Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/79/2023 1017201607 20. 11. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201607.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Igor Vaňo, advokát so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 50 756 486, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo námestie 6, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. VVČaDŠ/2498/2017 zo dňa 17.07.2017, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. VVČaDŠ/2498/2017 zo dňa 17.07.2017 a rozhodnutie dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave č. OVDŠ 4611/2015 C V/1 zo dňa 08.07.2015 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. A. B. C. (ďalej „žalobca“, „uchádzač o štúdium“, „sťažovateľ“) dňa 15.06.2015 doručil Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej „právnická fakulta“) prihlášku na doktorandské vysokoškolské štúdium (3. stupeň) v študijnom programe trestné právo, študijný odbor 3.4.7. - trestné právo, forma štúdia denná, metóda štúdia prezenčná, téma dizertačnej práce: Subsidiarita trestnoprávnej represie, školiteľ F. G. A.. 2. Žalobca bol listom právnickej fakulty zo dňa 16.06.2015 pozvaný na prijímaciu skúšku, ktorej sa dňa 30.06.2015 zúčastnil. Z prijímacieho konania na doktorandský študijný program, študijný odbor trestné právo bol vypracovaný členmi výberovej komisie dňa 30.06.2015 protokol, podľa ktorého sa prijímacieho konania zúčastnilo 13 uchádzačov. Celková úroveň uchádzačov bola členmi komisie zhodnotená tak, že uchádzači preukázali rôznu úroveň vedomostí z odboru trestné právo, schopností vedecky sa ďalej rozvíjať a prevažná väčšina z uchádzačov dosiahla priemer. Po zhodnotení kvality prezentácií projektov dizertačných prác, úrovne odpovedí na položené otázky, jazykových znalostí a ostatných aktivít podľa prijímacej komisie uspelo na prijímacom konaní 13 uchádzačov. Komisia navrhla prijať uchádzačov na základe poradia úspešnosti uchádzačov, ktoré zostavila po zvážení všetkých kritérií a výsledkov osobných pohovorov. Žalobca sa umiestnil na 3. mieste v poradí návrhu komisie na prijatie úspešných uchádzačov.
3. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského (ďalej „dekan“, „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OVDŠ 4611/2015 C V/1 zo dňa 08.07.2015 rozhodol podľa § 58 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o vysokých školách“) o neprijatí žalobcu na denné doktorandské štúdium v akademickom roku 2015/2016 v študijnom programe trestné právo, v študijnom odbore 3.4.7. trestné právo (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“, „rozhodnutie o neprijatí“). Rozhodnutie odôvodnil dekan tým, že prijatí boli uchádzači, ktorí sa umiestnili na 1. a 2. mieste a ktorí prezentáciou svojich vedomostí, schopností, právnych zručností a vedeckých nápadov, ktoré zamýšľajú realizovať vo svojej dizertačnej práci, presvedčili prijímaciu komisiu, že momentálne sú vhodnejšími uchádzačmi na štúdium doktorandského študijného programu trestné právo. Žalobcu umiestneného na 3. mieste nebolo možné prijať kvôli obmedzenej kapacite doktorandských miest v dennej forme štúdia jednak vzhľadom na obmedzené možnosti právnickej fakulty poskytnúť daný študijný program pre väčšie množstvo uchádzačov, najmä zabezpečenie študijných predmetov učiteľmi s dostatočnou časovou kapacitou pre individuálny prístup a jednak z dôvodu finančnej situácie fakulty, ktorá nie je schopná financovať väčšie množstvo interných doktorandov. 4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu žiadosť o preskúmanie podľa § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách. Podanú žiadosť odôvodnil tým, že právnická fakulta ho uviedla do omylu, keď v pozvánke na prijímaciu skúšku uviedla nepravdivé skutočnosti ohľadom obsahovej náplne prijímacej skúšky, v dôsledku čoho sa na prijímaciu skúšku pripravil obsahovo odlišne, aj na úkor kvalitnejšej prípravy prezentácie projektu dizertačnej práce. Prijímacia skúška sa však týkala výlučne prezentácie projektu dizertačnej práce. Namietal, že fakulta nesmie vypísať vyšší počet tém dizertačných prác ako jej dovoľujú kapacitné možnosti. Prijímacia komisia podľa žalobcu pochybila, keď nevzala do úvahy niekoľko písomností priložených k jeho prihláške na štúdium doktorandského študijného programu, odignorovala jeho študijné úspechy, mimoštudijné aktivity či publikačné činnosti a poradie určila len na základe kvality projektu dizertačnej práce. Žalobca bol toho názoru, že keďže sa umiestnil na 3. mieste v poradí, pochybenia prijímacej komisie mali priamy vplyv na rozhodnutie dekana o jeho neprijatí, čo vzbudzuje otázku, či prijatí uchádzači boli vo všetkých týchto oblastiach lepší ako žalobca. 5. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej „rektor“, „druhostupňový orgán“) prvostupňové rozhodnutie dekana potvrdil rozhodnutím č. VVČaDŠ/2916/2015 zo dňa 18.08.2015. Predmetné rozhodnutie rektora však bolo následne, na základe správnej žaloby žalobcu, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/255/15 zo dňa 28.02.2017 zrušené pre nepreskúmateľnosť a vec bola druhostupňovému orgánu vrátená na ďalšie konanie. 6. Druhostupňový orgán následne po zrušení svojho pôvodného rozhodnutia zo dňa 18.08.2015 opätovne preskúmal prvostupňové rozhodnutie a po vyjadrení dekana rozhodnutím č. VVČaDŠ/2498/2017 zo dňa 17.07.2017 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie dekana o neprijatí žalobcu na denné doktorandské štúdium potvrdil a žiadosť žalobcu o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia zamietol. II. Správna žaloba (žalobné body) 7. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 26.09.2017 domáhal preskúmania napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť z dôvodov rozporu so zákonom a s vnútornými predpismi žalovaného, ako aj pre žalobcom tvrdenú arbitrárnosť dotknutých administratívnych rozhodnutí. 8. V konkrétnostiach žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je v zjavnom rozpore so zákonom o vysokých školách a tiež v rozpore s vnútorným predpisom Univerzity Komenského v Bratislave č. 6/2009 (ďalej „vnútorný predpis UK č. 6/2009“). Z ustanovenia § 54 ods. 5 zákona o vysokých školách a čl. 2 ods. 1 a 6 vnútorného predpisu UK č. 6/2009 vyplýva, že fakulta vypíše témy dizertačných prác, o ktoré sa je možné reálne uchádzať, a teda uchádzač má možnosť úspechu. V prijímacom konaní vo vzťahu ku konkrétnej vypísanej téme je teda predpoklad, že na doktorandský študijný program bude prijatých minimálne toľko uchádzačov, koľko fakulta zverejnila tém dizertačných prác. Až v prípade, ak boli na jednu tému prihlásení viacerí uchádzači a charakter témy by vylučoval, aby ju riešili viacerí uchádzači, určilo by sa ich poradie podľa
úspešnosti prijímacej skúšky. Z predmetných ustanovení teda jednoznačne vyplýva, že fakulta nesmie vypísať vyšší počet tém dizertačných prác, ako jej dovoľujú kapacitné možnosti a musí už v procese vypisovania tém zvážiť, koľko uchádzačov je schopná prijať a prispôsobiť tomu vypísaný počet tém, a nie vypísať 17 tém a následne svojvoľne neprijať uchádzača, ktorý sa v prijímacom konaní umiestnil pre vypísanú tému na prvom mieste. Takýto prístup je v zrejmom rozpore s ustanovením § 54 ods. 5 zákona o vysokých školách. 9. Fakulta pred prijímacím konaním na svojej webovej stránke zverejnila pre doktorandský študijný odbor trestné právo v dennej forme celkom 17 tém dizertačných prác, pričom prijala len 2 uchádzačov, ktorí sa uchádzali o témy z odboru trestné právo. Žalobca, ktorý sa najúspešnejšie zo všetkých uchádzačov uchádzal o dizertačnú tému „Subsidiarita trestnoprávnej represie“, na doktorandské štúdium nebol prijatý s odôvodnením, že sa podľa posúdenia komisie umiestnil na 3. mieste. Neprijatie najúspešnejšieho uchádzača na riadne vypísanú tému dizertačnej práce bolo však podľa žalobcu v príkrom rozpore s relevantnými ustanoveniami zákona o vysokých školách ako aj vnútorného predpisu UK č. 6/2009. Z z ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách vyplýva, že každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, pokiaľ splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56 zákona o vysokých školách a ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1 predmetného zákona. Žalobca ako najúspešnejší uchádzač o tému „Subsidiarita trestnoprávnej represie“ nepochybne splnil základné podmienky prijatia