Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6Sa/2/2017 1017200024 22. 08. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200024.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. A. X, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. novembra 2016, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 7. júna 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná podľa ustanovenia § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznala žalobkyni starobný dôchodok od 26. marca 2016 v sume 566,60 eur mesačne. 2. Dôchodkový vek žalobkyňa dosiahla dňa 26. marca 2016, ku ktorému získala 16.278 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je obsahom osobného listu dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo zo strany žalovanej zistené. Sumu starobného dôchodku žalovaná následne určila postupom podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného bodu 1,1518, 44,5973 rokov obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930, pričom presný výpočet jednotlivých vstupných údajov podrobne popísala. Výslednú sumu starobného dôchodku 564,70 eur mesačne následne podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z. o 1,90 eur mesačne na sumu 566,60 eur mesačne. 3. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej nesprávne zhodnotenie obdobia zamestnania, najmä rokov 1989, 1990 a 1992, generálny riaditeľ žalovanej vydal dňa 3. novembra 2016 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Generálny riaditeľ vo vzťahu k uplatnenej námietke uviedol, že Technicko-hospodárska správa Ústavov spoločenských vied Slovenskej akadémie vied (ďalej len „THS ÚSV SAV“) bola požiadaná dňa 13. júla 2016 o oznámenie presného obdobia zamestnania žalobkyne v rokoch 1989, 1990 a 1992. Z potvrdenia zaslaného ako odpoveď bolo zistené, že žalobkyňa v roku 1992 čerpala materskú dovolenku v počte 335 dní a odpracovala 31 kalendárnych dní s príjmom 3.472,- Sk. Z odpovede od Ústredného archívu Slovenskej akadémie vied (ďalej len „Ústredný archív SAV“) bolo zistené, že žalobkyňa v roku 1989 odpracovala 361 dní a v roku 1990 odpracovala 337 dní. Na tomto základe konštatoval, že namietané obdobie dôchodkového poistenia jej bolo zhodnotené na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a evidenčných listov dôchodkového poistenia
potvrdených zamestnávateľom, ktoré mala žalovaná k dispozícii a ktorých správnosť bola v rámci konania o odvolaní potvrdená. Následne zrekapituloval výpočet sumy starobného dôchodku, ktorý bol totožný s tým uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. II. Správna žaloba 5. Žalobkyňa podala voči napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa opätovne namietla nesprávne vyplnený osobný list dôchodkového poistenia v rokoch 1989 a 1990. Žalovaná neprihliadla na jej vyhlásenie, že počas materskej dovolenky, trvajúcej od roku 1988 do roku 1992 neodpracovala ani jeden deň. Napriek tomu je v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedené, že v roku 1989 odpracovala 4 dni a v roku 1990 mala odpracovať 28 dní. V dôsledku tejto nesprávnosti jej nemôžu byť roky vylúčené podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.. 7. Žalobkyňa uviedla, že sama sa pokúsila zistiť, prečo sú údaje v osobnom liste dôchodkového poistenia nesprávne, avšak nebola úspešná. Zistila iba toľko, že zamestnávatelia zvykli matkám vyplácať riadnu dovolenku v dobe nároku na materskú a rodičovskú dovolenku aj keď to bolo v rozpore so zákonom a bez vedomia matky. Účtovníčka bývalého zamestnávateľa uviedla, že opravu môže vykonať iba na základe dôkazov, avšak následne bola nesúčinná a argumentovala, že opravu mala žalobkyňa riešiť skôr. Žalobkyňa však o tomto pochybení netušila a dozvedela sa o ňom až z prvostupňového rozhodnutia žalovanej a priloženého osobného listu dôchodkového poistenia. III. Vyjadrenie ku správnej žalobe a replika žalobkyne 8. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá v dôsledku uvedenia totožných námietok žalobkyne ako v odvolaní, s ktorými sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadala, navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná dodala, že ako príloha správnej žaloby je aj list THS ÚSV SAV z 12. januára 2017 a z 15. marca 2017, v ktorých je uvedené, že čestné prehlásenie ktorá žalobkyňa predložila nie je relevantným podkladom na základe ktorého možno vykonať opravu evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia. Jej doba zamestnania bola potvrdená zápočtovým listom z 31. marca 1993, v ktorom sú zaznamenané aj roky 1989 a 1990. Žalovaná nemôže zasahovať do evidenčných listov zamestnávateľov. 9. Žalobkyňa v replike argumentovala, že v napadnutom rozhodnutí je viacero pochybení, napríklad, že uvádza nesprávny počet odpracovaných dní 361 a 337 pričom sa má jednať o neodpracované dni. Podľa mzdových listov od Ústredného archívu SAV neodpracovala ani jeden deň v sporných rokoch. 10. Žalovanej vytkla, že sa nezaoberala porušením platnej legislatívy zo strany THS ÚSV SAV d, keď určila žalobkyni čerpanie dovolenky napriek tomu, že bola na materskej resp. rodičovskej dovolenke. To potvrdzujú mzdové listy, z ktorých vyplýva, že jej v rokoch 1989 a 1990 bola vyplatená riadna dovolenka, ktorá však mala byť po správnosti vyplatená až po návrate z materskej dovolenky v roku 1992. V roku 2017 THS ÚSV SAV uznala, že pochybila, avšak situáciu sa nepodarilo vyriešiť, na čo žalobkyňa podala žalobu na príslušný okresný súd. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. Podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 11. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 citovaného zákona zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 12. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 6Sa/2/2017 Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-6Sa/2/2017. Podľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Správny súd preto v konaní postupoval podľa SSP v znení účinnom do 30. júna 2023. 13. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 14. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 22. augusta 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 15. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci vzniku nároku na starobný dôchodok a určenia jeho sumy, keď žalobkyňa do centra námietok obsiahnutých v správnej žalobe postavila nesprávne vyplnenie osobného listu dôchodkového poistenia, pretože si všimla nesúlad zaznačených údajov týkajúcich sa odpracovaných rokov 1989 a 1990 so skutočne odpracovanými dňami. 16. Žalobkyňa konkrétne namietala, že v roku 1989 je uvedené, že odpracovala 4 dni a v roku 1990 až 28 dní. To však nesúhlasí s realitou, pretože od roku 1988 (od pôrodu prvého dieťaťa) až do roku 1992 bola nepretržite na materskej dovolenke. Od tejto nesprávnosti sa následne odvíjalo nesprávne určenie výšky starobného dôchodku, ktorý bol v nižšej sume, ako jej prináleží. 17. Správny súd z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu zistil, že: - žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 6. apríla 2016 požiadala žalovanú o starobný dôchodok od 30. marca 2016. Ako zamestnávateľov, o. i., vymedzila aj Slovenskú akadémiu vied v období od 1. mája 1982 do 31. marca 1993;
- dňa 7. júna 2016 vydala žalovaná prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobkyni priznala nárok na starobný dôchodok od 26. marca 2016 a jeho sumu určila vo výške 566,60 eur mesačne. Žalovaná zistila, že k 26. marcu žalobkyňa získala 16 278 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z neho vyplýva, že v roku 1989 žalobkyňa odpracovala 4 dni (a dosiahla vymeriavací základ 2.710,- Sk) a po dobu 361 dní jej bol priznaný nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny, a v roku 1990 odpracovala 28 dní (a dosiahla vymeriavací základ 2.258,- Sk) a 337 dní jej bol priznaný nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny; - dňa 13. júla 2016 žalovaná oznámila žalobkyni, že u jej bývalého