2 žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil iba tým, že „žiadosť nespĺňa náležitosti ust. § 16 ods. 1“. Takéto odôvodnenie považovali za nepreskúmateľné, pretože žalovaný sa vôbec nevysporiadal so žiadnymi dôkazmi a ani návrhmi, ktoré predložil žalobca v 1. rade v rámci žiadosti o evidenciu Zmluvy C.. Žalovaný neuviedol ani základné dôvody, ktorými by ozrejmil, v čom neboli údajne splnené náležitosti § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve a z akých dôkazov a úvah žalovaný pri tomto svojom rozhodnutí vychádzal. 20. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého vydal oznámenie 1 a oznámenie 2 z dôvodu, že nezistil, že zmluvu s ďalším účastníkom konania v 5. rade uzatvorili za vlastníkov poľovných pozemkov subjekty, ktoré nedisponovali nadpolovičnou väčšinou poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru A. B. a zároveň nezistil, že Zmluvu C. uzatvoril ďalší účastník konania v 1. rade ako zástupca nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru A. B..

21. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia považovali žalobcovia za rozporný s administratívnymi spismi. Uviedli, že žalobca v 1. rade v rámci žiadosti o evidenciu v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve doručil žalovanému tri exempláre Zmluvy C. a notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia v zmysle § 5 Zákona o poľovníctve. Zároveň doplnil do spisu aj tabuľku s poľovnými pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve členov ďalšieho účastníka konania v 1. rade a predložil originály výpisov z listu vlastníctva. Na podklade uvedeného mali žalobcovia za to, že bolo jasne preukázané, že ďalší účastník konania v 1. rade zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov spolu vo výške 51,8322 % z celkovej výmery poľovných pozemkov poľovného revíru A. B.. Z dôvodu, že žalovaný nekonal pri vydávaní opatrení s ďalším účastníkom konania v 1. rade ako zástupcom vlastníkov nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru A. B., skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých opatrení je tak v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. 22. Žalobcovia mali tiež za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia, keď v rámci konania o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru A. B., konkrétne v konaní o zaevidovaní zmluvy s ďalším účastníkom konania v 5. rade a nezaevidovaní Zmluvy C. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, a to najmä k porušeniu § 5 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve a § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10 ods. 3 a § 16 ods. 1 a 2 Zákona o spoločenstvách, ktoré porušenia mali za následok, že napadnuté opatrenia sú nezákonné. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.05.2019 (ďalej len „vyjadrenie“), pričom poukázal na to, že ďalší účastník konania v 2. rade predložil žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru A. B., spolu s notárskou zápisnicou, z ktorej vyplynulo, že ďalší účastník konania v 2. rade je správcom majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky a vlastní v poľovnom revíri poľovné pozemky o veľkosti 47,23 % výmery poľovného revíru z celkovej výmery. Spolu s ďalším účastníkom konania v 2. rade uzatvorili Zmluvu Les aj ďalší účastník konania v 3. rade a ďalší účastník konania v 4. rade a spolu tak mali 55,93 % výmery poľovného revíru. S odkazom na uvedené tak došlo k zaevidovaniu Zmluvy Les. 24. Následne žalovaný poukázal na to, že postavenie ďalšieho účastníka konania v 2. rade a ďalšieho účastníka konania v 4. rade je určené tým, či spoločenstvo združuje vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkov spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktorá je poľnohospodárskym pozemkom alebo lesným pozemkom. Ďalší účastník konania v 4. rade vystupuje ako správca vždy na spoločnej nehnuteľnosti a na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktorá je poľnohospodárskym pozemkom. Ďalší účastník konania v 2. rade vystupuje ako správca na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktorá je lesným pozemkom. 25. Ďalej žalovaný zdôraznil, že ďalší účastník konania v 2. rade a ďalší účastník konania v 4. rade môžu zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvoriť samostatne. O hospodárení (užívaní) spoločnej veci (v danom prípade poľovného revíru) rozhodujú spoluvlastníci nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa podielov. Rozhodujúci tu teda je podiel spoločenstva na celej výmere poľovného revíru a nie iba v spoločenstve, v ktorom uvedený spor vznikol. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. IV. Ďalšie písomné podania účastníkov konania Priebeh súdneho konania 26. Žalobcovia v replike zo dňa 27.07.2019 (ďalej len „replika“) k tvrdeniu žalovaného o tom, že ďalší účastník konania v 2. rade spĺňal podmienky pri zaevidovaní zmluvy uviedli, že žalovaný vychádzal pri vydávaní oznámenia 1 iba z priloženej notárskej zápisnice ďalšieho účastníka konania v 2. rade, v ktorej boli uvedené iba tvrdenia účastníkov tohto právneho úkonu, pričom ďalší účastník konania v 2. rade žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke vzťahy oprávňujúce rozhodovať o užívaní poľovného revíru A. B., pretože v rámci spisového materiálu, na základe ktorého bolo vydané oznámenie 1, sa nenachádza

