Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-10Sd/219/2013 1013202187 17. 04. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:1013202187.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. A. XXX, D., právne zastúpená: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29.augusta 8 -10, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu číslo: XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX, v spojení s rozhodnutím XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie odporkyne číslo: XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX v spojení s rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX podľa § 250j ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky. odôvodnenie: 1. Opravným prostriedkom doručeným súdu dňa 13. decembra 2013 sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok z 23. augusta 2013. Navrhovateľka žiadala uvedené rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. 2. Navrhovateľka v opravnom prostriedku namietala, že sa odporkyňa mala riadiť zásadou zákonnosti (legality), zásadou súčinnosti účastníkov konania, zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania a zásadou materiálnej (objektívnej) pravdy, pričom podľa jej názoru odporkyňa takto nepostupovala. Rozhodnutie považovala za zmätočné a nepreskúmateľné. Poukázala, že požiadala o starobný dôchodok dňa 23. augusta 2013, pričom dôchodkový vek dosiahla (pri dvoch vychovaných deťoch) dovŕšením 55 rokov veku, t. j. 27. januára 1997. Vykonávala službu policajta viac ako 20 rokov v II. kategórii a podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. by teoreticky mala nárok na starobný dôchodok vo veku 57 rokov. Dňom 6. februára 1988 bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok podľa § 125 a 126 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Poukázala ďalej, že podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa dňom 1. júla 2002 jej invalidný dôchodok považuje za invalidný výsluhový dôchodok. Dňom 1. decembra 2006 jej zanikol nárok na invalidný výsluhový dôchodok a poberá výsluhový dôchodok (podľa § 65 zákona č. 328/2002 Z. z. pri súbehu patrí len jeden dôchodok a to vyšší).
3. Navrhovateľka nesúhlasila s názorom odporkyne, že nemá nárok na započítanie dôb služby do celkovo odpracovaných rokov (dôb poistenia) keďže u nej došlo k súbehu pôvodne priznaného invalidného dôchodku považovaného za invalidný výsluhový dôchodok s novo priznaným výsluhovým dôchodkom (až k 1. januáru 2006). Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25 Sd/70/2012, kde u čiastočného invalidného dôchodku považovaného za invalidný výsluhový dôchodok dospel súd k záveru, že „na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na čiastočne invalidný dôchodok. Až potom stanovenú výšku starobného dôchodku možno krátiť...“ Preto mala podľa názoru navrhovateľky odporkyňa započítať do doby poistenia aj jej službu policajta a navrhovateľka by splnila dobu poistenia potrebnú na vznik nároku na starobný dôchodok. 4. K podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa podaním zo dňa 11. januára 2014 tak, že stručne zosumarizovala obsah napadnutého rozhodnutia, pričom tiež vyjadrila potrebu vykonať zisťovanie na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstvo vnútra SR“) ohľadom priznania dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a zaslať doplňujúce vyjadrenie. 5. V doplňujúcom vyjadrení z 27. marca 2014 odporkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX v spojení s rozhodnutím XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že suma starobného dôchodku bola navrhovateľke Ministerstvom vnútra SR odborom sociálneho zabezpečenia určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. Podľa názoru odporkyne podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Poukázala, že pre nárok na starobný dôchodok bolo navrhovateľke zhodnotených 37 rokov, z toho 22 rokov v II. pracovnej kategórii a 15 rokov v III. pracovnej kategórii. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľke naďalej vyplácaný Ministerstvom vnútra SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb., pre priznanie ktorého navrhovateľka k 27. januáru 1997 splnila všetky zákonné podmienky. Odporkyňa bola toho názoru, že vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť ďalšieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Poukázala zároveň na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008. 