Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/156/2018 1018201554 16. 07. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201554.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku - v likvidácii, so sídlom Kutuzovova 257/4, 831 03 Bratislava, IČO: 00 678 449, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, so sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVSOVR2-2018/001563-039 zo dňa 08.08.2018, takto rozhodol: I. Správny súd návrh na prerušenie konania zo dňa 02.11.2018 z a m i e t a . II. Správny súd žalobu z a m i e t a . III. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný výzvou č. SVS-OVR2-2016/020002-002 zo dňa 07.06.2016, doručenou žalobcovi dňa 17.06.2016, vyzval žalobcu, aby v lehote do 30.06.2016 odstránil nedostatky výročnej správy za rok 2015, ktoré zistil na svojom zasadnutí dňa 06.06.2016. Vzhľadom na to, že žalobca na predmetnú výzvu nereagoval, žalovaný mu listom č. SVS-OVR2-2016/020002-004 zo dňa 15.07.2016 oznámil začatie konania o uložení pokuty za správny delikt uvedený v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 85/2005 Z. z.“), ktorého sa dopustil tým, že v stanovenej lehote, t. j. do 30.06.2016 neodstránil nedostatky zistené vo výročnej správe za rok 2015. 2. Dňa 15.08.2016 žalobca doručil žalovanému správu nezávislého audítora A. B. C. k ročnej závierke a dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou. Dňa 16.08.2016 žalobca doručil žalovanému vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty, v ktorom uviedol, že podáva: „návrh na zastavenie správneho konania ako právne zmätočné a nedôvodné.“ Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení požiadal žalovaný o vyjadrenie vyžrebovaného audítora A. B. C., ktorý v podaní zo dňa 18.08.2016 poukázal na problémy s komunikáciou so žalobcom. S ohľadom na informáciu od žalobcu, že politická strana nemá žiaden majetok a v roku 2015 nemala žiadne príjmy ani výdavky, audítor odmietol vysloviť názor na účtovnú závierku a hospodárenie politickej strany.
3. Žalovaný rozhodnutím č. SVS-OVR2-2016/020002-008 zo dňa 23.08.2016 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného 1“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000 eur za správny delikt uvedený v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že v stanovenej lehote, t. j. do 30.06.2016 neodstránil nedostatky zistené vo výročnej správe za rok 2015. V odôvodnení uviedol, že tvrdenie žalobcu, že za neodstránenie nedostatkov vo výročnej správe je zodpovedný audítor a nie politická strana neobstojí, a to z dôvodu, že je povinnosťou politickej strany podľa § 20 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z. „účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu“, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Keďže žalobca v rozpore so zákonom neviedol účtovníctvo, nemohol predložiť účtovné doklady vyžrebovanému audítorovi, ktorý by mohol následne overiť účtovnú závierku, jej súlad s výročnou správou a tiež by mohol preveriť súlad hospodárenia politickej strany so zákonom č. 85/2005 Z. z. a zákonom č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 181/2014 Z. z.“). V neposlednom rade žalovaný zdôraznil, že politická strana je za správny delikt uvedený v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. zodpovedná bez ohľadu na jej zavinenie (ide o objektívnu zodpovednosť právnických osôb za správny delikt) a podstatná je iba skutočnosť, či došlo k porušeniu zákona alebo nie. Pri určovaní výšky pokuty, ktorú žalovaný uložil v maximálnej výške zákonom stanoveného rozsahu, vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že žalobca ani do vydania predmetného rozhodnutia nepredložil účtovnú závierku overenú audítorom a správu audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z., prihliadal na mimoriadnu závažnosť uvedených nedostatkov a tiež na prístup žalobcu k predkladaniu výročných správ za predchádzajúce roky. Z hľadiska trvania protiprávneho stavu žalovaný pri určovaní výšky sankcie prihliadol na skutočnosť, že žalobca v rozpore s § 20 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z. neviedol účtovníctvo, a teda ani nemožno očakávať, že žalobca odstráni mimoriadne závažné vady výročnej správy. 4. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1, o ktorej krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 6S/246/2016-205 zo dňa 22.06.2017 tak, že predmetné rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na to, že výrok rozhodnutia žalovaného 1 nepodával taký opis skutku kladeného za vinu žalobcovi, ktorý by spĺňal zákonné náležitosti na jeho jednoznačnú a nespochybniteľnú individualizáciu, nakoľko sa vo výroku neuvádzalo, aké nedostatky výročnej správy mal žalobca odstrániť a v stanovenej lehote (do 30.06.2016) ich neodstránil. Ani z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia nebolo jednoznačné, ktoré nedostatky uvedené vo výzve žalovaného zo dňa 07.06.2016 žalobca vo svojej výročnej správe nakoniec neodstránil. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia nebolo celkom zrejmé ani vymedzenie skutku spočívajúceho v neodstránení zistených nedostatkov vo výročnej správe žalobcu za rok 2015. Toto odôvodnenie poukazovalo na výzvu žalovaného na odstránenie vád, v ktorej bolo vytýkaných celkom šesť nedostatkov predloženej výročnej správy a na 2. strane rozhodnutia žalovaného 1 sa uvádzalo, že žalobca na výzvu žalovaného neodstránil tri nedostatky výročnej správy a nepredložil účtovnú závierku overenú audítorom, dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a správu audítora o preverení súladu o hospodárení zo zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z. Žalovaný v rozhodnutí 1 na 5. strane pri určení pokuty žalobcovi pri odôvodnení jej výšky dôvodil dvoma nedostatkami výročnej správy, a to nepredložením účtovnej závierky overenej audítorom a správy audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z. a následne na 7. strane uviedol, že pri stanovení výšky pokuty prihliadol na štyri nedostatky - nepredloženie overenej účtovnej závierky audítorom, správy audítora k ročnej účtovnej závierke, dodatku správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a správy audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z. Za dôvodnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného 1 krajský súd považoval aj neodstránenie rozporov ohľadom nevedenia podvojného účtovníctva žalobcom, keď žalovaný oprel odôvodnenie iba o vyjadrenie audítora A. B. C., doručené mu dňa 18.06.2016, ktoré však pred vydaním rozhodnutia žalovaného 1 nebolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie. Potom záver žalovaného o podvojnom účtovníctve žalobcu bol predčasný. V konečnom dôsledku krajský súd prisvedčil aj námietke ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 5. V nadväznosti na právny názor krajského súdu uvedený v rozsudku č. k. 6S/246/2016-205 zo dňa 22.06.2017 si žalovaný za účelom preverenia vyjadrenia žalobcu, že v roku 2015 viedol podvojné účtovníctvo, ktoré však bolo v rozpore s tvrdením audítora, požiadal Daňový úrad Bratislava o zistenie
tejto skutočnosti. Dňa 25.05.2018 mu bola doručená odpoveď Daňového úradu Bratislava, že výzva na predloženie dokladov sa mu vrátila s vyznačením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa 03.05.2018 vykonali zamestnanci Daňového úradu Bratislava preverenie na adrese sídla žalobcu, ktorým zistili, že ide o viacposchodový dom, ktorý pri vchode do budovy na vonkajších zvončekoch nemá žiadne označenie a nakoľko žalobca na ich výzvy nereaguje, skutočnosti požadované žalovaným nepreveril. 6. Žalovaný rozhodnutím č. SVS-OVR2-2018/001563-039 zo dňa 08.08.2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 200 eur za správny delikt uvedený v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z., t. j. za neodstránenie nedostatkov zistených vo výročnej správe za rok 2015 v lehote podľa § 30 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že v lehote určenej žalovaným, t. j. v lehote do 30.06.2016 neodstránil nedostatky výročnej správy za rok 2015, ktoré spočívali v tom, že nepredložil: - účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 30 ods. 2 písm. a) zákona č. 85/2005 Z. z., - dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou podľa § 30 ods. 2 písm. n) zákona č. 85/2005 Z. z., - správu audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z. 7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že mal nepochybne za preukázané, že žalobca k 30.06.2016 neodstránil nedostatky zistené vo výročnej správe špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku sp. zn. 8Sžo/37/2012 zo dňa 22.08.2013 konštatoval, že zodpovednosť za zavinenie správneho deliktu uvedeného v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. je konštruovaná ako objektívna a na naplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu postačuje už samotné neodstránenie zistených nedostatkov výročnej správy politickou stranou v správnym orgánom