žiadna dokumentácia a ani iné dôkazy, z ktorých by bolo možné preukázať tvrdenia o vlastníckych vzťahoch a užívacích právach, uvádzané v predmetnej notárskej zápisnici. 27. Následne žalobcovia poukázali na to, že žalovaný nebol oprávnený svojvoľne vylúčiť podiely nezistených vlastníkov a ani podiely Slovenskej republiky pri hlasovaní, pretože tieto podiely sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve a spravuje sa režimom Zákona o pozemkových spoločenstvách. Ďalší účastník konania v 4. rade nebol oprávnený hlasovať o postúpení užívania poľovného revíru A. B., pretože Zákon o pozemkových spoločenstvách neposkytuje ďalšiemu účastníkovi konania v 4. rade ako zástupcovi nezistených vlastníkov oprávnenie rozhodovať o spôsobe užívania a hospodárení s podielmi štátu a s podielmi nezistených vlastníkov. Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania v 2. rade žalobcovia konštatovali, že je oprávnený vykonávať všetky práva a povinnosti člena spoločenstva v takom rozsahu ako tieto práva vykonávajú všetky ostatné osoby, ktoré sú členmi spoločenstva a súčasne vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Avšak žiaden zákon nedáva ďalšiemu účastníkovi konania v 2. rade právo samostatne rozhodovať o užívaní spoločnej nehnuteľnosti a ani o uzatváraní nájomných zmlúv alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru. 28. Žalobcovia mali za to, že žalovaný konal v rozpore s právnymi predpismi a svojvoľne nerešpektoval, že pozemky, o ktorých rozhodoval, zdieľajú režim spoločnej nehnuteľnosti, pričom priznal týmto pozemkom režim bežného podielového spoluvlastníctva, ktorý neodôvodnene a neoprávnene zvýhodnil postavenie iných účastníkov konania na úkor žalobcov a iných vlastníkov. 29. Podaním zo dňa 19.08.2019 sa vyjadril ďalší účastník konania v 1. rade, ktorý považoval žalobu za dôvodnú a navrhol, aby jej správny súd vyhovel. 30. Podaním zo dňa 23.01.2020 žalobca v 2. rade zobral žalobu v rozsahu svojej časti a spoluúčasti späť. 31. Podaním zo dňa 12.02.2020 sa k žalobe vyjadril ďalší účastník konania v 5. rade, ktorý namietol: (i) aktívnu legitimáciu žalobcov vo vzťahu k oznámeniu 1 a oznámeniu 2, kde uviedol, že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní vo vzťahu k oznámeniu 1, pretože neboli účastníkmi konania vo vzťahu k oznámeniu 1, a teda nedošlo k ukráteniu na ich subjektívnych právach, (ii) vyhlásenia žalobcov, ktoré sú v protirečení s ich skoršími tvrdeniami a vyjadreným právnym názorom správneho súdu v právoplatnom rozhodnutí vo veci týkajúcej sa poľovného revíru A. B., z ktorého vyplýva, že ďalší účastník konania v 1. rade spravuje len výmeru 193 ha poľovných pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru A. B. a zároveň správny súd vyjadril pochybnosti nad zákonnosťou samotnej existencie ďalšieho účastníka konania v 1. rade. 32. Následne ďalší účastník konania v 5. rade namietal nezákonnosť (nedostatok právnej subjektivity) ďalšieho účastníka konania v 1. rade a uviedol, že ďalší účastník konania v 1. rade nikdy svoju zmluvu o založení nemohol dať do súladu s príslušným zákonom, pretože sa jedná o neopakovateľný úkon. Zmluvu o zriadení spoločenstva od počiatku neuzavreli vlastníci spoločnej nehnuteľnosti, ale spoločenstvo bolo zaregistrované na základe neplatného právneho úkonu podpísaného jednou osobou, je nepochybné, že registrácia prebehla bez základnej a bezpodmienečnej požiadavky – bez prejavu vôle spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a takáto neplatnosť nie je následne konvalidovateľná ani prípadným pristúpením alebo doplnením osôb. Súčasne ďalší účastník konania v 5. rade spochybnil tvrdenia žalobcov o oprávnení ďalšieho účastníka konania v 1. rade disponovať s 51,8322 % poľovných pozemkov v poľovnom revíri A. B.. Ďalší účastník konania v 5. rade k žalobnému bodu ohľadom nepreskúmateľnosti opatrenia 2 uviedol, že znenie oznámenia 2 je plne v súlade s § 16 ods. 1 a 2 Zákona o poľovníctve, a preto nemožno konštatovať arbitrárnosť postupu žalovaného pri výkone jeho právomoci. V oznámení 2 sa uvádza, akej veci sa týka, sú v ňom taktiež dostatočne zreteľne a určito uvedené dôvody vydania, aj s odkazom na ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo opatrenie vydané, a preto účastník nepochybne vedel, prečo bolo oznámenie 2 vydané. 33. Záverom ďalší účastník konania v 5. rade konštatoval, že bolo preukázané, že ďalší účastník konania v 1. rade na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, konanom dňa 09.02.2019 mohol hlasovať iba za poľovné pozemky vo výške 18,50 % z celkovej výmery poľovného revíru A. B.. Aj v prípade pripočítania výmery spoluvlastníckych podielov domnelých spoluvlastníkov pozemkov by ďalší účastník konania v 1. rade mohol zastupovať len 27,29 % z celkovej výmery poľovného revíru A. B., čo nedosahuje nadpolovičnú väčšinu. Ďalší účastník konania v 1. rade tak nemal oprávnenie zastupovať