na štúdium podľa ustanovenia § 56 zákona o vysokých školách ako aj ďalšie podmienky prijatia na doktorandské štúdium podľa § 57 ods. 1 predmetného zákona. Právny názor žalovaného o tom, že najúspešnejší uchádzač o vypísanú tému nemá právny nárok na prijatie na doktorandské štúdium je v zjavnom rozpore s ustanovením § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách. 10. Žalobca ďalej namietal argumentáciu žalovaného o účelovosti a neudržateľnosti názoru žalobcu ohľadne skutočnosti, že aj podľa dokumentu „kritériá prijímania prijímacieho konania na akademický rok 2015/2016 - Doktorandské štúdium“ sa uvádzal predpokladaný počet prijatých uchádzačov na celé doktorandské štúdium, t.j. 6 študijných odborov, v počte 15 a logicky nebolo možné očakávať, že úmyslom právnickej fakulty bolo prijať len na študijný odbor trestné právo toľko uchádzačov, koľko bolo vypísaných tém dizertačných práv (t. j. 17). Prezentovaný názor žalovaného nevychádza zo žiadneho dokumentu zverejneného pred prijímacím konaním, z ktorého by bolo možné ustáliť, že fakulta plánuje prijať na doktorandské štúdium iba 2 uchádzačov uchádzajúcich sa o dizertačné témy z odboru trestné právo. 11. Dôvod, prečo práve žalobca nebol prijatý na doktorandské štúdium napadnuté rozhodnutie neobsahuje a obsahovať ani nemôže, pretože žalobca ani nebol porovnávaný a hodnotený s ostatnými prijatými 13-timi uchádzačmi o doktorandské štúdium tou istou komisiou. Ak však boli uchádzači o témy z rôznych odborov preskúšavaní rôznymi skúšobnými komisiami, nemohli byť naplnené ustanovenia čl. 2 vnútorného predpisu UK č. 6/2009, pretože rôzne komisie by nemohli objektívne porovnať všetkých uchádzačov o doktorandské štúdium, vyhodnotiť výsledok prijímacej skúšky týchto uchádzačov, spísať o výsledku prijímacej skúšky zápisnicu a predložiť dekanovi návrh na prijatie úspešných uchádzačov dekanovi. 12. Žalobca namietal aj ním vnímanú arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa posúdenia komisie sa žalobca umiestnil na 3. mieste a komisia pri celkovom zhodnotení všetkých uchádzačov pri prihliadnutí na obsah ich dokumentácie a pri zhodnotení kvality ich projektov dizertačnej práce a ich prezentácie, ako aj osobného pohovoru, vyhodnotila 2 uchádzačov v danom čase ako súhrnne lepšie pripravených. Napadnuté rozhodnutie však neobsahuje dôvody o lepšej pripravenosti týchto 2 uchádzačov a taktiež nie je v ňom uvedené z akých dôvodov bolo pred žalobcom uprednostnených ďalších 13 uchádzačov. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu boli na doktorandské štúdium prijatí iba 2 uchádzači o dizertačné témy z odboru trestné právo a prečo boli pred žalobcom uprednostnení uchádzači z iných odborov. Úkony orgánov verejnej správy popísané vyššie zároveň nemajú oporu v administratívnom spise. III. Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, zotrval na dôvodoch v ňom uvedených a podanú správnu žalobu navrhol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 14. Žalobca podľa názoru žalovaného dezinterpretuje ustanovenie § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách, ktoré nemožno vnímať a interpretovať izolovane od čl. 42 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej „Ústava“), podľa ktorého právo na bezplatné vzdelanie na vysokých školách nie je nelimitované, ale zaručuje sa v závislosti od schopnosti občana a možnosti spoločnosti. Žalobca opomína § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách, podľa ktorého vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu; ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou. Podľa názoru žalovaného sa žalobca nemôže domáhať preskúmania úpravy počtu prijímaných študentov v zmysle § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách, pretože o týchto otázkach sa nerozhoduje v prijímacom konaní. V tomto konaní správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia vydaného v prijímacom konaní, a nie opatrenie vysokej školy, ktorým bol určený počet študentov, ktorí majú byť prijatí na štúdium daného študijného programu. 