zamestnávateľa, THS ÚSV SAV, zisťuje správnosť započítania dôb zamestnania v rokoch 1989, 1990 a 1992; - dňa 22. júla 2016 oznámila THS ÚSV SAV žalovanej, že mzdové listy sa nachádzajú v Ústrednom archíve SAV; - dňa 22. júla 2016 zaslala THS ÚSV SAV žalovanej mzdový list z roku 1992, ktorý sa nachádzal v jej archíve; - v odpovedi z 28. júla 2016 a 4. októbra 2016 Ústredný archív SAV žalovanej predložil kópie mzdových listov v rokov 1989 a 1990. Z predložených mzdových listov vyplývajú doby zamestnania v rokoch 1989 a 1990 tak, ako ich zhodnotila žalovaná na účely vzniku nároku a určenia sumy starobného dôchodku v prvostupňovom rozhodnutí; - dňa 3. novembra 2016 vydal generálny riaditeľ žalovanej napadnuté rozhodnutie, v ktorom dospel k záveru o správnosti prvostupňového rozhodnutia a to vo vzťahu k ustáleniu presného obdobia zamestnania žalobkyne v rokoch 1989 a 1990 na účely vzniku nároku a určenia výšky starobného dôchodku; - dňa 25. mája 2017 požiadala THS ÚSV SAV žalovanú o prerokovanie námietky žalobkyne v záujme vyriešiť pretrvávajúci problém týkajúci sa ustálenia odpracovaných dní žalobkyne v rokoch 1989 a 1990; - v odpovedi zo 4. augusta 2017 žalovaná THS ÚSV SAV oznámila, že čestné vyhlásenie, ktoré žalobkyňa predložila o skutočnom počte odpracovaných dní v sporných rokoch 1989 a 1990 by mohla vziať na zreteľ iba za predpokladu, že by nebolo možné zabezpečiť iný doklad o zisťovaných skutočnostiach. V predmetnom prípade však žalovaná vychádzala z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vystavených THS ÚSV SAV. V prípade, ak bude vydaný opravený evidenčný list ZO STRANY THS ÚSV SAV, žalovaná pristúpi k opätovnému posúdeniu sumy starobného dôchodku; - dňa 11. septembra 2017 SAV zaslala žalovanej oznámenie, ktorým jej dala na vedomie, že ku danému dňu neopravila evidenčný list, pretože nedisponuje dokladmi (ani v archíve), na základe ktorých by bolo možné evidenčné listy opraviť. Žalobkyňa mala v roku 1989 vyplatené finančné prostriedky vo výške 2.710,- Sk a v roku 1990 finančné prostriedky vo výške 2.258,- Sk. Ako prílohu pripojila mzdové listy za dané obdobie spolu s vysvetlivkami; - žalobkyňa opakovane žiadala THS ÚSV SAV o opravu chyby v evidencii pracovného pomeru, avšak bezúspešne, na čo iniciovala súdne konanie na Okresnom súde Bratislava I, v rámci ktorého sa domáhala uloženia povinnosti THS ÚSV SAV oznámiť žalovanej pochybenie v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia v rokoch 1989 a 1990, počas ktorých čerpala materskú a rodičovskú dovolenku ako zamestnankyňa THS ÚSV SAV. Okresný súd žalobu rozsudkom č. k. 21C/39/2018-230 z 21. októbra 2022 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O odvolaní voči predmetnému rozsudku rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4Co/32/2023-265 z 28. februára 2024 tak, že napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň konštatoval, že evidenčný list dôchodkového poistenia za sporné roky bol vyplnený správne. 18. Správny súd uvádza, že žalovaná pri posudzovaní nárokov na dôchodkové dávky vychádza z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia resp. poistenia, vydaných a potvrdených zamestnávateľmi poistencov, ako aj z potvrdení vydaných príslušnými (štátnymi) inštitúciami a nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a správnosti takýchto potvrdení, jedine že by sa v konaní preukázal opak. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia resp. poistenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom - listinou, ktorej obsah môže meniť jedine a výlučne subjekt, ktorý ho vydal, spravidla zamestnávateľ. 19. Žalovaná nemá v prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia resp. poistenia, príp. mesačných výkazoch. Rovnako nemá kompetenciu posudzovať, či čerpanie dovolenky u zamestnávateľa THS ÚSV SAV bolo v súlade s vtedy platnými predpismi. Zodpovednosť za vedenie evidencie a správnosť údajov v evidenčnom liste vyplýva zamestnávateľovi z ustanovenia § 231 ods.