stanovenej lehote. Miera zavinenia politickej strany teda nemá vplyv na posúdenie jej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu. Žalovaný považoval skutkový stav za nepochybne preukázaný, nakoľko v určenej lehote nemal vo svojej dispozičnej sfére žiaden z chýbajúcich dokumentov výročnej správy žalobcu. Pri určovaní výšky pokuty žalovaný prihliadol na závažnosť a spôsob konania a predovšetkým na to, že neodstránenie nedostatkov výročnej správy v určenej lehote bolo v rozhodujúcej miere spôsobené bez zavinenia žalobcu. Z hľadiska trvania protiprávneho stavu zohľadnil, že spomedzi troch chýbajúcich dokumentov výročnej správy je v súčasnosti jeden, a to dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou, súčasťou administratívneho spisu, nakoľko žalovaný ho doručil dňa 15.08.2016. II. Žaloba 8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a zastavenia konania. V prvom rade poukázal na skutkové okolnosti, ktoré sú mu kladené za vinu, na sankciu uloženú žalovaným ako aj na povinnosť jej uloženia. 9. Ďalej poukázal na základ interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorým je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „Dohovor“) ako aj na Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, ktoré odporúča vládam členských štátov riadiť sa aj v praxi zásadami vyplývajúcimi z tohto Odporúčania. Správny orgán pri ukladaní sankcie nepostupoval podľa citovaných pravidiel. Aj na rozhodovanie o správnych deliktoch (v danom prípade správny delikt podľa § 31 zákona č. 85/2005 Z. z.) dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v ktorom sa uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Zásadu materiálnej pravdy, upravenú najmä v § 3 ods. 5 správneho poriadku, treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Výklad a aplikácia zásad právneho štátu nemôže byť v rozpore so základnými právami účastníka konania. V tomto prípade žalovaný pochybil, keď svoj cieľ sankcionovať odôvodnil aplikáciou § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
10. Z rozhodnutia žalovaného 1, ako aj z konania, ktoré mu predchádzalo a v ňom nachádzajúcich sa listinných dôkazoch je preukázané, že žalovaný sa dňa 01.07.2016 dozvedel, že žalobca nepredložil výročnú správu za rok 2015. Žalovaný mu napadnutým rozhodnutím podľa jeho názoru uložil sankciu v rozpore s § 31 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z., keď ju uložil 39 dní po uplynutí zákonnej dvojročnej lehoty. 11. Žalobca tiež navrhol, aby správny súd v súlade s § 100 ods. 1 písm. b) SSP prerušil konanie a podal návrh na Ústavný súd SR na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Právnu úpravu sankcionovania politického subjektu v zmysle § 31 ods. 1 písm. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. za nesplnenie podmienok zakotvených v § 30 ods. 2 písm. a) a písm. n) zákona č. 85/2005 Z. z., ktoré nemôže splniť, označil za „neústavnú“. Z nemožnosti plnenia zákonných podmienok sa žalobca ani nemôže liberalizovať. Protiprávny stav zavinila tretia osoba, ktorú mu určila Slovenská audítorská komora vylosovaním audítora, ktorý so žalobcom uzavrel zmluvu o audítorskej činnosti. Audítor nekonal podľa zmluvy napriek tomu, že mu v dostatočnej lehote predložil k jeho činnosti potrebnú dokumentáciu a poskytol mu verbálne vysvetlenie ohľadom účtovných súvzťažností. Vylosovaný audítor konal v omeškaní a v rozpore s listinnými podkladmi predloženými žalobcom. Štát žalobcu v rámci objektívnej zodpovednosti sankcionuje za deliktuálne konanie tretej osoby bez možnosti vyvinenia sa. 12. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný napadnutým rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, dopustil prierezovo množstva pochybení pri jednotlivých ustanoveniach, ktoré upravujú administratívny proces. Záverom citoval § 195 SSP a zosumarizoval jednotlivé žalobné dôvody uvádzajúc, že napadnuté rozhodnutie - vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), - je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), - skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2018 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. V prvom rade poukázal na napadnuté rozhodnutie a na to, že žalobca v prevažnej časti žaloby len zosumarizoval skutočnosti týkajúce sa uloženia pokuty, pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nenapádal žiadnu časť konania o uložení pokuty z procesného hľadiska. 14. Mal za to, že uloženie pokuty ako aj jej výška je v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnená. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom nezabezpečenia materiálnej spravodlivosti žalovaný citoval čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 31 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z. a § 3 ods. 5 správneho poriadku konštatujúc, že pri svojej činnosti vychádza z prezumpcie súladu ním aplikovaných právnych predpisov s Ústavou SR a medzinárodným právom, pokiaľ Ústavný súd SR nerozhodne o ich nesúlade. V konaní o uložení pokuty bolo nepochybne preukázané, že žalobca v lehote určenej žalovaným (do 30.06.2016) neodstránil nedostatky výročnej správy za rok 2015, čím sa dopustil správneho deliktu uvedeného v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. Skutkový stav ustálený žalovaným žalobca nijako v žalobe nerozporoval, naopak, priznal, že svoju povinnosť podľa § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. nesplnil. 15. Miera zavinenia žalobcu nemá vzhľadom na objektívnu zodpovednosť právnickej osoby za porušenie zákona vplyv na posúdenie jej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu. Konanie o uložení pokuty bolo vedené v súlade s platnými právnymi predpismi SR ako aj príslušnými medzinárodnými normami a boli naplnené všetky hmotnoprávne aj procesnoprávne predpoklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom uplynutia lehoty na uloženie sankcie žalovaný citujúc § 31 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z. a § 71 ods. 1 veta prvá SSP zdôraznil, že rozhodol v rámci zákonnej subjektívnej lehoty na rozhodnutie, keďže podľa § 71 ods. 1 SSP lehoty uvedené v § 31 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z. neplynuli počas súdneho konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/246/2016.
16. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd SR, žalovaný nevzhliadol dôvody na takýto postup. Ak by aj niekedy nastala výnimočná situácia, že k porušeniu zákona politickou stranou došlo výlučne konaním audítora, môže sa na súde domáhať náhrady za vzniknutú škodu. IV. Podanie žalobcu 17. Dňa 16.07.2024 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Čestné vyhlásenie o deliktuálnej nespôsobilosti spáchať správny delikt citovaný v Rozhodnutí č. SVSOVR2-2018/001563-039“ (ďalej aj len „čestné vyhlásenie“). V tomto podaní žalobca uviedol, že pokiaľ zákon zakazuje právnickej či fyzickej osobe vykonávanie nejakej činnosti, nemôže štátny orgán trestať/ sankcionovať akúkoľvek právnickú či fyzickú osobu za nevykonávanie tejto činnosti. Podmienkou zodpovednosti právnickej osoby je deliktuálna spôsobilosť, inými slovami spôsobilosť protiprávne konať a niesť za to právne následky. Žalobca vykonáva činnosť v súlade so zákonom č. 85/2005 Z. z., ktorý inú činnosť ako politickú reguluje v § 20 ods. 2 až ods. 4. Hoci dôkazné bremeno leží na správnom orgáne, žalobca doteraz podľa jeho tvrdenia nebol oboznámený so žiadnym dôkazom, ktorý by preukazoval jeho deliktuálnu spôsobilosť za správny delikt. 18. Žalobca zároveň čestne vyhlásil, že nie je členom Slovenskej komory audítorov a nemá licenciu na výkon auditu. Žalobca vykonáva iba činnosť v súlade so zákonom č. 85/2005 Z. z. Mal za to, že je deliktuálne nespôsobilý spáchať správny delikt uvedený v napadnutom rozhodnutí. K podaniu pripojil dokument označený ako „Finančná správa 2015 NÁLEŽITOSTI, ktoré musí obsahovať výročná správa politickej strany a politického hnutia za rok 2015 pri jej predložení Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán“ zo dňa 15.03.2016 a účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2015.
V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/156/2018 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/156/2018. 20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 16.07.2024 za účasti žalobcu a žalovaného. 21. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Podľa § 30 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 85/2005 Z. z., strana je povinná vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok doručuje strana Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len "štátna komisia") každoročne najneskôr do 30. apríla v listinnej podobe a v elektronickej podobe. 23. Podľa § 30 ods. 2 písm. a) a písm. n) zákona č. 85/2005 Z. z., výročná správa obsahuje účtovnú závierku overenú audítorom, správu audítora k ročnej účtovnej závierke, dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a správu o preverení súladu o hospodárení strany s týmto zákonom a osobitným predpisom.