vlastníkov poľovných pozemkov s výmerou 51,8322 %, a teda ani zmluva o užívaní poľovného revíru A. B. v prospech žalobcu v 1. rade nebola spôsobilá zaevidovania. Ďalší účastník konania v 1. rade súčasne nemohol byť oprávnený konať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 09.02.2019. 34. Ďalší účastník konania v 5. rade zdôraznil, že ingerencia žalobcu v 1. rade do súdneho konania, resp. do procesnej spôsobilosť podať správnu žalobu, je limitovaná vlastnou nezákonnosťou ním uzavretej zmluvy. Práva domáhať sa nápravy spôsobenej vydaním oznámenia 1 prichádza v ich prípade do úvahy len po kumulatívnom preukázaní, že oznámenie 2 bolo vydané nezákonne a zároveň, že zmluva o užívaní poľovného revíru A. B. uzavretá v jeho prospech bola spôsobilá zaevidovania, a teda, že ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, pričom táto podmienka nebola splnená. Oznámenie 1 bolo vydané zákonne, vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplývala oprávnenosť ďalšieho účastníka konania v 5. rade užívať poľovný revír A. B. na základe evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru v súlade so Zákonom o poľovníctve. Vo vzťahu k oznámeniu 1 navrhol žalobu odmietnuť a vo zvyšnej časti zamietnuť. 35. K vyjadreniu žalovaného a k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v 5. rade zo dňa 12.02.2020 sa spoločným podaním zo dňa 09.09.2020 vyjadrili žalobca v 1. rade a ďalší účastník konania v 1. rade. Poukázali na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol všetky dôležité skutočnosti, ale obmedzil sa iba na zavádzajúce použitie určitých z kontextu vytrhnutých informácií. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho zákonných povinností pri sprístupňovaní informácií. Vo vzťahu k uzatvorenej zmluve uviedli, že žalovaný v prípade zmluvy uzatvorenej so žalobcom v 1. rade neakceptoval zastúpenie vlastníkov pozemkov o veľkosti podielu 51,8322 % výmery poľovného revíru Holý Vrch, pričom z tohto podielu neoprávnene vyňal nedielne podiely na pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a nezistených / neznámych vlastníkov, v danom čase nezákonne spravované ďalším účastníkom konania v 2. rade a ďalším účastníkom konania v 4. rade, a tieto neoprávnene vyňaté podiely na pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť naopak akceptoval pri zaevidovaní zmluvy uzatvorenej v prospech ďalšieho účastníka konania v 5. rade. Žalovaný pri vydávaní napadnutých opatrení postupoval v jednoznačnom rozpore so zákonom, a to na základe neprípustného, arbitrárneho, účelového a hlavne nezákonného výkladu konkrétnych právnych predpisov a zákonných ustanovení, z ktorých niektoré dokonca neboli ani platné a účinné v rozhodnom čase. Zároveň znova poukázali na nezákonnosť zvolania valného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ďalším účastníkom konania v 2. rade. 36. Žalobca v 1. rade a ďalší účastník konania v 1. rade sa podaním zo dňa 09.09.2022 vyjadrili aj k stanovisku ďalšieho účastníka konania v 5. rade, pričom mali za to, že ďalší účastník konania v 5. rade sa v prevažnej väčšine vyjadruje k skutočnostiam, ktoré nie sú predmetom súdneho konania, čo vnímali ako jeho snahu odviesť pozornosť správneho súdu od skutočného predmetu konania, ktorým je nezákonnosť postupu žalovaného a jeho rozhodovania pri registrácii zmluvy žalobcu v 1. rade na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri A. B., k úplne nepodstatným skutočnostiam, ktoré sú na navyše vo vysokej miere zavádzajúce a nepravdivé. Náležité dodržanie zásady preskúmateľnosti v predmetnom prípade je nevyhnutné aj s ohľadom na skutočnosť, že je zrejmé, že pri jednej zo zmlúv nemohlo dôjsť k jej uzatvoreniu vlastníkmi vlastniacimi nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov, t. j. vnikla zásadná otázka, s ktorou bol žalovaný povinný sa náležite vysporiadať, pričom žalovaný svojvoľne uprednostnil konanie o žiadosti podanej ako druhej v poradí, čo mu automaticky umožnilo bez ďalšieho nezaevidovať zmluvu uzatvorenú v prospech žalobcu v 1. rade. Uprednostnenie žiadosti ďalšieho účastníka konania v 5. rade pred žiadosťou žalobcu v 1. rade na vybavenie zo strany žalovaného malo zásadný, určujúci a v podstate rozhodujúci a nezvratný vplyv na posudzovanie prvej podanej žiadosti. Postup zvolený žalovaným považovali aj v tomto smere za nezákonný. 37. K námietke ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu v 1. rade voči oznámeniu 1 uviedli, že žalobca v 1. rade bol oznámením 1 o zaevidovaní zmluvy priamo dotknutý a ukrátený na svojich právach, pretože zaevidovanie zmluvy v prospech ďalšieho účastníka konania v 5. rade automaticky podmienilo a predurčilo jedinú možnosť postupu žalovaného vo vzťahu k zmluve uzatvorenej so žalobcom v 1. rade, a to jej nezaevidovanie. Vo veci je tak daná aktívna legitimácia.