15. Žalovaný sa nestotožnil s úvahami žalobcu o tom, či bol alebo nebol a či mal alebo nemal byť porovnávaný aj uchádzačmi o prijatie na iné doktorandské študijné programy. Prv než dekan individuálnym správnym aktom rozhodne o prijatí alebo neprijatí na štúdium určitého študijného programu, musí byť v zmysle § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách určený počet prijatých študentov. Ak sa v odôvodnení žalobcom napadnutého rozhodnutia uvádza, že počet prijímaných študentov na jednotlivé doktorandské študijné programy môže variovať, referuje sa tým na rozhodovací proces podľa § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách (určovanie počtu prijímaných študentov) a nie na rozhodovací proces v prijímacom konaní. V prípade doktorandského štúdia na právnickej fakulte sa jedná o viacero doktorandských študijných programov. Nie je teda za zohľadnenia odbornej profilácie možné ani vhodné, aby sa konanie uskutočňovalo pre všetky študijné programy pred jedinou prijímacou komisiou. Neexistuje dôvod, pre ktorý by mali byť uchádzači o prijatie na rôzne doktorandské študijné programy „porovnávaní“, pokiaľ ide o schopnosti na štúdium, medzi sebou navzájom, keďže pointa je práve v tom, že sú prijímaní na rôzne študijné programy. Preto je irelevantná aj výhrada žalobcu, že napadnuté rozhodnutie sa „ani len náznakom nezaoberá tým, z akých dôvodov bolo pred žalobcom uprednostnených ďalších 13 uchádzačov“, keďže nimi žalobca zjavne má na mysli uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium iných doktorandských študijných programov. Nešlo o uchádzačov, ktorí by „súťažili“ so žalobcom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa tieto študijné programy spomínajú len (aj to len v hypotetickej rovine) v kontexte určovania počtu prijatých študentov, nie v rovine rozhodovania v prijímacom konaní. Taktiež nie je povinnosťou vysokej školy v odôvodnení rozhodnutia o prijatí či neprijatí uvádzať odôvodnenie počtu prijímaných študentov, keďže o počte prijímaných študentov sa nerozhoduje v prijímacom konaní. V odôvodnení rozhodnutia vydaného v prijímacom konaní sa treba vysporiadať so splnením podmienok na štúdium zo strany uchádzača, prípadne sa vysporiadať s mierou preukázaných schopností na štúdium v relácii s mierou schopností na štúdium ostatných uchádzačov o prijatie na ten istý študijný program. To žalovaný orgán verejnej správy, ako i orgán verejnej správy prvého stupňa, spravili. 16. Podľa žalovaného neobstojí ani argumentácia žalobcu, že skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemajú oporu v administratívnom spise. Administratívny spis je vedený v každom konkrétnom prijímacom konaní vo veci každého uchádzača samostatne. Nie je dôvod, a nie je napokon ani možné, aby v spise každého konkrétneho uchádzača boli zároveň aj všetky listiny tvoriace spis iných uchádzačov, aj keď na ten istý študijný program. Porovnanie uchádzačov je zabezpečené súbornou zápisnicou z prijímacieho konania a tým, že dekan fakulty pri svojom rozhodovaní disponuje všetkými spismi. IV. Ďalší priebeh súdneho konania 17. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 1S/231/2017 zo dňa 22.04.2021 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1S/231/2017 zo dňa 01.02.2022 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
18. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 4Svk/20/2022 zo dňa 26.04.2023 rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/231/2017 zo dňa 22.04.2021 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1S/231/2017 zo dňa 01.02.2022 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/231/2017 bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, po zrušení rozsudku krajského súdu kasačným súdom vrátená Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. 4S/79/2023. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd /§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“)/ preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie rektora ako aj prvostupňové rozhodnutie dekana právnickej fakulty vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby, pričom po vykonaní súdneho prieskumu aj v intenciách zrušujúceho rozsudku kasačného súdu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zaťažené vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 22. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.11.2024 (§137 ods. 4 SSP). 23. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 24. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o vysokých školách, do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní. 25. Podľa § 54 ods. 1 zákona o vysokých školách, doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. 26. Podľa § 54 ods. 5 zákona o vysokých školách, pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce. 27. Podľa § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách, každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené
vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4. 28. Podľa § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách, vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou. 29. Podľa § 57 ods. 1 zákona o vysokých školách, vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 12. 30. Podľa § 57 ods. 3 zákona o vysokých školách, vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu skúšku vždy. 31. Podľa § 57 ods. 5 zákona o vysokých školách, vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu. Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu. 32. Podľa § 58 ods. 1 veta prvá zákona o vysokých školách, prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole. 33. Podľa § 58 ods. 10 zákona o vysokých školách, na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa vzťahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7. 34. Podľa čl. 2 ods. 1 vnútorného predpisu UK č. 6/2009, dekan vypíše najmenej 2 mesiace pred termínom podávania prihlášok na doktorandské štúdium témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať; ak ide o tému vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, uvedie aj názov tejto inštitúcie. Pri každej vypísanej téme sa uvádza názov študijného programu, meno školiteľa, forma štúdia (denné, externé), lehota na podávanie prihlášok a dátum prijímacieho konania. Témy dizertačných prác spolu s uvedenými náležitosťami sa zverejňujú na úradnej výveske fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu. 35. Podľa čl. 2 ods. 6 vnútorného predpisu UK č. 6/2009, prijímacia komisia hodnotí výsledok prijímacej skúšky na neverejnom zasadaní. Ak boli na jednu tému prihlásení viacerí uchádzači a charakter témy vylučuje, aby ju riešili viacerí uchádzači, určí ich poradie podľa úspešnosti prijímacej skúšky. Pri určení poradia prihliada aj na rozsah a kvalitu odbornej publikačnej činnosti alebo umeleckej činnosti uchádzača a na výsledky jeho inej odbornej alebo umeleckej činnosti (napr. výsledky v súťažiach študentských vedeckých a odborných prác alebo na prehliadkach umeleckých prác študentov a pod.). 36. Podľa čl. 2 ods. 7 veta prvá a druhá vnútorného predpisu UK č. 6/2009, o výsledku prijímacej skúšky sa vyhotoví zápisnica. Komisia predloží návrh na prijatie úspešného uchádzača dekanovi.
37. Správny súd v danom prípade, rovnako ako krajský súd v pôvodnom rozsudku a následne aj kasačný súd v rámci svojho rozhodnutia, dospel k záveru o nedôvodnosti žalobnej argumentácie a úvah žalobcu vo vzťahu k potrebe vypísania len takého počtu tém dizertačných prác, aký je zamýšľaný počet prijatých uchádzačov. Ako uviedol kasačný súd v odseku 47. odôvodnenia svojho rozhodnutia, „počet vypísaných tém dizertačných prác na určitý akademický rok žiadnym spôsobom nemôže zakladať legitímne očakávanie sťažovateľa (alebo akéhokoľvek uchádzača), že počet vypísaných tém sa rovná počtu uchádzačov (doktorandov), ktorí budú prijatí na doktorandské štúdium v príslušnom študijnom odbore v danom akademickom roku. Argumentácia sťažovateľa v uvedenom zmysle nemá oporu nielen v pozitívnom práve, ale ani v materiálnom kontexte prijímacieho konania, resp. vysokoškolského štúdia v III. stupni štúdia. Logický konflikt v argumentácii sťažovateľa je dokonca možné badať, napr. už len v tom, že na jednej strane sám tvrdí, že fakulta, resp. vysoká škola je povinná podľa § 57 ods. 5 zákona o vysokých školách zverejňovať počty študentov, ktorých plánuje prijať na určitý študijný program, zároveň však tvrdí, že počet vypísaných tém dizertačných prác automaticky predstavuje počet študentov, ktorí majú byť prijatí. I s prihliadnutím na správnu argumentáciu krajského súdu uvedenú v bode 55 napádaného rozsudku, kasačnému súdu sa javí, že tento žalobný bod, resp. kasačná námietka sťažovateľa je účelová a najvyšší správny súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, resp. irelevantnú.