24. Podľa § 30 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z., ak výročná správa neobsahuje údaje podľa odseku 2, ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé, alebo ak sa z výročnej správy zistí iné porušenie zákona, vyzve štátna komisia stranu, aby odstránila nedostatky v určenom termíne, najneskôr do 30. júna. 25. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z., Štátna komisia uloží strane pokutu od 200 eur do 2 000 eur, ak strana neodstránila zistené nedostatky v lehote podľa § 30 ods. 6. 26. Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z., pokuty podľa odsekov 1 až 6 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa ministerstvo alebo štátna komisia dozvedeli o porušení zákona, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia zákona. 27. Podľa § 71 ods. 1 veta prvá SSP, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len "správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. 28. Skôr ako správny súd pristúpil k preskúmaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných námietok, považoval za potrebné objasniť, prečo na pojednávaní dňa 16.07.2024 neakceptoval generálne plnomocenstvo zo dňa 10.01.2018 predložené žalobcom, ktoré udelil A. D. E.. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o žalobu vo veciach správneho trestania, kde sa s poukazom na § 49 ods. 2 písm. b) SSP nevyžaduje povinné zastúpenie advokátom, je potrebné vo vzťahu k žalobcovi aplikovať § 51 ods. 2 SSP. V zmysle § 51 ods. 2 SSP, účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Tento zástupca môže konať len osobne; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49. 29. Správny súdny poriadok v § 51 vymedzuje osobitnú kategóriu zástupcov účastníkov konania a osôb zúčastnených na konaní. Ustanovenie § 51 SSP nezavádza povinné zastúpenie advokátom, vylučuje však možnosť zastúpenia osobou bez právnického vzdelania, ako aj osobou s právnickým vzdelaním, ktorá však nie je blízkou osobou zastúpeného. V správnom súdnom konaní je tak prípustné iba zastúpenie advokátom alebo osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa za kumulatívneho splnenia podmienky, že je to osoba blízka účastníkovi konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Na účely Správneho súdneho poriadku sa v zmysle § 489 SSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republiky alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou. Za blízku osobu je nutné považovať v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela či iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 30. Vzhľadom na to, že A. D. E. nie je ani advokát, ani nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a nie je blízkou osobou žalobcu, čo aj sám potvrdil na pojednávaní dňa 16.07.2024, nemohol ho správny súd na tomto pojednávaní pripustiť ako zástupcu žalobcu. Z výpisu z Registra politických strán a politických hnutí mal správny súd za preukázané, že štatutárnym orgánom žalobcu je od 05.08.2008 F. G. H., bytom I. XXX/X, C. – E. J., ktorý je predsedom Slovenskej rady Slovenskej ľudovej strany. Nakoľko žalobca nebol v konaní zastúpený advokátom, keďže pôvodný advokát Mgr. Peter Fischer, ktorý ho zastupoval, má v súčasnosti pozastavený výkon advokácie a iného advokáta si žalobca nezvolil, je v jeho mene oprávnený konať výhradne štatutárny orgán. 31. Nebolo sporným, že žalobca neodstránil nedostatky výročnej správy za rok 2015 zistené žalovaným, spočívajúce v nepredložení účtovnej závierky overenej audítorom, dodatku správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a správy audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a zákonom č. 181/2014 Z. z. Sporným bolo posúdenie otázky, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre sankčný postih žalobcu za správny delikt uvedený v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. a či žalovaný napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu v súlade so zákonom.
32. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak, ako to určuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, či iné správne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminálizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 33. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. 34. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia je jasný a určitý a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné, logické, zodpovedajúce skutkovému stavu a zákonnej úprave na tento stav sa vzťahujúcej. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti tvorili podklad rozhodnutia, akými úvahami sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania. 35. Zákon č. 85/2005 Z. z. vymedzuje v ustanovení § 31 správne delikty právnických osôb. Skutková podstata správneho deliktu upraveného v § 31 ods. 3 uvedeného zákona spočíva v neodstránení nedostatkov vo výročnej správe politickej strany v určenom termíne, najneskôr do 30. júna. Subjektom tohto správneho deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nevzhliadol dôvody, pre ktoré by sa mal stotožniť s čestným vyhlásením žalobcu doručeným správnemu súdu dňa 16.07.2024. Žalobca je politická strana, ktorá má deliktuálnu spôsobilosť, a teda je spôsobilým subjektom, ktorý sa dopustil protiprávneho konania špecifikovaného vo výroku napadnutého rozhodnutia. 36. Správne delikty právnických osôb ustanovené v § 31 zákona č. 85/2005 Z. z., a teda aj v odseku 3, ktorý je aplikovaný na prejednávaný prípad, sú postihované bez ohľadu na zavinenie, keďže zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Z toho vyplýva záver, že politická strana zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti ospravedlňujúce, resp.
vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie. Mohli by byť brané do úvahy správnym orgánom len v prípade určovania výšky, prípadne druhu ukladanej sankcie. 37. Pri rozhodovaní o výške pokuty majú síce štátne orgány prihliadať na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu, nič to však nemení na zákonodarcovom príkaze potrestať porušenie príslušných ustanovení minimálne pokutou v najnižšej možnej sadzbe. Platný právny poriadok neumožňuje uloženú pokutu odpustiť. 38. Z administratívneho spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia mal správny súd jednoznačne za preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu špecifikovaného vo výroku napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemal pochybnosti ani o riadne zistenom skutkovom stave. Okolnosti uvádzané žalobcom v priebehu administratívneho konania ohľadom problémov s audítorom nemajú vplyv na posúdenie otázky jeho zodpovednosti za nesplnenie zákonom uloženej povinnosti v stanovenej lehote. Žalovaný nemal inú možnosť ako žalobcu za jeho konanie (resp. nekonanie) sankcionovať, nakoľko zákon č. 85/2005 Z. z. neobsahuje žiadne liberačné dôvody ani možnosť odpustiť prípadne neuložiť sankciu v takomto prípade. Správny orgán sa pri ukladaní pokuty riadi zákonom, kontroluje dodržiavanie splnenia si zákonom požadovaných podmienok pre politické strany a nie je oprávnený rozhodovať o tom, či prípadné nesplnenie podmienok nie je spôsobené legislatívnou medzerou. 39. V obdobnej veci týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžo/37/2012 zo dňa 22.08.2013 poukázal na objektívnu zodpovednosť za správny delikt podľa zákona č. 85/2005 Z. z. a tiež konštatoval, že „... bolo práve vecou žalobcu, aby splnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Pokiaľ žalobca namietal spoľahlivosť zisteného skutkového stavu, je potrebné uviesť, že s touto skutočnosťou okolnosti, podľa názoru žalobcu vylučujúce jeho zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu (uvádzané ťažkosti s vyžrebovaným audítorom), nemajú súvis.“ 40. Okolnosti uvádzané žalobcom, ktorými sa snaží ospravedlniť, resp. vysvetliť nesplnenie povinnosti, nemajú právny význam pri otázke vyvodenia zodpovednosti za toto porušenie. Tieto okolnosti vzal žalovaný do úvahy len pokiaľ ide o určenie výšky sankcie, ktorú po zrušení rozhodnutia 1 krajským súdom uložil v napadnutom rozhodnutí v minimálnej výške 200 eur. Žalovaný pri ukladaní výšky pokuty v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že neodstránenie nedostatkov výročnej správy politickej strany mohlo byť v rozhodujúcej miere spôsobené audítorom, ktorého konanie nemohol žalobca ovplyvniť. To znamená, že na tieto okolnosti prihliadol pri určovaní výšky pokuty, avšak k jej odpusteniu alebo neuloženiu nemohol pristúpiť. Ak by totiž žalovaný uložil inú než v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. stanovenú sankciu, konal by nielen „ultra“, ale aj „contra legem“, nerešpektujúc vôľu zákonodarcu. 41. „To, ako je ustanovenie týkajúce sa správnej sankcie v zákone naformulované, je výlučne vecou a taktiež zodpovednosťou zákonodarného orgánu, pričom moderácia správnej sankcie, či už správnym orgánom, alebo súdom, je možná len v rámci zákonodarným orgánom stanovených hraníc.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 387/2018 zo dňa 05.09.2018) 42. Je potrebné poznamenať, že zákon č. 85/2005 Z. z. ustanovuje práva a povinnosti pre všetky politické strany zapísané v Registri politických strán a politických hnutí vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Všetky zaregistrované politické strany a hnutia majú povinnosť dodržiavať platné zákony, bez ohľadu na to, akou výškou finančných prostriedkov disponujú, v akom rozsahu vedú účtovníctvo, či vyvíjajú činnosť a či disponujú hnuteľným majetkom alebo nehnuteľným majetkom. Z § 31 ods. 3 uvedeného zákona vyplýva obligatórna povinnosť uložiť pokutu za porušenie povinnosti predložiť výročnú správu za konkrétny rok. Uloženú pokutu nemožno odpustiť. 43. Správny súd tiež dodáva, že nie je namieste, aby žalobca nachádzal príčiny porušenia svojej zákonnej povinnosti v nemožnosti splnenia si povinnosti pre nekonanie audítora či v právnej úprave. V prípade, že sa žalobca domnieva, že mu nekonaním audítora a porušením jeho povinností vznikla škoda, nič mu nebráni domáhať sa voči vyžrebovanému audítorovi prípadnej vzniknutej náhrady škody.