6. V doplňujúcom vyjadrení zo 17. januára 2019 odporkyňa uviedla, že na základe doručeného oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke z Ministerstva vnútra SR zo dňa XX. E. XXXX č. E./XXXX-XX a rozhodnutia č. E./XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX, doručenej overenej fotokópie právoplatného rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. E./XXXX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovateľke od 2. júla 2015 patrí invalidný výsluhový dôchodok v sume 436,45 EUR mesačne a súčasne jej uvedeným dňom zaniká nárok na výsluhový dôchodok a jeho výplatu, Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXX XXXX zmenila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX, pričom odôvodnenie rozhodnutia zmenila na základe novo preukázaného skutkového a právneho stavu. Navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 11. novembra 2013 v spojení so zmenovými rozhodnutiami zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX a zo dňa XX. XXXXXXX XXXX všetky č. XXX XXX XXXX X ako vecne správne potvrdil. 7. Navrhovateľka sa napriek výzve súdu ku vyjadreniam odporkyne ako aj k vyjadreniam a rozhodnutiam zaslaných súdu Ministerstvom vnútra SR nevyjadrila. 8. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým sa zriadili správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), so začiatkom svojej činnosti k 1. júnu 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 9. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 10Sd/219/2013. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej
zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom dňa 31. októbra 2023 pridelená do oddelenia 17Sa. 10. Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. 11. Podľa § 492 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nakoľko sa v predmetnej veci jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 12. Podľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 13. Podľa § 250q ods. 3 OSP o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 14. Správny súd podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal a rozhodol postupom podľa ustanovenia § 250f ods. 1 OSP ako miestne a vecne príslušný na nariadenom pojednávaní. 15. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach, prezentovaných v písomných podaniach. Namietal právnu prax vo vzťahu k vydávaniu zmenových rozhodnutí odporkyne ako aj to, že z troch prípadov o podanom opravnom prostriedku má v jednom rozhodovať generálny riaditeľ odporkyne a v ostatných prípadoch majú rozhodovať súdy. Taktiež namietal, že rozhodnutia nie sú podpísané. Považoval ich za nepreskúmateľné, pričom predpokladal, že základom nepriznania nároku na starobný dôchodok je vadné posúdenie započítania doby služobného pomeru do doby vzniku nároku na starobný dôchodok. Bol toho názoru, že odporkyňa mala započítať do doby poistenia aj dobu služby policajta. 16. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní prezentovala návrhy v súlade s obsahom písomných podaní vo veci. Za podstatnú považovala skutočnosť, že podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Poukázala, že navrhovateľke bol priznaný od 1. decembra 2006 výsluhový dôchodok zo sociálneho zabezpečenia policajtov, za ktorý sa považuje starobný dôchodok, čo zároveň vylučuje možnosť ďalšieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Odkázala aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR vyplývajúcu z jeho rozsudkov sp. zn. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008, sp. zn. 9So/129/2010 z 24. novembra 2011 a sp. zn. 9So/134/2010 z 24. novembra 2011. 17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporkyne číslo: 425 127 7710 0 zo dňa 11. novembra 2013, ktorým bola navrhovateľke podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok z 23. augusta 2013. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka vychovala dve deti a preto dôchodkový vek dovŕšila 27. januára 1997. Odporkyňa mala za preukázané, že navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 125, § 126 a § 46 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok. Pre nárok na invalidný dôchodok bola navrhovateľke zhodnotená doba od 27. januára 1960 do 31. mája 1965 (II. pracovná kategória), doba od 1. júna 1965 do 18. februára 1972 (II. kategória funkcií), doba od 19. februára 1972 do 5. februára 1988 (II. pracovná kategória) a dobu od 6. februára 1988 do 26. januára 1997. S poukazom na § 255 ods. 5 a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dospela k záveru, že navrhovateľka ku dňu 27. januára 1997 získala 4156 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 141 dní obdobia dôchodkového poistenia. Odporkyňa záverom skonštatovala, že navrhovateľka nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto žiadosť navrhovateľky bola zamietnutá. 18. Ďalším rozhodnutím odporkyne číslo: 425 127 7710 0 z 20. februára 2014 bola navrhovateľke podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 27. januára 1997. V odôvodnení odporkyňa uviedla, že po doplnení dokazovania a doručení fotokópie rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