“ 38. Ako nedôvodné posúdil správny súd úvahy žalobcu týkajúce sa nevyhnutnosti jeho prijatia na doktorandské štúdium, keďže bol najúspešnejším uchádzačom prijímacieho konania vo vzťahu k téme „Subsidiarita trestnoprávnej represie“. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na odsek 48. odôvodenia zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, v zmysle ktorého „kasačný súd v zhode s krajským súdom (a v zásade súladne s právnym názorom orgánov verejnej správy) zastáva názor, že prijímacie konanie na doktorandské štúdium nie je prijímacím konaním „na tému“ (ako sa nesprávne domnieva sťažovateľ), ale na štúdium ako také. Úvahy sťažovateľa o tom, že keďže ako jediný sa prihlásil na tému „Subsidiarita trestnoprávnej represie“ automaticky znamená, že mal byť na doktorandské štúdium prijatý (pretože ako jediný na danú tému bol zároveň úspešný v prijímacom konaním), sú nesprávne. Tento predpoklad sťažovateľa nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, ako ani vo vnútornom predpise. Ustanovenie čl. 2 ods. 6 vnútorného predpisu Univerzity Komenského v Bratislave – č. 6/2009 určujúce, že „... Ak boli na jednu tému prihlásení viacerí uchádzači a charakter témy vylučuje, aby ju riešili viacerí uchádzači, určí ich poradie podľa úspešnosti prijímacej skúšky. ...“ upravuje riešenie súbežného prihlásenia sa na tú istú tému viacerými uchádzačmi, keď zároveň všetci budú úspešní v prijímacom konaní a súčasne charakter témy bude vylučovať jej súbežné spracovanie viacerými doktorandmi. Predmetné ustanovenie – ako sa nesprávne domnieva sťažovateľ - nepredstavuje právny základ pre „garantovanie“ prijatia uchádzača na doktorandské štúdium len na tom základe, že sa na určitú tému prihlásil iba jeden uchádzač, t.j. v súdenej veci sťažovateľ.“ 39. Žalobcom namietaná vada arbitrárnosti prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia týkajúca sa časti odôvodnenia záverov o tom, prečo boli v rámci prijímacieho konania na študijný odbor trestné právo v poradí uprednostnení iní 2 uchádzači, nebola správnym súdom zistená. Úspešní uchádzači boli v rámci prijímacieho konania, po absolvovaní prijímacej skúšky formou pohovoru pred zriadenou osobitnou prijímacou komisiou, navrhnutí na prijatie v poradí stanovenom samotnou komisiou podľa kvality prezentácie projektov dizertačných prác, úrovne odpovedí na položené otázky, jazykových znalostí a ostatných aktivít. K tejto problematike kasačný súd v odseku 49. odôvodnenia svojho zrušujúceho rozsudku uviedol, že „je to primárne osobitná komisia zriadená na tento účel, ktorá je spôsobilá overovať a hodnotiť jednotlivé odpovede prezentované uchádzačmi v priebehu prijímacieho konania (k tomu pozri aj čl. 2 ods. 5 až 7 vnútorného predpisu). Hoci formálne rozhodnutie o prijatí, resp. neprijatí na doktorandské štúdium v súdenej veci vydal dekan fakulty, jeho právne možnosti, resp. diskrečná právomoc v otázke prijatia alebo neprijatia uchádzača na (doktorandské) štúdium sú do podstatnej miery limitované práve výsledkami prijímacieho konania tak, ako mu tieto prezentuje príslušná komisia zriadená podľa vnútorných predpisov vysokej školy, resp. fakulty. Uvedené výslovne vyplýva z čl. 2 ods. 8 vnútorného predpisu („(8) Dekan rozhodne na základe výsledkov prijímacej skúšky o prijatí alebo neprijatí....“). Podklady produkované prijímacou komisiou (protokoly, zápisnica a pod.) sú teda podkladom pre rozhodnutie dekana fakulty o prijatí alebo neprijatí uchádzača na doktorandské štúdium, sám dekan v rámci prijímacieho konania odborné a iné predpoklady uchádzačov autonómne a nezávisle od prijímacej komisie neskúma. Naopak, vychádza zo záverov prijímacej komisie a formálne ich implementuje do individuálnych správnych aktov vo vzťahu k jednotlivým uchádzačom.“