44. Rovnako námietku žalobcu, že bol sankcionovaný žalovaným po uplynutí zákonnej dvojročnej lehoty, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Zákon č. 85/2005 Z. z. obsahuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú objektívnu lehotu na uloženie sankcie za správny delikt. Charakter týchto lehôt je prekluzívny. Ich márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na vyrubenie sankcie za správny delikt, aj keď bolo z vykonaného dokazovania v správnom konaní preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. Márnym uplynutím uvedených prekluzívnych lehôt zaniká deliktuálna zodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Je preto na správnom orgáne, aby v správnom konaní riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie, skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu a rozhodol v zákonnej lehote. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný správny orgán, ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď ich uplynutie nie je namietané. 45. Dvojročná subjektívna prekluzívna lehota plynie od vedomosti správneho orgánu o porušení povinnosti. Ak už subjektívna lehota uplynula, aplikácia trojročnej objektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti skutočne došlo) je už vylúčená. Platí to aj opačne, t. j. subjektívna lehota môže uplynúť len v rámci objektívnej lehoty. Pri subjektívnej a objektívnej lehote potrebné poukázať na ustanovenie § 71 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého ak osobitný predpis upravujúci správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. To znamená, že lehoty prestanú plynúť od podania správnej žaloby vo veciach správneho trestania. Keď následne krajský súd vydá rozhodnutie, ktorým sa uložená pokuta zruší a vec sa vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie, čo je aj prípad žalobcu, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu začínajú lehoty plynúť opätovne. 46. V prejednávanej veci začala dvojročná subjektívna prekluzívna lehota plynúť odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti, t. j. od 01.07.2016. Pôvodné rozhodnutie žalovaného 1 o uložení pokuty bolo podrobené súdnemu prieskumu, pričom odo dňa podania správnej žaloby, t. j. od 04.11.2016 do 29.08.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/246/2016-205 zo dňa 22.06.2017, ktorým krajský súd rozhodol o predmetnej žalobe, subjektívna lehota spočívala (dovtedy uplynuli 4 mesiace a 3 dni z dvojročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 08.08.2018, čo znamená, že od právoplatnosti rozsudku krajského sudu dňa 29.08.2017 do vydania napadnutého rozhodnutia dňa 08.08.2018 uplynulo 11 mesiacov a 10 dní. Celkovo odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti žalobcom, do dňa uloženia pokuty uplynul jeden rok, 3 mesiace a 13 dní zo subjektívnej prekluzívnej lehoty. S poukazom na tieto skutočnosti mal správny súd za preukázané, že žalovaný sankcionoval žalobcu v čase, kedy deliktuálna zodpovednosť žalobcu trvala. 47. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade príslušných ustanovení zákona č. 85/2005 Z. z., ktoré žalovaný aplikoval na prejednávanú vec v napadnutom rozhodnutí. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 48. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/36/2012 zo dňa 18.09.2012 judikoval, že „pochybnosť o tom, že všeobecný záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, musí mať konajúci súd. Na podanie návrhu ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov nemá vplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník konania. Predloženie návrhu na preskúmanie súladu právneho predpisu s ústavou, alebo medzinárodnými dohovormi je teda činnosť súdu, ktorý návrh podáva a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť ústavnému súdu. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by predseda senátu robil „poštára" s ústavným súdom“. 49. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a názor účastníka konania je v tomto smere irelevantný. Podľa názoru správneho súdu žalobcom namietané skutočnosti nevykazujú známky nesúladu s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1 a ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky tak, ako uvádzal žalobca, a preto jeho návrh na prerušenie konania zamietol. 50. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. Správny súd v postupe žalovaného predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 51. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
že
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.