SRLZ-114.497-33/SZ-2009 zo dňa 28. septembra 2009 o priznaní výsluhového dôchodku, za ktorý sa považuje starobný dôchodok, bol nárok navrhovateľky na starobný dôchodok posúdený znovu. Podľa uvedeného rozhodnutia bol navrhovateľke priznaný od 1. decembra 2006 výsluhový dôchodok, za ktorý sa považuje starobný dôchodok, na ktorý dňom 21. januára 1997 splnila podmienky nároku z II. kategórie funkcií zo sociálneho zabezpečenia policajtov podľa vtedy účinného zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v platnom znení. Starobný dôchodok bol od 27. januára 1997 vypočítaný v súlade s § 121 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 131 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Starobný dôchodok sa podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Odporkyňa mala preto za preukázané, že suma starobného dôchodku bola navrhovateľke Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky odborom sociálneho zabezpečenia určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Teda podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pre nárok na starobný dôchodok bolo zhodnotených 37 rokov, z toho 22 rokov v II. pracovnej kategórii a 15 rokov v III. pracovnej kategórii. Odporkyňa skonštatovala, že starobný dôchodok, ktorý je naďalej vyplácaný Ministerstvom vnútra SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľka k 27. januáru 1997 splnila všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Poukázala aj na názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 9 So/41/2008 z 29. septembra 2008. 19. Do súdneho spisu boli založené rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia Č. p. E./XXXX-XX z XX. XXXXXXXXX XXXX a Ministerstva vnútra SR číslo E./ XXXX z XX. XXXXXXXX XXXX, ktorými bolo rozhodnuté, že navrhovateľke podľa § 121, § 126 ods. 1 s poukázaním na § 105 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. patrí od 2. júla 2015 invalidný výsluhový dôchodok v sume 436,45 eur mesačne a súčasne navrhovateľke uvedeným dňom zaniká nárok na výsluhový dôchodok a jeho výplatu. Zároveň bolo rozhodnuté o zákonných zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Z odôvodnenia doručených rozhodnutí Ministerstva vnútra SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku navrhovateľky nedošlo k nijakej zmene pokiaľ ide o hodnotenie doby služby, či dôchodkového veku, predmetom zmeny rozhodnutia boli výlučne okolnosti týkajúce sa vykonania súbehu už skôr priznaných dávok výsluhového zabezpečenia. Na uvedené skutočnosti reagovala odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXX XXXX, ktorým navrhovateľke podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 255 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bola zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 27. januára 1997. V odôvodnení s poukazom na § 255 ods. 5 a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. odporkyňa uviedla, že navrhovateľka k dňu 27. januára 1997 získala 3977 dní doby zamestnania, čo je 10 rokov a 327 dní zamestnania, a teda k 27. januáru 1997 navrhovateľka nesplnila podmienku potrebnej doby zamestnania 25 rokov, a preto jej žiadosť bola zamietnutá. 20. Vo vzťahu k preskúmaniu uvedeného rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXX XXXX bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave z 20. augusta 2019 sp. zn. X E. konanie zastavené a vec postúpená Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. 21. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 293dp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého konanie o opravnom prostriedku začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016. Je nesporné, že v predmetnej veci konanie začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, a preto aj na vydané rozhodnutie z 15. januára 2019 sa mal vzťahovať právny režim účinný do 30. júna 2016, a to bez ohľadu na dátum jeho vydania. Možno teda uzavrieť, že ak konanie o opravnom prostriedku začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, potom v takom režime treba posudzovať všetky nadväzujúce rozhodnutia odporkyne vydané v rámci tohto konania bez ohľadu na dátum ich vydania (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/7/2018 zo 4. decembra 2018). 22. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „Súd pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia rozhoduje o zákonnom nároku na dávku dôchodkového poistenia na základe skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1 v spojení § 246c OSP). Ak v priebehu konania o preskúmanie rozhodnutia o dôchodku orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie rozhodnutie, týkajúce