38. K ďalším námietkam uviedli, že tvrdenia žalobcu v 1. rade použité v minulých správnych alebo súdnych konaniach, na ktoré poukázal ďalší účastník konania v 5. rade nepredstavujú relevantný dôkaz použiteľný v tomto súdnom konaní, pretože sa jednalo o rozdielu skutkovú a právnu situáciu. 39. Ďalší účastník konania v 5. rade sa v konaní vyjadril podaním zo dňa 09.02.2023, pričom zdôraznil, že žalovaný konal pri vydávaní oznámenia 2 plne v súlade so zákonom, keďže nespochybniteľne nemohlo byť žiadosti o evidenciu zmluvy predloženej žalobcom v 1. rade vyhovené pre prekážku už zaevidovanej zmluvy. Zotrval na svojich predchádzajúcich návrhoch, a teda navrhol žalobu vo vzťahu k oznámeniu 1 odmietnuť a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť. 40. Ďalší účastník konania v 4. rade zaujal svoje stanovisko vyjadrením zo dňa 19.04.2023, v ktorom uviedol, že poľovný revír A. B. sa nachádza v katastrálnom území D. E., F. G. H. a jeho celková výmera je 1.047,29 ha. Konštatoval, že výmera poľovných pozemkov, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť spravovanú ďalším účastníkom konania v 1. rade bola v rozpore so zákonom započítaná do výmery, ktorou samostatne disponujú ďalší účastník konania v 2. rade a ďalší účastník konania v 4. rade. Poukázal na to, že ďalší účastník konania v 2. rade vo svojom stanovisku zo dňa 12.08.2022 uviedol žalovanému tú skutočnosť, že nebol oprávnený zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.04.2018 a ani na ňom hlasovať za tú výmeru poľovných pozemkov, ktoré na ňom deklaroval. Uvedené konštatovalo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré vo vyjadrení zo dňa 20.12.2021 uviedlo, že bolo nesprávne posúdené nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou ďalším účastníkom konania v 1. rade, ktoré ako jediné malo právo rozhodovať o postúpení práva užívania poľovného revíru za všetky subjekty. Ďalší účastník konania v 4. rade uviedol, že ďalší účastník konania v 2. rade si neuplatnil právo osobitne rozhodovať o postúpení práva užívania poľovného revíru na pozemky začlenené v spoločnej nehnuteľnosti, nemal právo si ich započítať do výmery poľovných pozemkov, o ktorých rozhodujú samostatne, a pretože ďalší účastník konania v 2. rade a ďalší účastník konania v 4. rade nemali výhradu samostatného rozhodovania, o týchto pozemkoch nemali právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír A. B. konanom dňa 17.04.2018 za tie pozemky, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť spravovanú a obhospodarovanú urbárom Záhorská Bystrica (16,6962 ha) a urbárom Lamač (0,4688 ha). S týmito tvrdeniami sa ďalší účastník konania v 4. rade stotožnil a nerozporoval ich. 41. Ďalší účastník konania v 5. rade predložil správnemu súdu dňa 11.07.2023 doplňujúce vyjadrenie a oznámenie informácií právne významných pre súdne konanie, pričom poukázal na: (i) listiny, preukazujúce, že ďalší účastník konania v 2. rade po vykonaní vnútornej kontroly konštatoval, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov A. B. konanom dňa 17.04.2018 nebol porušený zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, (ii) oznámenie o konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, (iii) rozsudok civilného súdu, potvrdzujúceho tvrdenie ďalšieho účastníka konania v 5. rade o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade na podanie žaloby proti oznámeniu 1, (iv) stanovisko k zisteniu, že zmluva ďalšieho účastníka konania v 1. rade stratila platnosť a ďalší účastník konania v 1. rade bol ako pozemkové spoločenstvo zrušený z dôvodu, že si nesplnil povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery do 30.06.2014 tak, ako to požadoval príslušný zákon. Všetky úkony ďalšieho účastníka konania v 1. rade po tomto dátume, ktoré nesmerovali k likvidácii, boli absolútne neplatné a boli neplatné aj z dôvodu, že neboli prijaté väčšinou vlastníkov spoločných nehnuteľností. Ďalší účastník konania v 5. rade mal za to, že zmluva o užívaní revíru A. B. uzavretá dňa 19.02.2018 medzi zástupcami ďalšieho účastníka konania v 1. rade a žalobcom v 1. rade je absolútne neplatná a na jej základe nevzniklo žalobcovi v 1. rade právo stať sa užívateľom poľovného revíru A. B.. 42. Ďalší účastník konania v 5. rade následne predložil správnemu súdu podanie zo dňa 08.01.2024, prostredníctvom ktorého zhrnul podstatnú argumentáciu týkajúcu sa predmetného súdneho konania a zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a predchádzajúcich návrhoch. 43. Ďalší účastník konania v 4. rade v podaní zo dňa 26.01.2024, uviedol, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri A. B. dňa 17.04.2018 postupoval zákonným spôsobom, hlasoval v zmysle platných zápisov na príslušných listoch vlastníctva, ku ktorým vykonáva zákonnú správu. Predmetným vyjadrením korigoval svoje vyjadrenie zo dňa 19.04.2023. 44. Ďalší účastník konania v 5. rade podaním zo dňa 28.01.2024, osobne podaným správnemu súdu dňa 29.01.2024, predložil správnemu súdu judikatúru kasačného súdu týkajúcu sa predmetu súdneho konania. Žalobca v 1. rade, spolu s ďalším účastníkom konania v 1. rade podaním zo dňa 30.01.2024,