40. Podľa názoru kasačného súdu, vzhľadom na určovanie poradia úspešných uchádzačov priamo prijímacou komisiou na neverejnom hlasovaní v zmysle dokumentu „Kritériá prijímacieho konania na akademický rok 2015/2016“ (časť „Hodnotenie pri prijímacej skúške“), pričom dekan je pri následnom rozhodovaní o prijatí či neprijatí konkrétnych úspešných uchádzačov v podstatnej miere limitovaný práve poradím určeným prijímacou komisiou, „je potom prijateľné, ak dekan, resp. žalovaný v predmetných rozhodnutiach odkážu na súvisiace závery prijímacej komisie (tvoriace súčasť spisu) a na počet prijímaných doktorandov v danom odbore, t.j. nie je potrebné, aby poskytovali detailný rozbor samotného výkonu uchádzača, resp. aby poskytovali jeho detailnú komparáciu s inými (úspešnými) uchádzačmi v rámci prijímacieho konania“ (bližšie odsek 50. odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu). Napriek uvedenému však bol žalobca v rámci rozhodovania dekana resp. rektora o jeho neprijatí na štúdium, a to najmä v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, oboznámený s konkrétnymi okolnosťami zakladajúcimi rozdiel v poradí medzi ním a úspešnými uchádzačmi určenom prijímacou komisiou (bližšie časť IV. napadnutého rozhodnutia). 41. Ako dôvodnú posúdil správny súd časť žalobnej argumentácie vznesenej žalobcom, a to aj vzhľadom na úvahy kasačného súdu uvedené v odsekoch 52. a nasledujúcich rozhodnutia, ktorým došlo k zrušeniu pôvodne vyhláseného meritórneho rozhodnutia krajského súdu vo veci, vo vzťahu k nepreskúmateľnosti odôvodnenia prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia ohľadne neprijatia žalobcu na doktorandské štúdium z dôvodu, že skončil ako 3. v poradí a na doktorandské štúdium v študijnom odbore trestné právo boli prijatí práve 2 uchádzači, ktorí skončili v poradí pred žalobcom. 42. Je potrebné uviesť, že určovanie počtu doktorandov, ktorí môžu byť prijatí v konkrétnom akademickom roku na doktorandské štúdium, nie je súčasťou prijímacieho konania v užšom zmysle, ale jedná sa o autonómny rozhodovací proces, ktorý predchádza samotnému prijímaciemu konaniu. Tak ako to uviedol aj kasačný súd v odseku 56. odôvodnenia svojho rozhodnutia, rozhodnutie žalovaného resp. právnickej fakulty o tom, koľko doktorandov bude prijatých na štúdium, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu vo vedenom súdnom konaní týkajúcom sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy o neprijatí konkrétneho uchádzača na doktorandské štúdium. Uvedené však neznamená, že otázku určovania počtu prijatých uchádzačov nie je možné v danom prípade vyhodnocovať vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí týkajúcich sa neprijatia žalobcu ako úspešného uchádzača o doktorandské štúdium. 43. V súvislosti s vedeným súdnym konaním týkajúcim sa prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia kasačný súd, vzhľadom na potrebu preskúmania administratívnych rozhodnutí v časti problematiky neprijatia žalobcu na doktorandské štúdium z dôvodu, že skončil ako 3. v poradí, určil krajskému súdu (aktuálne správnemu súdu) okruh okolností, ktoré je nevyhnutné pre naplnenie účelu tohto súdneho konania riadnym spôsobom vyhodnotiť: 1/ ako bola určená číselná hodnota 2 doktorandov prijatých na študijný odbor trestné právo; 2/ či mala byť táto číselná hodnota vopred zverejnená; 3/ či sa následne v rámci rozhodovania o prijatí alebo neprijatí na doktorandské štúdium postupovalo v súlade s takto určenou hodnotou (bližšie odsek 58. odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu). 44. Vo vzťahu k vyhodnocovaniu okolnosti uvedenej v odseku vyššie pod bodom 1/ správny súd uvádza, že na rozdiel od krajského súdu, ktorý v pôvodnom meritórnom rozhodnutí (rozsudok sp. zn. 1S/231/2017 zo dňa 22.04.2021) automaticky vychádzal zo stavu, že na doktorandské štúdium v študijnom odbore trestné právo boli riadne (lege artis) určené 2 miesta, správny súd daný skutkový záver po vyhodnotení predloženého administratívneho spisu bez ďalšieho preukázaný nemal. 45. V podstate jedinou zmienkou o určení konkrétne 2 miest na doktorandské štúdium v študijnom odbore právo v dennej forme štúdia v akademickom roku 2015/2016 je ručne písaný text obsiahnutý v protokole z prijímacieho konania na doktorandský študijný program pre študijný odbor trestné právo zo dňa 30.06.2015 v znení „prijať prvých dvoch, ostatných neprijať“ opatrený menom dekana právnickej fakulty. Uvedenému textu v rámci administratívneho spisu nesekunduje žiadna zmienka o zákonnom ustanovení či ustanovení interného predpisu, na základe ktorého k danému „určeniu“ došlo a bez ozrejmenia zostalo aj vysvetlenie skutkových okolností či úvah vzniku daného „určenia“. Prvostupňové rozhodnutie dekana a následne vydané rozhodnutie rektora takisto neobsahujú bližšie zdôvodnenie postupu, akými bol počet 2 miest na študijný odbor trestné právo určený, pričom dané určenie priamo determinovalo rozhodnutie