1 písm. j) a § 232 zákona č. 461/2003 Z. z. a preto nie sú náležité ani dopyty THS ÚSV SAV na žalovanú, akým spôsobom má ku ich oprave pristúpiť. Je na zamestnávateľovi ustáliť správnosť údajov zapisovaných do evidencie a následne, v prípade zistenia nezrovnalostí, tieto odstrániť a žalovanej zaslať opravený evidenčný list dôchodkového poistenia. Celý proces zisťovania údajov o zamestnancovi a jeho pracovnom pomere však prebieha bez súčinnosti žalovanej. 20. Z administratívneho spisu ako aj súdneho spisu pritom vyplýva, že žalovaná sa v súčinnosti s bývalým zamestnávateľom žalobkyne, THS ÚSV SAV, pokúsila zistiť, či boli evidenčné listy za sporné obdobie rokov 1989 a 1990 opravené, avšak zistila, že tieto zostali nezmenené. Zo súdneho spisu vyplýva zároveň snaha žalobkyne domôcť sa opravy evidenčných listov, avšak neúspešne, pretože neboli zistené také podklady, na základe ktorých by bolo možné opravu vykonať v súlade s tvrdením žalobkyne. Uvedené potvrdzujú aj rozsudky Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/39/2018-230 z 21. októbra 2022 a Krajského súdu v Bratislave č. k. 4So/32/2015-265 z 28. februára 2024 ktorými bolo rozhodnuté, že evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia boli vyplnené správne a chyby, na ktoré žalobkyňa poukázala, sa nepodarilo preukázať. Žalovanej preto nezostalo nič iné iba predložené evidenčné listy rešpektovať, údaje tam uvedené prevziať do osobného listu dôchodkového poistenia a použiť ich ako podklad tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. 21. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu predloženému žalobkyňou, v ktorom deklarovala, že v rokoch 1989 a 1990 neodpracovala u THS ÚSV SAV ani jeden deň, správny súd uvádza, že tento nemusela žalovaná vziať na zreteľ ako podklad zisťovania skutkového stavu. 22. Vo vzťahu ku samotnému vyhodnoteniu čestného vyhlásenia má správny súd za to, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom ako aj ustálenou judikatúrou, keď viazaná ustanovením § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, v nadväznosti na predložené čestné vyhlásenia žalobkyne dopytovala o spornom období zamestnania priamo deklarovaného zamestnávateľa THS ÚSV SAV a následne využila zistenia ako dôkaz a podklad jej rozhodnutí. 23. Ustanovenie § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poskytuje demonštratívny výpočet, čo možno považovať a zužitkovať v konaní vo veciach sociálneho poistenia ako podklady rozhodnutia. Sú nimi najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti žalovanej všeobecne známe alebo známe z jej činnosti. Ako je zrejmé, citované ustanovenie kladie dôraz na rozlišovanie dôkazu a čestného vyhlásenia v dôsledku odlišnej výpovednej hodnoty a teda aj upotrebiteľnosti na účely zisťovania relevantných skutočností. 24. Z nadväzujúceho ustanovenia § 197 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nepriamo vyplýva hierarchia vyššie uvedených podkladov, keď žalovaná má možnosť namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. Spravidla by bolo namieste akceptovať čestné vyhlásenie až za predpokladu neexistencie iného dôkazu, ktorý by sporné skutočnosti objasnil. „Čestné vyhlásenie je právny inštitút, ktorý nie je dôkazom, ale nahradzuje dôkaz. Nejde o priame nahradenie dôkazu s účinkami ex lege, ale až na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorý môže čestné vyhlásenie pripustiť (rozhodnúť o jeho pripustení)„ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/207/2015 zo dňa 26.10.2016). Je teda na správnom uvážení žalovanej, či čestné vyhlásenie ako náhradu dôkazu pripustí alebo nie, pretože bez neho nie je možné zistiť skutočný stav inak. 25. Z dikcie § 197 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. expressis verbis vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť iba účastník konania, teda nie je prípustné zo strany iných subjektov (napríklad svedkov), ktoré sa na konaní nezúčastňujú. V prípade čestného vyhlásenia musí orgán verejnej správy pristupovať k jeho hodnoteniu s istou mierou opatrnosti, pretože skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba prehlásenými. Sú to v podstate písomne zachytené tvrdenia účastníka konania. Obsahom čestného vyhlásenia orgán verejnej správy v žiadnom prípade nie je viazaný. 