elektronicky, ako aj osobne podaným správnemu súdu na pojednávaní dňa 31.01.2024, predložili správnemu súdu právnu argumentáciu ohľadom predmetu súdneho konania. 45. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. V. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 46. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-2S/202/2018 a sp. zn.: BA- 2S/57/2019. Duplicita spisových značiek je spôsobená skutočnosťou, že po podaní žaloby rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky o námietkach zaujatosti a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Ndz/1/2018 zo dňa 12.12.2018 bolo rozhodnuté o vylúčení vtedajšieho predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn.: 2S/202/2018. Z uvedeného dôvodu bola na podklade opatrenia predsedu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 1SprR/6/2019 zo dňa 11.03.2019, vec pomocou technických prostriedkov pridelená náhodným výberom inému predsedovi senátu a bola jej pridelená aj sp. zn.: 2S/57/2019. 47. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté oznámenie 1 a oznámenie 2, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP oznámenie 1 a oznámenie 2 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 48. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 31.01.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 49. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 50. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 51. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o poľovníctve, o využití práva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. 52. Podľa § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve, zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. 53. Podľa § 5 ods. 4 Zákona o poľovníctve, zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

54. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o poľovníctve, vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. § 13 Zákona o poľovníctve upravuje podmienky zmluvy o užívaní poľovného revíru. 55. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 56. Podľa § 16 ods. 2 Zákona o poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. 57. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade žalobných bodov, preskúmať postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu oznámenia 1 a oznámenia 2, a teda, či žalovaný postupoval v súlade so Zákonom o poľovníctve a či si zaobstaral dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie. 58. Z dôvodu, že ďalší účastník konania v 5. rade vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov vo vzťahu k oznámeniu 1, správny súd považoval za potrebné sa najprv vysporiadať s uvedenou námietkou. Správny súd dospel k záveru, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby aj vo vzťahu k súdnemu prieskumu oznámenia 1. Prvotne správny súd poukazuje, že oznámenie 1 podlieha prieskumu správneho súdu, pretože sa jedná o individuálny správny akt vydaný v oblasti verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. K súdnemu prieskumu opatrenia o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn.: 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2017 pripustil súdny prieskum takéhoto opatrenia (obdobne aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 8S/80/2020 zo dňa 17.03.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Svk/6/2021 zo dňa 19.12.2022). Rozhodnutie orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva o zaevidovaní, resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru preto podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2018). Správny súd nevidel dôvod sa od uvedených záverov odchýliť. 59. Súčasne je potrebné uviesť, že oznámenie 1 sa zároveň priamo dotýka práv žalobcov, pretože práve z dôvodu vydania oznámenia 1 bolo vydané oznámenie 2, a teda nedošlo k zaevidovaniu Zmluvy C.. Možno tak konštatovať, že oznámenie 1 a oznámenia 2 sú navzájom prepojené (podmienené) opatrenia a nemožno ich vykladať izolovane (teda práve vydanie oznámenia 1 malo vplyv na vydanie oznámenia 2), čo spôsobuje, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie správnej žaloby aj voči oznámeniu 1. Správny súd k danému poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Svk/19/2021 zo dňa 01.07.2022, ktorý uviedol: „pokiaľ ide o otázku možnosti súdneho prieskumu Opatrenia 1 na podnet žalobcu, kasačný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že za daných skutkových okolností bolo potrebné žalobu v tejto časti odmietnuť z dôvodu, že Opatrenie 1, ktorým bola zaevidovaná zmluva s PS I., nemalo vplyv na nezaevidovanie zmluvy so žalobcom (Opatrením 2) a preto možno konštatovať, že Opatrením 1 neboli dotknuté záujmy žalobcu. Iná situácia by nastala v prípade, pokiaľ by žalovaný pri nezaevidovaní zmluvy so žalobcom vzal do úvahy samotné evidovanie zmluvy s PS I., a teda postupoval by v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve a už existujúcu evidenciu zmluvy s PS I. by vnímal ako prekážku resp. dôvod nezaevidovania zmluvy so žalobcom. V tomto prípade však napadnuté opatrenia s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti možno vnímať izolovane, pretože dôvodom nezaevidovania zmluvy so žalobcom bola samotná skutočnosť, že s touto nevyjadrili súhlas vlastníci nadpolovičnej výmery poľovných pozemkov, a nie evidencia zmluvy s PS I..“ 60. Otázku aktívnej legitimácie je potrebné s ohľadom na obsah § 178 ods. 1 SSP skúmať v dvoch rovinách, pričom prvou je otázka účastníctva dotknutej osoby v administratívnom konaní a druhou je otázka prípadného zásahu napadnutého rozhodnutia do právnej sféry žalobcu. Pri opatreniach vyhovujúcich návrhom je ich právnym následkom najčastejšie vznik určitého právneho stavu (t. j.