týkajúce sa neprijatia žalobcu ako úspešného uchádzača prijímacieho konania. Bez toho aby správny súd akýmkoľvek spôsobom hodnotil súlad či rozpor určeného počtu so zákonom resp. vnútornými predpismi žalovaného, výlučne v rovine skúmania zákonnosti rozhodnutí dekana a rektora o neprijatí žalobcu na štúdium, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, je nutné uviesť, že takto zistený stav sám o sebe zakladá vadu nepreskúmateľnosti uvedených rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. 46. Pokiaľ z obsahu administratívneho spisu, a teda ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia dekana a následne ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rektora nemožno ustáliť, akým spôsobom bola určená číselná hodnota úspešných uchádzačov o prijatie na doktorandské štúdium v študijnom odbore trestné právo, už z podstaty danej absencie nemožno považovať rozhodnutia vydané v rámci prijímacieho konania o neprijatí žalobcu ako úspešného uchádzača o štúdium za riadnym spôsobom odôvodnené. 47. Pri zistení nedostatkov zakladajúcich v tomto súdnom konaní neodstrániteľnú vadu nepreskúmateľnosti napadnutého a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia už pri bode 1/ kasačným súdom určeného okruhu okolností, ktoré je nevyhnutné pre naplnenie účelu tohto súdneho konania riadnym spôsobom vyhodnotiť, správny súd sa z dôvodu nadbytočnosti v tomto súdnom konaní bližšie nezaoberal vyhodnocovaním bodov 2/ a 3/ (bližšie odsek 43. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia, resp. odsek 58. odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu). 48. Vzhľadom na uvedené, keď správny súd dospel k záveru o existencii vady nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorá následne nebola odstránená ani druhostupňovým orgánom v rámci napadnutého rozhodnutia a nejedná sa len o formálne nedostatky bez reálneho dopadu na zákonnosť rozhodovania správnych orgánov v administratívnom konaní, pristúpil k ich zrušeniu podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a zároveň k vráteniu veci orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, keďže prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie správnych orgánov v administratívnom konaní tvoria jeden celok a vadou nepreskúmateľosti je zaťažené už prvostupňové rozhodnutie. 49. Úlohou orgánu verejnej správy rozhodujúceho o (ne)prijatí uchádzača na štúdium, v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaného právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto zrušujúcom rozsudku ako aj v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 4Svk/20/2022 zo dňa 26.04.2023, bude po vrátení veci ustáliť ďalší vhodne zvolený procesný postup, s prihliadnutím na vytýkané vady týkajúce sa aktuálnej nepreskúmateľnosti určovania počtu 2 miest na doktorandské štúdium v študijnom odbore právo v dennej forme štúdia v akademickom roku 2015/2016. V rámci novo vydaného meritórneho rozhodnutia bude úlohou správnych orgánov vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami vznesenými žalobcom v administratívnom konaní ako aj v tomto súdnom (resp. kasačnom) konaní, pričom bude potrebné dbať na to, aby bolo meritórne rozhodnutie v podstatných okolnostiach riadnym spôsobom odôvodnené. 50. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd zároveň žalobcovi s poukazom na § 467 ods. 3 SSP priznal aj nárok na náhradu trov kasačného konania, keďže v súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou bol žalobca úspešný. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia /§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).