Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/131/2012 1012200634 25. 11. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:1012200634.8
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. – F., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o námietkach proti rozpusteniu zhromaždenia konaného dňa 09.03.2012 medzi 16:00 až 21:00 hod. v Bratislave, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a odvolacím súdom n e p riznáva. odôvodnenie: 1. Námietkami podľa § 13 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve účinného od 01.01.2009 do 03.06.2016 proti rozpusteniu zhromaždenia, podanými na Krajskom súde v Bratislave ako správnom súde osobne dňa 23.03.2012, doplnenými podaním zo dňa 23.03.2012 postúpeného Najvyšším súdom SR Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.04.2012, sa žalobca domáha rozhodnutia, či zhromaždenie "Protest Gorila 6", ktoré sa uskutočnilo dňa 09.03.2012 po 16.00 hod. na Námestí slobody v Bratislave a následne pokračovalo pouličným sprievodom mestom, bolo alebo nebolo rozpustené v súlade so zákonom. 2. Súd uznesením č. k. 5S/131/2012 – 14 zo dňa 31.05.2016 konanie zastavil z dôvodu, že žalobca v súdom stanovenej lehote neodstránil vady žaloby, a to správne označenie žalovaného, správne znenie konečného návrhu (petitu), či išlo o zhromaždenie, ktoré bolo povolené alebo zakázané, a v prípade ak bolo povolené, či sa podstatne odchýlilo od oznámeného účelu. Žalobca proti uzneseniu o zastavení konania podal odvolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením sp. zn. 8Sžk/5/2016 zo dňa 31.05.2018 tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/131/2012 – 14 zo dňa 31.05.2016 o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia najvyšší súd uviedol: "... § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v súdnom konaní. Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby (námietok) a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Prípadné nesprávne alebo neúplné označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať samé osebe za následok zastavenie konania. To platí aj o námietkach proti rozpusteniu zhromaždenia podaných podľa § 13 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2011, sp. zn. 4Sžo/17/2011). Zo znenia podaných námietok proti rozpusteniu zhromaždenia z 23.03.2012 a ich doplnenia podľa odvolacieho súdu vyplýva, kto mal zhromaždenie rozpustiť, a na podklade tejto informácie bol krajský súd v zmysle ustanovenia § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a právnej zásady "iura novit curia" povinný sám presne identifikovať žalovaný správny orgán a s ním aj konať".
3. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/131/2012 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená senátu 2S Správneho súdu v Bratislave a je na Správnom súde v Bratislave vedená pod sp. zn. BA-5S/131/2012. 4. Výzvou č. k. BA-5S/131/2012 – 393 zo dňa 08.02.2024 súd vyzval žalobcu, aby si v lehote 14 dní od doručenia výzvy zvolil advokáta a správnemu súdu v tejto lehote predložil plnú moc udelenú tomuto advokátovi na zastupovanie v konaní pred správnym súdom, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie, pričom aj splnenie tejto podmienky je potrebné správnemu súdu v rovnakej lehote preukázať s tým, že nerešpektovanie výzvy v stanovenej lehote môže mať za následok, že súd pre nedostatok procesnej podmienky konania konanie zastaví. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 05.03.2024. 5. Dňa 10.04.2024 žalobca súdu predložil plnú moc na zastupovanie v konaní o námietkach proti rozpusteniu zhromaždenia vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. Ba-5S/131/2012 udelenú Centru právnej pomoci. 6. Centrum právnej pomoci dňa 02.09.2024 súdu oznámilo, že o poskytnutí právnej pomoci žalobcovi v predmetnom konaní nevedú žiadne konanie. 7. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 8. Podľa § 49 ods. 2 SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 a) v konaní podľa § 23 ods. 2 písm. e) až g), b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. 9. Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 10. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 11. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 12. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Osobitosť konania v správnom súdnictve spočíva i v tom, že ak má účastník v správnom súdnictve postavenie žalobcu, musí byť zastúpený advokátom (okrem zákonom stanovených výnimiek), pokiaľ nemá právnické vzdelanie on sám, prípadne jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Povinné právne zastúpenie vyplýva z povahy správneho súdnictva, keďže sa v ňom preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a riešia sa prevažne právne otázky. Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia je možné odstrániť tým, že si žalobca zvolí kvalifikovaného zástupcu a doloží plnomocenstvo. 14. Keďže počas konania žalobca nedoložil plnomocenstvo udelené zvolenému advokátovi na zastupovanie v konaní pred správnym súdom riadne a včas, pričom bol na predloženie plnomocenstva
správnym súdom vyzvaný, na výzvu súdu v uvedenej lehote reagoval len predložením plnomocenstva udeleného Centru právnej pomoci, čím však nesplnil uloženú povinnosť, súc poučený o následku nepredloženia plnej moci pre advokáta alebo poverenia pre jeho zamestnanca prípadne člena s fotokópiou vysokoškolského diplomu. Žalobca nedostatok podmienky konania neodstránil ani po márnom uplynutí určenej lehoty. V tomto štádiu konania už ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý správnemu súdu bráni pokračovať v konaní, z uvedeného dôvodu správny súd konanie zastavil podľa § 99 písm. b/ SSP. 15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011). 17. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil zastavenie konania, pretože napriek výzve súdu nepredložil plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v predmetnom konaní, prípadne poverenie a fotokópiu vysokoškolského diplomu preukazujúceho dosiahnutie vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa u jeho zamestnanca alebo člena, ktorá zaňho môže na správnom súde konať. Z uvedeného dôvodu by bol povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v konaní nevznikli trovy konania a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému – orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú – trovy konania, preto žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.