oznámenie 1, ktorým bola zaevidovaná zmluva v prospech ďalšieho účastníka konania v 5. rade) alebo jeho deklarácia. Pri nevyhovujúcich opatreniach je ich právnym následkom nemožnosť navrhovateľa participovať na právnom stave spojenom s vykonaním predmetného opatrenia (v tomto prípade by sa pod uvedené dalo subsumovať oznámenie 2 o nezaevidovaní zmluvy v prospech žalobcu v 1. rade). Právne účinky dopadajú predovšetkým na adresáta opatrenia. Keďže v rámci administratívneho konania, v ktorom dochádza k vydávaniu opatrení, nie je zväčša normatívne upravené účastníctvo, je určenie fyzickej a právnickej osoby, ktorá je opatrením priamo dotknutá na svojich právach prísne individuálne. 61. V prejednávanom prípade nemožno vnímať účastníctvo reštriktívne, a preto nemožno žalobu v časti smerujúcej voči oznámeniu 1 odmietnuť len preto, že žalobcovia neboli účastníkmi administratívneho konania. Vo vzťahu k prípadnému zásahu do právnej sféry je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii možno vychádzať z toho, že pri vyhovujúcom opatrení je priamo dotknutou osobou osoba odlišná od navrhovateľa a pri nevyhovujúcom opatrení jeho navrhovateľ. V tomto prípade má však správny súd na mysli všeobecnú rovinu, pričom každý prípad je potrebné posudzovať individuálne v závislosti od konkrétnych skutkových okolností. Pokiaľ sa vo všeobecnosti predpokladá, že nie len navrhovateľ môže byť priamo dotknutý na svojich právach, ale môžu byť dotknuté aj iné subjekty, túto otázku je na účely posúdenia aktívnej legitimácie skúmať osobitne, odhliadnuc od toho, či má dotknutá osoba postavenie účastníka administratívneho konania (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Svk/19/2021 zo dňa 01.07.2022). Tu je však potrebné pripomenúť, že práve uvedený dotyk na právach bude závislý od konkrétnych skutkových okolností, v prejednávanej veci od otázky, či vydaním oznámenia 1, a teda zaevidovaním Zmluvy Les, vznikla prekážka pre evidenciu zmluvy žalobcov. Vzhľadom na skutočnosť, že samotné oznámenie 2 poukazuje na evidenciu zmluvy s ďalším účastníkom konania v 5. rade (a teda na obsah oznámenia 1), možno konštatovať, že vydaním oznámenia 1 boli žalobcovia ukrátení na svojich právach, a preto im svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby voči oznámeniu 1. 62. Správny súd vyhodnotil ako dôvodný žalobný bod týkajúci sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a žalobný bod ohľadom nepreskúmateľnosti oznámení pre nedostatok dôvodov. Správny súd si je vedomý, že s odkazom na § 79 ods. 2 písm. c) Zákona o poľovníctve je vylúčená aplikácia všeobecného predpisu o správnom konaní, avšak uvedené nemá vplyv na to, aby žalovaný aj v konaní o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru aplikoval základné zásady správneho konania, medzi ktoré patrí aj zásada materiálnej pravdy. K danému záveru dospela aj konštantná judikatúra kasačného súdu, ktorý uviedol, že proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru je špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať to, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) Zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2019 a tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 721/2016 zo dňa 08.03.2017). Správny poriadok tak v § 3 ods. 5 jednoznačne konštatuje, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci – aplikuje sa teda princíp materiálnej pravdy. 63. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 Zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresného úradu) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 Zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 Zákona o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie.

64. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 Zákona o poľovníctve (§ 11 ods.1 Zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru, resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a) až d) Zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 Zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 Zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, sp. zn.: 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018 alebo sp. zn.: 7Sžo/66/2016 zo dňa 25.04.2018). 65. Povinnosťou správneho orgánu v priebehu procesu posudzovania dokumentov predložených na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je aj vylúčenie negatívnych podmienok evidencie v zmysle § 16 ods. 2 Zákona o poľovníctve, podľa ktorého okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. 66. Zo skutkových okolností v prejednávanej veci vyplýva, že žalovanému boli doručené dve žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru A. B.. Prvá žiadosť bola podaná žalobcom v 1. rade, a to už dňa 20.02.2018 s tým, že žalobca v 1. rade predložil Zmluvu C. a notársku zápisnicu. Žalovaný oznámil žalobcovi v 1. rade podaním zo dňa 15.05.2018, že sa jeho žiadosťou bude zaoberať v lehote 30 dní pred ukončením platnosti aktuálnej zmluvy o užívaní. Druhá v poradí bola predložená žiadosť podaná ďalším účastníkom konania v 2. rade, a to dňa 29.05.2018, spolu so Zmluvou Les a notárskou zápisnicou. Žalovaný následne dňa 26.09.2018 vydal ako oznámenie 1, tak aj oznámenie 2. Oznámenie 2 bolo vydané z dôvodu, že žalovaný eviduje inú zmluvu na užívanie poľovného revíru A. B., a to práve zmluvu uzatvorenú s ďalším účastníkom konania v 5. rade. Súčasne žalovaný uviedol, že žiadosť žalobcu v 1. rade nespĺňa náležitosti § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve, a preto nebolo žiadosti vyhovené. 67. Účelom § 16 ods. 2 Zákona o poľovníctve je nepochybne zamedziť vzniku sporov ohľadom užívania poľovného revíru z dôvodu existencie viacerých, platne uzavretých zmlúv a zabrániť tak situáciám, aby v danom poľovnom revíri vykonávalo právo poľovníctva súbežne viac subjektov. 68. Vychádzajúc z právnej úpravy § 16 ods. 2 Zákona o poľovníctve, evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru bráni skutočnosť, že k totožnému poľovnému revíru je už zaevidovaná iná, platne uzavretá zmluva. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že za situácie, kedy boli žalovanému predložené na evidenciu dve zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru (v rozpätí niekoľkých mesiacov a žiadosť o užívanie poľovného revíru žalobcu v 1. rade bola podaná časovo skôr ako žiadosť ďalšieho účastníka konania v 2. rade) bolo skutočnosťou, rozhodujúcou pre vydanie rozhodnutia o nezaevidovaní neskôr uzavretej zmluvy podľa § 16 ods. 2 Zákona o poľovníctve (t. j. z dôvodu, že na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva), nielen časové hľadisko uzavretia predložených zmlúv, ale aj to, či v prípade skôr uzavretej zmluvy boli splnené podmienky ustanovené zákonom na postúpenie užívania poľovného revíru zmluvou podľa § 13 Zákona o poľovníctve a na jej následnú evidenciu. V zmysle § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve je orgán verejnej správy oprávnený zaevidovať len takú zmluvu, ktorú uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 Zákona o poľovníctve, a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov.

69. Správny orgán konajúci v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve je povinný podľa názoru správneho súdu v oznámení o nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa vysporiadať aj s dôvodmi, pre ktoré takto rozhodol, pretože z logiky veci je zrejmé, že len jedna predložená zmluva môže spĺňať zákonné požiadavky na evidenciu, čiže musí ozrejmiť na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, že žiadosti o zaevidovanie zmluvy nevyhovel. Aj v prípade takéhoto oznámenia sa jedná o individuálny správny akt, s ktorým sú spojené práva a povinnosti, bez ohľadu na to, v akom type správneho konania sa rieši spor o právo, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčené z právomoci správneho súdu, z čoho potom vyplýva nevyhnutnosť jeho odôvodnenia tak, aby bolo preskúmateľné. Rozhodne nepostačuje iba konštatovanie, že bola zaevidovaná už iná zmluva, ale je potrebné preskúmateľné odôvodnenie, z ktorého je zrejmé prečo a ktorá zmluva bola zaevidovaná a z akých dôvodov dospel správny orgán, že účastníci zaevidovanej zmluvy splnili zákonné požiadavky na evidenciu zmluvy, najmä posúdenie, či konali so skutočnými vlastníkmi, so zodpovedajúcimi výmerami, ako aj či súhlasy vlastníkov boli bezchybné (k tomu aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2019). Z uvedeného vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predloženú zmluvu / zmluvy skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku. 70. S uvedenou skutočnosťou (splnenie zákonných podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru A. B. pre ďalšieho účastníka konania v 5. rade) sa však žalovaný v oznámení 2 nijakým spôsobom nevysporiadal a nie je zrejmé ani to, či žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci (aj na podklade dvoch paralelných žiadostí). Samotné konštatovanie žalovaného o tom, že eviduje inú zmluvu na užívanie poľovného revíru A. B., a to najmä bez uvedenia skutočností a relevantných ustanovení Zákona o poľovníctve, na základe ktorých k tomuto záveru dospel, sa správnemu súdu javí ako nepostačujúce, a to vzhľadom na uvedené povinnosti žalovaného v procese posudzovania žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru a tiež vzhľadom na závažnosť oznámenia 2, v dôsledku ktorého nebolo žalobcovi v 1. rade priznané právo na užívanie dotknutého poľovného revíru. Vyššie uvedené skutočnosti sa priamo aplikujú aj na ďalšie odôvodnenie žalovaného v oznámení 2, a teda, že „OU BA PLO po preskúmaní predložených dokladov zistil, že žiadosť nespĺňa náležitosti ust. § 16 ods. 1 a preto Vašej žiadosti nevyhovuje“. Z danej konštatácie nie je zrejmé, aké náležitosti § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve žiadosť žalobcu v 1. rade nespĺňala, na základe akých skutočností k danému záveru žalovaný dospel a či vôbec vyzval žalobcu v 1. rade na odstránenie chýbajúcich skutočností. Takéto posúdenie zo strany žalovaného je nedostačujúce, a to vo vzťahu na už spomenuté povinnosti žalovaného v procese posudzovania žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. 71. Správny súd zároveň poukazuje na to, že dokonca ani z oznámenia 1 o zaevidovaní zmluvy v prospech účastníka konania v 5. rade nevyplýva, na základe akých skutočností žalovaný dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky na evidenciu tejto zmluvy na užívanie poľovného revíru. Žalovaný len stroho konštatoval, že vlastníci spoločného revíru vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery uznaného poľovného revíru Holý Vrch (bez akejkoľvek bližšej špecifikácie) uzatvorili zmluvu o užívaní poľovného revíru. 72. Správny súd dodáva, že správny orgán konajúci v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve je povinný v opatrení o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa vysporiadať aj s dôvodmi, pre ktoré takto rozhodol. Aj v prípade takéhoto opatrenia sa jedná o individuálny správny akt, s ktorými sú spojené práva a povinnosti, bez ohľadu na to, v akom type správneho konania sa rieši spor o právo, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčené z právomoci súdu, z čoho potom vyplýva nevyhnutnosť jeho odôvodnenia tak, aby bolo preskúmateľné. Nepostačuje iba konštatovanie, že zmluva bola evidovaná (k tomu aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Svk/3/2021 zo dňa 24.01.2023). 73. Pri porušení základných pravidiel správneho konania (§ 3 Správneho poriadku) a na nich nadväzujúcich inštitútov správneho konania - požiadavka na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci (§3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku) a na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) je túto skutočnosť možné orgánu verejnej správy vytýkať v rámci prieskumu jeho rozhodnutia (opatrenia) správnym súdom.

74. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu tak dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalovaný pred vydaním oznámenia 1 a oznámenia 2 riadne preskúmal splnenie zákonných podmienok pre vykonanie evidencie Zmluvy Les (oznámenie 1) a podmienok pre nezaevidovanie Zmluvy C. (oznámenie 2), keď nie je možné preskúmať závery žalovaného o spôsobe skúmania týchto zákonných podmienok. 75. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že oznámenie 1 a oznámenie 2 nie sú v súlade so zákonom, pretože trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a zároveň vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. Správny súd súčasne uvádza, že s ďalšími žalobnými bodmi sa v podrobnostiach nezaoberal, keďže by nepriniesli iné rozhodnutie súdu vo veci samej. 76. Vo vzťahu k ostatným, najmä skutkovým okolnostiam, ktoré v súdnom konaní predložil najmä ďalší účastník konania v 5. rade (existencia ďalšieho účastníka v 1. rade), správny súd uvádza, že sa v danom stotožnil s argumentáciou žalobcu v 1. rade, a teda, že sa jedná o okolnosti, na ktoré nemožno vo vzťahu k prejednávanej veci prihliadnuť. Správny súd nie je súdom skutkovým a jeho oprávnením je preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia (všeobecne). Základným cieľom konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Na podklade uvedeného správny súd konštatuje, že argumentácia ďalšieho účastníka konania v 5. rade vo väčšine smerovala k posúdeniu skutkových okolností (dokonca historických okolností), ktoré o. i. smerovali aj k zmenám vlastníckeho práva, k možnosti likvidácie združení, k neplatnostiam právnych úkonov a pod. Ďalší účastník konania v 5. rade tak poukazoval na skutočnosti, ktorých riešenie nie je v právomoci správneho súdu, a preto správny súd na ne neprihliadol. 77. Správny súd sa nezaoberal argumentáciou žalobcov ohľadom konania o sprístupnení informácií, a to z dôvodu, že predmetom súdneho prieskumu nebolo konanie a rozhodovanie žalovaného ohľadom sprístupnenia informácií podľa osobitného predpisu. 78. Z dôvodu, že v priebehu konania zobral žalobca v 2. rade žalobu vo svojej časti späť, správny súd bol povinný sa vysporiadať s uvedenou skutočnosťou. Vo vzťahu k uvedenému správny súd poukazuje na § 34 ods. 2 SSP, ktorý stanovuje, že ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov. To platí aj na podanie opravného prostriedku. Z dôvodu, že žalobca v 1. rade opakovane v súdnom konaní vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu v 2. rade a z dôvodu, že sa jedná o žalobu podanú viacerými žalobcami, správny súd na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v 2. rade s odkazom na § 34 ods. 2 SSP a s ohľadom na nesúhlas žalobcu v 1. rade neprihliadal. 79. Záverom správny súd považuje za potrebné poukázať na aktivitu účastníkov konania v predmetnom súdnom konaní. V zmysle § 119 a § 135 ods. 1 SSP je správne súdnictvo založené na prieskume zákonnosti už zisteného a identifikovaného skutkového a právneho stavu a z neho pri svojom rozhodnutí vychádza – správne súdnictvo je tak viazané prísnou koncentráciou. Rovnako je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu na podania, ktoré boli predkladané správnemu súdu niekoľko rokov po podaní žaloby, ako aj tesne pred pojednávaním vo veci samej (najmä zo strany žalobcu v 1. rade, ďalšieho účastníka konania v 1. rade, ďalšieho účastníka konania v 4. rade a ďalšieho účastníka konania v 5. rade), a teda po uplynutí lehôt, v rámci ktorých sa mohli účastníci konania vyjadriť a na skutočnosti, ktoré nesúviseli s prejednávanou vecou, neprihliadal. 80. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi v 1. rade priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. Ďalším účastníkom

konania súd podľa § 169 SSP nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že im správnym súdom nebola uložená v konaní povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy vznikli. Súčasne správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo účelné a spravodlivé, aby im bol nárok na náhradu trov konania priznaný. Žalobcovi v 2. rade správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy konania nevznikli. 81. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).