26. Na predloženom čestnom vyhlásení sa nachádzajú aj podpisy troch ďalších zamestnancov THS ÚSV SAV, prostredníctvom ktorých mienila žalobkyňa preukázať dôveryhodnosť čestného prehlásenia. V prípade neexistencie dokladov o zamestnaní je možné tento nedostatok nahradiť vyhlásením o dobách zamestnania a hrubom zárobku, pričom údaje žiadateľa musia potvrdiť aspoň dvaja svedkovia. Súdna prax v zásade pripustila ako podklad rozhodnutia vyhlásenia (resp. svedecké výpovede) minimálne dvoch svedkov, ktorí pracovali v rovnakom období, s rovnakou dĺžkou praxe a vykonávali rovnaký druh práce u toho istého zamestnávateľa ako poistenec domáhajúci sa svojho starobného dôchodku. Takto koncipované požiadavky na svedkov nie sú samoúčelné, ale umožňujú odvodiť potrebné údaje pre určenie nároku a výšky starobného dôchodku práve pre domnelú podobnosť zamestnaní a pracovných pozícií, ktoré by po správnosti mali byť ohodnotené rovnakou odmenou. Inými slovami, pokiaľ je poistenec schopný označiť dvoch svedkov, ktorí spĺňajú vyššie uvedené kritéria, možno sa domnievať,
že budú vedieť potvrdiť nielen to, že poistenec bol ich kolegom v spornom čase, ale Sociálna poisťovňa získa aj potrebné indície pre určenie výšky hrubého mesačného zárobku poistenca, ktorý by nemal byť výrazne odlišný od ich zárobku dosahovaného za rovnaký druh práce. 27. Je v ingerencii žalovanej ako určí rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, pričom platí, že s nahromadenými podkladmi by sa mala uspokojiť až za predpokladu, že na ich základe možno presvedčivo a udržateľne vysloviť výrok rozhodnutia. S konkretizáciou na prejednávanú vec, žalovaná disponovala dôkazom – oznámením deklarovaného zamestnávateľa THS ÚSV SAV, že evidenčná listy dôchodkového poistenia boli vyplnené správne a žalobkyňa v období roku 1989 odpracovala 4 dni a v roku 1990 28 dní. Netreba opomínať ani skutočnosť, že v prejednávanej veci sa nejedná o prípad, kedy by sa evidencia o zamestnaní žalobkyne nezachovala, ale o prípad, kedy evidencia bola podľa jej tvrdení vedená nesprávne, čo však preukazovala iba svojimi tvrdeniami. Takýto nedostatok spravidla nemožno jednoducho zhojiť resp. prelomiť čestným vyhlásením alebo svedeckými výpoveďami. 28. Záverom správny súd uvádza, že si všimol zrejmej nesprávnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti, kde generálny riaditeľ konštatoval, že žalobkyňa v roku 1989 odpracovala 361 dní a v roku 1990 odpracovala 337 dní (pričom tieto boli práve naopak vykázané ako neodpracované dni, počas ktorých čerpala materskú resp. rodičovskú dovolenku), avšak to na správnosti napadnutého rozhodnutia ako ani prvostupňového rozhodnutia nič nemení, pretože doba zamestnania v uvedenom období bola na účely vzniku nároku a určenia výšky starobného dôchodku zohľadnená správne a teda že, žalobkyňa v roku 1989 odpracovala 4 dni (a 361 dní neopracovala) a v roku 1990 odpracovala 28 dní (a 337 dní neopracovala), ako to vyplýva z evidenčných listov predložených THS ÚSV SAV. 29. Správny súd dospel k záveru, že pre absenciu akýchkoľvek relevantných námietok žalobkyne týkajúcich sa nesprávne určenej výšky starobného dôchodku ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, kedy si tak žalovaná ako aj jej generálny riaditeľ pred vydaním oboch rozhodnutí zabezpečili dostatočné podklady a skutkový stav zistili v potrebnom rozsahu pre ich vydanie, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 30. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.