sa nároku na niektorú z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je zrejmé, že sa stalo už len samo predmetom konania a nahradilo v plnom rozsahu predtým vydané rozhodnutie. O takomto novom vydanom rozhodnutí treba rozhodnúť popri predošlom a pokiaľ ho zmeňuje, v spojení s ním, lebo sa týka takisto vyplývajúceho zo spoločného základu a ohľadne ktorého bol podaný opravný prostriedok. Obdobne treba postupovať aj v prípade, keď odporkyňa v priebehu konania o nároku na niektorú z dávok vydá viacero rozhodnutí“ (napríklad uznesenie z 31. marca 2009, sp. zn. 7So/121/2008). 23. V predmetnej právnej veci Krajský súd v Bratislave konanie o preskúmanie zákonnosti zmenového rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXX XXXX, ktorým odporkyňa pozmenila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX, zastavil a vec postúpil Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Následne Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím z XX. XXXXXXXX XXXX prerušil konanie o odvolaní navrhovateľky podanom proti rozhodnutiu odporkyne z XX. F. XXXX, vo veci priznania starobného dôchodku. 24. Posudzujúc individuálne okolnosti daného prípadu, Správny súd v Bratislave zistil, (aj s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 7So/7/2018 z 15. apríla 2018), že ak by v prípade navrhovateľky preskúmal len prvé dve rozhodnutia odporkyne bez zmenového rozhodnutia z 15. januára 2019, došlo by v postupe správneho súdu k vade konania. Vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k zmenovému rozhodnutiu z 15. januára 2019 bolo konanie pred súdom právoplatne zastavené a vec postúpená Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, súd už nemôže v danom konaní uvedené rozhodnutie preskúmať. Podľa názoru správneho súdu, však ani Generálny riaditeľ nemôže uvedené rozhodnutie preskúmať, lebo jeho právomoc vo veci rozhodnúť o opravnom prostriedku navrhovateľky nemohla byť založená na základe nesprávneho postúpenia veci súdom. 25. Keďže súd v rámci konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP rozhoduje na základe skutkového stavu veci, je zrejmé, že rozhodnutia odporkyne, ktoré v konaní preskúmaval, a to rozhodnutie odporkyne číslo: XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX v spojení s rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX, nereflektujú na právoplatné rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, číslo E./XXXX z XX. XXXXXXXX XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie navrhovateľky a potvrdené rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. E./XXXX-XX G. dňa XX. XXXXXXXXX XXXX (v zmysle ktorého bolo rozhodnuté, že navrhovateľke od 2. júla 2015 patrí invalidný výsluhový dôchodok v sume 436,45 eur mesačne a súčasne jej uvedeným dňom zaniká nárok na výsluhový dôchodok a jeho výplatu). 26. Správnemu súdu v Bratislave tak nezostalo iné, ako zrušiť preskúmavané rozhodnutia odporkyne z dôvodu, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali obe rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov (§250j ods. 2 písm. b/ OSP). 27. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že rozhodnutia odporkyne nie sú podpísané, treba uviesť, že uvedená námietka nie je dôvodná, lebo napadnuté rozhodnutia sú vyhotovené výpočtovou technikou, sú riadne opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom zodpovedného pracovníka odporkyne, pričom ide o faksimile podpisu, s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, s uvedením organizačnej zložky, ktorá rozhodnutie vydala, s uvedením čísla a dátumu rozhodnutia, pričom zákon č. 461/2003Z. z. v znení neskorších predpisov takúto formu vyhotovenia rozhodnutí výpočtovou technikou nezakazuje. Podľa § 211 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Vo vzťahu k odstráneniu pochybností pri napadnutom rozhodnutí správny súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie je vypracované výpočtovou technikou a je riadne opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom zodpovedného pracovníka v súlade s § 209 ods. 1 a § 211 zákona č. 461/2003 Z.z. 28. Správny súd sa nevenoval samotnému meritu veci ohľadom starobného dôchodku navrhovateľky, nakoľko v danom prípade nie je predmetom súdneho prieskumu posledné zmenové rozhodnutie odporkyne z 15. januára 2019 a vo vzťahu k prvým dvom rozhodnutiam, za v súčasnosti zmeneného skutkového stavu, by to bolo neúčelné. 29. V ďalšom konaní odporkyňa v zmysle právneho názoru súdu opätovne posúdi a rozhodne o žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok z 23. augusta 2013, pričom zohľadní všetky skutkové a právne skutočnosti, relevantné ku dňu svojho rozhodovania. Správny súd tiež považuje za potrebné uviesť, že bude nevyhnutné, aby odporkyňa riadne posúdila aj svoju právomoc na rozhodovanie o podanej žiadosti žalobkyne s poukazom na § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. Taktiež sa v ďalšom konaní vysporiada aj so zmenovým rozhodnutím z 15. januára 2019, ktoré vzhľadom na zrušenie jemu predchádzajúcich rozhodnutí odporkyne, stratilo svoj podklad.
30. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 31. Správny súd priznal navrhovateľke podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP náhradu trov konania vo výške 100 %, predstavujúce odmenu advokáta. 32. Podľa § 151 ods. 7 druhá veta OSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. (§ 250s OSP) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. (§ 204 ods. 1 OSP) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 OSP)